{"guid": "470c44fa-10e0-4c51-8c9b-5b7409505b8c:fe06def6-d15c-4b7c-a80c-1af06c9c065e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8322010109.1", "spisova_znacka": "5Tdo/29/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/29/2024 z 23. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. mája 2024, sp. zn. 5Tdo/29/2024, ECLI:SK:NSSR:2024:8322010109.1", "identifikacne_cislo": "8322010109", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Priečinská", "sudca_id": 497, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-priecinska-497", "datum_vydania": "2024-05-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-188.odsek-1", "nazov": "§ 188 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-188.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-188"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-188.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 188 ods. 2 písm. c) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-188.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-188"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-138", "nazov": "§ 138 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-138", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-138"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. d) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. g) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. h) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-1", "nazov": "§ 386 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-386"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-2", "nazov": "§ 386 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-386"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-388.odsek-1", "nazov": "§ 388 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-388.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-380.odsek-2", "nazov": "§ 380 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-380.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-380"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-188", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-138", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-386", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-388", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-380"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fe06def6-d15c-4b7c-a80c-1af06c9c065e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8322010109.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8322010109.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8322010109.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Tdo/29/2024\n8322010109\n23. 05. 2024\nJUDr. Juraj Kliment\nECLI:SK:NSSR:2024:8322010109.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov\nJUDr. Mariána Mačuru a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obvineného Y. V. a spol., pre zločin lúpeže\npodľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a\niné, prerokoval v Bratislave 23. mája 2024 na neverejnom zasadnutí s následným verejným vyhlásením\nrozsudku dovolanie obvineného podané prostredníctvom obhajcu Mgr. Valéra Podoľskija proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove z 21. júla 2022, č. k. 4To/22/2022-1102, a takto\nrozhodol:\nI. Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku sa vyslovuje, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 21.\njúla 2022, č. k. 4To/22/2022-1102, z dôvodu § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku\nbol porušený zákon\nv ustanoveniach § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného\nzákona, § 194 ods. 1 Trestného zákona, § 319 Trestného poriadku a § 321 ods. 1, písm. b), písm. d),\nods. 2 Trestného poriadku v neprospech obvineného Y. V..\nII. Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku sa zrušujú rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21. júla\n2022, č. k. 4To/22/2022-1102 - vo výrokoch týkajúcich sa obvineného Y. V., rozsudok Okresného súdu\nHumenné zo 14. septembra 2022, sp. zn. 3T/2/2021 - vo výroku o upustení od uloženia súhrnného\ntrestu u obvineného Y. V., ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak\nvzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nIII. Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku sa Krajskému súdu v Prešove prikazuje, aby vec v potrebnom\nrozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nIV. Podľa § 380 ods. 2 Trestného poriadku sa obvinený Y. V. neberie do väzby.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Humenné (ďalej aj „okresný súd“) rozsudkom z 18. mája 2022, sp. zn. 1T/17/2022,\nuznal obvinených Y. V., ml. G. R., ml. G. E. a ml. N. E. za vinných, a to obvineného Y. V. v bode\n1) za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“) formou\nspolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., v bode 3) za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. v\njednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.\nzák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., v bode 4) za prečin porušovania domovej slobody\npodľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., obvineného ml. G. R. v bodoch 1), 2) za prečin krádeže podľa\n§ 212 ods. 1 písm. b) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. pokračovacím spôsobom\npodľa § 122 ods. 10 Tr. zák., v bode 3) za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom\nsúbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. formou\n\nspolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., obvineného ml. G. E. v bode 1), 2) za prečin krádeže podľa § 212\nods. 1 písm. b) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. pokračovacím spôsobom podľa §\n122 ods. 10 Tr. zák. a obvineného ml. N. E. v bode 2) za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Tr.\nzák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na skutkovom základe, že\n1) obvinení Y. V., ml. G. R. a ml. G. E. dňa 19.07.2021 v čase okolo 21.00 hod. po predchádzajúcej\nvzájomnej dohode s úmyslom odcudzenia vecí prišli k obytnému bloku na ulici L.. U. XXX/X v G.,\nkde následne Y. V. vyhol na okne pivnice, ktoré bolo pootvorené na vetranie, kovovú lamelu, ktorá\nzabezpečovala okno a následne Y. V. spolu s G. R.Č. vošli do pivnice, odkiaľ odcudzili 4 kusy tekutého\nprášku, 6 kusov plechoviek nealkoholického piva a 6 ks slnečnicového oleja, následne po tom, ako vyšli\nvon z pivnice, okno nechali pootvorené na predtým Y. V. vyhnutej lamele, zatiaľ čo G. E. dával pozor\npred obytným blokom na ulici L.. U. XXX/X v G., čím takto svojím konaním spôsobili poškodenému K.\nE. z G. škodu krádežou vo výške 40,00 Eur a poškodení plastového okna škodu vo výške 10,00 eur,\n2) obvinení ml. G. R., ml. G. E. a ml. N. E. dňa 20.07.2021 v čase okolo 21.00 hod. po predchádzajúcej\nvzájomnej dohode s úmyslom odcudzenia vecí prišli k obytnému bloku na ulici L.. U. XXX/X v G., kde\nnásledne spoločne vyhli na okne pivnice, ktoré bolo pootvorené pre vetranie, kovovú lamelu, ktorá\nzabezpečovala okno a následne ml. G. R. vošiel do pivnice, odkiaľ odcudzil čierny kufrík, v ktorom\nbola uložená vŕtačka zn. D. s príslušenstvom a následne po tom, ako vyšiel von z pivnice, okno nechal\npootvorené na nimi predtým vyhnutej lamele, zatiaľ čo ml. G. E. a ml. N. E. dávali pozor pred obytným\nblokom na ulici L.. U. XXX/X v G., čím takto svojím konaní spôsobili poškodenému K. E. z G. škodu\nkrádežou vo výške 40,00 eur,\n3) obvinení Y. V. a ml. G. R. v presne nezistenom čase od 22.00 hod. do 23.15 hod. dňa 06.08.2021, po\npredchádzajúcej spoločnej vzájomnej dohode v úmysle odcudziť nejaké veci, aby si takto zabezpečili\nfinančné prostriedky pre svoje potreby, prišli z miesta svojho bydliska k rodinnému domu č. XXX v obci\nČ., okres G., o ktorom vedeli, že v ňom žije poškodený D. T., prezývaný „R.“, kde si otvorili bránku\noplotenia, cez pozemok dvora prešli až k vchodovým dreveným dverám do rodinného domu, na ktorých\nnásilím odstránili jednu drevenú latku, takto sa potom dostali do predsiene rodinného domu, kde Y. V.\nzapaľovačom, ktorý si priniesol so sebou, podpálil polystyrénovú výplň na ďalších dverách vedúcich do\nobytnej časti domu, ktoré boli zamknuté z vnútra izby, pričom keď na toto už reagoval vlastník tohto\nrodinného domu D. T. tak, že ich vyzval, aby obaja opustili jeho rodinný dom, pričom Y. V. žiadal od neho\ncigaretu s tým, že len pofajčia a pôjdu preč, následne z rodinného domu obaja obvinení odišli a cca po\n15 minútach sa k dverám v predsieni vrátili, polystyrénovú výplň na dverách vylomili, dvere si odomkli\nkľúčom, ktorý bol v zámku z vnútornej časti obývacej izby, prešli do izby, v ktorej sa nachádzal D. T., do\nktorého Y. V. sotil takou silou a intenzitou, že spadol na zem, následne na to ml. G. R. vzal zo stola nôž\na hodil ho smerom na D. T., ktorého však netrafil, následne do neho hodil ohrievač, ktorým ho zasiahol,\nY. V. chytil D. T. rukami pod krkom a začal ho dusiť, kde vtedy ho ml. G. R. pravou rukou zovretou v\npäsť najmenej dvakrát udrel do oblasti tváre, Y. V. pri dusení D. T. dvihol hlavu tak, aby nevidel, že čo z\njeho domu ukradnú a vtedy ml. G. R. zo zeme v kuchyni od skrine odcudzil 1 ks. motorovú pílu zn. E.,\nbez výrobného čísla, a zo stola v obývacej miestnosti odcudzil 1 ks. tlačidlový mobilný telefón nezistenej\nznačky a výrobného čísla, a tieto veci vyniesol von z rodinného domu, a keď už bol von z rodinného\ndomu, tak Y. V. uvoľnil zovretie pod krkom D. T., pustil ho a tiež vyšiel von z rodinného domu, následne\nspoločne s ml. G. R. odišli do mesta G., čím takto svojím konaním D. T. nespôsobili zranenie, ktoré by\nsi vyžiadalo liečenie, krádežou vecí mu spôsobili škodu vo výške 330,00 eur a poškodením zariadenia\ndomu mu spôsobili škodu vo výške 10,00 eur,\n4) obvinený Y. V. v presne nezistenom čase, okolo 22.00 hod. dňa 07.08.2021 pristúpil k oknu bytu\nnachádzajúcemu sa na prízemí bytového domu č. XXX/X na ul. M. v G. takým spôsobom, že za pomoci\nďalšej presne nezistenej osoby vyskočil na parapetu okna, rukou roztrhol sieťku proti hmyzu, cez takto\nvzniknutý otvor prestrčil ruku a okno pootvorené na vetračku si zvnútra otvoril, kde pri vchádzaní do bytu\nbol vyrušený krikom jednej z nájomníčiek bytového domu, následne preto prebehol cez byt až k jeho\nvchodovým dverám, cez ktoré z bytu vybehol a cez hlavný vchod tento bytový dom opustil, čím takto\nsvojím konaním spôsobil vlastníčke bytu PhDr. H. R. poškodením sieťky proti hmyzu škodu vo výške\n60,00 eur.\nZa to okresný súd obvinenému Y. V. uložil podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. prihliadajúc v zmysle § 38 ods.\n2, ods. 3 Tr. zák. na § 36 písm. d), písm. j) Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia\nslobody na 3 roky.\nPodľa § 51 ods. 1 Tr. zák. výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň určil\nprobačný dohľad nad správaním obvineného v skúšobnej dobe.\n\nPodľa § 51 ods. 2 Tr. zák. ustanovil skúšobnú dobu na 2 roky a 6 mesiacov a zároveň uložil obvinenému\npovinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu spočívajúce v príkaze v zmysle § 51 ods. 4 písm. a)\nTr. zák. nepriblížiť sa úmyselne k poškodenému D. T. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a v zmysle\n§ 51 ods. 4 písm. l) Tr. zák. v príkaze dostaviť sa na príslušný útvar Policajného zboru určený podľa\nmiesta pobytu a to v čase určenom probačným a mediačným úradníkom aj opakovane podľa pokynov\nprobačného a mediačného úradníka.\nObvinenému ml. G. R. podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na\n§ 36 písm. j), písm. l) Tr. zák., podľa § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., s použitím § 117 ods. 1 Tr. zák. úhrnný\ntrest odňatia slobody na 1 rok a 6 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon uloženého trestu\nodňatia slobody podmienečne odložil. Podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu na 2 roky.\nObvineným ml. G. E. a ml. N. E. podľa § 98 písm. a) Tr. zák. zhodne upustil od potrestania.\nProti uvedenému rozsudku podali odvolania\n- prokurátor v neprospech obvinených Y. V. a ml. G. R. proti výroku o vine pre skutok v bode 3) a výroku\no treste,\n- obvinený Y. V. proti výroku o vine pre skutok v bode 3) a výroku o treste.\nO odvolaniach obvineného a prokurátora Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“) rozhodol\nrozsudkom z 21. júla 2022, č. k. 4To/22/2022-1102 tak, že napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm.\nb), písm. d), ods. 2 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) zrušil vo výroku o vine pod bodom 3) a celý\nvýrok o treste vo vzťahu k obvinenému Y. V. a obvinenému ml. G. R. a rozhodujúc sám podľa § 322\nods. 3 Tr. por. uznal obvineného Y. V. a obvineného ml. G. R. za vinných zo zločinu lúpeže podľa §\n188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s\nprečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. vo forme spolupáchateľstva podľa\n§ 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase od 22.00 hod. do 23.15 hod. dňa\n06.08.2021, po predchádzajúcej spoločnej vzájomnej dohode v úmysle odcudziť nejaké veci, aby si takto\nzabezpečili finančné prostriedky pre svoje potreby, prišli z miesta svojho bydliska k rodinnému domu č.\nXXX v obci Č., okres G., o ktorom vedeli, že v ňom žije poškodený D. T., prezývaný „R.“, kde si otvorili\nbránku oplotenia, cez pozemok dvora prešli až k vchodovým dreveným dverám do rodinného domu, na\nktorých násilím odstránili jednu drevenú latku, takto sa potom dostali do predsiene rodinného domu, kde\nY. V. zapaľovačom, ktorý si priniesol so sebou, podpálil polystyrénovú výplň na ďalších dverách vedúcich\ndo obytnej časti domu, ktoré boli zamknuté z vnútra izby, pričom keď na toto už reagoval vlastník tohto\nrodinného domu D. T. tak, že ich vyzval, aby obaja opustili jeho rodinný dom, pričom Y. V. žiadal od neho\ncigaretu s tým, že len pofajčia a pôjdu preč, následne z rodinného domu obaja obvinení odišli a cca po\n15 minútach sa k dverám v predsieni vrátili, polystyrénovú výplň na dverách vylomili, dvere si odomkli\nkľúčom, ktorý bol v zámku z vnútornej časti obývacej izby, prešli do izby, v ktorej sa nachádzal D. T., do\nktorého Y. V. sotil takou silou a intenzitou, že spadol na zem, následne na to ml. G. R. vzal zo stola nôž\na hodil ho smerom na D. T., ktorého však netrafil, následne do neho hodil ohrievač, ktorým ho zasiahol,\nY. V. chytil D. T. rukami pod krkom a začal ho dusiť, kde vtedy ho ml. G. R. pravou rukou zovretou v\npäsť najmenej dvakrát udrel do oblasti tváre, Y. V. pri dusení D. T. dvihol hlavu tak, aby nevidel, že čo\nz jeho domu ukradnú a vtedy ml. G. R. zo zeme v kuchyni od skrine odcudzil 1 ks motorovú pílu zn. E.,\nbez výrobného čísla, a zo stola v obývacej miestnosti odcudzil 1 ks tlačidlový mobilný telefón nezistenej\nznačky a výrobného čísla, a tieto veci vyniesol von z rodinného domu, a keď už bol von z rodinného\ndomu, tak Y. V. uvoľnil zovretie pod krkom D. T., pustil ho a tiež vyšiel von z rodinného domu, následne\nspoločne s ml. G. R. odišli do mesta G., čím takto svojím konaním D. T. nespôsobili zranenie, ktoré by\nsi vyžiadalo liečenie, krádežou vecí mu spôsobili škodu vo výške 330,00 eur a poškodením zariadenia\ndomu mu spôsobili škodu vo výške 10,00 eur.\nZa to krajský súd obvinenému Y. V. uložil podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. d), písm. j)\nTr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. v spojení s § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest\nodňatia slobody na 7 rokov a podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia slobody\nzaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\nObvinenému ml. G. R. podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák., § 37 písm.\nh) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., v spojení s § 41 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 117 ods. 1 Tr.\n\nzák. úhrnný trest odňatia slobody na 2 roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu výkon uloženého\ntrestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na\n2 roky a 6 mesiacov.\nPodľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného Y. V. zamietol.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal dovolanie obvinený Y. V. prostredníctvom obhajcu Mgr.\nValéra Podoľskija podaním z 19. februára 2024 z dôvodov § 371 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. g),\npísm. h) a písm. i) Tr. por. a podľa § 374 ods. 3 Tr. por. namietal aj konanie na súde I. stupňa, keďže\npochybenia zo strany prvostupňového súdu neboli napravené odvolacím súdom.\nDovolateľ vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. namietol, že na\nhlavnom pojednávaní konanom 18. mája 2022 obvinený Y. V. vzal návrhy na dokazovanie späť, resp.\nnetrval na vykonaní ním navrhovaného dokazovania a učinil tak bez predchádzajúcej právnej porady so\nsvojim obhajcom, keďže okresný súd nepripustil uvedenú poradu. V ďalšom na inom mieste ohľadom\ndovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. namietal, že súd I. stupňa aj odvolací súd, sa\nnevysporiadali s množstvom rozporov, resp. nezmyslov a pochybností v konaní a že v tomto smere\nabsentuje akékoľvek odôvodnenie v rozsudkoch súdu I. stupňa a odvolacieho súdu, pričom v tejto\nsúvislosti odkázal v celom rozsahu na svoje odvolanie podané proti rozsudku súdu I. stupňa, resp. že\nsúdy nevykonali žiadny z navrhovaných dôkazov, čo v rozsudkoch nezdôvodnili a vznikli pochybnosti\nna základe nedostatočných skutkových zistení, v dôsledku ktorých treba konanie doplniť o nové dôkazy,\nresp. niektoré treba opakovať. K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. d) Tr. por. uviedol,\nže obvinený nebol prítomný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu 21. júla 2022, pretože v ÚVV a\nÚVTOS Košice mu 29. júna 2022 dal zamestnanec tohto ústavu podpísať prehlásenie, že nechce byť\nprítomný na pojednávaní, čím tento zamestnanec v podstate suploval činnosť advokáta, čo považoval\ndovolateľ za nezákonné. K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. uviedol, že na\nvýsluchoch vykonaných na OO PZ Medzilaborce 6. decembra 2021 a 7. decembra 2021 bol prítomný\naj obhajca ml. G. R. JUDr. Anton Wagner, pričom G. R. nebol v tom čase obvinený, ale bol svedok\na uvedené má za následok nezákonnosť týchto výsluchov a nemožnosť odsúdenia dovolateľa na ich\nzáklade. Poukazoval na vyjadrenie obvineného z hlavného pojednávania, že mu policajti pri jeho prvom\nzadržaní sľubovali, že keď sa prizná, tak ho pustia, resp. na vyjadrenie obvineného, že si neprečítal\nlistiny, ktoré mu dali policajti, keď ho prvýkrát vypočúvali, resp. poukazoval, že je na hlboké zamyslenie\nopätovné zadržanie obvineného spojené s následným vzatím do väzby bez zmeny podmienok, za\nktorých bol pôvodne prepustený na slobodu. V ďalšom namietal, že počas celého konania nebola\nvykonaná rekognícia, napriek návrhu obvineného z 15. októbra 2021, a tak sú prítomné dôvodné\npochybnosti, či druhým páchateľom popri ml. G. R. je dovolateľ. Dovolateľa za obvineného účelovo\nurčili OČTK, keď poškodenému účelovo predložili len dve fotografie nejakých neznámych osôb. V celom\ndome poškodeného D. T. a ani na nožíku a kladive a jeho tele sa nenašla žiadna daktyloskopická,\nbiologická, prípadne iná stopa preukazujúca účelové tvrdenia poškodeného T. a obvineného ml. G. R..\nVo vzťahu k dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. h) a písm. i) Tr. por. uviedol, že dovolateľ bol\ndovolaním napadnutým rozsudkom krajského súdu uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu,\nnež ktorého sa mal dopustiť a nesprávnym právnym posúdením skutku nemohol krajský súd dospieť k\nsprávnemu uloženiu trestu. Dovolateľ mal za to, že správne postupoval okresný súd, keď obvineného\nvo vzťahu ku skutku pod bodom 3) obžaloby uznal za vinného pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1\nTr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2\npísm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., a nie ako postupoval krajský súd, keď\nho uznal za vinného pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na §\n138 písm. e) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s § 194 ods. 1 Tr. zák. vo forme spolupáchateľstva podľa\n§ 20 Tr. zák. nesprávne vychádzajúc zo stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 116/2012.\nUvedené stanovisko považoval dovolateľ pre daný prípad za nepoužiteľné, resp. neaplikovateľné, čo\nvyplýva už len zo skutočnosti, že pojednáva o jednočinnom súbehu trestného činu krádeže vlámaním a\npoškodzovania cudzej veci vlámaním a nie trestného činu lúpeže s tým, že ak došlo k vlámaniu do domu\npoškodeného, je použitie prísnejšej právnej kvalifikácie neaplikovateľné ako to dostatočne a podrobne\nodôvodnil súd I. stupňa vo svojom rozsudku, s ktorým sa dovolateľ stotožňuje. Dovolateľ navrhol apelujúc\nna použitie zásady in dubio pro reo, aby dovolací súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21. júla\n2022, sp. zn. 4To/22/2022 a rozsudok Okresného súdu Humenné z 18. mája 2022, sp. zn. 1T/17/2022\na vec vrátil na ďalšie konanie.\n\nK dovolaniu sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné (ďalej len „prokurátor“) písomným\npodaním z 11. apríla 2024, v ktorom uviedol, že obvineným uplatnené dovolacie dôvody neboli naplnené.\nNa hlavnom pojednávaní konanom 18. mája 2022 obvinený na základe výzvy súdu, bez toho aby čo i len\nnaznačil, že sa chce s obhajcom poradiť ohľadne ním uplatnených návrhov na dokazovanie, odpovedal\nnegatívne a obhajca žiadnym spôsobom nerozporoval toto stanovisko obvineného a ani dodatočne\nnežiadal súd o moderovanie tohto vyjadrenia obvineného. Prokurátor uviedol, že mu nie sú známe\nžiadne skutkové okolnosti, za ktorých malo údajne dôjsť k vzdaniu sa účasti obvineného na verejnom\nzasadnutí odvolacieho súdu. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) uviedol,\nže vina obvineného bola jasne preukazovaná konzistentnou výpoveďou poškodeného už od prvého\noznámenia tejto udalosti, vrátane priznania oboch zadržaných a pokiaľ obhajca rozporuje spáchanie\nsamotného skutku, tak tieto jeho vyjadrenia plynú z ignorovania existujúcich a zákonným spôsobom\nvykonaných dôkazov. Nemožno sa stotožniť ani s dovolacími dôvodmi podľa § 371 ods. 1 písm. h)\na písm. i) Tr. por., keďže vo svojej podstate dovolacia argumentácia obvineného spočíva v odmietaní\npričítania osobitného kvalifikačného znaku spáchania skutku „vlámaním“ k prísnejšej skutkovej podstate\ntrestného činu lúpeže tak, ako to aplikoval krajský súd. Prokurátor prisvedčil, že odvolacím súdom\naplikované stanovisko R 116/2012 sa týkalo druhovo iného trestného činu a tým, že v tomto rozhodnutí\nnajvyšší súd definoval všeobecne aplikovateľný princíp v prípade zbiehajúcich sa trestných činov a to, že\naj je znak vlámania okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby pri právnej kvalifikácii\noboch zbiehajúcich sa trestných činov, použije sa len raz, a to ako súčasť právnej kvalifikácie, ktorá\nso znakom „vlámania“ spája prísnejšiu trestnosť činu. V takomto prípade je prísnejšia trestná sadzba\ndeterminantom vzťahu špeciality a teda výberu právnej kvalifikácie činu buď ako jednočinného súbehu\ntrestných činov alebo použitia kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu. Prokurátor záverom\nuviedol, že dovolacie námietky obvineného boli pôvodne odvolacími námietkami, na ktoré už odvolací\nsúd dal dovolateľovi zrozumiteľné odpovede, pričom dovolací súd nepreskúmava správnosť a úplnosť\nzisteného skutkového stavu, zabezpečiť správnosť a úplnosť skutkových zistení a následne aj skutok\nsamotný je vecou súdu I. stupňa a odvolacieho súdu. Preto navrhol, aby dovolací súd dovolanie\nobvineného podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol.\nDovolanie obvineného Y. V. spoločne s kompletným k veci prislúchajúcim spisovým materiálom bolo 15.\napríla 2024 predložené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací\nsúd“) a vec napadla na rozhodnutie do senátu 5T, ktorý podľa v tom čase účinného Rozvrhu práce\nnajvyššieho súdu na rok 2024 rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Štift a JUDr. Marián\nMačura.\nNásledne najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) postupom podľa § 378 Tr. por. predbežne\npreskúmal dovolanie obvineného, ako i predložený spisový materiál, a zistil, že dovolanie je prípustné [§\n368 ods. 1, ods. 2 písm. g) Tr. por.], bolo podané bolo podané oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b)\nTr. por.], po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov (§ 372 ods. 1 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu\n(§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.), na mieste, kde možno tento\nmimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.) a spĺňa aj nevyhnutné obsahové náležitosti\n(§ 374 Tr. por.). pričom zároveň je dovolanie aj dôvodné. O podanom dovolaní rozhodol najvyšší súd na\nneverejnom zasadnutí (§ 382a Tr. por.) s následným verejným vyhlásením rozsudku, pretože uplatnený\ndôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. podaného v prospech obvineného, bol zjavne\npreukázaný a bolo zrejmé, že vytýkané nedostatky povedú k postupu podľa § 386 Tr. por. a § 388 ods.\n1 Tr. por.\nÚvodom najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k\nnáprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie na revíziu skutkových zistení\nustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania.\nDovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou\nzárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého\nstupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd (§ 322 ods. 3 Tr. por.,\n§ 326 ods. 5 Tr. por.). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie\nvšetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže\nposudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený eo ipso prehodnocovať vykonané dôkazy bez\ntoho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na\nobjasnenie okolností potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže dovolací súd vykonať dokazovanie len\nv obmedzenom rozsahu podľa § 379 ods. 2 Tr. por. Preto možnosti podania dovolania sú obmedzené,\n\naby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná\ninštancia.\nV prípade uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. je zo samotnej formulácie\nzákonného ustanovenia zrejmé, že tento dovolací dôvod nie je splnený pri akomkoľvek porušení práva\nna obhajobu, ale zákon vyžaduje, aby bolo také právo porušené zásadným spôsobom. Takým zásadným\nporušením tohto práva je predovšetkým porušenie ustanovení o povinnej obhajobe, resp. porušenie\niných procesných ustanovení obdobného charakteru a závažnosti týkajúcich sa tohto práva. Právo na\nobhajobu garantované čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl.\n50 ods. 3 Ústavy SR nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich\njednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné\nporušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného\nv trestnom konaní, samo osebe nezakladá tento dovolací dôvod.\nV prípade tohto dovolacieho dôvodu dovolateľ namieta, že na hlavnom pojednávaní konanom 18. mája\n2022 obvinený Y. V. vzal návrhy na dokazovanie späť, resp. netrval na vykonaní ním navrhovaného\ndokazovania a učinil tak bez predchádzajúcej právnej porady so svojim obhajcom, keďže okresný súd\nnepripustil uvedenú poradu.\nV prvom rade najvyšší súd konštatuje, že zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 18. mája 2022 (č. l.\n975-984) vyplýva, že obvinený Y. V. na otázku samosudcu, či sa stotožňuje s návrhmi jeho obhajcu na\nvykonanie dôkazov z 18. marca 2022 a 14. apríla 2022, ktoré oboznámil, alebo ich nežiada vykonať,\nodpovedal, že nechce vykonávať tieto dôkazy. Následne bol samosudcom oboznámený návrh obhajcu\nna doplnenie dokazovania z 2. mája 2022 s otázkou, či sa týmto návrhom stotožňuje, na čo tento\nrovnako odpovedal, že nežiada vykonávať tieto dôkazy. V oboch prípadoch síce odpovedal obvinený\nbez toho, aby sa o tom poradil s obhajcom, avšak z predmetnej zápisnice neplynie tvrdenie dovolateľa,\nže by okresný súd takúto poradu obvineného s obhajcom nepripustil, resp. že by obhajca o takúto\nporadu vôbec žiadal. Berúc do úvahy uvedené, dovolací súd vyhodnotil predmetnú dovolaciu námietku\nza nedôvodnú.\nNavyše dovolací súd poukazuje v kontexte tejto dovolacej námietky na to, že na tom istom termíne\nhlavného pojednávania po vykonaní dokazovania samosudca následne opätovne vyzval obvineného\na aj jeho obhajcu, či majú návrhy na doplnenie dokazovania, pričom obaja zhodne uviedli, že nemajú\nďalšie návrhy na doplnenie dokazovania (strana 12 zápisnice). Najvyšší súd len dodáva, že obhajcovi\nnič nebránilo v tom, aby vzniesol akékoľvek ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré však\nuž v ďalšom priebehu konania nevzniesol. Potom je irelevantnou dovolacia námietka týkajúca sa\ntoho, že v meritórnych rozhodnutiach nebolo nevykonanie navrhovaných dôkazov žiadnym spôsobom\nodôvodnené (obdobne podľa zápisnice o verejnom zasadnutí krajského súdu ako odvolacieho súdu z\n21. júla 2022, č. l. 1097-1101, procesné strany nemali návrhy na doplnenie dokazovania).\nDovolateľ ďalej namietal, že okresný súd a krajský súd sa nevysporiadali s množstvom rozporov a\npochybností a že v tomto smere absentuje akékoľvek odôvodnenie v oboch rozsudkoch, pričom v tejto\nsúvislosti len odkázal v celom rozsahu na obsah svojho odvolania podaného proti rozsudku okresného\nsúdu.\nK všeobecnému odkazu dovolateľa na obsah svojho odvolania proti rozsudku okresného súdu najvyšší\nsúd poznamenáva, že z ustanovení § 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por. vyplýva, že dovolanie už pri jeho podaní\nmusí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú\nrozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo a zároveň sa v ňom musí uviesť dôvod\ndovolania podľa § 371 Tr. por. Zároveň podľa § 385 ods. 1 Tr. por. platí, že dovolací súd je viazaný\nvytýkanými pochybeniami, ktoré sú v ňom uvedené. Z uvedených ustanovení Trestného poriadku preto\nbez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že dovolateľ musí všetky svoje dovolacie námietky koncentrovať\nv dovolaní, a to bez toho, že by v dovolaní ohľadne niektorých (či dokonca všetkých) dovolacích námietok\npoukazoval na obsah jeho iných podaní v rámci tzv. základného konania.\nBerúc do úvahy konštatované dovolací súd uvedenú dovolaciu argumentáciu dovolateľa ani nemohol\npreskúmať, keďže tento riadne neuviedol, na ktoré jeho podstatné odvolacie námietky krajský súd\nnereagoval. Pri opačnom výklade by inak z pohľadu vytýkaných pochybení postačovalo, aby dovolateľ\n\nlen odkázal vo všeobecnosti na odvolanie či iné svoje podanie v základnom konaní, čo je výklad\nneudržateľný.\nV tejto súvislosti však najvyšší súd poznamenáva, že v skutočnosti sa krajský súd (na stranách 9 11 napadnutého rozsudku) in concreto zaoberal odvolacou argumentáciou obvineného, s podstatou\nktorej sa vysporiadal a zároveň zrozumiteľne vysvetlil, na podklade akých dôkazov a akými skutkovými\na právnymi úvahami sa riadil pri riešení otázky viny.\nVo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. d) Tr. por. dovolateľ namietal, že obvinený\nnebol prítomný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu 21. júla 2022, pretože v ústave na výkon väzby\ndal zamestnanec ústavu podpísať prehlásenie, že nechce byť prítomný na verejnom zasadnutí, čím\ntento zamestnanec v podstate suploval činnosť advokáta, čo považoval dovolateľ za nezákonné.\nNa úvod najvyšší súd uvádza, že zo zápisnice o verejnom zasadnutí z 21. júla 2022, ktorého predmetom\nbolo rozhodnutie o odvolaniach obvineného a prokurátora, je zistiteľné, že krajský súd na ňom rozhodol,\nže vykoná verejné zasadnutie mimo iné i v neprítomnosti obvineného Y. V., pretože tento svojím podaním\ndoručeným krajskému súdu 6. júla 2022 oznámil súdu, že súhlasí s konaním verejného zasadnutia v\njeho neprítomnosti.\nUvedený súhlas obvineného s konaním predmetného verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti plynie\nzo „Záznamu z vyjadrenia obvineného Y. V.“, ktoré je súčasťou „Poučenia o účasti obžalovaného na\nverejnom zasadnutí“ z 24. júna 2022 (č. l. 1074), a ktoré bolo ÚVV a ÚVTOS Košice zasielané spolu\ns nariadením eskorty.\nSúčasťou tohto poučenia o účasti obvineného na verejnom zasadnutí je okrem poučenia obvineného\nv zmysle tam citovaných ustanovení § 293 ods. 6, ods. 7 Tr. por. aj pred vyplnené vyhlásenie s\nnasledovným znením:\n„Vyhlasujem, že som bol podľa § 293 ods. 7 Tr. por. poučený o možnosti vykonať verejné zasadnutie\nv mojej neprítomnosti a po tomto poučení uvádzam, že sa verejného zasadnutia dňa 21.07.2022\no 9.30 hod. zúčastniť chcem? - nechcem a súhlasím a žiadam, aby sa vykonalo v mojej\nneprítomnosti?.\n?/nehodiace sa vyškrtnúť/“\nObvinený, ktorému bolo uvedené poučenie o účasti obvineného na verejnom zasadnutí predložené,\ntak mal po riadnom poučení na výber dať na vedomie krajskému súdu, či sa verejného zasadnutia\nchce zúčastniť, alebo nechce a súhlasí a žiada, aby sa vykonalo v jeho neprítomnosti. Skutočnosť, že\ntakéto poučenie mal vykonať aj príslušník ústavu na výkon väzby nič nemení na závere, že bolo na\nslobodnom rozhodnutí obvineného, či sa verejného zasadnutia chce zúčastniť, alebo nie. Napokon ani\nz dovolacej námietky obvineného a ani z trestného spisu nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by\nčo i len vzbudili pochybnosť o tom, že toto rozhodnutie obvineného, že sa nechce zúčastniť verejného\nzasadnutia a že súhlasí a žiada, aby sa konalo v jeho neprítomnosti, by nebolo slobodné a vážne. Berúc\ndo úvahy konštatované, vyhodnotil najvyšší súd aj túto námietku za nedôvodnú.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. dovolací súd stabilne judikuje, že ak je\nrozhodnutie založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, možno úspešne\nuplatňovať len v takých prípadoch, keď zistené porušenie zákona svojou povahou a závažnosťou\nzodpovedá porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd. Nesprávny procesný postup pri získaní alebo vykonávaní dôkazov tak môže viesť k\nnaplneniu tohto dovolacieho dôvodu iba vtedy, ak mal negatívny materiálny dopad na práva obvineného,\nteda vtedy, ak odsúdenie obvineného bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na dôkaze,\nktorého získanie alebo vykonanie sa spochybňuje.\nPokiaľ dovolateľ namietal výsluchy svedkov vykonaných 6. a 7. decembra 2021 za prítomnosti obhajcu\niného obvineného, ktorý bol v tom čase svedkom, tak dovolací súd uvádza, že tieto výpovede neboli\npodkladom pre odsúdenie dovolateľa, pričom sa ani netýkali prejednávaného skutku (išlo o výpovede\nku skutku v bode 4 obžaloby).\nPokiaľ dovolateľ namietal v rámci tohto dovolacieho dôvodu nevykonanie rekognície, tak dovolací súd\nuvádza, že z gramatického výkladu ustanovenia § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. plynie, že musí ísť\n\npredovšetkým o taký prípad, v ktorom konajúci súd oprel svoje rozhodnutie na dôkazoch, ktoré boli\nsíce pred ním vykonané, avšak neboli vykonané zákonným spôsobom. Z uvedeného dôvodu preto\nnemožno pod tento dovolací dôvod podradiť také prípady, kedy konajúci súd založil svoje rozhodnutie na\ndôkazoch, ktoré neboli pred súdom vykonané ergo na skutočnostiach, ktoré neboli pred súdom prebraté\n(§ 278 ods.2 Tr. por.). Pokiaľ v tejto súvislosti dovolateľ uvádzal, že bol účelovo zatiahnutý orgánmi\nčinnými v trestnom konaní do trestného stíhania s tým, že poškodenému mali byť ukázané fotografie\ndvoch neznámych osôb a poškodený nevyberal z fotografií viacerých osôb, tak zo spisu vyplýva, že\nosoby podozrivých boli stotožnení cestou informátora, resp. operatívno-pátracou činnosťou Policajného\nzboru a dovolateľ sa ku skutku priznal pri výsluchu ako zadržaný podozrivý a následne aj po vznesení\nobvinenia pri výsluchu ako obvinený a pri rozhodovaní na okresnom súde o návrhu prokurátora na vzatie\nobvineného do väzby uviedol, že pred vyšetrovateľom vypovedal pravdu, priznal sa k trestnej činnosti\na na výpovedí trvá, vypovedal dobrovoľne, nebolo použité proti nemu násilie, zápisnicu si prečítal,\nbolo tam uvedené všetko ako vypovedal. Z uvedeného potom možno odvodiť, že na účely dovolacieho\nkonania je irelevantným poukazovanie na vyjadrenie obvineného na hlavnom pojednávaní, že si pri\ndanom výsluchu nič neprečítal, resp. že mu policajti sľubovali, že ho pustia, keď sa prizná, keďže na\ndanú priznávajúcu výpoveď pred vyšetrovateľom PZ sa obvinený odvolal aj pri výsluchu pred sudcom\npre prípravné konanie, keď bol opäť zadržaný. V tomto ohľade dovolateľom uvádzanie, že je „na hlboké\nzamyslenie“ opätovné zadržanie obvineného s následným vzatím do väzby bez zmeny podmienok, resp.\nokolností, dovolací súd uvádza, že možnosť namietania porušenia Trestného poriadku ohľadom väzby\nzákon zveruje v § 371 ods. 2 Tr. por. len pre podanie dovolania ministrom spravodlivosti.\nPre úplnosť dovolací súd uvádza (z pohľadu namietania nevykonania všetkých navrhovaných dôkazov\nv konaní), že za zásadné porušenie práva na obhajobu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., nemožno\npovažovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe\npoužitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10 Tr. por., resp. uplatnení\noprávnenia podľa § 2 ods. 11 Tr. por. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený\npodľa § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a nebude ju už\noverovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr.\npor., odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom podľa ustanovenia § 371 ods.\n1 písm. i) Tr. por., ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych\notázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu (R 7/2011).\nVo vzťahu ku predmetnej dovolacej argumentácii najvyšší súd pre úplnosť opätovne pripomína, že ako\nobvinený aj obhajca na hlavnom pojednávaní konanom 18. mája 2022, po vykonaní dokazovania na\notázku samosudcu, či majú návrhy na doplnenie dokazovania, obaja zhodne uviedli, že nemajú ďalšie\nnávrhy na doplnenie dokazovania.\nNajvyšší súd konštante judikuje, že vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na doplnenie\ndokazovania v záverečnej fáze súdneho konania je konečným prejavom strany o disponovaní s\nprávom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie\ndokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná\nstrana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno\npovažovať za porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Tr.\npor. (R 116/2014).\nDovolateľ v rámci namietania naplnenia dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. napokon\npoukazoval na to, že v celom dome poškodeného D. T., na nožíku a kladive ani jeho tele sa nenašla\nžiadna daktyloskopická, biologická, prípadne iná stopa ohľadom dovolateľa.\nDovolací súd k tomu uvádza, že nejde o námietku týkajúcu sa nezákonnosti dôkazu ako takého, ale jeho\nhodnotenia a dôsledkov z neho vyplývajúcich pre posúdenie ne/viny obvineného ergo otázku ustaľovania\nskutkového stavu. V tomto ohľade treba poukázať na zákonnú dikciu ustanovenia § 371 ods. 1 písm.\ni) Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom\nposúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť\na úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Teda v dovolaní (okrem prípadu\npodľa § 371 ods. 3 Tr. por., čo je iba oprávnenie ministra spravodlivosti) nie je prípustné právne účinne\nnamietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a\nneúplne a ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto\n\nhodnotiaceho procesu. Zistený skutkový stav môže dovolací súd posudzovať len z pohľadu nesprávneho\nprávneho posúdenia skutku v skutkovej vete meritórneho rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého\nstupňa alebo nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia (resp. právneho predpisu, ak\nmá priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku), ale nikdy samotné skutkové zistenie, ktoré je obsahom\nskutkovej vety meritórneho rozhodnutia a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť.\nUvedené sa rovnako vzťahuje na ne/použitie zásady in dubio pro reo, resp. že na základe dôkaznej\nnúdze mal byť obvinený oslobodený spod obžaloby, k čomu dovolací súd uvádza, že použitie uvedenej\nzásady prichádza do úvahy len vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o nejakej\ndokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov a táto\nnámietka sa týka práve zistenia skutkového stavu a vyhodnotenia dokazovania, čo však nemôže byť\npredmetom prieskumu dovolacieho súdu na základe dovolania obvineného.\nNapokon dovolateľ namietal, že dovolaním napadnutým rozsudkom krajského súdu bol uznaný za\nvinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa súdeným skutkom mal dopustiť. Dovolateľ mal za\nto, že správne postupoval okresný súd, keď obvineného vo vzťahu ku skutku pod bodom 3) obžaloby\nuznal za vinného pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom\nporušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva\npodľa § 20 Tr. zák., a nie ako postupoval krajský súd, keď ho uznal za vinného pre zločin lúpeže podľa\n§ 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s §\n194 ods. 1 Tr. zák. vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. Túto dovolaciu námietku dovolateľ\nsubsumoval v podstate pod dva dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. h) a písm. i) Tr. por.\nDovolací súd berúc do úvahy dovolateľom koncipovanú argumentáciu k tomu uvádza, že táto zjavne\nnespadá pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por., keďže dovolateľ vo svojej podstate\nnenamieta, že by mu bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby pri správne\nustálenom právnom posúdení skutku, z ktorého spáchania bol uznaný za vinného, resp. že by mu bol\nuložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, avšak vo svojej podstate\nnamieta nesprávne právne posúdenie jeho skutku a na jeho základe nesprávne uložený trest, teda\ndovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.\nV rámci posudzovania existencie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. dovolací\nsúd skúma, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne podradený (subsumovaný)\npod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone a len opačný prípad\nodôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu.\nK námietke nesprávnej právnej kvalifikácie skutku v bode 3) rozsudku krajského súdu ako zločinu lúpeže\npodľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. v jednočinnom súbehu\ns § 194 ods. 1 Tr. zák. (vo výroku napadnutého rozsudku nie je uvedený druh trestného činu ani jeho\nzákonné pomenovanie) formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. dovolací súd uvádza nasledujúce\nskutočnosti, z ktorých vyplýva, že táto námietka je dôvodná a predmetný skutok bol krajským súdom\nnesprávne právne posúdený.\nOkresný súd v rozsudku predmetný skutok právne posúdil ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák.\nv jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a)\nTr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. [vyjadrením len slovne „vlámaním“ v právnej vete bez\nuvedenia v právnej kvalifikácii ustanovenia § 138 písm. e) Tr. zák.], čo zdôvodnil v podstate tým, že\nvzhľadom na definíciu spáchania trestného činu vlámaním uvedenú v § 122 ods. 4 Tr. zák., ak páchateľ\nvnikne do obydlia iného, hoci aj s úmyslom proti inému použiť násilie alebo hrozbu bezprostredného\nnásilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, tento znak je možné vzťahovať primárne a výlučne iba na trestný\nčin, s ktorým sa vlámanie v takom prípade spája a to je prečin porušovania domovej slobody podľa §\n194 Tr. zák. s tým, že použiť násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej\nveci nie je možné „vlámaním“.\nNaproti tomu krajský súd v napadnutom rozsudku zmenu právnej kvalifikácie oproti rozsudku okresného\nsúdu zdôvodnil poukázaním na stanoviská trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, sp. zn. Tpj\n78/2011 (R 116/2012), Tpj 53/2013 (R 11/2015) a rozhodnutie tunajšieho súdu, sp. zn. 2 Tdo 59/2020,\npodľa ktorých ak bol čin spáchaný vlámaním a tento znak je jedným zo zákonných znakov jedného\n\nzo zbiehajúcich sa trestných činov a jednak okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie trestnej sadzby u\ndruhého z týchto trestných činov, použije sa dotknutá skutočnosť, teda vlámanie len raz, a to v rámci\nprávnej kvalifikácie, ktorá so znakom vlámania spája použitie prísnejšej trestnej sadzby, čo je v danom\nprípade zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr. zák.\nDovolací súd pre posúdenie veci v prvom rade poukazuje na obsah daných právnych viet stanovísk\ntrestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, a to\n- sp. zn. Tpj 78/2011 z 12. decembra 2011 (R 116/2012), podľa bodu III, ktorého:\nIII. Ak je jednočinný súbeh dvoch alebo viacerých trestných činov podľa znakov ich základných\nskutkových podstát možný, avšak tá istá okolnosť podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby duplicitne,\nbude táto okolnosť v rámci súbežnej kvalifikácie činu použitá ako okolnosť, ktorá podmieňuje použitie\nvyššej trestnej sadzby len pri aplikácii toho ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona, ktorého\nkvalifikovanej skutkovej podstate zodpovedá vyššia trestná sadzba oproti inej konkurujúcej sadzbe, resp.\nustanoveniu. Keďže ide o ten istý čin (skutok) a tú istú skutkovú okolnosť, výška trestnej sadzby bude\nurčujúcim kritériom vzťahu špeciality, ktorý determinuje výber právnej kvalifikácie trestného činu.\n- sp. zn. Tpj 53/2013 z 9. decembra 2014 (R 11/2015), podľa bodu II, ktorého:\nII. Jednočinný súbeh trestných činov krádeže podľa § 212 Tr. zák. a porušovania domovej slobody\npodľa § 194 Tr. zák. je možný vzhľadom na rôznosť chránených objektov týchto trestných činov. Ak\nbol čin spáchaný vlámaním a tento znak je jednak zákonným znakom (znakom základnej skutkovej\npodstaty) jedného zo zbiehajúcich sa trestných činov a jednak okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie\nvyššej trestnej sadzby u druhého z týchto trestných činov, použije sa dotknutá skutočnosť (vlámanie) len\nraz, a to v rámci právnej kvalifikácie, ktorá so znakom vlámania spája použitie prísnejšej trestnej sadzby.\nPrísnejšia trestná sadzba je v tomto prípade determinantom vzťahu špeciality a teda výberu právnej\nkvalifikácie činu buď ako jednočinného súbehu trestných činov, alebo použitia kvalifikovanej skutkovej\npodstaty trestného činu. Ak je znak vlámania okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej\nsadzby pri právnej kvalifikácii oboch jednočinne sa zbiehajúcich trestných činov, použije sa rovnako len\nraz, a to ako súčasť právnej kvalifikácie, ktorá so znakom vlámania spája prísnejšiu trestnosť činu (vzťah\nšpeciality ako hmotnoprávny prejav zásady „ne bis in idem“).\nDovolací súd pre posúdenie daného uvádza, že jednočinný súbeh trestných činov lúpeže podľa § 188\nods. 1 Tr. zák. a porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. je možný, keďže tieto chránia\nrôzne objekty - osobnú slobodu a majetok, resp. domovú slobodu.\nSporným v prejednávanej veci je posúdenie zákonného znaku „vlámania“.\nV zmysle uvedených stanovísk trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu v prípade jednočinného\nsúbehu dvoch alebo viacerých trestných činov, ak tá istá okolnosť podmieňuje použitie vyššej trestnej\nsadzby duplicitne, alebo je zákonným znakom základnej skutkovej podstaty jedného zo zbiehajúcich\nsa trestných činov a zároveň okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby u iného zo\nzbiehajúcich trestných činov, použije sa dotknutá okolnosť len raz, a to v rámci právnej kvalifikácie, ktorá\ns daným znakom spája použitie prísnejšej trestnej sadzby, ktorá je v tomto prípade vo vzťahu špeciality.\nPodľa § 122 ods. 4 Tr. zák. je trestný čin spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do uzavretého priestoru\nnedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily\nalebo ľsťou.\nPodľa § 188 ods. 1 Tr. zák. sa trestného činu lúpeže dopustí ten, kto proti inému použije násilie alebo\nhrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci.\nZa použitie násilia proti inému sa podľa ustálenej súdnej praxe rozumie nielen použitie násilia proti\nosobe, ale aj proti veci, ak je prostriedkom nátlaku na vôľu poškodeného. Tiež treba poukázať, že podľa\n§ 122 ods. 7 Tr. zák. trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické\nnásilie proti telesnej integrite inej osoby alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu\nbezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného.\nV prejednávanej veci malo dôjsť k spáchaniu lúpeže tým spôsobom konania, že dotknutí obvinení\npo vzájomnej dohode v úmysle zmocniť sa nejakých vecí poškodeného násilím vnikli do jeho domu\n- vylomením polystyrénovej výplne dverí s následným odomknutím dverí kľúčom, ktorý bol v zámku\n\nzvnútra a následne použili násilie aj voči danému poškodenému s tým, že z domu odcudzili motorovú pílu\na mobilný telefón. Z uvedeného teda vyplýva, že súčasťou skutku bolo násilné vniknutie obvinených do\ndomu poškodeného, keď k lúpeži malo dôjsť v dome poškodeného, a nie na verejne prístupnom mieste.\nVzhľadom k tomu, že podľa § 38 ods. 1 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného\nčinu, nemožno prihliadnuť ako na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, a v\nprejednávanej veci násilie použité pri vlámaní do domu je súčasťou násilia použitého v rámci spáchania\nskutku ako takého, je vylúčené, aby bolo právne posúdené spáchanie lúpeže závažnejším spôsobom\nkonania - vlámaním podľa § 188 ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák., keďže\npoužitie znaku „násilia“ bolo súčasťou spáchania činu vlámaním, je obsiahnuté už v základnej skutkovej\npodstate trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák.\nDovolací súd je toho názoru, že v prípadoch, keď je spáchaný trestný čin lúpeže podľa § 188 ods. 1\nTr. zák. tak, že páchateľ proti inému použije násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, je súčasťou tohto\nkonania aj použitie akejkoľvek sily, ktorú páchateľ pri páchaní skutku vyvinie, či už voči osobe, alebo\nveci, a to vrátane použitia sily vyvinutej na nedovolené prekonanie uzamknutia alebo na prekonanie\ninej zabezpečovacej prekážky. Resp. v prípadoch keď je spáchaný trestný čin lúpeže voči osobe, ku\nktorej sa páchateľ dostal vniknutím do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo\nprekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily, tak použitie násilia proti inému podľa § 188\nods. 1 Tr. zák. zahŕňa aj použitie sily na prekonanie takejto prekážky, teda vlámanie, čím je vzhľadom\nna ustanovenie § 38 ods. 1 Tr. zák. vylúčené použitie tejto okolnosti ako znaku kvalifikovanej skutkovej\npodstaty podľa § 188 ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák.\nNa základe uvedených úvah aplikujúc vyššie uvedené stanoviská trestnoprávneho kolégia najvyššieho\nsúdu R 116/2012 a R 11/2015 (ktoré treba primerane aplikovať na obdobné prípady, hoci sa týkali\ntrestného činu krádeže) bolo nevyhnutné konanie obvineného právne posúdiť ako spáchanie zločinu\nlúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa\n§ 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. formou spolupáchateľstva\npodľa § 20 Tr. zák., pretože v prejednávanej veci nešlo o duplicitné použitie znaku „vlámania“ a tento\nmožno v prejednávanej veci aplikovať iba vo vzťahu k trestnému činu porušovania domovej slobody\npodľa § 194 Tr. zák. Krajský súd teda pochybil, keď spáchanie trestného činu závažnejším spôsobom\nkonania - vlámaním, vyhodnotil ako okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby vo vzťahu\nk zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák.\nNa základe uvedeného musel dovolací súd podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vysloviť, že predmetným\nrozsudkom krajského súdu z dôvodu § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. bol porušený zákon v ustanoveniach\n§ 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) s poukazom na § 138 písm. e), § 194 ods. 1 Tr. zák., § 319, § 321 ods.\n1 písm. b), písm. d), ods. 2 Tr. por. v neprospech obvineného Y. V., podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušiť\nrozsudok Krajského súdu v Prešove z 21. júla 2022, č. k. 4To/22/2022-1102 - vo výrokoch ohľadom\nobvineného Y. V., rozsudok Okresného súdu Humenné zo 14. septembra 2022, sp. zn. 3T/2/2021 - vo\nvýroku o upustení od uloženia súhrnného trestu u obvineného Y. V., ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené\nrozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad\na podľa § 388 ods. 1 Tr. por. danému krajskému súdu prikázať, aby vec v potrebnom rozsahu znovu\nprerokoval a rozhodol.\nKeďže dovolací súd vyslovil porušenie zákona napadnutým rozsudkom krajského súdu, bude úlohou\nkrajského súdu po vrátení veci opätovne rozhodnúť o odvolaniach obvineného a prokurátora, pričom pri\nsvojom rozhodovaní je podľa § 391 ods. 1 Tr. por <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-301/2005>.\nviazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd.\nV dôsledku zrušenia rozsudku krajského súdu, ohľadom ktorého obvinený vykonával trest odňatia\nslobody, bolo potrebné obligatórne rozhodnúť podľa § 380 ods. 2 Tr. por. o väzbe obvineného.\nObvinený nastúpil na výkon daného trestu odňatia slobody 21. júla 2022 priamo z výkonu väzby v tejto\ntrestnej veci, v ktorej bol od 19. augusta 2021.\nDovolací súd sa v tejto súvislosti zaoberal skúmaním existencie väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1\nTr. por. Po zohľadnení dôvodov zrušenia rozsudku krajského súdu, ako aj dĺžky väzby a trestu odňatia\n\nslobody, ktorý už obvinený vykonal (spolu takmer 3 roky), dovolací súd nevzhliadol dôvod na jeho vzatie\ndo väzby. V tejto súvislosti je zároveň potrebné dodať, že v pôvodnom konaní sa obvinený nachádzal vo\nväzbe z dôvodu § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. (obava z pokračovania v páchaní trestnej činnosti), avšak\ntento dôvod väzby už v súčasnosti nie je daný. V dôsledku uvedeného dovolací súd nevzal obvineného\ndo väzby.\nTento rozsudok bol prijatý v pomere hlasov 2:1.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4To/22/2022", "guid": "2c130ee6-1def-444a-93b2-bcfcdd73b0ad:e0f1420d-9be4-4908-9e34-acc77e21b488", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "51a65a5b-6fe8-45a1-b2a8-a50e95838439:4df42b7f-6b98-4a08-95bc-519aa1199847", "ecli": null, "spisova_znacka": "4To/22/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4To/22/2022 z 8. 4. 2022", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2022-04-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/51a65a5b-6fe8-45a1-b2a8-a50e95838439:4df42b7f-6b98-4a08-95bc-519aa1199847"}], "citovane_v": []}