{"guid": "2e62ad8f-3ab5-401f-95d6-75f3105e3a7a:a2fd0e1f-d7a0-4fb4-b44a-5bea0364a2ee", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8314010328.2", "spisova_znacka": "1Tdo/30/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/30/2024 z 22. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. mája 2024, sp. zn. 1Tdo/30/2024, ECLI:SK:NSSR:2024:8314010328.2", "identifikacne_cislo": "8314010328", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Natália Laurenčíková", "sudca_id": 293, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-natalia-laurencikova-293", "datum_vydania": "2024-05-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Rodina a mládež"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-211.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 211 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-211.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-211"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-1", "nazov": "§ 386 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-386"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-2", "nazov": "§ 386 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-386"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-388.odsek-1", "nazov": "§ 388 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-388.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. g) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-391", "nazov": "§ 391 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-391", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-391"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-211", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-8", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-386", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-388", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-391"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a2fd0e1f-d7a0-4fb4-b44a-5bea0364a2ee", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8314010328.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8314010328.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8314010328.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Tdo/30/2024\n8314010328\n22. 05. 2024\nJUDr. Martin Bargel\nECLI:SK:NSSR:2024:8314010328.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr.\nPatrika Príbelského, PhD. a JUDr. Emila Klemaniča na neverejnom zasadnutí spojenom s verejným\nvyhlásením rozsudku, konanom 22. mája 2024 v Bratislave v trestnej veci obvineného Ing. O. M. pre\nprečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, prejednal\ndovolanie obvineného Ing. O. M. podané proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 1To/53/2019,\nz 31. marca 2021 a takto\nrozhodol:\nPodľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i) Trestného\nporiadku rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 1To/53/2019, z 31. marca 2021\nbol porušený zákon\nv ustanoveniach § 10 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, § 211 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v\nneprospech obvineného Ing. O. M..\nPodľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušuje rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 1To/53/2019,\nz 31. marca 2021.\nZrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na\nzmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nPodľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku Krajskému súdu v Prešove prikazuje, aby vec v potrebnom\nrozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Humenné, sp. zn. 1T/82/2014, z 26. júna 2019 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove, sp. zn. 1To/53/2019, z 31. marca 2021 bol obvinený Ing. O. M. uznaný za\nvinného zo spáchania pokračovacieho prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods.\n1, písm. a) Trestného zákona, pre skutok ktorého sa dopustil tak, že\ndňa 18. novembra 2010 vo fotoateliéri na X. poschodí prevádzkovej budovy na ulici XX. D. v C.,\npredstierajúc, že je profesionálny fotograf, presvedčil a naviedol pri fotení S. G., nar. XX. D. XXXX, aby sa\npostupne pri fotení vyzliekla a fotila obnažená a takto s jej súhlasom jej obnažené telo fotografoval, a na\nrovnakom mieste dňa 26. januára 2012 pri fotení V. G., nar. X. M. XXXX, tejto navrhol, aby sa vyzliekla,\naby sa fotila bez podprsenky, s čím V. G. súhlasila a takto fotil jej obnažené telo, pričom tak urobil napriek\nvedomosti o ich veku a zameral sa predovšetkým na zobrazenie oblasti pŕs fotografovaných dievčat.\n\nZa to bol menovanému uložený podľa § 211 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona\ntrest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace s tým, že podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona\nkrajský súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určil\nskúšobnú dobu vo výmere 1 (jeden) rok. Krajský súd zároveň podľa § 319 Trestného poriadku zamietol\nodvolanie prokurátora ako nedôvodné.\nObvinený Ing. O. M. podal prostredníctvom obhajcu proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, a to s\npoukazom na dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku a § 371 ods. 1 písm. i)\nTrestného poriadku. Obvinený namietol konanie na súde prvého stupňa podľa § 374 ods. 3 Trestného\nporiadku, a to z dôvodu, že vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom\nprostriedku. V spojitosti so žiadnym z vyššie uvedených dovolacích dôvodov tento dôvod dovolania\nneoznačil.\nObvinený v dovolaní argumentoval:\n„V priebehu súdneho konania som opakovane žiadal kontrolné znalecké dokazovanie ohľadne mojej\n‚údajnej' hebefílie. Ani v jednom prípade mi nebolo vyhovené aj napriek tomu, že som o ne žiadal\nopakovane, nielen na súdnych pojednávaniach:\n1) Na súdnom pojednávaní 4. júna 2015, na ktorom bola prítomná aj súdna znalkyňa MUDr. Caisová\n(č. l. 475 spisu)\n2) Na súdnom pojednávaní 23. júla 2015, kde som okrem návrhov na kontrolné znalecké dokazovania\nnavrhoval vypočuť aj zdravotnú sestru prítomnú pri mojom vyšetrení (č. l. 520, 521 spisu)\nNa predmetné návrhy na dokazovanie som poukazoval aj vo svojom odvolaní zo 14. júla 2017, ktoré bolo\npodané proti rozsudku z 8. júna 2017 a v odvolaní z 2. augusta 2019, ktoré bolo podané proti rozsudku\nz 26. júna 2019. V tejto súvislosti chcem uviesť, že som súd informoval o mojom zistenom poznatku,\nže všetci súdni znalci odmietajú vykonávať zdravotné vyšetrenie a vyhotovovať znalecké posudky pre\nkonkrétne osoby, ktoré o to žiadajú, robievajú to len pre políciu a súd, takže ja ako občan nemám\nmožnosť si dať za svoje peniaze vypracovať znalecký posudok, ktorý by bol nezávislý od posudku\nvyžiadaného políciou. Teda bol som v tomto smere úplne paralyzovaný, a teda nemohol som sa účinne\nbrániť a preukázať to, že netrpím hebefíliou [§ 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku].\nNesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie nesprávne právne posúdenie zisteného\nskutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia. Mám za to, že súd nesprávne\nprávne posúdil otázku, či bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, aby som sa bol dopustil\nkonania, za ktoré som bol odsúdený a či sa skutok stal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti\nrozhodnutia. Mám za to, že moje konanie nemalo byť kvalifikované ako trestný čin, nakoľko svojim\nkonaním som nenaplnil a ani nemohol naplniť skutkovú podstatu trestného činu ohrozovania mravnej\nvýchovy mládeže. Zotrvávam na názore, že skutok, za ktorý som bol odsúdený, v žiadnom prípade\nnemôže napĺňať skutkovú podstatu trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa §\n211 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. V tomto smere opätovne poukazujem na výrazy spustnutie a\nnemravný život definované podľa JUDr. Jozefa Čentéša, PhD., ktoré Krajský súd v Prešove nebral vôbec\nv úvahu:\nAko spustnutie možno charakterizovať pokles mravných síl trvalejšieho charakteru, ktorý spôsobuje, že\nosoba mladšia ako 18 rokov prejavuje sklony konať v rozpore s morálnymi zásadami spoločnosti najmä\ntým, že ohrozuje, alebo porušuje vzťahy chránené trestnými predpismi. Pod pojmom záhaľčivý život\ntreba rozumieť spôsob života s parazitnými rysmi, keď osoba nepracuje, alebo pracuje len občas a zdroj\nobživy sa takáto osoba usiluje úplne alebo prevažne hľadať v činnosti, ktorá je z hľadiska spoločnosti\nnežiaduca - páchanie trestnej činnosti, alebo kto sa dopúšťa inej spoločensky nežiaducej činnosti\n(žobranie, hazardné hry a podobne). Nemravný život je v porovnaní s pojmom záhaľčivý život širším\npojmom a zahrňuje aj rôzne vonkajšie prejavy a návyky, ktoré sú v rozpore so záujmami chránenými\ntrestnými predpismi (alkoholizmus, nealkoholová toxikománia, trestná činnosť rôzneho druhu a pod.).\nUž zo samotného jazykového výkladu vyplýva, že v prípade spustnutia sa jedná o pokles mravných síl\npoškodených trvalejšieho charakteru, nie o jednorazové vyfotenie obnažených tiel so súhlasom osôb\noznačovaných ako poškodené osoby. A čo sa týka jazykového výkladu výrazu nemravného života, je\nzrejmé, že ide o spôsob života, ktorý zahrňuje vonkajšie prejavy a návyky, z čoho vyplýva, že taktiež\nsa nejedná o jednorazové vyfotenie obnažených tiel so súhlasom osôb označovaných ako poškodené.\nĎalej je nutné poznamenať, že skutok, za ktorý som bol odsúdený, sa nemôže stať trestným činom\nlen preto, že ho za trestný čin označili poškodení v podanom trestnom oznámení. Oznamovateľ má\nprávo na podanie trestného oznámenia a orgány činné v trestnom konaní majú následne povinnosť sa\nním zaoberať a rozhodnúť o ňom, avšak posúdenie, či skutok napĺňa, alebo nenapĺňa znaky konkrétnej\n\nskutkovej podstaty trestného činu, je plne v ich kompetencii. Každý má síce zákonný nárok na to, aby\nsa jeho podaniami a návrhmi kompetentné orgány zaoberali a aby ich vybavili, avšak nikto nemá nárok\nna to, aby výsledok tohto vybavenia zodpovedal jeho predstave.\nVzhľadom na výšku hornej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby ide z formálneho hľadiska\no prečin. Pri posudzovaní možnej subsumpcie protiprávneho konania každého subjektu pod právnu\nskutkovú podstatu akéhokoľvek prečinu, je nevyhnutné presné stanovenie závažnosti takéhoto konania.\nV zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona kritériami na určenie závažnosti sú spôsob vykonania činu,\nnásledok činu, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, miera zavinenia a pohnútka páchateľa. Na\nzistenie skutočnej miery závažnosti činu páchateľa je potrebné stanoviť individuálnu mieru závažnosti\nkonkrétneho atribútu a následne celkovej závažnosti skutku, a to súčtom miery závažnosti všetkých\natribútov. Závažnosť každého prečinu tvorí jeho materiálnu stránku, ktorá je jeho obligatórnym znakom,\numožňujúcim vyvodiť záver, že určité protiprávne konanie je trestným činom. Bez existencie zákonom\nprezumovanej minimálnej miery závažnosti prečinu, nemôže byť akékoľvek konanie, hoci formálne\nvykazujúce znaky konkrétneho prečinu, považované za trestný čin. Ak závažnosť činu je nepatrná,\nnejde o prečin. V prípadoch negatívneho vymedzenia prečinu z hľadiska závažnosti prichádza v\nrámci trestného stíhania voči konkrétnemu obvinenému do úvahy postúpenie veci alebo zastavenie\ntrestného stíhania, a takéto rozhodnutie tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci (porovnaj R\n56/1972, R 3/1974). Podľa môjho názoru princíp ultima ratio predstavuje v praxi najmä povinnosť orgánu\nčinného v trestnom konaní uprednostniť mimotrestné opatrenia a nekriminalizovať také konania, pri\nktorých je závažnosť a intenzita spoločenskej nebezpečnosti z hľadiska celospoločenských záujmov\nnízka. Uvedený princíp spočíva v tom, že trestnoprávna represia má byť používaná výlučne ako\nkrajný prostriedok ochrany pred spoločensky najnebezpečnejšími protiprávnymi deliktami. Z povahy\ntrestného práva ako ultima ratio právneho poriadku vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní riešia\nnajzávažnejšie formy protispoločenskej činnosti v podobe trestných činov. Trestné právo tu nie je na\nto, aby nahrádzalo aktivitu, alebo naopak, aj pasivitu účastníkov súkromnoprávnych sporov. Trestné\nprávo poskytuje ochranu predovšetkým tým spoločenským vzťahom, ktoré sú z hľadiska všeobecného\npovažované za najdôležitejšie a ich dôležitosť je aj vyjadrená systematikou Trestného zákona, ktorý\nv prvom rade poskytuje ochranu ľudskému životu, zdraviu a až po nich nastupuje ochrana majetku a\nostatné chránené záujmy. Aplikácia princípu ultima ratio v rozhodovacej praxi spočíva v uprednostnení\nzodpovednosti podľa noriem netrestnoprávnej povahy pred postihom páchateľa prostredníctvom noriem\ntrestného práva (subsidiarita trestnoprávnej represie). Mám jednoznačne zato, že som svojim konaním\nv žiadnom prípade nenaplnil skutkovú podstatu prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa\n§ 211 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.\nSom taktiež toho názoru, že ak osoby staršie ako 15 rokov môžu mať pohlavný styk, pri ktorom ich telá sú\nobnažené a nie je to trestným činom, tak je absolútne nelogické, aby v mojom prípade pri jednorazovom\nfotení obnažených tiel so súhlasom fotených osôb som spáchal prečin ohrozovania mravnej výchovy\nmládeže“ [§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku].\nObvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že rozsudkom Okresného súdu\nHumenné, sp. zn. 1T/82/2014, z 26. júna 2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp.\nzn. 1To/53/2019, z 31. marca 2021 bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku\nporušený zákon v jeho neprospech, aby zrušil napadnuté rozhodnutia vo výroku o vine a treste a podľa\n§ 388 ods. 1 Trestného poriadku Okresnému súdu Humenné prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu\nznovu prerokoval a rozhodol.\n+++\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) skúmal procesné\npodmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§\n368 ods. 2 písm. h) Trestného poriadku), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku),\nosobou oprávnenou na podanie dovolania (§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku), v zákonnej lehote\n(§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného\nporiadku), dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku),\nobvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1\nTrestného poriadku) a dospel k záveru, že dovolanie obvineného Ing. O. M. je dôvodné, nakoľko dovolací\ndôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku je naplnený.\nNajvyšší súd poznamenáva, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nie je určený na\nnápravu akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších, mimoriadnych, procesných a\n\nhmotnoprávnych chýb. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená.\nPredstavuje tak výnimočný prielom do jedinečnej vlastnosti súdneho rozhodnutia - jeho právoplatnosti,\nktorá spočíva v účinku záväznosti a spravidla aj zásadnej nezmeniteľnosti súdneho rozhodnutia.\nDotknutá kvalitatívna vlastnosť súdneho rozhodnutia je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a\nprávnej istoty a predstavuje jeho faktickú ,,právnu moc“. Preto sú možnosti podania dovolania - vrátane\ndovolacích dôvodov - striktne obmedzené tak, aby sa príliš širokým uplatnením tohto mimoriadneho\nopravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a vylúčili tak predpoklad, že\ndovolanie bude chápané ako ďalšie odvolanie.\nČo sa týka viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods.\n1 Trestného poriadku treba poznamenať, že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a\nkonania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania\nuvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371\nTrestného poriadku. Zjednodušene povedané, podstatné sú vecné argumenty uplatnené dovolateľom a\nnie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Trestného poriadku. Z toho vyplýva,\nže v prípade, ak chybám vytýkaným v dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Trestného poriadku nezodpovedá\ndovolateľom označený dôvod dovolania podľa § 371 Trestného poriadku a ani iný dôvod dovolania,\ndovolací súd dovolanie odmietne podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku, alebo zamietne podľa § 392\nods. 1 Trestného poriadku bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania,\nktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania neoznačenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2\nTrestného poriadku. Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú\ndovolateľom podľa § 374 ods. 1 Trestného poriadku, ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii\nzodpovedá iný právne uplatniteľný dôvod dovolania, než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle §\n374 ods. 2 Trestného poriadku, dovolací súd dovolaniu vyhovie postupom podľa § 386 a nasledujúcich\nustanovení Trestného poriadku a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací\ndôvod zodpovedajúci zákonu (viď k tomu bližšie uznesenie najvyššieho súdu, sp. zn. 2Tdo/30/2011, zo\n16. augusta 2011, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky pod č. 120/2012).\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na\nnesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať, ani meniť.\nNesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí\nkvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin, alebo že ustálený skutok\nvykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného\nčinu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia\nhmotného práva, teda že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný - podradený\npod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad\n(nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu.\nNesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie nedostatočné posúdenie\nokolností vylučujúcich protiprávnosť (§ 24 - krajná núdza, § 25 - nutná obrana, § 26 - oprávnené použitie\nzbrane, § 27 - dovolené riziko, § 28 - výkon práva a povinnosti, § 29 - súhlas poškodeného, § 30\nTrestného zákona - plnenie úlohy agenta), prípadne zániku trestnosti činu (najmä § 87 Trestného zákona\n-premlčanie trestného stíhania), resp. chybné rozhodnutia súdu pri uložení úhrnného trestu a spoločného\ntrestu (§ 41 Trestného zákona), súhrnného trestu (§ 42 Trestného zákona), trestu odňatia slobody na\ndoživotie (§ 47 a nasl. Trestného zákona) a pod.\nPri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia existencie tohto dovolacieho dôvodu, je dovolací súd vždy\nviazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy nižšieho stupňa, a teda dôvodom\ndovolania nemôžu byť skutkové zistenia, čo vyplýva z § 371 ods. 1 písm. i) vety za bodkočiarkou\nTrestného poriadku.\nVo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete\nvýroku, môže dovolateľ - či už obvinený alebo generálny prokurátor v dovolaní uplatňovať iba námietky\n\nprávneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky,\nktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne i\nhodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie. Dovolací súd nie je oprávnený posudzovať\nspôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania skôr vo veci konajúce súdy vyvodili a ktoré\nsú podkladom pre zistenie skutkového stavu.\nPre dovolací súd sú rozhodujúce skutkové zistenia, podľa ktorých obvinený mal spáchať skutok tak,\nako je uvedený v rozsudku krajského súdu. Dovolací súd teda nemôže posudzovať správnosť a úplnosť\nskutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho,\naby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého\nstupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho\nkonania. Dovolací súd nie je odvolacou inštanciou zameranou na preskúmavanie rozhodnutí súdu\ndruhého stupňa. Dovolací súd nie je možné vnímať ako ďalšiu (v poradí druhú) „odvolaciu“ inštanciu\nzameranú na preskúmanie rozhodnutí súdu nižšieho stupňa. S ohľadom na to nemôže dovolací súd\nskúmať skutkové závery a dôkazné úvahy súdov nižších stupňov, na základe ktorých dospeli k záveru\no naplnení všetkých znakov žalovaného trestného činu.\nV tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na závery vyplývajúce z jeho vlastnej rozhodovacej činnosti\n(R 47/2014), ktoré vychádzajú z prezumpcie, že dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného\nporiadku slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb. Dikcia za bodkočiarkou vylučuje skutkové\nnámietky (nie je prípustné právne účinným spôsobom namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdom\nprvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne), ako aj ,,reinterpretáciu“ už vykonaných\na ,,hodnotených“ dôkazov. Skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu.\nK námietke dovolateľa, že: Skutok, za ktorý som bol odsúdený, v žiadnom prípade nemôže napĺňať\nskutkovú podstatu trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm.\na) Trestného zákona. V tomto smere opätovne poukazujem na výrazy spustnutie a nemravný život\ndefinované podľa JUDr. Jozefa Čentéša, PhD., ktoré Krajský súd v Prešove nebral vôbec v úvahu“,\nnajvyšší súd uvádza, že možno s ňou súhlasiť z nasledovných dôvodov.\nAby konanie páchateľa mohlo byť posúdené ako trestný čin, musia byť týmto konaním naplnené všetky\nobligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu (objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna\nstránka).\nPodľa § 211 Trestného zákona\n(1) Kto vydá, čo aj z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým,\nže\na) zvádza ju k záhaľčivému alebo nemravnému životu,\nb) umožní jej viesť záhaľčivý alebo nemravný život,\nc) umožní jej dopúšťať sa konaní, ktoré sú podľa tohto zákona trestnými činmi,\nd) umožní jej dopúšťať sa konaní, ktoré sú podľa osobitných zákonov priestupkami alebo\ne) bráni jej v povinnej školskej dochádzke,\npotrestá sa odňatím slobody až na dva roky.\nPodľa § 8 Trestného zákona, trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone,\nak tento zákon neustanovuje inak.\nPojmom znaky uvedené v tomto zákone sa rozumejú znaky objektívnej a subjektívnej povahy, ktoré\ntvoria tzv. skutkovú podstatu trestného činu (súhrnných znakov, ktoré charakterizujú ľudské konanie a\njeho následok ako trestný čin), pričom všetky sú rovnako nevyhnutné a rovnocenné.\nZ hľadiska obsahu, každá skutková podstata trestného činu vyjadruje všetky podstatné znaky a črty\nnevyhnutné na posúdenie, či konkrétny spáchaný skutok možno považovať za trestný čin. Ide o súhrn\nznakov možných ľudských aktivít, ktorých splnením vzniká trestná spornosť. Znaky trestných činov\nuvedené v Trestnom zákone vyjadrujú možnosť vzniku takto klasifikovaných skutkov (predvídanie\nmožnosti vzniku), ako aj nevyhnutnosť podradiť ich pod príslušné skutkové podstaty trestných činov a\npoužiť právne následky uvedené v Trestnom zákone.\n\nTrestná zodpovednosť vzniká na základe existencie spáchaného skutku, ktorý vykazuje znaky skutkovej\npodstaty trestného činu. Okrem obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorými sú\nobjekt (záujem, hodnota či spoločenský vzťah chránený trestným právom), objektívna stránka (konanie\nvrátane opomenutia, následok a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom), subjekt (páchateľ) a\nsubjektívna stránka (zavinenie, niekedy aj pohnútka - motív) sa na vyvodenie trestnej zodpovednosti pri\nprečine vyžaduje aj naplnenie tzv. materiálneho korektívu, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 10 ods. 2\nTrestného zákona.\nObjektívnu stránku trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm.\na) Trestného zákona tvoria útoky páchateľa smerujúce proti hmotnému predmetu (osobe mladšej ako\nosemnásť rokov), atakujúce jeho osobnostný vývoj a majúce za následok vznik nebezpečenstva jeho\nspustnutia.\nhbjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu predstavuje vonkajšiu stránku trestného činu,\nt. j. ako sa trestný čin prejavuje navonok. Objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu\nvyjadruje vonkajšiu charakteristiku trestného činu, charakterizuje spôsob spáchania trestného činu a\njeho následky. Svojimi znakmi práve objektívna stránka najvýraznejšie odlišuje rôzne druhy trestných\nčinov navzájom. Naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu je rozhodujúce pre\nvyvodenie záveru o naplnení či nenaplnení znakov konkrétnej skutkovej podstaty teda pre rozhodnutie\no vine či nevine páchateľa.\nObligatórnymi zložkami objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu, ktoré musia byť\nbezpodmienečne vyjadrené v skutkovej vete rozhodnutia sú\n- konanie\n- následok a\n- príčinný vzťah medzi konaním a následkom (nexus causalis).\nVšetky tieto zložky objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu musia byť opisne vyjadrené v\nskutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia, v obžalobe a v konečnom rozhodnutí súdu o vine aby\nmohlo byť konanie páchateľa posúdené a právne kvalifikované ako trestný čin.\nV predmetnej veci krajský súd v skutkovej vete svojho rozsudku opísal konanie páchateľa a konanie\nhmotného predmetu útoku takto:\n- ... presvedčil a naviedol, súhlasila s tým a fotil ju ...,\n- ... navrhol, aby sa vyzliekla, súhlasila s tým a fotil ju ... .\nKrajský súd opomenul do skutkovej vety svojho odsudzujúceho rozsudku uviesť nielen formu zavinenia,\nkeďže tento trestný čin môže byť spáchaný úmyselne aj z nedbanlivosti, ale aj a hlavne následok.\nZo stroho opísaného skutku v skutkovej vete rozsudku krajského súdu je síce zrejmé, čo sa stalo,\nale absentuje tam vyjadrenie, pre tento prípad toho najdôležitejšieho, a to hroziaceho následku.\nHroziaci následok - vydanie osoby mladšej ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia je\ntotižto obligatórnou a neoddeliteľnou súčasťou objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu\nohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, a preto musí byť\nvyjadrený v skutkovej vete rozsudku. Absencia kompletného vyjadrenia objektívnej stránky skutkovej\npodstaty trestného činu v skutku neumožňuje právne kvalifikovať tento skutok ako trestný čin.\nVyjadrenie sa krajského súdu k hroziacemu následku v odôvodnení jeho rozsudku na strane 20 - 21\nje síce dôležité, ale právne nedostačené, pretože právne záväzne účinky rozhodnutia súdu sa spájajú\nvýlučne s výrokom rozsudku a nie s jeho odôvodnením.\nNajvyšší súd uzatvára, že krajský súd uznal obvineného Ing. O. M.P. za vinného zo spáchania skutku\n(tak ako je naformulovaný v skutkovej vete rozsudku krajského súdu), ktorý nevykazuje znaky prečinu\nohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a) Trestného zákona (a ani iného\ntrestného činu), z dôvodu nenaplnenia objektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu.\nS ohľadom na ustanovenie § 391 Trestného poriadku, podľa ktorého\n\n(1) Orgán, ktorému bola vec prikázaná, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd,\na je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil.\n(2) Ak bolo napadnuté rozhodnutie zrušené len v dôsledku dovolania podaného v prospech obvineného,\nnemôže v novom konaní dôjsť ku zmene rozhodnutia v jeho neprospech,\nnie je nevyhnutné, aby dovolací súd zaujímal stanovisko aj ďalším dovolacím námietkam (napr. znalecké\ndokazovanie či § 10 ods. 2 Trestného zákona), pretože následné rozhodnutie Krajského súdu v Prešove\nje predvídateľné a zrejmé.\nToto boli dôvody, na podklade ktorých rozhodol najvyšší súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto\nrozsudku.\nToto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1To/53/2019", "guid": "5fbba746-91bf-4418-8b0b-9269bc6d7862:6792ea80-1b8c-43ce-95f9-03104bd2a5fe", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}