{"guid": "5422a3ea-ef1c-4379-9cbe-665fa18674f4:9761a750-5adc-46d1-adf3-49ec2a48f835", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:0021201513.1", "spisova_znacka": "1Obdo/13/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/13/2024 z 26. 3. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. marca 2025, sp. zn. 1Obdo/13/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:0021201513.1", "identifikacne_cislo": "0021201513", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Sivák", "sudca_id": 292, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-sivak-292", "datum_vydania": "2025-03-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-151.odsek-1", "nazov": "§ 151 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-151.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-151"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153", "nazov": "§ 153 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-153"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-154", "nazov": "§ 154 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-154", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-154"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-183", "nazov": "§ 183 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-183", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-183"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "nazov": "§ 470 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-151", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-153", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-154", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-183", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-366", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9761a750-5adc-46d1-adf3-49ec2a48f835", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:0021201513.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:0021201513.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:0021201513.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/13/2024\n0021201513\n26. 03. 2025\nJUDr. Jana Hullová\nECLI:SK:NSSR:2025:0021201513.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a\nčleniek senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v spore žalobkyne Allianz Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, Pribinova 19, IČO: 00 151 700, zastúpenej BAJO LEGAL s. r.\no., Bratislava, Landererova 8, IČO: 36 860 581, proti žalovanej E. U., narodenej XX. W. XXXX, L. XX,\no zaplatenie 2 026,03 eura s príslušenstvom, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v\nKošiciach č. k. 3Cob/59/2022-150 z 31. júla 2023, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a .\nII. Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Michalovce (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 30Cb/13/2021-64 z 19.\nnovembra 2021 zamietol žalobu a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania.\n2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k.\n3Cob/59/2022-150 z 31. júla 2023 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanej priznal proti\nžalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n3. Po prejednaní odvolania žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania odvolací súd dospel k\nzáveru, že odvolanie nie je dôvodné. Pozornosť upriamil predovšetkým na ustanovenie § 150 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), zakotvujúce\njednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť a na svoje tvrdenie\npredložiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť (dôkazné bremeno). Zdôraznil, že povinnosť strany\nsporu uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť sa vzťahuje na všetky\nskutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť úspech v spore. Ide teda o tie\nprávne skutočnosti, ktoré spôsobia vznik nároku alebo zánik povinnosti (skutkové tvrdenia žalobkyne\nsú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovanej sú prostriedkami procesnej obrany).\nDôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané, resp. súd ho nepovažuje za pravdivé, je pre stranu\nsporu nepriaznivé rozhodnutie. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie vo veci samej je ovplyvnené\naktivitou strán sporu, t. j. ich tvrdeniami a označením dôkazov na preukázanie ich pravdivosti, ktoré sú\nsúdom následne v zmysle princípu voľného hodnotenia dôkazov vyhodnocované ako preukázané alebo\nnepreukázané.\n4. Ďalej odvolací súd poukázal na zákonnú koncentráciu konania, ktorá sa uplatňuje v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, ako aj v opravných konaniach. Uvedená zásada znamená, že strany sporu\nnemôžu vykonávať niektoré procesné úkony kedykoľvek počas konania, ale len v jeho určitom štádiu.\nProcesnými úkonmi strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú prostriedky procesného útoku\na procesnej obrany (skutkové tvrdenie, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie\n\ndôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky - § 149\nCSP). O prostriedkoch procesného útoku a prostriedkoch procesnej obrany platí, že ich možno uplatniť\nnajneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP). Po tomto úkone súdu\nsa na ďalšie prostriedky procesného útoku, resp. procesnej obrany strán sporu neprihliada.\n5. Prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany možno za určitých okolností, ak neboli\nuplatnené pred súdom prvej inštancie (tzv. novoty), uplatniť aj v odvolacom konaní, a to za podmienok\nuvedených v § 366 CSP vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho\nobsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej\ninštancie.\n6. Porušenie procesných práv (a to až takej intenzity, že ním došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces) v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP žalobkyňa ako odvolateľka videla v tom, že súd prvej\ninštancie jej „neodpovedal“ na jej žiadosť o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia k odporu žalovanej,\nv dôsledku čoho nepovažovala za potrebné sa dostaviť ani na pojednávanie.\n7. Dňa 2. júla 2021 bol žalobkyni doručený odpor žalovanej s výzvou, aby sa k nemu vyjadrila v lehote\n10 dní odo dňa jej doručenia, pričom žalobkyňa na výzvu súdu nereagovala. Dňa 7. septembra 2021\nbolo žalobkyni doručené predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 19. novembra 2021. Dňa 10.\nnovembra 2021 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť žalobkyne o predĺženie lehoty na podanie\nvyjadrenia k odporu do 30. novembra 2021. Súd prvej inštancie na žiadosť žalobkyne nereagoval a na\npojednávaní dňa 19. novembra 2021 vo veci meritórne rozhodol.\n8. Podľa názoru odvolacieho súdu za situácie, keď žalobkyňa žiadala o predĺženie lehoty na vyjadrenie\nk odporu takmer štyri mesiace po tom, čo jej táto lehota uplynula, dva mesiace po tom, ako jej bolo\ndoručené predvolanie na pojednávanie a 9.-ty deň pred konaním pojednávania s tým, že lehotu žiadala\npredĺžiť do 30. novembra 2021 (čím by došlo k zmareniu pojednávania), nebolo v súlade so zásadou\nvyjadrenou v článku 8 a v článku 5 CSP takejto žiadosti vyhovieť, aj keby bolo povinnosťou súdu\no žiadosti rozhodnúť. Nič predsa nebránilo žalobkyni zaslať vyjadrenie tak, aby konajúci sudca mal\npriestor do termínu pojednávania sa s argumentáciou žalobkyne oboznámiť a skutočnosť, že súd na\nžiadosť žalobkyne nereagoval, nezbavovala žalobkyňu povinnosti sa pojednávania zúčastniť, resp. svoju\nneúčasť na pojednávaní včas ospravedlniť a požiadať o odročenie pojednávania. Odvolací súd poukázal\nna to, že žalobkyňa je právnickou osobou s personálne a odborne zdatným tímom, preto žiadosť o\npredĺženie lehoty na vyjadrenie k odporu o takmer šesť mesiacov nie je namieste. Je síce pravdou,\nže na túto žiadosť mohol konajúci súd reagovať, no pokiaľ tak neurobil, neporušil tým procesné právo\nžalobkyne v takej intenzite, že došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces. Žalobkyni totiž\nbolo umožnené k odporu sa vyjadriť, bolo jej umožnené zúčastniť sa na pojednávaní súdu a uplatniť tak\nprostriedky procesného útoku. Preto, ak súd prvej inštancie považoval za nesporné skutkové tvrdenia\nžalovanej uvedené v odpore proti platobnému rozkazu, postupoval v súlade s § 151 CSP a jeho postupu\nniet čo vytknúť.\n9. Vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam uvedeným v odvolaní a k listinám predloženým v odvolacom konaní,\nktoré majú preukazovať ich pravdivosť, odvolací súd uviedol, že ide o tzv. novoty, na uplatnenie ktorých\nv odvolacom konaní neboli splnené zákonné podmienky, pričom ich splnenie žalobkyňa ako odvolateľka\nani netvrdila. S poukazom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne\nsprávne (§ 387 ods. 1 CSP). O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 369 ods. 1 v spojení s\n§ 255 ods. 1 CSP a zásady úspechu v konaní.\n10. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie podľa § 420\npísm. f) CSP s návrhom, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“ alebo „dovolací súd“)\nzrušil rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie.\n11. Na odôvodnenie dovolateľka uviedla, že dňa 10. novembra 2021 podala na súd prvej inštancie\nžiadosť o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia k odporu žalovanej, na ktorú súd prvej inštancie vôbec\nnereagoval, hoci reagovať mal, či už kladne alebo záporne. Tým, že súd prvej inštancie nereagoval\nna predmetnú žiadosť žalobkyne, ktorou žiadala o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia k odporu\n\ndo 30. novembra 2021, logicky - podľa jej názoru - žiadala aj o odročenie nariadeného pojednávania\ndňa 19. novembra 2021. Dôsledkom nesprávneho procesného postupu súdu bolo to, že žalobkyňa,\nčakajúc na odpoveď súdu prvej inštancie na jej žiadosť, sa nevyjadrila k odporu žalovanej, pričom\nnásledne súd prvej inštancie vo veci rozhodol, čím žalobkyni odňal právo vyjadriť sa k predmetnému\nodporu. Žalobkyňa v lehote, ktorú uviedla v žiadosti, predložila vyjadrenie k odporu, nevediac však, že\nsúd prvej inštancie medzitým o veci už rozhodol. Žalobkyňa sa ospravedlnila za nedodržanie pôvodnej\nlehoty stanovenej súdom na podanie vyjadrenia k odporu z dôvodu interného pochybenia zamestnanca\nžalobkyne. Nedodržanie súdom stanovenej lehoty zo strany žalobkyne nemôže byť dôvodom na\nzhojenie nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie. Aj v judikatúre bol vyslovený názor, že\nak súd návrhu strany na predĺženie lehoty nehodlá vyhovieť, vydá uznesenie, ktorým návrh zamietne. V\nopačnom prípade by došlo zo strany súdu k porušeniu práva dotknutej strany na spravodlivý proces (viď\nuznesenie NS SR sp. zn. 2Sžo/200/2010 zo 6. júla 2011 a uznesenie NS ČR sp. zn. 20Cdo/1588/2003).\nS poukazom na uvedené súdy oboch inštancií svojím nesprávnym procesným postupom znemožnili\nžalobkyni, aby sa vyjadrila k odporu, čím došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces podľa § 420\npísm. f) CSP.\n12. Ďalej dovolateľka namietala arbitrárnosť záverov, podľa ktorých neuniesla dôkazné bremeno s\npoukazom na to, že dôkazné bremeno neplatnosti zmluvy zaťažovalo žalovanú. Skutkové tvrdenie o\nneplatnosti zmluvy uviedla žalovaná, ktorá z tohto tvrdenia pre seba odvodzovala priaznivé právne\ndôsledky v podobe zamietnutia žaloby. Žalovaná mohla navrhnúť vykonanie dokazovania uložením\npovinnosti žalobkyni predložiť dokumentáciu, či osoby konajúce za žalobkyňu boli alebo neboli\noprávnené podpísať zmluvu, či dokonca navrhnúť vypočuť tieto osoby. Žalovaná však žiadny návrh na\ndokazovanie v tomto smere nepredložila. Žalobkyňa ešte v podanej žalobe uviedla skutkové tvrdenia,\nže strany zmluvu uzavreli v súlade so zákonom, pričom doložila túto zmluvu podpísanú oboma stranami,\nčím uniesla svoje dôkazné bremeno. Zmluva trvala určitú dobu, počas ktorej žalovaná jej neplatnosť\nnikdy nenamietala a naopak, poberala z nej odplatu. Súdy oboch inštancií úplne rezignovali, pokiaľ ide o\nhodnotenie argumentácie žalovanej vo vzťahu k argumentácii žalobkyne v podanej žalobe a k dôkazom\nk nej pripojeným. Výklad práva týkajúci sa otázky unesenia dôkazného bremena žalobkyňou a s tým\nspojeným záverom týkajúcim sa neplatnosti zmluvy z dôvodu absencie podpisu štatutárov, ktorý zvolili\nsúdy, vedie k prehnanému formalizmu. Aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj\n„ÚS SR“) vyplýva preferencia výkladu zmlúv v prospech ich platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu\n(nález sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015).\n13. Dovolateľka nesúhlasila ani so záverom odvolacieho súdu, že skutkové tvrdenia žalobkyne v\nodvolaní predstavovali tzv. novoty, na ktorých uplatnenie v odvolacom konaní neboli splnené zákonné\npodmienky. Poukázala na to, že už v žalobe uviedla skutkové tvrdenia, že strany zmluvu uzavreli\nslobodne a vážne, ako aj v súlade so zákonom. V odvolaní v časti II, ktorá sa týkala nesprávneho\nprávneho posúdenia zo strany súdu prvej inštancie ohľadom neplatnosti zmluvy, predložila argumentáciu\nvo vzťahu k už skôr uvedeným tvrdeniam v žalobe, s ktorou sa odvolací súd nevysporiadal, preto\nv rozsudku odvolacieho súdu absentuje riadne odôvodnenie, čo tiež predstavuje porušenie práva\nžalobkyne na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP.\n14. K dovolaniu žalobkyne sa žalovaná písomne nevyjadrila.\n15. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala\nvčas strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v\ndovolacom konaní v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP\na contrario) sa najskôr zaoberal tým, či je dovolanie žalobkyne procesne prípustné.\n16. Dovolateľka vyvodzovala prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého\nje dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Túto vadu\ndovolateľka videla v tom, že súdom prvej inštancie nebolo rozhodnuté o jej žiadosti o predĺženie lehoty na\npodanie vyjadrenia k odporu žalovanej, čo odvolací súd nepovažoval za porušenie práva na spravodlivý\nproces a ďalej tiež v tom, že v rozhodnutí odvolacieho súdu absentuje riadne odôvodnenie vo vzťahu\nk podstatnej argumentácii žalobkyne, týkajúcej sa platnosti zmluvy. Dovolateľka namietala nesprávny\n\nprocesný postup súdov oboch inštancií, v dôsledku ktorého jej súdy znemožnili, aby sa vyjadrila k odporu\nžalovanej proti platobnému rozkazu, čím malo dôjsť k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.\n17. Relevantnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP sú\nzásah súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces sa rozumie\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktorý sa vymyká zo zákonného, ale aj ústavnoprávneho rámca, a ktorý tak zároveň znamená\nporušenie Ústavou Slovenskej republiky zaručených procesných práv, spojených so súdnou ochranou\npráva. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania len v tom prípade,\nak miera porušenia procesných práv strany práve v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu\ndosiahla značnú, resp. výraznú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces.\n18. Jedným z komponentov práva na spravodlivý súdny proces je aj princíp rovnosti zbraní (resp. princíp\nrovnosti príležitostí účastníkov konania). Princíp rovnosti zbraní znamená, že v civilnom procese má\nbyť každej procesnej strane daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť, vrátane dôkazov, a\nto za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej sa nachádza\nprotistrana. Tento princíp garantuje Listina základných práv a slobôd v článku 37, Ústava Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „Ústava SR“) v článkoch 46 a 48 a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd v článku 6. Explicitne je tento princíp garantovaný aj vnútroštátne, a to najmä na úrovni\nprocesných predpisov. V CSP sa konkrétne jedná o článok 6 Základných princípov, z ktorého vyplýva,\nže strany sporu majú v konaní rovné postavenie, spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať\nprostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, okrem prípadu, ak povaha prejednávanej\nveci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie\nstrán sporu (o taký prípad sa však v predmetnom spore nejedná). Zásada rovnosti sa teda prejavuje\nvytváraním rovnakých procesných podmienok pre subjekty, o ktorých právach a povinnostiach súd\nrozhoduje, pričom žiaden z účastníkov nemôže byť procesne zvýhodnený. Realizáciou tejto zásady je,\nže súd je povinný zabezpečiť stranám sporu rovnaké možnosti na uplatnenie ich procesných práv.\n19. Z obsahu spisového materiálu dovolací súd zistil, že dňa 24. mája 2021 súd prvej inštancie\nvydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná podala v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným\nodôvodnením, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie uznesením z 25. júna 2021 zrušil ním vydaný\nplatobný rozkaz. Odpor proti platobnému rozkazu bol žalobkyni doručený dňa 2. júla 2021 spolu s\nvýzvou, aby sa k nemu v lehote 10 dní vyjadrila. Žalobkyňa na výzvu súdu prvej inštancie žiadnym\nspôsobom nereagovala a vyjadrenie k odporu nezaslala v rámci stanovenej sudcovskej lehoty 10 dní,\nale ani neskôr po jej uplynutí. Následne cca o 2 mesiace od doručenia výzvy súd prvej inštancie\nvytýčil pojednávanie na deň 19. novembra 2021, pričom predvolanie na pojednávanie bolo žalobkyni\ndoručené 7. septembra 2021. Termín pojednávania bol vytýčený cca o ďalšie 2 mesiace po tom,\nako bolo žalobkyni doručené predvolanie na pojednávanie. Pred konaním pojednávania (konkrétne\n10. novembra 2021) bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť žalobkyne o predĺženie lehoty na\npodanie vyjadrenia k odporu proti platobnému rozkazu do 30. novembra 2021, pričom žalobkyňa sa\nzaviazala poskytnúť vyjadrenie v čo najkratšom možnom čase. O žiadosti na predĺženie lehoty do 30.\nnovembra 2021 (určenej žalobkyňou) súd prvej inštancie nerozhodol. Deň pred pojednávaním, t. j. 18.\nnovembra 2021 žalobkyňa zaslala súdu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní dňa 19. novembra\n2021, avšak nepožiadala o odročenie pojednávania. Súd prvej inštancie na uvedenom pojednávaní preto\nvec prejednal v neprítomnosti sporových strán a meritórne rozhodol tak, že žalobu zamietol. Konštatoval,\nže vo vzťahu k námietke žalovanej o neplatnosti zmluvy o obchodnom zastúpení pri sprostredkovaní\npoistenia zo dňa 6. augusta 2019 (ďalej aj len „zmluva“) žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keď\nnepredložila žiaden dôkaz o oprávnenosti podpisov žalobkyne na zmluve, a tým aj platnosti zmluvy (čl.\n8, § 151 ods. 1 CSP), pričom žalobkyňa sa nedostavila ani na pojednávanie súdu, na ktoré bola riadne\npredvolaná, a na ktorom mohla reagovať na tvrdenia žalovanej v odpore proti platobnému rozkazu.\nPoukázal tiež na to, že ak je žalobkyňa v spore pasívna, žalovaná unesie jej prislúchajúce dôkazné\nbremeno ľahšie, keďže jej v zásade stačí vierohodne spochybniť skutkové tvrdenia žalobkyne.\n20. Po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie žalobkyňa zaslala súdu prvej inštancie podanie datované\ndňa 7. decembra 2021, označené ako zmena návrhu na začatie konania zo dňa 31. marca 2021\no zaplatenie dlžnej sumy 2 026,03 eura s prísl. v zmysle § 139 CSP a vyjadrenie k odporu\n\nžalovanej datované dňa 8. decembra 2021, pričom obidve podania s prílohami (doplnenými dôkaznými\nprostriedkami), boli súdu prvej inštancie doručené dňa 13. decembra 2021, teda po uplynutí lehoty\nstanovenej samotnou žalobkyňou v žiadosti o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia k odporu (30.\nnovembra 2021), ale predovšetkým cca 5 mesiacov po uplynutí sudcovskej lehoty 10 dní, určenej\nžalobkyni na vyjadrenie k odporu žalovanej proti platobnému rozkazu. Odvolanie žalobkyne proti\nrozsudku súdu prvej inštancie bolo doručené tomuto súdu dňa 30. decembra 2021 a žalobkyňa v ňom\nnamietala nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ako\naj nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP ohľadne neplatnosti zmluvy\no obchodnom zastúpení pri sprostredkovaní poistenia. Vyššie uvedené skutočnosti vyplývajú z obsahu\nspisového materiálu a nie sú medzi stranami ani sporné.\n21. Spornou skutočnosťou je, či tým, že súd prvej inštancie nerozhodol o žiadosti žalobkyne o\npredĺženie lehoty na vyjadrenie k odporu žalovanej do 30. novembra 2021, došlo k takému nesprávnemu\nprocesnému postupu súdu prvej inštancie, ktorým sa žalobkyni znemožnilo, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva sporovej strany v takej miere, resp. intenzite, že tým došlo k porušeniu práva\nžalobkyne na spravodlivý proces. Teda, že to bol práve nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie,\nktorý viedol k odňatiu procesných práv žalobkyne v spore (ako tvrdí v dovolaní), v dôsledku ktorého\nžalobkyňa nemohla uplatniť prostriedky procesného útoku (na preukázanie oprávnenosti podanej\nžaloby, predovšetkým vo väzbe k námietke žalovanej o neplatnosti zmluvy o obchodnom zastúpení pri\nsprostredkovaní poistenia), z dôvodu ktorého súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 19. novembra\n2021 vychádzal zo skutkových tvrdení o neplatnosti zmluvy, ktoré v rámci svojej obrany uviedla žalovaná\nv odpore proti platobnému rozkazu.\n22. Dovolací súd upriamuje pozornosť na to, že aj v posudzovanom prípade je potrebné vychádzať\nz konkrétnych okolností individuálneho prípadu. Dovolací súd po preskúmaní a dôslednom zvážení\nvšetkých okolností posudzovaného prípadu súhlasí so záverom odvolacieho súdu, že to nebol procesný\npostup súdu prvej inštancie, ktorý žalobkyni zabránil zaslať tomuto súdu vyjadrenie k odporu žalovanej\n(hoci je pravdou, že súd prvej inštancie o žiadosti žalobkyne zo dňa 10. novembra 2021 o predĺženie\nlehoty na podanie vyjadrenia k odporu nerozhodol, či už kladne alebo záporne), a teda že výlučne\ntento nesprávny procesný postup súdu žalobkyni neznemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva (vrátane včasného uplatnenia prostriedkov procesného útoku), v dôsledku čoho nedošlo k\nporušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces. Rovnakú námietku žalobkyňa uplatnila aj v podanom\nodvolaní, pričom odvolací súd sa touto odvolacou námietkou podrobne zaoberal v odôvodnení svojho\nrozhodnutia (najmä odseky 16 a 17). Dovolací súd sa stotožnil s názorom odvolacieho súdu, že\nžalobkyňa mala dostatok času, aby súdu prvej inštancie doručila vyjadrenie k odporu žalovanej, a tým\nuplatnila prostriedky procesného útoku vo vzťahu k prostriedkom procesnej obrany žalovanej. Žalobkyňa\nnielenže nerešpektovala sudcovskú lehotu na podanie vyjadrenia k odporu proti platobnému rozkazu\n(10 dní odo dňa doručenia výzvy, ktorá jej bola doručená 2. júla 2021), ale toto vyjadrenie nezaslala súdu\nprvej inštancie ani ďalších cca 5 mesiacov (nedodržala dokonca ani ňou určenú lehotu do 30. novembra\n2021), pričom sa nedostavila ani na pojednávanie súdu prvej inštancie dňa 19. novembra 2021 (o\nktorého odročenie ani nepožiadala), kde ešte mohla uplatniť prostriedky procesného útoku (a v rámci\ntoho uviesť svoje vyjadrenie k procesnej obrane žalovanej), za dodržania a rešpektovania zákonnej\nkoncentrácie konania. Na súde prvej inštancie je v zásade možné prostriedky procesného útoku a\nprostriedky procesnej obrany uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania, resp.\ndo vyhlásenia rozsudku, ak by súd rozhodoval bez nariadenia pojednávania a nevydával uznesenie o\nskončení dokazovania (§ 154 CSP).\n23. Zo spisu vyplýva, že žalobkyňa svoje vyjadrenie k odporu žalovanej spolu s návrhom na zmenu\nnávrhu na začatie konania a s pripojenými dôkaznými prostriedkami doručila súdu prvej inštancie až\ndňa 13. decembra 2021, t. j. po uplynutí ňou určenej lehoty na vyjadrenie k odporu žalovanej, najmä\nvšak po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 19. novembra 2021, teda v rozpore\ns ustanovením § 154 CSP (zákonná koncentrácia konania), ktoré koncentruje uplatnenie prostriedkov\nprocesného útoku a prostriedkov procesnej obrany na súde prvej inštancie do momentu vyhlásenia\nuznesenia o skončení dokazovania. Dovolací súd súhlasí s konštatovaním odvolacieho súdu, že\nžalobkyni (ktorá je právnickou osobou s personálne a právne odborne zdatným tímom, keďže sa jedná o\npoisťovňu) nič nebránilo včas zaslať súdu prvej inštancie vyjadrenie k odporu žalovanej proti platobnému\nrozkazu, a to nielen v súdom určenej lehote, ale že tak mohla urobiť ešte v priebehu cca štyroch mesiacov\naž do pojednávania súdu prvej inštancie dňa 19. novembra 2021, resp. najneskôr na tomto pojednávaní\n\ndo vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (rešpektujúc zákonnú koncentráciu konania v zmysle\n§ 154 CSP). Pokiaľ sa aj žalobkyňa (z dôležitého dôvodu) nemohla zúčastniť pojednávania na súde\nprvej inštancie a nechcela, aby sa pojednávalo v jej neprítomnosti, nestačilo len ospravedlniť svoju\nneúčasť na pojednávaní, ale jej povinnosťou bolo požiadať súd o odročenie pojednávania (§ 183\nCSP). Pokiaľ žalobkyňa takto nepostupovala, nekonala v spore starostlivo a obozretne. Dôsledkom toho\nbolo, že v neprospech žalobkyne nastúpila procesná sankcia, a to že súd prvej inštancie vychádzal z\nrozhodujúceho skutkového stavu zisteného v čase vyhlásenia rozsudku, keďže žalobkyňa v predmetnom\nspore včas neuplatnila prostriedky procesného útoku, pričom aj podľa názoru dovolacieho súdu tak\nmohla urobiť, ak by konala starostlivo a obozretne (mala na to čas fakticky od doručenia výzvy súdu\nprvej inštancie na vyjadrenie k odporu až do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania na súde\nprvej inštancie, teda od 12. júla 2021 do 19. novembra 2021). Dovolací súd nesúhlasí s názorom\ndovolateľky, že žalovaná, ktorá v odpore spochybnila platnosť zmluvy, mala povinnosť navrhnúť súdu\nprvej inštancie dôkazy na preukázanie platnosti zmluvy, t. j. v prospech žalobkyne a vo svoj neprospech.\nTakáto povinnosť zaťažovala žalobkyňu, ktorá z platnej zmluvy vyvodzovala pre seba žalobou uplatnené\nprávo.\n24. Rozhodnutia, na ktoré dovolateľka poukázala v dovolaní (uznesenie správneho kolégia NS SR\nsp. zn. 2Sžo/200/2010 zo 6. júla 2011 a českého Najvyššieho súdu sp. zn. 20Cdo/1588/2003 z 25.\nseptembra 2003) dovolací súd pri svojom rozhodovaní nemohol vziať do úvahy, pretože prípady v nich\nriešené, nie sú identické s posudzovaným prípadom, keď tieto vychádzali z právnej úpravy obsiahnutej\nv predchádzajúcom procesnom predpise (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\núčinnom do 30. júna 2016 - ďalej len „OSP“), ktorý sa - pokiaľ ide o koncentráciu konania - zásadným\nspôsobom odlišoval od právnej úpravy CSP. Civilný sporový poriadok (na rozdiel od OSP) upravuje\nzásadne iným a striktným spôsobom otázky týkajúce sa sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania\na s tým súvisiace lehoty na včasné uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej\nobrany. Dôkazom toho je aj prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 veta druhá CSP, podľa ktorého\nna konania začaté pred nadobudnutím účinnosti CSP (t. j. pred 1. júlom 2016) nemožno aplikovať\nustanovenia tohto zákona o sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Predmetný\nspor sa však začal a celý prebiehal už v režime CSP, v dôsledku čoho sa naň v plnej miere aplikujú\nustanovenia týkajúce sa nielen zákonnej (§ 154 CSP), ale aj sudcovskej koncentrácie konania (§ 153\nCSP).\n25. Dovolací súd sa stotožnil aj s názorom odvolacieho súdu, že v posudzovanom prípade nebolo možné\npoužiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku (v odvolaní uplatnené argumenty žalobkyne\ntýkajúce sa platnosti zmluvy a navrhované dôkazné prostriedky na preukázanie skutkových tvrdení),\npretože išlo o tzv. novoty, ktoré žalobkyňa neuplatnila včas v konaní pred súdom prvej inštancie (do\nvyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania) a na ich uplatnenie až v odvolacom konaní neboli\nsplnené zákonné podmienky v zmysle § 366 písm. a) až písm. d) CSP, pretože žalobkyňa nepreukázala,\nže ich nemohla bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, resp. nepreukázala, že v\nkonaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo že sa týkajú\nprocesných podmienok konania, alebo sa týkajú vylúčenia sudcu, či nesprávneho obsadenia súdu.\nVychádzajúc z uvedeného záveru sa potom odvolací súd vo svojom rozsudku nemohol zaoberať ani\nargumentáciou žalobkyne vo vzťahu k ňou tvrdenej platnosti zmluvy, keďže išlo o neprípustné uplatnenie\ntzv. novôt v odvolacom konaní.\n26. S poukazom na vyššie uvedené konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu dovolací súd dospel k\nzáveru, že postupom súdu prvej inštancie a ani odvolacieho súdu nedošlo k porušeniu práva žalobkyne\n(dovolateľky) na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP z dôvodov, ktoré tvrdila v dovolaní.\nDovolací súd preto dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.\n27. V dovolacom konaní bola úspešnou stranou žalovaná, ktorej síce vznikol nárok na náhradu trov\ndovolacieho konania proti žalobkyni, avšak dovolací súd jej nárok na náhradu trov dovolacieho konania\nnepriznal, pretože (ako vyplýva z obsahu spisu) jej žiadne trovy v tomto konaní nevznikli (viď R 72/2018).\n28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}