{"guid": "06d734ad-8e56-4bea-9d78-ef1f76ba0e18:3704f0e0-04ff-4f62-aebb-3a506cc58258", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1004110235.8", "spisova_znacka": "2ObdoV/6/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoV/6/2024 z 9. 4. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. apríla 2025, sp. zn. 2ObdoV/6/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:1004110235.8", "identifikacne_cislo": "1004110235", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Andrea Moravčíková PhD.", "sudca_id": 240, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-andrea-moravcikova-phd-240", "datum_vydania": "2025-04-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-2", "nazov": "§ 444 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-444"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-63.odsek-1", "nazov": "§ 63 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-63.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-63.odsek-3", "nazov": "§ 63 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-63.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-1", "nazov": "§ 161 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-161"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-27", "nazov": "§ 27 ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-27", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-93.odsek-3", "nazov": "§ 93 ods. 3 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-93.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-93"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-187.odsek-1", "nazov": "§ 187 ods. 1 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-187.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-187"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-444", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-63", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-161", "/SK/ZZ/1991/328#paragraf-27", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-93", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-187"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3704f0e0-04ff-4f62-aebb-3a506cc58258", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1004110235.8", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1004110235.8", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1004110235.8/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2ObdoV/6/2024\n1004110235\n09. 04. 2025\nJUDr. Andrea Moravčíková\nECLI:SK:NSSR:2025:1004110235.8\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey\nMoravčíkovej, PhD., a členiek senátu JUDr. Gabriely Mederovej, JUDr. Kataríny Pramukovej, JUDr.\nIvany Nemčekovej a JUDr. Lenky Praženkovej, v spore žalobcov 1/ A. J., nar. XX. C. XXXX, U. č. XX,\nŽ., 2/ Ing. S. Š., nar. XX. J. XXXX, H. XX, T., 3/ E. E., zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom U. č. XX, Ž.,\n4/ D. E., nar. X. J. XXXX, U. XX, Ž., 5/ I. S., rod. A., nar. XX. J. XXXX, U. XX, Ž., 6/ Ing. E. J., nar.\nXX. M. XXXX, I.. T. XX, Ž., 7/ E. Š., nar. X. E. XXXX, U. XX, Ž., všetci právne zastúpení advokátskou\nkanceláriou IVANOVIČ LEGAL s.r.o., Štúrova 11, Bratislava, IČO: 54 434 556, proti žalovaným 1/ JUDr.\nJánovi Benčurovi, Záhradnícka 41, Bratislava, správcovi konkurznej podstaty úpadcu ŽELSTAV, A-Z,\nspol. s r.o., Štefánikova 15, Bratislava, IČO: 31 328 750, 2/ Ing. Q. E., nar. X. Z. XXXX, Ž. X, Ž., 3/ Ing.\nJ. Š., nar. XX. I. XXXX, F.. Ľ.. M. XXXX/XX, Ž., 4/ E. Č., zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom T., 5/ D. T.,\nnar. XX. I. XXXX, Ž. X, Ž., prechodne bytom P., žalovaní 2/ až 5/ spoločne zastúpení advokátom JUDr.\nDušanom Repákom, Krížna 47, Bratislava, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 16. marca 1998,\nvedenom na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 10Cbi/11/2004, o dovolaní žalovaných 2/, 3/ a 5/ proti\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Obo/1/2023-1564 zo dňa 7. mája 2024, takto\nrozhodol:\nDovolacie konanie voči žalobcovi 3/ z a s t a v u j e.\nDovolanie žalovaných 2/, 3/ a 5/ o d m i e t a .\nŽalobcovia 1/, 2/, 4/, 5/, 6/ a 7/ majú n á r o k na plnú náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom\nč. k. 10Cbi/11/2004-1302,\nzo dňa 11.5.2022, určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi ŽELSTAV, A-Z, spol. s r. o., Štefánikova\n15, Bratislava, IČO: 31 328 750, zastúpeným správcom konkurznej podstaty JUDr. Javorčíkom, ako\npredávajúcim a Ing. Q. E. a Ing. E. Č., ako kupujúcim, zo dňa 16.3.1998, týkajúca sa nehnuteľností\nzapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu v Ž., katastrálny odbor, katastrálne územie Ž.,\nna LV č. XX, parc. č. XXXX, obytný dom, súp. č. XXX s pozemkom o výmere 893 m2, ktorej vklad bol\npovolený dňa 22. júla 1998 pod č. R., vedených na LV č. XXXX (ďalej len „kúpna zmluva“), je absolútne\nneplatná.\n2. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 21.1.1998 č.\nk. 38K/111/95-1804, v spojení s uznesením zo dňa 18.2.1997 sp. zn. 38K/111/95 (č. l. 243-246), ako\nkonkurzný súd určil správcovi podmienky, za ktorých môže predať bytové domy z konkurznej podstaty\núpadcu. V zmysle uvedených uznesení bol správca povinný vyvinúť maximálne úsilie na to, aby bytové\ndomy ako celok boli odpredané nájomcom, s možnosťou znížiť kúpnu cenu až o 50 %. Pre prípad, že\nby uvedený postup nebol možný, správca bol oprávnený predať bytový dom tomu záujemcovi, ktorý\nponúkne najvyššiu kúpnu cenu, ktorá však nesmie byť nižšia ako 75 % hodnoty znaleckého posudku.\nPonuku na predaj bol správca povinný zverejniť v dennej tlači.\n\n3. Predmetnou kúpnou zmluvou predal správca konkurznej podstaty úpadcu ŽELSTAV A-Z spol. s r.\no., JUDr. Javorčík bytový dom do podielového spoluvlastníctva vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1\nkupujúcim, Ing. E. a Ing. Č., za kúpnu cenu 2 600 000 Sk, predstavujúcu 80,45 % z hodnoty bytového\ndomu stanovenej v znaleckom posudku Ing. Stehlíka č. 16/98 zo dňa 16.1.1998 na sumu 3 231 750\nSk (č. l. 341 - 352 spisu). V článku III ods. 2 kúpnej zmluvy bola kúpna cena v sume 2 600 000\nSk stanovená s prihliadnutím na obsadenosť obytného domu nájomníkmi, na ich neochotu podieľať\nsa na kúpe obytného domu (prejavili záujem kúpiť len nájomné byty za ceny stanovené pre predaj\nkomunálnych a družstevných bytov) a na značné náklady spojené s rekonštrukciou domu. Návrh na\nvklad do katastra podal správca úpadcu JUDr. Javorčík (pôvodne žalovaný 4/) dňa 1.4.1998 a vklad\nvlastníckeho práva v prospech kupujúcich v spoluvlastníckom podiele 1 bol povolený 21.7.1998.\n4. Kupujúci boli nielen jednými z nájomcov bytov v bytovom dome predstavujúcom predmet kúpy, ale\nsúčasne aj vedúcimi zamestnancami úpadcu. Kupujúci 2/, Ing. Č. (riaditeľ závodu 02), bol zároveň\nsprávcom poverenou osobou na komunikáciu s nájomcami vo veci realizácie predaja sporného majetku.\nŽalobcovia dôkazom v podobe Dodatku č. 1 k Spoločenskej zmluve o založení obchodnej spoločnosti\núpadcu (č. l. 236 - 242 spisu) preukázali, že kupujúci 2/, Ing. Č., bol súčasne aj spoluvlastníkom\nobchodného podielu v spoločnosti úpadcu vo výške 5 % na základnom imaní. Vzhľadom na uvedené tak\nbol Ing. Č. na základe poverenia správcu a v súčinnosti s ním osobou, ktorá disponovala informáciami\no podmienkach predaja bytového domu a osobou, ktorá mala nájomcov s týmito informáciami riadne\na v dostatočnom rozsahu oboznámiť. Ing. Č.P. sa súčasne podieľal na riadení a hospodárení podniku\núpadcu.\n5. Zo spisu ďalej vyplývalo, že pred uzavretím kúpnej zmluvy boli nájomcom prostredníctvom Ing. Č.Í.\npredložené identické žiadosti o „odkúpenie bytov“, ktoré nájomcovia len vyplnili a podpísali, čím prejavili\nzáujem o kúpu spôsobom, ktorý im bol prostredníctvom tejto žiadosti umožnený. Žalobcovia sami tieto\nžiadosti (čo do obsahu) nevyhotovovali a vychádzali z tlačiva, ktoré im bolo predložené Ing. Č.. Z\npísomných informácii Ing. Č., kupujúceho 2/, (č. l. 31 spisu) adresovaných správcovi JUDr. Javorčíkovi zo\ndňa 12.3.1998 (t.j. 4 dni pred podpisom kúpnej zmluvy zo dňa 16.3.1998), vyplynulo, že uvedeného dňa\nsa mala konať schôdza nájomcov, na ktorej mali byť oboznámení so spôsobom a podmienkami predaja.\nPodľa obsahu tejto informácie, z celkového počtu nájomcov malo o predaj prejaviť záujem len asi 30 %,\nčo podľa súdu prvej inštancie pri počte 8 bytov a minimálnom počte 2 nájomcov na byt predstavovalo\nvyšší počet než dvaja kupujúci, s ktorými bola následne uzavretá kúpna zmluva.\n6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaní nepredložili žiadny dôkaz svedčiaci o konaní\nschôdze dňa 12.3.1998, tiež nezdôvodnili ani nepreukázali, prečo sa na procese predaja bytového domu\nnezúčastnilo aspoň 30 % nájomcov uvádzaných v písomnej správe Ing. Č., ktorí mali o predaj bytového\ndomu prejaviť záujem na údajnej schôdzi dňa 12.3.1998. Žalobcovia počas celého priebehu súdneho\nkonania tvrdili, že sa schôdza neuskutočnila a informácia Ing. Č.I. adresovaná správcovi nie je pravdivá.\nTvrdenie o nekonaní predmetnej schôdze doložili i čestným prehlásením (č. l. 267 spisu).\n7. V súlade s povinnosťou uloženou súdu prvej inštancie odvolacím súdom v kasačnom rozhodnutí\nohľadom dôkazu žalovaných (písomná správa) na č. l. 31 spisu, súd prvej inštancie tento nevyhodnotil v\nich prospech, nakoľko žalovaní nepreukázali konanie schôdze dňa 12.3.1998 ako sa uvádza v písomnej\nspráve Ing. Č., a neuniesli tak podľa súdu prvej inštancie dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Z výpovede\nIng. Č.P. (č. l. 51 spisu) vyplývalo, že zo schôdzí, ktoré sa mali s nájomcami konať dva až trikrát,\nneboli urobené žiadne prezenčné listiny. Tvrdenie o konaní schôdze dňa 12.3.1998, na ktorej mali byť\nnájomcovia informovaní o podmienkach predaja, žalovaní nepreukázali. Súd prvej inštancie tiež zistil, že\nv čase, kedy sa mala údajne konať predmetná schôdza, už Ing. Č. a Ing. E. vykonali konkrétne, záväzné\nkroky smerujúce k naplneniu ich vôle odkúpiť celý bytový dom pre seba. Zo správy konkurzného správcu\nJUDr. Javorčíka zo dňa 16.2.1998, adresovanej konkurznému súdu, vyplynulo, že o kúpu bytového domu\nprejavili záujem dvaja nájomcovia (Ing. E. a Ing. Č.), ktorí ponúkli sumu 2 600 000 Sk, ktorú ponuku sa\nsprávca rozhodol prijať. Správca uvedeným listom súčasne požiadal konkurzný súd o udelenie súhlasu\ns predajom bytového domu pod cenu stanovenú znaleckým posudkom a o súhlas s pripojeným návrhom\nkúpnej zmluvy.\n8. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v súdnom spise je založená len pozvánka a zápisnica zo schôdze\nkonanej dňa 18. 3.1999 (t. j. rok po uzavretí kúpnej zmluvy). Skutočnosť, že išlo o schôdzu konanú až\n\npo uzavretí kúpnej zmluvy, potvrdzuje a vyplýva to priamo z jej obsahu, keďže nájomcovia (žalobcovia)\nžiadajú o zrušenie vkladu vlastníckeho práva V-1931/98, ktorým bol povolený vklad dotknutej kúpnej\nzmluvy, ako i z listu Ing. Č. adresovaného správcovi z 26.3.1999 (č. l. 117 spisu) a písomností správcu\n(č. l. 119 - 125 spisu). Schôdza nájomcov za prítomnosti správcu sa prvýkrát uskutočnila až po uzavretí\nkúpnej zmluvy, teda v štádiu, keď ozrejmovanie dôvodov uzavretia kúpnej zmluvy len s kupujúcimi Ing.\nE. a Ing. Č., nemalo pre nájomcov žiadnu právnu ani skutkovú relevanciu.\n9. Tvrdenie žalovaných o inzercii predaja bytového domu na U. ulici v Ž. v nimi uvádzanom periodiku\nVečerník, resp. inom periodiku v čase pred uzavretím kúpnej zmluvy, nemal súd prvej inštancie\npreukázané, nakoľko sa v súdnom spise dôkaz o takejto inzercii nenachádzal, ako aj na č. l. 401 sa\nnachádza odpoveď denníka Večerník z 5.6.2006, podľa ktorej inzercia odpredaja bytového domu, ktorá\nmala byť uverejnená v septembri 1997, sa v číslach 36 - 41/1997 nenašla.\n10. Súd prvej inštancie mal za to, že správca (v danom čase JUDr. Javorčík) v procese uzatvárania\nkúpnej zmluvy konal spôsobom, ktorý formálne navodzoval a vzbudzoval dojem, že jeho úkony sú\nsúladné s uznesením konkurzného súdu zo dňa 1.6.2006 č. k. 38K/111/95-1804 (pozn. dovolacieho\nsúdu: správne má byť zo dňa 21.1.1998). Faktické konanie správcu však s podmienkami stanovenými\nuvedeným uznesením konkurzného súdu podľa súdu prvej inštancie súladné nebolo, keďže správca\nkonal spôsobom, ktorý obchádzal súdom stanovené podmienky, pričom konkurznému súdu predkladal\ninformácie budiace dojem, že nájomcovia o odkúpenie bytového domu nemajú, resp. nemali záujem,\npričom v súčinnosti so správcom týmto spôsobom konali aj kupujúci.\n11. Súd prvej inštancie bol názoru, že správca až do uzavretia kúpnej zmluvy osobne so žalobcami\n(resp. ich právnymi predchodcami) nekomunikoval, nestretol sa s nimi a neobjasnil im súdom stanovené\npodmienky predaja. Komunikoval len prostredníctvom ním poverenej osoby, Ing. Č., ktorý bol súčasne\naj riadiacim pracovníkom úpadcu. Správca si neoveril, či riadne a v dostatočnom rozsahu oboznámil\nnájomcov s podmienkami predaja obytného domu, znaleckou cenou, prípadne inými okolnosťami\npodstatnými pre predaj, a spoľahol sa len na písomné informácie od Ing. Č.. Povinnosti vyplývajúce\nmu z funkcie správcu ohľadne predaja majetku podstaty (bytového domu) v súlade s podmienkami\nkonkurzného súdu tak bez právneho dôvodu preniesol na inú osobu - nájomcu v dotknutom bytovom\ndome, teda osobu, ktorá mohla mať a aj mala, na odkúpení bytového domu protichodný záujem ako\nžalobcovia.\n12. V ďalšom súd prvej inštancie zdôraznil, že správca súbežne realizoval aj predaj inej, obdobnej\nnehnuteľnosti - bytového domu na T. ul. X v Ž., kde postupoval iným spôsobom, ako pri bytovom dome\nna U. ulici. Súd prvej inštancie zotrval na právnom názore vyslovenom v predchádzajúcom rozhodnutí\no absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ) a obchádzanie zákona\nv procese realizácie predaja a uzavretia kúpnej zmluvy s kupujúcimi, Ing. E. a Ing. Č.. Konštatoval,\nže správca nerešpektoval uznesenie konkurzného sudu, keď nevyvinul maximálne úsilie na predaj\nbytového domu nájomcom za rovnakých podmienok, o ktorých mali mať vedomosť všetci pred uzavretím\nkúpnej zmluvy, čo bola podmienka stanovená konkurzným súdom.\n13. Súd prvej inštancie sa stotožnil s právnym záverom obsiahnutým v uznesení odvolacieho súdu zo\ndňa 9.4.2008 č. k. 5Obo/90/2006-481, že informácie na základe ktorých konkurzný súd udelil súhlas\ns uzavretím kúpnej zmluvy neboli pravdivé a viedli k poškodeniu žalobcov, rovnako ako s tým, že\nodvolací súd nepovažoval za preukázané tvrdenia žalovaných, že správca inzeroval predaj domu, že\nsa uskutočnili schôdze nájomníkov, na ktorých dostali relevantné informácie o predaji, ani že boli riadne\ninformovaní o podmienkach predaja, konkrétne o cene bytového domu podľa znaleckého posudku. Súd\nprvej inštancie zhrnul, že kúpna zmluva uzavretá medzi úpadcom ŽELSTAV A-Z, spol. s r.o., za ktorého\nkonal správca konkurznej podstaty JUDr. Javorčík a kupujúcimi Ing. E. a Ing. Č., je absolútne neplatným\nprávnym úkonom, ktorému nemožno poskytnúť právnu ochranu. Konanie správcu JUDr. Javorčíka a\nkupujúcich vyhodnotil súd prvej inštancie ako odporujúce dobrým mravom a obchádzajúce zákon, a to\n§ 27 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKV“),\nnakoľko nebolo v súlade podmienkami predaja stanovenými konkurzným súdom, ktoré nerešpektovalo.\n14. K tvrdeniu o nutnosti aplikácie zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov\n(ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“) pri určení kúpnej ceny, poukázal súd na vyriešenie a ustálenie tejto\notázky odvolacím súdom v jednom z predchádzajúcich kasačných rozhodnutí (č. k. 5Obo/90/2006-481\n\nzo dňa 9.4.2008), v ktorom bolo skonštatované, že uvedený zákon sa na predaj dotknutého bytového\ndomu (bytov) na U. ul. č. XX v Ž. nevzťahoval. K neplatnosti kúpnej zmluvy pre neexistenciu zmluvnej\nstrany, predávajúceho, pre nesprávnosť uvedenia jeho obchodného mena (s.r.o., namiesto spol. s\nr.o.) túto výhradu súd nepovažoval za dôvodnú, pretože predávajúci bol v kúpnej zmluve dostatočne,\nriadne a určito označený. Chyba v obchodnom mene (nesprávnosť uvedenia skratky právnej formy)\npredstavovala zjavnú nesprávnosť v písaní, ktorá nemala za následok zámenu, ani neurčitosť právnickej\nosoby predávajúceho a nespôsobovala neurčitosť, ako dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy. K námietke\nneplatnosti kúpnej zmluvy pre nedostatok súhlasu manželky kupujúceho 2/, Ing. Č., tento nedostatok bol\nvšak napravený v katastrálnom konaní a súhlas bol udelený. Ako ďalší dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy\nbol žalobcami vytýkaný nedostatok súhlasu konkurzného súdu. Súd prvej inštancie ozrejmil, že tento\nsúhlas udelený bol (úradný záznam zo dňa 12.3.1998 na č. l. 365 - 366 spisu), a to spôsobom súladným\nso ZKV. Uvedenú námietku o nedostatku súhlasu preto súd prvej inštancie rovnako nepovažoval za\ndôvodnú. Je zrejmé, že konkurzný súd udelil súhlas s uzavretím kúpnej zmluvy, avšak na základe údajov\na informácií, ktoré mu predložil, a za ktoré zodpovedal správca, aj keď tieto informácie nekorešpondovali\ns faktickým konaním a úkonmi správcu. Správca tak neposkytol konkurznému súdu pravdivé informácie.\n15. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkou žalovaných o nedostatku naliehavého právneho\nzáujmu žalobcov. Túto právnu otázku už na začiatku sporu vyriešil Krajský súd v Žiline, ktorý uznesením\nzo dňa 21.1.2004 sp. zn. 9Co/39/03 zrušil v poradí prvé rozhodnutie (rozsudok) Okresného súdu Žilina\nzo dňa 2.10.2002 č. k. 2C/1646/95-85, pre nedostatok vecnej príslušnosti Okresného súdu Žilina, práve\ns poukazom na incidenčný charakter prejednávanej veci. Krajský súd v Žiline konštatoval, že základ\nžalovaného nároku má pôvod v konkurznom konaní, v postupe správcu pri odpredaji obytného domu,\nčo znamená, že ide o spor vyvolaný a súvisiaci s konkurzným konaním ohľadne majetku žalovaného 1/\n(úpadcu). V prejednávanej veci nebolo spochybňované vlastníctvo úpadcu k predmetu kúpy, sporným\nvšak bolo, či pri odpredaji obytného domu bol dodržaný postup vymedzený konkurzným súdom. Z\ntohto dôvodu bola vec po zrušení rozsudku Okresného súdu Žilina následne postúpená na prejednanie\nvecne príslušnému Krajskému súdu v Bratislave, na ktorom prebieha konkurzné konanie úpadcu. Od\n21.1.2004 je vec prejednávaná ako vec incidenčná (spor súvisiaci a vyvolaný konkurzom) a Krajský\nsúd v Bratislave po postúpení spisu takúto povahu prejednávanej veci nespochybnil. Táto povaha veci\nnebola nikdy spochybnená ani v jednom zo zrušujúcich rozhodnutí odvolacieho súdu - Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 2Obo/205/2004 a sp. zn. 5Obo/90/2006 opakovane\nkonštatoval existenciu a danosť naliehavého právneho záujmu žalobcov v prejednávanej veci. Na právny\nzáver odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný v celom rozsahu, poukázal (teda aj na\nzodpovedanie otázky existencie naliehavého právneho záujmu) a uzavrel, že právny záujem žalobcov\nv prípade incidenčných konaní vyplýva zo zákona a je daný osobitnou povahou konkurzného konania,\ns ktorým je spojený, alebo v súvislosti, s ktorým vznikol (bol vyvolaný).\n16. S namietanou nedôvodnosťou žaloby pre nerešpektovanie synalagmatickej povahy záväzku z\nkúpnej zmluvy, čomu žalobný petit nezodpovedá, sa súd prvej inštancie nestotožnil. Predmetom sporu je\nurčenie neplatnosti právneho úkonu, t.j. ide o určovaciu žalobu dopadajúcu na účinky právneho úkonu,\nčo bolo v čase začatia konania jedným zo zákonom predpokladaných procesných prostriedkov. Žaloby\no určenie neplatnosti právneho úkonu nevyžadovali pre svoju vecnú dôvodnosť, aby súčasťou petitu\nbol aj výrok na vrátenie vzájomných plnení. Námietku, že žaloba je nedôvodná s poukazom na to, že\npri predaji vecí z konkurznej podstaty návrat do pôvodného stavu nie je možný, považoval súd prvej\ninštancie za nerelevantnú.\n17. Na záver súd prvej inštancie uviedol, že absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky\nani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra\nnehnuteľností. Následkom neplatného právneho úkonu, z ktorého od počiatku nemohli plynúť žiadne\núčinky a nemožno mu poskytnúť ochranu, je návrat do pôvodného stavu. V prejednávanej veci to\nznamená návrat predmetu kúpy do konkurznej podstaty úpadcu (t.j. v prospech všetkých veriteľov), z\nktorej sa predajom odčlenila. Zákon o konkurze a vyrovnaní, ani iná právna norma nevylučuje možnosť\ndomáhať sa určenia neplatnosti zmluvy uzavretej konkurzným správcom. V prípade neplatných právnych\núkonov platí i zásada nemo plus iuris, ktorá vylučuje ochranu (ne)vlastníka zapísaného v katastri\nnehnuteľností. Právni predchodcovia žalovaných i žalovaní mali od počiatku vedomosť o spornosti ich\nvlastníckeho práva, ktoré bolo dotknuté žalobou o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. O trovách konania\nrozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej\naj „CSP“) v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcom priznal nárok na ich plnú náhradu s tým, že\n\no výške trov v súlade s § 262 ods. 2 CSP rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník\nsúdu prvej inštancie.\n18. O odvolaní žalovaných 2/ až 5/ rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „odvolací\nsúd“ alebo „najvyšší súd“), ako súd odvolací rozsudkom sp. zn. 2Obo/1/2023-1564 zo dňa 7.5.2024\ntak, že v prvom výroku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, druhým výrokom rozhodol, že\nžalobcovia 1/ až 7/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\n19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého obsahu spisového materiálu dospel k\nzáveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov\ndospel k správnym skutkovým zisteniam, ako aj vec správne právne posúdil.\n20. K námietke absencie naliehavého právneho záujmu na žalobcami požadovanom určení odvolací\nsúd zdôraznil, že tento vyplýva z incidenčného charakteru konania, nakoľko rozhodnutie v incidenčnom\nkonaní je významné pre speňažovanie majetku podstaty a následné uspokojovanie veriteľov z výťažku.\nZ preukazovania naliehavého právneho záujmu existujú výnimky, ktoré vyplývajú z osobitných predpisov,\nktoré určitú osobu oprávňujú alebo zaväzujú žalobu podať. Sem patrí aj incidenčný spor spätý s\nosobitosťou konkurzného konania, v ktorom sa právny záujem na požadovanom určení prezumuje, a\nteda je daný.\n21. K odvolateľmi namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu, ohľadom nadobudnutia vlastníctva\nk nehnuteľnosti, poukázal odvolací súd podporne na uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27.4.2021, podľa ktorého „Na základe absolútne\nneplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na\njeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností“. Veľký senát\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky označeným rozhodnutím judikoval, že výnimky zo zásady nemo\nplus iuris, uprednostňujúce ochranu dobromyseľného nadobúdateľa, sú taxatívne upravené naprieč\njednotlivými právnymi predpismi. Podporne odvolací súd poukázal aj na závery Ústavného súdu\nSlovenskej republiky (ďalej tiež „ústavný súd“) v uznesení zo dňa 25.8.2020 sp. zn. IV. ÚS 409/2020.\nS ohľadom na uvedené odvolací súd názor odvolateľov opretý o výnimku zo zásady „nemo plus\niuris“ pri nadobudnutí vlastníckeho práva v konkurznom konaní, ako jedného z originárnych spôsobov\nnadobudnutia vlastníckeho práva, nepovažoval za správny. Zdôraznil, že úmysel zákonodarcu sa týmto\nvzťahoval aj na skoršiu úpravu ZKV s tým, že absolútna neplatnosť nastáva bez ďalšieho a priamo\nzo zákona, z ktorého dôvodu došlo ústavným súdom iba k precizovaniu nadobudnutia vlastníckeho\npráva v rámci konkurzného konania, ktoré je možné napadnúť určovacou žalobou o určenie (ne)platnosti\nscudzovacieho právneho úkonu.\n22. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu v tom, že žalobcami navrhovaný petit je\nneprípustný pre absenciu jeho synalagmatického vyjadrenia, odvolací súd uviedol, že princíp subsidiarity\nurčovacej žaloby nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia a je len výsledkom odvolateľmi\nuvádzanej interpretácie (ne)existencie naliehavého právneho záujmu a v ostatnej argumentácii odkázal\nna závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil.\n23. K nesprávnym skutkovým zisteniam súdom prvej inštancie, ktoré vzhliadli odvolatelia najmä\nvo vyhodnotení čestných vyhlásení žalobcov, ktoré podľa nich nie sú dôkazom na preukázanie\n(ne)vedomosti o predaji nehnuteľnosti a stanovených podmienkach, odvolací súd uviedol, že ide o\nnámietky súvisiace s prehodnotením dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie a o nespokojnosť\nžalovaných s jeho závermi. V nadväznosti na žalovanými označené dôkazy, že podmienky predaja\nbytového domu mali byť žalobcom písomnosťami údajne oznámené, odvolací súd na zdôraznenie\nsprávnosti záverov súdu nižšej inštancie uviedol, že v týchto listinných dôkazoch nie je uvedené, na\nzáklade akých konkrétnych podmienok má dôjsť k predaju nehnuteľnosti. Inzeráty boli uverejňované\npred uznesením konkurzného súdu o podmienkach predaja bytového domu, a to uznesenia č. k.\n38K/111/95-1804 zo dňa 21.1.1998, ktorým konkurzný súd stanovil konkrétne podmienky predaja\nbytových domov v rámci „druhého“ uznesenia Krajského súdu v Bratislave, t.j. v spojení s jeho „prvým\nuznesením“ č. k. 38K/111/95-243 zo dňa 18.2.1997. Súd prvej inštancie považoval za kľúčové, že\nsprávca nenaplnil prvú podmienku stanovenú konkurzným súdom, čím nebolo jeho konanie súladné\nso zákonom. Ohľadom uvádzaných inzerátov súd zdôraznil, že ich tvrdenia o inzercii predaja bytového\n\ndomu na U. ul. v Ž. v periodiku Večerník, resp. v inom periodiku v čase pred uzavretím kúpnej zmluvy,\nnie sú podložené v spise žiadnym dôkazom, a teda toto tvrdenie nebolo preukázané.\n24. Odvolací súd ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania nesporne vyplývalo, že správca\nkonkurznej podstaty nepostupoval ani v zmysle uznesenia konkurzného súdu zo dňa 18.2.1997 („prvého\nuznesenia“ ktoré predložil ako prílohu k návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva zo dňa 1.4.1998\nkatastrálnemu úradu), keďže mal súhlas predávať majetok patriaci do konkurznej podstaty priamo\nmimo dražby okrem bytových domov s tým, že podmienky predaja bytových domov mali byť stanovené\nosobitne (viď uznesenie č. k. 38K/111/95-1804 zo dňa 21.1.1998). Žiadne iné uznesenie vzťahujúce sa\nna predaj majetku z konkurznej podstaty sa v konkurznom spise, a to do povolenia vkladu kúpnej zmluvy,\nani v čase podania žaloby, nenachádzalo.\n25. K námietke, že súd prvej inštancie riadne neodôvodnil, prečo dospel k záveru o tom, že sa schôdza\nnájomcov dňa 12.3.1998 nekonala, prípadne prečo títo nemali byť vyrozumení o znaleckom posudku\nč. 16/1998 zo dňa 16.1.1998, ako ani prečo konajúci súd nereflektoval na stanovisko ministerstva o\ntom, že sa na vec nevzťahuje zákon o vlastníctve bytov, odvolací súd uviedol, že preskúmať pravdivosť\ntvrdení žalovaných, či sa schôdza nájomcov dňa 12.3.1998 skutočne konala, bola súdu prvej inštancie\nuložená kasačným rozhodnutím odvolacieho súdu č. k. 2Obo/48/2014-765 zo dňa 29.2.2016. Túto úlohu\nsi konajúci súd splnil tým, že dôkaz založený na č. l. 31 spisu podrobil skúmaniu so záverom, že konanie\no uskutočnení schôdze nájomcov dňa 12.3.1998 žalovaní dostatočne nepreukázali. Žalovaní neuniesli\ndôkazné bremeno v tom, že by sa pred uzavretím kúpnej zmluvy dňa 16.3.1998, skutočne konala\nschôdza vlastníkov dňa 12.3.1998 s akcentom na skutočnosť, že v súdnom spise sa nachádza len jedna\npozvánka na schôdzu nájomcov a zápisnica zo schôdze nájomcov zo dňa 18.3.1999, t.j. rok po uzavretí\nkúpnej zmluvy.\n26. Odvolací súd zdôraznil, že z časového prehľadu okolností danej veci a z postupu správcu\nkonkurznej podstaty vyplynulo, že správca konkurznej podstaty nepostupoval v zmysle uznesenia č. k.\n38K/111/95-1804 zo dňa 21.1.1998, ktorým konkurzný súd stanovil podmienky predaja predmetného\nbytového domu. Žalovaní v konaní nepreukázali, že JUDr. Javorčík, ako správca konkurznej podstaty\nvyvinul maximálne úsilie, aby bytový dom predal prednostne všetkým nájomníkom. Informácie, na\nzáklade ktorých konkurzný súd udelil súhlas s uzavretím napadnutej kúpnej zmluvy, neboli pravdivé a\nviedli k poškodeniu žalobcov.\n27. Odvolací súd uzavrel, že v konaní bolo ustálené, že kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym\núkonom, ktorému nemožno poskytnúť právnu ochranu. Konanie správcu JUDr. Javorčíka a kupujúcich\nbolo v rozpore s dobrými mravmi a obchádza § 27 ZKV, nakoľko nerešpektuje podmienky predaja\nstanovené konkurzným súdom\n28. Na záver k odvolacej námietke žalovaných spájanej s negatívnou dôkaznou teóriou, uvedenej v\nduplike, odvolací súd uviedol, že negatívna - neexistujúca skutočnosť sa nepreukazuje. Možno však\nkonštatovať, že v súdenej veci nešlo zo strany konajúceho súdu o aplikáciu negatívnej dôkaznej\nteórie, ale len o presun dôkazného bremena, bolo teda na sporových stranách, aby na základe svojich\nskutkových tvrdení, resp. predložených listinných dôkazov, uvedenú skutočnosť preukazovali, resp.\npopierali. Zo záverov súdu prvej inštancie je zrejmé, že žalobcovia k žalobe predložili skutkové tvrdenia,\nako aj k tomu prislúchajúce dôkazy o tom, že o všetkých podmienkach predaja bytového domu vrátane\nznaleckého posudku č. 16/1998 zo dňa 16.1.1998 neboli informovaní na žiadnej schôdzi nájomcov\nkonanej pred uzavretím napadnutej kúpnej zmluvy, resp. ani iným spôsobom pred uzavretím dotknutej\nzmluvy. Pri takto predložených dôkazoch a skutkových tvrdeniach zo strany žalobcov bolo následne na\nstrane žalovaných, aby svojimi skutkovými tvrdeniami a neskôr aj predložením dôkazných prostriedkov\nvyvrátili tvrdenia žalobcov. Je zrejmé, že žalovaní prenesené dôkazné bremeno dostatočne neuniesli,\nčo malo za následok procesný neúspech. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd\npodľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 a § 255 ods. 1 CSP.\n29. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali včas dovolanie žalovaný 2/, 3/ a 5/ (ďalej aj „dovolatelia“).\nPrípustnosť dovolania odôvodnili podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP a tiež podľa ustanovenia § 421\nods. 1 písm. a) CSP, zároveň žiadali dovolací súd, aby odložil právoplatnosť napadnutého rozhodnutia\nodvolacieho súdu.\n\n30. Dovolatelia namietali, poukazujúc na bod 116 odôvodnenia odvolacieho súdu, že „zo skorších\nrozhodnutí v tejto veci pod sp. zn. 2Obo/205/2004, 5Obo/90/2006 a 2Obo/48/2014 je zrejmé, že odvolací\nsúd v nich dospel k zhodnému záveru, že naliehavý právny záujem žalobcov na nimi požadovanom\nurčení neplatnosti kúpnej zmluvy v tomto konaní je daný“. Mali však za to, že súdy v uvedených\nrozhodnutiach neuviedli, aký je konkrétny argument v prospech existencie naliehavého právneho záujmu\nžalobcov. Ďalej uviedli, že v rozhodnutí sp. zn. 5Obo/90/2006 odvolací súd uviedol, že naliehavý právny\nzáujem je vyvodený z uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.1.1998, č. k. 38K/111/95-1804,\npovažujúc toto tvrdenie za nepodložené a v extrémnom nesúlade so skutkovými zisteniami a v rozpore\ns platným právnym poriadkom.\n31. Dovolatelia mali za to, že súdy nižšej inštancie v rozhodnutiach neuviedli to, z akých konkrétnych\nustanovení akého zákona v oblasti právnej úpravy konkurzu má pre žalobcov ako niekdajších nájomcov\nbytov (nie veriteľov úpadcu ani vlastníkov nehnuteľnosti), vyplývať možnosť podať určovaciu žalobu\no určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti úpadcu, uzatvorenej medzi\nsprávcom konkurznej podstaty ako predávajúcim a kupujúcim. Poukázali na to, že predmetom sporu\nnie je popretie pohľadávky konkurzného veriteľa ani vylúčenie veci z konkurznej podstaty, resp.\nodporovateľnosť, preto konanie nemôže mať incidenčný charakter. Dovolatelia nemôžu z rozhodnutí\nsúdov zistiť, z čoho mal naliehavý právny záujem žalobcov vyplývať. Konštatovanie existencie\nnaliehavého právneho záujmu považujú za nepodložené a v nesúlade so skutkovými zisteniami a\nv rozpore s právnym poriadkom. Rovnako za nepodložené a v nesúlade so skutkovými zisteniami\npovažujú tvrdenia o konaní správcu konkurznej podstaty a žalovaných v tom, že správca mal zavádzať\nkonkurzný súd a žalovaní žalobcov, aby títo nemali možnosť odkúpiť bytový dom. Zároveň poukázali\nna novelu ZKV platnú a účinnú od 1.8.2000, podľa ktorej správca v prípade navrátenia bytového domu\ndo konkurznej podstaty bude tento speňažovať za trhovú cenu, t.j. žiadny nájomca nebude mať právo\nodkúpiť podiel na bytovom dome za zníženú cenu až do 50 % podľa uznesenia o podmienkach predaja\nbytového domu.\n32. Ďalej tvrdili, vo vzťahu ku konkurznému konaniu a k predaju bytového domu, že túto skutočnosť\nposudzoval aj Okresný súd Žilina a Krajský súd v Žiline, ktorý svojím rozhodnutím č. k. 7Co/62/2012-625\nzo dňa 17.10.2012 potvrdil zamietnutie žaloby o vypratanie nehnuteľnosti žalobcu JUDr. Ing. Ď. proti\nžalovaným, ktorí sú žalovanými aj v tomto konaní. V uvedených rozhodnutiach súdy posudzovali rovnaké\nkonkurzné konanie a rovnaký prevod nehnuteľnosti v rámci konkurzného konania, kedy vyhodnotili\nprevod bytového domu (o ktorý sa jedná v tomto konaní) ako súladný so zákonom. Dovolatelia\nlegitímne očakávali, že vyhodnotenie predaja bytového domu v rámci konkurzu úpadcu ako zákonného\nuvedeného v rozhodnutí Okresného súdu Žilina a potvrdeného rozhodnutím Krajského súdu v Žiline č. k.\n7Co/622012-625 a nezrušeného dovolaním, bude v súlade s princípom právnej istoty a predvídateľnosti\nsúdneho rozhodovania. Vo vzťahu k namietanej vade podľa § 420 písm. f) CSP uzavreli, že súdy nižšej\ninštancie porušili princíp právnej istoty a princíp predvídateľnosti rozhodovania a rozhodnutia.\n33. K namietanej vade podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolatelia poukázali na viaceré rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 2MCdo/15/2012, sp. zn. 2ObdoV/11/2019, sp. zn.\n2MCdo/20/2007) zaoberajúce sa naliehavým právnym záujmom, z ktorých vyvodili, že určením\nneplatnosti napadnutej kúpnej zmluvy sa žiadne postavenie žalobcov nestalo istým alebo istejším a\nnevzniklo im žiadne právo, ani sa neposkytla ochrana žiadnemu ich právu a neposkytol sa žiadny pevný\nzáklad pre ich právny vzťah.\n34. Dovolatelia uviedli, že žalobcovia žalujú o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z pozície tretej strany\n(nevlastníci) a určením neplatnosti kúpnej zmluvy im žiadne iné právo nevzniklo, preto nemôžu mať\nna určení neplatnosti kúpnej zmluvy naliehavý právny záujem, pričom naliehavý právny záujem musí\nbyť prítomný v čase vyhlásenie rozhodnutia súdu, ktorý s ohľadom na dĺžku konania len na súde prvej\ninštancie a zmenu ZKV absentuje, čo súdy nižších inštancií nezohľadnili, čím sa odklonili od uvedenej\npraxe dovolacieho súdu.\n35. Ďalej poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/274/2006 (R\n14/2009), týkajúci sa originárneho spôsobu nadobudnutia vlastníctva, ktorý má za následok absolútny\nzánik vlastníctva predchádzajúceho vlastníka. Tiež na rozhodnutie pod sp. zn. 1VObdo/1/2020 k\nproblematike nemo plus iuris vo vzťahu k § 93 ods. 3 ZKR. Podľa dovolateľov nadobudnutie\nvlastníckeho práva kúpou v konkurze je jednou zo zákonných výnimiek zo zásady nemo plus iuris, a\n\nje teda všeobecne považované za originárne nadobudnutie vlastníckeho práva, pričom tento spôsob\nspeňaženia neumožňuje v prípade neplatnosti zisteného rozvrhu vrátenie vzájomného plnenia, pretože\nplnenie nadobúdateľa je rozdelené na uspokojenie úpadcových veriteľov. Súdy nižšej inštancie sa mali\nodchýliť od uvedenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu, keď neposúdili nadobudnutie bytového\ndomu žalovanými ako originárne nadobudnutie vlastníckeho práva, a teda, že došlo k absolútnemu\nzániku vlastníckeho práva predchádzajúceho vlastníka. Majú za to, že v konaní neexistujú okolnosti,\nktoré by originárne nadobudnutie vlastníckeho práva vylučovali, t.j. že by mali vedomosť, že úpadca\nnie je vlastníkom alebo že by bol úpadca zastúpený správcom uvedený do omylu. Žalovaní mali vieru\nv správnosť postupu správcu konkurznej podstaty a konkurzného súdu, ktorého priebeh bol Okresným\nsúdom Žilina a Krajským súdom v Žiline vyhodnotený ako súladný so zákonom.\n36. Na záver dovolatelia žiadali podľa § 444 ods. 2 CSP odklad právoplatnosti odvolacieho rozhodnutia\nz dôvodu hodného osobitného zreteľa, keďže právoplatnosťou odvolacieho rozsudku je možné vykonať\nzáznam zmeny v katastri nehnuteľností vedenom katastrálnym odborom príslušného Okresného úradu.\n37. Žalobcovia sa k dovolaniu písomne vyjadrili, považujúc dovolanie žalovaných za neopodstatnené.\nDovolaciemu súdu navrhli dovolanie žalovaných odmietnuť, resp. ako neprípustné zamietnuť.\n38. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „dovolací súd“) (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie\npodala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané\n(§ 424 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie\nžalovaných 2/, 3/ a 5/ treba odmietnuť.\n39. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní. Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k\njeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z\nčoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420\nv spojení s § 431 ods. 1 CSP a/alebo § 421 CSP v spojení s § 432 ods. 1 CSP).\nK prípustnosti dovolania z dôvodov podľa § 420 písm. f) CSP\n40. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n41. Pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia\npredchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol\nspor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej\núčasti na konaní (porovnaj R 129/1999). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním\naj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný\npriebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku\n42. Vzhľadom na obsah dovolania musí dovolací súd pripomenúť mimoriadny charakter dovolania\nako opravného prostriedku. Dovolací súd nie je treťou inštanciou, v rámci konania ktorej by bolo\nmožné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napr. rozhodnutia dovolacieho súdu\nsp. zn. 2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017, 5Cdo155/2016, 8Cdo/67/2017). Dovolaním sa\nnemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu\nnimi vykonaného dokazovania. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu\nsú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorého prieskum\nskutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri\nprocese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly má dovolací súd možnosť vyhodnotiť\na posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (napr. tzv. opomenutý\ndôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov atď.) a či konajúcimi súdmi\nprijaté závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a\npodstatu práva na spravodlivý proces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm.\nf) CSP.\n\n43. Dovolatelia vadu zmätočnosti videli najmä v porušení princípu právnej istoty a predvídateľnosti\nsúdnych rozhodnutí, a zároveň tiež v skutočnosti, že súdy sa nezaoberali skutkovými okolnosťami a\nprávnymi tvrdeniami týkajúcimi sa konštatovania ne/existencie naliehavého právneho záujmu v konaní,\nnamietajúc, že nedostali odpovede na ich argumentáciu a otázku, na základe čoho súdy vyvodili\npreukázanie existencie naliehavého právneho záujmu, a to v miere, ktorá má zakladať porušenie práva\nna spravodlivý proces.\n44. K zjavnej neodôvodnenosti rozhodnutí všeobecných súdov sa vyjadril ústavný súd tak, že je\nnajčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných\nprípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia\ndosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv\nuvedených v čl. 127 ods. 1 Ústavy (II. ÚS 302/2019-44 z 20. februára 2020, ods. 17).\n45. Dovolací súd konštatuje, že z rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, prečo odvolací súd rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie potvrdil a akými podstatnými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil. Súd prvej\ninštancie, ako aj odvolací súd, v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedli rozhodujúci skutkový stav,\nprimeraným spôsobom opísali priebeh konania, stanoviská sporových strán k prerokovávanej veci,\nvýsledky vykonaného dokazovania a citovali právne predpisy, ktoré aplikovali na daný prípad a z\nktorých vyvodili svoje právne závery. Odvolacími námietkami žalovaných sa odvolací súd podrobne\nzaoberal a nie je možné vytýkať súdom oboch inštancií, že sa vo svojich rozhodnutiach nestotožnili\ns ich argumentáciou a názorom na skutkový a právny stav veci. Iba skutočnosť, že dovolatelia sa s\nprávnym názorom všeobecného súdu nestotožnujú, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06).\n46. Podľa dovolacieho súdu je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrozumiteľné a jasne z neho\nvyplývajú závery o preukázaní existencie naliehavého právneho záujmu na určení absolútnej neplatnosti\nkúpnej zmluvy. V kontexte celého súdneho konania, niekoľkokrát vyslovených záverov najvyššieho súdu\nako súdu odvolacieho, možno dospieť k záveru, že strany boli niekoľkokrát uistené v tom, že konajúce\nsúdy naliehavý právny záujem na konaní vzhliadli a niekoľkokrát, v predchádzajúcich rozhodnutiach,\nsvoje závery sformulovali. Odvolací súd v napadnutom rozsudku dostatočne a jasne odôvodnil svoj\nmyšlienkový postup, svoje úvahy ako aj právne názory, pričom sa v rozhodnutí podrobne vyjadril k\nviazanosti súdu prvej inštancie právnym názorom odvolacieho súdu (bod 115, 116), tiež ku charakteru\nkonania ako incidenčného, a teda že základ nároku žalobcov má pôvod v konkurzom konaní, keďže\nsa jedná o spor vyvolaný a súvisiaci s konkurzným konaním (bod 117), a v neposlednom rade sa tiež\nvyjadril aj k existencii naliehavého právneho záujmu v danom konaní (bod 118 až 121). Preskúmaním\nveci z hľadiska podaných dovolacích dôvodov dovolací súd nezistil arbitrárnosť v zmysle svojvôle súdov\nnižších súdov v konaní o spore, či pri formulovaní dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu napadnutého\ndovolaním. Rozhodnutie odvolacieho súdu obsahovalo dostatočnú právnu argumentáciu k relevantným\nodvolacím námietkam žalovaných a je dostatočne odôvodnené.\n47. Dovolací súd preto dospel k záveru, že žalovaní nedôvodne argumentujú nepodloženosťou záverov\nvyjadrených v rozhodnutí súdov nižšej inštancie, resp. neodôvodnenosťou rozhodnutí, čím nemožno\nkonštatovať naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP.\n48. Podľa presvedčenia dovolateľov došlo zároveň k porušeniu princípu právnej istoty a vydaniu\nprekvapivého rozhodnutia odvolacím súdom, namietajúc, že rozhodnutie odvolacieho súdu je\nprekvapivé a v rozpore so skutočným stavom veci a so zákonom a ustálenou judikatúrou.\n49. O tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, keď odvolací súd založí svoje rozhodnutie\nvo veci na iných právnych záveroch, ako súd prvej inštancie, za súčasného naplnenia tej okolnosti,\nže proti týmto iným právnym záverom odvolacieho súdu nemá strana sporu možnosť vyjadrovať sa,\nprávo argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska právnych záverov súdu prvej\ninštancie nejavili ako významné. Pod „prekvapivým rozhodnutím“ sa v rozhodovacej činnosti najvyššieho\nsúdu rozumie aj rozhodnutie, ktorým odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, za rozhodujúcu\npovažoval skutočnosť, ktorú nikto netvrdil alebo nepopieral, resp. ktorá nebola predmetom posudzovania\nsúdom prvej inštancie.\n\n50. Tiež Ústavný súd SR vo svojej judikatúre definoval tzv. prekvapivé rozhodnutie, o ktoré ide\npredovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo veci na iných zásadne odlišných\nprávnych záveroch ako súd prvej inštancie, pričom zároveň odvolací súd účastníkovi konania neumožní\nvyjadriť sa k jeho iným (odlišným) právnym záverom, teda účastník konania nemá možnosť právne\nargumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu\nprvej inštancie nejavili ako významné (II. ÚS 407/2016, I. ÚS 736/2016).\n51. Dovolací súd nezistil dôvodnosť námietky dovolateľov o takom procesnom postupe odvolacieho\nsúdu, výsledkom ktorého by došlo k prijatiu prekvapivého rozhodnutia v danej veci. Oba súdy nižšej\ninštancie založili svoje rozhodnutia na zhodnom konštatovaní o preukázaní naliehavého právneho\nzáujmu, o preukázaní porušenia povinností uložených konkurzným súdom správcovi pri predaji\nbytového domu, a z tohto dôvodu bolo rozhodnuté v prospech žalobcov, pričom sa obe inštancie\ndôkladne vysporiadali aj s predloženými dôkazmi, námietkami a argumentami oboch sporových strán.\nOdvolací súd nekonštatoval, že vydaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia predchádzala činnosť\nsúdu prvej inštancie, ktorá by znemožnila ktorejkoľvek sporovej strane (teda aj žalovaným) realizáciu\nich procesných oprávnení, a ani im nebola zmarená možnosť aktívnej účasti na konaní. Rozsudok\nodvolacieho súdu neobsahuje nové právne posúdenie vo veci, odvolací súd sa stotožnil s posúdením\nkonštatovaným súdom prvej inštancie ohľadom charakteru konania ako incidenčného (spor vyvolaný a\nsúvisiaci s konkurzným konaní), tiež preukázania naliehavého právneho záujmu, a porušenia povinnosti\nsprávcom konkurznej podstaty a vo svojom odôvodnení doplnil (precizoval) a zdôraznil správnosť týchto\nzáverov.\n52. Podľa dovolacieho súdu v prejednávanom spore dovolatelia nedôvodne namietali prekvapivosť\nrozhodnutia odvolacieho súdu. V danom prípade nemožno rozhodnutie odvolacieho súdu považovať za\nprekvapivé, čím nebol daný dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP.\n53. Pre prípad, že dovolatelia vyvodzujú prípustnosť svojho dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f)\nCSP aj z právnych záverov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie, dovolací súd uvádza, že už\ndávnejšie dospel k záveru, podľa ktorého realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje\nprávnym posúdením, a najvyšší súd zotrváva na tomto závere aj naďalej (R 54/2012, na ktoré nadväzuje\nR 24/2017).\n54. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd uzatvára, že procesným postupom odvolacieho súdu ani\nsúdu prvej inštancie nedošlo v konaní k namietanej vade zmätočnosti, ktorá by znemožnila žalovaným\nrealizovať ich práva, tzn. nedošlo k vade v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, ktorá by zakladala\nporušenie práva na spravodlivý súdny proces.\n55. Dovolací súd ešte záverom dodáva, že dovolatelia v zásade opakovane vznášali všetky dôvody a\nnámietky, ktoré už boli v konaní pred súdmi nižších inštancií vznesené a s ktorými sa tieto vo svojich\nrozhodnutiach aj v dostatočnej miere vysporiadali. Z dovolania vyplýva, že žalovaní nesúhlasia so\nzávermi súdov nižších inštancií, pričom svojimi námietkami napádajú a spochybňuje skutkové zistenia a\nzávery prijaté vo veci súdmi nižších inštancií. Odôvodnenie dovolania podaného žalovanými v podstate\nkopíruje dôvody nimi podaného odvolania, s ktorými sa odvolací súd zaoberal, a ku ktorým sa náležite\nvyjadril v odôvodnení svojho rozhodnutia.\nK namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci § 421 ods. 1 písm. a) CSP\n56. O tom, či je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP rozhoduje dovolací súd výlučne na\nzáklade dôvodov uvedených dovolateľom. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým,\nže rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod\nsa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v\nčom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje\nprípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi\n(§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí\nod toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu\nzáviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje\ntoto ustanovenie.\n\n57. Záver o prípustnosti dovolania patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (k tomu viď napr. I. ÚS\n438/2017 a III. ÚS 474/2017), preto pri vyslovení záveru o (ne)prípustnosti dovolania dovolací súd nie\nje viazaný tým, čo uviedol dovolateľ, prípadne druhá strana.\n58. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP je zamerané na riešenie právnych otázok, pričom\nprávnou otázkou, ktorá je rozhodujúca pre splnenie zákonnej podmienky prípustnosti dovolania podľa\n§ 421 ods. 1 CSP, sa rozumie otázka hmotnoprávna - ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad\nObčianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine - ako aj otázka\nprocesnoprávna, ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení.\n59. Posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo\nči zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery prichádza do úvahy až vtedy,\nak je dovolanie procesne prípustné (viď R 54/2012 a rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/62/2010, sp. zn.\n2Cdo/97/2010, sp. zn. 4Cdo/68/2011, sp. zn. 7Cdo/17/2013).\n60. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery\na aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci\nje omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov\nide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale\nnesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery\n(viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 222/2009 z 26. februára 2010).\n61. Z vyššie uvedeného vyplýva rozsah i obsah dôvodov, ktoré musí dovolateľ uplatniť. Nesprávne\nprávne posúdenie pritom môže byť dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok\nnapadnutého rozhodnutia. Ak bude dovolateľ tvrdiť, že súdy z vykonaného dokazovania nezistili správne\nskutkový stav a nesprávne vec preto právne posúdili, a to vo vzťahu k riešeniu niektorej právnej otázky,\nnepôjde o dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci, ale o napadnutie rozhodnutia odvolacieho\nsúdu pre nedostatočné zistenie skutkového stavu. Predložením vlastnej verzie skutkového stavu,\nktorý považoval za dôležitý pre rozhodnutie, dovolateľ nesmeruje proti právnemu posúdeniu veci, ale\nproti skutkovým zisteniam. Nemôže byť v tomto smere postačujúce, nakoľko je dovolací súd viazaný\nobsahovým vymedzením dovolacieho dôvodu, aby namietané nesprávne právne posúdenie veci bolo\nuvedené len odkazom na zákonné ustanovenie, ale je potrebné, aby dovolateľ konkrétne uviedol právnu\notázku a uviedol, prečo zaujal odvolací súd nesprávny názor na jej riešenie (Števček, M., Ficová, S.,\nBaricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J. Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.\nPraha: C. H. Beck, 2016, 1409 s.).\n62. V dôsledku viazanosti dovolacieho súdu dovolacím dôvodom, neskúma dovolací súd správnosť\nnapadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným\ndovolacím dôvodom (viď uznesenie najvyššieho súdu z 13. júla 2017, sp. zn. 3Cdo/235/2016).\n63. Dovolateľ namietal, že konajúce súdy sa odklonili od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu pri právnom posúdení otázky existencie naliehavého právneho záujmu a v otázke nadobudnutia\nvlastníckeho práva kúpou v konkurze, ktorá má byť podľa dovolateľov považovaná za originárne\nnadobudnutie vlastníckeho práva, ktorým sa pretrhávajú väzby medzi pôvodným a novým vlastníkom.\nDovolatelia v súvislosti s tvrdeným odklonom odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. sp. zn. 2MCdo/15/2012,\nsp. zn. 2ObdoV/11/2019, sp. zn. 2MCdo/20/2007, sp. zn. 4Cdo/274/2006 (R 14/2009), sp. zn.\n1VObdo/1/2020 (R 55/2021).\n64. Dovolací súd konštatuje, že z dovolania žalovaných vyplýva v zásade nespokojnosť s vyvodením\n(nesprávnych) právnych záverov zo skutkových zistení a to, že konajúcimi súdmi bolo preukázané\nporušenie povinnosti správcom konkurznej podstaty, určenej konkurzným súdom, a tiež naplnenie\nexistencie naliehavého právneho záujmu. Dovolací súd má za to, že dovolateľmi nastolenú dovolaciu\nnámietku odôvodenú podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, je možné považovať za takú, ktorou dovolatelia v\nzásade nesúhlasia s vyhodnotením skutkových zistení, nakoľko v dovolaní poukazovali na pochybenie\nodvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie, ktoré mali za to, že v danej veci je na strane žalobcov\npreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu, a tiež že súdy si osvojili záver o preukázaní\n\nporušenia povinností správcom konkurznej podstaty, ktorý nerešpektoval uznesenie konkurzného súdu\no podmienkach predaja bytového domu, kde bol tento povinný predať bytové domy prednostne\nnájomníkom.\n65. Dovolací súd uvádza, že naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto\nurčenia bolo žalobcovo právo ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie\nneistým. Táto definícia vyplýva z rozhodnutia R 17/1972, ktoré je základom judikatúry vybudovanej\nv oblasti naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny záujem nie je spravidla daný v situácii, ak\nžalobca môže žalovať na plnenie, čo je primárne definované situáciou, kedy právo bolo porušené (princíp\nsubsidiarity určovacej žaloby). Otázku existencie, resp. neexistencie naliehavého právneho záujmu\ntreba posudzovať výlučne s ohľadom na právny záujem žalobcu, záujem žalovaného je pri posudzovaní\ntejto otázky súdom irelevantný. Naliehavý právny záujem nie je spravidla daný v situácii, ak žalobca môže\nžalovať na plnenie, čo je primárne definované situáciou, kedy právo bolo porušené (princíp subsidiarity\nurčovacej žaloby).\n66. Potrebu naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe musí žalobca osvedčiť skutočne\nvýnimočnými okolnosťami. Ide o situácie, kedy určovacia žaloba vytvorí pevný základ pre právny vzťah\núčastníkov sporu (sp. zn. 5Obdo/51/2011). Naliehavý právny záujem je daný, ak určovacou žalobou\nmožno dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu práv a oprávnených záujmov strán tým, že sa tým\nvytvorí pevný základ pre právne vzťahy medzi účastníkmi sporu a predíde sa žalobe na plnenie (sp. zn.\n3Cdo/112/2004 a sp. zn. 4Cdo/49/2003). Hoci môže byť určovacia žaloba v istých situáciách vhodný\nprocesný inštitút, musí byť jeho primárnym účelom odstránenie neistoty v právnych vzťahoch, kedy je\nstrana sporu skutočne v stave právnej neistoty, len vtedy určovací výrok potrebuje. Účelom takejto žaloby\nje zabezpečiť, aby bola súdna ochrana poskytovaná efektívne, racionálne, a aby súdy neboli zaťažované\niracionálnymi a iba špekulatívnymi žalobami.\n67. Určovacia žaloba teda bude prípustná, ak vhodne formulovaný určovací petit môže pomôcť predísť\nďalším sporom, ak sa určovacím výrokom vytvorí pevný základ právneho vzťahu medzi stranami. Medzi\nstranami sporu však musí existovať aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho\npostavenia žalobcu a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom, pričom žalobca je povinný\npreukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.\n68. Pre posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu je významná i skutočnosť, či žalobcom\nnebola poskytnutá iná možnosť ochrany ich práv. Napokon, vo vzťahu k osvedčeniu existencie\nnaliehavého právneho záujmu dovolací súd pripomína, že incidenčná povaha prejednávanej veci\nnebola súdmi spochybnená, pričom najvyšší súd v predchádzajúcich svojich rozhodnutiach sp. zn.\n2Obo/205/2004 a sp. zn. 5Obo 90/2006 konštatoval existenciu naliehavého právneho záujmu v danej\nveci, na základe čoho bolo konanie a dokazovanie ďalej vedené. Možno konštatovať, že právny záujem\nžalobcov v tejto veci vyplýva zo zákona - z osobitnej povahy konkurzného konania, s ktorým je tento\nspor spojený, resp. v súvislosti s ktorým vznikol, či bol vyvolaný, a táto úvaha dala základ všetkým vo\nveci vydaným rozhodnutiam.\n69. K rozhodnutiam dovolacieho súdu, od ktorých sa mal odvolací súd pri riešení právnej otázky\nodkloniť dovolací súd uvádza, že na rozhodnutie sp. zn. 2MCdo/15/2012 poukazovali žalovaní už v\nich odvolaní, pričom išlo o kasačné rozhodnutie najvyššieho súdu, v ktorom sa riešila situácia, kde\nsúdy nižšej inštancie rozhodli, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení\nvlastníckeho práva (§ 80 písm. c) OSP). Dovolací súd tu vyslovil, že „... pokiaľ žalobca odstúpil od dohody\no vyporiadaní BSM a nedosiahol zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, je potrebné,\naby súd v danom konaní posúdil účinky tohto úkonu žalobcu a následne rozhodol o podanej žalobe.\nPozitívne určenie vlastníctva rozsudkom súdu a následný zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností\nje spôsobilé výrazne zlepšiť právne postavenie žalobcu.“ Uvedené rozhodnutie nemožno považovať za\nrozhodnutie, od ktorého záverov by sa odvolací súd odchýlil, keďže ide o odlišný skutkový stav, pričom v\ntu prejednávanej veci ide o incidenčné konanie, a naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej\nzmluvy.\n70. K rozhodnutiu sp. zn. 2ObdoV/11/2019 (R 47/2020), ktorého právna veta znie: „Žalobca má naliehavý\nprávny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je podľa ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. v znení\núčinnom do 30. júna 2016 (rovnako aj podľa § 137 písm. c) C. s. p.) vtedy, ak je určovacia žaloba\n\nschopná odstrániť existujúcu neistotu medzi stranami sporu a poskytnúť pevný základ pre ich právny\nvzťah, za predpokladu, že túto neistotu nie je možné odstrániť iným prostriedkom ochrany práv.“ Najvyšší\nsúd sa v uvedenom rozhodnutí vyporiadaval s existenciou, resp. neexistenciou naliehavého právneho\nzáujmu, ak neexistuje iná možnosť domáhať sa ochrany svojich práv na odstránenie právnej neistoty.\nDovolací súd však konštatuje, že označené rozhodnutie rieši otázku naliehavého právneho záujmu na\npodanej žalobe v prípade, ak žalovaný podal zároveň žalobu na plnenie. Z rozhodnutia v zásade vyplýva\nnajmä to, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe nie je daný vtedy, ak by požadované určenie\nviedlo len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov, t. j. prípady, kedy sa žalobca domáha žalobou určenia\nneplatnosti právneho úkonu s tým, aby následne mohol podať žalobu na plnenie (napr. žalobu na vydanie\nbezdôvodného obohatenia alebo žalobu na náhradu škody), alebo inú určovaciu žalobu (napr. žalobu\no určenie vlastníckeho práva). Vzhľadom na uvedené má dovolací súd za to, že závery obsiahnuté v\nuvedenom rozhodnutí nie je možné vztiahnuť na prejedávaný prípad, kedy závery súdu budú podstatným\nprávnym nástrojom pre ďalší postup správcu v konkurznom konaní.\n71. K rozhodnutiu sp. zn. 2MCdo/20/2007 (R 55/2009) dovolací súd uvádza, že v tomto rozhodnutí sa\nkonštatuje, že negatívne určujúci výrok, že žalovaní nie sú vlastníkmi nehnuteľností, nemôže zlepšiť\npostavenie žalobcu, ktorý svoje vlastnícke právo nepreukazuje na neho znejúcim nadobúdacím titulom,\nak dosiaľ nebol zapísaný ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v evidencii právnych vzťahov k týmto\nnehnuteľnostiam. Na podanie žaloby, predmetom ktorej je takéto určenie, nemá žalobca naliehavý\nprávny záujem (§ 80 písm. c) OSP). Žalobcom požadovaný negatívny výrok sa v porovnaní s existujúcim\nstavom v správe katastra nezlepšuje a nevylučuje ďalšie konania o vlastníctve. V danej veci teda ide\nzjavne o odlišný skutkový stav a jeho právne závery nemožno na prejednávanú situáciu aplikovať.\n72. K rozhodnutiu sp. zn. 4Cdo/274/2006 (R 14/2009), dovolací súd uvádza, že jeho právne veta\nznie: „Dodatočné zrušenie nadobúdacieho titulu (príklepu) svedčiaceho v prospech vydražiteľa nemá\nza následok súčasne aj zánik vlastníckeho práva ďalších nadobúdateľov nehnuteľnosti, ktorí ju získali\nv dobrej viere.\" V danom rozhodnutí sa riešila situácia, kedy právoplatné rozhodnutia daňových\norgánov o udelení príklepu vydražiteľovi boli zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\na vydražiteľ, ako nevlastník, nemohol platne previesť vlastnícke právo na iné subjekty. Uvedené\nrozhodnutie ale nie je možné aplikovať na predmetné konanie, keďže vychádza z úplne odlišných\nskutkových okolností.\n73. K rozhodnutiu najvyššieho súdu sp. zn. 1VObdo/1/2020 (správne malo ísť o rozhodnutie sp. zn.\n1VObdo/2/2020 zo dňa 27.04.2021 - poznámka dovolacieho súdu) týkajúceho sa zásady nemo plus\niuris ad alium transferre potest quam ipse habet a ochrany dobromyseľného nadobúdateľa, dovolací\nsúd uvádza, že v uvedenom rozhodnutí veľký senát obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu,\nsumarizujúc rôzne názory na predmetnú problematiku a zohľadňujúc rozhodovaciu prax najvyššieho\na ústavného súdu SR, vyslovil právny názor, v zmysle ktorého na základe absolútne neplatného\nprávneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade\nbol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (tu najmä bod 84.). Najvyšší súd\npristupuje k prelomeniu zásady nemo plus iuris reštriktívne a konštatuje, že nadobudnutie vlastníckeho\npráva od nevlastníka právna úprava umožňuje len v zákonom upravených prípadoch, predstavujúcich\nvýnimku zo zásady, že vlastnícke právo možno nadobudnúť len od vlastníka, a len v týchto prípadoch\nzákon uprednostňuje ochranu dobromyseľného nadobúdateľa veci a umožňuje prelomenie zásady nemo\nplus iuris. Rozširovanie ochrany dobromyseľného nadobúdateľa nad konkrétne zákonné výnimky je\nneprípustné. Prelomenie tejto zásady je možné len na zákonom výslovne zmienené situácie, medzi\nktoré patria: a. nadobudnutie vlastníckeho práva od nepravého dediča podľa § 486 zákona č. 40/1964\nObčiansky zákonník (ďalej aj „OZ“), b. nadobudnutie vlastníckeho práva v rámci konkurzného konania\npodľa § 93 ods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, c. nadobudnutie hnuteľnej veci v bežnom\nobchodnom styku podľa § 446 Obchodného zákonníka, ktoré platí obdobne i pri predaji podniku, d.\nnadobudnutie podľa § 19 ods. 3 zákona o cenných papieroch, e. nadobudnutie vlastníckeho práva podľa\n§ 61 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. marca 2017, resp. § 140 ods. 2 písm. l) v spojení s\n§ 150 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, a f. nadobudnutie vlastníckeho\npráva pred následným zrušením právoplatného rozhodnutia súdu podľa § 243d (2) OSP a § 456 CSP.\n74. Dovolací súd v kontexte uvedeného musí zdôrazniť, že v uvedenom rozhodnutí veľkého senátu\nbola riešená otázka nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, zapísanej do súpisu majetku\núpadcu, za situácie, že úpadca nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, a to v zmysle § 93 ods.\n\n3 ZKR. Zákonodarca v § 93 ods. 3 ZKR chráni dobromyseľných nadobúdateľov vlastníckeho práva\nk nehnuteľnostiam, ktorí postupovali v súlade s pokynmi správcu konkurznej podstaty a v súlade s\npríslušnými ustanoveniami zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V preskúmavanom konaní však\nnebolo sporným, že vlastnícke právo k predmetnému bytovému domu patrí/patrilo úpadcovi. Predmetom\nposudzovania bola skutočnosť, že správca konkurznej podstaty úpadcu konal v rozpore s § 27 ZKV\na pokynmi určenými mu konkurzným súdom, t.j. nerešpektoval podmienky predaja bytového domu\nurčené súdom, pričom kúpna zmluva uzavretá medzi úpadcom ŽELSTAV A-Z., spol. s r.o., za ktorého\nkonal správca konkurznej podstaty JUDr. Javorčík a kupujúcimi Ing. E. a Ing. Č., bola práve z dôvodu\nobchádzania konkurzného zákona vyhodnotená ako absolútne neplatný právny úkon, keďže nebola\nvýsledkom transparentného konania správcu v súlade s pokynmi uloženými mu konkurzným súdom.\nNaopak, predmetné rozhodnutie veľkého senátu riešilo otázku, či je možné nadobudnúť vlastnícke právo\nk nehnuteľnosti od osoby, ktorá v skutočnosti nie je jej vlastníkom, ale o ktorej vlastníckom práve svedčí\nzápis v katastri nehnuteľností, a to len na základe dobrej viery nadobúdateľa tejto nehnuteľnosti, teda\njeho použitie ako základ dovolacej argumentácie nemožno považovať za relevantné. Dovolací súd má\ntiež za to, že zákonné ustanovenie prelomenia zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac práv ako\nsám má, súvisiace s § 93 ods. 3 ZKR, sa netýka konkurzných konaní začatých pred účinnosťou zákona\nč. 7/2005 Z. z. Aplikáciu § 93 ods. 3 ZKR na predmetné právne vzťahy vylučuje úprava intertemporality v\n§ 206 ZKR, podľa ktorej konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona,\nako aj právne vzťahy s nimi súvisiace, sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.\n75. Dovolací súd nevidí na závere konajúcich súdov o existencii naliehavého právneho záujmu na\npodanej žalobe nič čo by nasvedčovalo vybočeniu z jeho ustálenej rozhodovacej praxe. Dôležitým\naspektom je aj to, že tento záver vyplýval zo skorších rozhodnutí súdov v danej veci (sp. zn.\n2Obo/205/2004, sp. zn. 5Obo/90/2006 a sp. zn. 2Obo/48/2018), pričom názor odvolacieho súdu bol pre\nsúd prvej inštancie (kasačne) záväzný. Súdmi bol konštatovaný záver o preukázaní porušenia povinností\nsprávcom konkurznej podstaty, ktorý nerešpektoval uznesenie konkurzného súdu o podmienkach\npredaja bytového domu, formulované konkurzným súd nasledovne: 1) Správca vyvinie maximálne úsilie\nna to, aby boli bytové domy ako celok predané nájomníkom s možnosťou znížiť kúpnu cenu až o 50 %.\n2) V prípade, že to nebude možné, predá bytový dom tomu záujemcovi, ktorý ponúkne najvyššiu kúpnu\ncenu, ktorá však nesmie byť nižšia ako 75 % hodnoty znaleckého posudku. Súčasne konkurzný súd\nuložil povinnosť správcovi, že v kúpnej zmluve musí byť záväzok kupujúceho, že preberá všetky záväzky\nz nájomných zmlúv. Odchýlky od týchto zásad mali podľa predmetného uznesenia podliehať schváleniu\nkonkurzným súdom. Týmto boli stanovené podmienky pre správcu pre predaj bytových domov z\nkonkurznej podstaty, a to s prihliadnutím na § 17, § 18 a § 29 Zákona o vlastníctve bytov, z dôvodu, aby\nsa primerane chránili záujmy tak nájomníkov, ako aj konkurzných veriteľov. Správca bol teda povinný\nprednostne ponúknuť na predaj uvedený bytový dom jeho nájomníkom, pričom splnenie tejto povinnosti\nžalovanými nebolo preukázané, a teda sporná kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom\npre rozpor so zákonom a dobrými mravmi. Súdy sa vysporiadali s otázkou naliehavého právneho záujmu\nžalobcov na požadovanom určení, s porušením povinnosti správcom konkurznej podstaty, a tiež s\ndôvodmi, pre ktoré žalobcovia zmluvu považovali za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a po\nich zhodnotení ich žalobe vyhoveli. Spor ako taký bol vedený osobami, ktorým bola zmarená možnosť\nuchádzať sa o kúpu nehnuteľnosti (a to možnosť výslovne daná zákonom a rozhodnutím konkurzného\nsúdu), ktorá im je napadnutým rozhodnutím súdu vrátená, čím je zároveň odstránený rozpor medzi\nstranami a naplnený dôležitý predpoklad toho, aby konkurzné konanie bolo ukončené a nehnuteľnosti\núpadcu speňažené zákonným spôsobom.\n76. Podľa § 447 písm. c) CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému nie je dovolanie prípustné.\n77. Podľa § 447 písm. f) CSP, dovolací súd odmietne dovolania, ak nie je odôvodnené prípustnými\ndovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.\n78. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že v podmienkach danej veci k naplneniu\ntvrdeného dôvodu prípustnosti dovolania ani podľa § 420 písm. f) CSP, ani podľa § 421 ods. 1 písm. a)\nCSP, nedošlo. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaných 2/, 3/ a 5/ odmietol podľa\n§ 447 písm. c) a f) CSP.\n\n79. Najvyšší súd nezistil ani splnenie predpokladov na odloženie právoplatnosti dovolaním napadnutého\nrozhodnutia v zmysle § 444 ods. 2 CSP a v súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu o tom nevydal\nsamostatné rozhodnutie (a ani nebol povinný o ňom rozhodnúť osobitným výrokom; k uvedenému\nporovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/616/2015 z 31. marca 2016).\n80. Na záver dovolací súd uvádza, že šetrením zistil, že žalobca 3/ počas konania zomrel. Dedičské\nkonanie sa skončilo vydaním uznesenia zo dňa 28.3.2024, č. k. 49D/209/2023-24, Dnot/214/2023,\nktorým v prvom výroku bolo konanie o dedičstve zastavené, a druhým výrokom sa určila notárke odmena\na náhrada hotových výdavkov. Z uznesenia ďalej vyplynulo, že zo zápisnice o predbežnom vyšetrení,\nspísanej dňa 22.8.2023, s dcérou po poručiteľovi, D. P.Á. a z dokladov doložených do dedičského spisu,\nbolo zistené, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Z uvedeného dôvodu preto dovolací súd podľa §\n187 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, konanie o dovolaní zastavil. Dovolací\nsúd s prihliadnutím na úmrtie žalobcu 3/ v zmysle § 63 v spojení s § 161 ods. 1 CSP skúmal, či môže\nkonanie zastaviť alebo v ňom pokračovať na základe výsledku dedičského konania. Keďže žalobca 3/\nnezanechal žiadny majetok a konanie o dedičstve bolo zastavené, neboli splnené podmienky podľa §\n63 ods. 2 CSP, aby súd pokračoval v dovolacom konaní s dedičmi žalobcu 3/. Z uvedeného dôvodu súd\ndovolacie konanie voči žalobcovi 3/ podľa § 63 ods. 1 CSP a § 438 ods. 1 CSP zastavil.\n81. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky\nneodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta CSP). O výške náhrady trov konania žalobcov 1/, 2/ a 4/ až 7/\nrozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).\n82. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 5:0 (§ 3 ods. 10\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}