{"guid": "c2fa6339-813f-4f7b-9933-ea687dfd3522:1a1f018d-2fb5-4577-b495-f210d5797c72", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1006201239.17", "spisova_znacka": "1Obo/4/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/4/2024 z 30. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2025, sp. zn. 1Obo/4/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:1006201239.17", "identifikacne_cislo": "1006201239", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Sivák", "sudca_id": 292, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-sivak-292", "datum_vydania": "2025-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. e) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-390", "nazov": "§ 390 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-390", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-390"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391", "nazov": "§ 391 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-1.odsek-1", "nazov": "§ 1 ods. 1 ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-2.odsek-3", "nazov": "§ 2 ods. 3 ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-2.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-4b.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 4b ods. 1 písm. a) ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-4b.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-4b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-9c", "nazov": "§ 9c ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-9c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-9c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-23.odsek-5", "nazov": "§ 23 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-23.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-23"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-390", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/1991/328#paragraf-1", "/SK/ZZ/1991/328#paragraf-2", "/SK/ZZ/1991/328#paragraf-4b", "/SK/ZZ/1991/328#paragraf-6", "/SK/ZZ/1991/328#paragraf-9c", "/SK/ZZ/2003/586#paragraf-23"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1a1f018d-2fb5-4577-b495-f210d5797c72", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1006201239.17", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1006201239.17", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1006201239.17/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obo/4/2024\n1006201239\n30. 04. 2025\nJUDr. Jana Hullová\nECLI:SK:NSSR:2025:1006201239.17\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a\nčleniek senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v spore žalobcu JUDr. J. U., PhD.,\nnarodeného XX. H. XXXX, U., Q. J. U. XX, zastúpeného BUZINGER & PARTNERS s. r. o., Bratislava,\nNámestie Martina Benku 15, IČO: 47 253 401, proti žalovanému JUDr. Tomášovi Vaňovi, Bratislava,\nZáhumenská 23, správcovi konkurznej podstaty úpadcu WOOD - Šľachtiteľská stanica Radošina spol.\ns r.o. v konkurze, Radošina, Piešťanská 2, IČO: 34 135 537, o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky,\no odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Cbi/64/2006-1439 z 1. augusta\n2023, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Cbi/64/2006-1439 z 1. augusta 2023 v napadnutom\nvýroku II. m e n í tak, že pohľadávka žalobcu proti úpadcovi WOOD -Šľachtiteľská stanica Radošina\nspol. s r.o. v konkurze, so sídlom Piešťanská 2, 965 05 Radošina, IČO: 34 135 537 v sume 196.280,48\neura (5.913.145,70 Sk), prihlásená v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod\nsp. zn. 1K/116/04, je oprávnená a zistená vo výške 60.678,48 eura.\nII. Vo zvyšnej časti napadnutého výroku II. a v závislom výroku III. o trovách konania rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave z r u š u j e a vec mu v tejto časti v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 8Cbi/64/2006-1439 z\n1. augusta 2023 rozhodol tak, že výrokom I. určil, že pohľadávka žalobcu proti úpadcovi WOOD Šľachtiteľská stanica Radošina spol. s r.o. v konkurze, so sídlom Piešťanská 2, 965 05 Radošina, IČO:\n34 135 537 v sume 5 913 145,70 Sk (196 280,48 eura), ktorá bola prihlásená v konkurznom konaní sp.\nzn. 1K/116/04 vedenom na Krajskom súde v Bratislave, je oprávnená a zistená do výšky 8 654,85 eura.\nVýrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol a výrokom III. žalovanému nepriznal náhradu trov konania.\n2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal na Krajskom súde v\nBratislave určenia, že jeho pohľadávka voči úpadcovi WOOD -Šľachtiteľská stanica Radošina spol. s r.o.\nv konkurze so sídlom v Radošine (ďalej aj „dlžník“ alebo „úpadca“ alebo „spoločnosť WOOD“) v sume\n5 913 145,70 Sk, ktorá bola prihlásená v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave\npod sp. zn. 1K/116/04, existuje, je oprávnená a nie je sporná čo do dôvodu a výšky.\n3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že písomným uznaním dlhu z 13. septembra\n2005 spoločnosť WOOD uznala dlh voči advokátovi JUDr. J. U. vo výške 4 969 030 Sk plus DPH,\nktorý vznikol v súvislosti s poskytovaním právnych služieb na základe mandátnej zmluvy z 20. januára\n2004, pričom k uznaniu dlhu došlo v čase, keď spoločnosti WOOD bol konkurzným súdom ustanovený\npredbežný správca. Následne dňa 20. septembra 2005 bol uznesením Krajského súdu v Bratislave\n\nsp. zn. 1K/116/04 vyhlásený konkurz na majetok spoločnosti WOOD. Žalobca si v konkurznom konaní\nprihlásil svoju pohľadávku vo výške 5 913 145,70 Sk z titulu poskytovania právnych služieb spoločnosti\nWOOD a na jej preukázanie predložil uznanie dlhu z 13. septembra 2005 a mandátnu zmluvu z 20.\njanuára 2004. Keďže správca konkurznej podstaty úpadcu (ďalej aj „správca“) prihlásenú pohľadávku\npoprel, žalobca podal na súde žalobu o určenie pravosti popretej pohľadávky. Sporným bolo, či žalovaný\npoprel prihlásenú pohľadávku dôvodne, keďže dlžník dlh písomne uznal.\n4. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 323 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného\nzákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Obch. zák.“), upravujúce uznanie záväzku, ktorého\nprávnym dôsledkom je vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky, že záväzok v čase jeho uznania dlžníkom\nexistoval. Za podstatné však považoval to, že uznávací prejav bol vykonaný v čase, keď dlžníkovi bol\nkonkurzným súdom ustanovený predbežný správca, a preto inštitút uznania je potrebné vykladať v\nkontexte s príslušnými ustanoveniami zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „zákon o konkurze a vyrovnaní“ alebo „ZKV“). Z ustanovenia § 9c ZKV vyplýva\nneplatnosť právnych úkonov dlžníka pri nakladaní s majetkom vtedy, keď predbežný správca nedal\nsúhlas na toto nakladanie. Pojem nakladať s majetkom treba vykladať so zreteľom na ustanovenie § 4b\nods. 1 ZKV, ktorého účelom je zabrániť majetkovým dispozíciám na úkor veriteľov. Obidve ustanovenia\nje potrebné vykladať extenzívne, a to vzhľadom na ich zmysel a účel. Uznanie záväzku bolo vykonané v\nrozpore so zákonom, pretože uznávací prejav obchádza zákon o konkurze a vyrovnaní, ktorého účelom\nje po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu obmedziť dispozície dlžníka s majetkom, resp. dispozície,\nktoré majú dosah na jeho majetok a obchádzajú inštitút predbežného správcu ako dohľadu. Keďže\nuznaním dlhu sa zabezpečuje záväzok, ktorý má byť hradený z majetku dlžníka (úpadcu) a uznanie\ndlhu je právnym titulom na zaplatenie (pokiaľ nie je preukázaný opak), v konečnom dôsledku smeruje\nk zmenšeniu majetku úpadcu a je spôsobilé ukrátiť iných veriteľov, ktorí nemajú takýmto spôsobom\nzabezpečenú svoju pohľadávku. V danom prípade mal dohľad predbežného správcu o to väčší význam,\nže išlo o spoločnosť, v ktorej bol konflikt záujmov dvoch konateľov, na čo poukázal aj samotný žalobca.\nZ týchto dôvodov súd prvej inštancie považoval uznanie záväzku za neplatný právny úkon pre rozpor\ns § 9c ZKV.\n5. Vo vzťahu k rozhodnutiam, na ktoré poukázal žalobca, súd prvej inštancie uviedol, že tieto\nnepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax, aplikovateľnú na tento prípad. Ani jedno z rozhodnutí\nneposudzovalo uznanie dlhu, resp. záväzku v spojení s predpismi konkurzného práva, t. j. či na uznanie\nzáväzku v čase, kedy bol dlžníkovi ustanovený predbežný správca, bol potrebný jeho súhlas, resp.\npostačovalo, aby bolo uznanie podpísané konateľom dlžníka. Predmetom konania vo veci vedenej\nna Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) pod sp. zn. 4Obo/19/2008, bola žaloba\no vylúčenie veci (garáže) z konkurznej podstaty v hodnote 5 111,86 eura, ktorú zapísal správca do\nmajetku konkurznej podstaty, pretože navrhovatelia sa stali jej vlastníkmi vkladom do katastra deň po\nvyhlásení konkurzu. Súdy konštatovali, že v danom prípade sa úpadcov majetok nezmenšil, zmenila\nsa len jeho štruktúra, keďže namiesto hmotného majetku nadobudol finančný majetok. Z uvedeného\nvyplýva, že citovaný rozsudok riešil inú situáciu, než je predmetom tohto sporu. Ani rozsudok NS SR\nsp. zn. 5Obo/237/2004 z 10. novembra 2009 nie je aplikovateľný na predmetný spor, pretože v tomto\nkonaní sa správca konkurznej podstaty žalobou podanou podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb.\nObčianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov domáhal určenia neplatnosti uznania dlhu\nz 10. septembra 2001, ktorým žalovaný 1/ ako dlžník uznal svoj dlh voči žalovanému 2/ ako veriteľovi,\nteda predmetom posúdenia bolo iné uznanie dlhu. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky\n(ďalej aj „NS ČR“) sp. zn. 29Odo/1663/2006 z 18. decembra 2008 nepredstavuje rozhodnutie najvyšších\nsúdnych autorít v systéme slovenského súdnictva, keďže ide o rozhodnutie českého súdu, pričom nešlo\no zhodný skutkový stav, pretože z rozhodnutia nevyplýva, že v čase uznania záväzku bol dlžníkovi\nustanovený predbežný správca.\n6. Keďže uznanie dlhu je neplatným právnym úkonom, nebolo možné žalobe vyhovieť na základe\nuznávacieho prejavu a žalobca (ak chcel byť v konaní úspešný) musel nárok preukázať, t. j. uniesť\ndôkazné bremeno, ktoré sa presunulo na neho. Žalovaný totiž nemohol preukazovať negatívnu\nskutočnosť. Predmetom mandátnej zmluvy bol záväzok žalobcu ako mandatára v mene a na účet\nspoločnosti WOOD ako mandanta vykonať za odmenu právne úkony, ktoré sú nevyhnutné alebo\npotrebné na ochranu práv a oprávnených záujmov mandanta, najmä, ale nielen v súvislosti s\nprotiprávnymi úkonmi spoločníka a konateľa mandanta Ing. Stanislava Ruska a iných osôb. Zároveň\nsa mandatár zaviazal poskytnúť vo vyššie uvedenej veci mandantovi právne poradenstvo a v prípade\n\npotreby alebo na požiadanie mandanta vypracovať právne stanoviská a právne rozbory (čl. I bod 1) s\ntým, že mandatár má nárok na odmenu vo výške 4 000 Sk za každú aj začatú hodinu plus DPH (hodinová\nodmena) a na podielovú odmenu vo výške 25 % plus DPH z akejkoľvek peňažnej sumy vymoženej pre\nmandanta mandatárom podľa tejto zmluvy (podielová odmena).\n7. Pokiaľ ide o samotný nárok a právny titul žalobca zaujal názor, že vo veci nemôže vypovedať, kým\nnebude zbavený mlčanlivosti konateľkou úpadcu PhDr. Emíliou Herzogovou, čo odôvodňoval tým, že\npredmetný incidenčný spor medzi advokátom a správcom konkurznej podstaty úpadcu (bývalého klienta\nadvokáta) o pravosť pohľadávky prihlásenej v konkurznom konaní, nie je sporom medzi advokátom a\nklientom alebo jeho právnym nástupcom v zmysle § 23 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a\no zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „zákon o advokácii“). Ako advokát je preto v predmetnom spore povinný\nzachovávať mlčanlivosť v súlade s § 23 ods. 1 zákona o advokácii a § 9 ods. 1 Advokátskeho poriadku\n(ďalej aj „AP“). Podľa názoru žalobcu povinnosť zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o\nktorých sa (advokát) dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie (§ 23 ods. 1 zákona o advokácii), či o\nvšetkých veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone advokácie (§ 9 ods. 1 AP) logicky zahŕňa aj časovú\nšpecifikáciu práce vykonanej pre klienta, pretože táto obsahuje časovú a vecnú konkretizáciu právnych\nslužieb poskytnutých klientovi, teda skutočnosti súvisiace s výkonom advokácie. K ním nastolenej otázke\npovinnosti mlčanlivosti advokáta navrhol počkať na stanovisko Predsedníctva Slovenskej advokátskej\nkomory (ďalej len „SAK“), ktoré k uvedenej otázke na žiadosť súdu prijalo uznesenie č. 40/11/2011. Z\nneho vyplýva, že vzhľadom na charakter sporu opísaného v žiadosti o poskytnutie stanoviska k výkladu\ninštitútu mlčanlivosti má žalobca postupovať v súlade s § 23 ods. 5 zákona o advokácii.\n8. Žalobca v priebehu celého konania trval na svojom právnom názore, že k písomnému uznaniu dlhu\nnebol potrebný súhlas predbežného správcu. Pre prípad, že súd písomné uznanie záväzku predbežne\nposúdi ako neplatný právny úkon, navrhol výsluch svedkov, ktorí majú vedomosť o poskytovaní právnych\nslužieb úpadcovi a zároveň poukázal na časovú a vecnú špecifikáciu úkonov právnych služieb (ďalej\naj „špecifikácia úkonov“), ktorú predložil v trestnom konaní. Uviedol, že ide o rekonštrukciu špecifikácie\núkonov, vypracovanú pre účely trestného konania, pretože originál bol v minulosti odovzdaný konateľke\na žiadne kópie nezostali. Zotrval na názore, že je viazaný mlčanlivosťou, ale „pod nátlakom“ zakladá do\nspisu dôkaz -časovú a vecnú špecifikáciu úkonov právnych služieb.\n9. Súd prvej inštancie úkony právnych služieb, vykonané v období od 20. januára 2004 do 13. septembra\n2005, očísloval ako položky č. 1 až č. 328 (pre lepšiu orientáciu - ako uviedol), pričom tabuľka so\nšpecifikáciou úkonov právnych služieb sa nachádza v odseku 41. odôvodnenia rozhodnutia (strany 10\naž 33). Z predloženej špecifikácie úkonov súd prvej inštancie zistil, že žalobca si uplatňuje nárok na\nhodinovú odmenu, pričom nepostupoval podľa čl. II. bodu 3 mandátnej zmluvy (podľa ktorého hodinová\nodmena je splatná ku dňu, ktorý je uvedený na faktúre zaslanej a doručenej mandantovi), keďže\nnepreukázal vystavenie a doručenie faktúry mandantovi. Faktúra č. 20070277 bola vystavená až dňa 21.\nnovembra 2007 (v priebehu konania) a nepreukazuje vykonanie prác podľa mandátnej zmluvy, pretože\nnie je zrejmé, čo bolo jej podkladom a akú odmenu konkrétne zahŕňa. Žalobca až podaniami z 25. júla\n2018 a zo 16. apríla 2019 označil a predložil dôkazy, ktoré majú preukazovať poskytovanie právnych\nslužieb a ktoré sú podkladom časovej a vecnej špecifikácie úkonov právnych služieb. Súd si pripojil\noznačené spisy, prípadne listinné dôkazy, ktoré bolo možné pripojiť a nárok uplatnený špecifikáciou\núkonov posúdil v nadväznosti na tieto dôkazy, t. j. či preukazujú právne služby uplatnené v špecifikácii\núkonov a uplatnený nárok na hodinovú odmenu. Žalobcovi priznal nárok na hodinovú odmenu za úkony\npod nasledovnými položkami: 5, 11, 12, 13, 36, 41, 45, 51, 54, 55, 58, 63, 64, 71, 72, 82, 83, 90, 95, 96,\n108, 114, 116, 125, 127, 128, 129, 131, 132, 134, 139, 144, 145, 148, 149, 150, 157, 158, 161, 171, 172,\n181, 186, 192, 195, 196, 197, 199, 200, 206, 215, 235, 236, 241, 247, 255, 256, 258, 273, 281, 285,\n299 a 304 (hodinová odmena/63 úkonov) s odôvodnením, že vykonanie týchto úkonov bolo preukázané\noznačenými spismi a listinnými dôkazmi, ktoré žalobca uviedol v časovej a vecnej špecifikácii úkonov\nprávnych služieb a sú súčasťou spisu.\n10. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na hodinovú odmenu za úkony pod položkami: 1, 2,\n3, 4, 7, 8, 9, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34, 35, 37, 38, 39, 40, 42,\n43, 44, 46, 47, 48, 49, 50, 52, 53, 59, 60, 61, 62, 65, 66, 67, 68, 69, 70, 73, 74, 75, 76, 77, 78, 79, 80,\n81, 84, 85, 86, 87, 88, 89, 91, 92, 93, 94, 97, 98, 99, 100, 101, 102, 103, 104, 105, 106, 107, 109, 110,\n111, 112, 113, 115, 117 , 118, 119, 120, 121, 122, 123, 124, 126, 130, 133, 135, 136, 137, 138, 140, 141,\n\n142, 143, 146, 147, 151, 152, 153, 154, 155, 156, 159, 160, 162, 163, 164, 165, 166, 167, 168, 169,\n170, 173, 174, 175, 176, 177, 178, 179, 180, 182, 183, 184, 185, 187, 188, 189, 190, 191, 193, 194,\n201, 202, 203, 204, 205, 207, 208, 209, 210, 211, 212, 213, 214, 216, 217, 218, 219, 220, 221, 222, 223,\n224, 225, 226, 227, 229, 230, 231, 234, 237, 238, 239, 240, 242, 243, 244, 245, 246, 248, 249, 250,\n251, 252, 253, 254, 257, 259, 260, 261, 262, 263, 264, 265, 266, 267, 268, 269, 270, 271, 272, 274,\n275, 276, 277, 278, 279, 280, 282, 283, 284, 286, 287, 288, 289, 290, 291, 292, 293, 294, 295, 296,\n297, 298, 300, 301, 302, 303, 305, 306, 307, 308, 309, 310, 311, 312, 313, 314, 315, 316, 317, 318,\n319, 320, 321, 322, 323, 324, 325, 326, 127 a 328 (254 úkonov) z dôvodu, že žalobca ich nepreukázal.\nVo všetkých prípadoch ide o úkony ako rokovanie s klientom, konzultácie s klientom alebo štúdium\npodkladov, právna analýza, ako aj podania, bez preukázania, že takýto úkon bol vykonaný. Vykonanie\ntýchto úkonov a ani nárok na hodinovú odmenu nevyplýva zo žiadneho označeného alebo pripojeného\nlistinného dôkazu. Súd nepriznal nárok na hodinovú odmenu ani za úkony uplatnené pod položkami: 6,\n10, 26, 57 (spis 5C/19/04 žalobca nenavrhol pripojiť, úkony nepreukázané), ďalej pod položkami: 25,\n27 (podanie nepreukázané označenými spismi), pod položkami: 56 a 198 (duplicitne uplatnený úkon) a\npod položkami: 228, 235 a 236 (úkony nepreukázané).\n11. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že hoci bolo žalobcovou povinnosťou preukázať nárok na\nhodinovú odmenu, zvolil procesnú taktiku, v rámci ktorej v priebehu celého konania namietal predbežný\nprávny názor súdu o neplatnosti uznania dlhu a nevyužil všetky procesné prostriedky na preukázanie\nsvojho nároku. Žalobca odmietol vypovedať, označil listinné dôkazy tak všeobecne, že tieto nebolo\nmožné vykonať a k uplatneným úkonom, ktoré vyčíslil v špecifikácii úkonov (okrem 63 úkonov) zase\nneoznačil, resp. nepripojil konkrétny dôkaz o vykonaní úkonu. Podľa názoru súdu však žalobca (ak\nchcel byť v konaní úspešný) bol povinný preukázať čas (hodiny) uplatnený pri jednotlivých položkách\nkonkrétnym dôkazom. Pri posudzovaní nároku na hodinovú odmenu súd vychádzal z toho, že pri\núkonoch, ktoré boli preukázané, nevyplýva konkrétny čas vykonania toho-ktorého úkonu zo spisov a\nani z iných listinných dôkazov (s výnimkou úkonov - nahliadnutie do spisu). Súd preto priznal nárok\nna časovú odmenu za úkony preukázané listinnými dôkazmi vo výške 4 000 Sk za hodinu, keďže\nmal za to, že vykonanie úkonu zakladá nárok na hodinovú odmenu, avšak žalobca nepreukázal, že\npri jednotlivých úkonoch mu vznikol nárok na väčší počet hodín tak, ako si uplatnil. Ak teda žalobca\npreukázal poskytnutie právnej služby - podanie návrhu vo veci OS Topoľčany sp. zn. 5C/19/04, je zrejmé,\nže nárok na hodinovú odmenu má, nepreukázal však nárok za 16 hodín. Dôkazné bremeno spočívalo\nna žalobcovi. Tento vo svojom podaní z 25. júla 2018 označil okrem súdnych spisov (ktoré boli pripojené)\nmnožstvo podaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní, resp. inými orgánmi, ktoré nebolo možné pre\nneurčitosť pripojiť a nebolo zrejmé, čo konkrétne majú preukazovať (viď č. l. spisu 763 a 812).\n12. Súd prvej inštancie bol tiež toho názoru, že uplatnený nárok v celom rozsahu nevyplýva ani zo\nsamotného uznania dlhu, ak by tento listinný dôkaz považoval za odsúhlasenie záväzku konateľkou,\npretože nie je zrejmé, či odsúhlasila nárok na hodinovú odmenu alebo aj iný nárok podľa mandátnej\nzmluvy (podielovú odmenu podľa čl. II. bodu 2. alebo náklady podľa čl. VI. zmluvy). Ak konateľka\nodsúhlasila dlh v súvislosti s poskytovaním právnych služieb podľa mandátnej zmluvy bez špecifikácie,\no akú odmenu ide, nespĺňa tento úkon ani požiadavky určitosti podľa § 323 Obch. zák.\n13. K argumentácii žalobcu, že v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.\nzn. 6T/52/2010 (v ktorom bol obžalovaný pre uplatnenie fiktívnej pohľadávky v konkurznom konaní a\nnásledne oslobodený spod obžaloby) je súčasťou spisu množstvo listinných dôkazov preukazujúcich\nposkytovanie právnych služieb v prospech úpadcu, súd uviedol, že to nespochybňuje, avšak množstvo\nlistinných dôkazov nepreukazuje konkrétny nárok na časovú odmenu, uplatnený časovou špecifikáciou.\n14. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie rozhodol tak, že pohľadávka žalobcu proti úpadcovi\nje oprávnená a zistená do výšky 8 654,85 eura. Konštatoval, že žalobcovi priznal nárok na časovú\nodmenu podľa špecifikácie úkonov v spojitosti s vykonanými listinnými dôkazmi za 63 úkonov pri\nhodinovej sadzbe 4 000 Sk, 136 Sk režijný paušál za 51 úkonov a 150 Sk za 12 úkonov, spolu 260\n736 Sk, t. j. 8 654,85 eura. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, keďže uplatnený nárok na časovú odmenu\npovažoval za nepreukázaný. Súd zamietol tiež návrh žalobcu na vykonanie dokazovania, aby pripojil\ndva vyšetrovacie zväzky (bližšie nešpecifikované), ktoré sú súčasťou spisu sp. zn. 6T/52/2010, pretože\nžalobca nevedel presne uviesť, aké skutočnosti, resp. aké jeho tvrdenia majú byť týmto dôkazom\npreukázané. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na výsluch deviatich svedkov, ktorých zoznam predložil dňa\n19. mája 2016 (č. l. spisu 632), súd rozhodol, že ani tento dôkaz nevykoná, keďže nie je povinný\n\nvykonať dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné. Pokiaľ žalobca navrhol výsluch svedkov z\ndôvodu, že tieto osoby majú vedomosť, kto a ako spoločnosť „tuneloval“, ide o dôkazy, ktoré nemôžu\npreukázať, že žalobca poskytoval právne poradenstvo v konkrétnych dňoch a časoch tak, ako uviedol v\nčasovej špecifikácii. Ani prípadné svedecké výpovede nemôžu preukázať, že žalobca poskytol právne\nporadenstvo v konkrétnych dňoch a časoch tak, ako uviedol v špecifikácii úkonov. Súd zamietol aj návrh\nžalobcu na výsluch svedkyne Mgr. J. S., keďže ako svedkyňa bola predvolaná na pojednávanie dňa 6.\noktóbra 2011 a odmietla vypovedať z dôvodu, že je viazaná mlčanlivosťou. V priebehu konania prevzala\nprávne zastúpenie žalobcu, čo vylučuje, aby v konaní vypovedala ako svedok. Výsluch právneho\nzástupcu účastníka konania ako svedka by prichádzal do úvahy len po tom, ako by právny zástupca\nprestal účastníka konania zastupovať (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS\n58/2017 z 19. januára 2017).\n15. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) tak, že žalovanému, ktorý\nbol v konaní v prevažnej časti úspešný, nepriznal náhradu trov konania, pretože mu v konaní žiadne\ntrovy nevznikli.\n16. Proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a závislému\nvýroku III. o trovách konania, podal žalobca odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné právo v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP (konanie má inú\nvadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP\n(súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), podľa\n§ 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam) a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci).\n17. Žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) uviedol, že písomné uznanie záväzku dlžníkom objektívne nemôže\nbyť v rozpore s ustanovením § 9c ZKV, pretože záväzky dlžníka (na rozdiel od jeho pohľadávok) nie\nsú súčasťou majetku dlžníka taxatívne vymedzeného v § 6 ods. 1 a 2 ZKV. Účelom § 4b ods. 1 písm.\na) a § 9c ZKV je zabrániť majetkovým dispozíciám dlžníka na úkor veriteľov. Uvedené ustanovenia\nnezabraňujú všetkým dispozíciám dlžníka s jeho majetkom, ale len takým, pri ktorých dochádza k\nzmenšeniu jeho majetku, pričom je ich potrebné vykladať zužujúcim spôsobom vo vzájomnom kontexte,\nčo vyplýva napr. z rozhodnutí NS SR sp. zn. 4Obo/19/2008 a sp. zn. 1Obo/62/2010. Extenzívny\nvýklad § 9c ZKV je - podľa názoru odvolateľa - v zrejmom rozpore so základným ústavným princípom\nvymedzujúcim slobodu jednotlivca voči štátnej moci, vyjadreným v článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „Ústava SR“). S týmto ústavným princípom je konzistentné výkladové pravidlo\nargumentum a silentio legis, podľa ktorého, ak zákon mlčí, resp. niečo neupravuje, platí zásada\nlegálnej licencie (zásada legálneho dovolenia), v zmysle ktorej je dovolené všetko, čo nie je zakázané.\nUstanovenie § 9c ZKV je však nevyhnutné vykladať aj v spojení s ustanovením § 6 ods. 1 a 2\nZKV, ktoré vymedzuje, čo tvorí majetok dlžníka (úpadcu), ktorý podlieha konkurzu. Uznanie záväzku\ndlžníkom sa týka len existencie záväzku dlžníka voči veriteľovi a netýka sa žiadneho jeho majetku, nie je\npreto majetkovou dispozíciou smerujúcou k zmenšeniu majetku dlžníka. Výsledok určenia (ne)platnosti\nuznania dlhu bez ohľadu na úspech či neúspech žalobcu, nemôže mať žiadne následky na majetok\npatriaci do podstaty (sp. zn. 5Obo/237/2004 z 10. novembra 2009, resp. uznesenie NS ČR sp. zn.\n29Obo/1663/2006 18. decembra 2008). Uznaním záväzku zakladá dlžník vyvrátiteľnú právnu domnienku\no existencii dlhu v okamihu tohto uznania, čo veriteľovi uľahčuje procesnú situáciu v prípade sporu,\npretože nemusí preukazovať vznik dlhu a ani jeho výšku v čase uznania. Naopak, ak by dlžník\nnamietal uznaný dlh, musel by túto skutočnosť aj preukázať. Žalovaný v spore doteraz žiadny dôkaz\nspochybňujúci existenciu dlhu dlžníka súdu nepredložil. Naopak, žalobca predložil súdu množstvo\nlistinných dôkazov preukazujúcich, že dlžníkovi v období od januára 2004 do septembra 2005 poskytoval\nprávne služby v značnom rozsahu.\n18. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že rozsudok súdu prvej inštancie je vnútorne rozporuplný,\nnezrozumiteľný a zmätočný, keď napríklad súd uvádza, že právnym dôvodom (titulom) na zaplatenie\npohľadávky žalobcu je uznanie dlhu (odsek 28.), poskytovanie právnych služieb (odsek 36.) a mandátna\nzmluva (odsek 38.). K návrhu žalobcu na výsluch deviatich svedkov a advokátky Mgr. J. S. súd v\nodôvodnení rozsudku zmätočne uviedol, že tento dôkaz nevykonal, pretože žalobca navrhol výsluch\n\nsvedkov z dôvodu, že majú vedomosť, kto a ako spoločnosť „tuneloval“, a preto ide o dôkazy, ktoré\nnie sú pre posúdenie veci relevantné (odsek 59.), pričom na inom mieste konštatoval, že žalobca\nnavrhol výsluch svedkov, ktorí majú vedomosť o poskytovaní právnych služieb úpadcovi (odseky 10. až\n41.). Obdobne zmätočne vyznieva konštatovanie súdu, že ak konateľka odsúhlasila dlh v súvislosti s\nposkytovaním právnych služieb podľa mandátnej zmluvy bez špecifikácie, o akú odmenu ide, nespĺňa\ntento úkon ani požiadavky určitosti podľa § 323 Obch. zák. (odsek 54). Na inom mieste však súd\nuvádza, že vykonal listinný dôkaz - čestné vyhlásenie Mgr. J. S. z 18. mája 2016 (odsek 35.), ktorý\nžalobca predložil súdu na pojednávaní dňa 19. mája 2016, a z ktorého obsahu vyplýva, že časová a\nvecná špecifikácia uskutočnených právnych služieb bola podkladom pre písomné uznanie dlhu klientkou\ndňa 13. septembra 2005. S týmto listinným dôkazom sa však súd v odôvodnení rozhodnutia nijako\nnevysporiadal, hoci mal pre jeho rozhodnutie podstatný význam. Súd prvej inštancie tak nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Po tom, čo na ostatnom pojednávaní\ndňa 1. augusta 2023 súd žalobcovi oznámil, že zotrváva na svojom (svojvoľnom) právnom názore\no neplatnosti písomného uznania dlhu, bez právneho dôvodu a bez riadneho odôvodnenia zamietol\nvšetky návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania. Žalobca pritom legitímne očakával, že v prípade, ak\nsúd zotrvá na svojom právnom názore, a teda dôjde k presunu dôkazného bremena zo žalovaného\nna žalobcu, poskytne žalobcovi primeraný procesný priestor a vykoná ním navrhované dôkazy. Podľa\nnázoru žalobcu súd prvej inštancie odôvodnil napadnuté rozhodnutie v zrejmom rozpore s § 220 ods. 2\nCSP a v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, keďže sa v odôvodnení\nrozhodnutia nevysporiadal so skutkovou a právnou argumentáciou žalobcu, ktorá mala pre rozhodnutie\npredmetnej veci podstatný význam.\n19. Zo spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/52/2010, ktorého súčasťou sú aj prílohy,\nresp. zväzky číslo 1 a 2 (spolu 715 listov), preukazujúce poskytovanie právnych služieb žalobcom\n(ktoré dôkazy paradoxne súd na pojednávaní dňa 1. augusta 2023 odmietol vykonať), je bez\nakýchkoľvek pochybností zrejmé, že žalobca na základe mandátnej zmluvy z 20. januára 2004 a\nviacerých splnomocnení, udelených spoločnosťou WOOD, poskytoval uvedenej spoločnosti právnu\npomoc proti protiprávnemu scudzovaniu majetku spoločnosti menšinovým spoločníkom a konateľom\nspoločnosti Ing. Stanislavom Ruskom. Okrem právneho poradenstva, spracúvania podkladov, prípravy\na vyhotovovania viacerých právnych analýz a právnych podaní žalobca ako právny zástupca uvedenej\nspoločnosti uskutočnil desiatky úkonov v rôznych konaniach pred viacerými orgánmi verejnej moci\nSlovenskej republiky, napr. pred Okresným súdom Topoľčany (sp. zn. 5C/110/04, 6C/38/04), Správou\nkatastra Topoľčany (sp. zn. V17/04), Okresným súdom Levice (sp. zn. 9C/133/04), Okresným súdom\nTrnava (sp. zn. 9C/111/04), Okresným súdom Bratislava II (sp. zn. 9C/133/04, 23Cb/91/06), Krajským\nsúdom v Nitre (sp. zn. 15CbsPo/1/04), Krajským súdom v Bratislave (sp. zn. 5K/77/04, 1K/116/04,\n2K/144/04), Najvyšším súdom Slovenskej republiky (sp. zn. 4Obo/296/05, 4Obo/151/04, 6Obo/179/04,\n1ObdoV/23/05) a Ústavným súdom Slovenskej republiky (sp. zn. II. ÚS 343/06, III. ÚS 47/05, II.\nÚS 307/06, I. ÚS 93/06). Mnohé podania (napr. trestné oznámenia, sťažnosti), ktorých návrhy boli\nspracované na základe podkladov poskytnutých klientom, boli následne po doplnení klientom podané\norgánom činným v trestnom konaní (napr. ČVS: ORP-138/OdV-TO-2004, ČVS: ORP-67/OdV-TO-2004,\nČVS: ÚIS-252/IBA-PO-04, ČVS: ORP-40/OdV-TO-2005). Ide teda o množstvo úkonov, ktoré sú\njednoznačne preukázateľné, a ktoré majú vo svojej dispozícii uvedené orgány Slovenskej republiky,\nvrátane Krajského súdu Bratislave.\n20. Medzi listinnými dôkazmi, ktoré boli predložené súdu v predmetnom konaní, je napríklad podanie\noznačené ako Vyjadrenie ku skutkovému a právnemu stavu veci a návrh na vykonanie dôkazov,\ndoručené súdu 1. marca 2012, v ktorom dal žalobca do pozornosti písomné podanie PhDr. Emílie\nHerzogovej zo dňa 17. mája 2007, označené ako Výpoveď svedka, PhDr. Emílie Herzogovej o\nskutočnostiach súvisiacich s mandátnou zmluvou, uzavretou medzi spoločnosťou WOOD - ŠS\nRadošina, s.r.o. v konkurze a JUDr. J. U., advokátom, adresované Krajskému riaditeľstvu Policajného\nzboru v Bratislave v konaní vedenom pod ČVS: KRP-5510EK-BA-2007, v ktorom PhDr. Emília\nHerzogová uviedla, že JUDr. J. U., titulom uzavretej mandátnej zmluvy, v čase od januára 2004\ndo novembra 2005, prispel k zhromaždeniu relevantných a jednoznačných listinných dôkazov o\npoškodzovaní spoločnosti Ing. Stanislavom Ruskom, prevádzaním hnuteľného aj nehnuteľného majetku\nspoločnosti na tretie osoby, v čase od privatizácie ŠS Radošina vo februári 1997, najmä však od jesene\n2003. V tomto podaní PhDr. Emília Herzogová následne príkladmo uvádza niekoľko desiatok spisových\nznačiek konaní pred orgánmi verejnej moci Slovenskej republiky, v ktorých žalobca spoločnosť WOOD\n\nprávne zastupoval a poskytoval jej právnu pomoc. PhDr. Emília Herzogová, ktorá právne služby v mene\nspoločnosti objednala a ktorá podľa mandátnej zmluvy z 20. januára 2004 bola jediná oprávnená byť\ninformovaná o druhu a rozsahu poskytnutých právnych služieb, pri svojom výsluchu dňa 6. marca 2008\nk výške pohľadávky uplatnenej žalobcom v konkurznom konaní výslovne uviedla: K uvedenej sume\nuvádzam, že táto mi pripadala reálna a aj mi teraz pripadá reálna.\n21. Odvolateľ ďalej namietal, že ako advokát doteraz nebol riadnym spôsobom zbavený povinnosti\nmlčanlivosti. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že je potrebné aplikovať § 23 ods. 5 zákona o\nadvokácii. Právny názor žalovaného a súdu prvej inštancie, že v predmetnej veci ide o spor advokáta a\nklienta, resp. právneho nástupcu klienta, je zjavne nesprávny. Žalovaným nie je (bývalý) klient žalobcu\n(spoločnosť WOOD), ale správca konkurznej podstaty. Teda, v predmetnom incidenčnom spore žalobca\nnie je v spore s (bývalým) klientom, ale so správcom konkurznej podstaty úpadcu. Vyhlásením konkurzu\nna majetok úpadcu nestratil úpadca právnu subjektivitu, teda ani spôsobilosť byť účastníkom konania a\nprocesnú spôsobilosť samostatne konať pred súdom. Právny názor vyjadrený súdom prvej inštancie, že\nžalovaný je právnym nástupcom úpadcu, nemá oporu v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky,\nustálenej judikatúre súdov, v právnej vede a ani v racionálnom uvažovaní. V incidenčnom spore je\nsprávca konkurznej podstaty v postavení účastníka konania so všetkými právami a povinnosťami.\nKeďže predmetný incidenčný spor medzi žalobcom a žalovaným o pravosť pohľadávky prihlásenej v\nkonkurznom konaní, nie je sporom medzi advokátom a klientom alebo jeho právnym nástupcom v zmysle\n§ 23 ods. 5 zákona o advokácii, on ako advokát je v predmetnom spore povinný zachovávať mlčanlivosť\nv súlade s § 23 ods. 1 zákona o advokácii a § 9 ods. 1 AP.\n22. Za extrémne nezrozumiteľný, zmätočný a svojvoľný označil odvolateľ spôsob, akým súd vypočítal\nsumu, ktorú uznal ako oprávnenú a zistenú, keď žalobcovi priznal nárok na hodinovú odmenu za 63\núkonov právnych služieb, a to za každý úkon len jednu hodinu tvrdiac, že žalobca nepreukázal konkrétny\nčas vykonania toho-ktorého úkonu. Len samotné mechanické napísanie textu väčšiny predmetných\nprávnych podaní objektívne zaberie viac času, než jednu hodinu. Akémukoľvek finálnemu právnemu\npodaniu však nevyhnutne predchádza samotné jeho vypracovanie, ktoré spravidla nemožno uskutočniť\nbez konzultácií s klientom a prevzatia príslušných podkladov od klienta, bez naštudovania a posúdenia\ntýchto podkladov, bez právnej analýzy aktuálneho skutkového a právneho stavu, či bez právnej rešerše.\nSúd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na odmenu za 265 úkonov právnych služieb tvrdiac, že\nžalobca ich uskutočnenie nepreukázal. Uvedené znamená, že súd vôbec nepripúšťa, že by žalobca\nako advokát počas takmer dvoch rokov poskytovania právnych služieb s klientom jednotlivé veci vôbec\nkonzultoval, preberal od neho a študoval podklady, ktoré boli nevyhnutné pre vypracovanie jednotlivých\nprávnych podaní a vykonával právnu analýzu skutkového a právneho stavu jednotlivých právnych vecí.\nZo súdom vykonaných listinných dôkazov, najmä samotného písomného uznania záväzku dlžníkom\nz 13. septembra 2005, z vyjadrenia konateľky dlžníka k výške pohľadávky uplatnenej žalobcom v\nkonkurznom konaní, z čestného vyhlásenia Mgr. J. S. z 18. mája 2016, ako aj z množstva žalobcom\noznačených, či súdu predložených listinných dôkazov je nepochybné, že žalobca uskutočnenie\njednotlivých úkonov právnych služieb v tomto konaní riadnym spôsobom preukázal. A preukázal by\nich ešte presvedčivejším spôsobom, ak by mu súd bez právneho dôvodu a bez riadneho odôvodnenia\nnezamietol návrhy na vykonanie dokazovania. Súd prvej inštancie zamietol návrh na výsluch deviatich\nsvedkov, avšak súd nie je oprávnený vytvárať si ničím nepodložené domnienky o tom, či ten-ktorý\nnavrhnutý svedok bude alebo nebude vedieť svojou svedeckou výpoveďou objasniť skutkovú okolnosť\nvýznamnú pre rozhodnutie súdu. Súd nepripustil ani výsluch Mgr. J. S. ako svedkyne s odôvodnením,\nže v priebehu konania prevzala právne zastúpenie žalobcu, a preto nemôže v konaní vypovedať ako\nsvedok. Odhliadnuc od skutočnosti, že Mgr. J. S. nie je právnou zástupkyňou žalobcu v tomto konaní\n(tou je právnická osoba), súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia neuviedol žiadne ustanovenie\nzákona, ktoré by bránilo uvedenú svedkyňu na výsluch predvolať. Obzvlášť, ak ide o svedkyňu, ktorá\nsa objektívne môže vyjadriť ku skutkovým okolnostiam významným pre rozhodnutie súdu, keďže sa\nspolu so žalobcom podieľala na poskytovaní právnych služieb dlžníkovi. Súd na jednej strane tvrdí, že\nžalobca nepreukázal poskytnutie jednotlivých úkonov právnych služieb a ich časový rozsah, zároveň\nmu však z nepochopiteľných dôvodov zamietol návrhy na vykonanie dokazovania, ktorými by žalobca\ntieto skutočnosti mohol preukázať. Nie je zrejmé, akým spôsobom má žalobca preukázať konkrétny\nčas vykonania toho-ktorého úkonu právnej služby, keď súd listinné dôkazy bezdôvodne ignoruje alebo\nbagatelizuje a návrhy na výsluch svedkov zamieta. Presný čas, ktorý advokát reálne venuje jednotlivým\núkonom právnych služieb, nie je objektívne možné preukázať odborným vyjadrením a ani znaleckým\nposudkom podľa § 206 a § 207 CSP. Tento čas je možné len odhadnúť, napríklad z obsahu jednotlivých\n\nlistinných dôkazov, ak úkony právnych služieb boli uskutočnené v písomnej forme a určiť, či vynaložený\n(vyúčtovaný) čas bol primeraný s ohľadom na ich skutkovú a právnu zložitosť či rozsah. Úkony právnych\nslužieb, ktoré nemajú písomnú formu, napríklad rokovanie, či konzultácie s klientom, štúdium podkladov\nposkytnutých klientom alebo zadovážených klientom, vykonávanie právnych rešerší a právnych analýz,\nbez ktorých je uskutočňovanie formálnych (písomných) úkonov právnych služieb spravidla objektívne\nnemožné, sa dajú preukázať najmä výpoveďami svedkov. Súd ignoroval aj skutočnosť, že dlžník na\nzáklade špecifikácie úkonov písomne uznal svoj záväzok dňa 13. septembra 2005, čím vyjadril súhlas\ns vykonanými úkonmi právnych služieb, ako aj s ich časovým rozsahom. Tvrdenie súdu, že uplatnený\nnárok v celom rozsahu nevyplýva ani zo samotného uznania dlhu, pretože nie je zrejmé, či konateľka\ndlžníka odsúhlasila nárok na hodinovú odmenu alebo aj iný nárok podľa mandátnej zmluvy (podielovú\nodmenu podľa čl. II. bodu 2. alebo náklady podľa čl. VI. zmluvy), je nepodloženou špekuláciou, ktorá je v\nzrejmom rozpore so skutkovým stavom veci, keďže žalobcovi nárok na podielovú odmenu za poskytnuté\nprávne služby objektívne nikdy nevznikol a takýto nárok si neuplatnil. Rovnako konštatovanie súdu, že\nkonateľka odsúhlasila dlh bez špecifikácie a tento úkon nespĺňa ani požiadavky určitosti podľa § 323\nObchodného zákonníka, nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní a je s ním v priamom rozpore,\nčo preukazuje čestné vyhlásenie Mgr. J. S. z 18. mája 2016.\n23. S poukazom na vyššie uvedené odvolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok\nodvolacieho súdu v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná\nnárok na náhradu trov konania pred súdom prvej a druhej inštancie v rozsahu 100 %.\n24. K odvolaniu žalobcu zaslal žalovaný stručné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že rozhodnutie súdu prvej\ninštancie považuje za správne po vecnej, procesnej, ako aj hmotnoprávnej stránke. Navrhol preto, aby\nho odvolací súd potvrdil.\n25. K vyjadreniu žalovaného zaslal žalobca písomné stanovisko, v ktorom uviedol, že sa v celom rozsahu\npridržiava odvolania. Žalovaný počas celého súdneho konania a rovnako ani vo vyjadrení k odvolaniu\nneuvádza žiadnu skutkovú, či právnu argumentáciu a nijako nereaguje na konkrétne námietky žalobcu\nuvedené v odvolaní.\n26. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 34 ods. 3 CSP), po preskúmaní veci v rozsahu\npodaného odvolania (§ 379 CSP) a z dôvodov v ňom uvedených (§ 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je\nčiastočne dôvodné.\n27. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie,\na to v odvolaním napadnutej časti, v ktorej bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá (výrok II.) a v závislom\nvýroku o trovách konania (výrok III.) Pohľadávku žalobcu považoval súd prvej inštancie za oprávnenú\na zistenú do výšky 8 654,85 eura (výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý je právoplatný, keďže\nnebol napadnutý odvolaním).\n28. Zo spisu vyplýva, že konkurzné konanie sa začalo dňa 5. augusta 2004 podaním návrhu na\nvyhlásenie konkurzu na dlžníka WOOD - Šľachtiteľská stanica Radošina spol. s r.o., IČO: 34 135 537.\nUznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 1K/116/04-167 z 1. februára 2005 bol dlžníkovi ustanovený\npredbežný správca JUDr. Miroslav Grexa, pričom z obsahu uznesenia vyplýva, že dlžník bol upozornený\nv zmysle § 9c ZKV, že môže nakladať s majetkom iba so súhlasom predbežného správcu. Konkurz na\nmajetok dlžníka bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave (ako súdu konkurzného súdu)\nč. k. 1K/116/04-591 z 20. septembra 2005 (nachádza sa v spise na č. l. 37 - 38), z ktorého vyplýva,\nže návrh na vyhlásenie konkurzu podali veritelia a aj samotný dlžník. Dňa 13. septembra 2005, t. j.\nv čase, kedy bol dlžníkovi ustanovený predbežný správca, dlžník (v zastúpení konateľky PhDr. Emílie\nHerzogovej) uznal dlh voči žalobcovi vo výške 4 969 030 Sk plus DPH (spolu 5 913 145,70 Sk) titulom\nposkytnutých právnych služieb na základe mandátnej zmluvy z 20. januára 2004, uzavretej medzi\nžalobcom ako mandatárom a dlžníkom ako mandantom. Na prieskumnom pojednávaní dňa 30. marca\n2006 správca poprel pohľadávku žalobcu čo do právneho dôvodu a výšky z dôvodu, že pohľadávka nie je\nšpecifikovaná a je nepreskúmateľná čo do výšky, pričom popierací prejav správcu je prílohou zápisnice\no prieskumnom pojednávaní (založený je v spise na č. l. 40). Súd prvej inštancie považoval uznanie\nzáväzku z 13. septembra 2005 za neplatný právny úkon pre rozpor s § 9c ZKV, pretože uznanie bolo\nvykonané dlžníkom bez súhlasu predbežného správcu. Od žalobcu preto požadoval, aby v predmetnom\n\nincidenčnom spore preukázal ním prihlásenú pohľadávku, ktorú správca poprel. Tieto skutočnosti nie\nsú medzi stranami sporné.\n29. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci s poukazom na to, že súd prvej\ninštancie vyložil ustanovenie § 9c ZKV v spojení s ustanovením § 4b ods. 1 písm. a) ZKV extenzívne. Súd\nmal uplatniť zužujúci výklad, keďže uvedené ustanovenia nezabraňujú všetkým dispozíciám dlžníka s\njeho majetkom, ale len takým, pri ktorých dochádza k zmenšeniu jeho majetku. Podľa neho ustanovenie\n§ 9c ZKV bolo potrebné vyložiť aj v spojení s ustanovením § 6 ods. 1 a 2 ZKV, ktoré určuje, čo tvorí\nmajetok dlžníka (úpadcu), ktorý podlieha konkurzu. Uznanie záväzku dlžníkom sa týka len existencie\nzáväzku dlžníka voči veriteľovi a netýka sa žiadneho jeho majetku, nie je preto majetkovou dispozíciou\nsmerujúcou k zmenšeniu majetku dlžníka (úpadcu). Odvolateľ ďalej namietal, že ako advokát je v\npredmetnom incidenčnom spore povinný zachovávať mlčanlivosť (§ 23 ods. 1 zákona o advokácii a\n§ 9 ods. 1 AP), pričom doteraz nebol zbavený povinnosti mlčanlivosti zo strany klienta. Nesúhlasil s\nprávnym názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade bolo potrebné aplikovať § 23 ods. 5 zákona\no advokácii, pričom poukázal na to, že predmetný incidenčný spor nie je sporom medzi advokátom a\nklientom alebo jeho právnym nástupcom. Dôkaz (časovú a vecnú špecifikáciu úkonov právnych služieb)\npredložil súdu „pod nátlakom“, keďže súd takýto dôkaz od neho požadoval.\n30. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že na posudzovaný prípad je potrebné aplikovať\nustanovenia ZKV v znení účinnom do 31. decembra 2004, ako aj niektoré ustanovenia, ktoré nadobudli\núčinnosť dňa 1. januára 2005, a to v zmysle prechodných ustanovení § 70d ods. 2 až 4 ZKV, pretože po\nzačatí konkurzného konania nadobudla účinnosť novela ZKV, uskutočnená zákonom č. 646/2004 Z. z.,\nktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.\nZákon č. 646/2004 Z. z. nadobudol účinnosť (v časti, v ktorej novelizoval ZKV) dňa 1. januára 2005,\npričom obsahoval aj prechodné ustanovenia (§ 70d) k úpravám účinným od 1. januára 2005. Z § 70d ods.\n1 ZKV vyplýva, že konania začaté pred 1. januárom 2005 sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak\nnie je ustanovené inak. V odsekoch 2 až 4 sú taxatívne vymenované tie ustanovenia, ktoré sa vzťahujú aj\nna konania začaté pred 1. januárom 2005, pričom právne účinky úkonov, ktoré nastali pred 1. januárom\n2005, zostávajú zachované. Teda, na posudzovaný prípad sa aplikujú ustanovenia § 4b, § 6, § 9a, § 9b\na § 9c, § 21 ods. 1 a 3, § 23 ods. 1, 3, 4, 5 a § 25 ods. 2 ZKV v znení účinnom do 31. decembra 2024 a\nv zmysle prechodných ustanovení (§ 70d ods. 2 až 4) sa aplikujú ustanovenia ZKV v znení účinnom od\n1. januára 2005, a to § 21 ods. 2 ZKV (úpadca aj konkurzní veritelia môžu popierať právny dôvod, výšku\naj poradie všetkých prihlásených pohľadávok. Ak je popretý právny dôvod pohľadávky, je tým popretá aj\njej výška a jej poradie), § 23 ods. 2 ZKV (konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné čo sa týka\nprávneho dôvodu, výšky alebo poradia, môžu sa domáhať určenia svojho práva v lehote určenej súdom.\nŽalobu musia podať na súde, ktorý vyhlásil konkurz proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli; môžu sa v\nnej dovolávať len právneho dôvodu a poradia uvedeného v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní\na pohľadávku môžu uplatniť len do výšky uvedenej v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní.\nAk nejde o vec patriacu do právomoci súdu, rozhodne o správnosti popretia pohľadávky príslušný\nsprávny orgán. O poradí popretej pohľadávky rozhodne vždy súd), § 23 ods. 6 ZKV (súd upovedomí\nkonkurzných veriteľov pohľadávok sporných čo sa týka právneho dôvodu, výšky alebo poradia, ktorí\nneboli na prieskumnom pojednávaní prítomní o tom, kto poprel ich pohľadávku a v akom rozsahu),\n§ 24 ZKV (správca je oprávnený najneskôr do skončenia prieskumného pojednávania poprieť právny\ndôvod alebo výšku alebo poradie pohľadávky prihlásenej konkurzným veriteľom) a napokon § 25 ods. 1\nZKV (rozhodnutia súdu alebo príslušného správneho orgánu o právnom dôvode, výške alebo o poradí\npopretých pohľadávok sú účinné voči všetkým veriteľom. Súd nemôže v rozvrhu priznať konkurznému\nveriteľovi viac, ako si uplatnil v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní).\n31. Podľa ustanovenia § 4b ods. 1 písm. a) ZKV po doručení návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu\nsúdu alebo po doručení návrhu na vyhlásenie konkurzu súdom dlžníkovi je dlžník povinný zdržať sa\nkonania smerujúceho k zmenšeniu jeho majetku s výnimkou bežnej obchodnej činnosti.\n32. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 ZKV majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu (ďalej\nlen „podstata“).\n33. Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 ZKV podstatu tvoria veci, byty a nebytové priestory, práva a iné\nmajetkové hodnoty (ďalej len „majetok“), ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, a majetok,\nktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok.\n\n34. Podľa ustanovenia § 9c ZKV dlžník môže nakladať s majetkom iba so súhlasom predbežného\nsprávcu, inak je jeho právny úkon neplatný.\n35. Podľa § 23 ods. 5 zákona o advokácii, advokát nemá povinnosť zachovávať mlčanlivosť v konaní\npred súdom alebo iným orgánom, ak predmetom konania je spor medzi ním a klientom alebo jeho\nprávnym nástupcom.\n36. V odbornej literatúre sa k ustanoveniu § 9c ZKV uvádza, že závažným právnym dôsledkom\nustanovenia predbežného správcu je neplatnosť právnych úkonov dlžníka pri nakladaní s majetkom\nvtedy, keď predbežný správca nedá súhlas na toto nakladanie. Neplatnosť právnych úkonov nastáva\nex lege a týka sa celého majetku, a teda aj toho, ktorý by v prípade vyhlásenia konkurzu nepatril do\npodstaty. V tomto smere vykonáva správca dohľad nad majetkom úpadcu až do skončenia jeho funkcie\n- do rozhodnutia súdu o návrhu na vyhlásenie konkurzu (ĎURICA, M. : Zákon o konkurze a vyrovnaní,\núplné znenie zákona s komentárom a judikátmi. 2. prepracované a doplnené vydanie, Žilina : Poradca\npodnikateľa, spol. s.r.o., 2003, s. 41).\n37. Z vyššie citovaného znenia ustanovenia § 9c ZKV, ako aj komentára k nemu jednoznačne vyplýva,\nže ak bol dlžníkovi ustanovený predbežný správca, tak dlžník môže nakladať so svojím majetkom iba so\nsúhlasom predbežného správcu, inak je jeho právny úkon neplatný. Ide o absolútnu neplatnosť právneho\núkonu, ktorá pôsobí od počiatku (účinok ex tunc), nastáva priamo zo zákona (ex lege) a týka sa majetku\ndlžníka, podľa komentára dokonca aj toho, ktorý by v prípade vyhlásenia konkurzu nepatril do konkurznej\npodstaty. V uznesení o ustanovení predbežného správcu konkurzný súd nešpecifikoval právne úkony,\nktoré by podliehali súhlasu predbežného správcu a takéto právne úkony nie sú vymedzené ani v\nzákone o konkurze a vyrovnaní, preto -podľa názoru odvolacieho súdu - na každý právny úkon dlžníka,\nktorý spadá pod pojem nakladanie s majetkom (mimo bežnej obchodnej činnosti) zákon o konkurze\na vyrovnaní vyžaduje ako podmienku jeho platnosti súhlas predbežného správcu. Z ustanovenia § 4b\nods. 1 písm. a) ZKV vyplýva, že (už) po doručení návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu súdu alebo po\ndoručení návrhu na vyhlásenie konkurzu dlžníkovi zo strany súdu (v prípade, ak návrh na vyhlásenie\nkonkurzu podal konkurzný veriteľ) je dlžník povinný zdržať sa konania smerujúceho k zmenšeniu jeho\nmajetku s výnimkou bežnej obchodnej činnosti, pričom pojem bežná obchodná činnosť zodpovedá\nnakladaniu dlžníka s majetkom pri obvyklom hospodárení. Z vyššie zmieneného komentára autora\ndoc. JUDr. Milana Ďuricu, PhD. k ustanoveniu § 4b ZKV vyplýva, že dispozície s majetkom mimo\nobvyklého hospodárenia nemôže dlžník vykonávať a ak by tak urobil, veritelia by sa mohli dovolávať ich\nneplatnosti pre rozpor so zákonom. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že účelom § 4b ZKV\nje zabrániť majetkovým dispozíciám dlžníka na úkor konkurzných veriteľov. V danom prípade bol tento\núčel naviac znásobený so zreteľom na inštitút predbežného správcu, ktorý bol dlžníkovi ustanovený\nuznesením z 1. februára 2005. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že predbežný\nsprávca vykonáva dohľad nad majetkom dlžníka až do vyhlásenia konkurzu a tento dohľad vykonáva\nna ochranu všetkých konkurzných veriteľov, ktorí svoje pohľadávky prihlásia do konkurzného konania.\nUznanie záväzku dlžníkom rozhodne nemožno považovať za bežnú obchodnú činnosť, resp. za obvyklé\nhospodárenie dlžníka. Uznaním záväzku sa zabezpečuje konkrétny záväzok dlžníka, ktorý korešponduje\nkonkrétnej pohľadávke veriteľa (v danom prípade pohľadávke žalobcu na odmenu za ním poskytnuté\nprávne služby), ktorá ako pohľadávka prihlásená v konkurze bude uspokojovaná z majetku patriaceho\ndo konkurznej podstaty dlžníka. V konečnom dôsledku preto uznanie záväzku dlžníkom smeruje k\nzmenšeniu jeho majetku a je spôsobilé ukrátiť, resp. poškodiť iných konkurzných veriteľov, ktorým dlžník\ntakýmto spôsobom nezabezpečil ich pohľadávky. Aj podľa názoru odvolacieho súdu na právny úkon\nuznania záväzku dlžníka v čase, keď bol na dlžníka podaný nielen návrh na vyhlásenie konkurzu,\nale mu už bol ustanovený aj predbežný správca, bol potrebný súhlas predbežného správcu. Keďže\npredbežný správca na uznanie záväzku dňa 13. septembra 2005 nedal súhlas, tak uznanie záväzku\ndlžníkom predstavuje absolútne neplatný právny úkon, ktorého neplatnosť nastala ex lege v zmysle § 9c\nZKV ako ustanovenia lex specialis vo vzťahu k úprave Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych\núkonov (§ 37 a nasl.). V zmysle § 6 odsekov 1 a 2 ZKV majetok podliehajúci konkurzu tvoria nielen veci\nhnuteľné alebo nehnuteľné, pohľadávky alebo iné majetkové hodnoty patriace dlžníkovi v deň vyhlásenia\nkonkurzu alebo ktoré dlžník nadobudol počas konkurzu, ale aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil (v\ndanom prípade neplatne) svoj majetok. Do konkurznej podstaty úpadcu tak patria aj pohľadávky iných\nosôb z neplatných právnych úkonov alebo neúčinných právnych úkonov dlžníka, keďže ZKV sankcionuje\nprávne úkony, resp. konania dlžníka, ktoré dlžník urobil pred vyhlásením konkurzu, ako aj po jeho\n\nvyhlásení, a ktoré majú za následok zníženie hodnoty jeho majetku, a tým poškodenie konkurzných\nveriteľov. Podľa názoru odvolacieho súdu preto aj pohľadávka žalobcu ako konkurzného veriteľa, ktorú\nsi prihláškou prihlásil do konkurzu na majetok dlžníka/úpadcu (ktorú dlžník po tom, čo mu bol ustanovený\npredbežný správca písomne uznal a takýmto zvýhodňujúcim spôsobom zabezpečil pohľadávku žalobcu\nako jedného konkurzného veriteľa oproti iným konkurzným veriteľom), patrí do majetku tvoriaceho\nkonkurznú podstatu úpadcu, a to aj napriek tomu, že vlastníkom tejto pohľadávky je osoba odlišná\nod úpadcu. Takáto pohľadávka žalobcu totiž môže byť uspokojovaná len z majetku patriaceho do\nkonkurznej podstaty úpadcu. Výklad ustanovenia § 9c ZKV uskutočnený súdom prvej inštancie je v\nsúlade tak so znením citovaného ustanovenia, ako aj s komentárom k nemu, a to aj v spojení s\nustanoveniami § 4b ods. 1 písm. a) a § 6 ZKV. Opačný výklad by bol výkladom contra legem, ktorý by\nodporoval nielen účelu ustanovenia § 9c ZKV, ale aj účelu zákona o konkurze a vyrovnaní vyjadrenému\nv § 1 ods. 1 (účelom tohto zákona je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorý je v úpadku) a\ncieľu konkurzu vyjadrenému v § 2 ods. 3 ZKV (ktorým je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z\nmajetku tvoriaceho konkurznú podstatu za podmienok ustanovených zákonom). Zabezpečením formou\nuznania záväzku (ktoré dlžník v tomto konkrétnom prípade poskytol žalobcovi ako svojmu veriteľovi),\ndlžník zvýhodnil a uprednostnil žalobcu s jeho pohľadávkou, ktorá bude uspokojovaná z majetku úpadcu,\npred inými konkurznými veriteľmi.\n38. Rozhodnutiami, na ktoré poukázal žalobca na súde prvej inštancie a následne aj v odvolaní, sa už\nzaoberal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (odseky 30 až 33 odôvodnenia), preto\nodvolací súd na túto argumentáciu odkazuje a nebude ju už znovu opakovať. Odvolací súd súhlasí so\nzáverom súdu prvej inštancie, že uvedené rozhodnutia vychádzali z inej skutkovej a právnej situácie,\nnež je posudzovaný prípad. Rozdiel spočíva predovšetkým v tom, že ani jedno z rozhodnutí, na ktoré\npoukazoval žalobca, sa netýkalo uznania záväzku v čase, kedy bol dlžníkovi ustanovený predbežný\nsprávca a neriešilo tak otázku, či na uznanie záväzku dlžníkom bol alebo nebol potrebný súhlas\npredbežného správcu. Vo vzťahu k ustanoveniu § 9c ZKV odvolací súd poukazuje na iné rozhodnutia NS\nSR, ako napr. rozsudok sp. zn. 1Obo/276/2006 z 11. decembra 2007, či rozsudok sp. zn. 3Obo/210/2007\nzo 17. januára 2008, z ktorých vyplýva absolútna neplatnosť právnych úkonov (zmluvy o postúpení\npohľadávok a kúpnej zmluvy), ktoré boli uzavreté dlžníkom bez súhlasu predbežného správcu v zmysle\n§ 9c ZKV.\n39. K povinnosti mlčanlivosti advokáta odvolací súd uvádza, že táto povinnosť nemá absolútny charakter.\nPráve jednu zo zákonom stanovených výnimiek predstavuje spor medzi advokátom a klientom (alebo\nprávnym nástupcom klienta). Je zrejmé, že žiadny zákon (vrátane zákona o advokácii) nemôže\nupravovať všetky možné situácie, ktoré sa môžu v praxi vyskytnúť. V prípade absencie alebo neúplnosti\nprávnej úpravy treba na konkrétnu situáciu uplatniť analógiu legis. Ak ide o spor, v ktorom sa advokát ako\nžalobca domáha zaplatenia odmeny za poskytnuté právne služby proti správcovi konkurznej podstaty\núpadcu, ktorým je bývalý klient advokáta, s ktorým mal uzavretú mandátnu zmluvu na poskytovanie\nprávnych služieb, jedná sa o spor v zmysle § 21 ods. 5 zákona o advokácii napriek tomu, že klient\nadvokáta (úpadca) nie je stranou incidenčného sporu. Okamihom vyhlásenia konkurzu na majetok\núpadcu prechádza totiž oprávnenie nakladať s majetkom patriacim do konkurznej podstaty na správcu\na žalobca ako každý iný konkurzný veriteľ (pokiaľ sa nejedná o pohľadávku proti podstate) si musí\nsvoju pohľadávku prihlásiť prihláškou do konkurzného konania podľa zákona o konkurze a vyrovnaní\nalebo zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Uplatnenie pohľadávky prihláškou v konkurznom konaní\nnahrádza jej uplatnenie žalobou na súde. V prípade, ak z dôvodu popretia prihlásenej konkurznej\npohľadávky dôjde k incidenčnému sporu podľa ZKV alebo podľa ZKR, je vždy pasívne legitimovanou\nstranou sporu ten, kto poprel prihlásenú pohľadávku veriteľa (čo expressis verbis vyplýva zo ZKV, ako\naj zo ZKR). V danom prípade je preto žalovanou stranou sporu správca konkurznej podstaty úpadcu,\nktorý poprel žalobcom prihlásenú konkurznú pohľadávku. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej\ninštancie, že žalobca ako advokát v takomto druhu sporu (incidenčný spor) nie je viazaný povinnosťou\nmlčanlivosti v zmysle zákona o advokácii. Keďže žalovaný správca prihlásenú pohľadávku žalobcu z\ntitulu odmeny za právne služby poskytnuté dlžníkovi poprel čo do právneho dôvodu a výšky, povinnosťou\nžalobcu ako konkurzného veriteľa bolo popretú pohľadávku preukázať.\n40. Žalobca na preukázanie svojej pohľadávky predložil mandátnu zmluvu, časovú a vecnú špecifikáciu\núkonov právnej služby z 1. júna 2016, faktúru č. 20070277 z 21. novembra 2007 a v podaniach z\n25. júla 2018 a 16. apríla 2019 označil, resp. v prílohe predložil dôkazy preukazujúce poskytovanie\nprávnych služieb dlžníkovi, ktoré sú podkladom špecifikácie úkonov. Súd prvej inštancie posúdil nárok\n\nuplatnený špecifikáciou úkonov v nadväznosti na uvedené dôkazy, a to či preukazujú právne služby\nuvedené v špecifikácii úkonov a uplatnený nárok na hodinovú odmenu. Z odsekov 49. a 53. odôvodnenia\nrozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd priznal žalobcovi nárok na odmenu za poskytnuté\nprávne služby za 63 úkonov, a to pod položkami uvedenými v odseku 49. odôvodnenia rozhodnutia a\nbližšie špecifikovanými v tabuľke v odseku 41. odôvodnenia rozhodnutia, v ktorej súd úkony právnych\nslužieb (pre lepšiu orientáciu) očísloval ako položky č. 1 až č. 328. Súd prvej inštancie považoval za\npreukázané označenými spismi a listinnými dôkazmi 63 úkonov s tým, že žalobcovi ako dôvodný uznal\nnárok na dohodnutú (hodinovú) odmenu v sume 4 000 Sk za hodinu, keďže žalobca nepreukázal, že\nmu pri jednotlivých uplatnených úkonoch právnych služieb vznikol nárok na vyšší počet hodín tak, ako si\nich uplatnil v časovej a vecnej špecifikácii úkonov právnych služieb. Celkom súd prvej inštancie priznal\nžalobcovi nárok na odmenu za poskytnuté právne služby za 63 úkonov po 4 000 Sk/hodina, ďalej režijný\npaušál po 136 eur za 51 úkonov a po 150 Sk za 12 úkonov, teda spolu 260 736 Sk, t. j. 8 654,85\neura. Pohľadávku žalobcu, prihlásenú v konkurznom konaní a popretú správcom, považoval potom za\noprávnenú a zistenú do výšky 8 654,85 eura a vo zvyšnej časti žalobu zamietol, keďže mal za to, že\nnárok na odmenu vo zvyšku nie je preukázaný.\n41. Z predloženej časovej a vecnej špecifikácie úkonov právnych služieb za obdobie od 20. januára\n2004 do 13. septembra 2005 (založená je v spise na č. l. 639 a nasl.) vyplýva, že žalobca si uplatnil\nnárok na hodinovú odmenu v zmysle čl. II. bodu 1. mandátnej zmluvy z 20. januára 2004. V čl. II. bode\n2. mandátnej zmluvy bola dohodnutá aj podielová odmena, avšak takýto druh odmeny za poskytnuté\nprávne služby nebol zo strany žalobcu uplatnený.\n42. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď\nv prípade 63 položiek a v nich špecifikovaných úkonov právnych služieb (teda nie 63 úkonov právnych\nslužieb), ktoré považoval za preukázané na základe žalobcom označených, resp. predložených\nlistinných dôkazov, priznal žalobcovi len jednu hodinu, namiesto žalobcom uplatneného počtu hodín.\nNapríklad v položke č. 5 tabuľky (nachádzajúcej sa na strane 10 odôvodnenia rozhodnutia) sú žalobcom\nšpecifikované viaceré úkony právnych služieb (teda nie iba jeden úkon právnej služby) s dátumom\nvykonania 20. až 22. januára 2004 nasledovne: návrh vo veci určenia neplatnosti zmluvy a návrh\nna vydanie predbežného opatrenia (sp. zn. 6C 38/04) - konzultácie s klientom, štúdium podkladov,\nprávny rešerš, právna analýza, vypracovanie právneho podania, konzultácie s klientom, zapracovanie\npripomienok klienta, finalizácia právneho podania, za ktoré úkony si žalobca uplatnil 16 hodín, pričom\nsúd prvej inštancie mu za všetky takto špecifikované úkony priznal len jednu hodinu. Rovnako súd prvej\ninštancie postupoval aj v prípade ďalších položiek (a v nich špecifikovaných úkonov právnych služieb),\nktoré uviedol v odseku 49. odôvodnenia rozhodnutia, za ktoré žalobcovi priznal nárok na odmenu vždy\nlen za jednu hodinu v sume 4 000 Sk. Z článku II. bodu 1. mandátnej zmluvy však vyplýva, že zmluvné\nstrany sa dohodli, že mandatár má nárok na odmenu vo výške 4 000 Sk za každú aj začatú hodinu plus\nDPH za činnosť v zmysle čl. I odsekov 1. a 3. mandátnej zmluvy, z ktorých vyplýva, že mandatár sa\nzaviazal v mene a na účet mandanta vykonať právne úkony nevyhnutné alebo potrebné na ochranu práv\na oprávnených záujmov mandanta, najmä, ale nielen v súvislosti s protiprávnymi úkonmi spoločníka\na konateľa mandanta Ing. Stanislava Ruska a iných osôb, pričom mandatár sa zaviazal poskytnúť\nmandantovi právne poradenstvo a vypracovať právne stanoviská a právne rozbory. Odvolaciemu súdu\nnie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k názoru, že na vykonanie jednotlivých\núkonov právnych služieb špecifikovaných napríklad v položke 5 v dňoch 20. až 22. januára 2004 mala\nžalobcovi postačovať len 1 hodina, a nie ním uplatnených 16 hodín. Takým istým spôsobom súd prvej\ninštancie postupoval pri všetkých ďalších položkách, v ktorých žalobca špecifikoval ním vykonané právne\nslužby s označením dňa, prípadne dní, kedy k tomu došlo a s uvedením počtu hodín potrebných\nna ich vykonanie. Súd prvej inštancie pri všetkých 63 položkách (nie 63 úkonoch právnych služieb\nako nesprávne uviedol) uvedených v odseku 49. odôvodnenia rozhodnutia svojou voľnou úvahou,\nbez bližšieho argumentačného zdôvodnenia, považoval za postačujúci čas na vykonanie jednotlivých\núkonov právnych služieb, špecifikovaných v tej-ktorej ním akceptovanej položke, len 1 hodinu.\n43. Podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca vykonal\núkony právnych služieb špecifikované v 63 položkách tabuľky (nachádzajúcej sa na stranách 10 až 33\nodôvodnenia rozhodnutia), mal akceptovať aj dátumy vykonania týchto úkonov právnych služieb a tiež\n(žalobcom uplatnený) čas potrebný na ich vykonanie, určený počtom hodín v zmysle článku II. bodu\n1. mandátnej zmluvy, v ktorom ustanovení si zmluvné strany dohodli zmluvnú odmenu, a to konkrétne\nhodinovú odmenu s tým, že nárok na odmenu vo výške 4 000 Sk/hodina vzniká mandatárovi za každú\n\naj začatú hodinu plus DPH. Odvolací súd preto v odvolaním napadnutej časti podľa § 388 CSP zmenil\nrozsudok súdu prvej inštancie a žalobcovi uznal ako dôvodný nárok na dohodnutú odmenu v sume 60\n678,48 eura podľa vecnej a časovej špecifikácie úkonov právnych služieb, a to za 63 položiek uvedených\nv odseku 49. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré súd prvej inštancie považoval za\npreukázané žalobcom označenými a predloženými listinnými dôkazmi. Odvolací súd vychádzal z počtu\nhodín tak, ako si ich uplatnil žalobca v špecifikácii úkonov, čo znamená, že napríklad v položke 11 tabuľky\nakceptoval počet hodín uplatnený a požadovaný žalobcom, t. j. 3,5 hodiny napriek tomu, že v zmysle\nčl. II. bodu 1. mandátnej zmluvy žalobcovi ako mandatárovi vznikol nárok na odmenu vo výške 4 000\nSk za každú aj začatú hodinu plus DPH. Rovnako odvolací súd postupoval v prípade položiek: 12, 64,\n71, 96, 108, 114, 131, 132, 139, 149, 157,158, 181, 195, 196, 200, 235, 236, 256, 273, 281, 285, 299 a\n304. S poukazom na uvedené odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku\nII. (v ktorom bola žaloba vo zvyšku zamietnutá) tak, že za oprávnenú a zistenú považoval pohľadávku\nžalobcu proti úpadcovi vo výške 60 678,48 eura (okrem sumy 8 654,85 eura, ktorú súd prvej inštancie\npovažoval za oprávnenú a zistenú v tejto výške vo výroku I. rozsudku, ktorý je už právoplatný).\n44. Vo zvyšnej odvolaním napadnutej časti rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorej bola žaloba vo\nzvyšku zamietnutá (výrok II.) je rozsudok súdu prvej inštancie nedostatočne odôvodnený, čiastočne\naj nezrozumiteľný a nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na odmenu\nza úkony právnych služieb uvedené pod položkami špecifikovanými v odseku 50. odôvodnenia\nrozhodnutia s poukazom na to, že žalobca úkony uplatnené pod týmito položkami nepreukázal, pričom\nvo všetkých prípadoch malo ísť o úkony ako rokovanie s klientom, konzultácie s klientom, štúdium\npodkladov, právna analýza a podania bez preukázania, že takýto úkon bol vykonaný. Z odseku 51.\nodôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd taktiež nepriznal žalobcovi nárok na odmenu za úkony\nprávnych služieb uvedené pod položkami č. 6, 10, 26 a 27 (spis 5C/19/04 žalobca nenavrhol pripojiť,\núkony nepreukázané), pod položkami č. 25 a 27 (podania nepreukázané označenými spismi), pod\npoložkami č. 56 a 198 (duplicitne uplatnený úkon) a pod položkami č. 228, 235 a 236 (úkony\nnepreukázané). Z odseku 53. odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že ak žalobca preukázal poskytnutie\nprávnej služby - podanie návrhu vo veci OS Topoľčany sp. zn. 5C/19/04, je zrejmé, že nárok na hodinovú\nodmenu má, nepreukázal však nárok za 16 hodín. Odvolací súd poukazuje na to, že nárok na odmenu\nza úkony právnych služieb pod položkami č. 6, 10, 26 a 57 súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal s\npoukazom na to, že spis sp. zn. 5C/19/04 žalobca nenavrhol pripojiť a jedná sa o úkony nepreukázané,\navšak zároveň v odseku 53. odôvodnenia uviedol, že žalobca preukázal poskytnutie právnej služby\n- podanie návrhu vo veci OS Topoľčany sp. zn. 5C/19/04, avšak nepreukázal nárok na odmenu za\n16 hodín, z čoho vyplýva rozpor medzi tvrdením súdu v odseku 51. a jeho tvrdením v odseku 53.\nodôvodnenia rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie tiež nie je zrejmé, s ktorými\núkonmi právnych služieb sú duplicitné úkony uvedené pod položkami 56 a 198. Ďalej odvolací súd\nupriamuje pozornosť na to, že medzi položkami č. 291 a 292 tabuľky nachádzajúcej sa v odôvodnení\nrozhodnutia súdu prvej inštancie sú uvedené úkony právnych služieb: námietka zaujatosti (sp. zn. 1K\n116/04) - konzultácie s klientom, právny rešerš, právna analýza, spracovanie podkladov k právnemu\npodaniu, zapracovanie pripomienok klienta a finalizácia podkladov s dátumom vykonania 18. mája 2005\na počtom hodín - 5, pričom uvedené úkony nie sú označené, resp. očíslované a súd prvej inštancie sa\nk nim v odôvodnení svojho rozhodnutia ani nevyjadril. Úkony právnych služieb pod položkami č. 232 a\n233 tabuľky nie sú uvedené v odsekoch 49. až 51. odôvodnenia rozhodnutia a nie je preto zrejmé, či\nich súd prvej inštancie považoval za preukázané alebo nie. Úkony právnych služieb pod položkami č.\n235 a 236 sú zase uvedené v odseku 49. odôvodnenia ako preukázané a zároveň v odseku 51. ako\nnepreukázané. Žalobcom uplatnené úkony právnych služieb, za ktoré si uplatnil hodinovú odmenu sú\nuvedené v tabuľke (strana 10 až 33 odôvodnenia rozhodnutia) pod položkami č. 1 až č. 328, pričom\nniektoré položky obsahujú viacero úkonov právnych služieb. Napríklad pod položkou č. 9 sú uvedené\núkony: doplnenie dôkazov k návrhu (sp. zn. 6C/38/04) - konzultácie s klientom, štúdium podkladov,\nvypracovanie právneho podania. Z odôvodnenia rozhodnutia vo vzťahu k tejto položke, ale aj vo vzťahu\nk ostatným položkám, ktoré súd prvej inštancie nepovažoval za preukázané ohľadom žalobcovho nároku\nna odmenu za právne služby, nie je zrejmé, z akých konkrétnych dôvodov súd dospel k takémuto záveru.\nRozsudok súdu prvej inštancie je tak v tejto časti nepreskúmateľný. Podľa názoru odvolacieho súdu\nbude potrebné, aby ku každej žalobcom uplatnenej položke tabuľky (ktorá obsahuje či už jeden, alebo\naj niekoľko úkonov právnych služieb) súd prvej inštancie konkrétne uviedol, ktorý úkon právnej služby\ntej-ktorej položky považuje za dôvodne uplatnený, alebo naopak za nedôvodne uplatnený a z akého\ndôvodu tak, aby bolo odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie dostatočne určité, zrozumiteľné a\ntým aj preskúmateľné zo strany odvolacieho súdu.\n\n45. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uzaviera, že považuje za dôvodný odvolateľom uplatnený\nodvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j. že súd prvej inštancie svojím nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil žalobcovi ako strane sporu, aby uskutočňoval jemu patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, kam patrí aj právo na riadne\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia. Dôvodný je aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, t.\nj. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nkeďže nevykonal relevantné dôkazy (najmä výsluch svedkov a pripojenie spisu sp. zn. 6T/52/2010),\nktoré žalobca, na ktorom spočíva dôkazné bremeno, navrhol za účelom riadneho zistenia skutkového\nstavu veci. Súd prvej inštancie síce konštatoval (v odseku 35. odôvodnenia rozhodnutia), že vykonal\ndokazovanie čestným vyhlásením Mgr. J. S. z 18. mája 2016, avšak v odôvodnení rozhodnutia sa s\ntýmto dôkazom nijako argumentačne nevysporiadal. Práve Mgr. S. (podľa tvrdenia žalobcu) mala byť\nprítomná pri odovzdávaní časovej a vecnej špecifikácie žalobcom vykonaných úkonov právnych služieb\nkonateľke spoločnosti WOOD a táto špecifikácia úkonov mala byť aj podkladom pre písomné uznanie\nzáväzku zo strany konateľky dlžníka dňa 13. septembra 2005. Za opodstatnenú považoval odvolací\nsúd aj odvolaciu námietku, že právnym zástupcom žalobcu v spore je právnická osoba BUZINGER &\nPARTNERS s. r. o., a nie fyzická osoba Mgr. J. S., ktorú žalobca navrhol vypočuť ako svedkyňu, pričom\nsúd prvej inštancie to odmietol, nesprávne poukazujúc na to, že Mgr. S. je právnym zástupcom žalobcu,\nčo vylučuje, aby v spore vypovedala ako svedok.\n46. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie vo\nzvyšnej časti napadnutého výroku II. zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a vec v tejto časti vrátil\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 CSP), v rámci ktorého súd prvej inštancie v naznačených\nsmeroch doplní dokazovanie tak, aby skutkový stav v predmetnej veci bol riadne zistený a tento následne\nposúdi po právnej stránke. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že za účinnosti CSP sa jedná o prvé\n(čiastočné) zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v merite veci, keďže predchádzajúce rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie z 31. januára 2017 bolo zrušené odvolacím súdom pre vady v doručovaní súdnych\npísomností, vrátane samotného rozhodnutia z 31. januára 2017.\n47. O trovách pôvodného konania a o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 396\nods. 3 CSP).\n48. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\npomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP a § 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nPodľa ustanovenia § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\nPodľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenie\nprávnej otázky a), pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b), ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím\nsúdom rozhodovaná rozdielne.\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\n\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Oprávneným\nsubjektom na podanie dovolania je strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424, § 427\nCSP).\nPodľa ustanovenia § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti\nktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa\nrozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).\nDovolanie prípustné podľa ustanovenia § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade\nuvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto\nvada (§ 431 CSP).\nDovolanie prípustné podľa ustanovenia § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia veci (§ 432 CSP).\nPodľa ustanovenia § 429 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie\na iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je: a) dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie\ndruhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na\nzastupovanie podľa predpisu o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou\norganizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie\ndruhého stupňa.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Cbi/64/2006", "guid": "f3825373-8a49-4850-a5c1-c4838c7b880e:e3c9d665-d696-45dc-8772-f80ba1a4e729", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:04b57804-c184-4005-8828-dd7dd704ded1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.58.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/2017 z 19. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-19", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.58.2017.1"}, {"guid": "ussr:fdb899af-72c9-45f1-9031-775dde96a014", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 93/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 93/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdb899af-72c9-45f1-9031-775dde96a014"}, {"guid": "ussr:dd216a73-2c8a-480f-89dd-66ffc79bb9f3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 343/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 343/06 z 31. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-31", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dd216a73-2c8a-480f-89dd-66ffc79bb9f3"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:92f32565-5e71-4ece-92fa-c2187aee7f9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 47/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 453, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:92f32565-5e71-4ece-92fa-c2187aee7f9a"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ae440adf-3c46-4770-830a-430b15c0a708", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.419.2025.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 419/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 419/2025 z 14. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.419.2025.2"}]}