{"guid": "1c12e49e-9192-462d-892f-64fb179df274:d0cc3fa9-1280-4faf-a46e-21c8c7ddadbe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8715208650.1", "spisova_znacka": "1Cdo/117/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/117/2023 z 30. 10. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. októbra 2024, sp. zn. 1Cdo/117/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:8715208650.1", "identifikacne_cislo": "8715208650", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Šobichová", "sudca_id": 205, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-erika-sobichova-205", "datum_vydania": "2024-10-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383", "nazov": "§ 383 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-383"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-1", "nazov": "§ 384 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-384"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385", "nazov": "§ 385 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-385"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-383", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-384", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-385", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d0cc3fa9-1280-4faf-a46e-21c8c7ddadbe", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8715208650.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8715208650.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8715208650.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/117/2023\n8715208650\n30. 10. 2024\nJUDr. Erika Šobichová\nECLI:SK:NSSR:2024:8715208650.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Z. E., narodeného XX. B. XXXX, N. R., R. F. XXXXX,\nzastúpeného advokátkou JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou, Poprad, Nám. sv. Egídia 95, IČO 50\n672 720, proti žalovanému Mestu Poprad, Poprad, Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3, zastúpenému Beňo\n& partners advokátska kancelária, s.r.o., Poprad, Nám. sv. Egídia 40/93, o vydanie bezdôvodného\nobohatenia, vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 14C/85/2015, o dovolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 31. januára 2023 sp. zn. 2Co/20/2022, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Prešove z 31. januára 2023 pod č. k. 2Co/20/2022-332 z r u š u j e a vec\nmu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie (v poradí druhým rozsudkom) určil, že žalobcovi patrí právo na vydanie\nbezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností bez právneho dôvodu žalovaným, a to pozemkov parc. č. C KN XXX/X- ostatné plochy o celkovej výmere 1 044 m2 a parcely č. C KN - XXX/X - zastavané\nplochy a nádvoria o celkovej výmere 137 m2 a parcely E KN XXX/X - ostatné plochy o výmere 134\nm2 evidovaných na LV č. XXXX, k.ú. S., zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol\nmedzitýmnym rozsudkom a vec právne posúdil podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 456\nObčianskeho zákonníka, § 3d a nasl. zákona č. 135/1961 Zb. a § 1 a nasl. zákona č. 66/2009 Z.z.\nUviedol, že v danom prípade bola žaloba podaná na splnenie povinností podľa § 137 písm. a) CSP a\nnie určovacia žaloba. Podľa obsahu v súlade s § 124 ods. 1 CSP ide o žalobu o plnenie - zaplatenie\nsumy predstavujúcej bezdôvodné obohatenie, pričom žalobca žiadal, aby súd najskôr medzitýmnym\nrozsudkom rozhodol o základe nároku, či žalobcovi patrí právo na vydanie bezdôvodného obohatenia\nalebo nepatrí. Z tohto dôvodu nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem na podanej žalobe.\nSúd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca má právo nárok uplatniť podľa § 3 ods. 3 zákona č. 66/2009\nZ.z. s tým, že aj keby súd nárok kvalifikoval podľa tohto zákona, nemá právomoc poskytnúť žalobcovi\nnáhradný pozemok. Finančnú náhradu je možné poskytnúť v prípade, ak sú splnené podmienky podľa\n§ 3 ods. 3 tohto zákona, keď nie je možné poskytnúť náhradný pozemok. Nárok na finančnú náhradu by\npreto bolo potrebné zamietnuť ako nárok predčasne uplatnený. Ďalej zdôraznil, že na vznik osobitného\nzáväzku z bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje kumulatívne splnenie zákonných predpokladov.\nPrvým predpokladom je vznik majetkovej výhody, či prospechu, vyjadriteľný všeobecným peňažným\nekvivalentom. Pojmovým znakom tohto stavu však musí byť absencia relevantného právneho dôvodu\nvzniku tohto obohatenia. Faktický stav majetkovej nerovnováhy subjektov právnych vzťahov, teda\npojmovo vyžaduje bezdôvodnosť tohto stavu. Na vznik právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia\nvšak nestačí existencia objektívnej skutočnosti vzniku majetkovej výhody určitého subjektu práva bez\nprávneho dôvodu. Toto obohatenie musí ísť na úkor iného subjektu práva. Podľa súdu prvej inštancie\nkonanie žalovaného vykazuje znaky zakázané ust. § 451 ods. 1 OZ. Tým, že žalobca ako vlastník\npozemku nemôže užívať pozemok dochádza v dôsledku užívania stavby k bezdôvodnému obohateniu\nžalovaného na úkor žalobcu, a to aj za žalované obdobie od 13. júla 2013 do 13. júla 2015. Prvoinštančný\nsúd mal za preukázané, že žalobca je vlastníkom sporných parciel uvedených vo výroku rozsudku,\n\npričom za sporné obdobie ich riadne neužíval, pričom v danom období tieto parcely užívalo žalované\nMesto Poprad. Preto medzitýmnym rozsudkom priznal žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného\nobohatenia za užívanie nehnuteľností a výška tejto náhrady nie je okolnosťou právnou, ale odbornou,\npreto pokiaľ nedôjde k dohode medzi stranami sporu nebude možné ju bez znaleckého dokazovania\nurčiť, pokiaľ ide o konkrétny rozsah.\n2. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Prešove (v poradí druhým rozhodnutím) (ďalej aj ako\n„odvolací súd“) rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol. Žalovanému priznal nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n3. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je opodstatnené. Ako\nvyplýva z vykonaného dokazovania žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č.\nXXXX, k.ú. S., parcela CK N č. XXX/X - ostatná plocha vo výmere 1 044 m2, parcela CK N č. XXX/X\n- zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 137 m2, ako aj parcely CK N č. XXX/X - ostatná plocha vo\nvýmere 134 m2. Podľa žalobcu žalovaný užíva tieto nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, keď nebolo\npreukázané, aby sa na týchto pozemkoch nachádzali miestne komunikácie, ktoré by boli zaradené\ndo cestnej siete. Nebolo však sporné, že na pozemkoch žalobcu, resp. ich častiach sú tieto stavby\numiestnené a ich vlastníkom je žalovaný, keďže práve od tohto subjektu žalobca požaduje náhradu za\nužívanie pozemkov titulom bezdôvodného obohatenia.\n4. Podľa žalovaného stavby predmetných miestnych komunikácií boli zriadené v období 60 - tych rokov\nminulého storočia a pri posudzovaní otázky, či ide o neoprávnenú stavbu je potrebné vychádzať z právnej\núpravy platnej v okamihu vzniku stavby ako veci v právnom zmysle.\n5. Zákon č. 66/2009 Z.z. je špeciálny právny predpis a jeho prijatie bolo vyvolané potrebou vo\nverejnom záujme zabezpečiť obciam, mestám a vyšším územným celkom právny rámec umožňujúci\nim nadobudnúť vlastníctvo k pozemkom pod stavbami, ktoré na ne štát delimitoval bez akéhokoľvek\nprávneho vzťahu k týmto pozemkom. Zámerom zákonodarcu bolo súčasne zabezpečiť obciam právny\nvzťah k takýmto pozemkom priamo zo zákona - zriadením vecného bremena, a to do času definitívneho\nusporiadania vlastníckych vzťahov. Ide o riešenie atypickej situácie spôsobenej historickým vývojom.\nNezapríčinili ju ani obce ani vlastníci pozemkov a pri aplikácii tohto právneho predpisu je potrebné hľadať\nvyvážené riešenie, niekedy možno i za cenu určitého odklonenia sa od tradičných náhľadov na niektoré\nprávne inštitúty. Pre aplikáciu tohto právneho predpisu sú rozhodujúce dve podmienky, a to existencia\nstavby vo vlastníctve obce, nachádzajúcej sa na pozemku a spôsob nadobudnutia stavby - delimitáciou\nzo štátu na obec. Zákon č. 66/2009 Z.z. sa teda vždy bude vzťahovať na pozemok pod stavbou zastavaný stavbou nadobudnutou obcou delimitáciou bez ohľadu na to, o aký druh stavby ide, teda\npozemné stavby i inžinierske stavby. Nevzťahuje sa však na usporiadanie vlastníctva k pozemkom pod\nstavbami, ktoré obec nadobudla akýmkoľvek iným spôsobom, napríklad kúpou, darovaním a podobne.\n6. Čo je stavbou definuje § 43 zákona č. 50/1976 Zb., ďalej len stavebný zákon s tým, že ide o stavebnú\nkonštrukciu postavenú stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou,\nalebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. V ideálnom prípade je v delimitačnom protokole (t.\nj. v protokole o odovzdaní a prevzatí majetku štátu do vlastníctva obce), stavba ako aj pozemok pod\nstavbou dostatočne špecifikovaný. V prípadoch chýbajúcej dokumentácie stavby je vhodné pre možnosť\nužívania stavby a nakladania so stavbou dať si vypracovať i dokumentáciu skutočného realizovania\nstavby, alebo zjednodušenú dokumentáciu skutočného realizovania stavby (tzv. pasport stavby). V tejto\nsúvislosti treba poukázať na to, že všetky stavby postavené pred 1. októbrom 1976 sa (bez ďalšieho)\npovažujú za legálne, aj keď nie sú dostupné žiadne doklady o ich povolení (Komentár Zákona o\nmajetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, nakladateľ: Wolters Kluwer, s.r.o., Bratislava,\ndátum vydania 2019, autor Jana Gallová). V súvislosti s namietanou zastavanosťou pozemkov žalobcu,\nmiestnymi komunikáciami, a to cestou a chodníkmi, žalovaný v priebehu konania predložil doklady súpis miestnych komunikácií - ciest a chodníkov nachádzajúcich sa v S., na ulici T.Á., aktuálne ulica M.\nR., so zdôraznením, že tieto stavby boli realizované postupne od roku 1956 a k 30. novembru 1983 bol\nvykonaný ich inventárny súpis bývalým MsNV - odborom Miestneho hospodárstva, obchodu, dopravy a\npoľnohospodárstva v Poprade (č. l. 126 a 127). Podľa obsahu hospodárskej zmluvy z 1. júna 1976 touto\nbola prevádzaná správa národného majetku odovzdávajúcou organizáciou Technické služby mesta\nPoprad, preberajúcej organizácii - MsNV Poprad - odbor MHOD a predmetom prechodu správy boli\nokrem iného komunikácie, a to cesty a chodníky v určených zostatkových hodnotách (č. l. 128). Zároveň\n\nregister inventárnych kariet základných prostriedkov bývalého MsNV v Poprade - odbor MHOD obsahuje\naj stavbu miestnej komunikácie na bývalej ulici T. v S. (inventárne č. X/XXX - B.), spolu s chodníkom na\ntejto ulici, evidovaným pod inventárnym č. X/XXX - L., ako to vyplýva z inventárneho súpisu týchto stavieb\nnachádzajúceho sa na č. l. 130 a 131. Asfaltová komunikácia na ulici M. R. je vedená v evidenčnej karte\nhmotného a nehmotného investičného majetku žalovaného, druh majetku - stavby dopravné s dátumom\nzaradenia 31. decembra 1976, v intraviláne mesta Poprad (č. l. 132). Technické služby mesta Poprad\ndlhodobo evidovali v tzv. pasporte stavieb č. XaX, XaX miestnu komunikáciu na ulici T. (č.l. 133), a\nchodníky realizované na tejto ulici výstavbou bývalého MsNV Poprad (č.l. 134).\n7. Miestne komunikácie prešli do vlastníctva obcí účinnosťou zákona č. 160/1996 Z.z., ktorým sa mení\na dopĺňa zákon č. 135/1961 Z.z. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), ktorý nadobudol účinnosť\ndňom 1. júla 1996. Miestna komunikácia na ulici M. R. bola stavebne realizovaná skôr ako nadobudol\núčinnosť stavebný zákon (1. októbra 1976), odhadovaný čas výstavby je daný obdobím 50. - 60 tych rokov minulého storočia, keď kompletná stavebná dokumentácia zachovaná nie je. Táto sporná\nstavba miestnej komunikácie a chodníkov na ulici M. R. v S. však bola evidovaná v pasporte miestnych\nkomunikácií z roku 1980 ako miestna komunikácia T., vrátane chodníka prislúchajúceho k tejto miestnej\nkomunikácií (rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Sa/51/2018). Ako však už bolo spomínané,\nstavby zriadené pred 1. októbrom 1976 sa považujú za legálne aj v prípade absencie dokladov o ich\npovolení.\n8. V sporoch, v ktorých časový odstup od rozhodnej skutočnosti podstatne prekračujei vydržacie lehoty,\nalebo lehoty skartačné, nie je na mieste extenzívnym spôsobom spochybňovať, či otvárať záležitosti,\nktoré pred mnohými desaťročiami založili právne vzťahy, čo platí rovnako pri spochybňovaní zákonnosti\nsprávneho (administratívneho) rozhodnutia o vyvlastnení, vrátane postupu správneho orgánu v konaní,\nktoré jeho rozhodnutiu predchádzalo, preto pokiaľ niekto tvrdí, že sa určité veci v dávnej dobe\nneuskutočnili obvyklým, či úradným postupom je dôkazné bremeno o tom, že v danom prípade tomu\ntak nebolo na ňom, teda na žalobcovi a nie na žalovanom (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n4Cdo/222/2019). Vychádzajúc z uvedeného bolo potrebné konštatovať, že žalovaný v konaní predložil\nvšetky jemu dostupné dôkazy týkajúce sa spôsobu nadobudnutia stavieb - miestnej komunikácie a\nchodníkov, ktoré sa nachádzajú na pozemkoch žalobcu na ulici M. R. v S. a ktoré je v zmysle uvádzaných\nzáverov potrebné kvalifikovať ako stavby povolené.\n9. Zákonom č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod\nstavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu a obce na vyššie územné celky, došlo s účinnosťou od 1.\njúla 2009 k zriadeniu vecného bremena na pozemky zastavané komunikáciami a užívanie pozemkov\nzastavaných komunikáciami nie je od účinnosti tohto zákona bez právneho dôvodu (rozsudok Krajského\nsúdu Prešov, sp. zn. 1Co/79/2012). Nadobudnutím účinnosti článku I. zákona č. 66//2009 Z.z. došlo k\nvzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (na strane vlastníka stavby) i k paralelnému vzniku\nsúvisiacej povinnosti výkon takéhoto práva strpieť (na strane vlastníka pozemku pod stavbou). Vlastník\nstavby sa ex lege stáva oprávneným užívateľom pozemku, čo vylučuje možnosť domáhať sa vydania\nbezdôvodného obohatenia za jeho užívanie, keďže v takom prípade ide o finančnú náhradu za vznik\nvecného bremena (rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/36/2017).\n10. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je jednorazová a nemá charakter opakovaného\nplnenia. Je nelogické, aby pri každej zmene vlastníka mal nový majiteľ zaťaženého pozemku nový\nnárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno. K obmedzeniu vlastníka takého pozemku\ndošlo jednorazovo a sledovalo cieľ predísť možnosti, že vzťah vlastníka pozemku a vlastníka stavby\nzostane neupravený. Právo na náhradu za vecné bremeno má vlastník zaťaženého pozemku, ktorý\nnehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného bremena, teda ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. k\n1. júlu 2009. Za tejto situácie odvolací súd zdôraznil, že žiadaný nárok je potrebné právne kvalifikovať\nv zmysle predpokladov citovaného ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. Iba vlastníkovi\nzaťaženého pozemku, ktorý nehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného bremena, teda ku dňu účinnosti\nzákona o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnych usporiadaniach pozemkov pod stavbami, alebo\nku dňu zániku existencie prípadného zmluvného práva, patrí primeraná náhrada podľa všeobecných\nzásad upravujúcich inštitút vecného bremena, determinovaná proporcionalitou a vyvažovaním hodnoty\nvlastníckeho práva a hodnoty verejného záujmu. Z obsahu LV č. XXXX k.ú. S. plynie, že žalobca\nnadobudol predmetné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva titulom kúpnej zmluvy zo dňa 25. novembra\n2014 V5119/2014, žiadosť o zápis geometrického plánu 46/2015, R752/2015, Z5383/15 a darovacou\n\nzmluvou zo dňa 10. augusta 2015 V3082/2015, žiadosť o zápis do geometrického plánu 46/2015,\nR752/15, Z3853/15. Vzhľadom na uvedené nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za\nužívanie nehnuteľností žalovaným v dobe od 13. júla 2013 do 13. júla 2015 daný nie je.\n11. O náhrade trov celého konania strán sporu bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s\n§ 255 ods. 1 CSP. Žalovanému ako úspešnej strane sporu v konaní patrí náhrada vzniknutých trov, o\nvýške ktorej rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.\n12. Proti predmetnému rozsudku podal dovolanie žalobca. Dovolanie podal z dôvodov podľa § 420 písm.\nf) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n12.1. K dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP uviedol, že odvolací súd v odvolacom konaní bez vydania\nuznesenia o doplnení dokazovania prekročil únosnú mieru nerešpektovania zásad rovnosti strán, kedy\nsi na základe svojvôle doplnil dokazovanie strán, bez návrhu strán o vágne závery rozsudku Krajského\nsúdu v Prešove č. k. 21Co/36/2017 a z týchto vyvodil že stavba na pozemkoch žalobcu je miestnou\nkomunikáciou a bola zriadená v období šesťdesiatych rokov minulého storočia a je potrebné vychádzať\nlen z otázky či sa jedná o neoprávnenú stavbu podľa právnej úpravy platnej v okamihu vzniku stavby,\nako veci v právnom zmysle. Uvedená prekročená únosná miera porušenia procesných práv žalobcu je\nzachytená v bode 14. rozsudku odvolacieho súdu, obdobne v odsekoch 17. a 18. odôvodnenia, táto má\nza následok porušenie práva na spravodlivý proces a odňatie procesného práva žalobcu vyjadrovať sa\nk dokazovaniu, ktoré bolo vykonané bez návrhu.\n12.2. V predmetných odsekoch odvolací súd uvádza, že žalovaný v priebehu konania predložil doklady\n- súpis miestnych komunikácií - ciest a chodníkov nachádzajúci sa v Poprade so zdôraznením, že tieto\nstavby boli realizované postupne od roku 1956 a k 30. novembru 1983 bol vykonaný ich inventárny súpis\nbývalým MNsV - odborom miestneho hospodárstva, obchodu dopravy, poľnohospodárstva v Poprade.\nPodľa názoru odvolacieho súdu je v tomto inventári asfaltová komunikácia na ulici M. R. vedená v\nevidenčnej karte hmotného a nehmotného investičného majetku žalovaného, druh majetku - stavby\ndopravné a dátum zaradenia 31. decembra 1976 v intraviláne mesta Poprad.\n12.3. Na základe takto vykonaného dokazovania odvolacím súdom bolo žalobcovi odopreté právo\nna vyjadrenie k dokazovaniu, ktoré nebolo predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie a\nktoré sám odvolací súd vykonal bez práva na vyjadrenie zo strany žalobcu. Žalobca disponoval\nrozhodnutím mesta Poprad č. 86972/9919/2018 - OSP-Vo zo dňa 29. novembra 2018, ktorým Mesto\nPoprad zaradilo asfaltovú plochu na pozemkoch, ktoré sú objektom bezdôvodného obohatenia v žalobe\ndo siete miestnych komunikácií. Uvedené sa stalo až na základe tohto rozhodnutia, ktorým podľa § 104\nods. 2 Stavebného zákona a § 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. cestného zákona žalovaný ako cestný\nsprávny orgán overil zjednodušenú dokumentáciu skutočného realizovania stavby (pasport stavby). Do\n18. novembra 2018 teda nebola uvedená asfaltová plocha zaradená do centrálnej evidencie pozemných\nkomunikácií vo vlastníctve žalovaného podľa § 3h ods. 3 Cestného zákona.\n12.4. Podľa žalobcu odvolací súd pochybil v tom, že si prisvojil argumentáciu žalovaného a túto zobral\nza objektívny fakt, bez podkladov cestných správnych orgánov, ktoré majú za následok povolenie a\nvznik pozemnej komunikácie. Je predsa prirodzené, že líniové stavby, ktorými sú pozemné komunikácie\nnevznikajú len na základe delimitačných protokolov ale v prvom rade na základe rozhodnutí o povolení\nstavby podľa príslušných cestných predpisov. Nakoľko sa v konaní pred súdom prvej inštancie táto\nskutočnosť nedokazovala a nijako nerozporovala, nemohol a ani nemal dôvod všeobecne platnú\ninformáciu o vzniku a časovej následnosti existencie formálnej miestnej komunikácie žalobca v konaní\npred Krajským súdom túto rozporovať. Dal do pozornosti, že akokoľvek v rozhodnom období, t.j. od 13.\njúla 2013 - 13. júla 2015, v ktorom si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, neexistoval\nani najmenší náznak centrálnej evidencii pozemných komunikácií, ktorú viedol miestny cestný správny\norgán - žalovaný o tom, že uvedená asfaltová plocha je miestna komunikácia. Takáto informácia je\nverejne dostupná až od konca roka 2018 na základe rozhodnutia žalovaného - overenia zjednodušenej\ndokumentácie skutočnej realizácie stavby - passport stavby č. 86972/9919/2018-OSP-Vo zo dňa 29.\nnovembra 2018.\n12.5. Krajský súd pokiaľ aj chcel vykonávať takéto dokazovanie, si mal vyžiadať informácie podľa §\n3h ods. 5 Cestného zákona z evidencie, ktorou je v súčasnosti na základe poverenia ministerstva\nSlovenská správa ciest, z ktorej by zistil na webovom sídle ministerstva alebo právnickej osoby zriadenej\nministerstvom, odkedy je uvedená miestna cesta zaradená do siete miestnych komunikácií. Uvedené má\nza následok hrubú logickú chybu majúcu za následok celý nesprávny myšlienkový koncept odvolacieho\nsúdu, a teda porušenie práva na spravodlivý proces, keď je zrejmé, že miestna komunikácia vznikla až\nprávoplatnosťou rozhodnutia č. 86972/9919/2018-OSP-Vo zo dňa 29. novembra 2018 a preto nemohla\n\nvzniknúť v rozhodnom období do 30. júla 2015. Z tohto hľadiska v rozhodnom období sa nemohol na\nuvedenú asfaltovú plochu používať právny režim zákona č. 66/2009 Z.z. Takisto namietal vo vzťahu\nk bodu 25. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, že súd síce argumentuje, že žalobca nadobudol\nvlastnícke právo k pozemkom, ktoré sú predmetom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia na\nzáklade kúpnej zmluvy dňa 25. novembra 2014 a darovacej zmluvy zo dňa 10. augusta 2015, avšak tieto\nzmluvy, ktoré boli založené v súdnom spise nedočítal dokonca a bez ďalšieho sa spoliehal, že obsahom\ntýchto zmlúv je len prevod vlastníckeho práva. Na základe takto nedôsledne vykonaného dokazovania\ndospel k nesprávnym záverom, že žalobca si nemôže uplatňovať svoj nárok od doby 13. júla 2013 do\n13. júla 2015, keďže vlastnícke práva nadobudol až pri jednej zmluve povolením vkladu uvedených\nzmlúv, ktoré nastalo až v roku 2015. Pokiaľ by sa odvolací súd podrobne oboznámil so spisom, tak by\nzistil, že zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22. júna 2015, ktorá je súčasťou spisu vyplýva, že\nna žalobcu bolo z právneho predchodcu postúpené aj právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.\n12.6. Vo vzťahu k § 421 ods. 1 písm. a) CSP uviedol, že Najvyšší súd SR v rozhodnutí 10Sžo/61/2016\nzo dňa 20. júna 2016 uviedol, že nie každá asfaltová plocha je miestnou komunikáciou v zmysle § 2\nods. 2 písm. g) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, prípadne § 4b ods. 1 zákona č. 135/61\nZb. Cestného zákona. Odvolací súd sa odchýlil od ustálených právnych názorov najvyššieho súdu, že\nvlastníkovi pozemku pod miestnou komunikáciou patrí nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ako\nsubjektívne právo, kde sa vlastník komunikácie obohacuje na úkor vlastníka pozemku tým, že užíva\njeho pozemok zadarmo.\n12.7. Vo vzťahu k § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľ uviedol, že sa zároveň dovoláva odpovede na\notázku, ktorá nebola riešená dovolacím súdom a to otázka výkladu neprípustnosti použitia ustanovení\nzákona č. 66/2009 Z.z. podľa článku 1 § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z. V zmysle článku 1 § 1 ods. 3\nzákona č. 66/2009 Z.z. tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom\npod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely. V priebehu celého konania sa žalobca odvoláva\nna ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z., že tento zákon sa nevzťahuje na majetkovoprávne\nusporiadanie na pozemky pod stavbami, ktoré sa používajú na podnikateľské účely. Na základe\nuvedeného bol aj rozsudkom Okresného súdu Poprad 17C/40/2017-532 zo dňa 7. decembra 2022\nv konaní, v ktorom sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia žalovaným za užívanie\nidentických parciel patriacich žalobcovi žalovaným za obdobie od 14. júla 2015 - 24. augusta 2017\nrozhodnuté tak, že žaloba je dôvodná s tým, že o výške nároku a o náhrade nákladov konania\nsúd rozhodne v konečnom rozsudku. Zodpovedanie uvedenej otázky dovolacím súdom považoval za\nzásadné okrem iného aj z dôvodu zaviazania nižších súdov povinnosťou v každom obdobnom prípade\nskúmať apriori či v tom - ktorom prípade je možné aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z. po prvotnom\nvyhodnotení, či predmetná komunikácia neslúži na podnikateľské účely. V uvedenom prípade je od\npočiatku známe, že asfaltovú plochu nachádzajúcu sa na pozemkoch žalobcu, bezdôvodné užívanie\nktorých žalovaným tvorí predmet tohto sporu využíva žalovaný nie ako prístupovú cestu, ale výhradne\nna podnikateľské účely a to za účelom výberu parkovného. Vzhľadom na uvedené žiadal rozsudok\nKrajského súdu v Prešove zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil\naj náhradu trov dovolacieho konania.\n13. K dovolaniu podal písomné vyjadrenie žalovaný. Mal za to, že odvolací súd vec správne právne\nposúdil. K dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP uviedol, že nedošlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces na strane žalobcu. Otázka či stavba na pozemkoch žalobcu je, alebo nie je\nmiestnou komunikáciou bola predmetom tak prvostupňového ako aj odvolacieho konania. Žalobca mal\nmožnosť vyjadriť sa k predloženým dôkazom počas konania na súde prvej inštancie a následne v rámci\nodvolacieho konania. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP uviedol, že toto sa opiera\no všeobecné uvedenie rozhodnutia NS SR sp. zn. 10Sžo/61/2016 zo dňa 20. júna 2016. Odôvodnenie\nuvedeného dovolacieho dôvodu, tak ako ho formuloval žalobca nespĺňa náležitosti podľa § 432 ods. 2\nCSP. Žalobca žiadnym spôsobom nepoukázal na právne posúdenie veci, ktoré považuje za nesprávne\na rovnako neuviedol v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Tento dovolací dôvod je\nteda neopodstatnený.\n13.1. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP žalovaný uviedol, že ani v tomto prípade\nžalobca neuviedol právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a v čom spočíva nesprávnosť\ntohto právneho posúdenia. Nad rámec uviedol, že odvolací súd sa správne vysporiadal s otázkou\nprávneho režimu stavieb - miestnej komunikácie a chodníkov, ktoré sa nachádzajú na pozemkoch\nžalobcu na ulici M. R. v S.. Rovnako považoval za správny názor, že ide o stavby povolené, na ktoré sa\nuplatňuje zákon o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami,\nktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a to zákon č. 66/2009 Z.z.. Vzhľadom na\n\nuvedené považuje dovolanie za nedostatočne odôvodnené dovolacími dôvodmi a nedôvodné v celom\nrozsahu, navrhuje súdu, aby bolo odmietnuté, resp. zamietnuté ako nedôvodné a aby bol žalobca\nzaviazaný na náhradu trov dovolacieho konania.\n14. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§\n427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo\nnapadnuté rozhodnutia vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania, (§ 443 CSP) dospel k záveru,\nže dovolanie je prípustné i dôvodné, a preto treba rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť.\n15. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n16. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa\nvymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n17. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).\n18. V posudzovanom prípade dovolateľ uplatnil dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1\npísm. a), b) CSP.\n19. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n20. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a) zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\nkonanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.\nJeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia\nvykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04,\nI. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n21. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak\nzároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku\nvšetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné\nkonanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie\nspravodlivosti).\n22. Dovolateľ vo vzťahu k § 420 písm. f) CSP namietal, že odvolací súd podľa obsahu dovolania vykonal\nsvojvoľné dokazovanie a žalobcovi bolo odopreté právo na vyjadrenie sa k nemu, doplnil dokazovanie\nbez návrhu strán len na základe rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/36/2017 a konštatoval,\nže stavba na pozemkoch žalobcu je miestnou komunikáciou a bola zriadená v období šesťdesiatych\nrokov minulého storočia, je potrebné vychádzať len z otázky či sa jedná o neoprávnenú stavbu podľa\nprávnej úpravy platnej v okamihu vzniku stavby ako veci v právnom zmysle slova.\n\n23. Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie\nokrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.\n24. Podľa § 384 ods. 1 - 4 CSP ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje\nsám.\n(2) Odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak ich\nnevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla.\n(3) Odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366.\n(4) Aj bez návrhu môže odvolací súd vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky.\n25. Podľa § 385 ods. 1 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je\npotrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.\n26. Odvolací súd v bode 4. odôvodnenia rozsudku konštatoval, že v zmysle zásad vyjadrených v § 379\na nasl. CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec\nprejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je\nopodstatnené. V bode 5. odôvodnenia zároveň konštatoval, že ako vyplýva z vykonaného dokazovania\nžalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. S., parcela C KN č.\nXXX/.X - ostatná plocha vo výmere 1044 m2, parcela C KN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo\nvýmere 137 m2 ako aj parcely CK N č. XXX/X - ostatná plocha vo výmere 134 m2. Zároveň z ďalších\nbodov odôvodnenia, a to bodov 16.. a nasl. vyplýva, z akých vykonaných dôkazov v predmetnej veci\nodvolací súd vychádzal.\n27 V súlade s ust. § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené\npodmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Ak nie je možné rozhodnutie potvrdiť, pretože\nodvolanie je úplne alebo sčasti dôvodné a zároveň tu nie sú dané dôvody pre zrušenie rozhodnutia,\nje povinnosť odvolacieho súdu preskúmať skutkovú i právnu stránku veci a meritórne rozhodnúť.\nPokiaľ odvolací súd zistí, že odvolanie je opodstatnené z dôvodov nedostatočného, neúplného alebo\nnesprávneho zistenia skutkového stavu veci, či nesprávneho vyhodnotenia vykonaného dokazovania a\nzároveň nezistí existenciu dôvodu na zrušenie rozsudku, prípadne už rozsudok zrušiť nemôže (§ 390\nCSP, čo bol aj daný prípad), je jeho povinnosťou zadovážiť si rovnocenný skutkový základ pre svoje\nrozhodnutie (hoci v bode 26. odôvodnenia konštatuje nesprávne právne posúdenie). To pre odvolací\nsúd znamená zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle ust. § 384 CSP.\n28. V prejednávanej veci dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcovi patrí právo na vydanie\nbezdôvodného obohatenia za užívanie špecifikovaných nehnuteľností bez právneho dôvodu žalovaným\na rozhodol tzv. medzitýmnym rozsudkom, pričom vec právne posudzoval podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, §\n456 Občianskeho zákonníka, § 3d a nasl. zákona č. 135/1961 Zb., § 1 a nasl. zákona č. 66/2009 Z.z.\nŽalobcovi medzitýmnym rozsudkom priznal právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od\n13. júla 2013 do 13. júla 2015.\n29. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k odlišnému právnemu záveru a to, že v\npredmetnom prípade žalovaný v konaní predložil všetky jemu dostupné dôkazy týkajúce sa spôsobu\nnadobudnutia stavieb miestnej komunikácie a chodníkov, ktoré sa nachádzajú na pozemkoch žalobcu na\nulici M. R. v S. a ktoré je v zmysle uvádzaných záverov potrebné kvalifikovať ako stavby povolené, pričom\nďalej konštatoval, že zákonom č. 66/2009 Z.z. došlo s účinnosťou od 1. júla 2009 k zriadeniu vecného\nbremena na pozemky zastavané komunikáciami a užívanie pozemkov zastavaných komunikáciami nie\nje od účinnosti tohto zákona bez právneho dôvodu. Vlastník stavby sa ex lege stáva oprávneným\nužívateľom pozemku čo vylučuje možnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia za jeho\nužívanie, keďže v takom prípade ide o finančnú náhradu za vznik vecného bremena (rozsudok Krajského\nsúdu v Prešove sp. zn. 21Co/36/2017). Finančná náhrada za vznik vecného bremena je jednorázová\na nemá charakter tzv. opakovaného plnenia. Žalobca nadobudol nehnuteľnosti do svojho vlastníctva\ntitulom kúpnej zmluvy dňa 25. novembra 2014 a darovacou zmluvou zo dňa 10. augusta 2015 a\nvzhľadom na uvedené nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti\nžalovaným za uvedené obdobie daný nie je.\n\n30. Dovolací súd konštatuje, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatuje, že vykonával\ndokazovanie, pričom v bode 4. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je uvedené, že vec prejednal\nbez nariadenia pojednávania. Ak sa má vykonať pred odvolacím súdom dokazovanie, je potrebné\npojednávanie nariadiť. Touto úpravou sa sleduje dôsledné rešpektovanie procesných práv strán sporu.\nZ hľadiska skutkového stavu možno uviesť, že pokiaľ odvolací súd vychádza z iných skutkových\nzáverov ako súd prvej inštancie, musí jeho rozhodnutiu predchádzať pojednávanie, na ktorom sa\nzopakujú dôkazy alebo sa dokazovanie doplní vykonaním ďalších dôkazov. V tejto súvislosti dovolací\nsúd poukazuje aj na ustálenú judikatúru, podľa ktorej predpokladom toho, aby odvolací súd mohol\nzmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak má za to, že súd prvej inštancie dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie dokazovania\nv potrebnom rozsahu odvolacím súdom (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/131/2009).\nPovinnosť zopakovať v potrebnom rozsahu dokazovanie na základe, ktorého dospeje k skutkovému\nstavu odlišnému od skutkového stavu zisteného prvoinštančným súdom, tvoriacemu podklad pre\nrozhodnutie v danom spore vyjadruje aj nález Ústavného súdu SR z 9. septembra 2014 a to sp. zn.\nII. ÚS 506/2013, podľa ktorého nálezu „odvolací súd musí zopakovať dôkazy vykonané súdom prvej\ninštancie, ak vykonané dôkazy mali byť podľa názoru druhostupňového súdu hodnotené odlišne, ako\nsa stalo v konaní pred súdom prvej inštancie“.\n31. V tomto spore ako už bolo vyššie konštatované odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie\ntak, že žalobu zamietol z vyššie uvedených dôvodov. Z obsahu spisu je zrejmé, že odvolací súd, hoci\ndospel k odlišnému skutkovému stavu ako súd prvej inštancie a od jeho skutkových záverov sa odklonil,\nnenariadil pojednávanie a nezopakoval, resp. nedoplnil dokazovanie v potrebnom rozsahu. Namiesto\nnariadenia pojednávania iba oboznámil verejné vyhlásenie napadnutého rozsudku na deň 31. januára\n2023 na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu. Takouto procedúrou prejednania odvolací súd\npred vydaním konečného rozhodnutia postupoval v rozpore s § 383, § 384 ods. 1 a § 385 ods. 1\nCSP ako aj ustálenou judikatúrou. Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že v dôsledku\nprocesného postupu odvolacieho súdu takto došlo k porušeniu práv žalobcu na spravodlivý proces v\nzmysle § 420 písm. f) CSP. Zistená procesná vada konania zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň\ntiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v\nkonaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne.\n32. Dovolateľ prípustnosť dovolania odôvodňoval aj s poukazom na § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP.\nZ povahy dovolacieho dôvodu uplatneného podľa § 420 písm. f) CSP sa dovolací súd zaoberal najprv\ntýmto dôvodom a zistil, že k porušeniu práv žalobcu na spravodlivý proces došlo, vyššie uvedeným\npostupom odvolacieho súdu. Keďže dovolací dôvod uplatnený podľa § 420 písm. f) CSP bol dôvodný,\ndovolací súd sa v ostatnom nezaoberal dovolacími námietkami uplatnenými v § 421 CSP, pretože by\nto bolo neefektívne. Existencia dovolacieho dôvodu podľa § 420 CSP zakladá totiž nielen prípustnosť,\nale zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania (uznesenie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR zo dňa\n21. marca 2018 sp. zn. 1VCdo/1/2018).\n33. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1, § 450 CSP).\n34. Podľa § 453 ods. 3 CSP, ak dovolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti odvolaciemu súdu alebo\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách\ndovolacieho konania.\n35. Podľa § 455 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu.\n36. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerov hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Co/20/2022", "guid": "d04f02d5-4023-43f3-a08f-c21e00fb36ce:12ddfad9-33b1-4886-8df2-7346d8527183", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}