{"guid": "def5821c-cd18-48cc-8e51-e01ed3e71f55:f85e00f1-40b7-4c7d-8a89-6d39a00748bb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8715202817.1", "spisova_znacka": "1Obdo/8/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/8/2023 z 30. 4. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2024, sp. zn. 1Obdo/8/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:8715202817.1", "identifikacne_cislo": "8715202817", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Čanádyová", "sudca_id": 24, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-erika-canadyova-24", "datum_vydania": "2024-04-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "nazov": "§ 440 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "nazov": "§ 428 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-428"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "nazov": "§ 431 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "nazov": "§ 431 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-1", "nazov": "§ 384 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-384"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-2", "nazov": "§ 384 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-384"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-3", "nazov": "§ 384 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-384"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-4", "nazov": "§ 384 ods. 4 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-384"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "nazov": "§ 385 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-385"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-2", "nazov": "§ 385 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-385"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "nazov": "§ 378 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-378"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-188.odsek-1", "nazov": "§ 188 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-188.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-188"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-188.odsek-2", "nazov": "§ 188 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-188.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-188"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-34.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 34 ods. 2 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-34.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-22", "nazov": "§ 22 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-22", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/371/#paragraf-3.odsek-5.pismeno-c", "nazov": "§ 3 ods. 5 písm. c) zákona č. 371/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/371/#paragraf-3.odsek-5.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/371-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-440", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-428", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-384", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-385", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-378", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-188", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-34", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-22", "/SK/ZZ/2004/371#paragraf-3", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f85e00f1-40b7-4c7d-8a89-6d39a00748bb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8715202817.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8715202817.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8715202817.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/8/2023\n8715202817\n30. 04. 2024\nJUDr. Erika Čanádyová\nECLI:SK:NSSR:2024:8715202817.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej\na členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v spore žalobcu Ing. arch. U. T.,\nnarodeného XX. O. XXXX, R. XX, V., zastúpeného spoločnosťou IN FORO - AYRUMYAN advokátska\nkancelária s.r.o., Uhrova 4, Bratislava, IČO: 51 011 344, proti žalovanému Sanatórium Tatranská Kotlina,\nn. o., Tatranská Kotlina 68, Vysoké Tatry, IČO: 36 167 991, zastúpenému spoločnosťou Vašiv & Partners\ns.r.o., Murgašova 3, Košice, IČO: 47 238 836, o zaplatenie 192 374,02 eura s príslušenstvom, o\ndovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 17. mája 2022, č. k. 6Cob/34/2021-591,\n6Cob/31/2022-591, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo 17. mája 2022, č. k. 6Cob/34/2021-591, 6Cob/31/2022-591 v\nčasti výrokov I., III. a IV. zrušuje a vec v r a c i a Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.\nII. Dovolanie proti výroku II. rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 17. mája 2022, č. k.\n6Cob/34/2021-591, 6Cob/31/2022-591 o d m i e t a.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 17. decembra 2020, č. k.\n18Cb/92/2015-366 zamietol žalobu a žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu\n100%. Rozhodol tak po zrušení svojho predošlého rozsudku uznesením Krajského súdu v Prešove z\n26. marca 2019 vo veci sp. zn. 5Cob/52/2017.\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným\nbola dňa 27. mája 2008 písomne uzavretá zmluva o dielo, v zmysle ktorej mal žalovaný zaplatiť žalobcovi\ncenu vo výške 1 480 000 Sk (49 127 eur), a to v zmysle bodu V. zmluvy. Žalovaný uhradil žalobcovi\nv zmysle faktúr uvedenú cenu a cenu prác naviac na základe ústnej dohody zo septembra 2008 vo\nvýške 23 036,57 eura a zmluvnú pokutu vo výške 6 140,87 eura a voči všetkým nárokom žalobcu\nvzniesol námietku premlčania, pričom dielo bolo odovzdané žalovanému 20. októbra 2008. Žalobca si\nuplatnil zaplatenie aj za práce vykonané naviac a úroky z omeškania v celkovej výške 103 520,08 eura,\npričom súd prvej inštancie uznesením z 18. októbra 2016 pripustil zmenu petitu žaloby tak, že „žalovaný\nje povinný zaplatiť žalobcovi sumu 103 520,08 eur“. Žalobca eviduje vo svojom účtovníctve faktúru\n12052008, ktorá bola uhradená dňa 29. mája 2008 vo výške 24 563,49 eura, faktúru 9102008 vo výške\n12 281,74 eura, ktorá bola uhradená 12. novembra 2008, faktúra 20102008 vo výške 6 140,87 eura,\nktorá bola uhradená 11. decembra 2008 a 10. augusta 2010 a faktúru 201020082 vo výške 6 140,87\neura, ktorá zanikla zápočtom ku dňu 23. septembra 2010 vo výške 2 624,50 eura a zvyšok uvedenej\nfaktúry tvorili nevyčerpané pobytové dni vo výške 3 516,37 eura. Za práce naviac bola faktúra 91020081\nvo výške 11 518,29 eura uhradená 17. augusta 2010 a 20. januára 2011 a faktúra 201020081 vo výške\n11 518,29 eura uhradená 09. decembra 2010. Ďalej bola uhradená faktúra 0552011 vo výške 6 140,87\neura dňa 3. mája 2011, pričom sa jedná o zmluvnú pokutu. Žalobcovi by mohol vzniknúť nárok len na\núroky z omeškania z faktúr 9102008 a 20102008 a pri práci naviac z faktúr 91020081 a 201020081\n\nv celkovej výške 6 776,83 eura, pričom došlo k premlčaniu uvedených úrokov z omeškania. Žalobca\nsi uplatnil vyčíslené úroky z omeškania faktúrou 20102010 na sumu 9 332,99 eura, v zmysle faktúry\n8092010 za nevyčerpané pobytové dni sumu 3 516,37 eur, v zmysle faktúry 1042011 27 116,11 eura,\nv zmysle faktúry 5042011 sumu 27 116,11 eura, zostatok ceny vo výške 27 116,11 eura a marketing v\nsume 9 038,70 eura, teda spolu si uplatnil zaplatenie sumy 103 236,39 eura a nesúhlasil so vznesenou\nnámietkou premlčania žalovaného, a tvrdením, že že nárok nie je dôvodný. Žalobca opieral svoj nárok\no 11 faktúr s tým, že vyjadrenie správnej rady z 11. apríla 2011 možno považovať za uznanie záväzku.\n3. Uznesením z 13. októbra 2020 súd prvej inštancie pripustil zmenu petitu žaloby tak, že „žalovaný\nje povinný zaplatiť žalobcovi 192 374,02 eura“. Žalovaný vzniesol voči celému nároku námietku\npremlčania, nesúhlasil s tým, že boli uzavreté dodatky 1 a 2, pričom bola uzavretá len 1 zmluva o dielo\na ústne bola uzavretá dohoda o vykonaní prác naviac.\n4. Súd prvej inštancie vychádzal pri hodnotení dôkazov v ich vzájomnej súvislosti z listinných dôkazov,\nktoré boli navrhnuté, predložené, vykonané a ďalšie dôkazy, ktoré boli navrhnuté žalobcom nevykonal,\nnakoľko neboli rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania.\nSúd prvej inštancie prihliadol pri hodnotení dôkazov na predložené a vykonané dôkazy a nárok žalobcu\npovažoval za neopodstatnený, nedôvodný a nepreukázaný.\n5. Súd prvej inštancie skonštatoval, že strany sporu sú podnikatelia v zmysle § 2 Obchodného zákonníka,\nak predmetný záväzkový vzťah sa týka ich podnikateľskej činnosti, a preto použil ďalej ustanovenia\nObchodného zákonníka. V súlade s § 391 ods. 2 CSP posúdil žalobu ako nedôvodnú a stotožnil sa s\ntvrdeniami žalovaného, že bola riadne zaplatená cena za vykonané dielo vo výške 1 480.000 Sk (49 127\neur), a taktiež bola uhradená cena na základe ústnej dohody za práce naviac vo výške 23 036,57 eura\na zmluvná pokutu vo výške 6 140,87 eura, pričom k odovzdaniu diela došlo 20. októbra 2008. Žalobca\nsi uplatnil zaplatenie sumy 192 374,02 eura, ktorá pozostávala z istiny 90 387,03 eura a vyčísleného\núroku z omeškania vo výške 85 816,41 eura, sumy 9616,37 eura a sumy 3156,36 eura. Z uznesenia\nsprávnej rady z 8. apríla 2011 nebola vymedzená suma, faktúra, ktorú mal uhradiť žalovaný a nemožno to\npovažovať za uznanie záväzku zo strany žalovaného a uznanie dlhu. Žalobca dostatočne nepreukázal,\nže by žalovaný nezaplatil cenu za práce naviac, a že by bol písomne uzavretý dodatok č. 1 a 2. Bola\nuzavretá len ústna dohoda o vykonávaní prác naviac v septembri 2008. Žalovaný vzniesol voči celému\nnároku námietku premlčania dôvodiac, že celkovo boli uplatnené žalobcom nároky z 11 faktúr, avšak\nopodstatnené boli len 4 faktúry vystavené v zmysle zmluvy o dielo, a to faktúra č. 12052008 splatná\ndňa 29. mája 2008, uhradená dňa 29. mája 2008 v celej výške 740-tisíc Sk. K omeškaniu žalovaného\ntam nedošlo. Faktúra č. 09102008 splatná dňa 11. októbra 2008 bola uhradená 12. novembra 2008, k\nomeškaniu nároku ohľadne vyčíslených úrokov z omeškania došlo od 12. októbra 2008 do 12. novembra\n2008 s tým, že uplynutím všeobecnej (4-ročnej) premlčacej lehoty podľa Obchodného zákonníka došlo k\npremlčaniu nároku žalobcu na úhradu úrokov z omeškania z faktúry č. 09102008 dňa 12. novembra2012.\nFaktúra č. 20102008 splatná dňa 20. októbra 2008, bola uhradená v 2 splátkach - 1. splátka dňa 11.\ndecembra 2008, druhá splátka dňa 10. augusta 2010. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou faktúry\nod 21. októbra 2008 do 10. augusta 2010, t. j. nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania z\nfaktúry 20102008 sa premlčal dňa 10. augusta 2014 po uplynutí 4-ročnej premlčacej lehoty. Faktúra č.\n201020082 bola splatná 20.októbra 2008 s tým, že jej predmetom boli nepeňažné plnenia - pobyty v\nzariadení a nebola stanovená lehota, ale nárok bol premlčaný a hodnota tohto nepeňažného plnenia\nbola 185-tisíc Sk v zmysle čl. 6.3.4 základnej zmluvy. V zmysle novej zmluvy - dodatku č. 1 - ktorých\npredmetom boli 2 faktúry: 091020081 - splatná 11. októbra 2008 a uhradená v 2 častiach - 1. časť 27.\naugusta 2010, 2. časť 20. januára 2011, žalovaný bol v omeškaní s úhradou ceny diela od 12. októbra\n2008 do 20. januára 2011 a nárok žalobcu sa premlčal dňa 20. januára 2015. Druhá faktúra 201020081\nbola splatná dňa 20. októbra 2008 a uhradená 9. decembra 2010. Žalovaný bol v omeškaní od 21.\noktóbra 2008 do 9. decembra 2010 a nárok žalobcu sa premlčal dňa 9. decembra 2014.\n6. Súd prvej inštancie uzavrel, že nároky, ktoré si uplatňoval žalovaný, boli premlčané vzhľadom na\nskutočnosť, že práce boli odovzdané a vykonané najneskôr 2. júna 2009, a k premlčaniu by došlo\nnajneskôr 2. júna 2013. V danom prípade išlo o obchodnoprávny vzťah, kde uplynula premlčacia lehota\n4-ročná. Samotné vystavenie faktúr nie je dôkazom existencie zmluvného vzťahu, a to dodatku 1 a\n2, a nezakladá povinnosť na plnenie žalovanému. Žalovaný dostatočne preukázal, že splnil všetky\nzáväzky zo zmluvného vzťahu, ktoré neboli premlčané, a preto nárok nie je dôvodný a opodstatnený.\nNa margo veci súd prvej inštancie uviedol, že strany si dohodli zmeny a dodatky v zmluve len písomne.\n\nSúd nevykonal ďalšie dôkazy, ktoré navrhoval žalobca vzhľadom na ich nedôvodnosť a nepotrebnosť\nvykonania, keďže námietka premlčania bola opodstatnená. Vykonanie akýchkoľvek ďalších dôkazov by\nnepreukázalo, že nárok nie je premlčaný, a preto súd prvej inštancie žalobu v celosti zamietol.\n7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP a § 255\nods. 1 CSP podľa zásady úspechu a priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu\n100%.\n8. Následne súd prvej inštancie uznesením z 3. septembra 2020, č. k. 18Cb/92/2015-308 uložil\nžalobcovi povinnosť zaplatiť vecné náklady za vyhotovenie kópie zvukového záznamu a uznesením zo\n16. decembra 2020, č. k. 18Cb/92/2015-359 zamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniu z č. l. 308 (I.\nvýrok) a zároveň opravil uvedené uznesenie v bode 6 odôvodnenia (II. výrok) na správne znenie.\n9. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom zo 17. mája 2022,\nč. k. 6Cob/34/2021-591, 6Cob/31/2022-591 opravil II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie (výrok I.),\nodmietol odvolanie proti I. výroku uznesenia súdu prvej inštancie z č. l. 359 a potvrdil II. výrok uznesenia\nz č. l. 359, ktorého znenie zároveň opravil (výrok II.), potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie (výrok III.) a\nžalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% (výrok\nIV.).\n10. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že svojim predošlým uznesením\nzrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu viacerých pochybení\n- nevysporiadanie sa s navýšením ceny diela za práce naviac v sume 93.903,40 eur a rozsahom\nprác vykonaných žalobcom v zmysle zmluvy o dielo do odovzdania tohto diela, nevymedzenie obsahu\naj výšky nároku, ktorý mal byť premlčaný s uvedením začiatku plynutia premlčacej doby a uvedenie\ndátumu, kedy táto premlčacia doba ohľadom jednotlivých uplatnených nárokov uplynula. Súdu prvej\ninštancie bola uložená povinnosť prioritne sa zaoberať otázkou, z čoho pozostáva uplatnený nárok,\nvyhodnotiť každý z uplatňovaných nárokov žalobcu, t. j. či sa jedná o nárok na doplatok ceny diela, a\nči na tento doplatok má žalobca nárok v zmysle zmluvy o dielo, resp. vyhodnotiť, či dodatky k zmluve o\ndielo sú platné, čo sa týka navýšenia ceny diela, rovnako vyhodnotiť to, či sa žalovaný s úhradami ceny\ndiela dostal do omeškania, a teda či má žalobca nárok na úroky z omeškania alebo iné sankcie (zmluvnú\npokutu), posúdiť vznesenú námietku premlčania najmä čo sa týka začiatku plynutia premlčacej lehoty u\nkaždého z uplatnených nárokov osobitne, a uviesť, ktoré dôkazy a prečo odmietol vykonať.\n11. K výroku I odvolací súd uviedol, že v prvom rade zistil, že druhý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý\nbol doručený stranám sporu a ktorý sa nachádza v súdnom spise v prvopise, obsahuje iný II. výrok\nako ten, ktorý bol vyhlásený na pojednávaní konanom dňa 17. decembra 2020, čo mal potvrdené aj zo\nzvukového záznamu, a preto uvedenú zrejmú nesprávnosť v zmysle princípu hospodárnosti konania\nopravil.\n12. K výroku II. odvolací súd uviedol, že sa ďalej zaoberal odvolaním žalobcu proti uzneseniu súdu prvej\ninštancie sp. zn. 18Cb/92/2015-359 zo 16. decembra 2020, ktorým rozhodol v I. výroku tak, že sťažnosť\nžalobcu z 25. septembra 2020 proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 18Cb/92/2015-308 z 3.\nseptembra 2010 zamietol a v II. výroku opravil bod 6. odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Poprad\nč. k. 18Cb/92/2015-308 z 3. septembra 2020 na správne znenie. Uznesením č. k. 18Cb/92/2015-308\nz 3.9.2020 súd prvej inštancie žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vecné náklady za vyhotovenie kópie\nzvukového záznamu. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie skonštatoval, že\nžalobca vo svojej sťažnosti neuviedol, v čom postup súdu vo vzťahu k napadnutému uzneseniu alebo\nnapadnuté uznesenie považuje za nesprávne a čoho sa domáha, pričom uviedol len dôvod vyžiadania\nsi zvukového záznamu. Zo žalobcom popísaných skutočností súd prvej inštancie vyhodnotil sťažnosť\nžalobcu ako nedôvodnú. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol postupom podľa ustanovenia § 224 CSP\no oprave bodu 6 odôvodnenia, keďže pri jeho písomnom vyhotovení došlo k chybe v písaní, resp.\ninej zrejmej nesprávnosti. Uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 18Cb/92/2015-359 zo 16. decembra\n2020 bolo doručené žalobcovi 30. decembra 2020. Dňa 14. januára 2021 žalobca podal na poštovú\nprepravu podanie označené ako „Odvolanie proti uzneseniu a sťažnosť na postup súdu“ k sp. zn.\n18Cb/92/2015-359 zo 16. decembra 2020. Keďže žalobca upozornil súd prvej inštancie na zrejmú\nnesprávnosť v označení osoby, ktorej bola uložená povinnosť zaplatiť vecné náklady za vyhotovenie\nCD nosiča v bode 6. odôvodnenia napadnutého uznesenia, súd prvej inštancie správne postupoval, ak\n\nzrejmú nesprávnosť opravil. Ostatné argumenty žalobcu v podanom odvolaní boli podľa názoru súdu\nbezvýznamné k posúdeniu správnosti napadnutého uznesenia. Čo sa týka jeho žiadosti k vysvetleniu\nposlednej vety poučenia napadnutého rozhodnutia, toto poučenie týkajúce sa výlučne napadnutého\nuznesenia č. k. 18Cb/92/2015-359 zo 16. decembra 2020 bolo zrejme vyhotovené formulárovým\nspôsobom pre všetky podobné uznesenia súdu, avšak v tomto prípade ide o poučenie v tejto vete\nnadbytočné, keďže týmto napadnutým uznesením č. k. 18Cb/92/2015-359 zo 16. decembra 2020 súd\nprvej inštancie žiadnu povinnosť stranám sporu neukladal. Keďže odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd\nprvej inštancie rozhodoval o sťažnosti žalobcu nie je prípustné, odvolací súd v tejto časti podľa ust. §\n386 písm. c) odvolanie žalobcu proti I. výroku napadnutého uznesenia odmietol. II. výrok napadnutého\nuznesenia odvolací súd ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 CSP potvrdil s tým, že uviedol\njeho správne znenie, keďže v tomto výroku došlo k chybe v písaní v spisovej značke opravovaného\nuznesenia z nesprávne uvedeného č. k. 18Cb/92/2017-308 na správne č. k. 18Cb/92/2015-308.\n13. Vo vzťahu k výroku III. odvolací súd uviedol, že dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu\nprvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 v spojení s § 390 CSP potvrdiť, keďže vo výroku je\nvecne správny. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení citujúc dôkazy, ktoré vykonal,\nneuviedol, čo z týchto dôkazov vyplynulo, okrem uvedenia znenia niektorých článkov zmluvy o dielo.\nVyjadril názor, že už vo svojom uznesení, ktorým zrušil prvý rozsudok súdu prvej inštancie, uviedol,\nako má súd prvej inštancie pri posudzovaní uplatňovaného nároku žalobcu postupovať, a teda najmä\nvysporiadať sa s tým, čo je obsahom uplatnených nárokov žalobcu, čo malo vyplynúť predovšetkým\nz dôkazov, ktoré vykonal. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vôbec neuviedol, aký skutkový\nstav zistil a obmedzil sa len na vymenovanie dôkazov, ktoré vykonal a na konštatovanie, že medzi\nstranami sporu bola uzavretá písomne zmluva o dielo, podľa ktorej mal žalovaný zaplatiť žalobcovi\ncenu 1 480 000 SK, ktorú žalovaný uhradil podľa faktúr, a tiež uhradil aj cenu prác naviac na základe\nústnej dohody zo septembra 2008 a zmluvnú pokutu, pričom dielo bolo odovzdané žalovanému dňa 20.\noktóbra 2008. Potom už súd prvej inštancie len rozobral splatnosť a úhradu jednotlivých faktúr s tým,\nže vyhodnotil nároky uplatnené žalobcom ako premlčané, a faktúry nepovažoval za dôkaz existencie\nzmluvného vzťahu medzi stranami sporu podľa dodatkov č. 1 a 2. Súd prvej inštancie k ďalším dôkazom,\nktoré však nekonkretizoval, dodal, že tieto by nepreukázali, že nárok nie je premlčaný a považoval ich\nvykonanie za nepotrebné a nedôvodné.\n14. Odvolací súd z dôvodu, že rozsudok súdu prvej inštancie bol v časti zisteného skutkového stavu\nnedostatočný, vychádzajúc z listín predložených stranami sporu (ktoré boli stranám sporu doručované, a\ns ktorými sa oboznámili ich doručením v zmysle § 204 CSP) a ich písomných a ústnych vyjadrení ustálil\nskutkový stav tak, že naň aplikoval právnu úpravu Obchodného zákonníka z dôvodu, že predmetom\nsporu sú práva a povinnosti medzi stranami sporu vzniknuté na základe zmluvy o dielo, ktorú uzatváral\nžalobca ako podnikateľ a žalovaný ako nezisková organizácia podľa ustanovení Obchodného zákonníka,\npričom obe strany sporu v rámci právnej argumentácie poukazovali na znenie Obchodného zákonníka\na jeho inštitúty.\n15. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal všetky dôkazy, ktoré predložil a taktiež k\nnámietke, že napriek výzve súd prvej inštancie žalobcom navrhované dôkazy nezabezpečil, odvolací\nsúd uviedol, že strany sporu v civilnom sporovom konaní majú právo označiť alebo predložiť dôkazy\nna preukázanie svojich tvrdení, avšak rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov sa vykonajú, prináleží\nvýlučne súdu (§ 185 CSP). Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné vykonanie dokazovania, resp.\nnesprávne vyhodnotenie dôkazov odvolací súd uviedol, že CSP upravuje zásadu voľného hodnotenia\ndôkazov v § 191 ods. 1, Nevykonanie dôkazu navrhnutého stranou sporu, resp. vykonanie iného dôkazu\nna zistenie skutkového stavu veci nemožno považovať za postup, ktorým by súd strane sporu odňal\nmožnosť konať pred súdom (R 6/2000). Preto aj odvolací súd neuvádzal obsah všetkých listín, ktoré\nžalobca predložil, ale uvádzal len tie, ktoré pre posúdenie uplatneného nároku považoval za podstatné.\nOdvolací súd bol tiež toho názoru, že ani ďalším návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania, ktorý\nodvolací súd konkretizoval v bode 59. svojho odôvodnenia, nebolo možné vyhovieť, keďže už len z názvu\nich označenia s vecou nemali súvis. Vzhľadom na argumentáciu strán sporu bolo potrebné dokazovanie\nzamerať na to, či vznikol medzi stranami záväzkový vzťahy a aký, a či z tohto vzťahu vznikla žalovanému\ntaká povinnosť na zateplenie, ktorú si nesplnil, a či vzhľadom na námietky žalovaného je žalobcom\nuplatnený nárok premlčaný.\n\n16. Odvolací súd bol toho názoru, že napadnutý rozsudok nesplnil požiadavky na presvedčivé a riadne\nodôvodnené rozhodnutie, keďže sa s argumentáciou žalobcu vysporiadal len veľmi všeobecne. Súd\nprvej inštancie nedostatočne vysvetlil svoje právne posúdenie veci, a to aj vzhľadom na právny názor\nvyslovený v uznesení odvolacieho súdu z 26. marca 2019. Súd prvej inštancie namiesto toho, aby\nsa venoval a odôvodnil uplatnené nároky žalobcu s poukazom na konkrétnu právnu normu, sa v\nsvojom posúdení obmedzil na rekapituláciu fakturácie žalobcu voči žalovanému s uvedením uplynutia\npremlčacej doby. A ani čo sa týka plynutia premlčacej doby jednotlivých nárokov, súd prvej inštancie sa\nnevysporiadal s argumentáciou žalobcu, či v danom prípade mohlo alebo nemohlo dôjsť k predĺženiu\npremlčacej doby.\n17. Keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo neodôvodnil, odvolací súd\nvzhľadom na zistený skutkový stav a predložené dôkazy pristúpil k posúdeniu nároku žalobcu a zistil, že\nspornou otázkou medzi stranami sporu je najmä posúdenie, či nárok uplatnený žalobcom je premlčaný.\nKeďže žalobca si voči žalovanému uplatňoval viaceré nároky, bolo potrebné tieto nároky správne rozlíšiť\na určiť, či začala plynúť premlčacia doba, kedy začala plynúť premlčacia doba a či táto už uplynula.\nTiež bolo potrebné, aby sa súd prvej inštancie vysporiadal aj s otázkou, či žalovaný učinil voči žalobcovi\ntaký právny úkon alebo konanie, ktoré by mohlo byť posúdené s účinkami uznania dlhu, na čo žalobca\nviackrát poukazoval aj s uvedením konkrétneho paragrafového znenia Obchodného zákonníka.\n18. V rámci konklúzie odvolací súd uviedol, že hoci súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový\nstav, ktorý čiastočne aj nesprávne posúdil, svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo neodôvodnil,\njeho záver o zamietnutí žaloby je však správny. Žalobe nebolo možné vyhovieť, keďže na zaplatenie\nzvyšku sumy podľa bodu 6.3. zmluvy o dielo a jej prílohy č. 2 žalobcovi nárok nevznikol a ostatné nároky\nna istinu a úroky omeškania žalobcovi nemohol súd priznať, keďže žalovaný dôvodne vzniesol námietku\npremlčania, pričom vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalovaný uznal akýkoľvek\nzáväzok voči žalobcovi resp. že by jeho konanie bolo možné považovať za uznanie záväzku podľa\nustanovenia § 407 Obchodného zákonníka. Odvolací súd uviedol, že svojím odôvodnením tak zhojil\nnedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie bez potreby nariadenia pojednávania, keďže\nvychádzal z listín, ktoré mali strany sporu doručené už v konaní pred súdom prvej inštancie a k ním sa\nmali možnosť dostatočne vyjadriť a tiež neuvádzal takú právnu normu, na ktorú by strany sporu pred\nsúdom prvej inštancie neuvádzali. (bod 82. odôvodnenia)\n19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1, 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorých žalovaný ako sporová strana, ktorá\nmala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi,\nktorý v odvolacom konaní úspech nemal.\n20. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, v ktorom navrhol, aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“ alebo „NS SR“) oba rozsudky súdov nižších\ninštancií zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu\ntrov dovolacieho konania. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovení § 420 písm. f), § 421 ods. 1\npísm. a) a § 421 ods. 1 písm. c) CSP.\n21. Dovolateľ mal okrem iného za to, že odvolací súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil,\naby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces, keď v odôvodnení rozsudku uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\nnesplnil požiadavky na presvedčivé a riadne odôvodnené rozhodnutie, keďže sa s argumentáciou\nžalobcu vysporiadal len veľmi všeobecne, na základe čoho vzhľadom na zistený skutkový stav a\npredložené dôkazy pristúpil k posúdeniu nároku žalobcu. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku uviedol,\nže hoci súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý čiastočne aj nesprávne posúdil,\nsvoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo neodôvodnil, jeho záver o zamietnutí žaloby je správny.\nNesprávny procesný postup odvolacieho súdu spočíva aj v tom, že bol povinný nariadiť vo veci\npojednávanie, nakoľko to vyžadoval verejný záujem, a taktiež bolo potrebné zopakovať a doplniť\ndokazovanie. V uvedených vykonaných dôkazoch sa uvádza rozhodnutie správnej rady z 25. mája\n2011, pričom žalobca viacnásobne požadoval, aby sudkyňa uviedla znenie predmetného dôkazu, čo sa\ndoposiaľ neudialo, pričom ani v spise sa dané rozhodnutie nenachádza. Faktúra č. 9689689 sa v spise\nnenachádza, ďalej sa neuvádzajú ani ďalšie dôležité zistenia, ako napr. dôkazy: S13 Žiadosť o stavebné\npovolenie zo 6. februára 2009, Príloha č. 2 Výpočet úrokov z omeškania z 26. októbra 2016, UL3 Záznam\n\nnapísaný na Meste Vysoké Tatry o projektovej dokumentácie v celkových nákladoch 200 mil. Sk. zo 14.\noktóbra 2020. Odvolací súd porušil ustanovenie § 385 CSP vzhľadom na viacnásobné a opakované\nsťažnosti žalobcu, v ktorých bol uvedený dôvod požiadavky účasti na pojednávaní z dôvodu verejného\nzáujmu v prípade ochrany zdravia, bezpečnosti a ochrany životov personálu a pacientov zariadenia\nuvedených v dôkaze AA5 16.3.201, s ktorým bola, resp. mala byť podrobne oboznámená správna rada\nžalovanej v zmysle dôkazov S6, S7.\n22. Ďalej dovolateľ uviedol, že je zrejmé, že odvolací súd vychádzal z nedostatočne zisteného\nskutkového stavu. Nakoľko odvolací súd nemal prístup k viacerým dôkazom a zisteniam, tak nemohol\nani riadne odôvodniť predmetný rozsudok a bol povinný nariadiť pojednávanie za účelom zopakovania a\ndoplnenia dokazovania. Odvolací súd dostatočne nevysvetlil, prečo bez podpisu žalovanej dodatok č. 1\nnadobudol právoplatnosť s nejasným dňom správoplatnenia a nová ústna dohoda, ktorá bola dohodnutá\na potvrdená objednávateľom aj zhotoviteľom, by mala byť neplatná. Faktúry č. 01042011 a 05042011 boli\nvystavené žalobcom na základe platnej ústnej zmluvy a nikdy neboli podmieňované podpisom dodatku\nč. 2. Odvolací súd nevyhodnotil zásadný rozpor, prečo bez podpisu dodatku č. 1 zo dňa 9. októbra\n2008 bolo možné preukázať vznik nároku žalobcu na úhrady predložených faktúr a v situácii uzavretej\nústnej dohody v zmysle dodatku č. 2 to nebolo možné. Dovolateľ taktiež namietal, že odvolací súd\nnedostatočným spôsobom odôvodnil svoj rozsudok, nakoľko neuviedol žiadne vyjadrenie k viacerým\ndôkazom a tvrdeniam, pričom taktiež obsahuje viacero nezrovnalostí v skutkovom stave.\n23. Dňa 21. novembra 2022 bolo súdu elektronickými prostriedkami doručené vyjadrenie žalovaného\nk dovolaniu, v ktorom žalovaný žiadal dovolanie v zmysle § 447 písm. d) a f) CSP odmietnuť,\nprípadne zamietnuť ako nedôvodné. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nMal za to, že dovolateľ v dovolaní nevymedzil rozsah, v akom napáda rozsudok odvolacieho súdu a k\ndovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP uviedol, že odvolací súd v bode 82. odôvodnenia svojho\nrozsudku zrozumiteľne vysvetlil, prečo nepovažoval za nevyhnutné nariadiť vo veci pojednávanie. K\nuvedenému žalovaný vyslovil presvedčenie, že podstatou ustanovenia § 384 CSP je ochrana práva\nstrany sporu vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu. Nakoľko odvolací súd vychádzal len z dôkazov,\nktoré boli stranami sporu predložené už v konaní pred súdom prvej inštancie, nemohol podľa žalovaného\nnenariadením pojednávania porušiť právo dovolateľa vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, ani žiadne\nďalšie jemu patriace procesné práva.\n24. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala\nv stanovenej lehote (§ 427 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP a\ncontrario), pred samotným vecným prejednaním skúmal, či je dovolanie procesne prípustné.\n25. Podľa ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to\nzákon pripúšťa.\n26. Podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces.\n27. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho\nsúdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom, týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z\nvyššie citovaných zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé, že na\nto, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky\nprípustnosti dovolania, vyplývajúce z § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania,\nt. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie\ndôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP. Dovolací súd\nje dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní\n(porovnaj § 428 CSP). Vady konania vymenované v ustanovení § 420 CSP sú špecifické tým, že\nzakladajú nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť. Vyplýva to z ust. § 431 CSP, podľa ktorého\ndovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva\ntáto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n\n28. Vo vzťahu k uvedeniu rozsahu dovolania ako jednej zo základných zákonných náležitostí tohto\npodania dovolací súd konštatuje, že na základe formulácie dovolacieho petitu, ako aj vzhľadom na obsah\nvyjadrenia dovolateľa k vyjadreniu žalovaného k dovolaniu mal za to, že dovolanie bolo podané proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu v celom rozsahu.\n29. Podľa § 384 CSP, ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám.(1)\nOdvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak ich\nnevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla.(2) Odvolací súd môže doplniť dokazovanie za\npodmienok uvedených v § 366.(3) Aj bez návrhu môže odvolací súd vykonať dôkazy na zistenie, či sú\nsplnené procesné podmienky.(4)\n30. Podľa § 385 CSP, na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné\nzopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.(1) Ak odvolací súd\nnariadi pojednávanie, na jeho začiatku podá predseda alebo poverený člen senátu správu o doterajšom\npriebehu konania. Potom sa vyjadria strany a iné subjekty konania a prednesú svoje návrhy.(2)\n31. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní\npred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.\n32. Podľa § 188 CSP, súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.(1) Súd vykonáva dôkaz mimo\npojednávania, ak je to možné a účelné. Strany majú právo byť prítomné na takto vykonávanom\ndokazovaní. Vykonanie dôkazu mimo pojednávania súd stranám oznamuje spravidla päť dní vopred. Ak\nbolo nariadené pojednávanie, oboznámi súd strany s výsledkami dokazovania na tomto pojednávaní.(2)\n33. Z dôvodovej správy k ustanoveniu § 385 CSP vyplýva, že pojednávanie na odvolacom súde je v\ndvoch prípadoch uvedených v odseku 1 tohto ustanovenia obligatórne pričom v ostatných prípadoch je\npojednávanie fakultatívne, čo je odôvodnené povahou systému neúplnej apelácie.\n34. Dovolací súd konštatuje, že odvolací súd v napadnutom rozhodnutí podrobne, rozsiahle a precízne\nustálil skutkový stav, hodnotil dôkazy, vysporiadal sa s argumentáciou účastníkov konania a uviedol\npodrobné dôvody, na základe ktorých dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a potvrdil rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie. Zdôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu je okrem konštatačnej časti v rozsahu\nod strany 14 po stranu 35, pričom sudcovskú prácu, ktorá mala byť realizovaná sudkyňou konajúcou\na rozhodujúcou ako súd prvej inštancie v riadnom zdôvodnení súdneho rozhodnutia, vykonal odvolací\nsúd v plnom rozsahu za ňu.\n35. Napriek uvedenému však musí dovolací súd skonštatovať, že odvolací súd mal povinnosť vo veci\nnariadiť pojednávanie, keďže nielen „ustaľoval“ skutkový stav, ktorý nebol súdom prvej inštancie zistený\ndostatočne, ale aj sám hodnotil dôkazy, ktoré síce boli stranám sporu doručované a strany s nimi\nboli oboznámené, hodnotil dôkazy a ich význam pre zistený skutkový stav, ktoré nehodnotil súd prvej\ninštancie, keďže ich hodnotenie nepremietol do zdôvodnenia súdneho rozhodnutia. Naviac dovolateľ\nuviedol, že odvolací súd hodnotil aj dôkazy, ktoré nie sú obsahom súdneho spisu. Dovolací súd súhlasí\ns názorom, že odvolací súd vo veci nemohol bez nariadenia pojednávania riadne zistiť skutkový stav,\nktorý nezistil v takom rozsahu súd prvej inštancie a doplniť absentujúce zdôvodnenie rozhodnutia súdu\nprvej inštancie, pričom bol povinný tak urobiť v zopakovaní a doplnení dokazovania na nariadenom\npojednávaní.\n36. Odvolací súd konal v rozpore s právnou úpravou, ktorá upravuje vykonávanie dokazovania\nna odvolacom súde, keď nenariadil pojednávanie, na ktorom by pristúpil k vykonaniu dokazovania\noboznámením sa s novými dôkazmi. Týmto konaním porušil princíp rovnosti strán sporu. Žalobca mal\nako strana sporu právo, aby na odvolacom súde bolo vykonané dokazovanie nariadením pojednávania\na doplnením dokazovania. Takýmto postupom odvolacieho súdu bolo porušené právo žalobcu na\nspravodlivý proces, keď nedošlo k prejednaniu odvolania v súlade s procesnými ustanoveniami § 384\na 385 CSP.\n37. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd uzatvára, že nakoľko v posudzovanom prípade zistil\nvadu zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, zrušil rozsudok odvolacieho súdu podľa\nustanovenia § 449 ods. 1 CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP). Vzhľadom na zrušenie\nnapadnutého rozsudku odvolacieho súdu v zmysle § 420 písm. f) CSP (ktoré zakladá prípustnosť a aj\ndôvodnosť dovolania), dovolací súd sa už ďalej nezaoberal skúmaním prípustnosti dovolania v zmysle\nustanovenia § 421 CSP, pretože v danom štádiu konania by to bolo nadbytočné (viď bod 28 uznesenia\nVeľkého senátu občianskoprávneho kolégia sp. zn. 1VCdo/1/2018 z 21. marca 2018), z ktorého vyplýva,\nže „dovolací súd sa z povahy dovolacieho dôvodu uplatneného podľa § 420 CSP zaoberá najprv týmto\ndovolacím dôvodom a ak zistí, že je daný, dovolacím dôvodom uplatneným podľa § 421 CSP sa už\n\nnezaoberá, pretože by to bolo neefektívne. Existencia dovolacieho dôvodu podľa § 420 CSP zakladá\ntotiž nie len prípustnosť, ale zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania“.\n38. Vzhľadom na to, že v dôsledku okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej právnej úpravy, ktorou\nbola zmenená okrem iných aj funkčná príslušnosť odvolacích súdov v obchodnoprávnych sporoch, je\nod 1. júna 2023 daná podľa § 34 ods. 2 písm. c) CSP v spojení s § 22 písm. e) CSP a § 3 ods. 5\npísm. c) zákona č. 371/2004 Z. z. funkčná príslušnosť Krajského súdu v Košiciach ako jedného zo súdov\nvýhradne špecializovaných na konania o odvolaniach proti rozhodnutiam vydaným v obchodnoprávnych\nsporoch všetkými súdmi prvej inštancie vo vlastnom obvode, dovolací súd vrátil vec na ďalšie konanie\nKrajskému súdu v Košiciach.\n39. V ďalšom konaní bude úlohou Krajského súdu v Košiciach vec prejednať a opätovne rozhodnúť za\nrešpektovania vyššie uvedených záverov dovolacieho súdu a v súlade s ustanoveniami § 384 a § 385\nCSP nariadiť pojednávanie v prípade, že vyhodnotí ako potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie\nv predmetnom spore. V prípade nevykonania nových dôkazov na nariadenom pojednávaní nie je možné,\naby rozhodnutie odvolacieho súdu bolo založené na dôkazoch, ktoré odvolací súd v súlade s CSP riadne\nnevykonal.\n40. Vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd konštatuje, že\nvo vzťahu k nemu nie je dovolanie procesne prípustné ani z dôvodu podľa § 420 CSP, ani z dôvodu\npodľa § 421 CSP, a preto dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v časti výroku II. podľa § 447\npísm. c) CSP ako procesne neprípustné odmietol. Nad rámec uvedeného odôvodnenia dovolací súd\nuvádza, že ani v prípade procesnej prípustnosti dovolania v danom prípade by dovolaciemu súdu nebol\numožnený dovolací prieskum v uvedenej časti, nakoľko dovolateľ neuviedol vo vzťahu k tejto časti\nnapadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu dovolacie dôvody, a teda neuviedol v tejto časti všetky\nzákonom vyžadované náležitosti dovolania.\n41. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd (§ 453 ods.\n3 CSP).\n42. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}