{"guid": "67ed2391-b31d-4341-a3a9-ff8418ff4ed8:338823d2-d5f8-4630-b617-19261dc4095a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8720201821.1", "spisova_znacka": "4CdoPr/8/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4CdoPr/8/2023 z 28. 5. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2024, sp. zn. 4CdoPr/8/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:8720201821.1", "identifikacne_cislo": "8720201821", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Svetlovská", "sudca_id": 338, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-svetlovska-338", "datum_vydania": "2024-05-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 63 ods. 1 písm. c) ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-2", "nazov": "§ 63 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-63"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-63"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/338823d2-d5f8-4630-b617-19261dc4095a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8720201821.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8720201821.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8720201821.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4CdoPr/8/2023\n8720201821\n28. 05. 2024\nJUDr. Alena Svetlovská\nECLI:SK:NSSR:2024:8720201821.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu K. O., narodeného XX. R. XXXX, J., Š. XXXX/XX,\nzastúpeného advokátom JUDr. Františkom Komkom, Prešov, Hlavná 27, proti žalovanému KAUFLAND\nSlovenská republika, v. o. s., Bratislava, Trnavská cesta 41/A, IČO: 35 790 164, zastúpenému\nadvokátom JUDr. Pavlom Rakom, Bratislava, Palisády 29/A, o neplatnosť skončenia pracovného\npomeru výpoveďou a náhradu mzdy s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.\n11Cpr/10/2020, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 31. januára 2023 sp.\nzn. 22CoPr/2/2022, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Prešove z 31. januára 2023 sp. zn. 22CoPr/2/2022 zrušuje a vec vracia\nodvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom z 23.\nmarca 2022 č. k. 11Cpr/10/2020 - 128 určil, že I. skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného\nvýpoveďou z 9. januára 2020 je neplatné a pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá, II. nárok\nžalobcu na náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie a III. priznal žalobcovi voči žalovanému\nnáhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti\nrozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa § 38 ods. 1, § 61 ods. 1 a 2, § 63 ods. 1 písm. c),\nods. 2 a ods. 4 Zákonníka práce, § 30f ods. 1 a 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji\nverejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2, § 3, § 4 ods. 1 a 2 nariadenia vlády\nSlovenskej republiky č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri\nručnej manipulácii s bremenami a vecne tým, že žalobca bol zamestnancom žalovaného na základe\npracovnej zmluvy z 11. októbra 2000 v znení dohôd o zmene pracovnej zmluvy najskôr na dobu\nurčitú do 30. apríla 2001, následne od 1. mája 2001 na dobu neurčitú na pozíciu „spolupracovník\npríjmu tovaru v zapracovaní“ s miestom výkonu práce Prešov. Žalobca 9. januára 2020 odmietol\nprevziať výpoveď danú žalovaným podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce z dôvodu, že žalobca\nako zamestnanec stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu vzhľadom na zdravotný stav podľa\nlekárskeho posudku zo 7. januára 2020, pričom vo výpovedi je konštatované, že žalovaný nemá možnosť\nžalobcu zamestnávať a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu\npráce žalobcu v pracovnej zmluve a žalovaný bol oboznámený, že pred podpisom tejto výpovede\nžalobca nedisponoval vhodným pracovným miestom, ktoré by mu mohol ponúknuť. Súd prvej inštancie\nmal za to, že namietaný lekársky posudok zo 7. januára 2020 má náležitosti podľa § 30f ods. 2 zákona\nč. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov a je spôsobilý byť náležitým podkladom pre výpoveď danú\nzamestnávateľom podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce vo vzťahu k pracovnej pozícii žalobcu\n„pracovník prevádzky obchodu“, ručná manipulácia s bremenami. K dôvodu neplatnosti výpovede pre\nnesplnenie tzv. ponukovej povinnosti podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce súd prvej inštancie konštatoval,\nže žalovaný nesplnil tzv. ponukovú povinnosť pred daním výpovede podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce,\npreto výpoveď z 9. januára 2020 je neplatná. Zistil, že k dátumu dania výpovede k 9. januáru 2020\n\nžalovaný disponoval minimálne 14 voľnými pracovnými miestami na skrátený úväzok v prevádzke na ul.\nBardejovskej. Mal za nesporné, že prevádzka bola podľa letáku Kaufland otvorená 27. februára 2020\na k 9. januáru 2020 už boli potrební zamestnanci na výkon práce v súvislosti s prípravou otvorenia\nprevádzky, umiestňovania hnuteľných vecí v prevádzke, ukladania tovaru a pod. Dospel k záveru, že\nžalovaný tým, že k 9. januáru 2020 neponúkol žalobcovi tieto voľné pracovné miesta, porušil povinnosť\nzamestnávateľa pred daním výpovede v zmysle § 63 ods. 4 Zákonníka práce, ktorá je sankcionovaná\nneplatnosťou výpovede. K procesnej obrane žalovaného, že žalobca neoznačil pracovné miesto, ktoré\nbolo k 9. januáru 2020 voľné, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v priebehu konania uvádzal,\nktoré pracovné miesta boli podľa jeho názoru voľné, v závere pojednávania presne označil 14 voľných\npracovných miest na ul. Bardejovskej na kratší pracovný úväzok. Obranu žalovaného, že k voľným\npracovným miestam na ul. Bardejovskej nemal ponukovú povinnosť, keďže ul. Bardejovská sa nachádza\nv obci Ľubotice, nie v mieste výkonu práce žalobcu uvedeného v pracovnej zmluve - meste Prešov,\npovažoval za formalistickú, alibistickú a v určitom zmysle v rozpore s dobrými mravmi, keď obec\nĽubotice je s Prešovom v súčasnosti prakticky zrastená a na tejto časti sa nachádza sídlisko Pod\nHájom, mnoho ďalších obytných domov, či nízkoenergetických domov a podľa vyjadrenia žalobcu\nod miesta bydliska Š. XX, Prešov má bližšie k prevádzke žalovaného na ul. Bardejovskej ako k\nprevádzke žalovaného na ul. Levočskej. Súd prvej inštancie neakceptoval procesnú obranu žalovaného,\nže voľné pracovné miesta boli iba v pozícii „pracovník prevádzky obchodu“ vzhľadom na rozhodnutie\no organizačnej zmene u žalovaného od 1. marca 2020, na ktoré podľa lekárskeho posudku nebol\nžalobca zdravotne spôsobilý na dvíhanie bremien a podľa súdu prvej inštancie to však neznamenalo,\nže nebol spôsobilý zo zdravotného hľadiska na pozície „práca v pokladni, upratovacie práce, ukladanie\ntovaru bez dvíhania bremien, dvíhanie bremien za pomoci vysokozdvižného vozíka, činnosti na\npríprave pekárenských výrobkov, obsluha pri mäsových výrobkoch“. Konštatoval, že i keď v rámci\norganizačnej zmeny bola zrejmá pracovná náplň „pracovníka prevádzky obchodu“, nič nebránilo\nžalovanému špecifikovať žalobcovi v pracovnej zmluve časť pracovnej náplne pracovníka prevádzky\nobchodu, ktorá by zodpovedala jeho zdravotnému stavu. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že\nžalovaný preklasifikovaním a unifikovaním pracovných pozícií do jednotnej pozície „pracovník prevádzky\nobchodu“, nenaplnil podmienky vyplývajúce z § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce, keď žalobca síce v\ndôsledku zdravotných problémov s chrbticou nebol spôsobilý manipulovať s bremenami s hmotnosťou\nv zmysle Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 281/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov, nakoľko\nvšak žalovaný zlúčil dovtedy rôznorodé pracovné pozície, nedošlo k úplnej, ale len čiastočnej strate\npredpokladov na výkon dohodnutej práce. Samotnú zmenu organizačnej štruktúry u žalovaného od 1.\nmarca 2020, zriadenie jednej pozície „pracovník prevádzky obchodu“, do ktorej sú zahrnutí zamestnanci\nna všetkých okrem riadiacich pozícií, považoval súd prvej inštancie najmä vo vzťahu k plneniu tzv.\nponukovej povinnosti ku všetkým prípadným zamestnancom i do budúcna za špekulatívnu, s cieľom\nzneužitia na škodu zamestnanca ako slabšej strany v pracovnoprávnom vzťahu, i keď pre žalovaného\nako zamestnávateľa efektívnu. Nárok žalobcu na náhradu mzdy v súlade s § 166 ods. 2 CSP vylúčil na\nsamostatné konanie. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného\nsporového poriadku (ďalej len „CSP“).\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného rozsudkom z 31.\njanuára 2023 sp. zn. 22CoPr/2/2022 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal voči\nžalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Stotožnil sa so záverom súdu\nprvej inštancie o neplatnosti spornej Výpovede. Z vykonaného dokazovania mu vyplynulo, že žalovaný\nku dňu podania výpovede, t. j. k 9. januáru 2020 disponoval 14-timi pracovnými pozíciami pracovníka\nprevádzky obchodu na skrátený úväzok na ul. Bardejovskej v Ľuboticiach, čo je prakticky miesto výkonu\npráce Prešov, ktoré však žalovaný neponúkol žalobcovi z dôvodu existencie lekárskeho posudku o\ndlhodobej nespôsobilosti žalobcu na prácu, pri ktorej dochádza k ručnej manipulácii s bremenami. Podľa\nžalovaného je táto pozícia univerzálna na pokrytie všetkých operatívnych činností, ktoré sú potrebné\nna prevádzku filiálky od prijatia tovaru od dodávateľa až po predaj zákazníkovi a pri každej činnosti sa\nvyžaduje dvíhanie bremien. Zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd konštatoval, že žalovaný\nako zamestnávateľ mohol v rámci ponuky pracovného miesta prispôsobiť obsah pracovnej náplne\nžalobcu na pracovnej pozícii pracovníka prevádzky obchodu, navyše aj na skrátenom úväzku tak, aby\nzodpovedal jeho zdravotnému stavu nespôsobilému na dvíhaniu bremien. Odvolací súd v tejto súvislosti\npoukázal na listinný dôkaz, ktorý predložil žalovaný v konaní a to profil pracovného miesta Kaufland na\npozícii pracovníka prevádzky obchodu, v ktorom boli zadefinované zverené pracovné úlohy. Uviedol,\nže vychádzajúc zo zdravotného stavu žalobcu by podľa tohto profilu mohla byť žalobcovi ponúknutá\npracovná náplň, ktorá by napríklad vo filiálke zahŕňala vybavovanie reklamácií a zákazníckych\n\nzáruk, resp. vybavovania reklamácií na oddelení Pokladne podľa predpisov na informáciách, obsluha\npredaja na oddeleniach pekárenských výrobkov, ovocia, zeleniny, mäsa, hydiny bez dvíhania bremena,\nuskutočňovanie denného znižovania cien, vykonávanie aktívnej ponuky tovaru či rozvíjania konceptu\npredajných akcií - Non Food. Bol názoru, že o nemožnosť ďalej zamestnávať zamestnanca ide len\nvtedy, ak zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu; len v prípade absolútnej nemožnosti\nponuky takejto prace, pričom o tento prípad podľa odvolacieho súdu nešlo. Odvolací súd konštatoval,\nže zamestnávateľ musí ponúknuť pracovníkovi pred výpoveďou predovšetkým to voľné miesto, ktoré sa\nvzhľadom na jeho zdravotný stav, pracovné schopnosti a kvalifikáciu javí pre neho ako vhodné, pričom\nv tomto prípade profil pracovnej pozície pracovníka prevádzky obchodu umožňoval zmenu dojednaných\npracovných podmienok pred skončením pracovného pomeru tak, aby rešpektovala závery lekárskeho\nposudku zo 7. januára 2020. Odvolací súd záverom poznamenal, že si uvedomuje, že z pohľadu\nzamestnávateľa nie je ideálna situácia ponúknuť prácu zamestnancovi, ktorý nemôže plnohodnotne\nvykonávať všetky pracovné úlohy na pracovnej pozícii pracovníka prevádzky obchodu pre zdravotné\ndôvody. No v tomto smere, ako správne poznamenal súd prvej inštancie, mal žalovaný pristupovať\nústretovo voči zamestnancovi, ktorý už vyše 20 rokov pracoval pre neho, keď sa nepochybne táto práca\npodpísala pod súčasný zhoršený zdravotný stav žalobcu, dojednať pracovné podmienky zodpovedajúce\njeho zdravotnému stavu, minimálne aspoň na určitý čas a až následne, po zistení, že takáto úprava\npracovných podmienok žalobcu je nevyhovujúca, zvážiť možnosti jeho ďalšieho zamestnávania. O\ntrovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktoré\nodôvodnili poukazom na ustanovenia § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Vytkol\nodvolaciemu súdu, že vo svojom rozhodnutí sa nevyjadril (i) k jeho argumentácii o nevyhnutnosti\ndvíhať bremená pri každej jednotlivej činnosti, o ktorej sa súd prvej inštancie domnieval, že by ju\nžalobca mohol vykonávať, (ii) k jeho právnej argumentácii podávajúcej výklad § 63 ods. 2 písm. b)\nZákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ nemá povinnosť v rámci tzv. ponukovej povinnosti\nvytvárať pre konkrétneho zamestnanca pozíciu na mieru a (iii) k jeho právnej argumentácii, vysvetľujúcej\nirelevantnosť pracovného inzerátu z 15. augusta 2020 vo vzťahu ku skutkovému stavu. Uviedol, že\ndôvodom výpovede v danom prípade bola dlhodobá nespôsobilosť zamestnanca na výkon dojednanej\npráce, t. j. dôvod podľa §63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, avšak súd prvej inštancie vo svojom\nrozhodnutí odkazuje na nenaplnenie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka\npráce, ktorý sa nevzťahuje na predmetný skutkový stav. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vo\nsvojom rozhodnutí opakovane použil ustanovenie § 63 ods. 4 Zákonníka práce v spojení s ponukovou\npovinnosťou, ktoré sa taktiež nevzťahuje na predmetný skutkový stav. Zdôraznil, že súd prvej inštancie\nv bode 40. rozsudku použil ďalšie ustanovenie o výpovednom dôvode, ktoré sa nevzťahuje na skutkový\nstav prejednávanej veci a to § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Konštatoval, že týmito vadami, ktoré\nspôsobujú zmätočnosť právnej argumentácie v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie sa odvolací\nsúd nezaoberal a nijakým spôsobom nevysporiadal. Za otázky, ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho\nsúdu neboli riešené považoval otázky (i) či tzv. ponukovú povinnosť zamestnávateľa podľa § 63 ods. 2\npísm. b) zákonníka práce je potrebné vykladať tak široko, že zamestnávateľ má zamestnancovi, ktorý je\ndlhodobo nespôsobilý na výkon dohodnutej práce aktívne vytvoriť pracovné miesto na mieru, (ii) či tzv.\nponuková povinnosť zamestnávateľa podľa § 63 ods. 2 písm. b) zákonníka práce má byť vykladaná tak,\nže zamestnávateľ má povinnosť prispôsobovať svoju organizačnú štruktúru tomu, aby vytváral pracovné\npozície pre zamestnancov, voči ktorým mu v budúcnosti môže vzniknúť ponuková povinnosť. Bol\nnázoru, že súdy nižších inštancií išli nad rámec zákonného ustanovenia, keď stanovili, že na základe\nponukovej povinnosti podľa § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce mal žalobcovi vyselektovať niektoré\nčinnosti z jeho pôvodnej pracovnej náplne a tieto mu ponúknuť ako vhodnú prácu. Nesúhlasil so záverom\nodvolacieho súdu, že by mal dojednať pracovné podmienky so žalobcom „aspoň na určitý čas“, nakoľko\nponúkaná práca nemôže byť dočasná. Uviedol, že organizačná zmena učinená k 1. marcu 2020 mala ten\nvýznam, že všetky pracovné pozície na filiálkach kvôli efektívnosti fungovania zlúčili do pracovnej pozície\n„pracovník prevádzky obchodu“ a preto v čase dania výpovede nemal pre žalobcu inú pracovnú pozíciu,\nnež je „pracovník prevádzky obchodu“, na výkon ktorej bol žalobca uznaný za dlhodobo nespôsobilého.\nNesúhlasil so súdom prvej inštancie, ktorý takúto zmenu považoval za špekulatívnu. Poukázal na to, že\nustanovenie § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce nezakladá pre zamestnávateľa povinnosť vytvárať\nnové pracovné pozície a nemôže zakladať ani povinnosť aktívne prispôsobovať svoju organizačnú\nštruktúru tomu, aby ich v budúcnosti mohol vytvárať. Navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok\nzmenil a žalobu zamietal. Zároveň navrhol odklad právoplatnosti napadnutého rozsudku.\n\n4. Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že odvolací súd rozhodným, zrozumiteľným a\njednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutie, poskytol primerané odpovede\nna odvolacie námietky a jeho úvahy a z nich vyvodené závery, vo vzájomnej súvislosti s konaním a\nrozhodnutím prvoinštančného súdu nemožno považovať za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nNavrhol, aby dovolací súd dovolanie odmietol.\n5. Dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre odklad právoplatnosti dovolaním napadnutého\nrozhodnutia podľa ustanovenia § 444 ods. 1 CSP a v súlade s ustálenou praxou o tom nevydal\nsamostatné rozhodnutie. Uvedený procesný postup z ústavnoprávneho hľadiska považuje za udržateľný\naj Ústavný súd Slovenskej republiky (m. m. IV. ÚS 158/2022, IV. ÚS 442/2022).\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n7. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n10. Dovolateľ vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP namietal nedostatočné\nodôvodnenie napadnutého rozhodnutia a s tým spojenú jeho nepreskúmateľnosť.\n11. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú: a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej\nmiere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv\nna nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované\nprávnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady\nsúdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na\nspravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu\nspočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká\nnielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj\nporušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo\nna verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným\ndôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie\nrovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a\n\nna rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia\nspravodlivosti).\n12. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,\nbod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá\nrozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola\núčastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na\nprávny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi\nv dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov a pod.).\n13. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. V súlade\ns § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 393 ods. 2 CSP musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad\nopodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi\nskutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom\nna zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Povinnosť súdu\nrozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie\nspôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej\nžaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Odôvodnenie rozhodnutia súdu nižšej inštancie\nmusí byť zároveň dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v opravnom konaní. Porušením\nuvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu\n(okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť\nnáležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych\nalebo mimoriadnych opravných prostriedkov.\n14. Dovolací súd v tejto súvislosti osobitne zdôrazňuje, že súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne\nkonanie je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\nodpovie na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (§\n387 ods. 3 CSP). Nerešpektovanie tohto kogentného ustanovenia zakladá prípustnosť a dôvodnosť\ndovolania (porov. sp. zn. 4Cdo/125/2019). Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť\ntransparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodnutí súdov, a tak vylúčiť svojvôľu v tomto procese. V právnom\nštáte by nemali vzniknúť pochybnosti, či sa súd s určitou, druhou stranou výslovne prezentovanou\notázkou zaoberal, či nie; odpoveď by mala byť zrejmá z odôvodnenia súdneho rozhodnutia.\n15. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, z\nhľadiska vyššie definovaných požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia a s tým súvisiace právo\nna spravodlivý proces, nemôže v kontexte celého súdneho konania obstáť.\n16. V posudzovanej veci predmet sporu spočíval v posúdení neplatnosti skončenia pracovného pomeru\nvýpoveďou z 9. januára 2020, danej žalovaným žalobcovi.\n16.1. V predmetnej Výpovedi sa okrem iného uvádza, že: „V zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm.\nc/ zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce ukončuje zamestnávateľ pracovný pomer výpoveďou z\ndôvodu, že zamestnanec stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu vzhľadom na zdravotný stav\npodľa lekárskeho posudku zo dňa 07. 01. 2020.“.\n16.2. Žalovaný svoje výhrady v súvislosti s výkladom výpovede v podanom odvolaní upriamil na\nskutočnosť, že pri práci pracovníka prevádzky obchodu nie je jediná činnosť, pri ktorej by zamestnanec\nnedvíhal bremená a poukázal na to, že požiadavka súdu prvej inštancie, že „nič nebránilo žalovanému\nšpecifikovať žalobcovi v pracovnej zmluve časť pracovnej náplne pracovníka prevádzky obchodu, ktorá\nby zodpovedala jeho zdravotnému stavu“ je nad rámec zákona, keď ponuková povinnosť v zmysle § 63\nods. 4 písm. b) Zákonníka práce síce znamená ponuku akejkoľvek vhodnej práce, avšak zamestnávateľ\nnie je povinný vytvárať pracovnú pozíciu na mieru pre konkrétneho zamestnanca. Namietal, že týmito\nodvolacími dôvodmi sa odvolací súd nezaoberal. Odvolací súd v tejto súvislosti v ods. 25. odôvodnenia\n\nuviedol, že „žalovaný ako zamestnávateľ mohol v rámci ponuky pracovného miesta prispôsobiť obsah\npracovnej náplne žalobcu na pracovnej pozícii pracovníka prevádzky obchodu, navyše aj na skrátenom\núväzku tak, aby zodpovedal jeho zdravotnému stavu nespôsobilému na dvíhaniu bremien“. Zároveň\ndodal, že podľa názoru odvolacieho súdu profil pracovnej pozície pracovníka prevádzky obchodu\numožňoval zmenu dojednaných pracovných podmienok pred skončením pracovného pomeru tak, aby\nrešpektovala závery lekárskeho posudku zo 7. januára 2020.\n16.3. Najvyšší súd pripomína, že zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak a/\nsa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť, b/ sa zamestnanec stane nadbytočným\nvzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh,\ntechnického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o\niných organizačných zmenách, c/ zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho\nposudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre\nchorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu\nprípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva (§ 63 ods. 1 písm.\na/ až c/ Zákonníka práce. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď\npre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo\nz dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a/ zamestnávateľ nemá\nmožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté\nako miesto výkonu práce, b/ zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú\nmu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť\npredchádzajúcej príprave na túto inú prácu (§ 63 ods. 2 Zákonníka práce). Ustanovenie § 63 ods.\n2 Zákonníka práce upravuje tzv. ponukovú povinnosť zamestnávateľa pri výpovedi danej z dôvodov\nuvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce, ktorej splnenie je hmotnoprávnou podmienkou\nplatnosti výpovede. Zamestnávateľovi dáva dve alternatívy. Po prvé, ak nemá možnosť zamestnanca\nnaďalej zamestnávať, čo treba vykladať tak, že nemá pre zamestnanca žiadnu prácu (ide tu o tzv.\nabsolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať), ponukovú povinnosť nemá. Po druhé, ak má\npre zamestnanca také voľné pracovné miesto, ktoré je pre neho vhodné, je povinný predtým, než dá\nzamestnancovi výpoveď, túto prácu zamestnancovi ponúknuť, inak nie je splnená podmienka uvedená v\nustanovení § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce a výpoveď je preto neplatná, treba uviesť, že splnenie\npodmienok pre existenciu ponukovej povinnosti zo strany zamestnávateľa, t. j. či zamestnávateľ má,\nresp. nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, treba posudzovať podľa stavu, ktorý tu je v čase\ndania výpovede. Rozhodujúcou pri ponukovej povinnosti je skutočnosť, či sa daná pracovná pozícia\nnachádza v organizačnej štruktúre zamestnávateľa, pričom musí byť vedená ako neobsadená.\n16.4. V nadväznosti na vyššie uvedené východiská dovolací súd vyhodnotil ako dôvodnú tú časť\noponentúry žalovaného, podľa ktorej odvolací súd dostatočne nezdôvodnil, na základe čoho, resp. na\nzáklade uplatnenia akých výkladových metód dospel k záveru, že „žalovaný ako zamestnávateľ mohol\nv rámci ponuky prispôsobiť obsah pracovnej náplne žalobcu na pracovnej pozícii pracovníka prevádzky\nobchodu, navyše aj na skrátenom úväzku tak, aby zodpovedal jeho zdravotnému stavu nespôsobilému\nna dvíhanie bremien“. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný vo svojich vyjadreniach či prednesoch\nv priebehu základného konania opätovne namietal, že nedisponuje pracovným miestom, pri výkone\nktorého by nedochádzalo k dvíhaniu bremien a zároveň namietal, že nie je jeho povinnosťou ako\nzamestnávateľa v rámci ponukovej povinnosti vytvárať pre konkrétneho zamestnanca pozíciu na mieru.\n17. Pokiaľ odvolací súd pri posudzovaní ponukovej povinnosti bez podrobnejšieho odôvodnenia\nkonštatoval, že žalovaný ako zamestnávateľ mohol v rámci ponuky prispôsobiť obsah pracovnej náplne\nžalobcu, tak možno spoľahlivo uzavrieť, že sa nevysporiadal s odvolacími námietkami žalovaného,\nv dôsledku čoho napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nie je logicky a vyčerpávajúcim spôsobom\nodôvodnený. Dovolateľ súčasne nedostal dostatočnú odpoveď na (pre neho) významný odvolací\nargument, spočívajúci v poukaze na skutočnosť, že súd nebol oprávnený vymedziť jednotlivé činnosti,\nktoré by žalobca ne/mohol vykonávať a zároveň, že nie je jeho povinnosťou ako zamestnávateľa v\nrámci ponukovej povinnosti vytvárať pre konkrétneho zamestnanca pozíciu na mieru. Túto argumentáciu\nje súčasne potrebné považovať za podstatné tvrdenie v zmysle § 387 ods. 3 CSP, nakoľko išlo o\nnámietku, ktorá je relevantná, teda má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej\npovahy, že v prípade jej preukázania (samostatne alebo v spojitosti s ostatnými okolnosťami) mohla\npriniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa. Absencia vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami\nodvolateľa v (dokonca aj skrátenom rozhodnutí, pričom v posudzovanom prípade o taký prípad nešlo\n\n- pozn. dovolacieho súdu) odôvodnení odvolacieho súdu je takým nedostatkom rozhodnutia, ktorého\nintenzita sama osebe zakladá porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé\nsúdne konanie (III. ÚS 314/2018, ZNaU 47/2018).\n18. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP v spojení\ns § 393 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu odníma strane sporu možnosť\nuskutočňovať procesné práva a v konečnom dôsledku porušuje jej právo na spravodlivý súdny proces [čo\nzakladá vadu konania podľa § 431 ods. 1 CSP v spojení s § 420 písm. f) CSP], pretože jej upiera možnosť\nnáležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.\n19. Po relevantnom vyhodnotení právne významných otázok ohľadom dodržania povinnosti riadne\nodôvodniť rozhodnutie (ktoré má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodnutí súdov, a tak\nvylúčiť svojvôľu v tomto procese) dovolací súd uzatvára, že uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku\nodvolacieho súdu majú v danom prípade za následok, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky\nstanovené súdu v ustanovení § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 393 ods. 2 CSP na riadne odôvodnenie\nrozsudku. Z tohto dôvodu je dovolanie žalovaného procesne prípustné podľa § 420 písm. f) CSP\na dovolateľ v ňom dôvodne namieta ním uvádzanú procesnú vadu zmätočnosti, pretože mu týmto\nnesprávnym procesným postupom súdu bolo znemožnené realizovať im patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n20. Vzhľadom na zistenie, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 420 písm. f) CSP, ktorá skutočnosť\nje okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie\nvydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne,\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie (§ 450 CSP).\n21. Ak v konaní došlo k procesnej vade zmätočnosti znemožňujúcej strane realizáciu jej procesných\noprávnení, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší bez toho, aby sa zaoberal správnosťou právnych\nzáverov, na ktorých spočíva zrušované rozhodnutie súdu (2Cdo/5/2018, 3Cdo/146/2018, 4Cdo/69/2021,\n8Cdo/70/2017). Dovolací súd preto ani v tomto prípade neposudzoval dovolanie z hľadiska ďalších\nvyslovených námietok a opodstatnenosti argumentácie v spojitosti s uplatneným dovolacím dôvodom\npodľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n22. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd\nprvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,\nrozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22CoPr/2/2022", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}