{"guid": "17439fb4-e090-4ae8-95de-d2ab39e7343e:ef7098dd-35e8-4633-85f5-5cf91d377d5c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8720010866.3", "spisova_znacka": "2Tdo/56/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/56/2023 z 11. 6. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. júna 2024, sp. zn. 2Tdo/56/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:8720010866.3", "identifikacne_cislo": "8720010866", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Dana Wänkeová", "sudca_id": 473, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dana-wankeova-473", "datum_vydania": "2024-06-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "I. ÚS 68/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:36d28495-fa22-455c-8835-72ec21c7eb11", "datum": "2026-05-20", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 172 ods. 1 písm. c) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 172 ods. 1 písm. d) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. a) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. g) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-172", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ef7098dd-35e8-4633-85f5-5cf91d377d5c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8720010866.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8720010866.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8720010866.3/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Tdo/56/2023\n8720010866\n11. 06. 2024\nJUDr. Dana Wänkeová\nECLI:SK:NSSR:2024:8720010866.3\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Wänkeovej a\nsudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Beáty Javorkovej v trestnej veci proti obvinenému MUDr. E. S. a spol.\npre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a\nobchodovanie s nimi, podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona na neverejnom zasadnutí\nkonanom 11. júna 2024 v Bratislave o dovolaní obvineného MUDr. E. S. proti uzneseniu Krajského súdu\nv Prešove z 15. decembra 2021, sp. zn. 7To/12/2021, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného MUDr. E. S. odmieta.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Poprad (ďalej tiež „okresný súd“) rozsudkom zo 16. septembra 2021, sp. zn. 6T/90/2020,\nuznal obvineného MUDr. E. S. v bode 1) vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a\npsychotropných látok jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods.\n1 písm. c), písm. d) Trestného zákona, obvinenú C. U. v bode 2) vinnú zo zločinu nedovolenej\nvýroby omamných a psychotropných látok jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi\npodľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona, a obvineného H. H. v bode 3) vinným z\nprečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok jedov alebo prekurzorov, ich držania a\nobchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že\n1) MUDr. E. S.\ndňa 3. júla 2020 v presne nezistenom čase po 16.30 hod. na presne nezistenom mieste v obci Demänová\nokr. Liptovský Mikuláš od doposiaľ presne nezistenej osoby zadovážil igelitové vrecko s obsahom bielej\nkryštalickej látky, ktoré následne v osobnom motorovom vozidle značky Volvo S80, ev. č. H. XXX L.,\nktoré viedol ako vodič H. H. z H., počas cesty, z mesta Liptovský Mikuláš do mesta Poprad odovzdal\nC. U. zo J., okres H., C. U. časť bielej kryštalickej látky odsypala do celofánového obalu od cigariet,\n(stopa č. 1) zatavila zapaľovačom, a toto odovzdala obžalovanému H. H. ako odmenu za prevoz\nvozidlom a plastové vrecko (stopa č. 2) uložila do cigaretovej krabičky zn. LM, ktorú položila na palubnú\ndosku vozidla na strane spolujazdca kde podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho\nústavu PZ pod číslom PPZ-KEU-KE-EXP-2020/1626 sa v prípade plastového vrecka (stopa č. 2) toto\nobsahovalo kryštalický materiál s obsahom metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu (MSM) o\ncelkovej hmotnosti 0,75 g (750 mg) obsahujúcich 397 mg absolútneho metamfetamínu zodpovedajúcim\nminimálne 10 bežným jednotlivým dávkam drogy, a v prípade predloženej stopy č. 1 sa jednalo o\ncelofánové vrecko od cigariet ktoré obsahovalo kryštalický materiál s obsahom metamfetamínu s\nprímesou metylsulfonylmetánu (MSM) o celkovej hmotnosti 0,24 g (240 mg) obsahujúcich 155 mg\nabsolútneho metamfetamínu zodpovedajúcim minimálne 4 bežným jednotlivým dávkam drogy, teda\nMUDr. E. S. si celkovo zadovážil a odovzdal C. U., kryštalický materiál s obsahom metamfetamínu\ns prímesou metylsulfonylmetánu (MSM) o celkovej hmotnosti 0,99 g (990 mg) obsahujúcich 552 mg\nabsolútneho metamfetamínu zodpovedajúcim minimálne 14 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktoré\nsú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom účinná látka metamfetamín je zaradená\n\nv zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení\nneskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok;\n2) C. U.\npo tom, ako si obžalovaný MUDr. E. S. 3. júla 2020 v presne nezistenom čase po 16.30 hod. zadovážil\nna presne nezistenom mieste v obci Demänová, okr. Liptovský Mikuláš od doposiaľ nestotožnenej\nosoby igelitové vrecko s obsahom bielej kryštalickej látky, toto obžalovanej C. U. odovzdal v osobnom\nmotorovom vozidle značky Volvo S80, ev. č. H. XXX L., ktoré viedol ako vodič H. H. z H., počas cesty z\nmesta Liptovský Mikuláš do mesta Poprad, C. U. časť bielej kryštalickej látky odsypala do celofánového\nobalu od cigariet, (stopa č.1) vrecko zatavila zapaľovačom, a toto odovzdala obžalovanému H. H.\nako odmenu za prevoz vozidlom, igelitové vrecko (stopa č. 2) uložila do cigaretovej krabičky zn.\nLM, ktorú položila na palubnú dosku na strane spolujazdca, pričom podľa znaleckého posudku\nKriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice, pod číslom PPZ-KEU-KE-EXP-2020/1626 sa\njednalo o plastové vrecko (stopa č. 2) ktoré obsahovalo kryštalický materiál s obsahom metamfetamínu\ns prímesou metylsulfonylmetánu (MSM) o celkovej hmotnosti 0,75 g (750 mg) obsahujúcich 397 mg\nabsolútneho metamfetamínu zodpovedajúcim minimálne 10 bežným jednotlivým dávkam drogy, a v\nprípade predloženej stopy č. 1 sa jednalo o celofánové vrecko, ktoré obsahovalo kryštalický materiál\ns obsahom metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu (MSM) o celkovej hmotnosti 0,24 g\n(240 mg) obsahujúcich 155 mg absolútneho metamfetamínu zodpovedajúcim minimálne 4 bežným\njednotlivým dávkam drogy, teda C. U. si celkovo zadovážila a prechovávala, kryštalický materiál s\nobsahom metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu (MSM) o celkovej hmotnosti 0,99 g (990 mg)\nobsahujúcich 552 mg absolútneho metamfetamínu zodpovedajúcim minimálne 14 bežným jednotlivým\ndávkam drogy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom účinná látka\nmetamfetamín je zaradená v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných\nlátkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok;\n3) H. H.\ndňa 3. júla 2020 v presne nezistenom čase po 16.30 hod. na základe predchádzajúcej žiadosti\nobžalovanej C. U., nar. XX. I. XXXX odviezol svojim osobným motorovým vozidlom značky Volvo S80, ev.\nč. H. XXX L., C. U. a obvineného MUDr. E. S., z mesta Poprad do okresu Liptovský Mikuláš a následne 3.\njúla 2020 v čase po 17.30 hod. ich viezol z presne nezisteného miesta obce Demänová okres Liptovský\nMikuláš do mesta Poprad, kde MUDr. E. S.Á., po tom ako si dňa 3. júla 2020 v presne nezistenom\nčase po 16.30 hod. zadovážil na presne nezistenom mieste v obci Demänová, okr. Liptovský Mikuláš od\ndoposiaľ nestotožnenej osoby igelitové vrecko s obsahom bielej kryštalickej látky, toto obžalovanej C.\nU. odovzdal v osobnom motorovom vozidle značky Volvo S80, ev. č. H. XXX L., ktoré viedol ako vodič\nH. H. z H., počas cesty z mesta Liptovský Mikuláš do mesta Poprad, C. U. časť bielej kryštalickej látky\nodsypala do celofánového obalu od cigariet, obal zatavila (stopa č. 1) zapaľovačom, a toto odovzdala\nobžalovanému H. H. ako odmenu za prevoz vozidlom, kde H. H. bielu kryštalickú látku v prehľadnom\nobale prechovával vo svojom vrecku krátkych nohavíc ktoré mal oblečené, pričom H. H. bol 3. júla\n2020 v čase 18.15 hod. v meste Poprad, ulica Partizánska pod nadjazdom mosta č. 18-388B na štátnu\ncestu 1/18 spolu s obžalovanou C. U. a obžalovaným MUDr. E. S. bol obmedzený na osobnej slobode\npolicajtmi Pohotovostnej motorizovanej jednotky KR PZ Prešov, a následne na základe vykonanej\nosobnej prehliadky u H. H. vykonanej na OKP OR PZ Poprad 4. júla 2020 v čase od 01.10 hod. do 01.25\nhod. bola biela kryštalická látka v prehľadnom obale nájdená v pravom vrecku krátkych nohavíc u osoby\nH. H., pričom na základe znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Košiciach\npod číslom ČES:PPZ-KEU-KE-EXP-2020/1904 sa v prípade predloženej bielej kryštalickej látky, malo\njednať o látku s obsahom metamfetamínu o celkovej hmotnosti 0,24 g (240 mg) obsahujúcu 155 mg\nabsolútneho metamfetamínu, ktoré zodpovedá najmenej 4 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktoré\nsú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle\nzákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení\nneskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok.\nZa to obvinenému MUDr. E. S. okresný súd uložil podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37\npísm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6\nrokov a 6 mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu\nna výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\n\nObvinenej C. U. okresný súd uložil podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l)\nTrestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného\nzákona s použitím § 41 ods. 2 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky,\nvýkon ktorého podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona\npodmienečne odložil, zároveň uložil probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51\nods. 2 Trestného zákona obvinenej určil skúšobnú dobu na 3 roky a zároveň podľa § 51 ods. 3 písm. b)\nTrestného zákona jej uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania omamných a psychotropných\nlátok, ktoré obmedzenie je súčasťou probačného dohľadu. Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona jej\nokresný súd uložil povinnosť podľa svojich schopností zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné\npre otca detí A. U., vo výške 5.269 eur. Súčasne obvinenej podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona\nuložil protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Okresný súd podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona\nsúčasne zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Poprad zo 16. decembra 2020, sp. zn.\n6T/73/2020, ktorý nadobudol právoplatnosť 31. decembra 2020 a ktorým jej bol uložený podľa § 207 ods.\n1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona\ntrest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon jej bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného\nzákona podmienečne odložený s určením skúšobnej doby podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona na 15\nmesiacov a ktorým jej podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona súčasne bola uložená povinnosť podľa svojich\nschopností zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné pre otca detí A. U., vo výške 5.269 eur, ako\naj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo\nzrušením, stratili svoj podklad.\nObvinenému H. H. okresný súd uložil podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l)\nTrestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, výkon\nktorého podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného\nzákona určil skúšobnú dobu na 2 roky. Zároveň mu podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona uložil\nprotitoxikomanické liečenie ambulantnou formou\nObvinený MUDr. E. S. napadol uvedený rozsudok okresného súdu odvolaním, ktoré Krajský súd v\nPrešove (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 15. decembra 2021, sp. zn. 7To/12/2021, zamietol podľa\n§ 319 Trestného poriadku ako nedôvodné.\nProti uzneseniu krajského súdu, ktoré bolo obvinenému MUDr. E. S. doručené 9. februára 2022 a jeho\nobhajkyni 27. januára 2022, podal obvinený MUDr. E. S. prostredníctvom zvoleného obhajcu 30. mája\n2023 dovolanie a to z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), písm. g), písm. i) Trestného poriadku.\nV odôvodnení tohto mimoriadneho opravného prostriedku obvinený vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu\nv zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku uviedol, že akceptuje ustálenú súdnu\nprax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá uvádza, že v rámci posudzovania existencie tohto\ndovolacieho dôvodu súd skúma, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne podradený\n(subsumovaný) pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len\nopačný prípad pritom odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Súd je tak viazaný konečným\nskutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. Poukázal na skutkovú vetu\nrozsudku okresného súdu, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 336/2020\na poznamenal, že pri prieskume správnosti použitej právnej kvalifikácie teda musí skutková veta\nzodpovedať objektívnej stránke skutkovej podstaty trestného činu popísanej v kvalifikačne použitom\nustanovení osobitnej časti Trestného zákona, ktoré (ako právna norma) odráža zákonné znaky trestného\nčinu vo všeobecnej a v abstraktnej podobe. Pokračoval, že podstatu skutku tvorí konanie obžalovaného\ns následkom tohto konania, ktorý je relevantný z pohľadu trestného práva hmotného. Popis skutku\nuvedený v skutkovej vete musí byť uvedený tak, aby jednotlivé jeho časti zodpovedali znakom skutkovej\npodstaty trestného činu, za ktorý bol obžalovaný uznaným za vinného. O takýto prípad však podľa\nobvineného nejde, pokiaľ uvedená skutková veta neobsahuje úplný popis skutočností rozhodných\npre naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu. Právna veta teda musí mať v\npopise skutku odraz. Je nevyhnutné, aby skutková veta obsahovala všetky znaky základnej ako aj\nkvalifikovanej skutkovej podstaty. Skutková veta (popis skutku) musí bezpodmienečne obsahovať úplný\npopis skutočností rozhodných pre naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty (viď nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 509/2015).\n\nPodľa obvineného pri prvotnej analýze skutkovej vety je možné konštatovať, že vymedzenie, popis\nskutku a jeho právna kvalifikácia je mimoriadne abstraktná, všeobecná. Doplnil, že podľa právnej vety\nsa mal dopustiť trestného činu zadováženia [§ 172 ods. 1 písm. c) Trestného zákona] a prechovávania\n[§ 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona] omamnej látky v množstve väčšom ako desaťnásobok\nobvykle jednorazovej dávky. K úvodnému popisu skutku: „v presne nezistenom čase po 16:30 hod., na\npresne nezistenom mieste v obci Demänová, od doposiaľ presne nezistenej osoby zadovážil igelitové\nvrecko...“ obvinený uviedol, že vo vzťahu k popisu protiprávnej činnosti, a síce k neoprávnenému\nzadováženiu omamnej látky skutková veta uvádza opis predmetnej trestnej činnosti v podstate výlučne\nza popisných, všeobecných pojmov. Popis zadováženia návykovej látky konkrétnym spôsobom vo\nvzťahu ku konkrétnej látke je podľa názoru obvineného nevyhnutnou súčasťou obsahu skutkovej vety\npri daných trestných činoch, lebo len tak je vôbec možné ustáliť spáchanie daného trestného činu.\nDodal, že popis zadováženia návykovej látky musí byť opísaný v skutkovej vete. Popis zadováženia\nomamnej látky uvedený v skutkovej vete: „dňa 03.07.2020 v presne nezistenom čase po 16:30 hod.,\nna presne nezistenom mieste v obci Demänová okr. Liptovský Mikuláš od doposiaľ presne nezistenej\nosoby zadovážil igelitové vrecko s obsahom bielej kryštalickej látky,“ je podľa obvineného nejasný a pre\nvyvodenie trestnej zodpovednosti resp. naplnenie znakov skutkovej podstaty nedostačujúci, nesprávny.\nPoznamenal, že „biela kryštalická látka“ nie je omamnou látkou, a teda tu podľa neho absentuje\npopis návykovej látky tak, aby sme vedeli uvažovať o naplnení/nenaplnení definičných znakov v tomto\nprípade prípad omamnej látky, nakoľko zadováženie bielej kryštalickej latky (nevedno akej) nie je\ntrestný čin. Doplnil, že omamnou látkou zaradenou v I. skupine prílohy č. 1. zákona č. 139/1998 Z.\nz. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o omamných látkach“) sú látky tam vymenované, a to v koncentrácii, ktorá je spôsobilá\nvyvolať návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú v § 2 ods. 1 naposledy označeného\nzákona. Ak je súd názoru, že niečo také vyplýva z dokazovania, mal podľa obvineného vyabstrahovať\ndokazované skutkové okolnosti a napísať ich do skutkovej vety a v odôvodnení na ne poukázať. Z\nopisu skutkovej vety teda podľa neho nevyplýva, akú návykovú látku si mal zabezpečiť, ako presne a\nkde mal zadovážiť návykovú/psychotropnú látku. Vo vzťahu ku skutku obvinený uviedol, že skutok bol\nklasifikovaný podľa § 172 ods. 1 písm. c) a písm. d) [Trestného zákona, pozn.], ak má ale zadováženie\nnapĺňať aj kvalifikačné znaky trestného činu 172 ods. 1 písm. c) [Trestného zákona, pozn.] a nemá ísť\npodľa neho len o všeobecný formálny popis ku skutku 172 ods. 1 písm. d) [Trestného zákona, pozn.],\nvymedzenie popisu zadováženia návykovej látky nesmie byť podľa obvineného uvedené spôsobom, ako\nto urobil okresný súd.\nObdobne vágnosť skutkovej vety sa podľa dovolateľa prejavuje aj v časti popisu prechovávania omamnej\nlátky, kde absentuje popis prechovávania omamnej látky, a to najmä z dôvodu, že u neho nebola\nzaistená žiadna omamná látka. Pokračoval, že mu podľa právnej vety a právnej kvalifikácie kladie za\nvinu prechovávanie kryštalického materiálu o hmotnosti 0,75 g a 0,24 g t. j. dokopy 0,99 g. Popis skutku\nje podľa obvineného mimoriadne zmätočný, nakoľko sa mu kladie za vinu, že prechovával materiál, ktorý\nsa našiel objektívne u iných osôb, a ktoré za jeho prechovávanie boli aj odsúdené. Za jeden a ten istý\nskutok je tak odsúdený aj obvinený ako aj C. U. a H. H., a to rozsudkom okresného súdu, čim podľa\nobvineného došlo aj k porušeniu zásady ne bis idem, keď za jeden a ten istý skutok sú postihnutí dvaja\npáchatelia. Bez ohľadu na porušenie danej zásady argumentoval, že v skutkovej vete úplne absentuje\npopis prechovávania návykovej látky z jeho strany.\nĎalej obvinený namietal, že skutok, ktorý je z časti nejasný, z časti neúplný, nemôže byť podkladom\npre výrok o jeho vine, a preto súd nemôže dotvárať skutkovú vetu tak, aby došlo k doplneniu\nvšetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu. Takéto usmerňovanie obžaloby by mohlo byť\npodľa obvineného chápané aj ako pomoc prokurátorovi, čo je v rozpore so zásadou spravodlivého\nprocesu [čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“)], so\nzásadou rovnosti strán v konaní pred súdom a princípom nestrannosti súdu pri rozhodovaní sporu\nmedzi prokurátorom (štátom) a obvineným. Pokiaľ ide o časť skutkovej vety „ ...teda MUDr. E. S. si\ncelkovo zadovážil a odovzdal C. U. kryštalický materiál s obsahom metamfetamínu s prímesou MSM\no celkovej hmotnosti 0,99 g obsahujúcich 552 mg absolútneho metamfetamínu zodpovedajúcim min.\n14 bežným jednotlivým dávkam drogy, ….“ obvinený uviedol, že pre trestnosť skutku podľa § 172\nods. 1 (Trestného zákona, pozn.) je nevyhnutné aby páchateľ mal v držbe viac ako 10 obvyklých\njednorazových dávok (§ 135 ods. 2 Trestného zákona). Ďalej poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 20. marca 2019, sp. zn. 3 Tdo 83/2018, a na rozhodnutie Krajského súdu v\nBratislave sp. zn. 4To/44/2016 (za jednu priemernú obvykle jednorazovú dávku psychotropnej látky\n\nmetamfetanímu sa považuje materiál, ktorý dosahuje minimálnu celkovú hmotnosť 100 mg s obsahom\núčinnej látky minimálne 10 mg), a poznamenal, že súdom zistené skutkové zistenie o celkovej hmotnosti\n0,99 g návykovej látke bolo nesprávne právne kvalifikované ako min. 14 obvyklých jednorazových\ndávok, nakoľko podľa ustálenej súdnej praxe uvedené množstvo je potrebné právne kvalifikovať ako\nnecelých 10 obvyklých jednorazových dávok. V tejto súvislosti poukázal aj na R 35/2016 a uviedol,\nže z vyššie uvedeného logicky vyplýva, že ak predpoklad uvedený v bode I. splnený nie je, návykové\nlatky zaistené u odsúdeného nie sú omamnou látkou a ich prechovávanie nie je možné postihovať\nprostredníctvom § 172 Trestného zákona. Vyššie uvedené kvalitatívne kritériá pritom musia byť podľa\nobvineného v konaní preukázané bez dôvodných pochybností, k čomu však v konaní nedošlo. V prvom\nrade uviedol, že otázka, aká koncentrácia účinnej látky metamfetamínu je spôsobilá vyvolať návyk a\npsychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú v § 2 ods. 1 zákona o omamných látkach, nebola\npredmetom dokazovania súdom prvého stupňa. Dodal, že táto otázka nebola ani predmetom znaleckého\nposudku. Posudok len konštatuje, že Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru považuje\nza bežnú jednotlivú dávku 10 - 40 mg absolútneho metamfetamínu. Teda podľa vyššie zmieneného\nzjednocujúceho stanoviska č. 35/2016, iba samotná schopnosť ovplyvniť psychiku človeka nestačí na\nto, aby bolo možné uplatniť § 172 Trestného zákona. Naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty\ntohto trestného činu vyžaduje, aby boli splnené všetky definičné znaky pojmu omamná látka, tak ako sú\nuvedené v § 2 ods. 1 zákona o omamných látkach, konkrétne zmes musí obsahovať metamfetamín v\nkoncentrácii, ktorá „vyvoláva návyk a psychickú a fyzickú závislosť charakterizovanú zmenami správania\nsa so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami“. Súd ani znalec podľa obvineného bližšie\nnešpecifikovali, o akú konkrétnu literatúru sa jedná a na akých konkrétnych odborných úvahách je\ntento záver založený, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť záveru Kriminalistického a expertízneho ústavu\nPolicajného zboru. Dodal, že skúmanie toho, či návyková látka je spôsobila vyvolať návyk, je mimo vecný\nzáber Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, ktorý nemá kompetenciu sa k tomu\nvyjadrovať. Uvedené malo byť podľa obvineného predmetom psychiatrického posudku. Uvedené sa tak\npodľa neho premietlo aj do nesprávneho právneho záveru, že súdom ustálené množstvo účinnej látky\nje spôsobilé vyvolať návyk a psychickú a fyzickú závislosť charakterizovanú zmenami správania sa so\nzávažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami.\nVo vzťahu k porušeniu práva na obhajobu zásadným spôsobom dovolateľ uviedol, že v súdnej praxi je\nvšeobecne rešpektované to, že absencia skutkového vymedzenia napríklad každého čiastkového útoku\npokračovacieho trestného činu, sa považuje za závažnú procesnú chybu a zároveň aj závažné porušenie\npráva na obhajobu obvineného (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2. júla 2020, sp. zn.\n6 Tdo 49/2019), preto je podľa neho možné absenciu popisu skutku, resp. jeho popis za použitia výlučne\nprávnych pojmov chápať ako závažné porušenie práva na obhajobu. Pokračoval, že nemal možnosť v\nkonaní pred súdom v plnej miere uplatniť svoje obhajobné práva, t. j. vyjadriť sa ku konkrétnemu skutku\nkladenému mu za vinu, podávať vo vzťahu k nim návrhy na vykonanie dokazovania, prípadne i opravné\nprostriedky. Už okresný súd podľa obvineného pochybil, keď pri predbežnom prejednaní obžaloby prijal\nobžalobu prokurátora, hoci táto z pohľadu skutkového vymedzenia žalovanej trestnej činnosti nespĺňala\nnáležitosti v zmysle § 235 písm. c) Trestného poriadku v rozsahu konkretizácie skutku podľa § 172\nTrestného zákona. Naplnenie daného dovolacieho dôvodu obvinený videl aj cez zásadné porušenia\npráva účastníka konania na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Tdo 16/2008 a 4 Tdo 57/2016. Obvinený poznamenal, že opis skutku\nspôsobom, že si mal zadovážiť bielu kryštalickú látku a tú prechovávať spôsobom, že vlastne ju ani\nneprechovával, ho dostalo do situácie, kedy bolo v podstate irelevantné, ako bude vypovedať, vždy by\nnaplnil skutkovú podstatu trestného činu. Správnosť postupu mal tak podľa obvineného súd vysvetliť v\nrámci odôvodnenia, dodal, že súdy neodôvodnili svoje rozhodnutie v súlade s § 168 ods. 1 Trestného\nporiadku.\nZ týchto dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd po\npreskúmaní dovolacích dôvodov rozhodol, že napadnutým uznesením krajského súdu a konaním ktoré\nmu predchádzalo, bol porušený zákon v príslušných ustanoveniach, o ktoré dôvody dovolania podľa §\n371 ods. 1 písm. c), písm. g) a písm. i) Trestného poriadku sa opierajú, a to v neprospech obvineného;\naby zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu v celom rozsahu, zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené\nrozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo ich zrušením, stratili\npodklad; a krajskému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\n\nProkurátor príslušnej okresnej prokuratúry v písomnom vyjadrení k dovolaniu obvineného uviedol,\nže nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. i) Trestného poriadku. S\nuvedenou argumentáciou naplnenia dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\nprokurátor nesúhlasil a poznamenal, že zásadné porušenie práva na obhajobu je potrebné vykladať\nv súvislosti s dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, veta za bodkočiarkou. K\nzásadnému porušeniu práva na obhajobu by teda došlo vtedy, ak by sa prvostupňový súd a odvolací\nsúd nezaoberali dôkazným návrhom obhajoby. K uvedenému však v tomto konaní podľa prokurátora\nnedošlo. O porušenie práva na obhajobu však nejde, ak súd nevyhovel dôkazným návrhom obhajoby,\npretože už považoval skutkový stav za dostatočne zistený. Pokiaľ dovolateľ namieta znenie skutkovej\nvety, prokurátor uviedol, že táto u obvineného jednoznačne obsahuje všetky znaky skutkovej podstaty\nzločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a\nobchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona a rovnako tak skutková\nveta obsahuje úplný popis skutočností rozhodných pre naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty, v\npodrobnostiach odkázal na odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu. Prokurátor nesúhlasil\ns tvrdením obvineného, že skutková veta obsahovala len konštatovanie o bielej kryštalickej látke, čo\nsamo osebe nie je trestné, k uvedenému uviedol, že zo skutkovej vety, ktorú je potrebné vnímať\nako celok, je jasné a zrejmé, že obvinený si zadovážil a prechovával igelitové vrecko s obsahom\nbielej kryštalickej látky, ktorý materiál obsahoval účinnú látku metamfetamín (psychotropná látka) v\ntam uvedených presných množstvách s prímesou metylsulfonylmetánu, pričom zaistené množstvo\nzodpovedalo minimálne 14 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktoré sú schopné ovplyvniť psychiku\nužívateľa. V danej súvislosti nemožno podľa prokurátora súhlasiť ani s argumentmi ohľadom obvyklej\njednorazovej dávky, k čomu prokurátor poukázal na R 87/2015 a uviedol, že rozhodnutie Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 4To/44/2016 rozhodne nepredstavuje ustálenú súdnu prax vo vzťahu k určovaniu\nobvyklej jednorazovej dávke drogy, ani právna veta R 22/2019 neobsahuje presné údaje množstve\n(hmotnosti) finálneho materiálu predstavujúceho obvykle jednorazovú dávku (a to ani 500 mg pri\nmarihuane, ani 100 mg pri pervitíne), nejde preto podľa prokurátora o súdnou praxou ustálený záver,\nkeďže judikované rozhodnutie neobsahuje podklad, na základe ktorého by bolo možné uvedené číselné\núdaje ustáliť. Ďalej pokračoval, že množstvo predstavujúce obvykle jednorazovú dávku je potrebné\nurčiť na základe poznatkov o užívateľskej praxi. Podľa názoru prokurátora v posudzovanej trestnej\nveci Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru v znaleckom posudku zrozumiteľne a logicky\nvysvetlil, prečo zaistená droga zodpovedá množstvu dávok stanovených znaleckým dokazovaním, a\nto práve na základe množstva zaistenej látky a množstva účinnej látky, ktoré je schopné ovplyvniť\npsychiku človeka. Poznamenal, že pojem obvykle jednorazovej dávky je pojmom právnym, a preto tento\nnie je oprávnený vykladať znalecký ústav, avšak na druhej strane samotný Kriminalistický a expertízny\nústav Policajného zboru tak, ako to uviedol aj vo svojom znaleckom posudku v danej veci, neurčuje\nmnožstvo, ktoré zodpovedá obvykle jednorazovej dávke drogy určenej pre konkrétneho užívateľa s\nprihliadnutím na stav jeho fyzickej a psychickej dispozície a závislosti; Kriminalistický a expertízny ústav\nPolicajného zboru len objektívne vyjadruje bežnú jednotlivú dávku drogy ako množstvo účinnej látky,\nktoré si bežný užívateľ aplikuje jednorazovo a ktorá je spôsobilá ovplyvniť jeho psychiku. Dodal, že v\nznaleckom posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru zároveň uvádza, s akými\nlimitmi sa pri posudzovaní jednotlivej dávky drogy dá v priemere pracovať a uvažovať, a poukázal na\nnielen na samotný znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru ČES:\nPPZ-KEU-KE-EXP-2020/1626, ale aj na výpoveď Mgr. A. M. (str. 9 napadnutého rozsudku). Prokurátor\nnepovažoval za opodstatnenú námietku obvineného ohľadom právnej kvalifikácie a pripomenul, že pod\npojmom „zadováži“, uvedenom v § 172 ods. 1 písm. c) Trestného zákona sa rozumie neoprávnené\nnadobudnutie, resp. získanie omamnej látky alebo psychotropnej látky (jedu alebo prekurzora) v zásade\nakýmkoľvek iným spôsobom, než je to výslovne uvedené v predchádzajúcich pojmoch tohto ustanovenia\n(výrobou, dovozom, kúpou alebo výmenou). V danom prípade podľa prokurátora jednoznačne nejde o\npaušálne vymedzenie formálneho zadováženia si drogy v súvislosti s neoprávneným prechovávaním\npodľa § 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, pretože v predmetnej trestnej veci bolo jednoznačne\npreukázané, vykonaným dokazovaním, že obvinený MUDr. E. S. si zadovážil psychotropnú látku 3. júla\n2020 v obci Demänová. Skutočnosť, že sa nepodarilo preukázateľne stotožniť osobu, od ktorej si látku\nzadovážil, ako ani presný čas predsa nemôže podľa prokurátora vytvoriť záver o tom, že v danom prípade\nišlo len o formálne uvedenie zadováženia si omamnej a psychotropnej látky vo vzťahu k neoprávnenému\nprechovávaniu. S poukazom na vyššie uvedené považoval napadnutý rozsudok okresného súdu a\nnapadnuté uznesenie krajského súdu za rozhodnutia zákonné a správne.\n\nVzhľadom na uvedené prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd na\nneverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku\ndovolanie obvineného proti uzneseniu krajského súdu a proti rozsudku okresného súdu odmietol,\neventuálne podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku zamietol dovolanie obvineného ako nedôvodné.\nPodaním doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 31. mája 2024 obvinený doplnil vyššie\nuvedené dovolanie o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Nad rámec\nuž vyššie uvedenej argumentácie, vo vzťahu k právu na obhajobu obvinený poukázal na judikatúru\nÚstavného súdu Slovenskej republiky (I. ÚS 296/2022, III. ÚS 209/04) a konštatoval svojvôľu súdov\npri ustaľovaní rozhodných skutočností, čo podľa neho založilo následne zmätočnosť odôvodnenia.\nĎalej poukázal na úradný záznam z 3. júla 2020, a poznamenal, že ako mohli príslušníci predvídať\nspáchanie skutku takto s mimoriadnou presnosťou. Núka sa podľa obvineného ako jediné rozumné\nvysvetlenie to, že skutok si vymysleli a naplánovali vopred s C. U. (ktorá vypovedala ako korunný\nsvedok) a inými alebo úradný záznam antidatovali s cieľom „zlegalizovať“ začatie trestného stíhania\na zaisťovacie úkony. Dodal, že ako je možné, že by orgány činné v trestnom konaní nevedeli od\nkoho si mal drogu zakúpiť, keď vedeli, že si pôjde kúpiť viac ako 10 dávok na konkrétne miesto?\nObvinený upozornil, že sledovanie jeho osoby vo vozidle Volvo S80 bolo sledovaním v zmysle § 113\nods. 4 Trestného poriadku, a uviedol, že vzhľadom na neexistenciu riadneho (zákonného) príkazu na\nsledovanie jeho osoby vo vyššie označenom osobnom motorovom vozidle, možno podľa neho hodnotiť\nuž zastavenie, následnú kontrolu a obhliadku a pri nej získané dôkazy, ako nezákonný procesný postup.\nTeda podľa obvineného nemohol existovať zákonný dôvod vznesenia obvinenia a nadväzne ani na\npodanie obžaloby a súdne konanie o nej, dodal, že okresný a krajský súd sa s danou námietkou\nnevysporiadali dostatočne. Vyššie uvedeného konanie malo podľa obvineného všetky znaky policajnej\nprovokácie; je podľa neho nepochybné, že spôsob spáchania skutku bol vopred zinscenovaný. V ďalšej\nčasti obvinený spochybňoval dôveryhodnosť výpovedí spoluobvinených (C. U. a H. H.) a poukázal na\nznalecký psychologický posudok č. 19/2021 znalkyne PhDr. P. Š.. Obvinený uviedol, že obhajoba počas\nkonania vzniesla námietku miestnej príslušnosti; poukázal na § 17 Trestného poriadku a pokračoval,\nže v zmysle skutkovej vety obžaloby je zrejme, že k spáchaniu skutku obvineným malo dôjsť v obvode\nOkresného súdu Liptovský Mikuláš, preto daný súd mal byť miestne príslušným súdom v jeho veci.\nĎalej poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 134/2021 a judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k právu na riadne odôvodnenie rozhodnutia, a konštatoval,\nže ak odôvodnenie súdneho rozhodnutia neobsahuje úvahy (myšlienkové kroky, premisy), ktoré by\ndôkladne zdôvodňovali, prečo je zistený skutkový stav tým prípadom, v ktorom možno konštatovať\nvinu obvineného, ale adresát súdneho rozhodnutia, ako aj verejnosť musia hľadať odpoveď na právny\nproblém „v rovine dohadov”, že došlo k porušeniu práva na obhajobu.\nVo väzbe na vyššie uvedené obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako dovolací súd\npo preskúmaní dovolacích dôvodov rozhodol, že napadnutým uznesením krajského súdu a konaním,\nktoré mu predchádzalo bol porušený zákon v príslušných ustanoveniach, o ktoré dôvody dovolania\npodľa § 371 ods. 1 písm. a), písm. c), písm. g) a písm. i) Trestného poriadku sa opierajú, a to v jeho\nneprospech; napadnuté uznesenie krajského súdu v celom rozsahu zrušil, ako aj ďalšie rozhodnutia\nna zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo ich zrušením,\nstratili podklad; a krajskému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku)\nposúdil vec najprv v zmysle § 382 Trestného poriadku a zistil, že dovolanie bolo podané obvineným ako\noprávnenou osobou podľa § 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku, prostredníctvom obhajcu (§ 373\nods. 1 Trestného poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné [§ 368 ods. 2 písm. h) Trestného\nporiadku], v zákonnej lehote uvedenej v § 370 ods. 1 Trestného poriadku, potom ako dovolateľ využil\nsvoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok (odvolanie), o ktorom bolo rozhodnuté (§ 372\nods. 1 Trestného poriadku), s obsahovými náležitosťami podľa § 374 ods. 1 Trestného poriadku a s\nuvedením dôvodu dovolania podľa odseku 2 tohto ustanovenia.\nDovolací súd, ale zároveň zistil, že obvineným uplatnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. a),\npísm. c), písm. g) a písm. i) Trestného poriadku nie sú v posudzovanej veci zjavne splnené.\nÚvodom považuje najvyšší súd za potrebné vo všeobecnej rovine pripomenúť, že z konštrukcie a\nštruktúry jednotlivých dovolacích dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku\n\nvyplýva, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu je\nurčené na nápravu výslovne uvedených procesných a/alebo hmotnoprávnych chýb. Dovolanie nie\nje prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa\n[primerane pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) pod č. 57/2007-II]. Povedané inými\nslovami, dovolaním podaným z niektorého z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Trestného poriadku\nsa nemožno domáhať preskúmania skutkových zistení, na ktorých je založené napadnuté alebo jemu\npredchádzajúce rozhodnutie, a ani prehodnotenia vykonaného dokazovania. Pritom platí, že obsah\nkonkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia\nurčitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takéhoto\ndovolacieho dôvodu podľa § 371 Trestného poriadku. Nestačí, ak podané dovolanie len formálne\nodkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pokiaľ v skutočnosti obsahuje\nargumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu (pozri napr. odôvodnenie rozhodnutia\nnajvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 51/2014).\nVo vzťahu k obvineným v doplnení dovolania uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.\na) Trestného poriadku je potrebné uviesť, že námietka o nepríslušnosti súdu sa musí vždy vzťahovať\nna jeho konečné rozhodnutie. Vyplýva to zo znenia tohto ustanovenia, podľa ktorého dovolanie možno\npodať, ak vo veci rozhodol nepríslušný súd. V rámci tohto dovolacieho dôvodu tak nemožno úspešne\nnamietať, že súd mal po podaní obžaloby vec postúpiť z dôvodu nedostatočných skutkových zistení\npre prokurátorom použitú právnu kvalifikáciu inému súdu. Ak by ale bol súdmi nižšieho stupňa zistený\nskutok nesprávne právne posúdený a pri jeho správnej kvalifikácii by bol na prejednanie veci podľa § 14\naž § 17 Trestného poriadku v spojení s § 280 ods. 1 Trestného poriadku príslušný iný súd, takáto chyba\nby bola subsumovateľná len pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku a nie\naj pod dôvod podľa písm. a) tohto ustanovenia, keďže prvý z nich by mal v takom prípade postavenie\nlex specialis (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 27/2020).\nPokiaľ ide o miestnu príslušnosť, túto posudzuje súd samostatne, a to vždy vo vzťahu k obžalobe, ktorá\nbola na tomto súde podaná. V súvislosti s posudzovaným prípadom možno poukázať na § 17 ods. 1\nTrestného poriadku, podľa ktorého konanie vykonáva súd, v ktorého obvode bol trestný čin spáchaný.\nV prípade, že trestný čin je spáchaný na viacerých miestach (tzv. distančné delikty) je daná príslušnosť\nniekoľkých súdov (§ 20 Trestného poriadku). Ak je daná príslušnosť niekoľkých súdov, konanie vykonáva\nten súd, na ktorom podal prokurátor obžalobu alebo ktorému bola vec postúpená nepríslušným súdom.\nTeda ktorýkoľvek z takto určených súdov má povinnosť konať, a tejto povinnosti sa nemôže zbaviť\n(okrem zákonných dôvodov), ak sa k nemu dostane obžaloba. Ďalej podľa § 241 ods. 1 písm. a)\nTrestného poriadku keď súd zistí, že na prejednanie veci nie je príslušný, až po nariadení hlavného\npojednávania, môže postúpiť vec len za podmienok uvedených v § 280 ods. 1 Trestného poriadku.\nNa rozdiel od štádia preskúmania obžaloby, je tak povinný vec rozhodnúť sám, ak ide iba o miestnu\nnepríslušnosť a obžalovaný ju do nariadenia hlavného pojednávania nenamietal, a tiež vtedy, ak by mala\nbyť postúpená z okresného súdu v sídle krajského súdu na iný okresný súd, pričom toto ustanovenie sa\nuplatní aj v prípade postúpenia zo Špecializovaného trestného súdu na okresný súd. V týchto prípadoch\nzákladné právo na zákonného sudcu ustupuje právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\nresp. právu na jej prejednanie v primeranej lehote (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods.\n1 Dohovoru).\nV kontexte vyššie uvedeného dovolací súd poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu zo 16. marca\n2021, sp. zn. 4 Ndt 7/2021 (č. l. 834 - 837), v ktorom rozhodoval o návrhu obvineného MUDr. E. S. na\nodňatie a prikázanie veci z 18. februára 2021 (č. l. 814 - 816), a ktorým, z tam uvedených dôvodov, trestnú\nvec obvineného Okresnému súdu Poprad neodňal. Z odôvodnenia predmetného uznesenia navyše\nvyplýva, že aj keby snáď bolo možné dospieť k záveru, že na prejednanie a rozhodnutie trestnej veci\nobvineného (ak by sa voči nemu viedlo samostatné konanie) je príslušný len Okresný súd Liptovský\nMikuláš, v prejednávanej veci sa vykonáva spoločné konanie voči trom obvineným, pričom u obvinených\nC. U. a H. H. je aj po výpovedi naposledy uvedeného obvineného nepochybne podľa § 20 Trestného\nporiadku miestne príslušný Okresný súd Poprad (podľa § 17 ods. 1 Trestného poriadku by do úvahy\nprichádzali oba okresné súdy, ale prokurátor podal obžalobu na Okresný súd Poprad) s tým, že podľa\n§ 19 ods. 2 Trestného poriadku spoločné konanie vykonáva súd, ktorý je príslušný vykonávať konanie\nproti páchateľovi zločinu alebo konanie o najťažšom zločine, pričom v prejednávanej veci sa vedie\nkonanie o rovnakom zločine proti tak obvinenému MUDr. E. S., ako aj C. U., čo znamená, že opäť aj\n\nvo vyššie vymodelovanej situácii by prichádzali do úvahy ako miestne príslušné oba okresné súdy, no\nprokurátor podal obžalobu na Okresný súd Poprad, preto aj za situácie, že by na samostatné konanie\nvoči obvinenému MUDr. E. S. bol príslušný len Okresný súd Liptovský Mikuláš, na spoločné konanie\nvoči všetkým trom obvineným, ako to už bolo vyššie uvedené, je príslušný Okresný súd Poprad.\nMožno teda zhrnúť, že zo skutkovej vety napadnutého rozsudku okresného súdu jasne vyplýva, že\nstíhaný skutok bol obvinenými spáchaný za jazdy v osobnom motorovom vozidle na ceste z Liptovského\nMikuláša do Popradu (navyše obvinený MUDr. E. S. sa časti svojho konania, zadováženia, dopustil v\nokrese Liptovský Mikuláš), teda v obvode tak Okresného súdu Liptovský Mikuláš, ako aj Okresného súdu\nPoprad, je teda nepochybné preto miestne príslušným na prejednanie a rozhodnutie dotknutej trestnej\nveci by podľa § 17 ods. 1 Trestného poriadku bol tak Okresný súd Poprad, ako aj Okresný súd Liptovský\nMikuláš. Prokurátor však podal 22. decembra 2020 obžalobu na Okresný súd Poprad, čo znamená, že\nmiestne príslušným na prejednanie a rozhodnutie dotknutej trestnej veci bol v súlade s § 20 Trestného\nporiadku Okresný súd Poprad, čiže v konečnom dôsledku možno jednoznačne konštatovať, že vo veci\nkonal príslušný súd.\nPokiaľ ide o obvineným označený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku,\nnajvyšší súd stabilne judikuje, že právo na obhajobu je potrebné v zmysle tohto dovolacieho dôvodu\nchápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu\n(§ 34 ods. 5 Trestného poriadku). Tiež sa žiada doplniť, že tento dovolací dôvod vyžaduje, aby bolo\nzásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Nie je ním len všeobecné právo obvineného zvoliť\nsi obhajcu a radiť sa s ním počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní a súdom (§\n34 Trestného poriadku), ale aj právo na navrhovanie dôkazov priamo obvineným alebo prostredníctvom\nobhajcu (§ 34 ods. 1, § 44 ods. 2 Trestného poriadku). Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva aj\nv navrhovaní dôkazov, zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať\nsa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť\nalebo ho odmietnuť (272 ods. 3 Trestného poriadku), alebo rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať\nnebudú (§ 274 ods. 1 Trestného poriadku). Za porušenie práva na obhajobu podľa tohto ustanovenia\npreto nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu\no voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku,\nresp. uplatnení oprávnenia podľa § 2 ods. 11 Trestného poriadku. Ak by záver orgánu činného v trestnom\nkonaní alebo súdu učinený podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku o tom, že určitú skutkovú okolnosť\npovažuje za dokázanú a nebude ju už overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu\ndovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu\nzisteným skutkom podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, ktoré vyjadruje zásadu, že účelom\ndovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia\nskutkového stavu (pozri rozhodnutia najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 16/2013-I a 7/2011).\nVo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku je\npotrebné uviesť, že ho možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na\ndôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom. Nemožno ním napadnúť spôsob hodnotenia\ndôkazu súdom, keďže nesprávne hodnotenie dôkazu možno napraviť v odvolacom konaní, nie však v\nkonaní o dovolaní. Proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov,\nale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní\nlogických úsudkov v kontexte všetkých, vo veci vykonaných dôkazov, dochádza k vydaniu meritórneho\nrozhodnutia. Možno opakovane podotknúť, že podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku dôkazy v každom\nprípade hodnotí súd a prípadný nesúhlas s hodnotením vykonaných dôkazov zo strany procesných strán\nnezakladá žiaden dovolací dôvod.\nV tejto súvislosti možno vo všeobecnosti pripomenúť, že Trestný poriadok výslovne ustanovuje, že\nsúd a orgány činné v trestnom konaní môžu brať do úvahy len dôkazy, ktoré boli získané zákonným\nspôsobom. Z § 119 ods. 3 Trestného poriadku vyplýva, že dôkazným prostriedkom je procesný úkon,\npomocou ktorého orgán činný v trestnom konaní alebo súd získava poznatky dôležité na objasnenie veci.\nDôkazom je priamy poznatok alebo výsledok činnosti orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu,\nktorý získal pomocou dôkazného prostriedku a slúži na objasnenie skutočností, ktoré sú predmetom\ndokazovania. Podmienkou, aby dôkazom mohlo byť naozaj „všetko, čo môže prispieť na náležité\nobjasnenie veci“, je, aby išlo o dôkazy získané zákonným spôsobom. Za zákonný spôsob získania\ndôkazu z dôkazných prostriedkov v zmysle § 119 ods. 3 Trestného poriadku treba podľa judikatúry\n\npovažovať jednak splnenie formálnych (procesných) podmienok, vyžadovaných Trestným poriadkom\nalebo iným osobitným zákonom na vykonanie konkrétneho dôkazu, a jednak splnenie materiálnych\n(obsahových) podmienok, t. j. aby úkon, použitý dôkazný prostriedok na vykonanie, resp. získanie\ndôkazu, bol zameraný na zistenie tých skutočností, na ktoré zameraný a použitý môže byť (pozri\nrozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 38/2003-I, a ZSP 74/2006). Zároveň netreba\nopomenúť aj § 119 ods. 4 Trestného poriadku, podľa ktorého strana môže dôkaz obstarať alebo dať návrh\nna jeho vykonanie, avšak sama ho vykonať nemôže. Predmetná činnosť náleží len orgánom činným v\ntrestnom konaní, prípadne súdu.\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku možno úspešne uplatňovať len v takých\nprípadoch, keď zistené porušenie zákona svojou povahou a závažnosťou zodpovedá porušeniu práva\nna spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru. Nesprávny procesný postup pri získaní alebo vykonávaní\ndôkazov tak môže viesť k naplneniu tohto dovolacieho dôvodu iba vtedy, ak mal negatívny materiálny\ndopad na práva obvineného, teda vtedy, ak odsúdenie obvineného bolo založené výlučne alebo v\nrozhodujúcej miere na dôkaze, ktorého získanie alebo vykonanie sa spochybňuje (pozri rozhodnutie\nnajvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 24/2020-I).\nPokiaľ ide o vzájomný vzťah dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c) a písm. g) Trestného\nporiadku, treba zároveň dodať, že ak dovolateľom tvrdená nezákonnosť dôkazu spočíva v zásadnom\nporušení práva obvineného na obhajobu, ku ktorému malo dôjsť pri jeho získaní alebo vykonaní, takto\nvecne vymedzená chyba zodpovedá (v prípade jej preukázania) iba dovolaciemu dôvodu podľa § 371\nods. 1 písm. g) Trestného poriadku, ktorý je v tomto prípade vo vzťahu k dôvodu dovolania podľa\npísm. c) tohto ustanovenia v pomere špeciality. Pritom platí, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi\ndovolania, ktoré sú v ňom uvedené podľa § 385 ods. 1 Trestného poriadku, sa týka vymedzenia chýb\nnapadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku), a nie\nprávnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich\nhodnotenia podľa § 371 Trestného poriadku (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke\npod č. 120/2012-I). Povedané inými slovami, pri zisťovaní dôvodov dovolania dovolacím súdom je\nrozhodujúca ich vecná špecifikácia dovolateľom a nie ich označenie podľa § 371 Trestného poriadku.\nDovolateľ v rámci týchto dovolacích dôvodov namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí okresného\na krajského súdu, nevyhovenie jeho návrhu na vykonanie ďalších dôkazov, a nezákonnosť sledovania\njeho osoby v zmysle § 113 ods. 4 Trestného poriadku, čo podľa obvineného spôsobilo nezákonnosť\nprocesného postupu pri získavaní dôkazov, čím teda nemohol existovať zákonný dôvod vznesenia\nobvinenia, nadväzne ani na podanie obžaloby a súdne konanie o nej, s ktorou sa, podľa obvineného,\nokresný a krajský súd dostatočne nevysporiadali.\nK uvedenému sa žiada uviesť, že nedostatok odôvodnenia rozhodnutia súdu sám osebe nie je\ndovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, ktorý predpokladá porušenie\npráva na obhajobu len v procesnoprávnom význame a nezahŕňa prípady nedostatku odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia, avšak podľa ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky\nje súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantne´ otázky súvisiace s\npredmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný\nsúd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolene´ účastníkom konania, ale len na tie, ktoré\nmajú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.\nOdôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a\njasne objasni´ skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je\nplne realizovane´ základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, sp. zn. II. U´S 209/04, IV. ÚS 350/2014, a II. ÚS 449/2015).\nRovnako Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej praxi pripomenul, že súdne rozhodnutia\nmusia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz proti Španielsku z\n21. januára 1999, č. 30544/96). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na\nkaždý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý\nje pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozhodnutia\nEurópskeho súdu pre ľudské práva vo veci Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, č. 21522/93, vo veci\n\nHiggins a ostatní proti Francúzsku z 19. februára 1998, č. 134/1996/753/952). Z práva na spravodlivú\nsúdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na\nvykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (rozhodnutie Európskeho súdu\npre ľudské práva vo veci Kraska proti Švajčiarsku z 29. apríla 1993, č. 13942/88, rozhodnutie Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. U´S 410/06 a primerane rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 155/2018).\nVo vzťahu k nevyhoveniu návrhu obvineného na vykonanie ďalších dôkazov (znaleckého dokazovania\npsychologickým vyšetrením všetkých troch spoluobvinených) dovolací súd poukazuje na argumentáciu\nkrajského súdu, že takéto znalecké dokazovanie by bolo v tomto prípade neúčelné a nadbytočné, keďže\nboli to práve obvinení C. U. a H. H., ktorí obvineného MUDr. E. S. vo svojich výpovediach (akoby\nsvedkovia), usvedčovali z trestnej činnosti, nie opačne. Krajský súd nenašiel dôvody, pre ktoré by mal\nvýpovede spoluobvinených C. U. a H. H. považovať za nehodnoverné, aj v súvislosti s výsledkami a\nnajmä hodnotením znaleckého dokazovania vo vzťahu k ich osobám.\nPokiaľ ide o námietku obvineného ohľadom ním argumentovanej nezákonnosti sledovania jeho osoby v\nzmysle § 113 ods. 4 Trestného poriadku, dovolací súd opätovne poukazuje na argumentáciu krajského\nsúdu, ktorý uviedol, že aj sledovanie osoby obvineného v čase, keď sa premiestňoval z bodu A do\nbodu B, jednoznačne z hľadiska účelu a technickej realizácie spadá pod sledovanie osoby podľa §\n113 ods. 1 Trestného poriadku. Týmto sledovaním sa zisťuje v prvom rade pohyb a poloha sledovanej\nosoby. Príkaz podľa § 113 ods. 4 Trestného poriadku by prichádzal do úvahy vtedy, ak by bola dotknutá\nosoba sledovaná vo vnútri vozidla, akú činnosť vyvíja v tom vozidle a čím by sa mohlo sledovaním zistiť\ntrebárs, že obvinený skutočne dal U. sáčok s pervitínom. V tomto prípade však nedošlo k sledovaniu\njeho činnosti vo vozidle, ale iba k sledovaniu pohybu jeho osoby, kde bolo zistené, že sadol do H.\nauta, ako osoba sa v aute evidentne, bez použitia ďalšieho sledovania jeho činnosti v aute, nachádzal,\nkde následne v Demänovej vystúpil a pritom opäť nastúpil do uvedeného auta a na základe toho bolo\npotom auto zastavené. Stále však ide po obsahovej stránke o obyčajné sledovanie osoby a jej polohy\na pohybu bez toho, aby došlo k jej sledovaniu v inom priestore, teda nikto nesledoval, čo konkrétne\nsledovaná osoba robí vnútri automobilu. O uvedenom svedčí aj zákonná dikcia, z ktorej je možno vyčítať\núčel sledovania podľa § 113 ods. 4 Trestného poriadku, posledná veta, v zmysle ktorého pri vstupe do\npriestorov neslúžiacich na bývanie alebo na pozemky, ktoré nie sú verejne prístupné, sa nesmú vykonať\niné úkony ako tie, ktoré sú nevyhnutné na vykonanie sledovania. Z uvedeného vyplýva, že sledovanie\npodľa odseku 4 je spravidla aj spojené so vstupom na tieto iné priestory alebo pozemky, kde sa má\ndotknutá osoba sledovať a je zamerané na zistenie činnosti tejto osoby v týchto priestoroch (garáž,\npivnica, sklad atď. a za istých okolností aj motorové vozidlo), čo však v tomto prípade naplnené nebolo,\nkeďže nedošlo k sledovaniu osoby v rámci vnútorného priestoru vozidla Volvo, ale len k sledovaniu jej\npresunu týmto vozidlom „zvonku“ za účelom monitoringu jej pohybu, preto nebol ani potrebný osobitný\npríkaz za týmto účelom. Týmto výkladom by totiž vznikla absurdná situácia, kedy by pri každom presune\nsledovanej osoby povedzme autom, autobusom, taxíkom atď. musel byť vydávaný ďalší príkaz na\nsledovanie osoby podľa § 113 ods. 4 Trestného poriadku v inom priestore neslúžiacom na bývanie, čo\nurčite nie je v súlade s účelom predmetných zákonných ustanovení. Pre úplnosť dovolací súd dodáva,\nže zo spisového materiálu vyplýva, že predmetné sledovanie bolo vykonané na základe príkazu na\nsledovanie vydaného podľa § 113 ods. 1, ods. 2, ods. 5 Trestného poriadku prokurátorom Okresnej\nprokuratúry Poprad z 19. februára 2020, vedeného pod číslom I PO-V-2/2020/7706-24.\nJe potrebné taktiež zdôrazniť, že trestné konanie sa posudzuje komplexne ako jeden celok a nie je\nmožné z hľadiska zachovania práv obvineného hodnotiť len niektoré parciálne, jednotlivo extrahované\núkony, resp. postupy a na základe nich konštatovať zásadné porušenie jeho obhajobných práv. Najvyšší\nsúd však z obsahu rozsudku okresného súdu, ako ani uznesenia krajského súdu nezistil žiadne\nskutočnosti svedčiace o tom, že by v priebehu konania na súdoch nižšieho stupňa došlo k porušeniu\npráva obvineného na obhajobu. Naopak, jeho právo na obhajobu bolo v priebehu trestného konania\nv plnom rozsahu zachované, pričom obvinený mal možnosť zúčastňovať sa hlavných pojednávaní a\nuplatňovať svoje práva, či už osobne alebo prostredníctvom obhajcov, pričom toto svoje právo v priebehu\nkonania aj aktívne využíval.\nV súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku najvyšší súd najprv\nvo všeobecnosti uvádza, že predmetný dovolací dôvod je upravený alternatívne - buď je rozhodnutie\nzaložené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo vychádza z nesprávneho použitia\niného hmotnoprávneho ustanovenia. V obidvoch prípadoch však platí existencia právnej chyby, nie\n\nskutkovej. V dôsledku toho dovolací súd pri uplatnení tohto dôvodu nemôže skúmať a spochybňovať\nskutkové zistenia, nakoľko ťažisko dokazovania v trestnom konaní je totiž pred prvostupňovým súdom\na jeho skutkové závery môže doplňovať, prípadne korigovať len odvolací súd. Pri posudzovaní\nopodstatnenosti tohto dovolacieho dôvodu dovolací súd hodnotí skutkový stav len z hľadiska, či\nskutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Z tohto pohľadu hodnotí\naj skutočnosť, či skutok, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v tzv. skutkovej vete\nrozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu (pozri\nrozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 47/2008). Prostredníctvom tohto dôvodu\nnemožno nahrádzať iné mimoriadne opravné prostriedky (obnovu konania a zrušenie právoplatných\nrozhodnutí v prípravnom konaní), ktoré slúžia na nápravu nedostatkov v skutkových zisteniach.\nPovedané inými slovami predmetný dovolací dôvod dikciou za bodkočiarkou vylučuje námietky\nskutkové, tzn. nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a\ndruhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne, ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý\nskutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu. Ďalej predpokladá výlučne chyby právne,\nktoré sa dotýkajú právneho posúdenia zisteného skutku v tom zmysle, že tento bol v rozpore s Trestným\nzákonom posúdený buď ako prísnejší alebo miernejší trestný čin, alebo že vôbec nemal byť posúdený\nako trestný čin pre existenciu niektorej Trestným zákonom predpokladanej okolnosti vylučujúcej trestnú\nzodpovednosť páchateľa alebo protiprávnosť činu. Spomenutý dovolací dôvod je okrem toho daný aj\nnesprávnou aplikáciou iného hmotnoprávneho ustanovenia, ktorá nemusí bezprostredne súvisieť len s\nprávnym posúdením skutku, ale sa môže dotýkať, napr. rozhodovania o treste, či ochrannom opatrení\n(pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 47/2014-II).\nNesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie zistenie, že skutok bol v napadnutom\nrozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin, alebo môže spočívať\nv kvalifikácii zisteného skutku ako iného trestného činu, než ako zodpovedá správnemu použitiu zákona,\nalebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa súdeným skutkom\ndopustil. Právnym posúdením skutku sa rozumie jeho hmotnoprávne posúdenie. Podstatou správneho\nposúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda že skutok ustálený v napadnutom rozhodnutí súdu\nv pôvodnom konaní bol subsumovaný (podriadený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu\nupravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie\ntohto dovolacieho dôvodu. Východiskom pre zistenie tohto dovolacieho dôvodu je opis skutku, ako bol\nustálený v príslušnom výroku, t. j. v tzv. skutkovej vete napadnutého rozhodnutia vo veci (primerane\nuznesenie najvyššieho súdu z 10. februára 2010, sp. zn. 3 Tdo 39/2009). Predmetom tohto dovolacieho\ndôvodu tak (ako už bolo vyššie uvedené) môže byť len nesprávne právne posúdenie v skutkovej vete\nrozhodnutia ustáleného skutku, ale nikdy samotné skutkové zistenia, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie\nje možné akokoľvek dopĺňať a meniť (pozri tiež stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu\nzverejnené v Zbierke pod č. 3/2011).\nNesprávnosť právnych úvah uvedených v odôvodnení dovolaním napadnutého rozhodnutia nie je\ndôvodom na konštatovanie splnenia dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného\nporiadku, ak skutková veta výroku o vine zodpovedá podľa hodnotenia dovolacieho súdu použitej právnej\nkvalifikácii. Ak dovolacie námietky (sčasti) smerujú proti skutkovým zisteniam a tomu zodpovedajúcim\ndôkazným hodnotiacim úvahám súdu, tak v celom tomto rozsahu ich nemožno v dovolacom konaní (na\nrozdiel od konania odvolacieho) preskúmavať. Relevantné (preskúmateľné) sú námietky voči samotnej\nprávnej kvalifikácii, ale len v tom rozsahu, v ktorom túto kvalifikáciu spochybňujú z hľadiska reálií súdom\nzisteného skutku (teda nie z hľadiska iných skutkových zistení) (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu\nzverejnené v Zbierke pod č. 49/2013-I).\nPod pojmom „skutok“ treba rozumieť udalosť vo vonkajšom svete vyvolanú aktívnym alebo pasívnym\nprejavom vôle páchateľa (konaním), ktoré sa stáva trestným činom, ak vyčerpáva znaky skutkovej\npodstaty niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona (pozri rozhodnutie\nnajvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 46/2013). Vo vzťahu k pojmu „skutková veta“, je\npotrebné uviesť, že odráža faktické okolnosti, ktoré sú právne relevantné z hľadiska základnej alebo\nkvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu, teda kvalifikačne použitého ustanovenia osobitnej časti\nTrestného zákona (pozri stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke\npod č. 14/2019-I). Pre úplnosť skutkovej vety postačuje, ak obsahuje pojmy a gramatické formulácie,\nktoré významovo zodpovedajú (všetkým) znakom skutkovej podstaty trestného činu. Rovnako musí byť\n\nodrazom právnej vety, nie však jej kópiou. Je neprístupné formulovať skutkovú vetu spôsobom, že táto\nsíce vo výsledku obsahuje všetky zákonné znaky danej skutkovej podstaty, ale je nepreskúmateľná v\ntom, akým konkrétnym konaním a za akých konkrétnych okolností malo dôjsť k spáchaniu trestného\nčinu. Skutková veta (popis skutku) nie je totožná s právnou vetou a spravidla nepoužíva terminológiu\nprávnej vety (teda terminológiu dotknutého zákonného ustanovenia), aj keď sa niekedy použité výrazy\na formulácie skutkovej a právnej vety nevyhnutne prekrývajú (zhodujú). Skutková veta však musí\ns dostatočnou obsahovou určitosťou vyjadrovať všetky skutkové okolnosti, ktoré sú kvalifikačným\nmomentom použitej právnej kvalifikácie (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod\nč. 22/2015-III).\nSkutková veta má teda stručne a výstižne vyjadriť žalovaný skutok, ktorého sa obžalovaný podľa zistenia\nsúdu dopustil. Skutok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného, musí byť v tzv. skutkovej vete rozsudku\nvymedzený v zmysle § 163 ods. 1, písm. c), ods. 3 Trestného poriadku (predovšetkým spôsob jeho\nspáchania) tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu, za ktorý bol\nobžalovaný uznaný vinným. Ak neobsahuje skutková veta vo výroku o vine úplný popis skutočností\nrozhodných pre naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty; teda ak pri formulovaní skutkových\nzáverov súd opomenie určitú, nie bezvýznamnú časť skutkových zistení, ktoré vyšli v konaní najavo,\ndochádza k porušeniu práva obžalovaného na spravodlivý proces (pozri rozsudok najvyššieho súdu z\n9. decembra 2010, sp. zn. 1 TdoV 22/2010, nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 19. januára\n2016, sp. zn. III. ÚS 509/2015, a z 20. decembra 2017, sp. zn. II. ÚS 521/2017).\nNajvyšší súd (ako jeho judikatúra už chronicky zdôrazňuje) teda v zmysle dovolacieho dôvodu podľa §\n371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku len posúdi, či skutok zistený súdom zodpovedá použitej právnej\nkvalifikácii (všetkým jej znakom). Nevstupuje do procesu hodnotenia dôkazov, teda dôkazy nehodnotí\nani nepreskúmava správnosť úvah skôr vo veci konajúcich súdov pri hodnotení dôkazov. Je potrebné tiež\nzdôrazniť, že podoba skutku uvedená vo výroku rozsudku (správnosť kvalifikácie ktorej sa preskúmava)\nsa nemôže považovať za doplnenú obsahom odôvodnenia rozsudku a dovolací súd musí pri svojom\nkvalifikačnom prieskume vychádzať výlučne zo skutkovej vety odsudzujúceho výroku napadnutého\nrozsudku (pozri odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 22/2015).\nV súvislosti s argumentáciou obvineného, že skutková veta je nepreskúmateľná v tom, akým konkrétnym\nkonaním a za akých konkrétnych okolností malo dôjsť k spáchaniu trestného činu, najvyšší súd uvádza,\nže na naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu nedovolenej výroby omamných\na psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.\n1 Trestného zákona (účinného do 31. decembra 2021, pozn.) sa vyžaduje, aby páchateľ neoprávnene\nkonal niektorým zo spôsobov uvedených v tomto odseku [v prejednávanom prípade podľa písm. c) a\npísm. d), pozn.]. Postihuje sa teda neoprávnená držba omamnej alebo psychotropnej látky, jedu alebo\nprekurzora a nakladanie s nimi vo všetkých formách uvedených v odseku 1 písm. a) až d), ale nie pre\nvlastnú potrebu, a to bez ohľadu na konkrétne množstvo tejto látky. Rozhodujúce bude preukázanie\nokolnosti, že páchateľ mal túto látku v držbe, prípadne s ňou nakladal uvedeným spôsobom, a to na\núčely jej predaja alebo distribúcie ďalším osobám, teda nie pre vlastnú potrebu.\nPod pojmom „zadováži“, uvedenom v § 172 ods. 1 písm. c) Trestného zákona (účinného do 31.\ndecembra 2021, pozn.), sa rozumie neoprávnené nadobudnutie resp. získanie omamnej látky alebo\npsychotropnej látky (jedu alebo prekurzora) v zásade akýmkoľvek iným spôsobom, než je to výslovne\nuvedené v predchádzajúcich pojmoch tohto ustanovenia (výrobou, dovozom, kúpou alebo výmenou).\nZadovážením sa teda rozumie, napr. aj získanie darovaním omamnej látky, konanie, ktoré zakladá znaky\niného trestného činu, napr. krádeže (§ 212 Trestného zákona), lúpeže (§ 188 Trestného zákona), ale\naj pestovanie rastlín (konope). „Prechovávaním“ v zmysle § 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona\n(účinného do 31. decembra 2021, pozn.) je akýkoľvek spôsob držby uvedených látok, pričom páchateľ\nnemusí mať takúto látku priamo pri sebe, ale môže ju mať ukrytú (uloženú) na inom mieste, vrátane\njej uloženia (ukrytia) u inej osoby resp. v jej priestoroch (pozri primerane stanovisko trestnoprávneho\nkolégia najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 35/2016).\nZ hľadiska subjektívnej stránky trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,\njedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona\n(účinného do 31. decembra 2021, pozn.) sa vyžaduje úmyselné zavinenie.\n\nV súvislosti s argumentmi obvineného ohľadom právneho pojmu obvyklej (bežnej) jednorazovej dávky\ndovolací súd poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu z 20. marca 2019, sp. zn. 3 Tdo 83/2018\n(zverejnené v Zbierke pod č. 22/2019), z ktorého odôvodnenia vyplýva, že obvykle jednorazovou dávkou\nna použitie v zmysle § 135 Trestného zákona sa rozumie dávka drogy, ktorá sa bežne konzumuje pri\njednom použití a hmotnostne zodpovedá dávke bežne predávanej (kupovanej) na jedno použitie. Takto\nurčená obvykle jednorazová dávka na použitie musí obsahovať minimálne také množstvo účinnej látky,\nktoré je spôsobilé ovplyvniť psychiku jedinca, či už v zmysle útlmu alebo excitácie. Pojem „obvykle“\nnemožno vykladať subjektívne vo vzťahu ku konkrétnemu konzumentovi drogy, ale všeobecne vo\nvzťahu ku konkrétnej droge. Skutkové ustálenie počtu obvykle jednorazovej dávky na použitie a určenie\nmnožstva drogy, ktoré tvorí obvykle jednorazovú dávku na použitie, je právnou otázkou a právnym\nzáverom, ktorý patrí do výlučnej kompetencie orgánov činných v trestnom konaní a súdu.\nNajvyšší súd v kontexte vyššie uvedeného ako aj vo vzťahu k správnosti právnej kvalifikácie konania\nobvineného, ktoré okresný súd kvalifikoval ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných\nlátok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm.\nd) Trestného zákona (účinného do 31. decembra 2021, pozn.), sa stotožňuje so závermi okresného a\nkrajského súdu, že obvinený si svojím konaním popísaným v skutkovej vete rozsudku okresného súdu\nneoprávnene zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku, pričom sa v prejednávanej\nveci jednalo o pervitín s obsahom účinnej látky metamfetamínu v celkovom objeme zodpovedajúcom\nminimálne 14 obvyklým jednorazovým dávkam drogy (väčšie množstvo, ako pre osobnú spotrebu\nna účely Trestného zákona), ktorý je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných\na psychotropných látkach a prípravkoch do II. skupiny psychotropných látok. ... Naplnené boli aj\nďalšie obligatórne znaky skutkovej podstaty žalovanej trestnej činnosti, keď obvinený je plne trestne\nzodpovedný subjekt z hľadiska veku a príčetnosti, ktorý porušil objekt chránený Trestným zákonom,\nktorým je v tomto prípade v prvom rade ochrana zdravia spoločnosti v spojení tiež s kontrolou a riadeným\nobchodovaním s predmetnými omamnými a psychotropnými látkami zo strany štátu. Svojho konania\nsa dopustil úmyselne, vo forme priameho úmyslu a medzi jeho konaním a spôsobeným následkom\nexistuje nepochybne príčinná súvislosť. Najvyšší súd len pre úplnosť k predmetnému poukazuje na\nodôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu, z ktorého vyplýva, že vina obvineného bola v\nkonaní preukázaná okrem výpovedí spoluobvinených (C. U. a H. H.), pričom v niektorých bodoch sa\ns nimi zhoduje aj obvinený MUDr. E. S., aj ďalšími dôkazmi, ktoré predmetné výpovede vo viacerých\nbodoch podporujú, predovšetkým znaleckým dokazovaním Kriminalistického a expertízneho ústavu\nPolicajného zboru k expertíze zaistených chemických stôp (vrátane výsluchu Mgr. A. M. k záverom\nposudku), znaleckým dokazovaním MVDr. A. J. (k rozboru krvi a moču obvinených), ale aj znaleckým\ndokazovaním PhDr. P. Š. (k psychologickému posúdeniu obvinených C. U. a H. H. vrátane posúdenia\nich všeobecnej vierohodnosti), ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, vrátane zápisníc o prehliadkach osôb\na iných priestorov, ktoré verziu C. U. (ktorá nie je korunným svedkom) a H. H. tiež potvrdzujú; je tu teda\ncelá reťaz logicky usporiadaných dôkazov, ktorá obvineného MUDr. E. S. zo spáchania skutku usvedčuje\na na strane druhej vyvracia jeho obranu.\nDovolací súd sa nestotožnil s názorom obvineného, že z opisu skutkovej vety nevyplýva, akú návykovú\nlátku si mal zabezpečiť, ako presne a kde ju mal zadovážiť, nakoľko, ako je už vyššie uvedené,\nzo skutkovej vety uvedenej v rozsudku okresného súdu vyplýva, že obvinený MUDr. E. S. si v obci\nDemänová, okr. Liptovský Mikuláš, zadovážil a následne prechovával igelitové vrecko s obsahom\nbielej kryštalickej látky, ktorá obsahovala metamfetamín s prímesou metylsulfonylmetánu o celkovej\nhmotnosti 0,99 g (990 mg) obsahujúcich 552 mg absolútneho metamfetamínu zodpovedajúceho 14\nbežným jednotlivým dávkam drog, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa. Týmto\nspôsobom zistené skutkové okolnosti zodpovedajú právnej kvalifikácii skutku. Možno teda zhrnúť, že\nskutková veta obsahuje úplný popis skutočnosti rozhodných pre naplnenie všetkých znakov skutkovej\npodstaty trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,\nich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona (účinného\ndo 31. decembra 2021, pozn.).\nPokiaľ ide o ďalšie námietky, ktoré obvinený v rámci dovolania a doplnenia dovolania vecne uplatnil\na ktorých podstata je zrekapitulovaná vyššie, tieto majú skutkový charakter, keďže sa nimi snaží\ndosiahnuť revíziu skutkových zistení okresného súdu, ktoré si osvojil aj krajský súd a ktorých správnosť\na úplnosť nemôže najvyšší súd v tomto konaní iniciovanom obvineným skúmať ani meniť. V rámci tohto\ndovolacieho dôvodu rovnako nemožno účinne namietať ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože\n\nurčitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu, keďže aj to by odporovalo viazanosti\ndovolacieho súdu zisteným skutkom, ktorá je výslovne zakotvená v § 371 ods. 1 písm. i) veta za\nbodkočiarkou Trestného poriadku a ktorá vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania iniciovaného\nobvineným alebo generálnym prokurátorom (§ 369 ods. 2 Trestného poriadku) je posudzovanie právnych\notázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu. Námietky skutkovej povahy\nsú pritom uplatniteľné len v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku, ktorý\nje oprávnený použiť iba minister spravodlivosti. Najvyšší súd sa preto s týmto okruhom námietok\nobvineného nemohol zaoberať (primerane rozhodnutia najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č.\n7/2011 a 14/2015).\nTieto dôvody viedli najvyšší súd k záveru, že v posudzovanej veci dôvody dovolania nie sú zjavne\nsplnené, a preto dovolanie obvineného MUDr. E. S. podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku na\nneverejnom zasadnutí odmietol.\nUznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "I. ÚS 68/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:36d28495-fa22-455c-8835-72ec21c7eb11", "datum": "2026-05-20", "vztah": "zrusene"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "7To/12/2021", "guid": "b581f541-613c-4b07-9639-1cf68651f4c8:2c04c4bf-b270-490f-a0a0-c2d54967dd93", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8b461da4-4c3f-41c8-89dc-ff4472594624", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.134.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 134/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 134/2021 z 23. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.134.2021.1"}, {"guid": "ussr:6a283505-bd50-49a2-9686-3983d45ac260", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.296.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 296/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 296/2022 z 8. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-08", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.296.2022.2"}, {"guid": "ussr:d7920f33-1711-4367-b575-cd2ebd143a96", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.336.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 336/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 336/2020 z 13. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-13", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.336.2020.1"}, {"guid": "ussr:e8b5ee17-36bb-4142-a261-96b53c50a39d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.155.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 155/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/2018 z 4. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-04", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.155.2018.1"}, {"guid": "ussr:87550441-17bb-4359-880a-cc0acee6f3de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.521.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 521/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 521/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.521.2017.1"}, {"guid": "ussr:3e5631b2-99fb-4a70-a228-87d6e78ec190", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.509.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 509/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 509/2015 z 19. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-19", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.509.2015.1"}, {"guid": "ussr:d6af6be4-f6d0-4dd2-b642-84e6cf389d14", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.449.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 449/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 449/2015 z 29. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-29", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.449.2015.1"}, {"guid": "ussr:6402bba9-88b3-43b4-852c-75e2663a982f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/2014 z 19. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-19", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6402bba9-88b3-43b4-852c-75e2663a982f"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "c77d88d8-5955-4f02-9066-ba833d8ad4dc:c0abb50d-ec4a-4616-9e47-9842ccbe6695", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:7519010365.1", "spisova_znacka": "7To/12/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7To/12/2021 z 26. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:7519010365.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4ad30968-7ea5-45bc-87ed-e38d2cdc0881", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.487.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 487/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 487/2026 z 13. 8. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-08-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.487.2026.1"}, {"guid": "ussr:36d28495-fa22-455c-8835-72ec21c7eb11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.68.2026.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 68/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 68/2026 z 20. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.68.2026.2"}]}