{"guid": "db6a09e7-f24b-42eb-9fb8-588ada92fd62:7173f014-34bb-4c63-ab95-a13f10fefe04", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1010201164.13", "spisova_znacka": "2Obo/4/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/4/2021 z 11. 12. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. decembra 2025, sp. zn. 2Obo/4/2021, ECLI:SK:NSSR:2025:1010201164.13", "identifikacne_cislo": "1010201164", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Soňa Pekarčíková", "sudca_id": 127, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sona-pekarcikova-127", "datum_vydania": "2025-12-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365", "nazov": "§ 365 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-89", "nazov": "§ 89 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-89", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-89"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-90", "nazov": "§ 90 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-90", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-90"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/92", "nazov": "zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/92-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-19a.odsek-2", "nazov": "§ 19a ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-19a.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/92-1991/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-19a.odsek-3", "nazov": "§ 19a ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-19a.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/92-1991/paragraf-19a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-89", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-90", "/SK/ZZ/1991/92#paragraf-19a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7173f014-34bb-4c63-ab95-a13f10fefe04", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1010201164.13", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1010201164.13", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1010201164.13/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Obo/4/2021\n1010201164\n11. 12. 2025\nMgr. Soňa Pekarčíková\nECLI:SK:NSSR:2025:1010201164.13\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Sone Pekarčíkovej a členiek\nJUDr. Beaty Miničovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v spore žalobcu: 1/ Ing. L. L., narodeného XX. B. XXXX,\nO. J. K. XX, G., 2/ B. L., narodenej XX. Y. XXXX, O. J. K. XX, G., 3/ O. K., narodeného XX. B. XXXX, O. T./\nXXX, O., 4/ T. K., narodenej XX. Q. XXXX, O. T./XXX, O., spoločne zastúpených advokátskou kanceláriou\nVALACHOVIČ & PARTNERS s.r.o., Mostová 2, Bratislava, IČO: 50 647 903, proti žalovanému Mgr.\nPetrovi Zvarovi, Obchodná 2, Bratislava, správcovi konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske\nstavby a.s. Nitra, Cabajská cesta č. 28, Nitra, IČO: 31 411 487, zastúpenému advokátskou kanceláriou\nZvara advokáti s.r.o., Námestie SNP 1, Bratislava, IČO: 46 547 878, za účasti intervenientov na strane\nžalobcov 1/ O. V., narodeného X. Q. XXXX, J. XX, G., 2/ L. V., narodenej X. M. XXXX, J. XX, G., a 3/\nM. R., narodenej XX. V. 1973, W. XXX, W., spoločne zastúpených advokátskou kanceláriou BIZOŇ &\nPARTNERS, s.r.o., Laurinská 4, Bratislava, IČO: 36 833 533, o vylúčenie veci z konkurznej podstaty,\no odvolaniach žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7. novembra 2018 č. k.\n8Cbi/27/2010-597, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7. novembra 2018 č.\nk. 8Cbi/27/2010-597 p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanému sa priznáva voči žalobcom náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,krajský súd“) odvolaním žalobcov\nnapadnutým rozsudkom zo dňa 7. novembra 2018, pod č. k. 8Cbi/27/2010-597, žalobu zamietol s tým,\nže žalovaný má proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n2. Žalobou podanou na súd dňa 15.06.2010 sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali vylúčenia nehnuteľností\nnachádzajúcich sa v katastrálnom území G., obec G., zapísaných na LV č. XXXX ako budova súp. č.\nXXXX, parc. XXXX/X, druh stavby: F., priestor č. X, byt č. X a byt č. X a zapísaných na LV č. XXXX,\nparc. č. XXXX/X, o výmere 24 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X, o\nvýmere 218 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X, o výmere 772 m2, druh\npozemku: zastavané plocha a nádvoria, parc. č. XXXX, o výmere 124 m2, druh pozemku: zastavané\nplochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere 302 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,\nstavba súp. č. XXX na parc. č. XXXX/X, stavba súp. č. XXX na parc. č. XXXX/X a stavba, garáž na\nparc. č. XXXX (ďalej aj ako „nehnuteľnosti“) z konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a.s.\nNitra (ďalej aj ako „úpadca“). Svoj návrh odôvodnili tým, že nehnuteľnosti nadobudli spolu s ostatnými\nspoluvlastníkmi od úpadcu kúpnou zmluvou zo dňa 12.10.2000 vrátane jej dodatku. Fond národného\nmajetku SR (ďalej aj ako „FNM“) udelil súhlas s predajom nehnuteľností dňa 31.08.2000. Z výnosu\nz predaja mal úpadca uhradiť svoj záväzok voči FNM. Dňa 21.02.2001 došlo k vzájomnému zápočtu\n\npohľadávok medzi FNM, úpadcom a spoločnosťou KOVOSPOL Nitra spol. s r.o., čím bola splnená\npovinnosť úhrady záväzku úpadcu voči FNM, a preto správkyňa konkurznej podstaty úpadcu, JUDr.\nMartina Mrázová, podľa žalobcov 1/ a 2/ neoprávnene zaradila nehnuteľnosti do súpisu podstaty úpadcu\nv konkurznom konaní, sp. zn. 6K/105/2001.\n2.1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.06.2010 sa žalobcovia 3/ a 4/ domáhali vylúčenia rovnakých\nnehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu, ktoré považovali za neoprávnene zaradené správcom do\nsúpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu v konkurznom konaní, sp. zn. 6K/105/2001. Nehnuteľnosti\nnadobudli od úpadcu do spoluvlastníctva spoločne so žalobcami 1/ a 2/ na základe kúpnej zmluvy\nzo dňa 12.10.2000. Predmetné konanie bolo na Krajskom súde v Bratislave vedené pod sp. zn.\n6Cbi/28/2010. Na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 8. septembra 2010, č. k.\n8Cbi/27/2010-55, 6Cbi/28/2010-65, došlo k spojeniu vecí vedených na Krajskom súde v Bratislave pod\nsp. zn. 8Cbi/27/2010 a sp. zn. 6Cbi/28/2010 na spoločné konanie s tým, že budú ďalej prejednávané\npod sp. zn. 8Cbi/27/2010.\n3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že kúpnou zmluvou zo dňa 12.10.2000 (ďalej\nlen „kúpna zmluva“) úpadca ako predávajúci predal žalobcom 1/ až 4/ (ďalej aj ako „žalobcovia“)\nnehnuteľnosti. V článku III. Kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na kúpnej cene vo výške\n4.543.660,- Sk s tým, že táto bude vyplatená na účet súdnej exekútorky, JUDr. Edity Šupovej, tak ako\nje špecifikované v citovanom článku. Žalobcovia nadobudli spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam\ndňa 22.12.2000 rozhodnutím o povolení vkladu spoluvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Na\nuvoľnenie záložného práva a uskutočnenie predaja nehnuteľností bol FNM udelený súhlas, a to listom\nzo dňa 31.08.2000 vydaným na základe žiadosti úpadcu zo dňa 31.07.2000 a v súlade s uznesením\nVýkonného výboru FNM č. 16/35/00 zo dňa 22.08.2000 (ďalej len „súhlas“). Tento svoj súhlas však FNM\nudelil za predpokladu splnenia podmienky, že výnos z tohto predaja - podľa predložených znaleckých\nposudkov ohodnotený vo výške 4,8 mil. Sk - použije kupujúci (úpadca) na úhradu svojich záväzkov voči\nFNM.\nÚpadca na základe udeleného súhlasu uzavrel so spoločnosťou KOVOSPOL Nitra spol. s r.o. kúpnu\nzmluvu zo dňa 21.02.2001, predmetom ktorej bol predaj ďalších nehnuteľností za kúpnu cenu vo\nvýške 11.801.460,- Sk. Z tohto predaja úpadca evidoval voči spoločnosti KOVOSPOL Nitra spol. s r.o.\npohľadávku vo výške dojednanej ceny, t. j. v sume 11.801.460,- Sk.\nDňa 21.02.2001 bola uzavretá Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok medzi FNM, KOVOSPOL\nNitra spol. s r.o. a úpadcom (ďalej len „dohoda o započítaní“). V čl. I. predmetnej dohody o započítaní\nsa FNM a úpadca dohodli, že úpadca postupuje svoju pohľadávku voči KOVOSPOL Nitra spol. s r.o.\nvyplývajúcu z kúpnej zmluvy zo dňa 21.02.2001, ktorou boli tejto spoločnosti odpredané nehnuteľnosti\nza kúpnu cenu 11.801.460.- Sk na FNM. Pohľadávka FNM voči úpadcovi pozostávala z nezaplatenej\nkúpnej ceny vo výške 24.954.000,- Sk a príslušenstva, ktorá vyplýva z kúpnej zmluvy o predaji podniku\nzo dňa 27.07.1992 (ďalej len „privatizačnej zmluvy“). Úpadca a FNM sa vzájomne dohodli, že započítajú\npohľadávku FNM vyplývajúcu z privatizačnej zmluvy voči pohľadávke úpadcu vyplývajúcej z postúpenej\npohľadávky voči KOVOSPOL Nitra spol. s r.o. V čl. II. dohody o započítaní sa FNM a KOVOSPOL Nitra\nspol. s r.o. dohodli na vzájomnom započítaní pohľadávok špecifikovaných v tomto článku. KOVOSPOL\nNitra spol. s r.o. má pohľadávku voči FNM vo výške 11.801.460,- Sk z titulu náhrady škody, ktorá vznikla\nKOVOSPOL Nitra spol. s r.o. v dôsledku neplatného odstúpenia FNM od zmluvy o predaji podniku\nuzavretej medzi FNM a Oprea s.r.o. Nitra, čím sa stala absolútne neplatnou i kúpna zmluva č. 1718/97\nuzavretá medzi FNM a KOVOSPOL Nitra spol. s r.o. FNM má zase pohľadávku z nezaplatenej kúpnej\nceny, ktorá vyplýva zo zmluvy o predaji nehnuteľnosti medzi úpadcom a KOVOSPOL Nitra spol. s r.o.\nPodľa čl. III. Dohody o započítaní sa pohľadávky špecifikované v čl. I. a II. započítavajú do výšky, v akej\nsa kryjú, t. j. v sume 11.801.460,- Sk.\nKu chronológii konania:\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 27.\naugusta 2015, č. k. 2Obo/43/2013-344, ktorým zrušil rozsudok krajského súdu zo dňa 12. júla 2012, č. k.\n8Cbi/27/2010-277, uviedol, že s účinnosťou od 14.09.1995 bol zákonom č. 190/1995 Zb. novelizovaný\nzákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby (ďalej aj ako „zákon o\nveľkej privatizácii“). Ustanovenie § 19 citovaného zákona bolo doplnené o ustanovenie § 19a bez\nprechodných ustanovení. Odvolací súd poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 190/1995 Zb., z ktorej\nvyplýva, že toto ustanovenie zabezpečuje určitú ingerenciu fondu vo vzťahu k privatizovanému majetku\nnachádzajúceho sa u nadobúdateľa, ktorý ešte nesplatil celú kúpnu cenu. Podľa ustanovenia § 19a ods.\n\n1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 zákona o veľkej privatizácii do splatenia celej kúpnej ceny je nadobúdateľ\nprivatizovaného majetku povinný odo dňa účinnosti zmluvy strpieť, aby fond kontroloval stav a\nnakladanie s privatizovaným majetkom a na ten účel nahliadal do účtovných dokladov nadobúdateľa\nprivatizovaného majetku. Ak fond vydá predchádzajúci písomný súhlas podľa odseku 2, nadobúdateľ\nprivatizovaného majetku je povinný použiť takto získané prostriedky prednostne na úhradu svojich\nzáväzkov voči fondu v zmysle uzavretej zmluvy podľa § 14. Úkony vykonané nadobúdateľom v\nrozpore s ustanoveniami odsekov 2 a 3 a všetky na ne nadväzujúce úkony sú neplatné. Spätná\núčinnosť tohto zákonného ustanovenia sa viaže na dispozičné právo nadobúdateľa k privatizovanému\nmajetku. Najvyšší súd považoval za potrebné poukázať na privatizačnú zmluvu, v ktorej úpadca súhlasil\ns obmedzením dispozície s nehnuteľnosťami do splatenia kúpnej ceny a že kúpna zmluva medzi\nnadobúdateľom privatizovaného majetku a novým vlastníkom bola uzavretá po zmene právneho režimu\nvzťahu, ktorý vznikol v minulosti. Vzhľadom na kritéria Európskeho súdneho dvora a ústavného súdu\nposudzovania prípustnosti nepriamej retroaktivity, najvyšší súd dospel k názoru, že ustanovenie § 19a\nzákona o veľkej privatizácii nie je neprimerane zaťažujúce a nepredstavuje neodôvodnený zásah, v\ndôsledku čoho jeho aplikáciou, nedošlo k porušeniu princípu právnej istoty a princípu rovnosti. Účelom\nzákona o veľkej privatizácii okrem iného bolo zabezpečiť zaplatenie kúpnej ceny privatizovaného\nmajetku FNM, v dôsledku čoho nadobúdateľ privatizovaného majetku bol povinný použiť získané\nprostriedky z tohto majetku prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu. Úkony vykonané\nnadobúdateľom v rozpore s touto povinnosťou a všetky na ne nadväzujúce úkony sú podľa ustanovenia §\n19a ods. 4 zákona o veľkej privatizácii neplatné. Neplatnosť právnych úkonov súd skúma ex offo. Úpadca\n- nadobúdateľ privatizovaného majetku preukazoval splnenie svojej povinnosti voči fondu (prednostná\núhrada súm 6.866.021,- Sk a 4.800.000,- Sk v prospech FNM) dohodou o započítaní.\nNeplatné započítanie pohľadávok medzi FNM a úpadcom najvyšší súd skonštatoval aj vzhľadom na\nznenie článku I bod 1 a 2 dohody o započítaní, z ktorého vyplýva, že úpadca stratil postavenie veriteľa\nvo vzťahu k pohľadávke 11.801.460,- Sk, pričom novým veriteľom tejto pohľadávky sa stal FNM.\nKeďže úpadca nemal voči FNM v dohode o započítaní uvedenú pohľadávku (nakoľko veriteľom tejto\npohľadávky už bol bezodplatne FNM), podľa článku 1 bod 4 nemohlo dôjsť k platnému započítaniu.\nOkrem toho predmetom dohody o započítaní neboli vzájomné pohľadávky medzi FNM a úpadcom, a\npreto nemohlo dôjsť k stretu vzájomných pohľadávok, ako i zániku pohľadávky FNM špecifikovanej v\nčl. I bod 3 dohody o započítaní. Pohľadávku započítavanú FNM, t. j. 24.954.000,- Sk a príslušenstvo,\nposúdil najvyšší súd ako neurčitú, pretože nie je zrejmé, z čoho sa skladá pohľadávka a príslušenstvo\npohľadávky, ani aká je jeho výška, či spôsob jeho určenia.\nNajvyšší súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nedošlo k platnému započítaniu pohľadávok\nmedzi FNM a úpadcom, nakoľko úpadca pri predaji privatizovaných nehnuteľností postupoval v rozpore\ns ustanovením § 19a zákona o veľkej privatizácii. Tento rozpor najvyšší súd videl v tom, že úpadca\nzískanými finančnými prostriedkami prednostne neuhradil svoj záväzok voči FNM. Žalobcovia preto\nsvoje vlastnícke právo k vylučovaným nehnuteľnostiam doložili neplatnými kúpnymi zmluvami. V rámci\ntohto zrušovacieho uznesenia najvyšší súd uložil súdu prvej inštancie povinnosť riadne zdôvodniť svoje\nrozhodnutie v časti týkajúcej sa interpretácie ust. § 19a zákona o veľkej privatizácii s poukazom na to,\nže by nemalo byť na ťarchu žalobcov, ako tretích osôb, prípadné pochybenie FNM. V tejto súvislosti súd\nprvej inštancie uviedol, že napriek argumentácii žalobcov ohľadom nadobudnutia nehnuteľností v dobrej\nviere a ich nerušeného užívania po celý čas, nebola dodržaná 10 ročná zákonná vydržacia lehota podľa\nust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň súd prvej inštancie skonštatoval, že v prejednávanej\nveci nejde o taký prípad, kedy by žalobcovia absolútne nepoznali okolnosti, za akých nadobúdajú\nvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, nakoľko mali informácie okolo privatizácie úpadcu, vedeli,\nže na liste vlastníctva viaznu ťarchy a je vedená exekúcia na majetok úpadcu.\n5. Krajský súd rozsudkom č. k. 8Cbi/27/2010-442 zo dňa 8. marca 2016 návrh žalobcu zamietol a určil,\nže navrhovatelia v 1. až 4. rade sú povinní zaplatiť odporcovi spoločne a nerozdielne trovy konania v\nsume 607,82 eura k rukám právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku\n6. Najvyšší súd SR ako súd odvolací uznesením zo dňa 30. novembra 2017, č. k. 2Obo/20/2016-527,\nzrušil rozsudok 8Cbi/27/2010-442 z 8. marca 2016 a uložil súdu prvej inštancie povinnosť vysporiadať\nsa s otázkou dobrej viery žalobcov v prejednávanom spore.\n7. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 8Cbi/27/2010-597 zo dňa 7. novembra 2018, žalobu zamietol\ns tým, že žalovaný má proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n\n7.1. Súd prvej inštancie zopakoval časť odôvodnenia svojho predchádzajúceho rozsudku zo dňa 8.\nmarca 2016, č. k. 8Cbi/27/2010-442, ktorá sa týkala nadobudnutia nehnuteľností žalobcami v dobrej\nviere a ich nerušeného užívania po celý čas. Následne súd prvej inštancie vykonal dokazovanie ohľadne\ntejto otázky so zreteľom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. marca 2016, č. k.\nI. ÚS/549/2015-33, ako aj nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 28. januára 2016, sp. zn. III.\nÚS/247/2014 citované odvolacím súdom.\n7.2. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že posudzovaná vec ústavným\nsúdom a predmetný spor vykazujú skutkové odlišnosti, a to napriek rovnakej počiatočnej privatizácii\nv oboch prípadoch. Podstatným rozdielom bola skutočnosť, že ústavný súd posudzoval situáciu,\nkedy išlo o nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka, tzn. u prevodcu\nabsentovalo vlastnícke právo. V prejednávanej veci však úpadca bol bez akýchkoľvek pochybností\nvýlučným vlastníkom nehnuteľností a žalobcovia boli tzv. prvonadobúdatelia. Neplatnosť kúpnej zmluvy\nuzavretej medzi úpadcom a žalobcami ako nadobúdacieho titulu bola posúdená v zmysle ust. §\n39 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 19a zákona o veľkej privatizácii. Súd prvej inštancie\nskonštatoval, že nakoľko sa nejedná o nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka, kedy by dobrá\nviera nadobúdateľa po posúdení individuálnych okolností prípadu mohla predstavovať predpoklad pre\nnadobudnutie vlastníctva, nemožno postupovať podľa nálezu ústavného súdu. Podľa názoru ústavného\nsúdu uvedeného v náleze vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože\nten nie je schopný sa dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru. Ústavný súd tak vyslovil\nposkytnutie ochrany nadobúdateľovi na úkor prevodcu, ktorý bol nevlastníkom a nemusel mať relevantné\ninformácie o právnych predchodcoch, čo nie je tento prípad. Žalobcovia ako kupujúci nadobúdali\nnehnuteľnosti od úpadcu, pričom mali vedomosť o okolnostiach, za akých sa prevod uskutočňoval.\n7.3. S prihliadnutím na to, že dobrú vieru je vždy potrebné hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho\nhľadiska, osobného presvedčenia samotného účastníka, súd prvej inštancie dospel k záveru, že\nžalobcovia v danom prípade nemohli byť dobromyseľní. Uvedené odôvodnil súd prvej inštancie tým,\nže kupujúci mali vedomosť o udelení súhlasu FNM s uvoľnením záložného práva a predajom v\nsúhlase špecifikovaných nehnuteľností (súhlas fondu zo dňa 31.08.2000), preto museli, resp. mali pri\nnormálnej opatrnosti vedieť o podmienkach stanovených v ust. § 19a zákona o veľkej privatizácii,\nlimitujúcich platnosť kúpnej zmluvy, mali vedomosť o tom, že voči predávajúcemu prebieha exekúcia na\nnehnuteľnosti, ktoré nadobúdajú kúpnou zmluvou a sú spísané súdnou exekútorkou, preto museli, resp.\nmali vedieť, že v priebehu exekúcie nie je možné speňažiť nehnuteľnosť povinného iným spôsobom ako\nv exekučnej dražbe.\n7.4. Krajský súd uviedol, že ďalším podstatným dôvodom, prečo nemohli byť žalobcovia, ako kupujúci\npredmetných nehnuteľností od úpadcu dobromyseľní je, že kúpna cena 4.543.660,- Sk nebola v zmysle\nprísľubu obsiahnutého v písomnej žiadosti úpadcu o vyslovenie súhlasu na odpredaj časti majetku, ako\naj podľa ust. § 19a zákona o veľkej privatizácii, poukázaná na účet FNM, ale na účet súdnej exekútorky.\nŽalobcovia sa nemôžu brániť, že nemohli ovplyvniť konanie úpadcu, t. j. či uhradí kúpnu cenu v prospech\nFNM, keď už zo samotnej kúpnej zmluvy vyplývalo, že táto bola zaplatená v prospech súdnej exekútorky.\nAko vyplýva z výsluchu žalobcu 1/, ktorý bol zamestnancom závodu Vodohospodárske stavby a.s. Šaľa\na poznal predsedu predstavenstva úpadcu, ktorý za predávajúceho kúpnu zmluvu podpisoval, mal teda\nmožnosť oboznámiť sa aj s privatizačnou zmluvou a so všetkými súvisiacimi listinami, nehovoriac o\ntom, že z listu vlastníctva vyplývala existencia záložného práva v prospech FNM na majetok úpadcu\nako aj prebiehajúce exekúcie. O prepojení s úpadcom svedčí aj to, že priamo v kúpnej zmluve bolo\nzriadené vecné bremeno na časť nehnuteľnosti v prospech Ing. V. s M. a po uzavretí kúpnej zmluvy\ntúto časť nehnuteľnosti previedli na Ing. V.. Predseda predstavenstva úpadcu ako predávajúci vedel\no finančnej situácii úpadcu, vedel o dlhoch voči Prvej komunálnej banke a Sociálnej poisťovni, ktoré\nzastupovala súdna exekútorka. Mal teda vedomosť, že úhrada kúpnej ceny nebola vykonaná v prospech\nFNM, ale na účet exekútorky, ktorá vymáhala v prospech iných subjektov. Vedel aj o trojdohode medzi\nFNM, úpadcom a KOVOSPOL Nitra spol. s r.o., ktorú pripravil FNM a ktorá bola v rozpore s ust. § 19a\nzákona o veľkej privatizácii. Súd prvej inštancie k tomu dodáva, že ustanovenie §19a zákona o veľkej\nprivatizácii má kogentný charakter, a preto neumožňuje FNM modifikovať zákonom uloženú povinnosť\npoužiť prostriedky získané z predaja privatizovaného majetku prednostne na úhradu záväzkov dlžníka\nvoči fondu. Ako vyplýva aj z dôvodovej správy, ustanovenie § 19a zabezpečuje určitú ingerenciu fondu\nvo vzťahu k privatizovanému majetku nachádzajúceho sa u nadobúdateľa, ktorý ešte nesplatil celú\nkúpnu cenu. Účelom je zabezpečiť sledovanie stavu majetku, ako aj zabrániť prípadnému prevodu\nmajetku, alebo jeho založeniu v prospech ďalšieho subjektu. Ak zákonodarca podmienil platnosť prevodu\nprivatizovaného majetku udelením predchádzajúceho súhlasu fondu a použitím získaných prostriedkov\nv prospech záväzkov voči fondu, potom je zjavné, že tým vytvoril zákonný rámec pre nakladanie\n\ns privatizovaným majetkom v súlade s celospoločenským záujmom, pričom akékoľvek porušenie\nnastavených podmienok spôsobuje bez ďalšieho neplatnosť právneho úkonu. Keďže žalobcovia mali\nmožnosť oboznámiť sa prostredníctvom predávajúceho so všetkými okolnosťami prípadu, vedeli, za\nakých okolností dochádza k prevodu vlastníctva, ich osobné presvedčenie, že všetko bolo v poriadku,\nnezakladá dobrú vieru pri nadobudnutí vlastníctva.\n7.5. K nálezu Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 28. januára 2016, sp. zn. III. ÚS/247/2014, súd\nprvej inštancie uviedol, že tento sa rovnako venuje problematike nadobúdania vlastníckeho práva od\nnevlastníka, a preto ho nemožno aplikovať na prejednávaný spor.\n7.6. V závere súd prvej inštancie zhrnul, že žalobcovia ako tzv. prvonadobúdatelia odvodzujú svoje\nvlastnícke právo výlučne od kúpnej zmluvy, ktorá je neplatným právnym úkonom. Nadobúdanie\nvlastníckeho práva na základe neplatného právneho úkonu slovenský právny poriadok nepripúšťa.\nZa preukázané mal súd prvej inštancie aj to, že žalobcovia v danom prípade neboli dobromyseľní.\nNa doplnenie k absolútnej neplatnosti právneho úkonu súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie\nÚstavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS/50/2010.\n7.7. Vzhľadom na vyššie v bode 7. tohto rozhodnutia uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu\nzamietol. Ďalšie návrhy na dokazovanie zamietol z dôvodu, že tieto by nemali vplyv na rozhodnutie,\nnakoľko predmetom dokazovania bola dobromyseľnosť žalobcov. Za týmto účelom bol podľa súdu prvej\ninštancie postačujúci výsluch žalobcov a listinné dôkazy obsiahnuté v súdnom spise. Krajský súd o\ntrovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“) a určil,\nže žalovaný má proti žalobcom v 1. až 4. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n8. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolali prostredníctvom svojho\nsplnomocneného právneho zástupcu žalobcovia 1/ a 2/, pričom svoje odvolanie odôvodnili ust. § 365\nods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP. Rovnako sa odvolali v zákonnej lehote aj žalobcovia 3/ a 4/, ktorí\npodané odvolanie odôvodnili s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, h/ C. s. p.\n9. Najvyšší súd SR ako súd odvolací o odvolaniach žalobcov rozhodol rozsudkom č. k. 2Obo/3/2019-739\nzo dňa 30. apríla 2020 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7. novembra 2018, č. k.\n8Cbi/27/2010-597, potvrdil a určil, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom\nrozsahu.\n10. Najvyšší súd na dovolania žalobcov 1.-4. uznesením č. k. 2ObdoV/9/2020-971, zo dňa 25. februára\n2021 rozsudok odvolacieho súdu z 30. apríla 2020, č. k. 2Obo/3/2019-739 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\n11. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 2Obo/4/2021 zo dňa 30. marca 2022 v znení opravného\nuznesenia sp. zn. 2Obo/4/2021 zo dňa 20. apríla 2022, konanie prerušil do rozhodnutia Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. Rvp 1014/2021 o sťažnosti Mgr. Petra Zvaru voči uzneseniu\nnajvyššieho súdu č. k. 2ObdoV/9/2020-971, zo dňa 25. februára 2021.\n12. Najvyšší súd SR v spore žalobcu T. I. proti žalovanému: Mgr. Petrovi Zvarovi, správcovi konkurznej\npodstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a. s. Nitra, uznesením sp. zn. 1ObdoV/5/2021 zo dňa\n19. októbra 2022 rozhodoval o dovolaní žalovaného proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. 3Obo/8/2020-175 zo dňa 24. júna 2021 tak, že dovolanie žalovaného proti výroku I.\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Obo/8/2020-175 z 24. júna 2021, ktorým bol\nzamietnutý návrh žalovaného na prerušenie odvolacieho konania, odmietol a rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky č. k. 3Obo/8/2020-175 zo dňa 24. júna 2021 vo výrokoch II., III. a IV. a\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cbi/1/2015-103 zo dňa 11. marca 2020 zrušil a vec v rozsahu\nzrušenia vrátil na ďalšie konanie Krajskému súdu v Bratislave.\n13. Najvyšší súd SR v tu prejednávanej veci uznesením sp. zn. 2Obo/4/2021 zo dňa 28. septembra\n2023 konanie prerušil do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS\n273/2023 o ústavnej sťažnosti voči rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. októbra\n2022, sp. zn. 1ObdoV/5/2021. Vo veci vedenej na ústavnom súde pod uvedenou spisovou značkou išlo\no konanie, ktorého výsledok malo vplyv na vec prejednávanú v konaní pred najvyšším súdom ako súdom\nodvolacím pod sp. zn. 2Obo/4/2021, keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod\nsp. zn. 1ObdoV/5/2021 rozhodoval o vylúčení vecí z konkurznej podstaty totožného úpadcu, ktorých\n\nnadobudnutie sa odvíja od totožného skutkového deja - prevodu kúpnou zmluvou od úpadcu, ktorej\npredchádzalo nadobudnutie tohto majetku úpadcom v rámci veľkej privatizácie.\n14. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č. k. III. ÚS 273/2023-38 z 12. októbra 2023 zrušil\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1ObdoV/5/2021 z 19. októbra 2022 a vec\nvrátil Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie. Ústavný súd SR za podstatnú otázku pre rozhodnutie\nv preskúmavanej veci považoval otázku, či procesný postup Najvyššieho súdu SR, v dôsledku ktorého\nvec nebola postúpená na rozhodnutie veľkému senátu, napriek existencii odlišného právneho názoru o\ntej istej otázke, vysloveného už v inom rozhodnutí NS SR, možno považovať za ústavne súladný.\n15. Po zrušení uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/5/2021 z 19. októbra 2022 nálezom\nÚstavného súdu SR č. k. III. ÚS 273/2023-38 z 12. októbra 2023 bola veci na najvyššom súde pridelená\nsp. zn. 1ObdoV/3/2023.\n16. Senát 1O-V Najvyššieho súdu SR v zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 273/2023-38\nz 12. októbra 2023 uznesením sp. zn. 1ObdoV/3/2023 zo dňa 27. mája 2024 postúpil vec (konanie o\ndovolaní žalovaného proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Obo/8/2020-175 z 24.\njúna 2021) na prejednanie a rozhodnutie Veľkému senátu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, pretože pri svojom rozhodovaní dospel k väčšinovému právnemu názoru, ktorý je\nodlišný od právneho názoru vysloveného v uznesení sp. zn. 2ObdoV/9/2020 z 25. februára 2021.\n17. Veľký senát Najvyššieho súdu SR uznesením sp. zn. 1VObdo/1/2024 zo dňa 26. júna 2025 dovolanie\nžalovaného proti výroku I. rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Obo/8/2020-175 z\n24. júna 2021, ktorým bol zamietnutý návrh žalovaného na prerušenie odvolacieho konania odmietol,\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Obo/8/2020-175 z 24. júna 2021 vo výrokoch II.,\nIII. a IV. a rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cbi/1/2015-103 z 11. marca 2020 zrušil a vec v\nrozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie Krajskému súdu v Bratislave.\nZávery uvedeného uznesenia Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/1/2024 zo dňa 26.\njúna 2025 sú plne aplikovateľné aj v súdenej veci.\n18. Predmetom tohto odvolacieho konania je opätovné prejednanie odvolania žalobcov 1/ a 2/ (ktorí\nsvoje odvolanie odôvodnili ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP) a odvolania žalobcov 3/ a 4/\n(ktorí podané odvolanie odôvodnili s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, h/ C. s. p.)\nproti rozsudku krajského súdu č. k. 8Cbi/27/2010-597 zo dňa 7. novembra 2018.\n18. 1. Žalobcovia 1/ a 2/ v rámci odvolania uviedli, že zrušujúcim uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa\n30. novembra 2017, č. k. 2Obo/20/2016-527, bolo skonštatované, že došlo k nesprávnemu právnemu\nposúdeniu veci súdom prvej inštancie, z ktorého dôvodu skutkový stav bol nedostatočne zistený.\nOpätovne poukázali na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. marca 2016, č. k. I.\nÚS/549/2015-33, a zdôraznili, že súd prvej inštancie neposudzoval prejednávaný spor v jeho intenciách,\nteda nezohľadnil špecifické okolnosti a individuálne súvislosti tohto konkrétneho prípadu tak, aby bolo\ndosiahnuté spravodlivé vyriešenie veci. Spochybnenie použitia tohto nálezu súdom prvej inštancie s\nodôvodnením, že prípad posudzovaný v náleze je skutkovo odlišný od prejedávanej veci v tomto konaní,\nbolo podľa žalobcov 1/ a 2/ v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu. Žalobcovia 1/ a 2/ trvali\nna tom, že Ústavný súd SR však pri posudzovaní prípadu v náleze predniesol všeobecné právne\nnázory týkajúce sa aj širšej škály prípadov, a nie len toho konkrétneho, ktorý posudzoval. Odmietnutie\naplikácie právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý odkazoval na predmetný nález Ústavného súdu SR,\nkvalifikovali ako nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie súdu\nprvej inštancie aj z toho dôvodu zároveň vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a má inú\nvadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\n18.2. Argumentáciu súdu prvej inštancie týkajúcu sa dobromyseľnosti žalobcov považujú žalobcovia 1/\na 2/ ako arbitrárnu, nekonzistentnú a nepodloženú dôkazmi a logikou. Žalobcovia 1/ a 2/ potvrdili, že\nžalobcovia vedeli o udelení súhlasu FNM s predajom nehnuteľností, a rovnako potvrdili, že žalobcovia\nmali vedomosť o skutočnosti, že úpadca má uhradiť FNM z celkového predaja všetkých nehnuteľností\nuvedených v súhlase celkom sumu 4,8 mil. Sk, ako to vyplývalo zo súhlasu fondu. Ďalej zdôraznili, že sa\nžalobcovia preto mohli len dôvodne domnievať z im predloženého súhlasu FNM, že v súlade so zmluvou\npodľa § 14 zákona o veľkej privatizácii, na účet fondu má úpadca uhradiť sumu 4,8 mil. Sk po predaji\nvšetkých nehnuteľností uvedených v súhlase. Nehnuteľnosti, ktoré kupovali žalobcovia tvorili malú časť\n\nzo všetkých nehnuteľností v súhlase. Ku dňu podpisu kúpnej zmluvy mala byť v zmysle § 19a zákona\no veľkej privatizácii splnená len podmienka udelenia súhlasu fondu s predajom nehnuteľností. Táto\npodmienka preukázateľne splnená bola. Kúpna zmluva sama osebe nikdy nebola v priamom rozpore\ns § 19a zákona o veľkej privatizácii. Ohľadne podmienky § 19 ods. 3 zákona o veľkej privatizácii,\nopakovane tvrdili, že v čase podpisu kúpnej zmluvy žalobcovia ani nemohli tušiť ako úpadca splní\npovinnosť uhradiť fondu celkom sumu 4,8 mil. Sk z celkového predaja všetkých nehnuteľností uvedených\nv súhlase fondu v zmysle § 19 ods. 3 zákona o veľkej privatizácii. V čase podpisu kúpnej zmluvy, táto\npodmienka v zmysle zákona ešte splnená byť nemala. Žalobcovia dokonca ani následne nemohli tušiť,\nže započítací prejav medzi FNM a úpadcom, ktorým si úpadca splnil podmienku § 19 ods. 3 zákona o\nveľkej privatizácii bude v budúcnosti považovaný za neplatný. Žalobcovia 1/ a 2/ uviedli, že im nie je\njasné, akými úvahami sa súd riadil, keď považoval žalobcov za nedobromyseľných z dôvodu, že vedeli o\npodmienkach stanovených v § 19a zákona o veľkej privatizácii. Z dôkazov predložených v tomto konaní\nvyplýva, že žalobcovia pri podpise kúpnej zmluvy splnili všetky podmienky na to, aby bola kúpna zmluva\nplatná. Toto nespochybňuje ani sám súd keď tvrdí, že podmienka § 19a ods. 2 zákona o veľkej privatizácii\nbola splnená. Preto znalosť podmienok nemôže byť na ťarchu žalobcov, a to najmä v tej súvislosti, že\nim bolo pri podpise kúpnej zmluvy zo strany FNM preukázané splnenie podmienky § 19a ods. 2 zákona\no veľkej privatizácii. Aj naďalej žalobcovia 1/ a 2/ trvali na tom, že podmienka obsiahnutá v súhlase, v\nzmysle ktorej mal úpadca zaplatiť FNM 4,8 mil. Sk, mala byť splnená až následne po predaji všetkých\nnehnuteľností a žalobcovia jej splnenie nemohli nijako ovplyvniť. Preto sa žalobcovia domnievali, že\nsuma 4,8 mil. Sk bude uhradená fondu z celkového výťažku z predaja ostatných nehnuteľností a práve\ntie peniaze, ktoré uhradili nemusia byť presne tie, ktoré budú uhrádzané FNM. Z uvedeného dôvodu\nnemali ani najmenšie pochybnosti, keď peniaze uhrádzali na účet súdnej exekútorky, a nie úpadcovi.\nSvoju dobromyseľnosť žalobcovia 1/ a 2/ odôvodňujú tým, že z ich strany došlo pri podpise kúpnej\nzmluvy k prevereniu splnenia podmienok zakotvených v ust. § 19a zákona o veľkej privatizácii, ktoré\nim bolo preukázané súhlasom fondu a podmienkou uvedenou v súhlase, že na účet fondu má úpadca\nuhradiť sumu 4,8 mil. Sk po predaji všetkých nehnuteľností tam uvedených, a nielen tých, ktoré kupovali\nžalobcovia.\n18.3. Za nesprávny záver súdu prvej inštancie žalobcovia 1/ a 2/ považujú aj to, že na majetok úpadcu,\nktorý bol predmetom kúpy bolo zriadené záložné právo FNM. Nakoľko zo súhlasu FNM vyplýva, že\nzáložné právo bolo zriadené na iné majetky úpadcu, avšak nie na tie, ktoré boli predmetom kúpnej\nzmluvy, ktorú podpisovali žalobcovia. Na základe uvedeného sú žalobcovia 1/ a 2/ toho názoru, že\nnapadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.\n18.4. Konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že v priebehu exekúcie nie je možné speňažiť\nnehnuteľnosť povinného iným spôsobom ako v exekučnej dražbe, nemá podľa žalobcov 1/ a 2/ oporu\nv zákone. V tejto súvislosti poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Obo/44/2013, v\nzmysle ktorého neobstojí námietka týkajúca sa nezákonnosti priameho predaja nehnuteľností úpadcu\nv exekučnom konaní a obchádzania exekučného poriadku, keďže ako súd tvrdí, ak povinný poruší\nexekútorský zákaz nakladania s nehnuteľnosťou (§ 44 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku), nemá to\nza následok neplatnosť prevodu, ale vznik práva oprávneného podľa ust. § 42 Občianskeho zákonníka\nodporovať právnemu úkonu, na základe ktorého k prevodu došlo. Obdobne je táto otázka riešená\nv rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/107/2007, podľa ktorého skutočnosť, že povinný\nporušil zákaz nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii, ktorý uložil súdny exekútor, nemá za\nnásledok neplatnosť právneho úkonu povinného, ktorým tento zákaz porušil. Postup, ktorým došlo k\nsprostredkovaniu predaja nehnuteľností samotnou exekútorkou, ktorá má postavenie verejného činiteľa,\nžalobcovia nemali dôvod spochybňovať. Záver súdu prvej inštancie o tom, že vedomosť žalobcov o\nprebiehajúcej exekúcii na majetok úpadcu spôsobuje ich nedobromyseľnosť, považujú za nesprávny.\n18.5. S odmietnutím návrhu žalobcov na vypočutie súdnej exekútorky súdom prvej inštancie\nodôvodneným, že by jej výsluch nemal vplyv na rozhodnutie, žalobcovia 1/ a 2/ nesúhlasia. Sú\ntoho názoru, že výsluch súdnej exekútorky bol tým dôkazom, ktorý mal osvetliť okolnosti, z akých\ndôvodov bola kúpna cena vyplácaná na jej účet. Jej výsluch by objasnil konkrétne okolnosti prípadu\na dobromyseľnosť žalobcov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto podľa ich názoru vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci, a súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na\nzistenie rozhodujúcich skutočností.\n18.6. Žalobcovia 1/ a 2/ ďalej uviedli, že v čase podpisu kúpnej zmluvy nemali vedomosť o obsahu\nŽiadosti úpadcu o vyslovenie súhlasu na odpredaj časti majetku, a teda ani o údajnom prísľube úpadcu\nprevodu kúpnej ceny na účet fondu. Jednalo sa o interný dokument úpadcu, ktorý im predložený\nnebol. S opačným záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia s týmto dokumentom boli oboznámení,\n\nnesúhlasia. Jedná sa o skutočnosť, ktorú podľa tvrdení žalobcov 1/ a 2/ mohol v ich prospech preukázať\nvýsluch štatutárneho zástupcu úpadcu, avšak návrh na vykonanie tohto dôkazu súd prvej inštancie\nodmietol vykonať. Zo súhlasu FNM vyplýva, že sa mal uskutočniť predaj 34 pozemkov o výmere 23.453\nm2 a budov úpadcu a z celkovej kúpnej ceny za všetky tieto nehnuteľnosti, ktorá mala byť približne\ndesaťkrát vyššia ako zaplatili žalobcovia (4.543.660,- Sk), mala byť FNM zaplatená suma vo výške 4,8\nmil. Sk. Z uvedeného dôvodu žalobcovia nemali pochybnosť o tom, že uhradením kúpnej ceny vo výške\ncca 4,5 mil. Sk na účet súdnej exekútorky, nijakým spôsobom neovplyvnia a ani nebude znemožnené\nsplniť úpadcovi záväzok uhradiť 4,8 mil. z výťažku predaja všetkých nehnuteľností v súhlase na účet\nfondu. Nakoľko sa nikde v súhlase FNM neuvádza, že všetky finančné prostriedky získané z výťažku\npredaja všetkých nehnuteľností mali byť uhradené na účet FNM. Preto neobstojí názor súdu prvej\ninštancie o nedobromyseľnosti žalobcov s odôvodnením, že kúpnu cenu vo výške 4.543.660,- Sk uhradili\nna účet súdnej exekútorky, a nie na účet FNM. Uvedený záver súdu prvej inštancie podľa žalobcov 1/ a\n2/ nie je založený ani nevyplýva z predložených dôkazov. Práve naopak predložené dôkazy preukazujú,\nže žalobcovia nemohli ovplyvniť konanie úpadcu pri plnení jeho povinnosti uhradiť FNM sumu 4,8 mil.\nSk. Súd prvej inštancie preto v danom prípade dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam; jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; súdom\nzistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,\npotrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.\n18.7. Za nepodložený názor súdu prvej inštancie žalobcovia 1/ a 2/ považujú aj to, že žalobca 1/\nako zamestnanec Vodohospodárske stavby a.s. Šaľa musel poznať tzv. privatizačnú zmluvu a všetky\nsúvisiace listiny. Z výpovede žalobcu 1/ vyplývalo len, že poznal nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom\nkúpnej zmluvy, pretože bol zamestnancom Vodohospodárske stavby a.s. Šaľa a p. V. poznal len ako\npracovníka úpadcu, a nie záver, ku ktorému dospel súd prvej inštancie. Žalobca 1/ trvá na tom, že\nmu neboli poskytnuté k nahliadnutiu tzv. privatizačná zmluva ani iné s ňou súvisiace dokumenty. Ďalej\nnamietajú, že na nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, bolo zriadené záložné právo v\nprospech FNM. Ťarchou vo forme záložného práva v prospech FNM boli zaťažené iné majetky úpadcu.\n18.8. Žalobca 1/ nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie o jeho prepojení s úpadcom cez osobu p. V..\nŽalobca 1/ v čase uzavretia kúpnej zmluvy (12.10.2000) skoro 9 rokov nepracoval pre Vodohospodárske\nstavby a.s. Šaľa, nakoľko svoj pracovný pomer ukončil ešte v januári 1992. V súvislosti so zriadením\nvecného bremena v prospech p. V. s M.alobcovia 1/ a 2/ uviedli, že sa jednalo o podmienku predaja\npredmetných nehnuteľností zo strany úpadcu. Podľa žalobcov 1/ a 2/ nie je správne dávať na\nťarchu žalobcov, že boli ochotní pri kúpe nehnuteľností od úpadcu zriadiť vecné bremeno v prospech\nslužobného bytu nachádzajúceho sa v jednej z nehnuteľností. Nemohlo mať vplyv na posúdenie\ndobromyseľnosti žalobcov pri nadobúdaní nehnuteľností, že rok po uzavretí kúpnej zmluvy žalobcovia\npreviedli časť nehnuteľnosti zodpovedajúcej predmetnému služobnému bytu Ing. V., ktorý mal aj tak\nprávo ho užívať.\n18.9. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru, že boli žalobcovia\nprostredníctvom štatutárneho zástupcu úpadcu informovaní o všetkých záležitostiach týkajúcich sa\nfinančnej situácie úpadcu. V prípade, ak by štatutárny zástupca informoval žalobcov ako kupujúcich\no interných dokumentoch úpadcu, dopustil by sa tým porušenia obchodného tajomstva úpadcu.\nPredpokladanie porušenia zákonných povinností štatutárnym zástupcom úpadcu bez relevantných\ndôkazov je podľa žalobcov 1/ a 2/ v rozpore s právnym predpismi.\n18.10. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie sa javí žalobcom 1/ a 2/ ako arbitrárne, založené\nna svojvôli súdu, na jeho úvahách nepodložených dôkazmi, resp. v rozpore s predloženými dôkazmi,\na použijúc zjavne iracionálne myšlienkové konštrukcie. Súd prvej inštancie hodnotil dôkazy bez\nakceptovateľného racionálneho základu a použil v rozhodnutí interpretáciu, ktorá je v extrémnom rozpore\ns prioritami spravodlivosti. Prijaté závery súdu sú v nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami.\n18.11. V závere žalobcovia 1/ a 2/ zdôraznili, že platnosť kúpnej zmluvy sa viaže v danom prípade\nna konanie tretích osôb odlišných od žalobcov. Žalobcovia nemohli mať žiadnu pochybnosť o platnosti\ndohody o započítaní, teda nemali prečo ani pochybovať o splnení podmienky vyplývajúcej z ust. § 19a\nods. 3 zákona o veľkej privatizácii zo strany úpadcu. Žalobcovia svojím konaním nijako nemohli ovplyvniť\nkonanie úpadcu ohľadne splnenia jeho povinnosti uhradiť výťažok z predaja nehnuteľností uvedených\nv súhlase FNM na účet FNM, a to bez ohľadu na to, že kúpnu cenu uhradili na účet súdnej exekútorky.\nŽalobcovia nadobudli nehnuteľnosti v dobrej viere vychádzajúc z toho, že boli splnené všetky zákonné\npodmienky k podpisu a platnosti kúpnej zmluvy a k zaevidovaniu ich vlastníckeho práva do katastra\nnehnuteľností. Vlastnícke právo žalobcov nebolo spochybňované necelých 10 rokov. Následné konanie\n\núpadcu po podpise kúpnej zmluvy a jej zavkladovaní nemôže byť v neprospech žalobcov, ktorí konali\nv dobrej viere.\n18.12. Žalobcovia namietajú, že súd prvej inštancie neprihliadal a nevysporiadal sa s rozhodnutím\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Obo/44/2013, v ktorom bola riešená totožná situácia, pretože sa jednalo\no predaj nehnuteľností úpadcu, ktorý bol v exekúcii, splnenie podmienok § 19 ods. 2 a § 19 ods. 3 zákona\no veľkej privatizácii, platnosť trojdohody (započítacieho prejavu medzi FNM, úpadcom a spoločnosťou\nKOVOSPOL Nitra spol. s r.o.), a platnosť kúpnej zmluvy z dôvodu splnenia, či nesplnenia podmienok §\n19 ods. 2 a § 19 ods. 3 zákona o veľkej privatizácii.\n18.13. Okrem toho, že žalobcovia navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolacím súdom\nzmeniť tak, že vyhovie návrhu žalobcov v celom rozsahu a zaviaže žalovaného k náhrade trov konania v\nrozsahu 100%. Žalobcovia 1/ a 2/ namietli aj priznanie trov konania žalovanému, ktorý bol pri niektorých\núkonoch zastúpený advokátskou kanceláriou Zvára advokáti s.r.o, so sídlom Námestie SNP 1, 811 06\nBratislava, konajúcou prostredníctvom advokáta a jediného konateľa, Mgr. Petra Zvaru, ktorý je zároveň\nako správca konkurznej podstaty úpadcu, čiže žalovaným v tomto konaní. Z daného vyplýva, že správca\nsa dal zastúpiť sám sebou, a teda za týchto okolností nemôže ísť o účelné uplatňovanie alebo bránenie\npráva, nakoľko ako strana sporu tak mohol konať sám a nemal preto zvyšovať náklady žalobcom tým,\nže sa dal zastúpiť advokátskou kanceláriou, v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom.\n19. Žalobcovia 3/ a 4/ vo svojom odvolaní žiadali s poukazom na ust. § 390 písm. a/ a b/ C. s. p.,\naby odvolací súd rozhodol tak, že podanej žalobe vyhovie. Napriek tomu, že nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 16. marca 2016, č. k. I. ÚS/549/2015-33, sa týka nadobudnutia vlastníckeho\npráva od nevlastníka, žalobcovia 3/ a 4/ zdôraznili, že ústavný súd tú uvádza širšie súvislosti, ktoré sa\nvzťahujú na nich v prebiehajúcom spore. Konkrétne poukázali na to, že boli štatutárnym zástupcom\núpadcu ubezpečení, že nehnuteľnosti sú vlastníctvom úpadcu (predávajúceho) a podpísaním kúpnej\nzmluvy dôjde k prevodu vlastníckeho práva. O (ne)splnení podmienky zakotvenej v ust. § 19 ods. 3\nzákona o veľkej privatizácii, podľa ktorej bol úpadca povinný nimi zaplatenú kúpnu cenu uhradiť FNM,\nnemali žalobcovia 3/ a 4/ v čase podpisu kúpnej zmluvy vedomosť. O prebiehajúcom exekučnom konaní\nboli informovaní prostredníctvom súdnej exekútorky, ako aj o tom, že kúpna cena musí byť zaplatená v\nsúlade s kúpnou zmluvou. Žalobcovia 3/ a 4/ popreli akýkoľvek vzťah so štatutárnym zástupcom úpadcu,\nako aj vedomosť o tom, aké zákonné podmienky má kúpna zmluva spĺňať za účelom jej platnosti a\nodôvodnili to neznalosťou zákona o veľkej privatizácii. Opätovne poukázali na ich nerušené užívanie\nnehnuteľností po dobu takmer 10 rokov a na vyjadrenie FNM, v ktorom nebolo namietané zaplatenie\nkúpnej ceny.\n19.1. Dôraz kládli žalobcovia 3/ a 4/ aj na tú skutočnosť, že došlo k povoleniu vkladu spoluvlastníckeho\npráva k nehnuteľnostiam do príslušného katastra nehnuteľností, na základe čoho sa žalobcovia 3/ a 4/\ndomnievali, že kúpna zmluva nemá žiadne vady alebo nedostatky. Opakovane argumentovali tým, že\nby bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by štát vydával také právne predpisy, ktorými by bolo možné\nodňať vlastnícke právo nadobudnuté v dobrej viere.\n19.2. Žalobcovia 3/ a 4/ zastávajú názor, že sa súd prvej inštancie dôsledne neriadil právnym názorom\nvysloveným v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu. Zamietnutie ich návrhov na vykonanie\ndokazovania považujú za porušenie ich práva. Navrhovali výsluch súdnej exekútorky, JUDr. Edity\nŠupovej, ktorým by sa objasnili okolnosti, za ktorých bola kúpna cena vyplatená na jej účet a dôvody\nneposkytnutia zaplatenej kúpnej ceny FNM. Za účelom preukázania neexistencie prepojenia medzi\nžalobcami 3/ a 4/ a štatutárnym zástupcom úpadcu, Ing. V., navrhovali jeho výsluch, nakoľko boli toho\nnázoru, že záver vyslovený v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie je iba úvahou bez toho, že by\nbol preukázaný reálnym dôkazom. Ďalej navrhli, aby sa súd prvej inštancie oboznámil s rozhodnutím\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 26. apríla 2018, sp. zn. 2ObdoV/19/2017, ako aj s celým spisom vedeným\nna Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8Cbi/28/2010, ktorý sa týka skutkovo a právne tých istých\nokolností ako v prejednávanom spore, iba žalobcom bol iný subjekt. Nakoľko v tomto konaní bolo žalobe\nprávoplatne vyhovené a súdy sa tu podrobne vysporiadali s problematikou aplikácie „dobrej viery“ v\nsúvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva.\n20. K odvolaniam žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý skonštatoval, že žalobcovia zotrvávajú na\nargumentácii a dôvodoch, ktoré už v priebehu konania nielen súd prvej inštancie, ale aj odvolací\nsúd opakovane posudzovali, vyjadrili sa k nim, pričom odvolací súd k otázkam, ktoré považoval pre\nrozhodnutie vo veci za zásadné vyslovil pre súd prvej inštancie záväzný právny názor. Zdôraznil,\nže uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. novembra 2017, č. k. 2Obo/20/2016-527, bol síce\npredchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vrátený mu na ďalšie konanie, ale zotrval\n\nna už skôr vyslovených právnych záveroch a uložil súdu prvej inštancie zaoberať sa už len otázkou\ndobromyseľnosti žalobcov pri nadobúdaní sporných nehnuteľností. Žalovaný sa v celom rozsahu\nstotožnil s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie.\n20.1. K posudzovaniu dobromyseľnosti žalobcov pri nadobúdaní nehnuteľností derivatívnym spôsobom,\nv danom prípade kúpnou zmluvou, možno podľa žalovaného výlučne v súvislosti s inštitútom\nvydržania veci. Ústavný súd SR vo svojom náleze nadväzuje a opiera sa o vývoj rozhodovacej\npraxe najvyšších súdnych autorít v Českej republike, pričom nastoľuje otázky, týkajúce sa výlučne\nochrany dobromyseľného nadobúdateľa pri nadobúdaní veci od nevlastníka a s tým súvisiace otázky\nprekonania/prelomenia normatívnej úpravy vydržania podľa Občianskeho zákonníka. V danom prípade\nsa posúdenie dobromyseľnosti žalobcov podľa žalovaného neopiera o žiadne ustanovenie právneho\npredpisu a nemá žiadny základ v citovanom náleze ústavného súdu. Nakoľko v prejednávanej veci\nnie je sporné, že oprávneným vlastníkom nehnuteľností v čase uzavretia kúpnej zmluvy bol úpadca,\nzaoberanie sa dobromyseľnosťou nadobúdateľa pri nadobúdaní vlastníckeho práva od nevlastníka\nna uzatváranie kúpnych zmlúv by negovalo nielen opodstatnenosť samotného ustanovenia § 39\nObčianskeho zákonníka, ale spochybnilo by aj samotné základy a princípy, na ktorých je súkromné\nprávo založené.\n20.2. Tvrdenia o dobromyseľnosti žalobcov, ktoré žalobcovia podsúvajú odvolaciemu súdu považuje\nžalovaný len za účelovú obranu, pričom objektívne dobromyseľnosť žalobcov nepreukazujú. V čase\nuzatvorenia kúpnej zmluvy žalobcami prebiehali exekúcie voči dlžníkovi (úpadcovi), o ktorých mali\nžalobcovia vedomosť, čo pri minimálnej požiadavke obozretnosti pri uzatváraní kúpnej zmluvy aj bez\nďalšieho diskvalifikuje objektívne posúdenie dobromyseľnosti žalobcov. Bez toho, aby sa súd detailne\nzaoberal každým tvrdením žalobcov, ktorými odôvodňujú svoju dobromyseľnosť postačuje, že spôsob\nnadobúdania nehnuteľností a okolností, ktoré museli byť známe žalobcom už pred uzatvorením kúpnej\nzmluvy bez ďalšieho, právom, objektívne spochybňujú ich dobromyseľnosť.\n20.3. Pokiaľ súdny exekútor spísal nehnuteľnosti v rámci exekučného konania s poznámkou na liste\nvlastníctva povinnej osoby, úpadca nesmel a nemohol uzatvoriť kúpnu zmluvu a previesť nehnuteľnosti\nna žalobcov. Rovnaký právny názor je možné vyvodiť aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 25.06.2002, sp. zn. 5Cdo/85/02, ktorý bol zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí\nsúdov R44/2004.\n20.4. K rozhodnutiam, na ktoré žalobcovia vo svojich odvolaniach poukazujú a v ktorých bolo rozhodnuté\nodlišne, tzn. súd žalobcom poskytol ochranu a sporné nehnuteľnosti z konkurznej podstaty vylúčil,\nžalovaný uviedol, že nie každé rozhodnutie najvyššieho súdu je možné považovať za judikát, a teda za\nprameň práva. Ďalej zdôraznil, že v súvislosti s vylúčením iných nehnuteľností z konkurznej podstaty\núpadcu boli vydané iné rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré posudzovali rovnaké právne otázky a\nktorých väčšinový názor súd prvej inštancie akceptoval. Tieto rozhodnutia žalobcovia účelovo neuviedli.\n20.5. K námietke priznania trov konania žalovanému, žalovaný uviedol, že je ako správca zapísaný do\nzoznamu správcov Ministerstva spravodlivosti SR, vykonáva správcovskú činnosť ako fyzická osoba.\nSprávca konkurznej podstaty sa zo zákona stáva stranou sporu, v ktorom vymáha v prospech podstaty\npohľadávku úpadcu, ako aj v sporoch vyvolaných konkurzným konaním a v konaniach, v ktorých sa\núpadca stal stranou sporu. Prináležia mu teda všetky práva a povinnosti, ktoré zákon strane sporu\npriznáva. Okolnosť, že správca konkurznej podstaty je sám advokát, nemá na tento záver žiadny vplyv.\nTieto právne závery si osvojila aj súdna prax v Slovenskej republike.\n20.6. Žalovaný považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za správny. K otázke dobrej viery\nvypočul žalobcov a návrhy na ďalšie dokazovanie (podľa nášho názoru správne) zamietol. V odôvodnení\nnapadnutého rozsudku, k posúdeniu dobrej viery žalobcov sa súd prvej inštancie vyjadril dostatočne\nzrozumiteľne a svoje právne stanovisko aj dostatočne jasne odôvodnil. Skutočnosť, že žalobcovia s\nodôvodnením právnych záverov súdu prvej inštancie nie sú spokojní, neznamená, že by bolo možné\noznačiť napadnutý rozsudok, čo do dôvodov rozhodnutia za ústavne nesúladný alebo arbitrárny.\n21. Žalobcovia 3/ a 4/ vyjadrili súhlas s obsahom odvolania žalobcov 1/ a 2/.\n22. Žalobcovia 1/ a 2/ sa vo svojom vyjadrení v celom rozsahu stotožnili s odvolaním žalobcov 3/ a 4/.\n23. K vyjadreniam žalobcov sa vyjadril žalovaný s tým, že sa k vyjadreniam žalobcov už nebude\nvyjadrovať. Zároveň navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.\n\n24. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ďalej aj ako „odvolací súd“) po vrátení\nveci zrušujúcim uznesením najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho v jeho uznesení č. k.\n2ObdoV/9/2020-971 zo dňa 25. februára 2021, zohľadňujúc i závery Veľkého senátu Najvyššieho súdu\nSR v jeho uznesení sp. zn. 1VObdo/1/2024 z 26. júna 2025, konštatujúc, že odvolania žalobcov boli\npodané včas (§ 362 ods. 1 CSP), vo veci samej oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému\nje možné podať odvolanie (§ 355 CSP), viazaný rozsahom odvolaní, odvolacími dôvodmi a zisteným\nskutkovým stavom súdom prvej inštancie (§ 379, § 380 ods. 1, § 383 CSP), opätovne prejednal odvolanie\nžalobcov 1/ a 2/, ktorí svoje odvolanie odôvodnili ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP a\nodvolania žalobcov 3/ a 4/, ktorí podané odvolanie odôvodnili s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1\npísm. b/, e/, f/, h/ CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), nakoľko nebolo\npotrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nebol vo veci daný ani dôležitý verejný záujem dospel\nk záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť.\n25. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n25.1. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n25.2. Podľa § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami\nstrán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení\nrozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými\ntvrdeniami uvedenými v odvolaní.\n26. Ak sa odvolací súd stotožní v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej\ninštancie môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia a prípadne ich na zdôraznenie správnosti doplniť o ďalšie dôvody. Aj v takomto prípade\nskráteného odôvodnenia však dovolací súd musí dať stanovisko k podstatným vyjadreniam strán\npredneseným pred súdom prvej inštancie, ak k nim v napadnutom rozhodnutí nezaujal stanovisko súd\nprvej inštancie, a zároveň vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami (t. j. takými, ktoré v prípade ich\npreukázania môžu priniesť rozhodnutie priaznivejšie pre odvolateľa) uvedenými v odvolaní (bližšie pozri\nŠtevček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný\nsporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016. s. 1270 až 1273).\n27. Odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá\nodpovedať na každú námietku alebo argument, ktoré boli vznesené v opravnom prostriedku, ale iba na\ntie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné\nna doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto\nsúvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej\na druhej inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom\nrozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.\n28. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie vecnej správnosti napadnutého rozsudku\nkrajského súdu ako súdu konajúceho v prvej inštancii, ktorým zamietol žalobu žalobcov a žalovanému\npriznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to na odvolanie podané žalobcami. V ňom\nžalobcovia vzniesli viaceré námietky (uvedené vyššie v predchádzajúcich bodoch). Žalobcovia 1. a 2.\nnapádali rozsudok súdu prvej inštancie podľa obsahu odvolacích námietok z dôvodu podľa ust. § 365\nods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP a žalobcovia 3/ a 4/ s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm.\nb/, e/, f/, h/ CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.\n29. Odvolací súd vychádzal pri svojom rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného súdom prvej\ninštancie, pretože na aplikáciu výnimiek uvedených v § 384 CSP nevzhliadol v tomto prípade dôvody.\nSkutkový stav bol súdom prvej inštancie pre rozhodnutie vo veci dostatočne zistený, súd prvej inštancie\ndospel na základe zisteného skutkového stavu k správnym skutkovým zisteniam, tieto správne právne\nposúdil a vo veci vecne správne rozhodol. S odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie sa odvolací súd\nv plnom rozsahu stotožňuje podľa § 387 ods. 2 CSP a odkazuje na ne s tým, že na potvrdenie správnosti\nrozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím námietkam žalobcov a podstatným vyjadreniam\nstrán v konaní, na doplnenie podľa § 387 ods. 3 CSP uvádza dôvody uvedené v nasledovných odsekoch.\n\n30. Podľa ust. § 455 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.\n30.1. S poukazom na závery vyslovené v bodoch 19., 23., 25., 26., 27., 28. a 29. uznesenia dovolacieho\nsúdu č. k. 2ObdoV/9/2020-971 zo dňa 25. februára 2021, odvolací súd prioritne zdôrazňuje, že senát\ndovolacieho súdu vo svojom zrušujúcom uznesení č. k. 2ObdoV/9/2020-971 skonštatoval, že konanie\npred odvolacím súdom, ústiace do jeho rozhodnutia č. k. 2Obo/3/2019-739, nebolo postihnuté žalobcami\nnamietanou vadou zmätočnosti uvedenou v ustanovení § 420 písm. f) CSP.\n31. Predmetom odvolacieho konania je ako prvá námietka žalobcov, že súd prvej inštancie neaplikoval\nnález Ústavného súdu SR zo dňa 16.03.2016, č. k. I. ÚS 549/2015-33, na ktorý poukázal vo svojom\nzrušovacom uznesení odvolací súd zo dňa 30. novembra 2017, č. k. 2Obo/20/2016-527, v dôsledku\nčoho súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im\npatriace procesné práva v takej miere, že tým došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces. Tvrdia,\nže napriek tomu, že ústavný súd v náleze riešil nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka, sú v\nňom uvedené širšie právne úvahy, ktoré sa týkajú aj žalobcov. Z uvedeného dôvodu napadnutý rozsudok\nsúdu prvej inštancie vychádza podľa žalobcov z nesprávneho právneho posúdenia veci a má inú vadu,\nktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\n32. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej\ninštancie, kde sa vysporiadaval s aplikáciou predmetného nálezu ústavného súdu. Súd prvej inštancie tu\nsprávne skonštatoval, že v prejednávanej veci nešlo o nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka,\nkedy by dobrá viera nadobúdateľa po posúdení individuálnych okolností prípadu mohla podľa nálezu\npredstavovať predpoklad pre nadobudnutie vlastníctva. Zdôraznil, že v náleze sa výslovne uvádza, že\nvyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože ten nie je schopný\ndozvedieť sa o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru. Ide teda o ochranu nadobúdateľa na úkor\nprevodcu, ktorý bol nevlastníkom a nemusel mať relevantné informácie o právnych predchodcoch, čo\nnie je tento prípad. Žalobcovia ako kupujúci nadobúdali nehnuteľnosti od úpadcu, pričom mali vedomosť\no podstatných okolnostiach, za akých sa prevod uskutočňuje. V tejto súvislosti súd prvej inštancie\nupriamil pozornosť na právnu teóriu, podľa ktorej dobrú vieru je vždy potrebné hodnotiť objektívne, a\nnielen zo subjektívneho hľadiska, osobného presvedčenia samotného účastníka. Pri hodnotení dobrej\nviery je vždy nevyhnutné brať do úvahy, či držiteľ nemal, resp. nemohol mať pri normálnej opatrnosti,\nktorú je možné od každého požadovať, vzhľadom na okolnosti prípadu dôvodné pochybnosti, že mu\nvec patrí. Žalobcovia v priebehu celého konania upozorňovali na to, že nadobudli nehnuteľnosti v\ndobrej viere a po celý čas tieto nerušene užívali. S odkazom na ust. § 132 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka súd prvej inštancie uviedol, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam možno nadobudnúť len na\nzáklade platného písomného právneho úkonu, rozhodnutia štátneho orgánu alebo inou skutočnosťou\nstanovenou zákonom, resp. na základe inštitútu vydržania. Z iných dôvodov nadobudnutie vlastníctva\nnie je možné a uvedená zásada nebola v slovenskom právnom poriadku prelomená. Súd prvého stupňa\nnevzhliadol také dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by mal vyhovieť žalobcom bez splnenia zákonných\npodmienok, a to s prihliadnutím na objektívne okolnosti daného prípadu.\n33. Podľa odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal s právnym názorom\nvysloveným v náleze ústavného súdu, ako aj okolnosťami týkajúcimi sa dobrej viery žalobcov pri\nnadobúdaní sporných nehnuteľností kúpnou zmluvou. Súčasne odvolací súd nezistil, že by súd prvej\ninštancie svojím postupom nerešpektoval záväznosť právneho názoru odvolacieho súdu, a preto nebolo\nžalobcom znemožnené uskutočňovanie im patriacim procesným právam v takej miere, že by tým došlo\nk porušeniu ich práva na spravodlivý proces.\n34. Napokon aj dovolací súd v jeho zrušujúcom uznesení č. k. 2ObdoV/9/2020-971 zo dňa 25. februára\n2021 uviedol, že pokiaľ ide o námietku žalobcov týkajúcu sa nevysporiadania sa s nálezom ústavného\nsúdu zo 16. marca 2016, sp. zn. I. ÚS 549/2015, v odôvodnení nálezu zo 16. marca 2016, sp. zn. I. ÚS\n549/2015 vtedajší I. senát ústavného súdu výslovne uviedol, že závery v ňom vyslovené predstavujú\nposun ústavného súdu pri posudzovaní otázky nemo plus iuris od skoršej jeho judikatúry, prezentovanej\naj uznesením sp. zn. I. ÚS 50/2010 (bod 14. odôvodnenia nálezu), čo súd prvej inštancie pri svojom\nrozhodovaní žiadnym spôsobom nezohľadnil, na druhej strane však bolo podľa dovolacieho súdu nutné\npoukázať na prístup ústavného súdu k predmetnému nálezu a k tomu, že závery v ňom vyslovené nie\nsú automaticky preberané do ďalších jeho rozhodnutí (k tomu viď aj uznesenia ústavného súdu z 24.\n\napríla 2019, sp. zn. I. ÚS 163/2019 a z 26. mája 2020, sp. zn. II. ÚS 223/2020). Vo veci rozhodujúci\nsenát dovolacieho súdu v tejto súvislosti upriamil pozornosť žalobcov 3/ a 4/ i na uznesenie Ústavného\nsúdu SR z 26. mája 2020, sp. zn. II. ÚS 223/2020, z ktorého je zrejmé, že nález zo 16. marca 2016,\nsp. zn. I. ÚS 549/2015 (resp. ďalšie rozhodnutia vtedajšieho I. senátu ústavného súdu prezentované\nnálezmi sp. zn. I. ÚS 151/2016 a I. ÚS 460/2017) predstavovali odklon od predchádzajúcej judikatúry\nústavného súdu, ktorý zo strany vtedajšieho I. senátu ústavného súdu nebol uskutočnený spôsobom\npredpokladaným zákonom o ústavnom súde. Zároveň dovolací súd opätovne skonštatoval, že otázka\ndobromyseľnosti (resp. otázka dobrej viery) žalobcov 3/ a 4/ pri nadobúdaní sporných nehnuteľností\nnebola pre rozhodovaný spor relevantná a totožné konštatovanie platí aj pre dovolaciu námietku\nžalobcov 1/ a 2/, týkajúcu sa spôsobu, akým konajúce súdy posúdili ich (ne)dobromyseľnosť.\n35. Ďalšia odvolacia námietka žalobcov spočívala v tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam.\n35.1. Odôvodnili to tým, že splnenie podmienky uvedenej v súhlase FNM týkajúcej sa použitia výnosu\nz predaja v ňom uvedených nehnuteľností podľa predložených znaleckých posudkov ohodnoteného\nvo výške 4,8 mil. Sk úpadcom na úhradu svojich záväzkov voči FNM, sa malo uskutočniť bez toho,\naby to mohli nejako ovplyvniť a nemohli tušiť ako úpadca túto svoju povinnosť splní, ani že bude\ndohoda o započítaní vyhlásená za neplatnú. Trvali na svojej dobromyseľnosti vzhľadom na to, že sa\ndomnievali, že podmienka uvedená v súhlase, bude úpadcom splnená z celkového výťažku z predaja\nvšetkých nehnuteľností, a nie práve z tých peňažných prostriedkov, ktoré poukázali žalobcovia na účet\nsúdnej exekútorky. Rozporovali konštatovanie súdu prvej inštancie, že by na majetok úpadcu (konkrétne\nnehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy) bolo zriadené záložné právo FNM.\n36. V tejto súvislosti odvolací súd už vo svojom dovolacím súdom zrušenom rozsudku č. k.\n2Obo/3/2019-739 uvádza, že zo súhlasu Fondu z 31. augusta 2000 jasne vyplýva udelenie súhlasu\nFNM s uvoľnením záložného práva a s predajom v súhlase špecifikovaných nehnuteľností za splnenia\nrozväzovacej podmienky, spočívajúcej v použití výnosu z predaja podľa predložených znaleckých\nposudkov ohodnotený vo výške 4,8 mil. Sk úpadcom na úhradu svojich záväzkov voči FNM. Žalobcovia\nsi museli byť podľa názoru odvolacieho súdu vedomí, že exekúcia sa vykonáva v prospech oprávnených,\nktorými sú osoby s najväčšou pravdepodobnosťou odlišné od Fondu. Preto žalobcovia museli, resp.\nmali pri normálnej opatrnosti vedieť o podmienkach stanovených v ustanovení § 19a privatizačného\nzákona, ktoré limitujú platnosť kúpnej zmluvy, mali vedomosť o tom, že voči predávajúcemu prebieha\nexekúcia na nehnuteľnosti, ktoré nadobúdajú kúpnou zmluvou a sú spísané súdnou exekútorkou.\nSpoliehanie sa žalobcov na to, že z predaja ostatných nehnuteľností, ktoré pravdepodobne tiež podliehali\nexekúcii, úpadca uhradí svoj záväzok voči Fondu, nepredstavuje prejav ich dobromyseľnosti. Existencia\nrozväzovacej podmienky zakotvenej v súhlase je nespochybniteľná, a preto bolo predovšetkým v záujme\nžalobcov, aby ju úpadca splnil, k čomu by za normálnych okolností a v prípade ich konania v dobrej viere\nvyvinuli primeranú aktivitu. V opačnom prípade si museli byť vedomí, že vlastnícke právo k predmetným\nnehnuteľnostiam účinne nenadobudnú.\n36.1. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak Fond vydá predchádzajúci súhlas, nadobúdateľ privatizovaného\nmajetku (v tomto prípade úpadca) je povinný použiť takto získané prostriedky prednostne na úhradu\nsvojich záväzkov voči Fondu v zmysle uzavretej zmluvy podľa § 14. Žalobcovia uhradili kúpnu cenu za\nsporné nehnuteľnosti na účet súdnej exekútorky, pričom peňažné prostriedky boli použité na uspokojenie\npohľadávok oprávnených, a nie prednostne na úhradu záväzku úpadcu voči Fondu. Vyplatenie kúpnej\nceny súdnej exekútorke bolo žalobcami uskutočnené v rozpore so zákonom, a preto ich konanie\nnemožno považovať za dobromyseľné.\n36.2. Zároveň odvolací súd poukazuje na znenie ustanovenia § 136 Exekučného poriadku účinného\nku dňu uzavretia kúpnej zmluvy, podľa ktorého sa exekúcia predajom nehnuteľnosti vykoná dražbou a\nvykoná ju súdny exekútor. Zo znenia ustanovenia § 47 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku účinného\nku dňu uzavretia kúpnej zmluvy vyplýva, že exekútor poverený vykonaním exekúcie zakáže povinnému\nodo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii.\nNehnuteľnosti prevádzané kúpnou zmluvou tak podľa odvolacieho súdu nespochybniteľne podliehali\nexekúcii vykonávanej na majetok úpadcu, teda povinného. Na základe uvedeného sa možno dôvodne\ndomnievať, že priamy predaj nehnuteľností v rámci exekučného konania nemožno bez akýchkoľvek\npochybností posúdiť v intenciách pojmu „dobrej viery“.\n\n37. Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok odvolacieho súdu uznesením č. k. 2ObdoV/9/2020-971 zo\ndňa 25. februára 2021 zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie\n(§ 450 CSP), pričom uviedol, že z obsahu dovolaní žalobcov 1/ a 2/, resp. žalobcov 3/ a 4/ vyplýva, že\nv podanom mimoriadnom opravnom prostriedku namietali predovšetkým nesprávne právne posúdenie\nveci odvolacím súdom v aplikácii ustanovenia § 19a privatizačného zákona a konkrétne v posúdení\nprávnej otázky:\n„či porušenie povinnosti podľa ustanovenia § 19a ods. 3 privatizačného zákona nadobúdateľom\nprivatizovaného majetku spočívajúcej v použití finančných prostriedkov za privatizovaný majetok na\nprednostné vysporiadanie záväzkov voči Fondu spôsobuje podľa § 19a ods. 4 privatizačného zákona\naj neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej v súlade s ustanovením § 19a ods. 2 privatizačného zákona,\nktorou nadobúdateľ privatizovaného majetku predmetné peňažné prostriedky získal.“\n37.1. Najvyšší súd sa vo svojom zrušujúcom uznesení stotožnil so záverom rozsudku dovolacieho\nsenátu občianskoprávneho kolégia 1 C z 31. mája 2005, sp. zn. 1Cdo/238/2004 a dospel k záveru\nže rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, resp. že žalobcovia\nopodstatnene vytýkali odvolaciemu súdu, že dospel k nesprávnemu právnemu záveru o neplatnosti\nkúpnej zmluvy z 12. októbra 2000, v znení jej dodatku z 21. novembra 2000, ktorý predstavoval dôvod\npre zamietnutie žaloby o vylúčenie veci z konkurznej podstaty. Dovolania žalobcov 1/ a 2/ a žalobcov 3/ a\n4/ preto vyhodnotil dovolací súd ako dôvodné. Skonštatoval, že porušenie povinnosti prednostne uhradiť\nzáväzky voči Fondu zo získaných finančných prostriedkov úpadcom odvolací súd nesprávne vyhodnotil\nako dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou úpadca predmetné prostriedky získal z dôvodu nesprávnej\naplikácie ustanovenia § 19a ods. 3 privatizačného zákona na (skôr uzavretú) kúpnu zmluvu, keďže\nkúpna zmluva ako celok nepredstavuje právny úkon, ktorým úpadca nakladal so získanými finančnými\nprostriedkami v rozpore s povinnosťou vyplývajúcou mu z ustanovenia § 19a ods. 3 privatizačného\nzákona, alebo nasledujúci právny úkon. Naopak na kúpnu zmluvu ako skôr uzatvorený právny úkon\nustanovenie § 19a ods. 3 (ani v spojení s odsekom 4 predmetného ustanovenia) nedopadá. Rovnako tak\nneplatnosť (celej) kúpnej zmluvy nemôže spôsobovať dohoda o úhrade kúpnej ceny predstavujúca len\nvedľajšie zmluvné dojednanie. Neplatnosť spornej kúpnej zmluvy ako celku by pri aplikácii ustanovenia\n§ 19a privatizačného zákona spôsobovala len absencia predchádzajúceho súhlasu Fondu, avšak v\nrozhodovanom spore bola podmienka podľa § 19a ods. 2 privatizačného zákona - t. j. existencia\npredchádzajúceho súhlasu Fondu s prevodom privatizovaného majetku - splnená.\n37.2. Dovolací súd uzavrel, že:\nI. Platnosť zmluvy o prevode privatizovaného majetku je podmienená existenciou predchádzajúceho\nsúhlasu Fondu podľa ustanovenia § 19a ods. 2 privatizačného zákona.\nII. Ustanovenie § 19a ods. 3 privatizačného zákona nepredstavuje kumulatívnu zákonnú podmienku,\nktorej splnenie je nevyhnutné pre platnosť prevodnej zmluvy podľa odseku 2. V ustanovení § 19a ods. 3\nprivatizačného zákona je upravená osobitná zákonná povinnosť nadobúdateľa privatizovaného majetku,\nktorej nedodržanie zakladá podľa ustanovenia § 19a ods. 3 v spojení s ods. 4 privatizačného zákona\nabsolútnu neplatnosť tých právnych úkonov, pri ktorých nadobúdateľ nakladal s finančnými prostriedkami\n- pôvodne získanými zmluvou o prevode privatizovaného majetku uzavretou s predchádzajúcim\nsúhlasom Fondu podľa § 19a ods. 2 privatizačného zákona - iným spôsobom ako na úhradu svojich\nzáväzkov voči Fondu.\nIII. Porušenie povinnosti nadobúdateľa privatizovaného majetku použiť získané finančné prostriedky od\ntretej osoby na úhradu svojich záväzkov voči Fondu podľa ustanovenia § 19a ods. 3 privatizačného\nzákona nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorou nadobúdateľ ako predávajúci získal od tretej\nosoby ako kupujúceho (pôvodne privatizovaného majetku) peňažné prostriedky, a ktorá bola uzatvorená\ns predchádzajúcim súhlasom Fondu podľa § 19a ods. 2 privatizačného zákona.\n38. Najvyšší súd z dôvodov vyššie uvedených napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa ust. § 455 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak\nbola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní\nprávnym názorom dovolacieho súdu.\n38.1. V tejto súvislosti odvolací súd upozorňuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 2ObdoZ/2/2023 z 31. októbra 2023, ktoré definovalo tzv. Odklon od kasačnej záväznosti z\ndôvodu judikatórneho posunu. V zmysle predmetného uznesenia Precedenčná záväznosť rozhodnutia\nzverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky má\nprednosť pred kasačnou záväznosťou skoršieho rozhodnutia dovolacieho súdu podľa § 455 Civilného\nsporového poriadku. (zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 2/2025 ako\n\nROZHODNUTIE č. 3, ktoré bolo predmetom ústavnej sťažnosti odmietnutej Ústavným súdom Slovenskej\nrepubliky pod sp. zn. I. ÚS 207/2024 z 3. apríla 2024)\n38.2. Pozornosť dovolací súd v predmetnom konaní upriamil na skutočnosť, že existujú dve odlišné\nrozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho s tým, že jedno rozhodnutie\ndovolacieho súdu požíva záväznosť kasačnú a druhé záväznosť judikatórnu a súčasne bolo zverejnené\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.\nRozhodnutie odvolacieho súdu sp. zn. 2Obo/3/2019 bolo zrušené uznesením dovolacieho súdu sp. zn.\n2ObdoV/9/2020. V rovnakej otázke rozhodoval na najvyššom súde päťčlenný dovolací senát uznesením\nsp. zn. 1ObdoV/5/2021 z 19. októbra 2022. Ústavný súd nálezom č. k. III. ÚS 273/2023-38 z 12. októbra\n2023 uznesenie NS SR sp. zn. 1ObdoV/5/2021 z 19. októbra 2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie, kde bola veci pridelená sp. zn. 1ObdoV/3/2023. Najvyšší súd v konaní sp. zn. 1ObdoV/5/2021,\nresp. v konaní sp. zn. 1ObdoV/3/2023, prijal opačný názor na výklad § 19a odsekov 3 a 4 privatizačného\nzákona ako dovolací senát v rozhodnutí sp. zn. 2ObdoV/9/2020, preto postúpil predmetnú dovolaciu\nvec podľa § 48 ods. 1 CSP na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu obchodnoprávneho kolégia\n(§ 48 ods. 1 CSP, čl. XXI ods. 4 Rozvrhu práce NS SR na rok 2024 v nadväznosti na nález ÚS SR č.\nk. III. ÚS 273/2023-38 z 12. októbra 2023), ktorý o veci rozhodol uznesením sp. zn. 1VObdo/1/2024\nz 26. júna 2025, zverejneným v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 4/2025 ako R č. 35.\nÚstavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. I. ÚS 630/2025-14 zo dňa 6. októbra 2025 odmietol\nústavnú sťažnosť T. I. proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VObdo/1/2024\nz 26. júna 2025 podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú,\nkeďže posúdil napadnuté uznesenie najvyššieho súdu ako také, ktoré spĺňa ústavnoprávne požiadavky\nsúdneho rozhodnutia.\n38.3. V danom prípade, aj keď nedošlo k zmene v skutkových zisteniach, ktoré tvorili základ kasačného\nrozhodnutia sp. zn. 2ObdoV/9/2020 a zrušovaného rozhodnutia odvolacieho súdu sp. zn. 2Obo/3/2019,\nani k zmene právnej úpravy, odvolací súd vzhľadom na vedomosť o existencii opačného právneho\nnázoru obsiahnutého v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VObdo/1/2024 z 26.\njúna 2025, ktorým došlo k judikatórnemu posunu, zverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí\nsúdov SR 4/2025 pod por. č. 35, bol povinný tento právny názor zohľadniť, aplikovať pri rozhodovaní\nvo veci samej a uvádza nasledovné:\n39. Podľa ustanovenia § 19a ods. 1 privatizačného zákona, do splatenia celej kúpnej ceny je\nnadobúdateľ privatizovaného majetku povinný odo dňa účinnosti zmluvy strpieť, aby fond kontroloval\nstav a nakladanie s privatizovaným majetkom a na ten účel nahliadal do účtovných dokladov\nnadobúdateľa privatizovaného majetku.\n40. Podľa ustanovenia § 19a ods. 2 privatizačného zákona, do splatenia celej kúpnej ceny je prevod\nprivatizovaného majetku alebo jeho časti nadobúdateľom na inú osobu alebo jeho vklad do obchodnej\nspoločnosti alebo jeho založenie v prospech tretích osôb možné len po predchádzajúcom písomnom\nsúhlase fondu. Ak fond do 60 dní od doručenia písomnej žiadosti nadobúdateľa fondu na nakladanie s\nprivatizovaným majetkom nevyjadrí písomný súhlas, má sa za to, že súhlas bol udelený. Predchádzajúci\npísomný súhlas fondu je potrebný aj pri akciových spoločnostiach, ktorých majetkové účasti na podnikaní\nakciovej spoločnosti sú predmetom predaja. Ak nadobúdateľ privatizovaného majetku nedodrží pri\nnakladaní s týmto majetkom uvedený postup, prevod privatizovaného majetku alebo jeho časti alebo\njeho vklad do obchodnej spoločnosti alebo jeho založenie v prospech tretích osôb sú neplatné.\n41. Podľa ustanovenia § 19a ods. 3 privatizačného zákona, ak fond vydá predchádzajúci písomný\nsúhlas podľa odseku 2, nadobúdateľ privatizovaného majetku je povinný použiť takto získané prostriedky\nprednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu v zmysle uzavretej zmluvy podľa § 14.\n42. Podľa ustanovenia § 19a ods. 4 privatizačného zákona, úkony vykonané nadobúdateľom v rozpore\ns ustanoveniami odsekov 2 a 3 a všetky na ne nadväzujúce úkony sú neplatné.\n43. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 1VObdo/1/2024 z 26. júna 2025 vo vzťahu\nk neplatnosti právneho úkonu pri prevode privatizovaného majetku, resp. k výkladu ustanovení § 19a\nods. 1, 2, 3, 4 zákona č 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby uzavrel,\nže sankcia neplatnosti právneho úkonu podľa § 19a odseku 4 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach\nprevodu majetku štátu na iné osoby v znení účinnom od 14. septembra 1995 za porušenie povinnosti\nnadobúdateľa privatizovaného majetku podľa § 19a odseku 3 citovaného zákona sa vzťahuje na\n\nprávny úkon, ktorým došlo k prevodu privatizovaného majetku z nadobúdateľa privatizovaného majetku\n(dlžníka Fondu národného majetku Slovenskej republiky) na tretiu osobu, a nie na použitie finančných\nprostriedkov získaných nadobúdateľom privatizovaného majetku od tretej osoby na základe prevodnej\n(kúpnej) zmluvy.\n44. Najvyšší súd poukázal na to, že kogentné ustanovenie § 19a bolo do privatizačného zákona doplnené\njeho novelou, uskutočnenou zákonom č. 190/1995 Z. z., účinnou od 14. septembra 1995. Z dôvodovej\nsprávy k zákonu č. 190/1995 Z. z. Podľa názoru veľkého senátu zmyslom a účelom novely privatizačného\nzákona bolo (o. i.) zabezpečiť zaplatenie celej kúpnej ceny privatizovaného majetku jeho nadobúdateľom\nfondu (k čomu dovtedy častokrát v praxi nedochádzalo a napriek tomu ho nadobúdateľ privatizovaného\nmajetku ďalej odplatne prevádzal), a preto v zmysle § 19a ods. 3 privatizačného zákona bola určená\npovinnosť pre nadobúdateľa privatizovaného majetku, aby tento použil získané finančné prostriedky z\npredaja tohto majetku prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu, a to pod sankciou neplatnosti\nprávneho úkonu, ktorého sa prevod privatizovaného majetku týkal.\n45. Veľký senát upriamil pozornosť na to, že privatizačný zákon ako lex specialis (vo vzťahu k\nObčianskemu zákonníku ako lex generalis) upravuje špecificky a prísnejšie podmienky nakladania\ns privatizovaným majetkom, ako aj neplatnosť právnych úkonov ako dôsledok takých dispozícií s\nprivatizovaným majetkom, ktoré sú v rozpore s ním alebo ho obchádzajú. Tento vzťah špeciality a\nsubsidiarity vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu č. 92/1991 Zb.. Z ustanovenia § 19a ods. 4\nprivatizačného zákona vyplýva, že úkony vykonané nadobúdateľom v rozpore s ustanoveniami odsekov\n2 a 3 a všetky na ne nadväzujúce úkony, sú neplatné. Jedná sa o absolútnu neplatnosť právneho\núkonu, hoci zákon používa pojem neplatnosť, pretože ak nejaká vada právneho úkonu je sankcionovaná\nneplatnosťou a nejedná sa o niektorý z prípadov relatívnej neplatnosti, ide o absolútne neplatný\nprávny úkon a na takúto neplatnosť súd prihliada z úradnej povinnosti, pričom absolútna neplatnosť\nprávneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a pôsobí od počiatku (ex tunc). Ak právny\núkon svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza (tu zákon č. 92/1991 Zb.),\nide o absolútne neplatný právny úkon. Spätná účinnosť zákonného ustanovenia § 19a sa viaže na\ndispozičné právo nadobúdateľa k privatizovanému majetku. Ide o tzv. nepravú retroaktivitu, ktorej\npodstata spočíva v tom, že nová právna úprava uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých došlo\npodľa predchádzajúcej právnej normy k vzniku určitých právnych vzťahov, ktorých následky zostávajú\nzachované, avšak s účinnosťou do budúcnosti zavádza nový mechanizmus uplatnenia týchto práv, resp.\npovinností, t. j. určitú zmenu práv, resp. povinností, ktoré vznikli podľa predchádzajúcej (skoršej) právnej\nnormy. Nepravá retroaktivita sa akceptuje (viď napr. nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 16/95) ako prípustný\nnástroj na dosiahnutie relevantného zámeru a cieľa verejnej moci [akým je napr. aj zvýšená ochrana\nprivatizovaného (predtým štátneho) majetku].\n46. Úmyslom zákonodarcu (ratio legis) vo vzťahu k prijatiu zákona č. 190/1995 Z. z. (ktorým bol\nnovelizovaný privatizačný zákon) bolo (o. i.) zavedenie účinnejších opatrení vo vzťahu k nadobúdateľom\nprivatizovaného majetku, ktorí si neplnia svoje povinnosti voči fondu, čo zákonodarca vyjadril práve v\n§ 19a privatizačného zákona. Dôvod vzniku právnej normy (zákona č. 190/1995 Z. z.) je prezentovaný\na vyjadrený účelom jej prijatia, ktorý je (a musí byť) z nej aj vyvoditeľný. Účel zákona č. 190/1995 Z. z.\nje uvedený v jeho dôvodovej správe, pričom účel prijatia konkrétneho ustanovenia § 19a zákonodarca\njasne a zrozumiteľne vysvetlil v bode 35 Osobitnej časti dôvodovej správy.\n47. V posudzovanom prípade úpadca nadobudol predmetné nehnuteľnosti spolu s ďalším majetkom v\nrámci tzv. veľkej privatizácie na základe privatizačnej zmluvy, preto sa na prevod nehnuteľností vzťahuje\nosobitný právny predpis, ktorým je zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné\nosoby, a teda nielen § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobcovia nehnuteľnosti nadobudli spolu\ns ostatnými spoluvlastníkmi od úpadcu Kúpnou zmluvou zo dňa 12.10.2000 vrátane jej dodatku. Fond\nnárodného majetku SR udelil súhlas s predajom Nehnuteľností dňa 31.08.2000. Odvolací súd súhlasí\ns názorom veľkého senátu, podľa ktorého z ustanovenia § 19a ods. 2 privatizačného zákona vyplýva\npre nadobúdateľa obmedzenie pri nakladaní s privatizovaným majetkom v podobe jeho povinnosti\nvyžiadať si od fondu predchádzajúci písomný súhlas s právnym úkonom, ktorým nadobúdateľ disponuje\ns privatizovaným majetkom. Veľký senát poukazuje na to, že odplatný prevod majetku alebo jeho časti\nna inú osobu je len jednou z viacerých možných dispozícií nadobúdateľa s privatizovaným majetkom,\ns ktorými počíta hypotéza citovanej právnej normy. Ustanovenie § 19a ods. 2 privatizačného zákona\nzároveň upravuje aj sankciu, ktorou je absolútna neplatnosť právneho úkonu v prípade, ak nadobúdateľ\n\nprivatizovaného majetku pri nakladaní s ním, či už na základe prevodu alebo iného dispozičného úkonu\n(založenie v prospech tretích osôb, vklad do obchodnej spoločnosti) nedodrží postup upravený v tomto\nzákonnom ustanovení, t. j. nakladá s privatizovaným majetkom bez predchádzajúceho písomného\nsúhlasu fondu (k takémuto záveru dospel aj dovolací senát 2 O-V). V prípade, ak fond udelil súhlas\nna predaj privatizovaného majetku nadobúdateľovi podľa § 19a ods. 2 privatizačného zákona (čo je aj\npredmetný prípad - odplatný prevod), nadobúdateľ je povinný podľa § 19a ods. 3 privatizačného zákona\npoužiť takto získané finančné prostriedky na úhradu svojich záväzkov voči fondu v zmysle uzavretej\nprivatizačnej zmluvy. Sankcia - v podobe absolútnej neplatnosti úkonov vykonaných nadobúdateľom v\nrozpore s ustanoveniami odsekov 2 a 3 a všetkých na ne nadväzujúcich úkonov - je upravená v § 19a\nods. 4 privatizačného zákona.\n48. V posudzovanom prípade teda fond udelil úpadcovi predchádzajúci písomný súhlas na prevod\npredmetných nehnuteľností ako súčasti privatizovaného majetku, teda prvá podmienka (súhlas fondu)\nv zmysle § 19a ods. 2 privatizačného zákona bola dodržaná, resp. splnená.\n49. Na odsek 2 ustanovenia § 19a privatizačného zákona nadväzuje odsek 3, ktorý pre nadobúdateľa\nstanovuje ďalšiu povinnosť, ktorú formuluje tak, že v prípade, ak fond vydá predchádzajúci písomný\nsúhlas podľa ods. 2, tak nadobúdateľ je povinný použiť takto získané prostriedky (t. j. získané ako odplata\nza prevod privatizovaného majetku od tretích osôb) prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu.\nOdseky 2 a 3 tak predstavujú (osobitné) zákonné podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne, aby\nnenastala sankcia neplatnosti upravená v nasledujúcom odseku 4 ustanovenia § 19a privatizačného\nzákona, podľa ktorého úkony vykonané nadobúdateľom v rozpore s ustanoveniami odsekov 2 a 3\n(nie úkony, pri ktorých nakladá so získanými prostriedkami) a všetky na ne nadväzujúce úkony, sú\nneplatné. Odvolací súd (ako i Veľký senát najvyššieho súdu) je toho názoru, že sankcia neplatnosti\nprávneho úkonu za porušenie postupu nadobúdateľa privatizovaného majetku pri nakladaní s ním,\nupravená v § 19a ods. 2 privatizačného zákona, nie je opätovne, resp. duplicitne upravená v § 19a ods.\n4 privatizačného zákona, pretože tak, ako je vyššie uvedené, sankcia neplatnosti právneho úkonu podľa\n§ 19a ods. 2 privatizačného zákona sa vzťahuje na nesplnenie prvej podmienky, ktorou je súhlas fondu\na sankcia neplatnosti právneho úkonu a všetkých naň nadväzujúcich právnych úkonov podľa odseku\n4 sa vzťahuje na nesplnenie oboch podmienok v zmysle odsekov 2 a 3 (ak fond vydá predchádzajúci\npísomný súhlas podľa odseku 2, tak nadobúdateľ privatizovaného majetku je povinný použiť takto\nzískané finančné prostriedky /z odplatného prevodu/ prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu\nv zmysle uzavretej privatizačnej zmluvy). Za neplatný právny úkon sa - podľa názoru súdu - považuje\nprávny úkon - prevod privatizovaného majetku, t. j. právny úkon, ktorým nadobúdateľ privatizovaného\nmajetku nakladal/disponoval s privatizovaným majetkom (alebo jeho časťou) v rozpore s § 19a odsekmi 2\na 3 privatizačného zákona, teda v posudzovanom prípade kúpna zmluva, na základe ktorej nadobúdateľ\npredal privatizovaný majetok tretej osobe a všetky na ňu nadväzujúce právne úkony - ďalšie zmluvy,\nktorými bol privatizovaný majetok následne prevedený, a nielen použitie finančných prostriedkov z\nkúpnej zmluvy nadobúdateľom privatizovaného majetku, resp. právny úkon, pri ktorom nadobúdateľ\nprivatizovaného majetku nakladal s finančnými prostriedkami iným spôsobom, ako na úhradu svojich\nzáväzkov voči fondu (a všetky naň nadväzujúce právne úkony).\n50. Odvolací súd iba pripomína, že Veľký senát nesúhlasil s takým výkladom (aký uskutočnil dovolací\nsúd v zrušujúcom uznesení sp. zn. 2ObdoV/9/2020) § 19a odsekov 3 a 4 privatizačného zákona,\npodľa ktorého porušenie povinnosti nadobúdateľa privatizovaného majetku použiť získané finančné\nprostriedky od tretej osoby na úhradu svojich záväzkov voči fondu podľa ustanovenia § 19a ods. 3\nprivatizačného zákona nespôsobuje podľa ustanovenia § 19a ods. 4 privatizačného zákona neplatnosť\nprevodu nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy, ktorou nadobúdateľ privatizovaného majetku (v\ndanom prípade úpadca) predal privatizovaný majetok (predmetné nehnuteľnosti) tretej osobe, keďže\nmá postačovať, že kúpna zmluva je uzavretá s predchádzajúcim súhlasom fondu podľa ustanovenia §\n19a ods. 2 privatizačného zákona. Nesúhlasil tiež s názorom, že absolútnou neplatnosťou sú postihnuté\nlen právne úkony nadobúdateľa privatizovaného majetku, ktorý nakladá s finančnými prostriedkami\nzískanými od tretej osoby z predaja privatizovaného majetku iným spôsobom, než na úhradu svojich\nzáväzkov voči fondu, a to pre rozpor s § 19a ods. 3 v spojení s § 19a ods. 4 privatizačného zákona.\n51. Odvolací súd v okolnostiach súdenej veci, nasledujúc závery veľkého senátu najvyššieho\nsúdu, uvádza, že zo súhlasu FNM zo dňa 31.08.2000, s ktorým boli preukázateľne žalobcovia\noboznámení, jasne vyplýva udelenie súhlasu FNM s uvoľnením záložného práva a predajom v súhlase\n\nšpecifikovaných nehnuteľností za splnenia rozväzovacej podmienky spočívajúcej v použití výnosu z\npredaja podľa predložených znaleckých posudkov ohodnotený vo výške 4,8 mil. Sk úpadcom na\núhradu svojich záväzkov voči FNM. Odvolací súd v zhode s Veľkým senátom uvádza, že podmienky\nna prevod/predaj privatizovaného majetku, upravené v § 19a ods. 2 a ods. 3 privatizačného zákona,\nmusia byť splnené súčasne (kumulatívne) a predstavujú špeciálnu úpravu (lex specialis) k všeobecnej\núprave náležitostí kúpnej zmluvy podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka (a prípadných ďalších\nosobitných úprav, napr. zákona č. 182/1993 Z. z.). Inak povedané, na platnosť (kúpnej) zmluvy o prevode\nnehnuteľností v prípade, ak sa jednalo o privatizovaný majetok, nepostačovalo len dodržanie zákonom\npredpísanej formy zmluvy a dohoda zmluvných strán o jej podstatných náležitostiach, ale bolo potrebné\nsplniť aj (osobitné) podmienky vyplývajúce z § 19a privatizačného zákona. Pokiaľ ide o podmienku\npoužitia finančných prostriedkov získaných z predaja privatizovaného majetku prednostne na úhradu\nzáväzkov nadobúdateľa voči fondu, táto je v texte súhlasu fondu priamo vyjadrená tak, že fond udelil\nnadobúdateľovi súhlas na predaj nehnuteľného majetku (podľa zoznamu) za podmienky, že výnos z\ntohto predaja - podľa predložených znaleckých posudkov ohodnotený vo výške 4,8 mil. Sk - použije na\núhradu svojich záväzkov voči FNM SR. Nejde teda o to, či súhlas fondu bol alebo nebol podmienený\n(Veľký senát súhlasil s názorom, že privatizačný zákon v § 19a ods. 2 neupravuje podmienený\nsúhlas), ale ide o zákonnú podmienku platnosti kúpnej (prevodnej) zmluvy, ktorou nadobúdateľ prevádza\nprivatizovaný majetok na tretie osoby, čo aj FNM SR osobitne zdôraznil vo svojom vyjadrení - súhlase z\n31. augusta 2000. Ustanovenie § 19a privatizačného zákona je kogentným ustanovením, čo je zrejmé\nz formulácie jeho znenia, a preto povinnosti a sankcie za ich porušenie v ňom striktne stanovené\na prísnejšie upravené (v porovnaní s Občianskym zákonníkom), aj pokiaľ ide o neplatnosť právnych\núkonov v ňom definovaných, nie je možné na základe vôle zmluvných strán zúžiť, modifikovať alebo\nnegovať. Ak by tomu tak bolo, § 19a privatizačného zákona by sa stal obsolétnym, čo určite nemohol byť\númysel a účel sledovaný zákonodarcom pri jeho zavedení do zákona č. 92/1991 Zb. novelou účinnou\nod 14. septembra 1995.\n52. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcov ďalej uvádza, že nakoľko podľa tvrdení\nsamotných žalobcov uzavretie kúpnej zmluvy zastrešovala súdna exekútorka, ktorej zároveň bola\nžalobcami zaplatená kúpna cena za nehnuteľnosti, žalobcovia si museli byť vedomí, že exekúcia sa\nvykonáva v prospech oprávnených, ktorými sú osoby s najväčšou pravdepodobnosťou odlišné od FNM.\nPreto odvolací súd súhlasil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalobcovia museli, resp. mali\npri normálnej opatrnosti vedieť o podmienkach stanovených v ust. §19a zákona o veľkej privatizácii,\nlimitujúcich platnosť kúpnej zmluvy, mali vedomosť o tom, že voči predávajúcemu prebieha exekúcia na\nnehnuteľnosti, ktoré nadobúdajú kúpnou zmluvou a sú spísané súdnou exekútorkou.\n53. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcovia zaplatili kúpnu cenu na účet súdnej exekútorky,\nčím prispeli k tomu, že z ich strany nedošlo ani len k čiastočnému splneniu rozväzovacej podmienky\nzakotvenej v súhlase FNM. Spoliehanie sa žalobcov na to, že z predaja ostatných nehnuteľností,\nktoré pravdepodobne tiež podliehali exekúcii, úpadca uhradí svoj záväzok voči FNM nepredstavuje\nprejav dobromyseľnosti. Žalobcami tvrdená nemožnosť ovplyvniť ďalšie konanie úpadcu, ktorý mohol\nzaplatiť pohľadávku FNM z predaja nehnuteľností odlišných od tých, ktoré kúpnou zmluvou nadobudli\nžalobcovia, nie je v tomto smere relevantná. Existencia rozväzovacej podmienky zakotvenej v súhlase\nje nespochybniteľná, a preto bolo predovšetkým v záujme žalobcov, aby ju úpadca splnil, k čomu by\nza normálnych okolností a v prípade ich konania v dobrej viere vyvinuli primeranú aktivitu. V opačnom\nprípade si museli byť vedomí, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam účinne nenadobudnú.\n54. K námietke žalobcov, že na nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zriadené záložné\nprávo FNM nebolo, pričom súd prvej inštancie skonštatoval v prípade majetku úpadcu opak, odvolací súd\nuvádza, že sa nejednalo o konštatovanie, týkajúce sa výlučne sporných nehnuteľností, ale vzťahovalo\nsa na majetok úpadcu a vyplývalo zo súhlasu FNM, ktorým bol okrem súhlasu na predaj nehnuteľností\ndaný aj súhlas na uvoľnenie záložného práva, ktoré sa týkalo príslušných nehnuteľností.\n55. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobcovia uhradili kúpnu cenu za sporné nehnuteľnosti na účet súdnej\nexekútorky, aj napriek platnej právnej úprave, tieto boli použité na uspokojenie pohľadávok oprávnených,\na nie prednostne na úhradu záväzku úpadcu voči FNM. Inými slovami vyplatenie kúpnej ceny súdnej\nexekútorke bolo žalobcami uskutočnené v rozpore so zákonom. Obrana žalobcov, že nemajú právnické\nvzdelanie a zákon o veľkej privatizácii nepoznali, neobstojí vzhľadom na všeobecne platnú zásadu\n„neznalosť zákona neospravedlňuje“, podľa ktorej sa nikto nemôže zbaviť zodpovednosti za svoje\n\nkonanie alebo určitej povinnosti tvrdením, že nepoznal zákon, resp. o svojich povinnostiach nevedel.\nKonanie žalobcov v rozpore so zákonom, aj keď podľa ich tvrdení zákon o veľkej privatizácii nepoznali\nalebo sa riadili pokynmi súdnej exekútorky, nemožno považovať za dobromyseľné.\n56. Nesprávne právne posúdenie zo strany súdu prvej inštancie žalobcovia videli aj v konštatovaní,\nže v priebehu exekúcie nie je možné speňažiť nehnuteľnosť povinného iným spôsobom ako v\nexekučnej dražbe, o čom mali mať žalobcovia vedomosť, a aj preto ich súd prvej inštancie posúdil ako\nnedobromyseľných.\n56.1. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na znenie ust. § 136 Exekučného\nporiadku účinného ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy, podľa ktorého sa exekúcia predajom nehnuteľnosti\nvykoná dražbou a vykoná ju exekútor. Z ust. § 47 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku účinného ku dňu\nuzavretia kúpnej zmluvy vyplýva, že exekútor poverený vykonaním exekúcie zakáže povinnému, aby odo\ndňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojím majetkom, ktorý podľa ustanovení\ntohto zákona podlieha exekúcii. Nehnuteľnosti prevádzané kúpnou zmluvou nespochybniteľne podliehali\nexekúcii vykonávanej na majetok úpadcu, teda povinného. Na základe uvedeného sa možno dôvodne\ndomnievať, že priamy predaj nehnuteľností v rámci exekučného konania nemožno bez akýchkoľvek\npochybností posúdiť v intenciách pojmu „dobrej viery“.\n57. Za nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým súd prvej inštancie dospel, ako aj za nesprávne\nprávne posúdenie veci, žalobcovia považujú vyhodnotenie súdu, že žalobca 1/ poznal štatutárneho\nzástupcu úpadcu, v dôsledku čoho mal možnosť sa oboznámiť s tzv. privatizačnou zmluvou a so\nvšetkými súvisiacimi listinami, a tým pádom boli informovaní aj ostatní žalobcovia. Uvedený názor\nsúdu prvej inštancie žalobca 1/ poprel s odôvodnením, že sa nejedná o záver, ktorý by zodpovedal\njeho výpovedi pred súdom. Svoj nesúhlas s takýmto názorom súdu prvej inštancie vyjadrili aj ostatní\nžalobcovia. S touto námietkou úzko súvisí aj popretie prepojenia medzi žalobcom 1/, prípadne ostatnými\nžalobcami a štatutárnym zástupcom úpadcu, a to napriek zriadenému vecnému bremenu na časť\nnehnuteľností v rámci kúpnej zmluvy v prospech štatutárneho zástupcu úpadcu a jeho M., ktoré podľa\nžalobcov nevyplýva z vykonaného dokazovania. Domnienka súdu prvej inštancie o dostupnosti a\nvedomosti štatutárneho zástupcu úpadcu o celkovej situácii úpadcu a všetkých okolnostiach prípadu,\ns ktorými mali byť žalobcovia oboznámení, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Tzn. súd dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, napadnuté rozhodnutie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci.\n57.1. Odvolací súd uvádza, že z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd pri vyššie\nuvedených konštatovaniach vychádzal z toho, že žalobcovia sú z Nitry, situáciu okolo privatizácie úpadcu\npoznali, vedeli, že na liste vlastníctva viaznu ťarchy a je vedená exekúcia na majetok úpadcu. Nejde\nteda o taký prípad, že by absolútne nepoznali okolnosti, za akých nadobúdajú vlastníctvo k predmetným\nnehnuteľnostiam. Miera, do akej im bola ozrejmená situácia okolo úpadcu či už zo strany p. V. alebo\nsúdnej exekútorky, je len jednou z mnohých okolností, ktoré súd prvej inštancie bral pri posudzovaní\ndobromyseľnosti žalobcov do úvahy. Existencia súhlasu FNM na uvoľnenie záložného práva a predaj\nv ňom uvedených nehnuteľností musela mať pri bežnej obozretnosti žalobcov svoje opodstatnenie\n(privatizačnú zmluvu), ich tvrdená nevedomosť, resp. nezáujem, nemožno vykladať v ich prospech.\nŽalobcovia museli mať vedomosť, že kupujú nehnuteľnosti, ktoré tvoria privatizovaný majetok štátu,\na na ktorých predaj sa vzťahuje špecifický režim. Informácia o tom, že úpadca nadobudol predmetné\nnehnuteľnosti od FNM na základe privatizačnej zmluvy musela byť žalobcom dostupná aj v prípade,\nak im samotná privatizačná zmluva nebola poskytnutá k nahliadnutiu. Rovnako prebiehajúca exekúcia\nna majetok úpadcu bola preukázateľne skutočnosť, ktorú žalobcovia poznali a vyplývala aj z údajov v\nkatastri nehnuteľností. Rovnako im musela byť prístupná informácia, z ktorej bolo zrejmé, že exekučné\nkonanie je vedené v prospech subjektov odlišných od FNM. Osobné presvedčenie žalobcov, že všetko\nbolo v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy v poriadku, nezakladá ich dobrú vieru pri nadobudnutí\nvlastníctva, a to s prihliadnutím na objektívne skutočnosti.\n58. Žalobcovia v predmetnej veci navrhli vypočuť p. V., štatutárneho zástupcu úpadcu, za účelom\npreukázania absencie ich vedomosti o obsahu Žiadosti úpadcu o vyslovenie súhlasu na odpredaj časti\nmajetku, a teda ani o údajnom prísľube úpadcu prevodu kúpnej ceny na účet fondu. Rovnako by\njeho svedeckou výpoveďou došlo k vysvetleniu jeho vzťahu so žalobcom 1/, poprípade s ostatnými\nžalobcami. Ďalej navrhli vypočuť p. Šupovú, súdnu exekútorku, ktorá mala ozrejmiť, prečo bola kúpna\ncena vyplácaná na jej účet. Podľa žalobcov sa jednalo o svedkov, ktorí dojednávali podmienky\n\nuzavretia kúpnej zmluvy, a preto by sa mohli vyjadriť k otázke dobromyseľnosti žalobcov pri nadobúdaní\nvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Okrem nevykonania vyššie navrhnutých dôkazov, žalobcovia\nnavrhli, aby sa súd prvej inštancie oboznámil s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. apríla\n2018, sp. zn. 2ObdoV/19/2017, ako aj s celým spisom vedeným na Krajskom súde v Bratislave pod sp.\nzn. 8Cbi/28/2010, ktorý sa týka skutkovo a právne tých istých okolností ako v prejednávanom spore, iba\nžalobcom bol iný subjekt. Tento svoj návrh na vykonanie dokazovania odôvodnili tým, že v tomto konaní\nbolo žalobe právoplatne vyhovené a súdy sa tu podrobne vysporiadali s problematikou aplikácie „dobrej\nviery“ v súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva.\n58.1. Odvolací súd považuje za nedôvodné tvrdenie žalobcov, že nevykonaním navrhnutých dôkazov\ndošlo zo strany súdu prvej inštancie k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ani že by tým bolo\nupreté ich právo na spravodlivý proces alebo sa jednalo o nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných\nna zistenie rozhodujúcich skutočností. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 185 ods. 1 CSP,\npodľa ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Ďalej uvádza, že súd prvej inštancie\nzamietol návrhy žalobcov na doplnenie dokazovania, pretože dospel k záveru, že by ich vykonanie\nnemalo vplyv na rozhodnutie. Inými slovami návrh na vypočutie svedkov ako aj oboznámenie sa s\nrozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. apríla 2018, sp. zn. 2ObdoV/19/2017, ako aj s celým\nspisom vedeným na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8Cbi/28/2010, považoval súd prvej inštancie\nso zreteľom na zistený skutkový stav za bezpredmetný. S prihliadnutím ku skutočnosti, že predmetom\ndokazovania bola dobromyseľnosť žalobcov, súd prvej inštancie mal za to, že na jej posúdenie bol\npostačujúci výsluch žalobcov a listinné dôkazy, ktoré sú obsahom spisu, pričom s týmto záverom sa\nstotožnil aj odvolací súd (ako i dovolací súd v rozhodnutí sp. zn. 2ObdoV/9/2020) a skonštatoval,\nže zamietnutím jednotlivých návrhov žalobcov na doplnenie dokazovania nebolo upreté právo na\nspravodlivý proces, nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, nejednalo sa ani o nevykonanie\nnavrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností. Na doplnenie odvolací súd\nuvádza, súd prvej inštancie vykonal dôkaz zápisnicou o výsluchu svedka Ing. V. a Ing. Z. v konaní\nvedenom pod sp. zn. 10Cbi/32/2010.\n58.2. Odvolací súd v zhode s dovolacím súdom v jeho uznesení sp. zn. 2ObdoV/9/2020 dodáva,\nže žalobcovia 3/ a 4/ vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie nenamietali, že\nkrajský súd postupoval v rozpore so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi vykonávanie dokazovania.\nK namietanému nevysporiadaniu sa s rozhodnutiami najvyššieho súdu sp. zn. 2ObdoV/1/2015 a\n2ObdoV/19/2017 vo veci rozhodujúci odvolací senát uvádza, že ani predmetná námietka žalobcov 3/ a\n4/ nemôže obstáť. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na charakter predmetných rozhodnutí\na uvádza, že v žalobcami 3/ a 4/ uvedených uzneseniach sp. zn. 2ObdoV/1/2015 a 2ObdoV/19/2017\nnajvyšší súd vzhľadom na odmietnutie dovolania pre neprípustnosť neposudzoval žiadne právne otázky\n(teda ani právne otázky, ktoré by mohli mať význam pre rozhodovaný spor). Uzatvára, že z tohto\ndôvodu nebol súd nižšej inštancie povinný vysporiadať sa s predmetnými žalobcami 3/ a 4/ označenými\nrozhodnutiami.\n59. Okrem vyššie uvedených odvolacích námietok, žalobcovia majú za to, že napadnuté rozhodnutie je\narbitrárne s odôvodnením, že sa súd prvej inštancie nedržal právneho názoru odvolacieho súdu, keď mal\nposudzovať vec s poukazom na princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov,\nktorý je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty, odvíjajúceho sa od princípu právneho\nštátu. Podľa žalobcov sa súd prvej inštancie posúdením ich dobromyseľnosti zaoberal len povrchne,\nbez opory vo vykonanom dokazovaní, použijúc zjavne iracionálne myšlienkové konštrukcie, čím dospel\nk nesprávnemu záveru, že žalobcovia neboli dobromyseľní.\n59.1. Najvyšší súd SR ako súd odvolací svojím zrušovacím uznesením zo dňa 30. novembra 2017,\nč. k. 2Obo/20/2016-527, skonštatoval, že nevysporiadaním sa s otázkou dobrej viery, došlo zo strany\nsúdu prvej inštancie k nesprávnemu právnemu posúdeniu a nebol v tejto súvislosti dostatočne zistený\nskutkový stav žalobcov (viď bod 93. odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu z 30. novembra 2017, sp.\nzn. 2Obo/20/2016). Ak krajský súd v ďalšom konaní posudzoval dobrú vieru žalobcov pri nadobúdaní\nsporných nehnuteľností, postupoval v súlade s právnym názorom, ktorý odvolací súd vyslovil v uznesení\nz 30. novembra 2017, sp. zn. 2Obo/20/2016. Odvolací súd zdôrazňuje, že z uloženia uvedenej povinnosti\nsúdu prvej inštancie nevyplýva zároveň povinnosť vyhodnotiť konanie žalobcov ako dobromyseľné, a\ntým aj vyhovieť žalobcom v merite veci. Odvolací súd nezistil, že by súd prvej inštancie nerešpektoval\nvyslovený záväzný právny názor odvolacieho súdu podľa ust. § 391 ods. 2 CSP. I dovolací súd vo\nsvojom uznesení sp. zn. 2ObdoV/9/2020 preto vyhodnotil uvedenú námietku žalobcov 1/ a 2/ ako\nneopodstatnenú.\n\n60. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie, nasledujúc závery veľkého senátu Najvyššieho\nsúdu SR, berúc do úvahy všetky okolnosti daného prípadu pri uzatváraní kúpnej zmluvy, dospel k\nzáveru, že žalobcovia neboli dobromyseľní pri nadobudnutí sporných nehnuteľností. Odvolacie dôvody\nvyhodnotil odvolací súd za nedôvodné s poukazom na to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový\na právny stav, z ktorého vyvodil aj správny právny záver, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Odvolací\nsúd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 C. s. p. ako\nvecne správne potvrdil.\n61. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa priznania trov konania v plnom rozsahu\nžalovanému, žalobcovia namietli, že žalovaný bol pri niektorých úkonoch zastúpený advokátskou\nkanceláriou Zvara advokáti s.r.o, so sídlom Námestie SNP 1, 811 06 Bratislava, konajúcou\nprostredníctvom advokáta a jediného konateľa, Mgr. Petra Zvaru, ktorý je zároveň ako správca\nkonkurznej podstaty úpadcu, čiže žalovaným v tomto konaní. Skutočnosť, že sa správca dal zastúpiť\nsám sebou, nemožno podľa žalobcov posúdiť ako účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, nakoľko\nako strana sporu tak mohol konať sám a nemal preto zvyšovať náklady žalobcom tým, že sa dal zastúpiť\nadvokátskou kanceláriou, v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom.\n62. V sporovom konaní sa otázka náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci\n(§ 255 ods. 1 CSP). Len výnimočne súd v konaní (procesne) úspešnej sporovej strane neprizná náhradu\ntrov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP). Z uvedeného vyplýva, že pre\naplikáciu výnimky zo zásady úspechu vo veci je potrebné, aby boli kumulatívne splnené podmienky\nspočívajúce v dôvodoch hodných osobitného zreteľa a výnimočných okolnostiach. Odvolací súd zastáva\nnázor, že v danom prípade nie sú dané podmienky pre použitie ust. § 257 CSP.\n63. Podľa ust. § 89 ods. 1 CSP sa strana môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.\nZvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.\n64. Podľa ust. § 90 ods. 1 CSP musí byť strana zastúpená advokátom v sporoch vyvolaných alebo\nsúvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže, v sporoch z\nnekalého súťažného konania, v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo\na v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva. To neplatí, ak je a) stranou fyzická\nosoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) stranou právnická osoba a jej\nzamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.\n65. V danom prípade sa jedná o spor súvisiaci s konkurzom, preto strane sporu zo zákona vyplýva\npovinnosť byť zastúpený advokátom. Napriek tomu, že správca konkurznej podstaty má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa, nemá povinnosť dať sa zastúpiť advokátom, avšak právo na\nzastúpenie v konaní zástupcom, ktorého si zvolí, mu zostáva zachované. Vzhľadom na vyššie uvedené\nsa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o priznaní nároku žalovanému proti žalobcom\nna náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n66. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 396 ods. 1\nCSP v spojení s § 262 a § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou v predmetom odvolacom konaní bol\nžalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v celom rozsahu,\ntak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Bude úlohou súdu prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodnúť samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, o\nvýške náhrady trov konania (odvolacieho i dovolacieho) s prihliadnutím na účelnosť jednotlivých úkonov.\n67. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné\ndovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí\n\ndo právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana\nnemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca\nalebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa\nuž prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa §\n421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri\nktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná\nrozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací\nsúd rozhodol o odvolaní protiu zneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa\n§ 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje\ndesaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu\no peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na\npríslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a\nvýška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422\nods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň\npodania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia\nnie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie\nvydané (§ 424 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do\nkonania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia\nodvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané\nopravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej\nopravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom\nodvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach\npodania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z\nakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha\n(dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie\na iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí,\nak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej\nhlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,\nosobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred\ndiskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa §\n420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1\nCSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje\npodania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody\nmožno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno\nuplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a\ndôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP). Rozsah, v akom sa\nrozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Cbi/27/2010", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:54db9943-7436-418d-8e17-bf70fd2fc203", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.630.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 630/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 630/2025 z 6. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.630.2025.1"}, {"guid": "ussr:4361b137-ab50-45eb-a786-b1a3cf4a5d55", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.207.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 207/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 207/2024 z 3. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-03", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.207.2024.1"}, {"guid": "ussr:8b460bc2-bb3d-46e0-9eaf-5aae79a43eaf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.273.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 273/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 273/2023 z 12. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-12", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.273.2023.2"}, {"guid": "ussr:f9e5d1b7-eb74-467c-9aca-0c2d734a9423", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.223.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 223/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 223/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.223.2020.1"}, {"guid": "ussr:0b0688e5-4c37-419e-a67d-c136776f7916", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.163.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 163/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 163/2019 z 24. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.163.2019.1"}, {"guid": "ussr:758bbe32-6474-4a2e-b030-47f550ecbcbd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.460.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 460/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 460/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.460.2017.1"}, {"guid": "ussr:fc11689c-38e3-4162-ad82-5d35391833ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.151.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 151/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 151/2016 z 3. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-03", "citacie_n": 320, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.151.2016.1"}, {"guid": "ussr:64339766-e7b9-4a21-a009-450a8c8bbd58", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.549.2015.3", "spisova_znacka": "I. ÚS 549/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 z 16. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-16", "citacie_n": 697, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.549.2015.3"}, {"guid": "ussr:fec84f05-baa0-4876-9ee5-5feb6f460bff", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/2010 z 10. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-10", "citacie_n": 439, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fec84f05-baa0-4876-9ee5-5feb6f460bff"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "8c8e71e7-4a15-4236-ad6e-d816da69d2e8:c6f4ba7f-c127-4573-9a73-6fbf4e54d57a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1010201217.1", "spisova_znacka": "2ObdoV/19/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoV/19/2017 z 26. 4. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-04-26", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1010201217.1"}, {"guid": "5da0d564-6a10-43b7-9cf6-708752ae0cb6:8b547049-1a60-41d6-88bd-276031a613ca", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1015200715.2", "spisova_znacka": "2Cbi/1/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cbi/1/2015 z 10. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-03-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1015200715.2"}, {"guid": "c08f1b88-58d2-4c16-b372-9bbc3e9b59ea:35f1decf-1503-4091-b6ff-f9f74f180999", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1010201217.8", "spisova_znacka": "8Cbi/28/2010", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Cbi/28/2010 z 7. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-06-07", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1010201217.8"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:812acd3e-7781-4235-8cf0-0bf9c0aada1c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.242.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 242/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 242/2022 z 10. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.242.2022.1"}, {"guid": "61429d7c-7d18-4c22-9e70-d738780877e3:ccdc09d2-423e-4c34-ad80-560e0fef3fcf", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1021200560.3", "spisova_znacka": "1Cbi/3/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cbi/3/2021 z 28. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1021200560.3"}]}