{"guid": "1c681af9-bcfb-4d84-a0b0-a30c5a1e3a0f:b125079c-bd40-42ac-ae07-474bc63dfb1d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8720201725.1", "spisova_znacka": "7Cdo/3/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/3/2023 z 29. 5. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. mája 2024, sp. zn. 7Cdo/3/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:8720201725.1", "identifikacne_cislo": "8720201725", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martina Valentová", "sudca_id": 158, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martina-valentova-158", "datum_vydania": "2024-05-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "IV. ÚS 411/2024", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:82617d28-bf64-4fc8-a1e8-214802fa5ac9", "datum": "2024-08-27", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "nazov": "§ 257 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-357", "nazov": "§ 357 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-357", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-357"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-3", "nazov": "§ 365 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "nazov": "§ 385 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-385"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-3", "nazov": "§ 393 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-257", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-357", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-366", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-385", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b125079c-bd40-42ac-ae07-474bc63dfb1d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8720201725.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8720201725.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8720201725.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/3/2023\n8720201725\n29. 05. 2024\nJUDr. Martina Valentová\nECLI:SK:NSSR:2024:8720201725.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Y. L., bývajúceho v F., O. XXX/X, zastúpeným\nJUDr. Marcelom Ružarovským, advokátom, so sídlom Trnava, A. Žarnova 11C, proti žalovanej BPN\nPARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko,\nzapísaná v parížskom registri obchodu a spoločnosti pod č. 542 097 902, konajúca prostredníctvom BPN\nPARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Bottova 7939/2A, Bratislava, IČO:\n47258713, zastúpená splnomocnencom Nagyová Tenkáč, s.r.o., so sídlom Ružinovská 42, Bratislava,\nIČO: 36862169, o zaplatenie bezdôvodného obohatenia, vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp.\nzn. 17Csp/42/2020, v konaní o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 25. mája\n2022 sp. zn. 13CoCsp/46/2021, takto\nrozhodol:\nDovolanie odmieta.\nŽalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom z 22. júna\n2021 č. k. 17Csp/42/2020-105 žalobu zamietol (výrok I.), stranám sporu náhradu trov konania nepriznal\n(výrok II.).\n1.1. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 257 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného\nsporového poriadku (ďalej len „CSP“) a z dôvodov hodných osobitného zreteľa úspešnej žalovanej\nnepriznal právo na náhradu trov konania. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval nepriaznivú\nfinančnú a sociálnu situáciu žalobcu, ktorý ukončil štúdium v Českej republike, nemá žiaden príjem, je\nnezamestnaný, poberá iba tzv. SOS dotáciu vo výške 300 eur mesačne a žije u svojej tety. Žalobca\nnie je schopný uhradiť žalovanej trovy konania bez toho, aby vážnym spôsobom nebolo zasiahnuté do\nzabezpečenia jeho základných životných potrieb. Vzhľadom na predmet podnikania žalovanej nebude\nnepriznaním náhrady trov konania žalovanej vážnym spôsobom zasiahnuté do jej finančnej sféry.\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej proti prvoinštančnému\nrozsudku len čo do výroku o náhrade trov konania, uznesením rozhodnutie v napadnutom výroku zmenil\nvo výroku II. tak, že žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v\nrozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením\n(výrok I.) a zároveň žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v\nrozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením\n(výrok II.).\n2.1. Odvolací súd po zaoberaní sa teoretickými východiskami rozhodovania o náhrade trov konania\npodľa § 257 CSP (posudzovania výnimočného nepriznania náhrady trov konania, ak sú tu dôvody hodné\nosobitného zreteľa ako odchýlky od zásady zodpovednosti za výsledok) konštatoval, že „súdom prvej\ninštancie prezentované dôvody však nenapĺňajú cieľ ust. § 257 C.s.p. a neposkytujú dostatočný základ\na dôvod pre aplikáciu tohto ustanovenia na predmetný prípad. V prvom rade odvolací súd poukazuje\n\nna to, že súd prvej inštancie pri aplikácii § 257 C.s.p. vychádzal len z tvrdení žalobcu na pojednávaní\nkonanom dňa 22.06.2021, pričom tieto tvrdenia žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. Napriek\nuvedenej skutočnosti však súd prvej inštancie považoval tieto tvrdenia za pravdivé a preukázané,\npričom na takýchto záveroch založil potrebu aplikácie § 257 C.s.p. na predmetný prípad, čo však nie je\ndostačujúce. V druhom rade odvolací súd poukazuje na to, že minimálne finančná situácia žalobcu sa\nnejaví ako situácia zakladajúca dôvody hodné osobitného zreteľa, pretože napriek tvrdeniam žalobcu\no tom, že je nezamestnaný a nemá žiaden príjem, keďže z tvrdení samotného žalobcu vyplýva, že v\nroku 2019 kúpil motorové vozidlo za sumu 800 eur, ktorého prevádzka a údržba (vzhľadom na to, že\nide o 12-ročné vozidlo podľa tvrdení žalobcu) si vyžaduje určité aj zvýšené finančné náklady a rovnako\naj z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo (bod 10. odôvodnenia, posledná veta),\nže žalobca nadobudol postúpenú pohľadávku za odplatu vo výške 50 eur, a to na základe zmluvy o\npostúpení pohľadávok zo dňa 21.03.2020, t. j. tri mesiace pred podaním žaloby na súd prvej inštancie.\nRovnako odvolací súd poukazuje aj na skutočnosti uvádzané žalovaným v rámci odvolacieho konania,\na to, že žalobca okrem predmetnej pohľadávky nadobudol za odplatu (101,-Eur a 1.565,- Eur) aj iné\npohľadávky, čo vyplýva z verejne dostupných registrov. Odvolací súd rovnako ako žalovaný má za\nto, že v prípade, ak by finančná situácia žalobcu bola tak nepriaznivá a zlá, ako v priebehu či už\nprvoinštančného konania alebo odvolacieho konania uvádzal, nebolo by možné, aby bol v tejto situácii\nschopný nadobudnúť pohľadávky za odplatu a rovnako nadobudnúť motorové vozidlo, síce ešte v roku\n2019, ale za sumu 800 eur, a to bez akéhokoľvek príjmu. Z uvedených dôvodov mal preto odvolací súd\nza to, že v predmetnom prípade neboli splnené podmienky na aplikáciu § 257 C.s.p. a súd prvej inštancie\ntak rozhodol nesprávne, keď žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal... Na predmetný prípad\nbolo potrebné aplikovať zásadu úspechu vo veci (§ 255 C.s.p.). V predmetnom prípade bola žaloba vo\nveci samej zamietnutá pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, preto procesne plne úspešným bol v\ntomto prípade žalovaným ktorému tak vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného\nkonania v rozsahu 100%“.\n3. Proti výroku I. uznesenia odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej len ,,dovolateľ“) dovolanie, ktorého\nprípustnosť vyvodzoval z § 420 písm. f) CSP. Dovolateľ žiada, aby najvyšší súd napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu, ktorým zmenil rozhodnutie prvoinštančného súdu v napadnutom výroku o náhrade\ntrov konania zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a zároveň žiadal priznať trovy\ndovolacieho konania.\n3.1. V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP žalobca namieta porušenie práva na\nspravodlivý proces. Argumentoval, že z napadnutého uznesenia a z písomného vyjadrenia žalovanej\nz 8.11.2021 vyplýva, že žalovaná v odvolacom konaní predkladala nové dôkazy, odvolací súd\nnerešpektoval kogentné ustanovenie § 385 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie za účelom doplnenia\ndokazovania, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.\n3.2. Zároveň zdôraznil porušenie princípu rovnosti strán v tom, že žalovaná v prebiehajúcom odvolacom\nkonaní predkladala na preukázanie majetkovej situácie žalobcu dôkazy, ktoré sú podľa dovolateľa\nnovotami a v zmysle ustanovenia § 366 písm. d) CSP nemali byť v odvolacom konaní pripustené.\nOdvolací súd takéto dôkazy predložené v rozpore s procesnými predpismi akceptoval a na ich základe\nzmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti trov konania v prospech žalovanej. Odvolací súd takýmto\npostupom narušil princíp rovnosti strán, pretože akceptoval postup žalovanej v rozpore s právnou\núpravou, došlo teda k nedôvodnému zvýhodneniu žalovanej na úkor žalobcu. Prípustnosťou novôt v\nodvolacom konaní sa zaoberal Najvyšší súd SR v rozhodnutiach sp. zn. 5Cdo/35/2019 a 1Cdo/24/2019.\nNavyše odvolací súd ani nevysvetlil či vôbec ide o novotu alebo nie, a v kladnom prípade prečo na ňu\nprihliadal.\n3.3. Podľa dovolateľa obsahom požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia je aj presvedčivé a\nnáležité odôvodnenie odklonu od záverov iných rozhodnutí v podobných veciach. Na rovnakú otázku\npriznania náhrady trov konania Krajský súd v Prešove vo veci sp. zn. 3CoCsp/36/2021, v ktorej\nvystupoval dovolateľ na strane žalobcu, bola daná odlišná odpoveď. Dovolateľ považuje za neprípustné,\naby ten istý súd rozhodol o totožnej otázke úplne rozdielne, pretože takéto rozhodovanie popiera zmysel\na účel právnej istoty, predvídateľnosť rozhodnutí, teda zasahuje do práva na spravodlivý proces.\n4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie žalobcu odmietnuť alternatívne zamietnuť\na uplatnila si náhradu trov dovolacieho konania. Odvolací súd svojim procesným postupom podľa\nžalovanej neporušil právo dovolateľa na spravodlivý proces.\n\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ aj „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35\nCSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade\nso zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),\nbez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné\nodôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:\n6. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a\nv záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto\nprávo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní\na rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené\nvšetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre\nvšetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015,\n5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých\nsa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Najvyšší súd\nv rámci dovolacieho konania neplní úlohy prvoinštančného či odvolacieho súdu ako tretej inštancie\nprebiehajúceho súdneho sporu. Úloha dovolacieho súdu spočíva v náprave najzávažnejších procesných\npochybení resp. v riešení otázok zásadného právneho významu.\n7. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata),\nmusí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho\nkonania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už\nprávoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad\n(3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014).\n8. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej\nsprávnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo\nna súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 172/03).\n9. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n10. Ustanovenie § 420 CSP zakotvuje prípustnosť dovolania v alternatíve buď proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej, t. j. proti rozhodnutiu majúcemu hmotnoprávny charakter, alebo proti\nrozhodnutiu, ktoré síce nemá charakter rozhodnutia o matérii konania, t. j. nejde síce o rozhodnutie vo\nveci samej, ale ide o rozhodnutie, ktorým odvolací súd o danej otázke rozhodovanie končí inak ako\nmeritórnym (hmotnoprávnym) rozhodnutím vo veci samej.\n11. Za rozhodnutie, ktorým sa konanie pred odvolacím súdom o danej otázke končí, teda možno\npovažovať rozhodnutie, ktorým odvolací súd rozhodol o odvolaní inak ako jeho vecným prejednaním (t.\nj. rozhodnutie o odmietnutí odvolania alebo o zastavení odvolacieho konania), rozhodnutie odvolacieho\nsúdu o zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby po rozhodnutí prvoinštančného súdu a pred\nrozhodnutím odvolacieho súdu (§ 370 CSP) a uznesenie, ktorým odvolací súd potvrdil alebo zmenil\nprvoinštančné uznesenie o otázke, ktorej vyriešenie sa týmto uznesením končí; spravidla pôjde o\nuznesenia odvolacieho súdu, ktorými rozhodol o odvolaní proti uzneseniam podľa § 357 CSP, ktoré\nsíce možno v dovolacom konaní preskúmať z dôvodov zmätočnosti uvedených v § 420 CSP, avšak z\ndôvodov zásadnej právnej významnosti sú v zmysle § 421 ods. 2 CSP z prieskumu dovolacím súdom\nvylúčené. V danom prípade rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, i keď\nje obsiahnuté vo výrokovej časti rozsudku, má vo svojej podstate vždy povahu uznesenia.\n12. Podľa § 357 písm. m) CSP jedným z uznesení, proti ktorým je prípustné odvolanie a ktoré sú tak\nv danej ním riešenej otázke s konečnou platnosťou preskúmateľné v rámci odvolacieho konania, je aj\nuznesenie, ktorým prvostupňový súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, takže rozhodnutie\nodvolacieho súdu o tomto odvolaní je v otázke nároku na náhradu trov konania rozhodnutím konečným\n\n(ktorým sa konanie v tejto otázke nároku končí, pozn.), a teda ho možno v zmysle už uvedeného\npovažovať za rozhodnutie preskúmateľné v dovolacom konaní z dôvodov zmätočnosti ako rozhodnutie,\nktorým sa konanie končí (I. ÚS 275/2018, in č. 74/2018 Zbierky nálezov a uznesení Ústavného súdu\nSlovenskej republiky).\n13. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n13.1. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 <M.> možno odôvodniť iba tým, že v konaní\ndošlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (ods. 1). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,\nv čom spočíva táto vada (ods. 2).\n13.2. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,\n2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto aj\nv danom prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie žalobcu, že v konaní došlo ním tvrdenej vade\nzmätočnosti.\n14. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.\n14.1. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto\npráva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou práva na spravodlivý súdny\nproces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo\nna to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou\npredkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.\nJeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých\ndôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS\n252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n14.2. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu\nvydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia\npredchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol\nspor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej\núčasti na konaní (porovnaj R 125/1999 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/6/2014,\n3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho\nvzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť\niba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou\nuplatneného nároku.\n15. Žalobca vyvodzoval prípustnosť podaného dovolania na základe písm. f) spomínaného § 420 CSP,\npričom vytýkal odvolaciemu súdu vydanie rozhodnutia bez nariadenia pojednávania, porušenie princípu\nrovnosti strán prihliadnutím na dôkazy, ktoré nemali byť pripustené a odlišné rozhodovanie toho istého\nsúdu v podobnej veci.\n16. Dovolací súd v súvislosti s námietkou rozhodnutia odvolacím súdom bez nariadenia pojednávania\nuvádza, že realizácia procesného oprávnenia strany sporu byť prítomnou na pojednávaní neprichádza\ndo úvahy vtedy, keď súd v súlade so zákonom koná a rozhoduje bez nariadenia pojednávania, ako bolo\nv danom prípade.\n16.1. Podľa čl. 12 CSP na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje\ninak.\n16.2. Podľa § 385 ods. 1 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je\npotrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.\n16.3. Odvolací súd rozhodoval o odvolaní žalovanej podanom výlučne v časti trov konania, ktorému\nrozhodovaniu formou uznesenia v zásade nepredchádza ústne pojednávanie. V tomto prípade uvedená\n\nprocesná povinnosť vyplývajúca z ustanovenia § 385 ods. 1 CSP odvolaciemu súdu nevznikla,\npretože neexistovali dôvody uvedené v dispozícii citovaného ustanovenia, teda nebolo potrebné\nzopakovať alebo doplniť dokazovanie, pretože v sporovom konaní sa plne aplikuje zásada koncentrácie\nkonania, na základe ktorej stranám sporu (teda i dovolateľovi) vznikla procesná povinnosť koncentrovať\ndôkazy v zásade v rámci prvoinštančného konania. Na nariadenie pojednávania na odvolacom súde\nneexistoval ani žiadny konkrétny dôležitý verejný záujem. Vzhľadom na okolnosť, že dôkazy pre\nktoré podľa dovolateľa malo byť nariadené pojednávanie, boli neprípustnými novotami ako bude v\nďalšej časti odôvodnenia konštatované (body 20. a 20.1.), potreba nariadenia pojednávania sa stala\ncelkom bezpredmetnou. Odvolací súd pri prejednaní odvolania žalovanej mal splnené podmienky na\nrozhodnutie bez pojednávania, svojim postupom neporušil princípy ústnosti a priamosti konania.\n17. Dovolateľ namieta, že ďalšie vyjadrenie žalovanej z 8.11.2021 uplatnené v odvolacom konaní nemalo\nbyť odvolacím súdom pripustené, pretože v ňom predložené dôkazy sú novotami, a pokiaľ odvolací súd\nna ich podklade zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, porušil princíp rovnosti strán.\n18. Pre odvolanie podľa CSP je typický systém neúplnej apelácie, ktorý vylučuje možnosť efektívneho\nuplatnenia nových skutočností a dôkazov v odvolacom konaní. Výnimkou pre odvolateľa je použitie\nnových prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v odvolaní, a to za splnenia taxatívne\nvymedzených podmienok v zmysle § 366 CSP. Súčasne platí, že odvolacie dôvody a dôkazy na ich\npreukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).\n19. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní\npred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy a/ ak sa týkajú procesných podmienok,\nb/ ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ ak má byť nimi preukázané, že\nv konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d/ ak ich odvolateľ\nbez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\n20. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná vyjadrením z 8.11.2021 reagovala na doručené vyjadrenie\nžalobcu (odvolaciu dupliku). V tomto vyjadrení z 8.11.2021 žalovaná predkladá zistenia získané z verejne\ndostupných zdrojov a to uznesenie Okresného súdu Žilina z 15.1.2020, sp. zn. 6K/11/2015, uznesenie\nOkresného súdu Prešov z 31.5.2021 sp. zn. 2K/18/2019, oznámenie o vyhlásení ponukového konania E. zo 4.5.2021 a LV č. XXX a č. XXXX, ktorými je preukazovaný majetok žalobcu. Vyjadrenie žalovanej\nz 8.11.2021 bolo doručené žalobcovi, ktorý naň reagoval vyjadrením z 9.11.2021.\n20.1. Žalovaná vo vyjadrení z 8.11.2021 k odvolacej duplike žalobcu uplatnila nové skutočnosti a\nnové dôkazy s odôvodnením, že nimi má byť spochybnená nepriaznivá finančná situácia žalobcu,\nz ktorej vychádzal súd prvej inštancie, a odvolací súd ich uplatnenie akceptoval (porovnaj bod 10.\nv spojení s bodom 23. jeho odôvodnenia). Išlo o tvrdenie, že žalobca nadobudol pohľadávky za\nodplatu 101 eur a 1.565 eur, na ktoré skutočnosti žalovaná predložila listinné dôkazy. Za tejto situácie\ndovolateľ opodstatnene odvolaciemu súdu vytýka, že akceptoval nové skutočnosti a dôkazy, ktoré\nžalovaná uplatnila až vo vyjadrení k odvolacej duplike žalobcu, ktorým postupom nedôvodne zvýhodnil\nžalovanú oproti žalobcu. Odvolací súd sa naviac nezaoberal včasnosťou a dôvodnosťou uplatnenia\nnovôt odvolateľkou. Odvolací súd nemohol prostriedky procesného útoku a obrany uplatnené žalovanou\nv odvolacom konaní akceptovať, nakoľko neboli splnené podmienky § 366 CSP. Navyše v zmysle\n§ 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do\nuplynutia lehoty na podanie odvolania. Keďže dôkazy uvedené vo vyjadrení žalovanej z 8.11.2021 boli\nneprípustnými notami v odvolacom konaní, nebol daný dôvod na ich vykonanie. Dovolací súd zároveň\npoznamenáva, že vykonanie dôkazu predloženého až v odvolacom konaní, hoci sa mohol predložiť aj\nskôr, by znamenalo popretie princípu neúplného apelačného konania, koncentračnej zásady, popretie\ndôkaznej povinnosti sporových strán, ako aj povinnosti tvrdenia v zmysle čl. 8 CSP.\n21. Dovolací súd ďalej posudzoval, či uvedeným nesprávnym postupom odvolacieho súdu došlo k\nporušeniu práva dovolateľa na spravodlivý proces, pričom sa zaoberal predovšetkým okolnosťou akou\nmierou pochybenie odvolacieho súdu zasiahlo do tohto práva žalobcu. Dovolateľ argumentoval, že na\npodklade neprípustných novôt odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania\na takýmto postupom porušil princíp rovnosti strán.\n21.1. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že tento súd sa náhradou trov konania\npodľa ustanovení § 257 CSP podrobne zaoberal, svoje rozhodnutie s prihliadnutím na charakter sporu\nnáležitým spôsobom odôvodnil a prijaté právne závery sú akceptovateľné a zodpovedajú priebehu\n\nkonania. Zo samotnej obsahovej štruktúry bodu 23. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva,\nže skutočnosti, na ktoré odvolací súd prihliadal v rozpore s § 366 písm. d) ako aj § 365 ods. 3 CSP,\nboli len podporným argumentom pre primárne dôvody pre ktoré odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu\nprvej inštancie. Odvolací súd uviedol, že „V prvom rade odvolací súd poukázal na to, že súd prvej\ninštancie pri aplikácii § 257 CSP vychádzal len z tvrdení žalobcu na pojednávaní 22.6.2021, pričom tieto\ntvrdenia žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. Napriek uvedenej skutočnosti však súd prvej inštancie\npovažoval tieto tvrdenia za pravdivé a preukázané, pričom na takýchto záveroch založil potrebu aplikácie\n§ 257 C.s.p. na predmetný prípad, čo však nie je dostačujúce. V druhom rade odvolací súd poukazuje na\nto, že minimálne finančná situácia žalobcu sa nejaví ako situácia zakladajúca dôvody hodné osobitného\nzreteľa, pretože napriek tvrdeniam žalobcu o tom, že je nezamestnaný a nemá žiaden príjem, keďže z\ntvrdení samotného žalobcu vyplýva, že v roku 2019 kúpil motorové vozidlo za sumu 800 eur, ktorého\nprevádzka a údržba (vzhľadom na to, že ide o 12-ročné vozidlo podľa tvrdení žalobcu) si vyžaduje určité\naj zvýšené finančné náklady a rovnako aj z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo (bod\n10. odôvodnenia, posledná veta), že žalobca nadobudol postúpenú pohľadávku za odplatu vo výške 50\neur, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.03.2020, t. j. tri mesiace pred podaním\nžaloby na súd prvej inštancie“. Inak povedané, skutočnosti a dôkazy, na ktoré odvolací súd podporne\nprihliadal, hoci nespĺňali podmienky § 366 písm. d) CSP a boli uplatnené po zákonnej koncentrácii,\nneboli rozhodujúcimi pre výsledok odvolacieho konania. Navyše skutočnosti uvádzané v poukazovanom\nvyjadrení žalovanej z 8.11.2021 boli žalobcovi známe, mal o nich vedomosť a osobitne sa k nim vyjadril.\nAj v prípade, že by odvolací súd na novoty neprihliadol, mal dostatok podkladov pre svoje rozhodnutie o\nodvolaní žalovanej s rovnakým výsledkom predstavujúcim zmenu napadnutého výroku o náhrade trov\nkonania podľa § 388 CSP. Vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu a špecifikum veci, skutočnosť, že\nodvolací súd pripustil novoty v rozpore s § 366 CSP, ktorými len podporil primárnu právnu argumentáciu,\nnedosahuje intenzitu spôsobilú porušiť právo dovolateľa na spravodlivý proces. Podľa dovolacieho súdu\nsamotným pochybením, v dôsledku ktorého odvolací súd podporne prihliadol na neprípustne uplatnené\nnovoty, nedošlo k naplneniu podmienky zmätočnostnej vady podľa § 420 písm. f) CSP. Tento dôvod\nsám o sebe nespôsobuje nesprávnosť napadnutého rozhodnutia a nie je spôsobilý vyvolať potrebu\njeho zrušenia. Zároveň v napadnutom rozhodnutí bol v podstate eliminovaný možný negatívny následok\nnesprávneho procesného postupu a to tým, že na základe neprípustných a oneskorených novôt nebola\nv rozhodujúcom a podstatnom odôvodnená nevyhnutnosť zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie\nodvolacím súdom. Týmto bolo vylúčené namietané porušenie práva dotknutej strany na spravodlivé\nsúdne konanie, zahrňujúce v tomto prípade aj dovolateľom zdôrazňované právo na rovnosť strán sporu.\n22. Dovolateľ podporil svoj názor o prípustnosti zmätočnostnej vady spočívajúcej v porušení\nprocesnoprávnej roviny zabezpečenia princípu rovnosti sporových strán poukazom na uznesenia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/35/2019 a 1Cdo/24/2019.\n22.1. Uznesením sp. zn. 5Cdo/35/2019 z 25. februára 2021 bolo rozhodnuté o zrušení rozsudku\nodvolacieho súdu a vrátení mu veci na ďalšie konanie v podstatnom z dôvodu nepreskúmateľnosti\nrozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý posúdil námietku dovolateľa ako novú v súlade s ustanovením §\n366 CSP a nezohľadnil, že takáto námietka bola uplatnená počas prvoinštančného konania.\n22.2. Uznesením sp. zn. 1Cdo/24/2019 z 25. augusta 2021 došlo k zrušeniu rozsudku odvolacieho súdu\na vráteniu mu veci na ďalšie konanie v podstatnom z dôvodu, že (i) odvolací súd nedoručil žalobcom\nprílohy, ktoré boli pripojené v vyjadreniu žalovanej, pričom išlo o dôkaz, o ktorý odvolací súd oprel svoje\nrozhodnutie a ktorý nebol predložený počas konania pred súdom prvej inštancie, z čoho vyplýva, že\nžalobcovia nemali možnosť sa oboznámiť a vyjadriť k takto predloženému dôkazu; (ii) takýto dôkaz, o\nktorý oprel odvolací súd svoje rozhodnutie, navrhnutý žalovanou v odvolacom konaní, nebol odvolacím\nsúdom riadnym spôsobom vyhodnotený, či sa jedná o novotu a ani relevantne nezdôvodnil prečo naň\nv odvolacom konaní prihliadal.\n22.3. Z uvedeného podľa názoru dovolacieho súdu vyplýva, že relevantnou pre danú vec by mohla\nbyť len argumentácia uvedená pod bodom (ii) vzťahujúca sa k uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn.\n1Cdo/24/2019, avšak v predmetnej veci nešlo o taký dôkaz, o ktorý odvolací súd výlučne oprel\nsvoje rozhodnutie. Z uvedených dôvodov po oboznámení sa s podstatou odôvodnenia dovolateľom\noznačených rozhodnutí, dovolací súd zistil, že sa zaoberali procesne odlišnými situáciami, v porovnaní\ns predmetným dovolacím konaním.\n23. V súvislosti so zákonnou požiadavkou na obsahovú kvalitu odôvodnenia rozhodnutia, žalobca v\ndovolaní namieta, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s ustanovením § 393 ods. 3 CSP, pretože sa\n\nodvolací súd odklonil od iných záverov v podobnej veci vedenej na Krajskom súde v Prešove sp. zn.\n3CoCsp/36/2021.\n23.1. Podľa § 393 ods. 3 CSP ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie\nrozhodnutia obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.\n24. Rozhodovanie v súlade s ustálenou súdnou praxou je naplnením požiadavky princípu spravodlivého\nprocesu a princípu právnej istoty, vyjadrený v čl. 2 ods. 2 CSP. Ustálená súdna prax má byť vytváraná\nnajvyššími súdnymi autoritami. V systéme všeobecného súdnictva je touto autoritou Najvyšší súd SR,\nale nepochybne aj Ústavný súd SR, Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, a ak pôjde o aplikáciu\núnijného práva aj Súdny dvor Európskej únie so sídlom v Luxemburgu. Sporové strany legitímne\nočakávajú, že ich spor bude rozhodnutý za obdobnej skutkovej situácie rovnakým spôsobom, a to\nnajmä v situácii, ak v podobnej veci existujú publikované rozhodnutia uverejnené v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.\n25. Navzdory legitímnej požiadavke na jednotu rozhodovania súdov v identických prípadoch právny\nporiadok nepozná pravidlo viazanosti senátu odvolacieho súdu právnym názorom vysloveným\niným senátom toho istého súdu. Zjednocovanie rozchádzajúcej sa rozhodovacej praxe súdov bolo\nrekodifikáciou procesného práva zverené len dovolaciemu súdu (inštitút veľkého senátu). I napriek\ntomu si najvyšší súd uvedomuje, že „princíp predvídateľnosti rozhodovania a rozhodnutia znamená,\nže účastníci právnych vzťahov môžu legitímne očakávať, že štátne orgány budú v skutkovo a právne\nporovnateľných prípadoch rozhodovať rovnako. Iba takýto postup rešpektuje princíp právnej istoty a jeho\ndôsledné dodržiavanie sa významne pozitívne prejavuje aj v rámci celkového nazerania spoločnosti na\nvýznam a úlohu práva. Na druhej strane je nutné uviesť, že predvídateľnosť práva nemožno vnímať\nabsolútne. Obdobnú vec je možné rozhodnúť aj inak než v predošlých veciach. V takom prípade je\nvšak súd povinný svoje závery riadne, racionálne a ústavne konformne odôvodniť (čl. 2 ods. 3 Civilného\nsporového poriadku), a to takým spôsobom, aby predošlé rozhodnutia neboli ignorované, ale práve\nnaopak, aby sa s nimi súd argumentačne vysporiadal.“ (nález ústavného súdu z 25. júna 2019 sp. zn.\nIII. ÚS 275/2018).\n26. I keď dovolateľ dôvodí odlišným rozhodnutím odvolacieho súdu v identickej veci, je potrebné si\nako prvé uvedomiť, že rozdielnosť rozhodovania v zdanlivo identických prípadoch môže mať i svoj\ndôvod a bez poznania konkrétnych skutkových okolností oboch (resp. aj viacerých) porovnávaných\nprípadov nemožno prijať ani záver, že o identické prípady (skutkovo aj právne) naozaj ide. V inom\nrozhodnutí Krajského súdu v Prešove (ktorého stranou bol dovolateľ) sp. zn. 3CoCsp/36/2021 na\nodvolanie žalovaného voči výroku o trovách konania rozsudku Okresného súdu Poprad, odvolací\nsúd potvrdil výrok, ktorým stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva z dôvodu opodstatnenosti\naplikácie § 257 CSP berúc na zreteľ finančnú a sociálnu situáciu žalobcu, ktorý je nezamestnaný, žije\nz úspor a býva u svojej tety, pričom majetková sféra žalovaného ako podnikateľského subjektu nebude\nohrozená. To znamená, že odvolací súd v týchto porovnávaných rozhodnutiach konštatoval sčasti\nrozdielnu majetkovú a finančnú situáciu žalobcu na základe vykonaných dôkazov. Dovolací súd uvádza,\nže ani prípadné nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov odvolacím súdom nemožno považovať za\ntzv. zmätočnostnú vadu v procesnom postupe odvolacieho súdu, a to preto, že (i) hodnotenie dôkazov\nprislúcha zásadne len tomu súdu, ktorý ich vykonal, teda v tomto prípade odvolaciemu súdu, (ii) pokiaľ\nsúd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu\nnesprávne, ale táto skutočnosť sama osebe prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm.\nf) CSP nezakladá.\n27. So zreteľom na uvedené, pokiaľ v danom prípade žalobca v dovolaní poukazuje na odklon\nnapadnutého rozhodnutia od rozhodnutia krajského súdu, pričom nejde o rozhodnutie vydané\nnajvyššími súdnymi autoritami, dovolateľom označené rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n3CoCsp/36/2021 nemožno zaradiť do pojmu ustálená rozhodovacia prax a zároveň išlo o čiastočne\nrozdielnu skutkovú situáciu v označených veciach, dovolací súd preto nezistil žalobcom namietané\nnedodržanie ustanovenia § 393 ods. 3 CSP. Postupom súdu, ktorý sa neprieči zákonu, nemohlo dôjsť\nk porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP).\n28. Pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle § 420 písm. f) CSP,\nsprávnosť právnych záverov, ku ktorým odvolací súd dospel, nie je relevantná, lebo prípadné nesprávne\nprávne posúdenie prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nezakladá. Ako vyplýva\naj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom odvolacieho súdu\n\nnestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia\n(napr. I. ÚS 188/06).\n29. Z uvedeného vyplýva, že zo strany odvolacieho súdu nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu,\nktorý by znemožnil dovolateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a preto dovolací súd konštatuje, že uvedený, dovolateľom\nuplatnený dovolací dôvod nie je daný a v dôsledku toho dovolanie dovolateľa podľa ustanovenia § 447\npísm. c) CSP odmietol.\n30. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n31. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "IV. ÚS 411/2024", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:82617d28-bf64-4fc8-a1e8-214802fa5ac9", "datum": "2024-08-27", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "13CoCsp/46/2021", "guid": "c4101b23-804f-446f-8767-e7703c59af61:9716dcf6-fc7f-4c55-9428-22146a25c37a", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}