{"guid": "1dec90ea-5120-4ba6-a35e-b1b969f32e1c:0a0f47df-c66d-4c58-99c1-2565838e0f3f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8816201933.1", "spisova_znacka": "5Cdo/159/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/159/2023 z 30. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2024, sp. zn. 5Cdo/159/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:8816201933.1", "identifikacne_cislo": "8816201933", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Halušková", "sudca_id": 966, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-haluskova-966", "datum_vydania": "2024-05-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "nazov": "§ 185 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "nazov": "§ 432 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-185", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0a0f47df-c66d-4c58-99c1-2565838e0f3f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8816201933.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8816201933.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8816201933.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/159/2023\n8816201933\n30. 05. 2024\nJUDr. Jana Halušková\nECLI:SK:NSSR:2024:8816201933.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a\nčlenov senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. v spore žalobcov 1/ L. Y., narodený\nXX. U. XXXX, X. O. Z., F.Í. C. XXX/XX, 2/ W. Y., narodená XX. R. XXXX, X. O. Z., F. C. XXX/XX, obidvaja\nzastúpení JUDr. Miloš Kaščák, advokát, Vranov nad Topľou, Kalinčiakova 10, 3a/ L. U., narodený XX. F.\nXXXX, E. O. D. XXX, 3b/ U. U., narodený XX. D. XXXX, X. O. Z., F. L. XXXX/X, 3c/ P.. L. U., narodená\nXX. Y. XXXX, X. O. Z., F. L. XXXX/X, 4/ U. X., narodený XX. R. XXXX, X. O. Z., F. C. XXX/XX, 5/ P.\nX., narodená XX. Y. XXXX, X. O. Z., F. C. XXX/XX, 6a/ C.. X. V., narodený XX. U. XXXX, V., K. X, 6b/\nC.. P. V.Í., narodený XX. R. XXXX, V. - M. X., B. U. XXXX/XX, 7/ U.E. V., narodená XX. U. XXXX, X. O.\nZ., F. C. XXX/XX, 8/ X. L., narodená XX. D. XXXX, X. O. Z., F. C. XXX/XX, 9/ G. M., narodená XX. R.\nXXXX, X. O. Z., F.Y. C. XXX/XX, 10/ C.. L. Š., narodená XX. Y. XXXX, X. O. Z., F. C. XXX/XX, 11/ C..\nF. Š., narodený XX. U. XXXX, P., Z. XXXX/XX, 12/ U. M., narodená XX. I. XXXX, X. O. Z., F. C. XXX/\nXX, prechodne O.Ý. B. XXX, žalobcovia 3a/ až 12/ zastúpení splnomocneným zástupcom žalobcom 1/,\nproti žalovanému Mesto Vranov nad Topľou, Vranov nad Topľou, Dr. C. Daxnera 87, IČO: 00 332 933,\no určenie vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 5C/63/2016,\no dovolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 07. septembra 2022 sp. zn.\n3Co/26/2022 takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalovanému voči žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne priznáva náhradu trov dovolacieho konania\nv plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej iba „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom\nzo dňa 12. októbra 2021 č. k. 5C/63/2016-310 zamietol žalobu a žalovanému priznal voči žalobcom\nv 1. až 12. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého rozhodne súd\nprvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Z dôvodov rozsudku vyplýva,\nže žalobcovia sa ako vlastníci bytov domáhali určenia, že nebytový priestor nachádzajúci sa na\nprízemí obytného domu súp. č. XXX, postaveného na parcele číslo 1114, zapísaný na LV č. XXXX\nkat. územie X. O. Z. ako vlastníctvo žalovaného pod B9 ako priestor č. XX (miestnosť s bojlerom)\npatrí do podielového spoluvlastníctva žalobcov v podieloch špecifikovaných v podaní zo dňa 30. mája\n2020. Podiel žalovaného na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky\npodiel k pozemku predstavuje 6000/66984. Okresný súd aplikujúc ustanovenia § 126 ods. 1 zákona\nč. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 7, § 70 zákona č. 162/1995 Z. z, § 2 ods. 3\naž 5, § 5 ods. 1 písm. b), § 19 ods. 7, § 22 a nasl. zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov\na nebytových priestorov, § 85 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom\nporiadku, § 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí žalobu zamietol po zistení, že žalovaný sa stal\n\nvlastníkom predmetného nebytového priestoru na základe zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Nebytový\npriestor bol stavebne určený na garáž, zmena účelu na miestnosť s bojlerom nebola preukázaná. Zo\nzápisnice dielčej inventarizačnej komisie zo dňa 12. 11. 1997 Mesta Vranov nad Topľou v zastúpení\nByterm s.r.o. vyplynulo, že v bytovom dome č. XXX sa nachádzajú 3 garáže. Prílohou kúpnych zmlúv\nuzatváraných pri odpredaji bytov v bytovom dome do vlastníctva občanov v r. 1999 bol situačný nákres\nsuterénu, v ktorom plocha spoločných priestorov predstavovala 97,19 m2. Výmera garáží do celkovej\nplochy spoločných priestorov nebola poňatá. Kúpne zmluvy o prevode vlastníctva bytov obsahovali\nkúpnu cenu stanovenú na základe výpočtového listu. Cena nebytových priestorov (73.264,00 Sk) a\nplocha nebytových priestorov 60 m2 bola špecifikovaná samostatne a nebola súčasťou vzorca na\nstanovenie ceny bytu. V čl. IV. bod 3 Zmlúv č. 2/984/99, č. 1/984/99 a č. 8/984/99 o prevode vlastníctva\nbytov uzavretých medzi žalobcom 1/, žalobkyňou 2/, právnou predchodkyňou žalobcov 3a/, 3b/, 3c/,\nžalobkyňou 12/ a žalovaným sú uvedené ako spoločné zariadenia hromozvod, vodovodné, kanalizačné,\nelektrické, plynové prípojky, kočikárne, spoločný priestor a miestnosť s bojlerom. Rozloha spoločných\npriestorov neobsahuje rozlohu garáží. Pomyselná miestnosť s bojlerom, ktorá stavebne nie je oddelená\nod priestoru garáže, nemôže byť považovaná za spoločné zariadenie domu, nakoľko neslúži výlučne\ntomuto domu, ale aj ďalším dvom bytovým domom (súp. č. XXX a XXX). Okresný súd sa nestotožnil\ns tvrdením žalobcov, že priestor č. XX mal byť automaticky považovaný za spoločné zariadenie domu,\nnakoľko nebolo preukázané, že vznikol zo spoločných častí alebo zariadení, a preto nemožno aplikovať\n§ 16 ods. 7 zák. č. 182/1993 Z. z. Podmienkou úspechu žalobcov bolo, aby preukázali, že nebytový\npriestor č. XX vznikol na základe rozhodnutia o zmene užívania stavby zo spoločných častí domu\nalebo spoločných zariadení domu. Žaloba nemohla byť úspešná ani z procesného hľadiska, nakoľko\nžalobcovia sa domáhali určenia vlastníctva k podielu 6000/66984 na spoločných častiach a spoločných\nzariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku, ktorý je v uvedenom rozsahu vlastníctvom\nžalovaného. V prípade ich úspechu by bol podiel žalovaného na spoločných častiach a spoločných\nzariadeniach domu a na pozemku 0/60984, čo by nezodpovedalo reálnemu stavu. Tento podiel nie\nje spôsobilý byť samostatným predmetom prevodu práv. Veľkosť podielu žalovaného (6000/66984) je\nurčená v zmysle § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 182/1993 Z. z. podielom podlahovej plochy bytu alebo\nnebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome. Žalobe\nnemožno vyhovieť ani z dôvodu priameho porušeniu zákona č. 182/1993 Z. z. v časti, ktorá určuje\nspôsob výpočtu veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na\nspoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom\ndomom a na priľahlom pozemku [§ 5 ods. 1 písm. b)]. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa §\n255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) v spojení s § 262 ods. 2 CSP tak, že úspešný\nžalovaný má voči žalobcom 1/ až 12/ nárok na náhradu trov konania v plnej výške.\n2. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (ďalej tiež „odvolací súd“) rozsudkom zo 07. septembra 2022\nsp. zn. 3Co/26/2022 odvolaním žalobcov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a rozhodol,\nže žalovaný má voči žalobcom v 1. až 12. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 %. Urobil tak stotožniac sa so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie po zistení,\nže odvolanie len opakuje dôvody uvádzané žalobcami v priebehu konania na súde prvej inštancie a\nodvolatelia neuvádzajú žiadne nové skutočnosti, na ktoré by už nebol reagoval súd prvej inštancie,\nktorý dostatočným spôsobom vysvetlil dôvody vedúce k záveru o nedôvodnosti žaloby. Odvolací súd\ndoplnil, že vedľajším predmetom vlastníctva bytov a nebytových priestorov sú spoločné časti a spoločné\nzariadenia bytového domu, ktoré nie je možné reálne rozdeliť medzi jednotlivých vlastníkov bytov.\nUrčenie a popis spoločných častí a spoločných zariadení domu je obligatórnou náležitosťou zmluvy o\nprevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v zmysle § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 182/1993 Z. z.\no vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ktorý v § 2 ods. 4 uvádza,\nže spoločnými časťami domu sa rozumejú tie jeho časti, ktoré sú nevyhnutné pre jeho podstatu a\nbezpečnosť, pričom nemusia byť určené na spoločné užívanie všetkých vlastníkov bytov a nebytových\npriestorov. Uvedené zahŕňa najmä základy domu, strechu, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody,\nschodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné, nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné\nkonštrukcie. V súlade s § 19 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov môžu byť spoločné časti,\nresp. niektoré z nich rozhodnutím vlastníkov vyňaté zo spoluvlastníctva všetkých vlastníkov v dome.\nZákonodarca teda ponechal na zmluvnej úprave, ktoré časti domu sa budú považovať za spoločné časti\ndomu. Vymedzenie spoločných častí určuje jednostranne vlastník domu pri prvom prevode vlastníctva\nbytu alebo nebytového priestoru. Spoločné zariadenia domu vymedzuje § 2 ods. 5 zákona o vlastníctve\nbytov a nebytových priestorov ako zariadenia určené na spoločné užívanie slúžiace výlučne tomuto\ndomu. Ide najmä o výťahy, práčovne a kotolne, vrátane technologického zariadenia, hromozvody,\n\nkomíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky. Od spoločných\nčastí sa spoločné zariadenia odlišujú účelovým určením a tým, že nie sú nevyhnutné pre podstatu a\nbezpečnosť domu, hoci to neplatí bez výnimky. Zo zmlúv o prevode vlastníctva bytov v obytnom dome\nč. 1/984/99, č. 2/984/99, č. 8/984/99/ zo dňa 21. 01. 1999 predložených žalobcami v konaní vyplynulo,\nže spoločnými zariadeniami domu bola okrem iného aj miestnosť s bojlerom. Podľa situačného nákresu\ntvoriaceho súčasť zmluvy o prevode vlastníctva bytov v obytnom dome je plocha spoločných priestorov\n97,19 m2, plocha pivničných priestorov 113,34 m2, pričom sčítaním jednotlivých údajov uvedených\nv situačnom nákrese suterénu je zrejmé, že do plochy spoločných priestorov a plochy pivničných\npriestorov nebola rozloha miestnosti uvedenej v prílohe situačného nákresu suterénu ako bojler a garáže\nzapočítaná, a preto predmetom prevodu na základe zmlúv o prevode vlastníctva bytov a nebytových\npriestorov sporný nebytový priestor nebol. Kúpna cena bola kalkulovaná z podlahovej plochy bytov\n(496,50 m2) a pivníc (113,34 m2- rovnaký údaj je uvedený aj v prílohe ku kúpnym zmluvám), spolu\n609,84 m2, cena bytu za m2 určená výpočtom bola 244,21 Sk. Teda ani na základe výšky kúpnej\nceny nemožno dospieť k záveru, že by žalobcovia kúpou nadobudli vlastnícke právo aj k spornému\nnebytovému priestoru. Z protokolu o odovzdaní a prevzatí nehnuteľnosti - obytného domu zo dňa 06.\n04. 1999, v ktorom je odovzdávajúcim žalovaný a preberajúcim žalobca 1/ ako predseda Spoločenstva\nvlastníkov - F. C.. XXX vyplýva, že nebytový priestor garáže o podlahovej ploche 60 m2, do rozlohy\nktorej má patriť aj pomyselná miestnosť s bojlerom, zostáva vo vlastníctve žalovaného. Odvolacia\nnámietka žalobcov týkajúca sa ust. § 16 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. je bez právneho významu,\nkeďže žalobcovia nepredložili dôkaz o tom, že by malo dôjsť k rozhodnutiu o zmene užívania stavby\nzo spoločných častí a spoločných zariadení domu. Na základe definície uvedenej v § 2 ods. 5 zákona\nč. 182/1993 Z. z. nemožno miestnosť s bojlerom považovať za spoločné zariadenie domu, lebo bojler\nneslúžil výlučne tomuto bytovému domu, ale aj ďalším dvom bytovým domom, ktoré s ním susedia.\nNaviac ako vyplýva zo situačného nákresu suterénu tvoriaceho prílohu kúpnych zmlúv o prevode\nvlastníctva bytov v obytnom dome zo dňa 21.01.1999, sú v ňom zakreslené okrem iného aj tri garáže,\npričom v tomto nebytovom priestore nie je samostatne vyznačená miestnosť s bojlerom, ale len bojler,\nktorý sa nachádza v pomyselnej miestnosti, ktorá nie je stavebne priečkou ani vchodovými dverami\noddelená od garáží. Nemožno preto mať za to, že by miestnosť s bojlerom uvedená v kúpnych zmluvách,\nv ktorých nie je rozloha tejto pomyselnej miestnosti ani zahrnutá, bola samostatnou miestnosťou. Preto\nsprávne uzavrel súd prvej inštancie, že sporný nebytový priestor je súčasťou garáže o rozlohe 60 m2,\nktoré sú vo vlastníctve žalovaného a sporný nebytový priestor nikdy neprešiel do vlastníctva žalobcov. O\ntrovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak,\nže úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu\nvoči neúspešným žalobcom.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej tiež „dovolatelia“) z\ndôvodu uvedeného v § 420 písm. f) CSP. Porušenie svojho práva na spravodlivý proces videli v\nnedostatočnom odôvodnení, arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti rozsudku odvolacieho súdu, vo vadách\nv procese dokazovania a v hodnotení dôkazov. Uviedli, že výklad §-u 16 ods. 7 zák. č. 182/1993 Z. z.\nokresným i odvolacím súdom odporuje spravodlivej ochrane práv a oprávnených záujmov strán sporu.\nZ dôvodu odpredaja bytov žalovaný nemôže byť vlastníkom sporného nebytového priestoru, ktorý mal\nbyť odovzdaný žalobcom, pretože patrí do podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov združených\nv Spoločenstve vlastníkov bytov F. C. XXX. Žalobcovia nemôžu preukázať, že nebytový priestor č. XX\nvznikol na základe rozhodnutia o zmene užívania stavby zo spoločných častí domu alebo zo spoločných\nzariadení domu, pretože ide o fiktívny priestor vytvorený žalovaným bez akéhokoľvek právneho základu\na bez rozhodnutia príslušného orgánu, stále to bola miestnosť s bojlerom. Ide o spoločnú časť\nalebo spoločné zariadenie bytového domu, pretože priestor je vybavený elektroinštaláciou, svetlom a\nzásuvkami napojenými na elektromer spoločných priestorov. Mesto Vranov nad Topľou v roku 1999\nodpredalo nájomníkom spolu s bytmi aj spoločné časti domu a spoločné zariadenia, vrátane miestnosti\ns bojlerom, čo vyplýva z kúpnych zmlúv. Z protokolu o odovzdaní a prevzatí nehnuteľnosti zo 06. apríla\n1999 je zrejmé, že okrem dvoch bytov ostáva vo vlastníctve žalovaného nebytový priestor - garáže o\npodlahovej ploche 60 m2, neuvádza sa priestor s bojlerom. Stavebný úrad patriaci pod odbor životného\nprostredia Okresného úradu vo Vranove nad Topľou listom zo dňa 14. 03. 2000 žalobcom oznámil, že\nmiestnosť, v ktorej je umiestnený bojler, má byť využívaná iba ako miestnosť pre bojler. Nemôže byť\nsúčasne využívaná ako garáž.\n4. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu poukázal na to, že žalobcovia 1/ a 2/ považujú dovolanie za\nďalšie odvolanie. Odvolací súd, ktorý postupoval podľa § 387 CSP, v zmysle judikatúry v odôvodnení\n\nnapádaného rozsudku nemusel dať odpoveď na každú jednu poznámku, resp. nepreukázané tvrdenia\nžalobcov. Hlavný kontrolór mesta v liste 29. 05. 2000 uviedol, že sporný priestor je podľa účelu garážou o\npodlahovej ploche 17,22 m2. Miestnosť s bojlerom bola vytvorená a bojler osadený v rokoch 1970-1971,\nteda nebytový priestor bol stavebne určený na garáž. Z dôvodu, že vytypovaná miestnosť pre bojler\nnepostačovala, ako manipulačný priestor sa využívala časť garáže. Zmena účelu z garáže na miestnosť\ns bojlerom nebola doložená, pôvodný účel sporného priestoru garáže je zachovaný. Nebytové priestory\n- garáže nie sú predmetom kúpno-predajnej zmluvy pri odpredaji obytného domu. K tomu žalovaný\ndoplnil, že list zo 14. 03. 2000 Okresného úradu vo Vranove nad Topľou, odboru životného prostredia\nnemá povahu rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Poukázal aj na to, že žalobca Spoločenstvo\nvlastníkov bytov F. C. XXX, X. O. Z. sa proti žalovanému Mesto Vranov nad Topľou domáhal určenia, že\nžalovaný nie je vlastníkom nebytového priestoru č. XX nachádzajúceho sa na prízemí obytného domu\nsúp. číslo XXX, postaveného na parc. č. 1114 a zapísaného na LV č. XXXX k. ú. X. O. Z., ako aj podielu\n6000/66984 k pozemku a je povinný strpieť, aby v katastri nehnuteľnosti na uvedenom LV bol vykonaný\nvýmaz pod B9 jeho zapísaného vlastníctva. Rozsudkom okresného súdu č. k. 5C/246/2011-62 zo dňa 07.\n08. 2012, právoplatným 19. 07. 2013, bola žaloba zamietnutá. Skutková podstata § 16 ods. 8 (správne\nmá byť ods. 7, pozn. dovolacieho súdu) zákona o vlastníctve bytov výslovne stanovuje podmienku, že\nnebytový priestor vznikol na základe rozhodnutia o zmene užívania stavby. Bytový dom bol postavený\na daný do užívania v r. 1959, bojlerom bol do garáže namontovaný v r. 1970. Žalovaný podotkol, že\nžalobcovia 1/ a 2/ ani nerozlišujú, či miestnosť s bojlerom má byť špecifikovaná ako spoločná časť alebo\nspoločné zariadenie. Navrhol zamietnutie dovolania a uplatnil si náhradu trov dovolacieho konania.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej tiež „dovolací súd“) po\nzistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech\nbolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) skúmal, či sú\nsplnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania. Bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP je prípustné, preto\npristúpil k skúmaniu jeho dôvodnosti.\n6. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v miere porušujúcej jej právo na spravodlivý proces.\n7. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne\ninštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu\nza prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie\nzvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie a na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie\nrovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so\nzákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n8. Dovolatelia namietali arbitrárnosť a nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu,\nako aj vady v dokazovaní a v hodnotení dôkazov.\n9.1. K tvrdeniu o arbitrárnosti a nedostatočnom odôvodnení dovolaním napadnutého rozsudku považuje\ndovolací súd za potrebné uviesť, že (aj) z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nIV. ÚS 245/2022 zo dňa 20. septembra 2022 vyplýva, že „arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť\nrozhodnutí všeobecných súdov sú najčastejšie dané rozporom súvislostí ich právnych argumentov a\nskutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných\na zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS\n209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita\nmusí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 336/2019).“\nSvojvôľa (arbitrárnosť) sa v zásade môže prejavovať vo dvoch podobách: ako procesná svojvôľa,\nteda hrubé alebo opakované porušenie zásadných ustanovení právnych predpisov upravujúcich postup\norgánu verejnej moci, alebo ako hmotnoprávna (meritórna) svojvôľa, teda extrémny nesúlad medzi\nprávnym základom pre rozhodovanie veci a závermi orgánu verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto\nprávnemu základu neobhájiteľné všeobecne akceptovateľnými výkladovými postupmi (II. ÚS 576/2012).\nO arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide aj vtedy, ak sa zistí taká interpretácia a aplikácia právnej normy\n\nzo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody,\nna ktorých je založené súdne rozhodnutie absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá\nformálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s\nprincípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n9.2. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky\nvyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (II.\nÚS 383/2006). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav\na po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery\nnepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú\nprijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 220 CSP a § 393\nCSP, I. ÚS 243/2007) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov\nna jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii\nobsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby\npremisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu\nprávnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a\npresvedčivé (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Z práva na\nspravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a\nnávrhmi strán, ktoré majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c/a\nŠvajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské\npráva nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola\ndaná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 09. decembra\n1994, Hiro Balani c. Španielsko z 09. decembra 1994, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins\nc. Francúzsko z 19. februára 1998).\n10.1. Dokazovanie je časť civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné\nna rozhodnutie vo veci. V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov\n(poznatkov o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok). Posúdenie\nnávrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané je\nvždy vecou súdu (viď § 185 ods. 1 CSP), nie strán sporu.\n10.2. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti\na dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza zo zásady voľného hodnotenia\ndôkazov, majúcej základ v ústavnom princípe nezávislosti súdov. Táto zásada, vyplývajúca z čl. 15\nzákladných princípov Civilného sporového poriadku, normatívne rozvinutá v § 191 ods. 1 CSP znamená,\nže záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho\nlogického myšlienkového postupu. Postup sudcu ale neznamená, že sudca nie je viazaný ústavnými\nprincípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Naopak, konečné meritórne rozhodnutie musí\nvykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania (v podrobnostiach pozri Števček,\nM., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový\nporiadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 729).\n10.3. O vadách v procese dokazovania možno hovoriť vtedy, ak súd vychádzal pri rozhodnutí zo\nskutočnosti, pre ktorú nie je z vykonaných dôkazov podklad, alebo ak považoval určitú skutočnosť za\nzáklad svojho rozhodnutia úplne inak, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, prípadne ak nezistil určitú\npodstatnú skutočnosť, ktorá bez ďalšieho z vykonaného dokazovania vyplýva.\n11.1. Súdy nižších inštancií založili svoje rozhodnutia na závere o neunesení dôkazného bremena\nžalobcami pri preukazovaní ich tvrdenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi nebytového tzv. priestoru\nč. XX, nachádzajúceho sa na prízemí obytného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku parc. č.\n1114, zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. X. O. Z. ako výlučné vlastníctvo žalovaného s podielom\npriestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckym\npodielom k pozemku o veľkosti 6000/66984. Žalobcovia v konaní pred súdmi nižších inštancií vo vzťahu\nk žalobcom 1/, 2/, právnej predchodkyni žalobcov 3a/, 3b/, 3c/ a žalobkyni 12/ argumentovali tým, že v\nzmluvách č. 2/984/99, č. 1/984/99 a č. 8/984/99 o prevode vlastníctva bytov uzavretých 21. 01. 1999\nmedzi nimi a žalovaným je výslovne uvedené, že sa za „spoločné priestory“ považuje aj miestnosť s\nbojlerom. Okresný a v zhode s ním aj krajský súd vychádzajúc z § 2 ods. 4, 5 zákona o vlastníctve bytov\na nebytových priestorov vysvetlili, čo je potrebné rozumieť pod spoločnými časťami bytového domu\n(jeho časti, ktoré sú nevyhnutné pre jeho podstatu a bezpečnosť, ktoré nemusia byť zároveň určené na\n\nspoločné užívanie všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov) a pod spoločnými zariadeniami\nbytového domu (zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu). Ich\nzáver, že priestor č. XX nachádzajúci sa v garáži pod žiadnu z týchto definícií nespadá je aj podľa\ndovolacieho súdu správny. Ak by išlo o spoločnú časť, alebo o spoločné zariadenie bytového domu, táto\nby nebola samostatne zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. X. O. Z. (tak, ako sa do katastra\nnehnuteľností nezapisujú napr. obvodové múry, strecha, výťahy, bleskozvody a pod.). Žalobcovia pritom\nsami na jednej strane poukazovali na to, že miestnosť s bojlerom je podľa výpisu z listu vlastníctva č.\nXXXX pre kat. úz. X. O. Z. zapísaná ako výlučné vlastníctvo žalovaného, na druhej strane vec, ku ktorej\nmalo byť určené ich spoluvlastníctvo, v dovolaní označili za fiktívny priestor (čo vyvoláva otázku, čo\nmalo byť predmetom žalobcami tvrdeného zmluvného prevodu v r. 1999). Žiada sa dodať, že na liste\nvlastníctva č. XXXX pre kat. úz. X. O. Z. je v časti obsahujúcej údaje o nebytových priestoroch zapísaný\nnebytový priestor (nie miestnosť s bojlerom) bez uvedeného čísla (číslo XX je kódom druhu nehnuteľnosti\n- ide o iný nebytový priestor), nachádzajúci sa na prízemí stavby súp. č. XXX. Zákon o vlastníctve bytov\na nebytových priestorov definuje v § 2 ods. 3 na účely tohto zákona nebytový priestor ako miestnosť\nalebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie;\nnebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.\n11.2. Riešiac otázku, či žalobcami označenými zmluvami o prevode vlastníctva bytov došlo aj k prevodu\nsporného nebytového priestoru sa súdy zaoberali aj výmerou plochy spoločných priestorov uvedenej\nv situačnom nákrese tvoriacom súčasť zmluvy o prevode vlastníctva bytov (97,19 m2) a plochou\npivničných priestorov (113,34 m2). Sčítaním údajov uvedených v situačnom nákrese suterénu dospeli\nk záveru, že do plochy prevádzaných spoločných priestorov a pivničných priestorov nebola rozloha\nmiestnosti uvedenej v prílohe situačného nákresu suterénu ako „bojler a garáže“ započítaná, nebola\npreto predmetom prevodu. Tento záver rovnako ako záver, že v kalkulácii kúpnej ceny prevádzaných\nbytov nebola zahrnutá odplata za prevod sporného nebytového priestoru, dovolatelia nespochybnili.\n11.3. Okresný aj odvolací súd pri hodnotení, že predmetom prevodu na základe zmlúv o prevode\nvlastníctva bytov z 21. 01. 1999 nemohol byť sporný nebytový priestor, vychádzali aj z protokolu o\nodovzdaní a prevzatí obytného domu zo 06. 04. 1999, z ktorého vyplynulo, že nebytový priestor garáže\no podlahovej ploche 60 m2, do rozlohy ktorého má patriť aj pomyselná miestnosť s bojlerom, zostáva\nvo vlastníctve žalovaného. Protokol okrem žalovaného podpísal žalobca 1/ ako predseda Spoločenstva\nvlastníkov - F. C.. XXX.\n12. Súdy vychádzali zo skutočnosti, že žalobcovia odvodzovali svoje spoluvlastníctvo k veci, ktorú\noznačovali ako priestor č. XX, z ustanovenia § 16 ods. 7 prvej vety zákona o vlastníctve bytov a\nnebytových priestorov (v znení účinnom do 31. 10. 2018, nakoľko nasledujúca právna úprava ods. 7\nneobsahuje), v zmysle ktorého ak je v dome vo vlastníctve bytového družstva alebo obce nebytový\npriestor, ktorý vznikol na základe rozhodnutia o zmene užívania stavby zo spoločných častí domu alebo\nspoločných zariadení domu a nejde o prístavbu nebytového priestoru, prechádza tento nebytový priestor\npri prevode bytov do podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov. Dospeli k záveru, že žalobcovia\nnaplnenie tejto hypotézy právnej normy nepreukázali. Dovolatelia v dovolaní s týmto záverom nesúhlasili\ntvrdiac, že nemôžu preukázať, že nebytový priestor č. XX vznikol na základe rozhodnutia o zmene\nužívania stavby zo spoločných častí domu alebo zo spoločných zariadení domu, pretože ide o fiktívny\npriestor, stále to bola miestnosť s bojlerom a ide o spoločnú časť alebo spoločné zariadenie bytového\ndomu. Ani v tejto časti dovolací súd nezistil nesprávnosť hodnotenia dôkazov súdmi nižších inštancií,\nnajmä ak dovolatelia zotrvali na stanovisku, že ide o spoločnú časť alebo spoločné zariadenie bytového\ndomu (teda nie nebytový priestor, ktorý vznikol na základe rozhodnutia o zmene užívania stavby zo\nspoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu a nejde o prístavbu nebytového priestoru).\n13. Dovolací súd uzatvára, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu,\nakým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr.\nže výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do\núvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli\nv konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi. Pokiaľ nebol zistený\nextrémny rozpor abstrakcie skutkových záverov hodnotenia dokazovania s pravidlami logiky a právnej\nargumentácie nemožno hovoriť v tomto smere o tzv. vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.\nVšetky skutkové závery okresného aj odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania vyplývajú, že žiaden\nz nich si odvolací súd „nevymyslel“, ani neprekrútil jeho zmysel.\n\n14. Vychádzajúc z uvedených záverov dovolací súd konštatuje, že rozsudok odvolacieho súdu\nv spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie spĺňajú vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie\nrozhodnutí v zmysle § 393 ods. 2 CSP resp. § 220 ods. 2 CSP, preto ich nemožno považovať za\nnepreskúmateľné, neodôvodnené či zjavne arbitrárne (svojvoľné). Odôvodnenia rozsudkov zodpovedajú\nzákladnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnení a\nich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú\npresvedčivosť. Z odôvodnení rozsudkov vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri\nhodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových\nzistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, odvolací súd aj súd prvej inštancie ich\nnáležitým spôsobom v celom súhrne posúdili a náležite vyhodnotili. Argumentácia súdov je koherentná a\nich rozhodnutia konzistentné, logické a presvedčivé, zvolené premisy aj závery, ku ktorým na ich základe\nsúdy dospeli sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Žalobcovia 1/ a 2/ v dovolaní neuvádzajú\nrelevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené v konaní pred súdmi nižších inštancií.\n15. Dovolatelia ako dovolací dôvod uplatnili výslovne vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, hoci\nv úvode dovolania citovali aj § 421 ods. 1 CSP a uviedli, že výklad §-u 16 ods. 7 zák. č. 182/1993 Z. z.\nokresným i odvolacím súdom odporuje spravodlivej ochrane práv a oprávnených záujmov strán sporu.\nAby sa dovolací súd mohol zaoberať nesprávnym právnym posúdením veci (t. j. skúmať, či nedošlo k\nchybnej aplikácii práva na zistený skutkový stav), dovolateľ musí podať dovolanie podľa § 421 ods. 1\nCSP, ktoré môže odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§\n432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré\npokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.\n2 CSP). Ďalšie náležitosti takto podaného dovolania (napr. uvedenie relevantnej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu) závisia od toho, či dovolateľ namieta, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu [§ 421 ods. 1 písm. a) CSP], alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte\nnebola vyriešená [§ 421 ods. 1 písm. b) CSP], alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne [§\n421 ods. 1 písm. c) CSP]. Dovolací súd napriek aplikácii ustanovenia § 124 CSP, posudzujúc dovolanie\npodľa jeho obsahu v snahe autenticky porozumieť textu dovolania ako celku (viď nálezy Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 15/2021 alebo sp. zn. I. ÚS 336/2019) konštatuje, že dovolatelia\notázku zásadného právneho významu (otázku právnu, nie otázku skutkovú), od vyriešenia ktorej malo\nzávisieť rozhodnutie odvolacieho súdu, spôsobom umožňujúcim dovolací prieskum nevymedzili.\n16. Dovolací súd uzatvára, že na základe dôvodov uvedených dovolateľmi dospel k záveru, že je daná\nprípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, ale dovolanie nie je dôvodné. Dovolací súd dovolateľmi\ntvrdenú existenciu vady zmätočnosti, ktorá by bola porušením ich práva na spravodlivý proces nezistil,\npreto dovolanie po prejednaní bez pojednávania (§ 443 CSP časť vety pred bodkočiarkou) podľa § 448\nCSP zamietol.\n17. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému (§ 453 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP) dovolací\nsúd prisúdil voči neúspešným žalobcom 1/ a 2/ (ktorých spoločenstvo v procese je nerozlučné) náhradu\ntrov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\n18. Tento rozsudok prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Co/26/2022", "guid": "5fd40fec-95b5-4119-a759-06fc1d39f872:d93a9b33-5561-41e5-831d-023a17c2c2d1", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}