{"guid": "5026be26-0e8b-4ea7-b2a7-999a4c0d0da2:b8614287-58ed-408d-b679-93478b1758cb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8722200683.1", "spisova_znacka": "9CdoPr/11/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoPr/11/2023 z 27. 2. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2024, sp. zn. 9CdoPr/11/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:8722200683.1", "identifikacne_cislo": "8722200683", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Blažena Fedorková", "sudca_id": 512, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-blazena-fedorkova-512", "datum_vydania": "2024-02-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "nazov": "§ 440 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-440", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b8614287-58ed-408d-b679-93478b1758cb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8722200683.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8722200683.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8722200683.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9CdoPr/11/2023\n8722200683\n27. 02. 2024\nJUDr. Soňa Mesiarkinová\nECLI:SK:NSSR:2024:8722200683.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu I. H., narodeného X. I. XXXX, E. XX,\nzastúpeného advokátom JUDr. Petrom Behúňom, Poprad, Námestie sv. Egídia 44, proti žalovanému\nPoľnohospodárske družstvo Mlynica, Mlynica 78, IČO: 00 199 761, zastúpenému advokátom JUDr.\nJurajom Lukáčom, Poprad, Námestie sv. Egídia 11/6, o určenie neplatnosti skončenia pracovného\npomeru s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 21Cpr/4/2022, o dovolaní\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 25. mája 2023 sp. zn. 20CoPr/2/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej aj ,,okresný súd“ alebo ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom z 19. septembra\n2022 č. k. 21Cpr/4/2022-78 vo výroku I. určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi\ndňa 3. augusta 2021 podľa § 68 Zákonníka práce je neplatné a pracovný pomer žalobcu trvá. Výrokom\nII. vylúčil nárok na náhradu mzdy na samostatné konanie, a žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu\ntrov konania v plnom rozsahu.\n1.1. Vykonaním dokazovaním mal súd preukázané, že 1. júla 1976 žalobca uzatvoril so žalovaným\npracovnú zmluvu, ktorá bola nahradená pracovnou zmluvou z 1. apríla 2002 na dobu neurčitú, na\nzáklade ktorej žalobca vykonával prácu traktoristu. Dňa 12. júna 2019 žalobca, vzhľadom na svoj\nzdravotný stav, listom z 12. júna 2019, doručeným žalovanému dňa 19. júna 2019, vyzval žalovaného na\nukončenie pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce a priložil lekársky posudok\nvystavený obvodným lekárom E.. Ľ. Č. z 13. júna 2019 a rozhodnutie sociálnej poisťovne, ústredia zo 17.\napríla 2019, v zmysle ktorého žalobcovi vznikol nárok na invalidný dôchodok v dôsledku, že bol uznaný\nza invalidného z dôvodu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70% v porovnaní so\nzdravou fyzickou osobou. Dňa 28. októbra 2019 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu\npredložil žalobcovi návrh dohody o skončení pracovného pomeru. Dňa 3. augusta 2021 zo strany\nžalovaného bol v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce okamžite skončený pracovný pomer so\nžalobcom pre porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom, v dôsledku absencie v práci v dňoch\n2. augusta 2021 a 3. augusta 2021. Dňa 5. augusta 2021 bolo doporučene do vlastných rúk doručené\nžalovaným okamžité skončenie pracovného pomeru adresované žalobcovi, ktoré prevzal syn žalobcu,\ntieto skutočnosti boli medzi stranami sporu nesporné.\n1.2. Súd prvej inštancie s poukazom na § 70 Zákonníka práce uviedol, že kým písomná forma\nokamžitého skončenia pracovného pomeru bola v prejednávanej veci splnená, k jeho riadnemu\ndoručeniu žalobcovi do vlastných rúk nedošlo. S poukazom na judikát R 29/1995, okamžité skončenie\npracovného pomeru je neplatné, ak bolo doručené inej osobe než druhému účastníkovi tohto pomeru.\nPovinnosť zamestnávateľa alebo takisto povinnosť zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, ak adresát\npísomnosť prevezme, alebo ak poštový podnik vrátil odosielateľovi zásielku ako nedoručiteľnú, alebo ak\ndoručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím adresáta. V uvedenom konaní nebol\n\nsplnený ani jeden z týchto viacerých možných spôsobov doručenia, keďže adresát písomnosť neprevzal,\nnezmaril jej doručenie, ale prevzala ho neoprávnená osoba. Na základe tohto právneho stavu nebolo\npotrebné pristúpiť k dokazovaniu po skutkovej stránke veci, súd vylúčil nárok na náhradu mzdy na\nsamostatné konanie a žalobe vyhovel.\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len ,,odvolací súd“) rozsudkom z 25. mája 2023 sp. zn. 20CoPr/2/2023\npotvrdil rozsudok vo výroku I. a nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, a priznal žalobcovi\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n2.1. Uviedol, že súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 38 Zákonníka práce, z ktorého expressis\nverbis vyvodil zákonnú povinnosť žalovaného ako zamestnávateľa doručovať okamžité skončenie\npracovného pomeru, t. j. písomnosti týkajúcej sa skončenia pracovného pomeru, žalobcovi do vlastných\nrúk. Z preskúmavaného spisu, in concreto doručenky na č. l. 31 spisu, bolo zrejmé, že zásielku,\nobsahom ktorej malo byť okamžité skončenie pracovného pomeru, prevzal syn žalobcu a túto skutočnosť\naj písomne na doručenke vyznačil. Obsah tohto listinného dôkazu pritom vyznieval v neprospech\nžalovaného, ktorý však v konaní nevyvinul potrebnú procesnú aktivitu k tomu, aby poprel správnosť\núdajov na doručenke. Návrhy na vykonanie dokazovania vypočutím žalobcu, jeho syna či doručovateľa,\nneboli v odvolacom konaní prípustné, vzhľadom na zákonnú koncentráciu konania a povinnosť\nžalovaného ako zamestnávateľa uplatniť tieto dôkazné návrhy najneskôr do vyhlásenia uznesenia,\nktorým sa dokazovanie končí. V nadväznosti na uvedené mal odvolací súd za preukázané, že okamžité\nskončenie pracovného pomeru prevzal syn žalobcu, čím neboli splnené formálne požiadavky platnosti\ntohto úkonu tak, ako ich vyžaduje § 70 Zákonníka práce, s následkom jeho neplatnosti. Či sa následne\nžalobca dozvedel o okamžitom skončení pracovného pomeru od inej osoby, mysliac tým jeho syna, je pre\nplatnosť tohto úkonu irelevantné. Porušenie zákonnej povinnosti zo strany zamestnávateľa doručovať\npísomnosti do vlastných rúk nemožno konvalidovať dodatočným, neistým konaním tretích osôb.\n2.2. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie\nv posúdení uplynutia prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru\npodľa § 77 Zákonníka práce, odvolací súd uviedol, že uplynutím dvojmesačnej lehoty na podanie\nžaloby sa pracovný pomer považuje za skončený, aj keby šlo o neplatné skončenie pracovného\npomeru. V preskúmavanom prípade však otázka stála na posúdení začiatku plynutia tejto prekluzívnej\nlehoty, ktorá následne umožnila posudzovať jej márne uplynutie. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo\nvšak nevyhnutné rozlišovať medzi formálnymi a materiálnymi predpokladmi okamžitého skončenia\npracovného pomeru. Pod materiálnymi predpokladmi okamžitého skončenia pracovného pomeru je\nnevyhnutné chápať zákonom stanovené dôvody, uvedené v § 68 Zákonníka práce. Predpokladmi\nformálnymi sú zasa písomná forma okamžitého skončenia pracovného pomeru a jeho doručenie\nzamestnancovi do vlastných rúk, stanovené v § 70 Zákonníka práce. Podľa § 77 Zákonníka práce\nje lehota na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru dvojmesačná, počítaná odo\ndňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Pri absencii riadneho doručenia okamžitého skončenia\npracovného pomeru však tento deň nemožno jednoznačne ustáliť, pritom tento nedostatok zaťažuje\ntoho, kto ho spôsobil, v tomto prípade žalovaného. V prípadoch jednostranného skončenia pracovného\npomeru zo strany zamestnávateľa je Zákonník práce prísne formálny a na zamestnávateľov kladie tomu\nzodpovedajúce zvýšené požiadavky na formu aj obsah úkonov, smerujúcich ku skončeniu pracovného\npomeru, pod následkom ich neplatnosti. Prihliadajúc na vážne osobné, rodinné či sociálne následky\nna strane zamestnanca, vyplývajúce nielen zo straty jeho zárobku, ale aj nemožnosti vykonávať jeho\ndoterajšiu pracovnú činnosť, ktorá bola jeho rutinou, na týchto zákonných požiadavkách pre úkony,\nsmerujúce ku skončeniu pracovného pomeru, treba bezpodmienečne trvať aj pri súdnom prieskume\nich (ne)platnosti. Nedoručenie výpovede je postihnuté sankciou neplatnosti a je nutné odôvodniť, že\nžalobu na neplatnosť výpovede môže zamestnanec podať kedykoľvek po tom, čo sa o existencii tohto\nzrušovacieho prejavu vôle dozvedel, bez ohľadu na to, či mu výpoveď bola doručená do vlastných rúk.\nPred riadnym doručením výpovede dvojmesačná prekluzívna lehota ani nezačne plynúť (odvolací súd\npoukázal na rozsudok NS ČR zo dňa 28. januára 1999 sp. zn. 2Cdon 1580/97, uverejnený v časopise\nSoudní judikatura č. 4, ročník 1999 pod č. 41).\n2.3. Odvolací súd prijal právny záver, že v dôsledku absencie riadneho doručenia okamžitého\nskončenia pracovného pomeru žalobcu, nebolo možné jednoznačne ustáliť moment počiatku plynutia\ndvojmesačnej lehoty na podanie žaloby podľa § 77 Zákonníka práce a tým pádom ani moment jej\nuplynutia. Z obsahu spisu bolo zrejmé, že žalobca svoj stav právnej neistoty ohľadne skončenia\npracovného pomeru komunikoval so žalovaným prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Po\nneúspešnom mimosúdnom riešení sporu a nereflektovaní jeho predžalobnej výzvy z novembra 2021\npodal žalobu na súd, pričom v jeho konaní nevzhliadol odvolací súd špekulácie za účelom úmyselného\n\npredlžovania lehoty podľa § 77 Zákonníka práce. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že uvedená\npísomnosť sa doručovala v súlade s § 38 ods. 2 Zákonníka práce a že k účinkom doručenia aj skutočne\ndošlo. Polemika žalovaného o hypotéze, kedy mohla začať plynúť prekluzívna lehota je výsledkom\nneprípustného prístupu bez rešpektovania existujúcej právnej normy, ktorá práve takýto postup explicitne\nupravuje. Nedoručenie výpovede do vlastných rúk nezakladá začiatok plynutia prekluzívnej lehoty podľa\n§ 77 Zákonníka práce a preto žaloba bola podaná včas.\n3. Proti rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalovaný : „a to v zmysle § 420 zákona č. 160/2015 .z.\nCivilného sporového poriadku ( ďalej len- CSP“), ktoré v zmysle § 428 citovaného zákona odôvodňuje\ntým:\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam\ng) skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“\nV dôvodoch svojho dovolania žalovaný obsiahle zopakoval priebeh konania a vytýkal súdom, že našli\npre žalobcu iný dôvod, pre ktorý jeho žalobe vyhoveli ako ten dôvod, ktorý uviedol žalobca v žalobe,\na dôvodom, ktorý uplatnil žalobca sa v konaní vôbec nezaoberali, mal za to, že súdy boli viazané\npreskúmavať neplatnosť skončenia pracovného pomeru len z dôvodu absencie žalobcu v práci. Vytýkal\nsúdom, že nevykonali dokazovanie, ale svoje rozhodnutie oprel o jediný dôkaz a to doručenku, správnosť\nktorej žalovaný spochybnil. Súčasne tým porušil súd zásadu rovnosti strán, rovnosti zbraní, keď nedal\nžalovanej strane možnosť vykonať procesné dôkazné prostriedky a rozhodol proti žalovanej strane.\nToto procesné pochybenie prvostupňového súdu neodstránil ani odvolací súd, ktorý v potvrdzujúcom\nrozsudku uviedol, že v odvolacom konaní už nemôže vykonávať dokazovanie. z dôvodu zásady\nkoncentrácie. V odôvodnení rozsudkov pritom nie je dostatočne a presvedčivo uvedené, prečo súdy\nnepovažovali za potrebné vykonať dokazovanie ohľadne údajov uvedených na doručenke. Namietal\nsúčasne aj právny záver súdov o neuplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby, ktorý záver,\npovažoval za rozporný so znením Zákonníka práce. Záverom uviedol, že je neprípustné aplikovať na\ndanú vec rozhodnutia súdov Českej republiky.\n4. K dovolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý ho navrhol zamietnuť. Poukázal na správnosť záverov\nsúdu, ktorý skúmal v prvom rade formálne nedostatky pri doručovaní skončenia pracovného pomeru\nžalovaným, ktoré boli preukázané a preto nebolo potrebné sa zaoberať ďalším dokazovaním. Poukázal\nna to, že sám žalovaný na pojednávaní uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že\ndovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu - žalovaný (ďalej aj ,,dovolateľ“),\nv neprospech ktorej bolo rozhodnuté, zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, skúmal prípustnosť\ndovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), pričom dospel k záveru, že dovolanie žalovaného\nje potrebné odmietnuť.\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach\n§ 420 a § 421 ods. 1 CSP.\n7. Z hľadiska ústavného aspektu treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným\nspôsobom vymedzovať si prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade\nje vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných\nprostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a\nslobôd.\n8. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z\nakýchkoľvek dôvodov a hľadísk.\n9. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými\n\npodmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže\nbyť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho;\nnamieste je skôr zdržanlivý prístup.\nDovolací súd opakovane konštatuje aj v súlade so závermi ústavného súdu, že dovolacie konanie\nmá povahu typického „advokátskeho procesu“, a to nielen vzhľadom na znenie sporového poriadku.\nSpracovaniu dovolania a celkovej kvalite zastupovania dovolateľa musí advokát, dovolateľ, ktorý má\nvysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ale aj zamestnanec dovolateľa, ktorý je právnická osoba,\nnevyhnutne venovať zvýšenú pozornosť. Dovolací proces je v porovnaní s predchádzajúcou právnou\núpravou podstatne rigoróznejší a odborne náročnejší. Z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania je\nteda podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom upraveným v zákone (§ 431 až\n§ 435 CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.\nPokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania,\nnemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podrobiť vecnému preskúmaniu v\ndovolacom konaní.\n10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť, z čoho konkrétne vyvodzuje prípustnosť dovolania a v spojitosti s tým označiť v\ndovolaní náležitým spôsobom tiež dovolací dôvod. V dôsledku spomenutej viazanosti neskúma dovolací\nsúd správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v\ndovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n11. Dovolateľ vyvodzoval prípustnosť podaného dovolania na základe ustanovenia § 420 písm.\nf) CSP, v zmysle ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces, avšak nie celkom zrozumiteľne pri tomto ustanovení zákona vymenoval dôvody s\nich označením : f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam\ng) skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“ , ktoré sú\nvymenované v Civilnom sporovom poriadku ako odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1CSP).\n12. Dovolací súd snažiac sa porozumieť textu mal za to, že dovolateľ v súvislosti s § 420 písm. f)\nCSP odvolaciemu súdu vytýkal nedostatočné odôvodnenie jeho rozhodnutia, nevykonanie dôkazov,\nporušenie zásady rovnosti strán. Odvolací súd okrem iného podľa dovolateľa nesprávne posúdil začiatok\nplynutia prekluzívnej lehoty na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Súčasne vytýkal\nsúdom, že v rozhodnutiach poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky.\n13. K týmto dôvodom prípustnosti dovolania treba uviesť, že ustálená judikatúra Európskeho súdu\npre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody,\nna ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými\nstranami sporu (účastníkmi konania) a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov,\na že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr.\nGarcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).\n14. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry\nESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie\nspravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý\nproces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom\npráva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa\nzaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany\nsporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej,\nsa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom)\nodníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia\n\nprípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť\ndovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n15. Obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie dovolateľa, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho\nsúdu nedáva odpoveď na otázky podstatné pre rozhodnutie v spore. Odvolací súd zrozumiteľným\na jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu; pričom odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý odvolací\nsúd potvrdil, spĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia v zmysle § 393 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa\nvysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami. Dovolaním napádaný rozsudok uvádza skutkový\nstav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, výsledky\nvykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory\nvysvetlené v odôvodnení.\n16. Dovolací súd navyše pri posudzovaní dôvodnosti všeobecne namietaného porušenia procesných\npráv dovolateľa nezistil také nedostatky v postupe odvolacieho súdu, ktoré by odôvodňovali záver,\nže jeho výklad a záver boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. odôvodnenie rozhodnutia\nzmätočné. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty\na zmyslu.\n17. Skutočnosť, že dovolateľ sa s názorom odvolacieho súdu nestotožnil, nepostačuje sama osebe\nna prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolací\nsúd pripomína, že iba súd rozhoduje, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie, pričom svoje rozhodnutie musí\nodôvodniť.\n18. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP tak nemožno považovať to, že súdy neodôvodnili\nsvoje rozhodnutia podľa predstáv dovolateľa.\n19. Ak dovolateľ v podanom dovolaní namietal v spojení s § 420 písm. f) CSP aj nesprávne právne\nposúdenie veci odvolacím súdom, dovolací súd v tejto súvislosti uvádza, že prípustnosť dovolania v\nzmysle § 420 písm. f) CSP nezakladá ani to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne)\nspočívalo na nesprávnych právnych záveroch, t. j. nesprávnom právnom posúdení veci (porovnaj\njudikáty R 54/2012 a R 24/2017). Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že\ndovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06).\n20. Dovolací súd je toho názoru, že skutočnosť, že súdy citovali na podporu svojich právnych\nzáverov rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, nemôže zakladať porušenie procesných práv\nžalovaného v zmysle § 420 písm. f) CSP, nakoľko v prvom rade, vzhľadom na rok ich prijatia,\nvychádzali z temer totožnej právnej úpravy ako v Slovenskej republike, na strane druhej, dovolateľ\nprocesne prípustným spôsobom nenamietal, že by sa súdy, vychádzajúc z týchto rozhodnutí, odklonili\nod rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, tak ako to má prípadne na mysli prípustnosť\ndovolania uvedená v § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n21. Na základe vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalovaného nie je podľa\n§ 420 písm. f) CSP prípustné.\n22. Najvyšší súd potom ako dospel k záveru, že dovolanie v danej veci nie je prípustné, dovolanie\nžalovaného odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.\n23. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta\ndruhá CSP).\n24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20CoPr/2/2023", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}