{"guid": "2e468106-dccd-4ac6-8fe6-0b0b52ad66dc:59cf2679-6c99-4dd6-98de-6e1646b8c9a9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8418200984.1", "spisova_znacka": "9Cdo/244/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/244/2022 z 19. 6. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. júna 2024, sp. zn. 9Cdo/244/2022, ECLI:SK:NSSR:2024:8418200984.1", "identifikacne_cislo": "8418200984", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alexandra Hanusová", "datum_vydania": "2024-06-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "nazov": "§ 53 ods. 9 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "nazov": "§ 101 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-101"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-103", "nazov": "§ 103 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-103", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "nazov": "§ 565 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-565"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-101", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-103", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-565", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/59cf2679-6c99-4dd6-98de-6e1646b8c9a9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8418200984.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8418200984.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8418200984.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/244/2022\n8418200984\n19. 06. 2024\nJUDr. Alexandra Hanusová\nECLI:SK:NSSR:2024:8418200984.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Prievozská\n2, IČO: 35 724 803, zastúpenej advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., Bratislava, Prievozská\n2, IČO: 53 255 739, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Marek Baraník, proti žalovanému T. B.,\nnar. XX. B. XXXX, A. XXX, za účasti osobitného subjektu Občianske združenie na ochranu finančného\nspotrebiteľa OFS, Nitra, Petzwalova 12, IČO: 42 205 735, o zaplatenie 5.000 eur s príslušenstvom,\nvedenom pôvodne na Okresnom súde Kežmarok, v súčastnosti vedenom na Okresnom súde Poprad\npod sp. zn. KK-8Csp/67/2018, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 9.\nseptembra 2021 sp. zn. 10CoCsp/13/2021, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Prešove z 9. septembra 2021 sp. zn. 10CoCsp/13/2021 zrušuje a vec mu\nvracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len ,,súd prvej inštancie”) rozsudkom z 20. apríla 2021 č. k.\n8Csp/67/2018-211 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 5.000 eur s príslušenstvom\nna základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - dobrápôžička č. 1418438478 (ďalej aj „zmluva o úvere“).\nVykonaným dokazovaním zistil, že právna predchodkyňa žalobcu Poštová banka, a.s., uzavrela so\nžalovaným 11. augusta 2014 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytla žalovanému úver 5.000 eur.\nŽalovaný sa zaviazal dlžnú sumu splácať v 120 mesačných splátkach po 120 eur s tým, že prvá\nsplátka bola splatná dňa 15. septembra 2014 a ďalšie splátky vždy k 15. dňu v mesiaci. V čl. VI bod\n6.8 Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery si zmluvné strany dohodli možnosť vyhlásenia\nokamžitej splatnosti úveru v prípade, ak žalovaný bude v omeškaní viac ako tri mesiace so zaplatením\nsplátky a banka ho upozornila na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Žalovaný z úveru\nsplatil 230 eur. Právna predchodkyňa žalobcu listom z 24. júna 2015 vyzvala žalovaného, aby uhradil\nnedoplatok 971,11 eura do 15 dní od doručenia výzvy s upozornením, že ak nedôjde k úhrade uvedenej\nsumy, je žalobca oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný. Keďže žalovaný dlžnú sumu v uvedenej\nlehote neuhradil, právna predchodkyňa žalobcu vyhlásila 10. júla 2015 mimoriadnu splatnosť celého\núveru. Na návrh právnej predchodkyne žalobcu a so súhlasom spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o.,\nsúd uznesením z 3. decembra 2019 č.k. 8Csp/72018-157 pripustil, aby na miesto dovtedajšej žalobkyne\n(Poštová banka, a.s.) vstúpila nová strana sporu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,\nPajštúnska 5, IČO: 35 724 803.\n1.1. Okresný súd po posúdení zisteného skutkového stavu podľa ustanovení § 101, § 103, § 565 a\n§ 53 ods 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„OZ“) dospel k záveru, že právo uplatnené žalobkyňou je premlčaným právom zo spotrebiteľskej zmluvy.\nPremlčacia doba uplatneného práva je trojročná (§ 101 OZ) a nakoľko veriteľ vyhlásil mimoriadnu\n(predčasnú) splatnosť úveru, začala plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky (§ 103 OZ). Keďže\nveriteľ v prejednávanom spore pristúpil k zosplatneniu úveru 10. júla 2015, podmienky zosplatnenia\nspĺňa nezaplatená splátka splatná dňa 15. apríla 2015, ktorá nebola uhradená žalovaným, a s ktorou\nžalovaný bol ku dňu predčasného zosplatnenia úveru v omeškaní 3 mesiace. Od tejto nesplnenej\n\nsplátky je preto možné počítať plynutie premlčacej doby pre zosplatnenie celého dlhu, ktorá je v tomto\nprípade trojročná, ako správne žalobkyňa uviedla. Pri splátke splatnej dňa 15. apríla 2015 začala plynúť\npremlčacia doba na uplatnenie zosplatneného dlhu od 15. apríla 2015 a premlčacia doba 3 roky tak\nuplynula dňa 15. apríla 2018. Nakoľko žaloba bola podaná na súd 25. apríla 2017 (správne 2018), právo\nvyplývajúce zo zmluvy o úvere je premlčané a pohľadávka sa tak stala nevymáhateľnou. O nároku na\nnáhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ,,odvolací súd”) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 9. septembra\n2021 sp. zn. 10CoCsp/13/2021 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalovanému a osobitnému\nsubjektu na jeho strane náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd zhodne so súdom\nprvej inštancie dospel k záveru, že uplatnený žalobný nárok je premlčaný a preto rozhodnutie súdu\nprvej inštancie potvrdil ako vecne správne (§ 387 ods. 1, 2 CSP), pričom si osvojil dôvody napadnutého\nrozhodnutia a v celom rozsahu naň poukázal. I keď žalobkyňa tvrdila, že k vyhláseniu mimoriadnej\nsplatnosti úveru mohlo dôjsť len pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15. júna 2015, jej tvrdenie je\nv rozpore so zmyslom a aplikáciou ustanovenia § 103 OZ v spojení s plynutím premlčacej doby v\nprípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 565 OZ v\nspojení s ustanovením § 53 ods. 9 OZ. Pre rozhodnutie o odvolaní žalobkyne bolo potrebné posúdiť\nzačiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie jej pohľadávky v prejednávanom spore za účelom\nzodpovedania otázky, či uplatnila svoje právo včas. Podľa odvolacieho súdu začala premlčacia doba\nplynúť od splatnosti omeškanej splátky, pre ktorú vyhlásila právna predchodkyňa žalobkyne mimoriadnu\nsplatnosť úveru (splatnú 15. marca 2015) s tým, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že boli splnené\npodmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a tiež, že právna predchodkyňa žalobkyne\nvyužila svoje právo a vyhlásila mimoriadnu splatnosť spotrebiteľského úveru. Odvolací súd sa stotožnil s\nnázorom okresného súdu, že premlčacia doba začala plynúť od splatnosti omeškanej splátky, pre ktorú\nveriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru (§ 103 druhá veta OZ), za ktorú však považoval splátku\nsplatnú 15. marca 2015. Ak by totiž veriteľ nevyužil právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu,\npremlčacia doba pre vymáhanie zmeškanej splátky plynie od jej zročnosti, avšak ak využil právo na\nvyhlásenie mimoriadnej splatnosti, premlčacia doba už začala plynúť, a to nielen ohľadne uplatnenia\npráva na zaplatenie zmeškanej splátky, ale aj celého dlhu, v dôsledku čoho možno chápať druhú vetu\nustanovenia § 103 OZ ako špeciálne ustanovenie k § 101 OZ, pokiaľ ide o počiatok plynutia premlčacej\ndoby na uplatnenie práva.\n2.1. Podľa odvolacieho súdu ak z ustanovenia druhej vety § 103 OZ, ktorá predstavuje špeciálnu\núpravu, vyplýva, že v prípade predčasnej splatnosti celého dlhu začne plynúť premlčacia doba odo\ndňa zročnosti tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala a z ustanovenia § 101 OZ, ktorá je\nvšeobecnou úpravou, vyplýva odlišný režim určenia začiatku plynutia premlčacej doby, je zrejmé, že\nprednosť má úprava druhej vety § 103 OZ a počiatok plynutia premlčacej doby bude viazaný na zročnosť\ntej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala. Ak teda došlo zo strany dodávateľa k využitiu práva\nna zosplatnenie platne, ako tomu bolo aj v tomto prípade, nakoľko žalovaný bol v omeškaní so splátkou\nsplatnou 15. marca 2015, čo žalobkyňa nerozporovala, premlčacia lehota v zmysle druhej vety § 103\nOZ začala plynúť práve odo dňa zročnosti tej splátky, s ktorou bol spotrebiteľ v omeškaní, omeškanie\ns ňou trvá a pre ktorú k zosplatneniu došlo.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie s poukazom na ustanovenie\n§ 420 písm. f) CSP pre porušenie práva na spravodlivý proces a podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP\npre nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Namietala, že odvolací súd ako aj súd\nprvej inštancie jej znemožnili uskutočňovať jej procesné práva tým, že odôvodnenie ich rozhodnutí je\nnepreskúmateľné. Z odôvodení rozhodnutí nie je možné zistiť, ako sa súdy vysporiadali so skutočnosťou,\nže v súlade s ustanovením § 103 veta prvá OZ boli splátky úveru splatné 15. mája 2015 a 15.\njúna 2015 uplatnené pred uplynutím premlčacej doby; ďalej s ohľadom na vyhlásenie mimoriadnej\nsplatnosti úveru boli uplatnené včas splátky úveru splatné od 15. júla 2015 do konečnej splatnosti úveru\na tiež nie je zrejmé, ako mohol právny predchodca žalobkyne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru\npre nezaplatenie splátky splatnej 15. marca 2015, keď zákonodarca takýto postup priamo vylúčil v\nustanovení § 565 OZ, ktoré súdy síce citovali vo svojich rozhodnutiach, avšak ich na prejednávanú vec\nneaplikovali. Dovolateľka tiež poukázala na nejednotnosť rozhodovania súdov v otázke počiatku plynutia\npremlčacej doby v obdobných prípadoch, ktorú skutočnosť namietala už v odvolaní, pričom súdy sa v\nodôvodneniach svojich rozhodnutí s týmto argumentom riadne nevysporiadali. Dovolanie podľa § 421\nods. 1 písm. b) CSP odôvodnila tým, že odvolací súd nesprávne vyložil ustanovenia § 53 ods. 9, §\n\n103 a § 565 OZ a zaujal vo veci nesprávny právny záver, že uplatnený žalobný nárok je premlčaný.\nPrávna otázka, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, vyplýva z textu\ndovolania nasledovne: ,,pre nesplnenie, ktorej splátky je veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť\npohľadávky, ak je dlžníkom spotrebiteľ,, a ,,je nesplnenou splátkou na účely plynutia premlčania v zmysle\ndruhej vety ustanovenia § 103 OZ v spore zo spotrebiteľskej zmluvy v prípadoch, ak bolo dohodnuté\nplnenie v splátkach a došlo k uplatneniu práva podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ, splátka, ktorá\nv súlade s § 565 veta druhá OZ bezprostredne predchádza uplatneniu tohto práva, alebo iná splátka“.\n3.1. Za nesprávnu označila dovolateľka úvahu odvolacieho súdu, že ak dôjde k vyhláseniu mimoriadnej\nsplatnosti úveru podľa ustanovenia § 565 OZ, potom v zmysle § 103 OZ začína plynúť premlčacia doba\npre všetky splátky úveru splatné do budúcna od splátky úveru, ktorá predchádza vyhláseniu mimoriadnej\nsplatnosti úveru (resp. upozorneniu veriteľa smerom k dlžníkovi na možnosť uplatnenia tohto práva) po\ndobu 3 mesiacov. Bola toho názoru, že ustanovenie § 565 OZ je kogentným ustanovením, v zmysle\nktorého oprávnenie veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru do splatnosti najbližšie nasledujúcej\nsplátky spôsobuje zánik tohto práva veriteľa. Výklad daného ustanovenia odvolacím súdom, že k\nuplatneniu práva došlo nesplnením splátky splatnej dňa 15. marca 2015, t.j. splátky predchádzajúcej\nupozorneniu na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ po dobu troch mesiacov, je v rozpore s\njeho znením. Ak preto veriteľ využil právo podľa § 565 OZ a úver zosplatnil k 10. júlu 2015, nemohol\npodľa platných právnych predpisov toto právo využiť pre nesplnenie inej splátky, než splátky splatnej\n15. júna 2015, pričom táto splátka je zároveň splátkou podľa § 103 OZ, od ktorej plynie premlčacia\ndoba pre všetky splátky, ktoré sa stali splatnými uvedeným úkonom veriteľa. Zároveň pre všetky splátky,\nktoré predchádzali vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, tak v súlade s § 103 OZ plynie samostatná\ntrojročná premlčacia doba. Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že veriteľ nemusí po upozornení\nna možnosť zosplatnenia využiť toto svoje právo okamžite a môže si ďalej od dlžníka uplatňovať\nlen tie splátky, ktorých splatnosť už nastala. Prijatím výkladu súdov nižších inštancií by tak došlo k\nneúmernému skráteniu premlčacej doby, resp. k situácii, kedy by si sám veriteľ využitím práva podľa §\n565 OZ mohol spôsobiť premlčanie svojej pohľadávky. Ak by zákonodarca mal v úmysle skrátiť v prípade\nvyhlásenia mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru premlčaciu dobu, potom by to pretavil do\nznenia ustanovenia § 53 ods. 9 OZ a výslovne uviedol, že druhá veta ustanovenia § 565 OZ sa v prípade\nspotrebiteľského úveru nepoužije. Keďže to tak neurobil, je zrejmé, že jeho úmyslom bolo zachovanie\nprincípu, že vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nesplnenie niektorej zo splátok je možné len do splatnosti\nnajbližšie nasledujúcej splátky úveru - v spotrebiteľských sporoch so súčasným upozornením na jeho\nuplatnenie a zachovaním 3 mesačného omeškania. Žalobkyňa označila viaceré rozhodnutia krajských\nsúdov v obdobných veciach, ktoré aplikovali vo veci protichodný výklad dotknutých ustanovení než súdy\nnižšej inštancie v prejednávanom spore. Z týchto dôvodov navrhla, aby dovolací súd zrušil napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie. Zároveň si uplatnila trovy dovolacieho konania.\n4. Žalovaný ani osobitný subjekt na jeho strane sa k dovolaniu nevyjadrili.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že\ndovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429\nods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal prípustnosť\ndovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) a dospel k záveru, že dovolanie je nielen prípustné\nale aj dôvodné.\n6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok (nie „ďalšie odvolanie“) a dovolací súd nesmie\nbyť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek\nrozhodnutie odvolacieho súdu z akýchkoľvek hľadísk (viď napríklad rozhodnutia dovolacieho súdu sp.\nzn. 2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016, 7Cdo/312/2018, 8Cdo/67/2017,\n9Cdo/368/2021).\n7. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť\nsa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa,\nsa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za\nsplnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane\ndovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže\n\nuskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (pozri napríklad rozhodnutia\ndovolacieho súdu sp. zn. 3Cdo/42/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 8Cdo/99/2017).\n8. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty\nstrán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami\nprípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne\nprelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste\nje skôr reštriktívny výklad (pozri napríklad rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 1Cdo/26/2017,\n2Cdo/154/2017, 3Cdo/42/2017, 5Cdo/12/2017, 7Cdo/163/2017, 8Cdo/73/2017).\n9. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je\nposkytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné\npodmienky súdneho konania (viď napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV.\nÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne\nprípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený\ndovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné.\nDovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421 CSP. Dôvody\nzakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú opodstatnenosť\ndovolania. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene uplatnený\ndovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V\nprípade dovolania prípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom procesná vada zmätočnosti\nuvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP), v prípade dovolania, ktoré je prípustné podľa § 421\nods. 1 CSP, je dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 CSP).\n10. Dovolateľka prípustnosť podaného dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f) CSP,\nuplatniac námietku nepreskúmateľnosti a zmätočnosti odôvodnenia rozhodnutí súdov nižších inštancií.\n11. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n12. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,\nbod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10, 9Cdo/248/2021) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď\nodvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci\npredvídať,\nčím bola strane odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke,\nktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie,\nči rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie\nzásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.).\n13. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že by súdy nižšej inštancie svoje\nrozhodnutia odôvodnili spôsobom, ktorým by založili procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm.\nf) CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia je v danom prípade dostatočne zrejmé, čoho a z akých dôvodov sa\nstrany domáhali, čo navrhovali, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil\nsúd prvej inštancie, ako ich posudzoval odvolací súd. V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd\ncitoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté rozhodnutie náležite\nvysvetlil a zaoberal sa všetkými podstatnými odvolacími argumentami strán.\n14. Z obsahu dovolania je celkom zrejmé, že žalobkyňa sa svojou argumentáciou existencie vady\nzmätočnosti snaží spochybniť právne posúdenie sporu odvolacím súdom (rovnaké námietky uvádza aj\npri nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím súdom podľa § 421 ods. 1 CSP), ktorá však aj v\nprípade jej opodstatnenosti by mala za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku,\nnezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, viď konštantnú\njudikatúru najvyššieho súdu (R 24/2017, 9Cdo/248/2021, 9Cdo 265/2021).\n\n15. Z týchto dôvodov najvyšší súd dospel k záveru, že žalobkyňa nedôvodne argumentovala,\nže rozsudok odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnený. Len sama polemika s rozhodnutím\nodvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu či kritika jeho\nprístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v §\n420 písm. f) CSP. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo na to, aby bol účastník konania\npred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a\npredstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol\nv súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním\nnavrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n16. Vzhľadom na uvedené dovolací súd uzatvára, že vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezistil,\npreto je dovolanie v tejto časti procesne neprípustné.\n17. Dovolateľka namietala aj nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom v zmysle § 421 ods.\n1 písm. b) CSP.\n18. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n19. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n20. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti\ndovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP (podobne ako predchádzajúca právna\núprava, pozn.) dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.\n21. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a) až c) CSP, musí mať\nzreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie\no skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že má ísť o\notázku riešenú odvolacím súdom a to buď o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), alebo\no procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\n22. Predmetom dovolacieho prieskumu bolo posúdenie dôvodnosti uplatneného dovolacieho dôvodu v\nzmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP s vymedzením právnej otázky dovolateľky: 1/ pre nesplnenie ktorej\nsplátky je veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, ak je dlžníkom spotrebiteľ a 2/ je\nnesplnenou splátkou na účely plynutia premlčania v zmysle druhej vety ustanovenia § 103 OZ v spore\nzo spotrebiteľskej zmluvy v prípadoch, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach a došlo k uplatneniu práva\npodľa § 565 OZ a v spojení s § 53 ods. 9 OZ, splátka, ktorá v súlade s § 565 veta druhá OZ bezprostredne\npredchádza uplatneniu tohto práva, alebo iná splátka.\n23. Dovolací súd má zato, že žalobkyňa spôsobom zodpovedajúcim zákonu vymedzila právnu otázku,\nriešenie ktorej bolo pre rozhodnutie odvolacieho súdu kľúčové. Právne účinky dovolania nastávajú\npodaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Prípustnosť dovolania treba preto posudzovať\npodľa stavu v čase jeho podania. V posudzovanej veci žalobkyňa v dovolaní zákonu zodpovedajúcim\nspôsobom zadefinovala relevantnú právnu otázku, ktorá v čase rozhodovania odvolacieho súdu (9.\nseptembra 2021) a ani v čase podania dovolania (2. decembra 2021) nebola dovolacím súdom\nvyriešená. Najvyšší súd predmetnú otázku riešil, a to v rozhodnutiach z 29. novembra 2022 sp. zn.\n7Cdo/268/2020 (publikovaným v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2023 pod č. 29), z 30.\nnovembra 2022 sp. zn. 5Cdo/224/2021, z 15. decembra 2022 sp.zn. 4Cdo/132/2021.\n\n24. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná\na plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n25. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých\nsplátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),\nzačne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.\n26. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,\nmôže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so\nzaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie\ntohto práva.\n27. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre\nnesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže\nveriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.\n28. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať\núčinky premlčania podľa § 100 OZ. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý\nmá určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon. Ustanovenie § 101 OZ upravuje\ntrojročnú všeobecnú premlčaciu dobu.\n29. Občiansky zákonník stanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Za tento deň sa\nvšeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť\ndôvodne podaná žaloba na súd (actio nata). Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo\nmohlo vykonať po prvý raz. Rozhodujúcou skutočnosťou z hľadiska možnosti uplatniť právo na súde a\nzačiatku plynutia (všeobecnej) premlčacej doby je okamih splatnosti (zročnosti) záväzku (dlhu), ktorý je\nkonkrétnym momentom, kedy je dlžník povinný záväzok (dlh) splniť, a nie momentom, kedy je dlžník\nk splneniu iba oprávnený.\n30. Splatnosť úverovej pohľadávky žalobkyne je daná spotrebiteľskou úverovou zmluvou, v ktorej\nsi banka (právna predchodkyňa žalobkyne) s dlžníkmi (žalovanými) dohodli plnenie v splátkach, s\noprávnením banky pre prípad neuhradenia dlžníkmi splatné peňažné záväzky v termíne, vyhlásiť úver\nza splatný.\n31. Ide o postupné čiastkové plnenie, ktoré nie je ani opakujúcim sa, či trvajúcim plnením, ani čiastočným\nplnením. V prípade takéhoto čiastkového plnenia, ktoré je v literatúre prevažne označované ako plnenie\nv splátkach, je plnenie vopred rozvrhnuté do čiastkových úsekov, ktoré až ako spoločný celok tvoria dlh.\nSplatnosť týchto úsekov je však daná samostatne (oddelene), teda každý diel má určenú svoju konkrétnu\nsplatnosť. Celkový predmet záväzku je však vopred kvantitatívne určený, pričom jednotlivo plnenými\ndielmi sa rozsah celej pohľadávky postupne znižuje. Ide teda o rozloženie zamýšľaného jednorazového\nplnenia v niekoľkých postupných čiastkových plneniach, taktiež jednorazových, pričom dobu splnenia\ntreba rozlišovať jednak pre plnenie celého záväzku, jednak pre jednotlivé čiastkové plnenie. Dobou\nsplnenia čiastkového plnenia je doba jednorazového splnenia jednotlivej dávky, dobou splnenia celého\nzáväzku je doba splnenia poslednej dávky - teda poslednej splátky. V prípade čiastkového plnenia veriteľ\nnemôže žiadať dlžníka o splnenie jednorazové; to však neplatí pre situáciu uvedenú v ustanovení §\n565 OZ, v ktorej dlžník včas a riadne nesplnil niektorú zo splátok, ak to bolo dohodnuté alebo určené v\nrozhodnutí - tu je veriteľ oprávnený žiadať dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky, s ktorou sa dlžník ocitol\nv omeškaní, pričom toto oprávnenie môže veriteľ uplatniť iba do splatnosti najbližšej budúcej splátky. V\ntakomto prípade dlžník stráca výhodu čiastkového plnenia.\n32. Počet mesačných splátok, ich výška aj doba splatnosti jednotlivých splátok bola v zmluve o\nspotrebiteľskom úvere vopred stanovená, pričom splatnosť, prípadné omeškanie a premlčanie je pri\nplnení v splátkach treba posudzovať samostatne ohľadom každej zo splátok, premlčacia doba plynie pri\nkaždom čiastkovom plnení odo dňa jeho splatnosti. Ak pri takto dojednanom plnení sa pre nesplnenie\nniektorého čiastkového plnenia stane splatný celý dlh, začne pre celý dlh plynúť premlčacia doba\nodo dňa splatnosti nesplneného čiastkového plnenia (t. j. splátky). Splnením jednotlivých splátok dlh,\nčo do príslušnej čiastky zaniká, úplne zanikne až splnením poslednej čiastky (poslednej splátky).\n\nVo svojej podstate je dlh splátkami rozdelený do niekoľkých čiastkových, zreteľne oddelených a\nrelatívne samostatných dlhov, ktoré majú určitú vzájomnú súvislosť a v celku predstavujú súhrnnú výšku\npohľadávky. V prípade dojednania straty výhody splátok (ako je to podľa danej úverovej zmluvy), ktorá sa\nprejaví v špecifickej zmluvnej sankcii za omeškanie s niektorou zo splátok, dôjde k zosplatneniu celého\nzvyšku dlhu. Omeškaním splatnosti jednej splátky si tak dlžník privodí splatnosť aj všetkých budúcich\nsplátok.\n33. Podľa § 103 OZ plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už\nod splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Zákonodarca týmto zákonným\nustanovením mienil modifikovať, aby sa pri strate výhody splátok počítala premlčacia doba celého\ndlhu už odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, čo je v súlade s\ncieľom, resp. zámerom inštitútu premlčania ako stimulácie veriteľa k rýchlemu (včasnému) uplatneniu\njeho práv (podľa zásady vigilantibus iura) ako aj snahy predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej\nnúdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť tým k právnej istote účastníkov občianskoprávnych\nvzťahov (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/146/2008). Názor, že premlčacia doba zvyšku\ndlhu plynie až od jeho splatnosti, teda po tom, čo veriteľ svoje právo podľa § 565 OZ uplatnil (§ 563\nOZ) by neprípustne umožňoval odsúvať začiatok plynutia premlčacej doby nečinnosťou veriteľa, čomu\nzabraňuje skutočnosť, že toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej\nsplátky (druhá veta § 565 OZ), čo je v súlade i s tým legitímnym podkladom vyplývajúcim z § 101 veta\ndruhá OZ, že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n34. Pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej\npohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so\nzaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie\ntohto práva (citovaný § 53 ods. 9 OZ). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca\nv § 53 ods. 9 OZ zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže\npožadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že už uplynuli tri\nmesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa)\nv lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565\nOZ je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka\nna to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné (pozri Jaroslav\nKrajčo: Občiansky zákonník pre prax, Eurounion, máj 2015, komentár k § 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka).\n35. Z hľadiska vzťahu medzi „trojmesačnou dobou“ a „lehotou nie kratšou ako 15 dní“, ktoré uvádza §\n53 ods. 9 OZ, zákonodarca výslovne neupravuje, či môžu plynúť súbežne alebo či uvedená minimálne\n15-dňová lehota môže začať plynúť až po uplynutí trojmesačnej doby. Z § 565 veta druhá OZ vyplýva\niba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do\nsplatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania\nso zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 OZ). Jednoznačným je iba to, že v čase uplatnenia práva je\nspotrebiteľ v omeškaní s plnením niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie\npráva po upozornení dlžníka.\n36. Najvyšší súd zastáva názor, že 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná\nešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, vychádzajúc z charakteru\nupozornenia na možnosť zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka ho ešte odvrátiť, navyše\npokiaľ uplatneniu tohto práva nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú zo skorších splátok.\n37. Z ustanovenia § 103 OZ tiež vyplýva, že premlčacia doba začína plynúť spätne od splatnosti\nomeškanej splátky, čo má podstatu v právnej logike, keďže je nesporné, že veriteľ môže svoje právo\npožadovať, okamžité splnenie celého dlhu vykonať už na druhý deň po splatnosti splátky, pre ktorej\nnesplnenie bol dlh zosplatnený. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch.\nTam podľa § 53 ods. 9 OZ vo všeobecnosti začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po\nuplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý\ndlh. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvýkrát (§ 101 OZ). Veriteľovi tým\nzostane na uplatnenie svojho práva na súde menej ako celé tri roky všeobecnej premlčacej doby (§ 101\nOZ), pretože tomu bráni práve znenie § 53 ods. 9 OZ.\n\n38. Vo vzťahu k samotnej dovolacej otázke je nevyhnutné dôsledne zvážiť redukciu aplikovateľnosti\n§ 103 veta druhá OZ, t. j. vyňatie predmetného zákonného ustanovenia pre prípady z oblasti\nspotrebiteľských vzťahov, na ktoré sa vzťahuje § 53 ods. 9 OZ. Na takýto postup musia byť\nskutočne pádne dôvody, ktoré na základe systému hodnôt chránených ústavným poriadkom a zákonmi\nopodstatňujú záver, že zákonodarca daný prípad skutočne nechcel zahrnúť do hypotézy právnej normy,\na preto túto normu treba redukovať, nakoľko to narúša princíp právnej istoty.\n39. Zákonodarca všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu nestanovuje absolútne, zákon v konkrétne\nvymedzených prípadoch môže určiť i osobitnú premlčaciu dobu čo do okamihu začiatku jej plynutia, ako\naj čo do jej dĺžky, takýto zámer ale z § 103 a § 53 ods. 9 OZ nie je možné vyvodiť. Logická je i úvaha, že\npripustením uplatnenia druhej vety § 103 OZ aj v spotrebiteľských vzťahoch by sa dĺžka premlčacej doby\ndostala do rozporu s už spomenutým § 101 OZ v neprospech veriteľa. Navyše premlčanie je právny\ninštitút, ktorý oslabením subjektívneho práva veriteľa zvýhodňuje práve dlžníka ako porušiteľa zmluvnej\npovinnosti. Opačným postupom by sme sa dostali do rozporu s princípom rovnosti v právach, práve ktorý\nprincíp slúži k bezprostrednému naplneniu účelu právnej úpravy, rešpektujúc tak i danosti požiadavky\nochrany slabšej strany v spotrebiteľských vzťahoch. Pri ustanovovaní zákonných podmienok ochrany\nspotrebiteľa, dlžníka, je totiž nutné dbať na vyváženosť právnej úpravy z hľadiska jednotlivých ústavných\nštandardov, vrátane princípu právneho štátu. Aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou\nsúčasného súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov\nje nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné právne inštitúty. V danom prípade sa to\nprejavuje potrebou zabrániť, aby sa slabšia strana - spotrebitelia dostali do horšieho postavenia ako\nveritelia. V danom prípade ale najvyšší súd nevidí legitímny dôvod, ktorý by takýto rozdielny prístup\nospravedlňoval. Len to, že spotrebiteľ si ako slabšia strana vyžaduje vyššiu ochranu, tu nestačí.\n40. Otázkou potom zostáva, kedy pre spotrebiteľské vzťahy, na ktoré dopadá § 53 ods. 9 OZ\nzačína plynúť premlčacia doba, keďže práva z týchto vzťahov sú premlčateľné. V tejto súvislosti\nje predovšetkým potrebné ustáliť, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho\nzákonníka), teda kedy najskôr mohol veriteľ úspešne podať žalobu na súd (R 17/2017). Uvedené\nzákonné ustanovenie (okrem iného) sleduje nielen dosiahnutie splatnosti celej pohľadávky veriteľa\n(dodávateľa) pri nesplnení povinností dlžníka (spotrebiteľa) riadne a včas plniť dojednané čiastkové\nplnenia (splátky), ale aj vylúčenie tejto možnosti, ak by bolo takéto porušenie iba krátkodobé,\nnepresahujúce dobu troch mesiacov odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Následne ju dopĺňa tým,\nže podmienkou výzvy na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ktoré právo môže\nveriteľ uplatniť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky je, že veriteľ v zákonnej lehote nie kratšej\nako 15 dní upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto ustanovenia, ktorá začína plynúť nasledujúci deň\npo tom, čo veriteľovi (dodávateľovi) vzniklo právo podľa § 565 OZ, t. j. po uplynutí troch mesiacov od\nomeškania so zaplatením splátky, bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Lehota,\nv ktorej musí byť toto právo uplatnené, je najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky a veriteľ tak môže\nurobiť až po uplynutí lehoty troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods.\n9 OZ).\n41. Vychádzajúc z daných teoretických východísk, ako i zo znenia na vec vzťahujúcich sa zákonných\nustanovení, najvyšší súd zastáva názor, že veriteľ sa na súde mohol po prvý raz domáhať svojho\npráva prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so\nsplnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (za súčasného splnenia upozornenia\nna zosplatnenie). Práve tento deň je teda najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz\n(§ 101 OZ), čo v danom kontexte znamená, že tento deň je aj začiatkom plynutia premlčacej doby\npráva požadovať splnenie celého dlhu, čím sa naplní i zámer zákonodarcu, aby premlčacia doba pri\nzosplatnení celého dlhu nezávisela od vôle veriteľa (§ 103 OZ).\n42. Najvyšší súd po zhrnutí významných právnych hľadísk vzťahujúcich sa na danú vec uzatvára, že\npodľa § 103 OZ pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti\nsplátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v\nspotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 OZ (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť\nprvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie\nktorej sa stal splatným celý dlh. Na tomto závere sa ustálila aktuálna rozhodovacia prax dovolacieho\nsúdu (por. 9Cdo/368/2021, 1Cdo/53/2021, 2Cdo/298/2021, 4Cdo/250/2021, R 7/2023).\n\n43. V kontexte uvedeného najvyšší súd záverom konštatuje, že nie je možné považovať za správny\nprávny názor odvolacieho súdu, že v spotrebiteľských vzťahoch premlčacia doba celého zosplatneného\ndlhu plynie od zročnosti prvej nesplnenej splátky, s ktorou sa žalovaný dostala do omeškania. Dovolaním\nnapadnuté rozhodnutie tak spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Z\nuvedených dôvodov preto dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie (§ 449 ods. 1, § 450 CSP).\n44. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej\ninštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,\nrozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n45. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}