{"guid": "178998bf-6699-4f57-8dfd-1f1d171b4165:9d834335-be3c-42d6-b701-5fb0ba446650", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8717208275.1", "spisova_znacka": "9CdoPr/13/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoPr/13/2023 z 26. 9. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2024, sp. zn. 9CdoPr/13/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:8717208275.1", "identifikacne_cislo": "8717208275", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Svetlovská", "sudca_id": 338, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-svetlovska-338", "datum_vydania": "2024-09-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380", "nazov": "§ 380 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-380"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-38.odsek-1", "nazov": "§ 38 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-38.odsek-3", "nazov": "§ 38 ods. 3 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-38.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-38.odsek-4", "nazov": "§ 38 ods. 4 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-38.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-68.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 68 ods. 1 písm. b) ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-68.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-77", "nazov": "§ 77 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-77", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79.odsek-1", "nazov": "§ 79 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-79"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-380", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-38", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-68", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-77", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-79"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9d834335-be3c-42d6-b701-5fb0ba446650", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8717208275.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8717208275.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8717208275.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9CdoPr/13/2023\n8717208275\n26. 09. 2024\nJUDr. Alena Svetlovská\nECLI:SK:NSSR:2024:8717208275.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne K. I., narodenej XX. A. XXXX, N. XXX, zastúpenej\nadvokátkou JUDr. Jankou Martonovou, Bardejov, Slovenská 5, proti žalovanému Ministerstvu vnútra\nSlovenskej republiky, Bratislava, Pribinova 2, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru,\nvedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 7Cpr/20/2017, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove sp. zn. 10CoPr/1/2022 z 13. septembra 2022, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom (v poradí druhým) č. k. 7Cpr/20/2017\n- 246 z 22. októbra 2021 zamietol žalobu a stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.\nVykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa pracovala u žalovaného na základe Pracovnej zmluvy na\ndobu neurčitú v pozícii učiteľky od 1. septembra 2008; od 22. decembra 2011 došlo k Dohode o zmene\npracovnej zmluvy a na základe ďalšej Dohody o zmene pracovnej zmluvy od 30. júna 2014 došlo k zmene\npracovnej zmluvy v rozsahu dohodnutého druhu práce u žalobkyne a to v pozícii zástupcu riaditeľa školy\ns účinnosťou od 1. júla 2014. Ďalej zistil, že 26. mája 2017 bolo dané žalobkyni Okamžité skončenie\npracovného pomeru, ktoré bolo žalobkyni doručované na pracovisku a to v budove Spojenej školy v S.,\npričom okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobkyni doručované zo strany riaditeľky školy\nPaedDr. Ľ. G. 26. mája 2017 a zároveň bol prečítaný text znenia okamžitého skončenia pracovného\npomeru za účasti svedkov Mgr. C. J., K. B., Mgr. N. G., Mgr. N. J., ktoré svedkyne sa podpísali\nvlastnoručným podpisom toho istého dňa na listinu Okamžité skončenie pracovného pomeru pod text\nOdmietnutia prevzatia listiny žalobkyňou o 13:00 hod. Žalobkyňa trvala na tom, že okamžité skončenie\npracovného pomeru jej nebolo doručené osobne a podpisy na okamžitom skončení pracovného pomeru\nsú p. J., p. B., p. J., G. a K., ale okamžité skončenie pracovného pomeru jej boli doručiť poza jej chrbát,\ns týmto listom sa oboznámila, až keď si prevzala doporučenú zásielku. Po citácii právnych noriem §\n38 ods. 1, 3, 4, § 68 ods. 1, písm. b), § 77, § 79 ods. 1 Zákonníka práce súd prvej inštancie dospel k\nzáveru, že žaloba nie je dôvodná z dôvodu nedodržania 2 - mesačnej lehoty na podanie žaloby, ktorou sa\nzamestnanec môže obrátiť na súd, aby rozhodol o neplatnom skončení pracovného pomeru. Súd prvej\ninštancie uviedol, že žalobkyni bolo dané okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1\npísm. b) Zákonníka práce, pričom zo svedeckých výpovedí svedkýň G., J., B., G. a J. mal za preukázané,\nže okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobkyni doručované v písomnej forme na pracovisku\nv priestoroch budovy školy na chodbe školy vedľa miestnosti kuchyne a okamžité skončenie pracovného\npomeru, ako potvrdili svedkyne, bolo žalobkyni čítané a zároveň jej bola odovzdávaná listina okamžitého\nskončenia pracovného pomeru v písomnom vyhotovení, čo žalobkyňa odmietla prevziať. Svedecké\nvýpovede uvedených svedkýň sa podľa súdu prvej inštancie v podstatných skutočnostiach ohľadne\ndňa doručovania predmetnej listiny, osôb prítomných pri doručení predmetnej listiny, ako aj časových\nsúvislostí zhodujú a preto súd prvej inštancie ustálil, že došlo tak k faktickému doručeniu okamžitého\n\nskončenia pracovného pomeru žalobkyni zo strany riaditeľky školy, preto doručenie listiny majúcej za\nnásledok zánik práv a povinností v súvislosti s pracovným pomerom považoval za účinné, a to aj napriek\ntomu, že uvedenú listinu odmietla žalobkyňa prevziať v zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práce. Výpoveď\nžalobkyne ohľadne skutočnosti, že až keď si prevzala doporučený list, oboznámila sa s okamžitým\nskončením pracovného pomeru, považoval súd prvej inštancie za účelovú. Z uvedených skutočností\nsúd prvej inštancie vyvodil záver, že žalobkyni bolo okamžité skončenie pracovného pomeru účinne\ndoručené 26. mája 2017 v budove školy a týmto momentom jej začala plynúť zákonná dvojmesačná\nprekluzívna lehota v zmysle § 77 Zákonníka práce, ktorá uplynula 26. júla 2017 a keďže žaloba bola\npodaná na súde 1. augusta 2017, táto bola podaná po uplynutí prekluzívnej lehoty. Súd prvej inštancie\nuzavrel, že právne následky právneho úkonu, ktorým bolo doručenie a odmietnutie prevzatia okamžitého\nskončenia pracovného pomeru nastali 26. mája 2017 a na tom nič nemení ani skutočnosť, že žalobkyni\nbolo následne opakovane doručené okamžité skončenie pracovného pomeru doporučenou poštou ani\nto, že zo strany Spojenej školy bolo s dátumom 7. júna 2017 doručené žalobkyni oznámenie, že dňom 7.\njúna 2017 sa končí jej pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. O trovách konania\nrozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 13. septembra\n2022 sp. zn. 10CoPr/1/2022 rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá\npotvrdil v súlade s ustanoveniami § 387 ods. 1 a 2 CSP a vo výroku o náhrade trov konania zmenil\ntak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení konštatoval, že sa v celom rozsahu stotožňuje\ns odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a konštatoval správnosť dôvodov vo vzťahu k spornej\notázke okamihu účinného doručenia skončenia pracovného pomeru a následného plynutia prekluzívnej\nlehoty na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Uviedol, že súd prvej inštancie\nriadne a úplne zistil skutkový stav veci, týkajúci sa okolností, za ktorých bolo žalobkyni doručované\nokamžité skončenie pracovného pomeru na pracovisku a správne na daný skutkový stav aplikoval ust.\n§ 38 ods. 4 Zákonníka práce a jeho záver o tom, že žalobkyňa odmietla prevziať doručovanú písomnosť\nvyplýva zo zisteného skutkového stavu, keď dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadom tejto\notázky považoval za jasné, logické a presvedčivé. K odvolacej námietke žalobkyne odvolací súd uviedol,\nže pre plynutie doby na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením\nnie je rozhodujúce, či po účinnom odmietnutí prevzatia písomnosti zamestnávateľ opakovane doručuje\npísomnosť s ukončením pracovného pomeru iným spôsobom a rovnako subjektívny názor žalobkyne\no tom, že doručenie na pracovisku nebolo účinné, považoval bez právneho významu. Odvolací súd\npripomenul, že okolnosti doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplývali najmä z\nvýsluchu svedkov, keďže odmietnutie prevzatia písomnosti sa asi ťažko dá preukázať iným spôsobom,\nako osobou prítomnou pri takomto doručovaní. Tu odvolací súd dodal, že v prípade odmietnutia prijatia\npísomnosti nastanú účinky doručenia, aj keď zamestnanec o týchto následkoch nebol pri doručovaní\npoučený, pretože podľa ust. § 38 ods. 4 posledná veta Zákonníka práce účinky doručenia nastanú\npriamo okamihom odmietnutia prijať písomnosť. Dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosť, že došlo\nk účinnému doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru na pracovisku dňa 26. mája 2017,\nsúd prvej inštancie správne právne posúdil začiatok a koniec plynutia prekluzívnej lehoty na uplatnenie\nneplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce. O trovách konania\nrozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP.\n3. Proti tomuto rozsudku podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj ,,dovolateľka“), ktorého prípustnosť\nvyvodzovala z ustanovenia § 421 ods. písm. b) CSP. Za otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho\nsúdu nebola ešte riešená považovala otázku právnej perfektnosti vyhodnotenia účinkov doručenia\na odmietnutia prijatia písomnosti. Uviedla, že žalobou sa domáhala určenia neplatnosti okamžitého\nskončenia pracovného pomeru, kde jedným z podstatných pilierov jej obrany boli tvrdenia, že okamžité\nskončenie pracovného pomeru jej 26. mája 2017 nebolo nikdy doručené na pracovisku. Poukázala\nna to, že v prípade sporov, ktoré nastanú z dôvodu rozličného postoja účastníkov pracovnoprávneho\npomeru pri doručovaní písomného prejavu vôle, musí byť odstránená akákoľvek pochybnosť o tom, že\naká písomnosť sa doručuje spolu s dôkazom o odmietnutí prevzatia konkrétnej písomnosti, ktorá sa\ndoručuje, keď nestačí len tvrdenie zamestnanca alebo zamestnávateľa, ale musí byť z celého kontextu\naktu odovzdávania a aktu odmietnutia bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že došlo k doručovaniu\nkonkrétnej písomnosti a účinnému odmietnutiu, pričom takýto akt musí mať hodnovernú váhu prejavu\nvôle, hodnovernú vážnosť a hodnovernú určitosť prejavu vôle aj na jednej strane, t. j. na strane\nodosielateľa právneho úkonu ako aj na strane prijímateľa písomného právneho úkonu. Ďalej uviedla, že\n\nz vykonaného dokazovania a ani z jednej výpovede bývalých zamestnankýň spojenej školy nevyplynulo,\nže by mala čo i len jedna vedomosť o tom, že sa doručuje okamžité skončenie pracovného pomeru aj\ns obsahom dôvodov, keď každá zo svedkýň uvádzala, že uvedený akt sa odohrával pri kriku, chaose,\nna chodbe, kedy deti odchádzali zo škody. Bola názoru, že uvedený prejav vôle preto nemohli súdy za\nžiadnych okolností vyhodnotiť inak ako prejav vôle postrádajúci vážnosť a určitosť. Mala za to, že je\npotrebné zodpovedať interpretačnú otázku doručovania písomnosti v pracovnom procese a pomere z\npohľadu dôrazu na vážnosť a určitosť takéhoto doručovania, aby bolo zrejmé, že sa jedná o perfektný\nprávny úkon. Navrhla, aby dovolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší rozsudok súdu prvej\ninštancie, resp. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n4. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že žalobkyňa sa inštitút dovolania snaží využiť ako tretiu\ninštanciu mimoriadneho opravného prostriedku pri rozhodovaní súdov. Bol názoru, že s poukazom na\nobsahovú stránku podaného dovolania je toto zmätočné, nezmyselné, nejednoznačné, nedôvodné a\nneprípustné. Konštatoval, že žalobkyňa svojou argumentáciou nepoukázala na skutočnosti súvisiace\ns (podľa nej nesprávnym) rozhodnutím odvolacieho súdu, nepreukázala svoje tvrdenia a položila\ndovolaciu otázku, ktorá nie je dostatočne špecifikovaná. Navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol.\n5. Najvyšší súd príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v\nstanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie\nvydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje\nzákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP v rámci\ndovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n7. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n9. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n10. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n12. Žalobkyňa vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n13. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo\ndomôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa,\nsa v civilnoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia\nktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádia konania, vrátane\ndovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť\nvnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania\nktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Otázka posúdenia, či sú,\nalebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej\nprávomoci najvyššieho súdu (m. m. napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III. ÚS 550/2012).\n14. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia neplatnosti\nskončenia pracovného pomeru žalobkyne na základe výpovede žalovanej z 26. mája 2017 a určenia, že\npracovný pomer trvá. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 1. júna 2017 prevzal obálku adresovanú žalobkyni\njej syn ako splnomocnenec, ktorá bola doručovaná žalobkyni poštou a nie do vlastných rúk, pričom\nvýpoveď bola datovaná dňom 26. mája 2017. Druhýkrát jej bola doručovaná výpoveď do vlastných rúk\na žalobkyňa ju osobne prevzala 9.júna 2017. Nakoľko žalobkyňa v priebehu konania popierala, že by\njej bolo 26. mája 2017 doručované okamžité skončenie pracovného pomeru a toto odmietla prevziať,\nsúd prvej inštancie vykonal dokazovanie na preukázanie tejto skutočnosti a za týmto účelom vykonal\nvýsluchy svedkov a zisťoval skutkový stav veci. Po vykonanom dokazovaní a ustálení skutkového stavu\ndospel k záveru, že žalovaný 26. mája 2017 doručil žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru,\nktoré žalobkyňa odmietla prevziať a keďže žaloba bola podaná na súde 1. augusta 2017, táto bola\npodaná po uplynutí prekluzívnej lehoty. Žalobkyňa proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie,\nv ktorom namietala nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu a z toho vyplývajúce nesprávne právne\nposúdenie sporu, avšak otázku určitosti a vážnosti doručovania okamžitého skončenia pracovného\npomeru z pohľadu dôrazu na vážnosť a určitosť takéhoto doručovania, aby bolo zrejmé, že sa jedná\no perfektný právny úkon v odvolaní nenastolila. Odvolací súd, ktorý bol v zmysle § 380 CSP viazaný\nodvolacími dôvodmi, preto nemal možnosť zaoberať sa touto žalobkyňou vytýkanou nesprávnosťou a\nteda ani dôvod v odôvodnení svojho rozhodnutia zaujať k tejto skutočnosti svoje stanovisko.\n15. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je vo vzťahu k odvolaniu ako riadnemu opravnému\nprostriedku subsidiárny nielen z procesného hľadiska - teda že dovolanie možno podať len\nproti rozhodnutiu vydanému v odvolacom konaní (čo znamená, že odvolacie konanie predchádza\ndovolaciemu konaniu), ale aj z hmotnoprávneho hľadiska, ktoré zohľadňuje skutočnosť, že dovolateľ\nmôže v mimoriadnom opravnom prostriedku (úspešne) argumentovať len takými dôvodmi, ktoré\nnamietol už v rámci riadneho opravného prostriedku a ktoré boli meritórne posudzované odvolacím\nsúdom. V prípade, že takéto námietky v odvolacom konaní neuplatnil, hoci tak urobiť mohol a mal, tieto\nnámietky ex post nemôžu byť spôsobilé založiť prípustnosť dovolania.\n16. Všeobecne princíp subsidiarity vychádza z toho, že najlepšie postaveným k plneniu úloh sú najnižšie\nčlánky hierarchie súdov; vyššie články systému zasahujú len vtedy, kedy už prípad nemôže byť riešený\nna úrovni článku nižšieho. Ide o všeobecný princíp organizácie celej spoločnosti a súdnictva osobitne.\n17. Z uvedeného teda vyplýva, že dovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia je pre prípustnosť\ndovolania relevantný len vtedy, ak vec nesprávne právne posúdil odvolací súd alebo ak v odvolaní\nnamietané nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odvolací súd svojím procesným\npostupom nenapravil. Avšak nemôže tomu byť v prípade, ak samotná strana sporu nevyužila svoje\nprávo namietať konkrétnu nesprávnosť v rámci podaného odvolania; v takom prípade strana sporu\nmala možnosť uplatniť svoj vplyv na výsledok konania vo vzťahu ku konkrétnej otázke, ale keď tak\nneurobila, hoci tak urobiť mohla a mala, predmetná otázka sa nestala predmetom prieskumu odvolacieho\nsúdu, ktorý nemal možnosť v rámci opravného konania vyhodnotiť jej opodstatnenosť aj vo vzťahu k\nexistujúcej judikatúre najvyššieho súdu. V tomto prípade odvolací súd neposudzoval nastolenú otázku\n\npre jej neuvedenie žalobkyňou v podanom odvolaní, preto sa jej riešenia nemôže úspešne domáhať v\ndovolacom konaní.\n18. Z princípu racionálneho, efektívneho a inštančného súdneho konania o dovolaní vyplýva, že\ndovolateľ musí uplatniť celú argumentáciu, ktorú považuje za významnú, rovnako ako všetky dovolacie\nnávrhy už v odvolacom konaní. Úlohou dovolacieho súdu je potom posúdiť, či tieto argumenty a návrhy\nodvolací súd riadne preskúmal a či k nim zaujal správny právny záver. Povedané inými slovami,\nnedávalo by žiaden rozumný zmysel, aby podstatné argumenty a návrhy, ktoré mohol (a mal) dovolateľ\nuplatniť už v predchádzajúcom odvolacom konaní, predkladal až dovolaciemu súdu. Takto by totiž\nnastala celkom absurdná situácia, kedy by najvyšší súd preskúmaval rozsudok odvolacieho súdu (teda\njeho „zákonnú správnosť a spravodlivosť“), hoci by však tento odvolací súd nemal žiaden dôvod, pre\nktorý by sa mohol (a mal) zaoberať určitou argumentáciou, ktorá mu nebola známa (zrejmá), pretože\nju dovolateľ nepoužil a „vyčkal“ by s ňou až na konanie pred dovolacím súdom. Inak povedané,\ndovolanie nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie (hoci aj neúmyselné) povinnosti vyčerpania\nriadnych procesných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a to nielen formálne, ale\naj materiálne, dispozične, teda obsahovo vecne (argumentačne); hodnotové obmedzenie prípustnosti\nopravného prostriedku nepredstavuje odmietnutie spravodlivosti.\n19. V tomto prípade ide totiž o kontradiktórne sporové konanie, v ktorom platí zásada, že práva patria\nbdelým (vigilantibus iura scripta sunt). Ak potom žalobkyňa uvedenú otázku, zakladajúcu prípustnosť a\ndôvodnosť dovolania, neuplatnila v odvolacom konaní - hoci jej bola známa - v rámci ochrany svojich\npráv, nemôže ju dovolací súd posudzovať pre nedostatok svojej právomoci (§ 419 CSP a contrario),\nlebo inak by fakticky preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie namiesto odvolacieho súdu, ktorý však\nna to nedostal príležitosť.\n20. Z uvedeného možno urobiť záver, že dovolateľ môže urobiť spôsobilým predmetom dovolacieho\nkonania len také námietky, ktoré už uplatnil v odvolacom konaní, pokiaľ tak s ohľadom na konkrétne\nokolnosti prípadu urobiť mohol, a tak poskytol príležitosť odvolaciemu súdu sa k nim vyjadriť.\n21. V podstate obdobne postupuje vo svojej činnosti aj ústavný súd, z ktorého judikatúry vyplýva, že ak\nsťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd uplatní v konaní pred ústavným súdom\nargumentáciu, ktorú mohol predniesť, ale nepredniesol v konaní pred všeobecnými súdmi, ústavný súd\nna jej posúdenie nemá právomoc a sťažnosť sťažovateľa odmietne (II. ÚS 70/2017).\n22. V prejednávanej veci teda dovolanie žalobkyne nie je odôvodnené prípustným dovolacím dôvodom,\npreto ho dovolací súd ako procesne neprípustné odmietol podľa § 447 písm. f) CSP.\n23. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n24. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10CoPr/1/2022", "guid": "382c1081-f6f7-4920-a63a-41d05f3ab789:fdfd804d-4d21-4ee4-87e0-87dc86ad367b", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}