{"guid": "f0b581db-bd42-434f-b763-1b2e925326c4:af607d97-ac4f-4822-80ca-cbdbd7b1492f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8718203037.3", "spisova_znacka": "8CdoPr/6/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8CdoPr/6/2023 z 15. 5. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. mája 2024, sp. zn. 8CdoPr/6/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:8718203037.3", "identifikacne_cislo": "8718203037", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Klenková", "sudca_id": 217, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-gabriela-klenkova-217", "datum_vydania": "2024-05-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449", "nazov": "§ 449 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/af607d97-ac4f-4822-80ca-cbdbd7b1492f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8718203037.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8718203037.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8718203037.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8CdoPr/6/2023\n8718203037\n15. 05. 2024\nJUDr. Gabriela Klenková\nECLI:SK:NSSR:2024:8718203037.3\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu H.. X. J., narodeného XX. X. XXXX, O., X.. X.\nXX, zastúpeného advokátom JUDr. Vlastimilom Klepáčom, Košice, Krmanova 16, proti žalovanému\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO: 42 499 500, o určenie\nneplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, vedenom na Okresnom súde Poprad pod\nsp. zn. 17Cpr/17/2018, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n13CoPr/1/2023 z 22. februára 2023, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13CoPr/1/2023 z 22. februára 2023\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nZ r u š u j e uznesenie Okresného súdu Poprad č. k. 17Cpr/17/2018-506 z 27. júla 2023 o trovách\nkonania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) napadnutým rozsudkom sp. zn. 13CoPr/1/2023\nz 22. februára 2023 potvrdil rozsudok Okresného súdu Poprad (ďalej len ,,súd prvej\ninštancie“) č. k. 17Cpr/17/2018-428 zo 14. októbra 2022, vo výrokoch o zastavení konania o\nurčenie, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného trvá; o určení, že výpoveď zo\nštátnozamestnaneckého pomeru daná žalobcovi listom z 13. februára 2018 je neplatná; o vylúčení\nkonania o nároku na náhradu funkčného platu na samostatné konanie; žalobcovi priznal proti\nžalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v plnom rozsahu.\n2. Súd prvej inštancie právne vec posúdil v súlade s ustanoveniami § 1 ods. 1 a 3, § 171, § 71 ods.\n1 písm. b), § 73 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe v\nznení neskorších predpisov (ďalej ako ,,zákon č. 55/2017 Z. z.“). Na základe výsledkov vykonaného\ndokazovania považoval za nesporné, že žalobca bol štátnym zamestnancom na základe rozhodnutia\no vymenovaní do štátnej služby zo 17. júla 2022. Listom žalovaného z 13. februára 2018 bola daná\nžalobcovi výpoveď z dôvodu, že sa dňa 15. novembra 2017 nezdržal konania, ktoré by mohlo viesť\nku konfliktu záujmov služobného úradu s osobnými záujmami a v služobnom čase na pracovisku\nneoprávnene používal internet a služobný počítač určený výlučne na plnenie služobných úloh na\nvýkon činností v prospech tretích osôb, ktoré nijako nesúviseli s výkonom štátnej správy. Na základe\nuvedeného bola daná žalobcovi výpoveď v zmysle § 75 ods. 1 písm. g) zákona č. 55/2017 Z. z.,\npretože u žalobcu je daný dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, keďže mu\nbolo doručené upozornenie o závažnom porušení služobnej disciplíny. V konaní nebol sporný ani skutok\npovažovaný žalovaným za závažné porušenie služobnej disciplíny štátneho zamestnanca a to, že sa\ndňa 15. novembra 2017 nezdržal konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov služobného úradu\ns osobnými záujmami žalobcu a v služobnom čase na pracovisku neoprávnene používal internet a\nslužobný počítač určený výlučne na plnenie služobných úloh na výkon činností v prospech tretích\nosôb, nesúvisiacich s výkonom štátnej služby a opisom štátnozamestnaneckého miesta, a ktoré by\n\nmohli poškodiť dobré meno žalovaného, keďže v informačnom systéme finančnej správy DWH, ktorý\nje dátovým skladom Finančnej správy Slovenskej republiky sústrediacim údaje o jednotlivých daňových\nsubjektoch, v časti „Analytický list“ vyhľadával osobné údaje a informácie o daňových subjektoch\nspravovaných obchodnou spoločnosťou EKOS BJ s. r. o., ktorej konateľkou je žalobcova manželka P.\nJ.Á. a dcéra G. S. a obchodnou spoločnosťou PRAKTIK DL s. r. o., ktorej konateľkou je žalobcova\nmanželka P. J., pričom získané informácie z DWH zneužil pre potreby spracovania žiadostí týchto\ndaňových subjektov za účelom pridelenia prístupu k elektronickej komunikácií s finančnou správou s tým,\nže žiadosti na požiadanie manželky následne zaslal cez PFS na webovom sídle finančnej správy pod\nautentickými údajmi (identifikátorom a prihlasovacím heslom) rôznych používateľov, vrátane ID 1101310\nP. J. (manželka) a ID 1149319 G. S. (dcéra) a teda jeho konanie bolo z hľadiska výkonu štátnej služby na\nštátnozamestnaneckom mieste kontrolór, do ktorého pôsobnosti podľa opisu štátnozamestnaneckého\nmiesta patrili aj činnosti spočívajúce v tvorbe plánu daňových kontrol a vykonávanie daňových kontrol\nu daňových subjektov, čím žalobca porušil čl. 2, 5, 6 a § 111 ods. 1 písm. a), b), c), d), h), m)\nzákona č. 55/2017 Z. z., čl. III, ods. 1 a čl. IV ods. 6 písm. g) IRA č. 230/2012/6000200 a 2. diel 3\noddiel, ods. 31, písm. c), e), j), q), s) Služobného poriadku č. 2/2017. Spornou bola otázka, či daný\nskutok možno považovať za závažné porušenie služobnej disciplíny odôvodňujúci okamžité skončenie\nštátnozamestnaneckého pomeru. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že\nskutok žalobcu nemožno považovať za závažné porušenie služobnej disciplíny, teda nebol naplnený\ndôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru.\n2.1. K posúdeniu intenzity porušenia služobnej disciplíny súd prvej inštancie prihliadol na konkrétne\nokolnosti prípadu, osobu zamestnanca, doterajší postoj k plneniu služobných povinností, spôsob a\nintenzitu porušenia konkrétnych pracovných povinností, situáciu, v ktorej k porušeniu disciplíny došlo,\ndôsledky porušenia pre zamestnávateľa, ako aj skúmal, či konanie žalobcu spôsobilo škodu. Na strane\nžalobcu zohľadnil postoj žalobcu, ktorý sa ku skutku priznal, oľutoval svoje konanie, ako aj uviedol\ndôvody pre ktoré tak konal a to pre vážnu chorobu manželky, ktorá registráciu daňových subjektov\nako zmluvná účtovníčka nemohla vykonať a nie za účelom podnikania či obohatenia tretích subjektov.\nŽalobca nebol zo strany žalovaného upozornený na porušenie služobnej disciplíny za obdobný alebo iný\nskutok. Zo strany žalovaného bol hodnotený kladne. Pri využití informačného systému Finančnej správy\nSlovenskej republiky nedošlo k narušeniu systému DWH, žalobca využil zo systému iba informácie\nverejne dostupné, nedošlo k zneužitiu údajov, nakoľko žalobca tieto údaje použil zo systému daňovej\nsprávy v záujme rýchlejšej registrácie subjektu, čo súd prvej inštancie posúdil ako využitie systému,\nnie však jeho zneužitie. Zároveň týmto konaním žalovanému škoda nevznikla, pričom potencionálne\nmohla vzniknúť škoda žalovanému za funkčný plat, ktorý vyplatil žalobcovi za čas, kedy sa nevenoval\nsvojej práci. Aj keď bol žalobca pripojený k systému DWH, z toho však nevyplýva, že by v uvedenom\nsystéme pracoval počas celej pracovnej doby. Konanie žalobcu tak nebolo možné kvalifikovať ako\nzávažné porušenie služobnej disciplíny, spĺňalo znaky menej závažného porušenia služobnej disciplíny,\nteda nebol naplnený dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Pre platnosť výpovede bolo\npotrebné, aby sa žalobca dopustil dvoch a viacerých porušení služobnej disciplíny. Podľa názoru súdu\nprvej inštancie, aj iní štátni zamestnanci u žalovaného využívali počítač na iné ako služobné účely,\nčo zo strany žalovaného doposiaľ nebolo vytýkané. Za daných okolností by posúdenie skutku žalobcu\nako závažného porušenia služobnej disciplíny bolo neprimerane prísne a neadekvátne k postupu voči\niným štátnym zamestnancom. Zohľadnením všetkých individuálnych skutkových okolností danej veci,\npovažoval danú výpoveď za neprimeranú sankciu za konanie žalobcu. Nebolo podstatné, či bol daný\nskutok považovaný podľa služobného poriadku žalovaného za závažné porušenie služobnej disciplíny,\nlebo súd prvej inštancie posudzoval intenzitu porušenia pracovnej disciplíny nezávisle od obsahu\ninterných predpisov zamestnávateľa. Napokon poznamenal, že oboznamovanie sa zamestnancov so\nslužobným poriadkom považoval za formálne. Navyše žalobca nebol žalovaným upozorňovaný na\nporušenie služobnej disciplíny v súvislosti s využívaním počítačovej siete, a takéto konanie zo strany\nzamestnancov žalovaného nebolo výnimočné. V závere poukázal na právne závery vyplývajúce z\nrozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít - rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 21Cdo/414/2001, 5Cdo/95/2009, z ktorých relevantnú časť citoval. Rovnako poukázal na rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 6Cdo 45/1994, 21Cdo 1228/1999 (R 21/2001). Na základe\nuvedených dôvodov preto žalobe o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru vyhovel. O\nzastavení konania sčasti rozhodol v súlade s § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového\nporiadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“); o vylúčení nároku na náhradu funkčného platu\nna samostatné konanie rozhodol v súlade s § 166 ods. 2 CSP. O nároku na náhradu trov konania\nrozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP.\n\n3. Odvolací súd skonštatoval správne zistenie skutkového stavu i správne právne posúdenie, preto sa\nstotožnil aj s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie. K uplatneným odvolacím námietkam a\nna doplnenie uviedol, že spornou v konaní bola otázka, či konanie žalobcu bolo natoľko závažným\nporušením služobnej disciplíny, že napĺňalo znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny, a teda\nči postup žalovaného bol v súlade s právnymi predpismi, keď dňa 13. februára 2018 daním výpovede\nzo štátnozamestnaneckého pomeru v zmysle § 75 ods. 1 písm. g) zákona č. 55/2017 Z. z. Podľa\nnázoru žalovaného k závažnému porušeniu služobnej disciplíny zo strany žalobcu došlo z dôvodu,\nže žalobca, ktorý pracoval v pozícii kontrolóra, počas pracovnej doby vykonával činnosť nesúvisiacu\ns prácou, pretože využil informačný systém DWH na súkromné účely, poskytnutím pomoci manželke.\nŽalobca bol oboznámený s interným riadiacim aktom č. 2/2017 a služobným poriadkom, v dôsledku\nčoho žalovaný uplatnil svoje právo na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou. V tejto\nsúvislosti odvolací súd poukázal na to, že zákon č. 55/2017 Z. z. rozlišuje vo svojich ustanoveniach\nmedzi dvoma stupňami intenzity porušenia služobnej disciplíny. Rozdiel medzi nimi spočíva v tom,\nže pri závažnom porušení pracovnej disciplíny zákon oprávňuje zamestnávateľa na výpoveď alebo\nokamžité skončenie pracovného pomeru so zamestnancom, ktorý sa takéhoto závažného porušenia\npracovnej disciplíny dopustil, avšak v prípade výpovede tak zamestnávateľ môže urobiť len z\ndôvodov taxatívne vymenovaných v zákone, a to konkrétne v § 75. Tieto pojmy nekonkretizuje a\nani demonštratívne neuvádza, aké konkrétne porušenia možno subsumovať pod ktorú mieru intenzity\nporušenia služobnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia služobnej disciplíny preto závisí od\nkonkrétneho zamestnávateľa, a to s poukazom a prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu, charakter\nvykonávanej práce, osobu zamestnanca, postoj zamestnanca k plneniu jeho pracovných úloh, intenzitu\na spôsob porušenia služobných povinností, situáciu v ktorej k porušeniu služobnej disciplíny došlo, ale aj\ndôsledky porušenia služobných povinností pre zamestnávateľa, či konanie spôsobilo zamestnávateľovi\nškodu.\n3.1. K posúdeniu intenzity porušenia služobnej disciplíny v súvislosti s odvolacími námietkami, že\nžalobca ako kontrolór daňových subjektov sa svojim konaním dopustil porušenia služobnej disciplíny,\nkeď počas pracovnej doby vykonával na pracovisku aj iné úlohy, než ktoré vykonávať podľa\npracovnej zmluvy ako kontrolór daňových subjektov mal, odvolací súd nezistil žiadnu súvislosť. Nebolo\npreukázané, že by žalobca v pozícií kontrolóra daňových subjektov vykonával kontrolu subjektov,\nktorých účtovníctvo viedla jeho manželka a v tejto súvislosti k nim pristupoval inak, resp. tak, že by to\npotencionálne znamenalo konflikt záujmov služobného úradu s jeho osobnými záujmami, či záujmami\njeho manželky. Podľa názoru odvolacieho súdu, konanie žalobcu nemalo ani z hľadiska intenzity\npotencionality, možnosť naplniť konflikt záujmov služobného úradu s osobnými záujmami žalobcu\npre najprísnejší pracovnoprávny postih. Z obsahu spisu nevyplynulo, že by si žalobca neplnil svoje\npracovné povinnosti alebo že by mu boli vytýkané nedostatky pri plnení jeho pracovných úloh, ktoré\nby boli spôsobené tým, že sa počas pracovnej doby zamestnanec venoval súkromným aktivitám. Na\nstrane žalobcu zohľadnil, že je konanie bolo spôsobené zdravotným stavom jeho manželky, ktorú\nskutočnosť považoval za špecifickú situáciu. Nebolo preukázané, že by takýmto konaním žalobcu bola\nžalovanému spôsobená škoda a tiež nebolo preukázané ani to, že by takýmto konaním žalobcu boli\nna súkromné účely zneužité informácie prístupné len zamestnancom žalovaného. K takýmto údajom\ndaňových subjektov mal zrejme možnosť sa dostať každý zo zamestnancov žalovaného, ktorý mal\nprístup k informačnému systému, preto podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné voči žalobcovi\nako kontrolórovi daňových subjektov vyvodzovať prísnejšie kritériá, než pre ostatných zamestnancov\ndaňového úradu. V konaní nebolo zistené, žeby žalobca z pozície kontrolóra daňového úradu pristupoval\nku kontrole daňových subjektov, ktorých by prípadne mohla zastupovať jeho manželka alebo dcéra,\nspôsobom vedúcim ku konfliktu záujmov jeho zamestnávateľa a jeho osobných záujmov. Odvolací súd\nsúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že došlo k porušeniu služobnej disciplíny, ale intenzita jej\nporušenia s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci, nedosiahla taký stupeň intenzity porušenia\npracovnej disciplíny, ktorý by odôvodnil postup zamestnávateľa daním výpovede s jej odôvodnením v\nzmysle § 75 ods. 1 písm. g) zákona č. 55/2017 Z. z., a to ani pri zohľadnení jeho pozície ako kontrolóra\ndaňových subjektov v služobnom úrade žalovaného. Na záver skonštatoval, že neexistoval dôvod pre\nokamžité skončenie služobného pomeru, preto výpoveď z pracovného pomeru danú listom žalovaného\nz 13. februára 2018 považoval za neplatnú.\n3.2. Vo vzťahu k námietke ohľadom nevysporiadania sa s námietkami, týkajúcimi sa posúdenia\nintenzity porušenia služobnej disciplíny definovanej v služobnom poriadku a to vo vzťahu k bodom pod\n\npísm. e), j), q) a s) odvolací súd uviedol, že tento dôvod nepripadá do úvahy nakoľko z vykonaného\ndokazovania nevyplynula akákoľvek sprenevera finančných prostriedkov. Rovnako vo vzťahu k dôvodom\nuvedeným pod písm. e), q) a s) nepovažoval odvolaciu námietku za dôvodnú, lebo činnosť, ktorá by\nmohla ohrozovať dôveru verejnosti, či konanie v konflikte záujmov služobného úradu (žalovaného) a\nosobných záujmov zamestnanca (žalobcu) bola predmetom preskúmavania súdom prvej inštancie, ktorý\nsa s uvedeným dôvodom náležite vysporiadal. Za nedôvodnú považoval aj námietku týkajúcu posúdenia\nexistencie vzniku škody. Poukázal na stanovisko súdu prvej inštancie, ktorý k tvrdeniu žalovaného o\nvzniku škody sa vyjadril v bode 44 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom uviedol, že ,,škoda\nby mohla byť spôsobená, avšak nie v rozsahu odôvodňujúcom postup zamestnávateľa. Pričom súd\nvychádzal z dennej brutto mzdy, čím bola daná odpoveď aj na priebeh a dĺžku registrácie daňových\nsubjektov “. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o zastavení konania o určení,\nže štátnozamestnanecký pomer trvá, ako aj s výrokom o vylúčení nároku na náhradu funkčného platu na\nsamostatné konanie. Napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil v súlade s § 387 CSP. O nároku\nna náhradu trov odvolacieho konania § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP; o nároku\nna náhradu trov dovolacieho konania rozhodol v súlade s § 453 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.\n4. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej len ,,dovolateľ“) dovolanie,\nktorého prípustnosť vyvodzoval z ustanovení § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Namietal\nnáležité nevysporiadanie sa s jeho argumentáciou odvolacím súdom a to v takej miere, že takýmto\nnesprávnym procesným postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zdôraznil, že odvolací\nsúd nereagoval na jeho argument, že využité alebo zneužité údaje obsahovali daňové tajomstvo a boli\nosobnými údajmi, ale len konštatoval, že na intenzite porušenia nič nemení skutočnosť, že v systéme\nzamestnávateľa sa zisťujú verejne dostupné údaje, pričom dovolateľ viackrát zdôraznil a z predložených\ndokladov vyplývalo, že obsahom údajov v informačnom systéme DWH je daňové tajomstvo a osobné\núdaje, lebo na registráciu subjektov za účelom elektronickej komunikácie žalobca potreboval rodné čísla\ndaňových subjektov. Ďalej argumentoval tým, že v rozhodnutiach súdov konflikt záujmu vôbec nebol\nriešený, súdy vôbec nehodnotili správanie sa žalobcu ako štátneho zamestnanca, ktorý v postavení\nkontrolóra plniaceho úlohy orgánu štátnej správy kontroluje daňové subjekty. Konaním žalobcu, ktorým\npomohol manželke, pomohol i subjektom plniť si svoje zákonné povinnosti, pričom subjekty, ktoré\ntakéto „osoby“ vo finančnej správe nemali, boli pri opomenutí tejto povinnosti zo strany správcu\ndane sankcionované. Výklad súdu, ktorý vyslovene spájal kontrolóra len výkonom daňovej kontroly s\nmožným konfliktom záujmov považoval za nedôvodný, svojvoľný a arbitrárny. Žalobca ako kontrolór\nokrem kontrolnej činnosti vykonával aj iné činnosti a mal prístup do informačného systému DHW, do\nktorého nemal prístup ktokoľvek. Nesprávne právne posúdenie porušenia daňového tajomstva spočívalo\nv zľahčovaní konanie žalobcu aj tým, že odvolací súd neopodstatnene rozlišoval pojmy ,,použitie“\na ,,využitie“, pričom každé neoprávnené použitie údajov považoval dovolateľ za ich zneužitie (§ 11 ods.\n2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov, ďalej len ,,Daňový poriadok“).\nPodľa názoru dovolateľa, odvolací súd nereagoval na argument, že žalovaný ako orgán štátnej správy\nSlovenskej republiky si musí zachovávať dôveru verejnosti v činnosť finančnej správy a v nadväznosti\nna uvedené je intenzita porušenia služobnej disciplíny posunutá na inú, vyššiu úroveň. Odvolací súd\nsa nezaoberal ani skutkovými otázkami závažného porušenia služobnej disciplíny uvedenými v písm.\ne), j), q), s), služobného poriadku, vo vzťahu ku ktorým nevykonal právne posúdenie. K skutkovým\nzisteniam len stroho a bez odôvodnenia uviedol, že k sprenevere nedošlo a ohrozenie dôvery verejnosti\na konflikt záujmov bol predmetom posúdenia súdu prvej inštancie. Z uvedených dôvodov preto dovolateľ\npovažoval napadnuté rozhodnutie za nespravodlivé, s prihliadnutím aj ku skutočnosti, že žalobca sa ku\nkonaniu priznal. Použitie akýchkoľvek údajov na iný účel ako služobný považoval preto za neprijateľné.\nZároveň namietal nevykonanie dôkazov - výsluch svedkov V.. Q.. P. Q. a S.. X.. I. V., colníkov oddelenia\ninšpekcie východ, z ktorých výpovedí mali byť preukázané dôležité skutočnosti pre posúdenie okolností,\nza ktorých došlo k porušeniu služobnej disciplíny žalobcom a ktoré boli určujúce pre určenie jeho\nintenzity. Odvolací súd ďalej nereagoval a nevysporiadal sa s naznačenou nezákonnosťou rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku o zastavení konania sčasti k určeniu, že štátnozamestnanecký\npomer žalobcu trvá, ako aj k výroku o vylúčení nároku na náhradu mzdy na samostatné konanie. Podľa\nnázoru dovolateľa neboli dané dôvody na vylúčenie veci na samostatné konanie, nakoľko neplatné\nskončenie aj náhrada mzdy predsa úzko súvisia, v žiadnom prípade ich nemožno oddeliť, pretože\nvykazujú významnú mieru závislosti.\n4.1. V rámci namietaného nesprávneho právneho posúdenia v súlade s § 421 ods. 1 písm. b)\nCSP vymedzil otázku, či použitie údajov tvoriacich daňové tajomstvo a obsahujúce osobné údaje z\ninformačného systému zamestnávateľa, ktorý má zamestnanec pridelený za účelom plnenia služobných\n\núloh, vo svoj prospech alebo v prospech tretích osôb, resp. na akýkoľvek iný účel, ktorý nesúvisí s\nplnením služobných úloh, je považované ako závažné porušenie služobnej disciplíny. Podľa názoru\ndovolateľa bolo neprijateľné, aby zamestnanec vo funkcii kontrolóra, ktorý má voči daňovým subjektom\nnadriadené postavenie, sám povinnosti daňových subjektov vykonával v služobnom čase, pričom\nzneužil vnútorné informačné systémy (DWH). Je neprijateľné, aby akýkoľvek zamestnanec využil\núdaje, ktoré mu poskytol zamestnávateľ na plnenie služobných úloh a to či už vo svoj prospech\nalebo v prospech tretích osôb. Konaním žalobcu, ktoré nesúviselo s výkonom jeho štátnej služby,\nkeď v internom informačnom systéme finančnej správy DWH vyhľadával osobné údaje a informácie\no daňových subjektoch, ktoré tvoria daňové tajomstvo, pričom získané informácie zneužil pre potreby\nspracovania žiadostí týchto daňových subjektov za účelom pridelenia ich prístupu k elektronickej\nkomunikácii s finančnou správou s tým, že tieto žiadosti na požiadanie manželky následne zaslal\ncez portál finančnej správy pod autentifikačnými údajmi (identifikátorom a prihlasovacím heslom)\nrôznych používateľov vrátane svojej manželky a dcéry, považoval jednoznačne za konanie vedúce ku\nkonfliktu záujmov služobného úradu s osobnými záujmami štátneho zamestnanca, ktoré je v rozpore s\nprincípmi zákonnosti, nestrannosti a profesionality, na ktorých je štátna služba budovaná. Nebolo možné\nospravedlniť konanie žalobcu s odôvodnením, že škoda nevznikla (resp. malá) a to z dôvodu, že pre\ndanú skutkovú podstatu závažného porušenia služobnej disciplíny, ktorou sa má predchádzať konfliktu\nzáujmov, sa nevyžaduje na jej naplnenie vznik škody. V danom prípade došlo ku konaniu v prospech\ntretích osôb (manželky žalobcu). Prospech je akýkoľvek úžitok z využitia týchto údajov. V danom prípade\nzískala prospech manželka žalobcu, ktorá ako zástupca daňových subjektov, bola zodpovedná za\nriadne plnenie si registračných povinností spravovaných daňových subjektov. Za dôležité dovolateľ\npovažoval rozlišovať konanie takého zamestnanca, ktorý svoj pridelený pracovný počítač používa na\nsúkromné účely, napr. na prehliadanie internetových stránok, či na využívanie na súkromnú emailovú\nkomunikáciu a konanie žalobcu, ktorý využil údaje, ktoré mal k dispozícii z titulu svojho postavenia\na pracovného zaradenia na získanie výhody t. j. splnenie zákonnej povinnosti daňových subjektov\npre seba a tretie osoby. Pohnútku konania považoval za neakceptovateľnú, nijako nezmierňujúcu jeho\nzavinenie, ktoré bolo vedome úmyselné. Žalobca vedel, že informačný systém DWH môže využívať\nlen v súvislosti s plnením služobných úloh a z jeho vyjadrenia vyplývalo, že k prihláseniu daňových\nsubjektov k elektronickej komunikácii okrem iných údajov bolo potrebné aj rodné číslo konateľa, pričom\ntento údaj je osobitne chránený a citlivý. Dovolateľ preto nesúhlasil so záverom odvolacieho súdu,\nktorý len konštatoval, že konaním žalobcu došlo ,,len k zneužitiu údajov, ku ktorým má prístup každý\nzamestnanec, ktorý oprávnene využíva tento program“. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu\nzamietnuť, alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.\n5. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu sa stotožnil s správnym posúdením veci súdom prvej inštancie, ktorí\nzohľadnili aj rozhodnutia najvyšších súdnych autorít. Zdôraznil, že sa nesnažil zľahčovať svoje konanie,\nale považoval za potrebné dodať, že všetky údaje, ktoré použil 15. novembra 2017 pri spracovaní\nžiadosti daňových subjektov s cieľom získania prístupu k elektronickej komunikácii s finančnou správou,\nboli manželke žalobcu ako osobe, ktorá zastupovala daňové subjekty známe, preto ich nemusel získavať\na ani ich nezískaval z informačného systému finančnej správy. Nedošlo preto k zneužitiu informácií\ntak, ako to tvrdil dovolateľ. Napokon údaje, ktoré žalobcovi poskytla manželka, použil pri elektronickej\nkomunikácii len s dovolateľom a nie s treťou osobou. Podotkol, že svojim konaním nespôsobil žiadnu\nškodu a všetky pracovné úlohy vyplývajúce mu z jeho funkčného zaradenia si v danom období splnil,\nčo dokazuje aj skutočnosť, že zo strany dovolateľa mu neboli adresované žiadne napomenutia, ani\nupozornenia. Svoje konanie oľutoval, ako aj odôvodnil. Navrhol dovolanie odmietnuť.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v\nneprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§\n443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú\nsplnené podmienky podľa § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je\nnielen prípustné, ale aj dôvodné.\n7. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n8. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421\nCSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie\n\nje proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne\nnapadnúť dovolaním.\n9. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n10. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k\nvade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva\ntáto vada.\n11. Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.\n12. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu\ndo práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci\nprocesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v\ndôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny\nproces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).\n13. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na\nspravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať\npostup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré\nsa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie\nústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné\nprejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo\nna zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán\nv konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n14. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu,\nktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava\npriznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom\n- ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý\nproces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019).\n15. V rámci uplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP dovolateľ namietal\nnedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, nevysporiadanie sa s uplatnenou právnou\nargumentáciou odvolacím súdom, ako aj nevykonanie navrhnutých dôkazov. Zároveň dovolateľ\nnesúhlasil so zastavením konania sčasti, ako aj s vylúčením nároku na náhradu funkčného platu na\nsamostatné konanie.\n16. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v\nkonaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.\nOdvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.\n\n17. Civilný sporový poriadok umožňuje odvolaciemu súdu použiť tzv. skrátené odôvodnenie v rozsudku\nv prípade, ak sa v celom rozsahu stotožní s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. V takom\nprípade sa môže obmedziť v odôvodnení len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia a prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Zákon však vyžaduje, aby\naj v prípade skráteného odôvodnenia odvolací súd zaujal jasné stanovisko k podstatným vyjadreniam\nstrán predneseným v konaní na súde prvej inštancie, pokiaľ sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení\nrozhodnutia súd prvej inštancie. Povinnosťou odvolacieho súdu je zároveň vysporiadať sa v odôvodnení\nrozhodnutia s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Za podstatný je potrebné považovať taký\nargument, ktorý je relevantný, teda má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej\npovahy, že v prípade jeho preukázania (samostatne alebo v spojitosti s ostatnými okolnosťami) môže\npriniesť rozhodnutie priaznivejšie pre odvolateľa (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,\nS., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. (Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,\n1296 s.).\n18. V rámci vysporiadania sa s uplatnenými námietkami žalovaným v odvolaní, odvolací súd vo vzťahu\nk uplatneným námietkam týkajúcim sa nezaoberania sa so skutkovými podstatami závažného porušenia\nslužobnej disciplíny uvedenými v Služobnom poriadku č. 2/2017 [2. diel, 3. oddiel. ods. 31, písm. c), e), j),\nq), s) ] súdom prvej inštancie v bode 42 odôvodnenia uviedol, že ,,z vykonaného dokazovania nevyplýva\nakákoľvek sprenevera finančných prostriedkov, teda nepripadá do úvahy tento dôvod. Rovnako vo\nvzťahu k dôvodom uvedeným pod písm. e). q) a s) možno uviesť, že s týmito dôvodmi sa súd prvej\ninštancie vyporiadal, pretože práve činnosť, ktorá by mohla ohrozovať dôveru verejnosti či konanie v\nkonflikte záujmov služobného úradu a osobných záujmov zamestnanca bolo predmetom preskúmania\nsúdom prvej inštancie a tento sa k týmto dôvodom vyjadril, preto neobstojí táto odvolacia námietka.\nRovnako tak nie je dôvodná odvolacia námietka o tom, že by súd prvej inštancie uviedol, že žalovanému\nnevznikla škoda. Súd prvej inštancie uviedol, že takáto škoda mohla byť spôsobená, nie však v takom\nrozsahu, ktorý odôvodňoval takýto postup zamestnávateľa tak ako je uvedené v bode 44 odôvodnenia,\npričom súd vychádzal z dennej brutto mzdy, čo dáva odpoveď aj na otázku vznesenú odvolateľom\nohľadom toho, ako dlho prebiehala táto registrácia daňových subjektov“.\n19. Z obsahu uplatnených námietok žalovaným v odvolaní však vyplýva, že žalovaný za podstatné\npovažoval nevysporiadanie sa so skutkovými podstatami vyplývajúci zo Služobného poriadku č. 2/2017\n(aktuálneho v čase porušenia služobnej povinnosti), ktorý bol vydaný orgánom štátnej správy v oblasti\ndaní, poplatkov a colníctva, ktorého vydanie bolo obligatórne. Dôvodil, že posunutie miery intenzity\nporušenia služobnej disciplíny na inú, vyššiu úroveň, pokiaľ ide o štátnych zamestnancov, akým\nje žalobca, svedčí aj obligatórna zákonná povinnosť vydať služobný poriadok, a s tým súvisiace\nvymedzenie závažného porušenia služobnej disciplíny. V tejto súvislosti namietal nevysporiadanie sa\nsúdom prvej inštancie s podaním z 30. septembra 2022 v časti III, v ktorej uviedol obsah údajov\nv analytickom liste DWH a s tým súvisiace porušenie daňového tajomstva (§ 11 ods. 2 Daňového\nporiadku).Nesúhlasil s posúdením pojmov ,,použitím a využitím“, lebo konanie žalobcu považoval\nza konanie, ktoré vedie ku konfliktu záujmov služobného úradu s osobnými záujmami štátneho\nzamestnanca, ktoré je v rozpore s princípmi zákonnosti, nestrannosti a profesionality. Zdôraznil, že\nkaždé neoprávnené použitie týchto údajov je pre žalovaného ich zneužitím, lebo nemožnosť vykonávať\npráce nesúvisiace s opisom štátnozamestnaneckého miesta pre svoju vlastnú potrebu alebo potrebu\ninej osoby, ako i zákaz neoprávnene používať majetok žalovaného a povinnosť zdržať sa konania,\nktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov služobného úradu s osobnými záujmami, jasne vyplýva z §\n11 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z. Napokon podotkol, že z vyjadrenia žalobcu z 20. decembra 2017\nvyplynulo, že ,,problém“ jeho manželky, ktorý sa žalobca podujal iniciatívne v rámci služobného času\nriešiť, bol spôsobený chybou internetového prehliadača žalobcovej manželky, za ktorú žalovaný nijako\nnezodpovedal. Žalobca vedel, že v služobnom čase sa mal venovať výlučne výkonu štátnej služby\na aplikačné programové vybavenie, informačný systém finančnej správy DWH a služobný počítač či\ninternet, mohol používať výlučne v súvislosti s plnením jeho služobných úloh.\n20. V preskúmavanej veci odôvodnenie napadnutého rozsudku nedáva dostatočnú odpoveď na\nuplatnenú podstatnú argumentáciu dovolateľa v zmysle § 387 ods. 3 v spojení s § 393 ods. 2 CSP, lebo\nz odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri\nhodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Dovolací súd v zrušujúcom\nuznesení z 24. februára 2022 sp. zn. 6Cdo/50/2020 (bod 21 odôvodnenia) vyslovil, že ,,i napriek\nnespornosti skutkového stavu bolo potrebné pre posúdenie intenzity porušenia služobnej povinnosti\n\nskúmať všetky relevantné skutkové okolnosti rozhodné pre jej posúdenie. Dovolateľ opakovane\nargumentoval tým, že konanie žalobcu bolo potrebné vyhodnotiť z hľadiska jeho pozície kontrolóra\ndaňových subjektov, ktorý sa nezdržal konania, ktoré mohlo viesť z hľadiska potencionality ku konfliktu\nzáujmov služobného úradu s osobnými záujmami, keď prostredníctvom svojej pracovnej stanice\n(služobného počítača) pod názvom POBJ-097 s IP adresou 194.1.61.97 vyhľadával v služobnom čase v\ninternom informačnom systéme finančnej správy DWH, daňové subjekty z dôvodu získania potrebných\núdajov o týchto daňových subjektoch, ktorých účtovníctvo, resp. ktorých daňovým zástupcom je\nobchodná spoločnosť žalobcovej manželky, ako aj obchodná spoločnosť jeho manželky a dcéry, za\núčelom registrácie týchto subjektov vo veci pridelenia prístupu k elektronickej komunikácie s finančnou\nsprávou“. V kontexte uvedeného dovolací súd poznamenal, že z doposiaľ vykonaných dôkazov nemožno\nspoľahlivo dospieť k záveru o intenzite porušenia služobnej disciplíny žalobcom (III. ÚS 332/09, II. ÚS\n168/2019, sp. zn. 4Cdo/100/2018, 5Cdo/202/2018).\n21. Z listinných dôkazov predložených žalovaným v konaní a to najmä z upozornenia na porušenie\nslužobnej disciplíny z 22. januára 2018 (v spise na č. l. 10-15), z výpovede zo štátnozamestnaneckého\npomeru danej žalovaným žalobcovi listom z 13. februára 2018 (v spise na č. l. 8), Služobného poriadku\nč. 2/2017 (v spise na č. l. 37 až 41), pracovnej zmluvy žalobcu zo 4. mája 1998, vrátane súvisiacich\nlistín so štátnozamestnaneckým pomerom (v spise na č. l. 45 až 49); následne po zrušení a vrátení veci\nna ďalšie konania predovšetkým z vyjadrenia žalovaného k položeným otázkam súdu prvej inštancie\nz 28. februára 2022 (v spise na č. l. 379-380), z návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania z\n30. septembra 2022 je nepochybné, že žalovaný podrobne s časovým rozpisom jednotlivých úkonov\nžalobcu vykonaných v rámci tzv. ,,doregistrácie“ daňových subjektov, preukazoval konanie žalobcu bez\noprávnenia vyplývajúceho z jeho pracovného zaradenia. V tejto súvislosti zdôrazňoval, že rozhodujúcou\nskutočnosťou pre posúdenie intenzity porušenia služobnej disciplíny spočívajúceho v neoprávnenom\nvyužití/použití informácií sústredených v internom počítačovom systéme žalovaného, adresovanom\niba jeho oprávneným užívateľom a výlučne na plnenie služobných úloh, pre potreby súkromného a\ns výkonom štátnej služby nijako nesúvisiaceho charakteru. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd\nkonštatuje, že i napriek nespornosti skutku, priznania žalobcom a oľutovania uvedeného konania,\nnemožno pri posudzovaní intenzity porušenia služobnej disciplíny súdom zohľadniť skutkové okolnosti\nlen jednej zo sporových strán. Cieľom zásady rovnosti je dosiahnutie „spravodlivej rovnováhy“ medzi\nstranami sporu. Pod takto definovanú rovnosť strán sporu spadá nielen realizácia ich procesných\noprávnení, ale aj otázka dôkazného bremena, ktoré je na strany sporu kladené a ktoré nesmie byť\nneprimerané, lebo v opačnom prípade nemožno konanie ako celok považovať za spravodlivé.\n22. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) v spojení s čl. 46 ústavy, je okrem práva\ndomáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu), aj právo na určitú kvalitu\nsúdneho konania, ktorá okrem iných procesných záruk kladie dôraz aj na zachovanie kontradiktórnosti\nkonania a ,,rovnosti zbraní“ (III. ÚS 402/08). Podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacou ,,rovnosťou\nzbraní“ je, aby všetci účastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť\nargumenty a reagovať na ,,protiargumenty“ protistrany. Osobitne to platí v sporových konaniach, v\nktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný, kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania\n(III. ÚS 32/2015). Z judikatúry ESĽP vyplýva, že princíp rovnosti zbraní ako jeden z prvkov širšej\nkoncepcie spravodlivého konania vyžaduje, aby každému účastníkovi bola daná primeraná možnosť\npredniesť svoj prípad za podmienok, ktoré ho neumiestnia do zjavnej nevýhody voči jeho protistrane\n(napr. rozhodnutie vo veci De Haes a Gijsels proti Belgicku z 24. februára 1997, sťažnosť č. 19983/92,\nbod 53 alebo Ankerl proti Švajčiarsku z 23. októbra 1996, sťažnosť č. 17748/91, bod 38). Žiadna zo\nsporových strán teda nie je nadradená druhej strane a každá zo strán zároveň musí mať v rovnakej miere\numožnenú realizáciu svojich procesných oprávnení v súlade so zachovaním princípu rovnosti zbraní\nvyplývajúceho z čl. 6 Základných princípov CSP.\n23. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a\npresvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa\nodvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup\nmusí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené\nvykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho\nsúdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu\nkonania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu\nvychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený\n\nskutkový stav. Len všeobecné konštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia nemožno považovať\nza dostatočné vysporiadanie sa s podstatnými uplatnenými námietkami v konaní (I. ÚS 116/2020).\n24. V zmysle judikatúry ústavného súdu riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne\nkorektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,\nktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Nedostatok\nvysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami žalovaným uplatnenými v odvolaní v napadnutom rozsudku\nodvolacieho súdu, je tak závažným nedostatkom tohto rozhodnutia, ktorého intenzita sama osebe\nzakladá porušenie jeho procesných práv v takej miere, že možno konštatovať porušenie práva na\nspravodlivý proces. Odvolací súd je povinný vysporiadať sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s\npodstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní aj v prípade tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia\npodľa § 387 ods. 2 CSP (III. ÚS 314/2018, IV. ÚS 372/2020).\n25. Dodržiavanie povinnosti rozhodnutie náležite odôvodniť má zaručiť transparentnosť rozhodovania\nsúdov, lebo každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy (čl. 2 ods. 2 Základných\nprincípov CSP). Súd je preto povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony strany\nsporu primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať (II. ÚS 675/2014).\nDostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky\nrozhodnutia (III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v\nžiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie\npovažovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, lebo nenapĺňa atribúty\nrozhodnutia spravodlivého a presvedčivého, teda takého, ktoré by bolo možné považovať za rozhodnutie\nzabezpečujúce spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov v konaní (I. ÚS 243/07, III. ÚS 402/08,\nIV. ÚS 279/2018).\n26. Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) stabilne judikuje, že súdne rozhodnutia\nmusia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, zároveň však nevyžaduje, aby na každý argument strany\nbola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija proti Španielsku z\n9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani proti Španielsku z 9. decembra 1994,\nséria A, č. 303 - B, Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, Higgins proti Francúzsku z 19. februára\n1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska\nproti Španielsku z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06, I. ÚS 736/2016).\n27. Dovolací súd vychádzajúc z doterajšej jednotnej súdnej praxe v otázke hodnotenia intenzity\nporušenia pracovnej disciplíny zdôrazňuje, že jej hodnotenie závisí od konkrétnych okolnosti prípadu a\novplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, funkciu ktorú zastával, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných\npovinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej\nk porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnancovi spôsobilo\nškodu a pod. Demonštratívny výpočet uvedených kritérií je rámcom objektívneho posúdenia stupňa\nintenzity porušenia pracovnej disciplíny (sp. zn. 5Cdo/95/2009, m. m. 3Cdo/12/2008, 3Cdo/218/2007,\n5Cdo/74/2008).\n28. Dovolací súd posudzujúc namietané nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ako\naj náležité nevysporiadanie sa s podstatnou argumentáciou súvisiacou so zásadnými skutkovými\nnámietkami uplatnenými žalovaným, považoval uplatnený dovolací súd v zmysle § 420 písm. f) CSP\nza nielen prípustný, ale aj dôvodný. Bez zohľadnenia relevantných skutkových tvrdení žalovaným,\ntýkajúcim sa nevysporiadania sa so skutkovými podstatami závažného porušenia služobnej disciplíny,\nvyplývajúcimi zo Služobného poriadku č. 2/2017, v kontexte aj namietaného porušenia daňového\ntajomstva a potencionality konfliktu záujmov služobného úradu s osobnými záujmami žalobcu v pozícii\nkontrolóra daňových subjektov, nemožno ustáliť intenzitu porušenia služobných povinností a tým aj\nnamietanú neplatnosť výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru v danej veci.\n29. Za dôvodné považoval dovolací súd aj dovolanie proti výroku o zastavení konania o určenie, že\nštátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného trvá, z dôvodu nesprávneho procesného postupu\nsúdu prvej inštancie, ktorý nepostupoval v súlade s § 145 a § 146 CSP, a to nezisťovaním stanoviska\nžalovaného k späťvzatiu žaloby sčasti (v spise na č. l. 365), i napriek tomu, že žalovaný sa predloženia\nprocesného návrhu domáhal vo vyjadrení z 30. septembra 2022 (v spise na č. l. 399 - 401). Navyše sa\n\nodvolací súd ani s týmto namietaným pochybením taktiež nevysporiadal (námietky uplatnené v odvolaní\nžalovaného v spise na č. l. 439).\n30. Podľa § 439 CSP dovolací súd je rozsahom dovolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia\no napadnutom výroku závisí výrok, ktorý dovolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo\npodľa § 77 a dovolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi\nstranami vyplýva z osobitného predpisu.\n31. Vydanie uznesenia o náhrade trov konania v konkrétnej výške je jednostranne závislé od existencie\nprávoplatného rozhodnutia vo veci. Zrušením rozsudku odvolacieho súdu uznesenie o výške náhrady\ntrov konania ako závislé rozhodnutie stratilo svoj podklad. Bez nadväznosti na predchádzajúce (zrušené)\nrozhodnutie by zostalo uznesenie o výške náhrady trov konania osamotené, strácalo by rozumný\nzmysel, čo by zároveň odporovalo princípu právnej istoty (sp. zn. 4Obdo7/2018, 3Obo/9/2017). Závislým\nvýrokom môže byť nielen dovolaním dotknutý výrok, tvoriaci súčasť napadnutého rozhodnutia, ale aj\nvýrok, ktorý je obsahom iného, samostatného rozhodnutia v danej veci (R 73/2004).\n32. Uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 17Cpr/17/2018-506 z 27. júla 2023 s právoplatnosťou od\n14. septembra 2023, súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy vo výške\n1 629,43 eura na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Vlastimila Klepáča do 3 dní od právoplatnosti\nuznesenia.\n33. V kontexte uvedeného dovolací súd považoval uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f)\nCSP za dôvodný, preto napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil v súlade s § 449 CSP a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie (§ 450 v spojení s § 390 CSP ). Zároveň zrušil aj rozhodnutie o trovách konania\nako závislý výrok od rozhodnutia vo veci samej (§ 439 písm. a) CSP. Ďalším uplatneným dovolacím\ndôvodom v zmysle § 421 ods. 1 CSP sa dovolací súd už následne vecne nezaoberal.\n34. V ďalšom konaní bude úlohou odvolacieho súdu opätovne prejednať a rozhodnúť o odvolaní\nžalovaného. Vysloveným právnym názorom vyplývajúcim z tohto uznesenia vo vzťahu k splneniu\npovinnosti súdu náležite odôvodniť rozhodnutie, ale sa aj vysporiadať s podstatnou uplatnenou\nargumentáciou (§ 393 ods. 2 v spojení s § 387 ods. 3 CSP ) je odvolací súd viazaný (§ 455 CSP, R\n76/2016).\n35. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd v súlade\ns § 453 ods. 3 CSP.\n36. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13CoPr/1/2023", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7c19f43a-5d28-47da-9843-1219b163d1e9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.116.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 116/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 116/2020 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 42, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.116.2020.1"}, {"guid": "ussr:59c1067a-b431-4cfa-b8e3-65fd02302009", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/2020 z 10. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 236, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2"}, {"guid": "ussr:2820e246-eca0-4bc3-8f8d-cabcbc380ca7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.559.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 559/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 559/2018 z 13. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-13", "citacie_n": 313, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.559.2018.1"}, {"guid": "ussr:7122c832-f25a-42c1-8069-611dd7497c75", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.168.2019.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 168/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 129, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.168.2019.2"}, {"guid": "ussr:099b978a-3586-4c3c-a949-c7bbe169643a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 399, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2"}, {"guid": "ussr:49234c06-5036-4735-92cd-4c563bd1722a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.279.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 279/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 279/2018 z 16. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-16", "citacie_n": 92, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.279.2018.1"}, {"guid": "ussr:8bd2c8f6-f67d-43f1-bc13-37bb5e107c52", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.314.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 314/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 314/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 179, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.314.2018.2"}, {"guid": "ussr:4541b3dc-2344-45ce-9fe0-b7b588618e26", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.32.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 32/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/2015 z 7. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-07", "citacie_n": 103, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.32.2015.1"}, {"guid": "ussr:76be52e6-1f81-4a33-b606-91768052924a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.675.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 675/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 675/2014 z 22. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-22", "citacie_n": 335, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.675.2014.1"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 402/08 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 235, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 107/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/07 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1060, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1075, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "cac13a85-eb01-44e4-985f-b5cf71a9a345:585b8a18-4f83-4ed3-9fd0-543a270dad78", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2509214126.1", "spisova_znacka": "5Cdo/202/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/202/2018 z 29. 10. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-10-29", "citacie_n": 166, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2509214126.1"}], "citovane_v": [{"guid": "723170ce-f8f1-42ff-a9bd-871f5be653e5:53193ef3-9e23-4182-8b98-416f013a4e4b", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4415218099.3", "spisova_znacka": "9Co/79/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/79/2025 z 4. 8. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-08-04", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4415218099.3"}]}