{"guid": "8ea49a66-dff1-4d3e-90b9-e44cf835244d:ac097464-301c-4e26-8b6a-15c90caf2fec", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8820202303.1", "spisova_znacka": "2Obdo/59/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/59/2023 z 24. 10. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. októbra 2024, sp. zn. 2Obdo/59/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:8820202303.1", "identifikacne_cislo": "8820202303", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Beáta Miničová", "sudca_id": 470, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-beata-minicova-470", "datum_vydania": "2024-10-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmluva o dielo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-407.odsek-3", "nazov": "§ 407 ods. 3 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-407.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-407"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-192", "nazov": "§ 192 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-192", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-192"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-193", "nazov": "§ 193 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-193", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-193"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "nazov": "§ 185 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-205", "nazov": "§ 205 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-205", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-205"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384", "nazov": "§ 384 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-384"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-407", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-192", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-193", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-185", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-205", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-366", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-384", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ac097464-301c-4e26-8b6a-15c90caf2fec", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8820202303.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8820202303.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8820202303.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Obdo/59/2023\n8820202303\n24. 10. 2024\nJUDr. Beáta Miničová\nECLI:SK:NSSR:2024:8820202303.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Miničovej a\nčleniek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej, v spore žalobcu Jána Šamka ml., s\nmiestom podnikania 076 22 Vojčice, Nová ulica 68/21, IČO: 46 430 059, právne zastúpeného Advokátska\nkancelária Juristi s.r.o., so sídlom 040 01 Košice - mestská časť Juh, Krivá 3, IČO: 51 941 244, proti\nžalovanému Metall Mont, s.r.o., so sídlom 094 34 Hermanovce nad Topľou 143, IČO: 47 387 629, právne\nzastúpenému JUDr. Marošom Džukom, advokátom so sídlom 093 01 Vranov nad Topľou, Kalinčiakova\n871/6, IČO: 50 412 311, vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 7Cb/34/2020,\no zaplatenie 3 439,50 eura s príslušenstvom, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v\nPrešove zo dňa 24. novembra 2022 č. k. 5Cob/52/2022, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalovaného o d m i e t a.\nII. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Vranov nad Topľou, ako súd prvej inštancie, rozsudkom č. k. 7Cb/34/2020-115 zo dňa\n30. októbra 2021 rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3 439,50 eura spolu s úrokom\nz omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2 795,50 eura od 1. mája 2020 do zaplatenia, spolu s úrokom\nz omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 644 eur od 1. júla 2020 do zaplatenia v lehote troch dní od\nprávoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu\n100% s tým, že o výške tejto náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že ako zhotoviteľ a žalovaný ako\nobjednávateľ uzatvorili dňa 29. januára 2020 zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo v zmysle čl. I. bod 1\nuskutočnenie potrubárskych prác, ktoré v zmysle čl. I bod 5 a 6 boli uskutočňované v Spolkovej republike\nNemecko pre spoločnosť B+L Anlagenbau GmbH. Cena zmluvy o dielo bola stanovená dohodou v\nzmluvných podmienkach a to vo výške 23 eur/hod. skutočne odpracovaných hodín. Žalobca v priebehu\nmesiaca február 2020 na základe predmetnej zmluvy o dielo odpracoval celkovo 208,5 hodín a následne\nžalovaný bankovým prevodom zo dňa 3 marca 2020 odoslal žalobcovi sumu 2 000 eur s poznámkou\n„záloha február\". Žalobca na základe počtu odpracovaných hodín za mesiac február 2020 vystavil a\ndoručil v priebehu mesiaca marec 2020 žalovanému faktúru č. 2/2020 na sumu 4 795,50 eura (208,5\nhod. x 23 eur/hod.). Zároveň žalobca e-mailom dňa 7. apríla 2020 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej\nsumy. V ten istý deň obdržal žalobca od žalovaného e-mailovú odpoveď, že žalovaný nie je v žiadnom\nzmluvnom vzťahu so žalobcom, a teda vyplatenie akýchkoľvek nárokov žalobcu voči žalovanému je\nnereálne.\n3. Svoje rozhodnutie založil súd prvej inštancie podľa čl. II. bod 1, čl. III., čl. IV. bod 1, 2 a 3 zmluvy\nuzatvorenej medzi sporovými stranami, § 149, § 150 ods. 1 a 2, § 151 ods. 1 a 2, § 153 ods. 1 a 2, § 187\n\nods. 1 a 2 CSP, § 324 ods. 1 a 2, § 340 ods. 1 a 2, § 536 ods. 1, § 536 ods. 2, § 536 ods. 3, § 537 ods.\n1, § 537 ods. 2, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1, § 560 ods. 1, § 562, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1,\n§ 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z.\n4. Konajúci súd mal za to, že z vykonaného dokazovania je preukázané, že žalobca so žalovaným\nmal uzatvorenú zmluvu o dielo. V konaní žalobca predložil zmluvu zo dňa 29. januára 2020, kde sú\nako účastníci označení žalobca a žalovaný a obsahujú aj podpisy týchto strán. Žalobcu síce nepredlžil\noriginál tejto zmluvy, avšak toto nebolo dôvodom, že by uvedená zmluvy bola vyhodnotená, ako\nneplatná. Súd mal za to, že žalobca pri podanej žalobe predlžil zmluvu podpísanú žalobcom a žalovaným\ns ich identifikáciou v záhlaví, a preto súd mal za to, že došlo k uzatvoreniu tejto zmluvy.\n5. Pre posúdenie platnosti uzatvorenia zmluvy nebolo podľa konajúceho súdu podstatné, či k uzatvoreniu\ndošlo buď e-mailovou formou, ako to opisoval žalovaný, že zmluvu podpisoval takýmto spôsobom,\nže po zadaní údajov zhotoviteľa zasielal tieto zmluvy zhotoviteľovi a tento naskenované ich zaslal\nobjednávateľovi alebo k podpísaniu tejto zmluvy malo dôjsť osobne. Podstatné je to, že v konaní bola\npreukázaná zmluva podpísaná účastníkmi konania. Sám žalovaný uviedol, že takýto návrh zmluvy zaslal\núdajne s údajmi S. C. staršieho a nie žalobcu. Avšak, spätne kontrolou toho, či táto zmluva mu bola\nzaslaná, a kým bola podpísaná nevykonal, pričom práce mali byť podľa zmluvy vykonávané už od 29.\njanuára 2020. Uviedol, že v tom čase mal isté zdravotné stomatologické problémy. Táto skutočnosť však\nnebola súdom prvej inštancie vyhodnotená za preukázanú pretože, ak žalovaný potvrdil, že žalobca\nvykonával práce v Nemecku, aj keď sa domnieval, že ich vykonáva na základe pracovnej zmluvy pre\nS. C. staršieho až do času, kým uviedol, že žalobca dobrovoľne opustil pracovisko v mesiaci marec,\nmal dostatok času na to, aby si overil, s kým má uzatvorenú zmluvu, a či zmluvu uzatvorenú má,\njeho zdravotné problémy trvali iba v rozsahu troch dní a naviac sám žalovaný uviedol, že isté časové\nobdobie pracuje v kancelárii a isté časové obdobie pracuje aj na stavbe v Nemecku. Aj samotná\nskutočnosť uvádzaná žalovaným, že v Nemecku prebiehajú rôzne formy kontroly z nemeckých úradov,\nbola dôvodom nato, aby žalovaný si dostatočne odkontroloval svoje záležitosti a to, s kým má uzatvorenú\nzmluvu, a či má aj potrebné formuláre.\n6. Súd prvej inštancie mal za to, že obrana žalovaného je iba dodatočná a ničím nepreukázaná. Naviac\ndal do pozornosti aj to, že žalobca súdu predkladal faktúry vystavené pre žalovaného, kde je dostatočne\nidentifikovaný žalobca a dokonca žalovaný poukázal žalobcovi aj časť zálohy vo výške 2 000 eur.\nNepreukázal, že by tieto faktúry žalobcovi vrátil, alebo ich rozporoval predtým, než ho žalobca vyzval\nna úhrady faktúry. Ďalej je podľa okresného súdu vysoko pravdepodobné, že tieto faktúry boli nielen\nvystavené žalobcom, ale aj doručované žalovanému, pretože žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal,\nže by mu faktúry doručované neboli, a ak mu boli doručené faktúry, je tam jednoznačne identifikovaný\nžalobca, pričom žalovaný nepreukázal, že by namietal nejakým spôsobom tieto faktúry, že nie sú\ndôvodné od subjektu, ktorý mu ich doručoval a vystavil.\n7. Taktiež súd prvej inštancie mal za to, že obrana žalovaného z dôvodu, že žalobca nemal vystavený\nformulár Al nie je dôvodná, pretože toto nie je dôvodom platnosti, resp. neplatnosti uzatvorenia\nzmluvy o dielo. Nevystavenie a nezabezpečenie si formulárov A1 je postihované inými spôsobmi, nie\nnedôvodnosťou podanej žaloby alebo neplatnosťou zmluvy.\n8. Rovnako ani výhrada, že žalobca nemal ku dňu podpísania zmluvy živnostenské oprávnenie na\nzváračské práce nie je podľa konajúceho súdu dôvodom neplatnosti podpísania tejto zmluvy, pretože aj\nzo samotného potvrdenia, a to šachovnice odpracovaných hodín, vyplýva, že žalobca nastúpil na výkon\npráce až 3. februára 2020, kedy podľa živnostenského oprávnenia mu vzniklo oprávnenie vykonávať\nzváračské práce.\n9. Zároveň konajúci súd uviedol, že nie je dôvodná obrana žalovaného, že sa domnieval, že žalobca\nvykonáva práce pre S. C. staršieho na základe zamestnaneckej zmluvy, pretože ak je preukázané\nz verejne prístupných registrov, že žalobcovi vzniklo živnostenské oprávnenie dňa 3. februára 2021,\nnemohol byť zamestnaný ako zamestnanec u S. C. staršieho.\n10. Nedôvodnú okresný súd považoval aj obranu žalovaného, že podľa šachovnice nie je jasné, či ide\no S. C. staršieho, alebo mladšieho, pretože žalovaný sám potvrdil, že práce vykonal žalobca, len sa\ndomnieval, že ako zamestnanec S. C. staršieho. Preto je vylúčené, ako ich vykonal otec žalobcu, teda\n\nS. C. starší. Taktiež nedôvodná je podľa okresného súdu aj obrana o domnienke čísla účtu, pretože v\nkonaní bolo preukázané, že S. C. starší mal iné číslo účtu, na ktoré žalovaný vykonával úhrady.\n11. Preto na základe vykonaného dokazovania a zhodnotenia vykonaného dokazovania mal súd\nprvej inštancie za to, že bolo preukázané, že teda bola uzatvorená platná zmluva medzi žalobcom a\nžalovaným, výkon prác žalobca preukázal vystavenými faktúrami, ako aj šachovnicami odpracovaných\nhodín s tým, že táto faktúra bola vystavená v zmysle podanej zmluvy. Žalovaný nijakým spôsobom\nnerozporoval vykonané práce, požadoval iba vystavenie montážneho denníka, pričom súd mal za to, že\naj keby takýto montážny denník nebol vyhotovený, toto nie je dôvodom pre zamietnutie podanej žaloby,\npreto súd obranu žalovaného v celom rozsahu považoval za nedôvodnú a podanej žalobe vyhovel v\ncelom rozsahu. Žalovaného zaviazal na úhradu dlžných súm v zmysle vystavených faktúr, a zároveň\nzaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania pre omeškanie. Žalobca si žiadal priznať úrok\nz omeškania pri faktúre č. 2/ 2020 od 1. mája 2020. Na tejto faktúre bol uvedený dátum vyhotovenia 1.\nmarca 2020, splatnosti 30. marca 2020. V mesiaci marec 2020 preto musela byť žalovanému doručená.\nKeby tak bolo aj posledný deň mesiaca marec 2020, t.j. 31. marca 2020, podľa čl. IV. bod 3 zmluvy lehota\nsplatnosti je do 30-tich dní po ukončení mesiaca, t.j. že do 30. apríla 2020 mala byť uhradená a od 1.\nmája 2020 bol žalovaný v omeškaní s úhradou. Na faktúre č. 3/2020 bol uvedený dátum vyhotovenia\n1. apríla 2020, splatnosti 30. apríla 2020. V mesiaci apríl 2020 preto musela byť žalovanému doručená.\nKeby tak bolo aj posledný deň mesiaca apríl 2020, t.j. 30. apríla 2020, podľa čl. IV. bod 3 zmluvy lehota\nsplatnosti je do 30-tich dní po ukončení mesiaca, t.j. že do 30. mája 2020 mala byť uhradená a od 31.\nmája 2020 bol žalovaný v omeškaní s úhradou. Žalovaný tieto skutočnosti nerozporoval. Ku dňu 1. mája\n2020 a 1. júla 2020 kedy si žalobca žiadal priznať úrok omeškania bola výška úroku z omeškania podľa §\n1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného\nzákonníka, vo výške 9% ročne. Súd mal za to, že žalobca preukázal dôvodnosť žaloby a preto súd\nžalobe vyhovel.\n12. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 a § 262\nods. 2 CSP s tým, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto súd prvej inštancie mu priznal\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n13. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom zo dňa 24. novembra\n2022 č. k. 5Cob/52/2022-206 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Odvolací súd uviedol, že medzi\nzložky práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k\nsúdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,\nprávo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a\npovinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť\nkonania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa\nso všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Táto odvolacia námietka podľa odvolacieho súdu\nnaplnená nebola, keďže po preskúmaní celého konania pred súdom prvej inštancie nebolo odvolacím\nsúdom zistené porušenie žiadneho čiastkového procesného práva žalovaného. Odvolací súd zároveň\nuviedol, že ani odvolacia námietka týkajúca sa nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov\nnaplnená nebola, keďže súd prvej inštancie listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise, podľa odvolacieho\nsúdu vyhodnotil správne a z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel\nformálnej logiky.\n14. Ohľadne žalovaným uvádzaných odvolacích námietok týkajúcich sa nesprávneho právneho\nposúdenia, odvolací súd v prvom rade poukázal na ust. § 407 ods. 3 ObZ, ktorý normuje, že ak dlžník\nplní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že\nplnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Uvedené zákonné ustanovenie spája s čiastočným plnením\nzáväzku vznik vyvrátiteľnej domnienky trvania zvyšku záväzku v dobe jeho uznania so splnením určitých\npodmienok. Čiastočné plnenie, ale nemusí byť uznaním záväzku vždy, musí byť poskytnuté za takých\nokolností, že možno v konkrétnom prípade usudzovať na to, že jeho poskytnutím dlžník uznáva aj\nzvyšok záväzku. Tu možno podľa odvolacieho súdu konštatovať, že pri úhrade sumy 2 000 eur zo strany\nžalovaného žalobcovi tento pri vykonanej platbe žiadnym spôsobom nenamietal zostávajúcu časť dlhu\nvoči žalobcovi a neuvádzal ani konkrétne skutkové okolnosti, prečo by odmietal zostávajúcu časť dlhu\nvo výške 3 439,50 eura uhradiť.\n\n15. Zo skutkových zistení v posudzovanej veci je naopak podľa krajského súdu zrejmé, že žalovaný\npo prevzatí diela neodmietol zaplatiť cenu za dielo a ani nedošlo ku žiadnej reklamácii vád diela, resp.\npožadovanej zľave z ceny diela zo strany žalovaného. Žalovaný ešte pred úhradou čiastkovej sumy 2 000\neur, respektíve pri jej úhrade nedal žalobcovi jasne najavo, že zbytok dlhu neuznáva a z okolností pred\núhradou dlhu žalobcovi a jednania samotného žalovaného nemohlo byť žalobcovi jasné, že žalovaný\nneplánuje uhradiť celkovú cenu diela.\n16. V zmysle vyššie uvedeného má predmetné plnenie žalovaného voči žalobcovi podľa odvolacieho\nsúdu účinky uznania zvyšku dlhu. Následne je potrebné vychádzať z ustanovenia § 323 ods. 1 ObZ\nteda, že účinkom uznania záväzku je uplatnenie vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že sa má za to,\nže v dobe uznania záväzok v uznávanom rozsahu trvá, čo má za následok presun dôkazného bremena\nz oprávneného na povinného.\n17. V prípadnom spore preto žalobcovi na preukázanie oprávnenosti žalovaného nároku stačí, aby\npreukázal, že nárok, ktorý si žalobou od žalovaného uplatňuje, žalovaný uznal okrem iného aj na základe\nskutočnosti uvedenej v ustanovení § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. S ohľadom na konštrukciu\nvyvrátiteľnej právnej domnienky nemusí žalobca v takom prípade preukazovať vznik a predpoklady\nžalobného nároku, a je naopak na žalovanom v dôsledku prechodu dôkazného bremena, aby preukázal,\nže záväzok v dobe uznania netrval, alebo po tomto období zanikol. K uvedenému odvolací súd poukázal\naj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 10. januára 2008 sp. zn. 32Cdo/4465/2007.\n18. Podľa odvolacieho súdu správne súd prvej inštancie uzatvoril, že pred ním zo strany žalobcu došlo\nk preukázaniu skutočnosti, že medzi stranami sporu bola žalobcom tvrdená zmluva o dielo preukázaná,\npričom bola súdu aj predložená. Skutočnosť, že žalovaný tvrdí, že podpis štatutárneho zástupcu\nžalovaného na predmetnej zmluve nie je jeho, respektíve nedošlo k osobnému jednaniu o obsahu\nzmluvy o dielo, nie je možné uzatvoriť len na základe samotného tvrdenia žalovaného. Bolo úlohou\nžalovaného vzniesť také návrhy na dôkazné prostriedky (odborné vyjadrenie, znalecký posudok), aby\nbolo bezpochyby pred súdom prvej inštancie preukázané, že predmetnú zmluvu nepodpísal štatutárny\nzástupca žalovaného, ku ktorej skutočnosti však pred súdom prvej inštancie zo strany žalovaného\nnedošlo.\n19. Ohľadne svedkov vypočutých v trestnom konaní, až po vydaní rozhodnutia vo veci samej súdom prvej\ninštancie sa podľa odvolacieho súdu jedná o neprípustnú novotu v odvolacom konaní, keď žalovanému\nnič nebránilo navrhnúť vypočutie týchto svedkov pre súdom prvej inštancie. Súd teda na ich obsah\nnemohol v odvolacom konaní prihliadať.\n20. Zároveň zo samotnej zmluvy predloženej žalobcom je podľa odvolacieho súdu zrejmé, že v tejto\nzmluve sa jedná o Jána Šamka ml., pričom skutočnosti, že objednávateľ ako žalovaný v zmysle tejto\nzmluvy o dielo mal dojem, že bol uvedený do omylu, keď za zhotoviteľa bol, alebo mal byť označený S.\nC. st. Bolo úlohou samotného žalovaného riadne si overiť, s ktorou osobou uzatvára predmetný zmluvný\nvzťah. Tým, že Ján Šamko ml., ako žalobca bol ako zhotoviteľ v zmluve o dielo jasne a bezpochyby\nuvedený tak, že nebolo možné si ho pomýliť s S. C. st., je zrejmé tak zo samotnej zmluvy o dielo, ako aj zo\nsamotnej faktúry, ktorá bola žalovanému vystavená (č.1. 11 súdneho spisu), kde dodávateľ je uvedený\nJán Šamko ml. Skutkové tvrdenia samotného žalovaného sú nekonzistentné, pretože pokiaľ tvrdil, že v\nzmluve o dielo bol uvedený do omylu ohľadne osoby zhotoviteľa, nebol by následne vyplácal faktúru,\nz ktorej uhradil sumu 2 000 eur, pričom na predmetnej faktúre ako daňovom doklade je jasne uvedený\nako dodávateľ Ján Šamko ml.\n21. Obrana žalovaného v tom, že v prípade úhrady sumy 2 000 eur nevedel, že túto sumu uhrádza\nJánovi C. ml., a že mal ako dôvodné myslieť si, že predmetná suma je uhrádzaná S. C. st. sa javila\nodvolaciemu súdu ako účelová. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že predmetnú, či už faktúru 2/2020,\nresp. iné doklady žalovaný žalobcovi ako nedôvodné nevracal a nerozporoval tieto faktúry a ani sumy\nv nich uvedené. Odvolacie námietky žalovaného ohľadne formulára A1, či oprávnenie na vykonávanie\nživnosti v Spolkovej republike Nemecko, pre posúdenie samotného sporu podstatné nie sú. Prípadné\nmožné sankcie, ktoré opisuje odvolateľ vo svojom odvolaní, ak by žalobca bez oprávnenia na podnikanie\na prípadných potvrdení a formulárov práce vykonával, a tým by sa v rámci neudelenia povolenia podnikať\nv Spolkovej republike Nemecko vystavili sporové strany sankčným mechanizmom pre posúdenie danej\nveci, nemá žiadnu relevanciu. O odvolacím súdom uvedených skutočnostiach o to viac svedčí záver, že\n\nžalovaný sám potvrdzoval, že práce pre neho vykonával samotný Ján Šamko ml. Skutočnosti tvrdené\nžalovaným, že si len myslel, že Ján Šamko ml. je zamestnanec S. C. st. sú v kontexte vyššie uvedených\nlistinných dôkazov ničím nepodložené tvrdenia žalovaného aj v priamej nadväznosti na skutočnosť, že v\nneskoršom období vyplatil faktúru č. 2/2020 v nej označenému dodávateľovi Jánovi Šamkovi ml., ktorý\npodľa údajov v nej uvedených za žiadnych okolností nevystupoval ako zamestnanec svojho otca.\n22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny\npotvrdil. Výrok o trovách konania sa zakladá podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.\n23. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalovaný (č.1. 233\nspisu), prípustnosť ktorého odôvodnil ust. § 420 písm. f) CSP teda, že súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n24. Žalovaný (v ďalšom texte tiež ako „dovolateľ\") uviedol, že napádané rozhodnutie odvolacieho súdu\nje pre nedostatok a nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia nepreskúmateľné a nedostatočné. Odvolací\nsúd (a napokon ani prvoinštančný súd) sa podľa názoru žalovaného nevysporiadal so zásadnými\ntvrdeniami a dôkazmi, na ktoré žalovaný poukazoval. Žalovaný má za to, že v odôvodnení napadnutého\nrozsudku sa mu nedostalo presvedčivých odpovedí na relevantné argumenty. Nedostatočnosť\nodôvodnenia rozsudku vidí žalovaný v prvom rade v tom, že sa Krajský súd v Prešove, ako odvolací\nsúd, v rozsudku sa dostatočne nevysporiadal so zásadnou otázkou platnosti (pravosti) právneho úkonu,\na to žalobcom predloženej zmluvy o dielo zo dňa 29. januára 2020. Odvolací súd (a zároveň aj\nprvoinštančný súd), podľa názoru žalovaného, ignoroval pri vyhodnocovaní predkladaných dôkazov\npravidlá formálnej logiky, čím došlo k zásadnému porušeniu poskytnutia materiálnej ochrany zákonnosti\na práv a oprávnených záujmov žalovaného, ako strany sporu.\n25. Dovolateľ uviedol, že už od začiatku súdneho sporu (resp. aj pred podaním žaloby v rámci predsúdnej\nkomunikácie) poukazoval na to, že v danom období nemal záujem a ani nemohol uzatvoriť zmluvu o\ndielo priamo so žalobcom, a teda žalobcom predloženú zmluvu o dielo popieral, čo odôvodňoval aj\ntým, že žalobca (Ján Šamko ml.) v čase údajného uzatvorenia zmluvy (29. januára 2020) nedisponoval\nosvedčením o živnostenskom oprávnení; nebolo možné vystaviť žalobcovi formulár PD A1 pre SZČO,\nkeďže v danom čase nespĺňal podmienky pre vystavenie formulára; žalovaný (v zastúpení S. V., jediným\nkonateľom) v čase údajného uzatvorenia zmluvy sa nenachádzal na území Slovenskej republiky, ale v\nNemeckej spolkovej republike, k čomu predložil dôkaz, potvrdené hodiny (Stundennachweis) zo stavby\nHipp Herford za obdobie od 15. januára do 30. januára 2020 a teda, že nemohlo dôjsť k osobnému\nstretnutiu a podpisu zmluvy o dielo tak, ako to tvrdil žalobca, s čím sa nevysporiadal ani prvoinštančný\nsúd ani odvolací súd.\n26. Uznanie záväzku v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka nemožno podľa názoru žalovaného\naplikovať na žalobcom uplatnený nárok tak, ako to je v prípade napádaného rozsudku. Žalovaný je\nnázoru, že náležite poukazoval na to, akým spôsobom bol uvedený do omylu pri úhrade sumy 2 000\neur na účet žalobcu. Žalovaný z opatrnosti opätovne uviedol, že túto sumu uhrádzal na uvedený účet\nv domnienke, že sa má jednať o účet S. C. staršieho, nie mladšieho, čo žalovaný preukazoval aj tým,\nže S. C. starší uvádzal číslo tohto účtu aj na ním vystavenej faktúre z mesiaca január 2020. Žalovaný\npritom nemal dôvod a povinnosť skúmať, komu uvedené číslo účtu patrí, a preto akceptoval v tomto\nsmere údaje, uvedené na vystavenej faktúre č. 1/2020 pánom S. C. starším a poukázal na uvedený účet\nzálohovú platbu vo výške 2 000 eur.\n27. Vo vzťahu k možnosti skúmania platnosti (resp. pravosti) žalobcom má žalovaný za to, že\nodvolaciemu súdu ušlo pozornosti, že dôkazné prostriedky zamerané smerom k znaleckému skúmaniu\npravosti predloženého listinného dôkazu nebolo možné aplikovať, keďže žalobca predložil sporný dôkaz\nlen v podobe elektronického skenu. Žalovaný pritom na pojednávaní pred súdom prvej inštancie navrhol,\naby žalobca predložil k nahliadnutiu zmluvu v originálnom znení pre účely preskúmania pravosti podpisu\na pečiatky žalovaného na zmluve, na čo však na pojednávaní dňa 22. septembra 2021 žalobca uviedol,\nže: „On originál zmluvy nemá, pretože on sa sťahoval do domu a on mal iba naskenovanú kópiu zmluvy\".\nOdvolací súd sa pri odôvodňovaní svojho názoru o potvrdení správnosti záveru súdu prvej inštancie k\npreukázaniu tvrdenej zmluvy o dielo nezaoberal skutočnosťami, tvrdenými a preukazovanými žalovaným\no nepravdivých tvrdeniach žalobcu k spôsobu uzatvorenia zmluvy, čo má podľa dovolateľa zakladať jeho\n\nnezrozumiteľnosť. Žalovaný je pritom presvedčený, že súdom poskytol dostatočné množstvo dôkazných\nprostriedkov, ktoré preukazovali, že takúto zmluvu so žalobcom nikdy neuzavrel a ani nikdy nemal\nzáujem uzavrieť.\n28. Dovolateľ je názoru, že napadnuté rozhodnutie má tak zásadné nedostatky, ktoré svojou povahou,\nintenzitou, významom a právnymi následkami predstavujú zásadnú vadu súdneho konania. Podľa\nnázoru žalovaného ide o výnimočný prípad, ktorého nedostatočnosť odôvodnenia, ktoré je v kontexte\nvykonaných a hodnotených dôkazov v rozpore s pravidlami formálnej logiky, možno hodnotiť za\nnezrozumiteľné, zmätočné, a preto aj nepreskúmateľné. Žalovaný preto navrhol, aby dovolací súd\nnapádané rozhodnutie (prípadne aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie) zrušil a vec vrátil na ďalšie\nkonanie. Zároveň dovolateľ požiadal o náhradu trov dovolacieho konania.\n29. Žalobca vo vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, že aj keď žalovaný formálne odôvodňuje\nuvedený dovolací dôvod tým, že namieta porušenie práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia\na porušenie zákazu svojvoľného postupu súdu, z obsahu dovolania je zrejmé, že argumentácia\nžalobcu spočíva predovšetkým v namietaní nesprávne zisteného skutkového stavu odvolacím súdom a\nnesprávneho právneho posúdenia veci, čo sú námietky, ktoré nie je možné subsumovať pod dovolací\ndôvod podľa § 420 písm. f) CSP.\n30. Argumentačné jadro dovolania sa podľa žalobcu nachádza v jeho bode č. 18, kde však žalovaný\nargumentuje iba tým spôsobom, že poukazuje na vlastnú argumentáciu, ktorú uplatňoval v predmetnom\nsúdnom konaní (bez akejkoľvek reflexie na protiargumentáciu žalobcu a na výstižné zhodnotenie\ndôkaznej situácie odvolacím súdom), na základe čoho bez ďalšieho uvádza svoje hodnotenie, že\nvybrané závery napadnutého rozsudku odvolacieho súdu sú nesprávne, nedostatočné, nezrozumiteľné\na nepreskúmateľné. Jedná sa však v tomto smere iba o subjektívne závery žalovaného, ktoré však nie sú\ndôvodné, pričom za žiadnych okolností nie sú spôsobilé odôvodniť existenciu uplatneného dovolacieho\ndôvodu podľa § 420 písm. f) CSP.\n31. Z napadnutého rozsudku je podľa žalobcu zrejmé, že odvolací súd sa v dostatočnej miere, dôsledne\na výstižne vysporiadal s odvolacími námietkami žalovaného. Aj to svedčí o tom, že námietky žalovaného\no tom, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, nezrozumiteľný, a že bolo porušené procesné\nprávo žalovaného na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, sú nedôvodné. Zároveň, odvolací súd\nv skutkovou napadnutom rozsudku, ako aj súd prvej inštancie v jeho rozsudku, sa so dôkaznou a\nprávnou situáciou a argumentáciou strán konania vysporiadali správne. Oba rozsudky sú vecne správne\na náležitým spôsobom odôvodnené.\n32. Aj vzhľadom na vecnú správnosť napadnutého rozsudku nemožno podľa žalobcu považovať za\ndôvodné ani námietky žalovaného z podaného dovolania o tom, že napadnutý rozsudok je svojvoľný.\nŽalobca, bez potreby zahlcovania dovolacieho súdu opätovnou argumentáciou, odkázal na správne\na výstižné odôvodnenia napadnutého rozsudku, ako aj rozsudku súdu prvej inštancie, a súčasne aj\nna svoju argumentáciu v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní, z čoho je\nzrejmé, že procesná obrana žalovaného, ktorú uplatňoval v predmetnom súdnom konaní, a na ktorú\nodkazuje aj v podanom dovolaní, nebola spôsobilá priniesť žalovanému meritórny úspech. Žalobca\nmá za to, že predmetné dovolanie žalovaného je procesne neprípustné a nedôvodné. Žalobca preto\nnavrhol dovolaciemu súdu, aby predmetné dovolanie žalovaného odmietol, resp., aby ho zamietol, a\naby žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100%.\n33. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd\"), ako súd dovolací [§ 35 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP\")], po zistení, že dovolanie podal včas\nžalovaný, v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený podľa\n§ 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že tento mimoriadny\nopravný prostriedok žalovaného treba odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie\nje dovolanie prípustné.\n34. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho\nprípustnosti v Civilnom sporovom poriadku. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí,\nže narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť\n\nvyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky,\nza ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno\ninterpretovať rozširujúco; namieste je skôr reštriktívny výklad (porovnaj 9Cdo/72/2020, 9Cdo/260/2021).\n35. Podľa ustanovenia § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to\nzákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza,\nže dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie\nnemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či\nsú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej\nprávomoci dovolacieho súdu.\n36. Predmetom dovolacieho prieskumu je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bol\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdený. Z tohto dôvodu je dovolanie voči napadnutému rozhodnutiu\nprípustné podľa § 420 CSP, pretože ide o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa konanie v danom\nprocesnom štádiu končí.\n37. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm.\nf) CSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej, alebo, ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n38. Túto vadu vzhliadol dovolateľ v takom postupe konajúcich súdov, kedy tieto sa podľa jeho názoru\nnevysporiadali so zásadnými tvrdeniami a dôkazmi, na ktoré ako žalovaný poukazoval. Nedostatočnosť\nodôvodnenia napádaného rozsudku vidí žalovaný v prvom rade v tom, že sa Krajský súd v Prešove,\nako odvolací súd dostatočne nevysporiadal so zásadnou otázkou platnosti (pravosti) právneho úkonu,\na to žalobcom predloženej zmluvy o dielo zo dňa 29. januára 2020. Odvolací súd (a zároveň aj\nprvoinštančný súd), podľa názoru žalovaného, ignoroval pri vyhodnocovaní predkladaných dôkazov\npravidlá formálnej logiky, čím došlo k zásadnému porušeniu poskytnutia materiálnej ochrany zákonnosti,\npráv a oprávnených záujmov žalovaného, ako strany sporu.\n39. V súvislosti s vyššie uvedenou námietkou súvisiacou s dokazovaním, dovolací súd pripomína,\nže už podľa predchádzajúcej právnej úpravy nebolo dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných\noprávnení strany sporu (a zakladajúcim prípustnosť dovolania), nedostatočné zistenie rozhodujúcich\nskutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie\nniektorého dôkazu (R37/1993, R125/1999, R42/1993). Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí\nuverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 125/1999, dospel k\nzáveru, že ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy\nna zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f) OSP\nnie je prípustné, lebo to nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. V tejto súvislosti\ndovolací súd uvádza, že nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov nie je uvedené medzi prípustnými\ndôvodmi dovolania, ktoré sú vymedzené v § 241 ods. 1 písm. a) až c) OSP. Pre tento záver svedčí aj\n§ 243a ods. 2 druhá veta OSP, ktorý upravuje, že dovolací súd nevykonáva dokazovanie (uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 7. novembra 2013 sp. zn. 5Cdo/275/2013). Nová právna\núprava na podstate uvedeného nič nezmenila.\n40. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Dôkazy súd hodnotí\npodľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom\nstarostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP).\n41. Pri uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi\npredpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Iba výnimočne zákon súdu ukladá\nurčité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (napr. § 192, §193, § 205 CSP).\n42. Ťažisko dokazovania je v konaní na súde prvej inštancie; skutkové závery tohto súdu je oprávnený\ndopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže vykonávať dokazovanie (§ 384\nCSP).\n\n43. Súd rozhodujúci o dovolaní nepreskúmava správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to už len z toho\ndôvodu, že v konaní o tomto opravnom prostriedku nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy;\nna rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu totiž nemá možnosť dôkazy sám vykonávať (§\n442 CSP).\n44. Keď Najvyšší súd Slovenskej republiky nemôže vykonávať dokazovanie, tak môže iba na základe\nsúdnych spisov preskúmať správnosť hodnotenia dôkazov súdom, lebo si nemôže pre svoje rozhodnutie\nzabezpečiť rovnaké podklady a predpoklady doplnením, alebo zopakovaním dokazovania, aké mal súd,\nktorý dôkazy hodnotil. Zároveň dovolací súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Obdo/46/2017 a obdobne aj sp. zn. 4Obdo/41/2017, v ktorom uviedol, že „súd\nv konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky\nnavrhované dôkazy\". Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v\nrámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie sporových strán.\n45. Dovolací súd ďalej uvádza, že pokiaľ súd nevykonal v priebehu civilného konania všetky navrhované\ndôkazy alebo nevykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nedostatočne zistil skutkový\nstav alebo nesprávne vyhodnotil niektorý dôkaz, nemožno to v zásade považovať za procesnú vadu\nkonania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení strany, čo v súlade s ustálenou judikatúrou\nnajvyššieho súdu nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 420 písm. f) CSP\n(I. ÚS 65/2020, III. ÚS 171/2018, II. ÚS 202/2020, II. ÚS 108/2020, IV. ÚS 511/2020). V súvislosti s\nuvedeným však dovolací súd považuje za potrebné upozorniť, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo\nsvojich rozhodnutiach tiež vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať\nvplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť,\nmožno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (III. ÚS 332/2009).\n46. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí s poukazom na obsah spisového materiálu zdôraznil, že\nžalobcovi na preukázanie oprávnenosti žalovaného nároku stačilo preukázať, že ním uplatnený nárok\nžalovaný uznal, okrem iného aj na základe skutočnosti uvedenej v ustanovení § 407 ods. 3 Obchodného\nzákonníka. S ohľadom na konštrukciu vyvrátiteľnej právnej domnienky odvolací súd zdôraznil, že\nžalobca v takomto prípade nemusí preukazovať vznik a predpoklady žalobného nároku a je naopak\nna žalovanom v dôsledku prechodu dôkazného bremena, aby preukázal, že záväzok v dobe uznania\nnetrval alebo po tomto období zanikol.\n47. Dovolací súd zdôrazňuje, že súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu.\nProces dokazovania je týmto vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti\nkonania, ako aj koncentračnej zásade. V súdenej veci obsah spisového materiálu deklaruje, že od\nzačatia súdneho konania žalobca na základe vymedzených tvrdení v žalobe preukazoval dôvodnosť\nním uplatneného nároku a na druhej strane žalovaný dôvodnosť tohto uplatneného nároku popieral.\nKonajúce súdy po vykonaní dokazovania okrem iného ustálili, že žalovaný nerozporoval, že dielo vykonal\nžalobca; že žalovaný po prevzatí diela neodmietol zaplatiť cenu za dielo a ani nedošlo ku žiadnej\nreklamácii vád diela, resp. požadovanej zľave z ceny diela zo strany žalovaného. Žalovaný ešte pred\núhradou čiastkovej sumy 2 000 eur, resp. pri jej úhrade nedal žalobcovi jasne najavo, že zbytok dlhu\nneuznáva a z okolností pred úhradou dlhu žalobcovi a jednania samotného žalovaného nemohlo byť\nžalobcovi jasné, že žalovaný neplánuje uhradiť celkovú cenu diela. Odvolací súd dodal, že skutkové\ntvrdenia samotného žalovaného sú nekonzistentné, pretože pokiaľ tvrdil, že v zmluve o dielo bol uvedený\ndo omylu ohľadne osoby zhotoviteľa, nebol by následne vyplácal faktúru, z ktorej uhradil sumu 2\n000 eur, pričom na predmetnej faktúre, ako daňovom doklade je jasne uvedený ako dodávateľ Ján\nŠamko ml. s tým, že predmetnú faktúru č. 2/2020, resp. iné doklady žalovaný žalobcovi ako nedôvodné\nnevracal a nerozporoval tieto faktúry a ani sumy v nich uvedené. Takýto procesný postup súdov sa\nriadi princípom kontradiktórnosti a koncentračnou zásadou, z ktorého dôvodu sa nie je možné stotožniť\ns dovolacou námietkou žalovaného ohľadom dokazovania, že mu súdy nezabezpečili rovnosť strán v\ncelom sporovom konaní, prípadne že došlo v konaní k narušeniu princípu „rovnosti zbraní\".\n48. K dovolacej námietke súvisiacej s nevykonaním dôkazu, resp. s nevypočutím svedkov vypočutých\nv trestnom konaní, až po vydaní rozhodnutia vo veci samej súdom prvej inštancie, ktoré dôkazy podľa\nodvolacieho súdu boli neprípustnou novotu v odvolacom konaní, dovolací súd dodáva, že ak žalovaný v\n\nodvolaní uvádza nové skutočnosti a predkladá nové dôkazy, odvolací súd takýto postup správne označil\ns poukazom na § 366 CSP za novotu. Keďže sú novo uvádzané dôkazy novotou v odvolacom konaní,\nnebol daný dôvod pre ich vykonanie. Dovolací súd zdôrazňuje, že vykonanie dôkazov predložených až\nv odvolacom konaní, hoci sa mohli predložiť aj skôr, znamená popretie princípu neúplného apelačného\nkonania, koncentračnej zásady, popretím dôkaznej povinnosti sporových strán, ako povinnosti tvrdenia\nv zmysle čl. 8 CSP. Takýto postup konajúceho súdu nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania\nv zmysle ust. § 420 písm. f) CSP.\n49. Dovolací súd ďalej uvádza, že právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia\nje jedným z aspektov práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(sp. zn. II. ÚS 383/06).\n50. S poukazom na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 120/2020, IV. ÚS\n557/2020, ako aj v zmysle judikatúry ESLP dovolací súd uvádza, že ,,kvalitu odôvodnenia súdneho\nrozhodnutia je potrebné považovať za jeden zo základných aspektov práva na spravodlivý proces,\npodobne ako právo na rovnosť zbraní alebo zásadu kontradiktórnosti konania. Podstatou odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia je vysvetlenie, objasnenie a „obhájenie\" toho, ako súd procesne postupoval\n(vrátane toho, ako rozhodol), a ako také nemôže byť od doterajšieho procesného postupu oddelené\".\n51. V posudzovanom prípade bolo potrebné zohľadniť, že odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej\ninštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP a v celom rozsahu sa stotožnil s jeho\nodôvodnením. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a\nurčujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú jednotu.\nAk odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie stačí, ak v\nodôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie\nveci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku\nsúdu prvej inštancie.\n52. Obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie dovolateľa, že odvolací súd sa nezaoberal zásadnými\ndôvodmi podstatnými pre rozhodnutie vo veci, a to najmä ak s poukazom na § 407 ods. 3 ObZ\nzdôraznil, že ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak\nmožno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Uvedené zákonné ustanovenie podľa\nodvolacieho súdu spája s čiastočným plnením záväzku vznik vyvrátiteľnej domnienky trvania zvyšku\nzáväzku v dobe jeho uznania so splnením určitých podmienok. Čiastočné plnenie, ale nemusí byť\nuznaním záväzku vždy, musí byť poskytnuté za takých okolností, že možno v konkrétnom prípade\nusudzovať na to, že jeho poskytnutím dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Tu možno podľa odvolacieho\nsúdu konštatovať, že pri úhrade sume 2 000 eur zo strany žalovaného žalobcovi tento pri vykonanej\nplatbe žiadnym spôsobom nenamietal zostávajúcu časť dlhu voči žalobcovi a neuvádzal ani konkrétne\nskutkové okolnosti prečo by odmietal zostávajúcu časť dlhu vo výške 3 439,50 eura uhradiť. Preto v\nprípade, že bol záväzok čiastočne uhradený a tým pádom v zmysle ustanovenia § 407 ods. 3 ObZ\nsa považuje aj vo zvyšku za uznaný, nemôže súd svoje rozhodnutie oprieť o to, že nemožno zaujať\nspoľahlivý záver, že medzi stranami sporu existoval právny vzťah, ale musí vychádzať z toho, či bola\nv konaní vyvrátená domnienka existencie záväzku. Zároveň sa odvolací súd vysporiadal s každou\nodvolacou námietkou.\n53. Dovolací súd preto konštatuje, že odvolací súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom\nuviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu; jeho postup nemožno považovať za neodôvodnený.\nMyšlienkový postup odvolacieho súdu je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na\nvšetky rozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery,\nktoré prijal. Zároveň sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami\nžalovaného tak, ako ich špecifikoval v podanom odvolaní (viď body 16. až 29. napádaného rozhodnutia).\nOdôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia v zmysle § 393 ods. 2\nCSP.\n54. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že konanie pred odvolacím súdom (ako aj\nsúdom prvej inštancie) nebolo postihnuté namietanou vadou zmätočnosti uvedenou v ustanovení § 420\npísm. f) CSP.\n\n55. Keďže prípustnosť dovolania žalovaného nie je daná podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP, dovolací\nsúd dovolanie žalovaného podľa § 447 písm. c) CSP odmietol a to bez toho, aby sa zaoberal otázkou\nvecnej správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia.\n56. O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 453 ods. 1 CSP\nv spojení s § 255 ods. 1 CSP.\n57. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}