{"guid": "f7a35ca4-8c23-4682-a5b3-423b1e67986e:8e76f68d-ee60-47b6-b68e-4e6050e7379e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8216205901.1", "spisova_znacka": "4Cdo/1/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/1/2023 z 26. 6. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júna 2024, sp. zn. 4Cdo/1/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:8216205901.1", "identifikacne_cislo": "8216205901", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Nora Halmová", "sudca_id": 398, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-nora-halmova-398", "datum_vydania": "2024-06-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-123", "nazov": "§ 123 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-123", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-123"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-124", "nazov": "§ 124 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-124", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-124"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126.odsek-1", "nazov": "§ 126 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-126"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126.odsek-2", "nazov": "§ 126 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-126"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-127.odsek-1", "nazov": "§ 127 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-127"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255", "nazov": "§ 255 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-123", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-124", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-126", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-127", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8e76f68d-ee60-47b6-b68e-4e6050e7379e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8216205901.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8216205901.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8216205901.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/1/2023\n8216205901\n26. 06. 2024\nJUDr. Nora Halmová\nECLI:SK:NSSR:2024:8216205901.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu U. H., W., J.. X P. XX, zastúpeného advokátkou\nJUDr. Mgr. Drahoslavom Magdziakom, Bardejov, Dlhý rad č. 16, IČO: 42 342 546, proti žalovaným 1/\nU. Q., W., X. P. XX, 2/ Y. Q., narodenej XX. X. XXXX, W., X. P. XX, zastúpených advokátom JUDr.\nVlastimilom Klepáčom, Košice, Krmanova 16, IČO: 50 901 028, o zdržanie sa úkonov smerujúcich k\nobmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bardejov pod\nsp. zn. 1C/214/2016, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 16. februára 2022\nč. k. 2Co/8/2021-285, takto\nrozhodol:\nDovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 16. februára 2022 č. k. 2Co/8/2021-285\no d m i e t a.\nŽalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol rozsudkom\nz 1. októbra 2020 č. k. 1C/214/2016-237 konanie v časti o uloženie povinnosti na vlastné náklady\nuviesť oplotenie deliace pozemky strán sporu do pôvodného stavu a v časti o náhradu škody zastavil\n(výrok I.); v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobcovi\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.). Súd prvej inštancie vec právne posúdil v\nzmysle predpokladov § 123 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a žalobu žalobcu\nna zdržanie sa neoprávnených zásahov zo strany žalovaných 1/ a 2/ do jeho vlastníckeho práva\nposúdil ako žalobu na plnenie v zmysle predpokladov § 137 písm. a) CSP. Touto žalobou sa žalobca\ndomáhal ochrany vlastníckeho práva proti tomu, kto ho tvrdenými neoprávnenými zásahmi ruší vo\nvýkone vlastníckeho práva. V prejednávanej veci išlo o riešenie právnych vzťahov strán konania, ktorí sú\nvlastníkmi susediacich pozemkov, keď žalobca je výlučným vlastníkom parcely CKN XXXX/X - zastavané\nplochy a nádvoria vo výmere 275 m2, parcely CKN XXXX/X - záhrada vo výmere 715 m2, parcely CKN\nXXXX/X - záhrada vo výmere 1543 m2, ako aj parcely č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo\nvýmere 27 m2, ktoré parcely sú zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. W.. Žalovaní 1/ a 2/ sú na LV č.\nXXX, kat. úz. W., zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci parcely CKN XXXX - zastavené plochy a\nnádvoria vo výmere 295 m2 a parcely CKN XXXX - záhrady, vo výmere 690 m2. Predmetnú žalobu\nžalobcu proti žalovaným 1/ a 2/ súd prvej inštancie posúdil ako žalobu na zdržanie sa neoprávnených\nzásahov do jeho vlastníckeho práva, zdôraznil, že v tejto súvislosti išlo o žalobu zapieraciu, pričom sa\njednalo o žalobu na plnenie podľa § 137 písm. c) CSP. Zdôraznil, že žalobca v tomto civilnom sporovom\nkonaní neuniesol bremeno dôkazu ohľadom tvrdeného neoprávneného zásahu do jeho vlastníckeho\npráva zo strany žalovaných. V konaní bolo zistené, že samotným žalobcom postavený plot, ktorý má\ntvoriť hranicu medzi susediacimi parcelami nezodpovedá stavu v katastrálnej mape. Zdôraznil, že medzi\nstranami nebolo sporné, že pokiaľ ide o toto oplotenie, nezodpovedá stavu v katastrálnej mape. Súd\nprvej inštancie v tejto súvislosti zdôraznil, že pozemky strán sporu sa nachádzajú v svahovitom teréne,\npozemok žalovaných 1/ a 2/ je nad úrovňou pozemku žalobcu a z dlhodobého hľadiska môže a zrejme aj\n\ndochádza k prirodzenému zosunu zeminy dole svahom, teda z pozemku žalovaných 1/ a 2/ na pozemok\nžalobcu. Aj z toho dôvodu majú žalovaní 1/ a 2/ z hornej strany vedľa ďalšieho suseda postavený\nplot tak, aby nedochádzalo k zosunu zeminy z horného susediaceho pozemku na ich parcelu, resp.,\naby nedochádzalo k poškodeniu plota. Takto má postavené oplotenie aj tento sused žalovaných 1/ a\n2/ na svojej hornej hranici pozemku s ďalším susedným pozemkom. Zdôraznil, že zrejme oplotenie\npostavené na hranici s pozemkami žalovaných 1/ a 2/, vzhľadom na tento svahovitý terén, z dlhodobého\nhľadiska nevydržalo prirodzený zosun zeminy, ku ktorému od jeho postavenia v roku 1989 došlo, čo\nspôsobilo aj posunutie žalobcom postaveného oplotenia. Nebolo však preukázané, že by bolo toto\nkonanie spôsobené žalovanými 1/ a 2/, spôsobom ako užívajú svoje nehnuteľnosti. O trovách konania\nstrán sporu rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom zo 16. februára 2022\nč. k. 2Co/8/2021-285 potvrdil rozsudok vo výrokoch II. a III. Žalovaným 1/ a 2/ priznal náhradu trov\nodvolacieho konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 123, § 124, § 126 ods. 1, 2, §\n127 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že medzi stranami konania nebolo sporné, že žalobcom\nv roku 1989 postavené oplotenie medzi parcelami CKN XXXX/X, CKN XXXX/X a parcelami CKN XXXX,\nCKN XXXX, kat. úz. W., nezodpovedá priebehu hranice podľa katastrálnej mapy (znalecký posudok\nč. 4/2019). Žalovaní 1/ a 2/ v konaní nenamietali, že oplotenie v minulosti realizoval žalobca, že sa\nnachádza mimo hranice pozemkov a rešpektujú jeho právo na posun oplotenia v existujúcich hraniciach\nsusediacich pozemkov. Hodnotiac všetky vykonané dôkazy súd prvej inštancie správne poukázal na\nto, že žalobca nepreukázal, že práve konanie žalovaných 1/ a 2/ spôsobilo odsunutie oplotenia mimo\nvlastníckej hranice pozemkov strán sporu. Žalobca a jeho bývalá manželka W. H. (vypočutá v konaní\nako svedkyňa) v tejto súvislosti vypovedali všeobecným spôsobom (bez uvedenia časových súvislostí,\nči popisu konkrétneho protiprávneho konania) o navážaní zeminy z pozemkov žalovaných k danej\nčasti oplotenia. Žalovaní 1/ a 2/ a ich dcéra P. Q.Á. (v konaní vypočutá ako svedkyňa) popreli tieto\ntvrdenia a naopak zhodne vypovedali o užívaní ich pozemkov len obvyklým spôsobom (bežná orba\npozemku, sadzba plodín a zber úrody) bez toho, aby navážali zeminu k oploteniu, či vyrovnávali svah.\nZároveň prvoinštančný súd správne akcentoval zistenia plynúce z vykonanej ohliadky na mieste samom.\nSúdu bolo zrejmé, že predmetné pozemky strán sporu sa nachádzajú v svahovitom teréne, pozemok\nžalovaných 1/ a 2/ sa nachádza nad úrovňou pozemku žalobcu, podobne ako ďalšie pozemky ich\nsusedov, ktoré sú rovnako nad úrovňou pozemkov strán sporu, kedy z týchto pozemkov dochádza\npostupom času k prirodzenému zosuvu zeminy aj na pozemok žalovaných 1/ a 2/. Práve z tohto dôvodu\nje ich oplotenie postavené tak, aby nedochádzalo k jeho poškodeniu a má betónový základ. Rovnako aj\nďalší sused žalovaných 1/ a 2/ má z týchto dôvodov svoje oplotenie postavené na betónových kvádroch.\nO trovách tohto odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu zo 16. februára 2022 sp. zn. 2Co/8/2021-285 podal žalobca\ndovolanie (ďalej len „dovolateľ“), ktoré odôvodnil ustanovením § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n3.1. Dovolateľ vyvodzujúc dovolanie z ustanovenia § 420 písm. f) CSP uviedol, že rozhodnutie krajského\nsúdu nedáva jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdneho konania, neobjasňuje skutkový a právny základ vôbec a táto vada sa prejavila\nv odôvodnení rozhodnutia krajského súdu, kde sú mylne uvedené skutočnosti z ktorých krajský súd\nnásledne vychádzal a v dôsledku čoho tak dospel k nesprávnemu právnemu záveru a rozhodnutiu\nvo veci samej. Súd konštatoval, že pozemok žalovaných 1/ a 2/ sa nachádza nad úrovňou pozemku\nžalobcu. Táto konštatácia nie len že nie je v súlade so zisteným skutkovým stavom, teda nemá oporu\nvo vykonanom dokazovaní, čím je založená v právnom posúdení ale aj zároveň v rozpore s právom\nžalobcu na riadne vysvetlenie a zdôvodnenie tejto rozporuplnej konštatácie krajským súdom. Dovolateľ\npreto konštatoval, že právne závery súdu sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami\na dovolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu považuje za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a\nčl. 6 Dohovoru. Extrémny nesúlad medzi skutkovými zisteniami a právnymi závermi z nich vyvodenými\nvidel v tom, že súd v danom prípade nelogicky spojil jednotlivé dôkazy, z ktorých vyvodil nesprávne\nprávne závery, pričom nie je zrejmé ako k tým záverom došiel. Rozhodnutie je nepreskúmateľné,\npokiaľ sú právne závery všeobecného súdu v extrémnom rozpore s vykonaným skutkovým zistením,\ndochádza k porušeniu spravodlivého procesu. Súd musí hodnotiť dôkazy objektívne. Nemôže cielene\nvyvodzovať závery, ktorými by opodstatnili svoj zámer, a nesmie dôkazy deformovať ani žiadny\nopomenúť. Nedostatočne odôvodnené rozhodnutie v danom prípade je potrebné hodnotiť ako nesprávny\nprocesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené dovolateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné\n\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V konaní pred súdom prvého\nstupňa bolo preukázané, nielen obhliadkou na mieste samom ale aj znaleckým dokazovaním, že časť\nparcely žalobcu v skutočnosti užívajú žalovaní 1/ a 2/. Činnosťou žalovaných 1/ a 2/ skutočne došlo k\ntakej povrchovej úprave, následkom čoho je evidentný zosuv pôdy z pozemku žalovaných 1/ a 2/ na\npozemok žalobcu a to do takej miery, ktorú nemožné jednoznačne považovať za mieru prípustnú daným\npomerom, keďže žalobca bol ukrátený a obmedzený v užívaní svojho vlastníctva k pozemku o výmere\n13 m2. Absentuje akýkoľvek dôkaz o tom, že k navýšeniu zeminy z pozemku žalovaných 1/ a 2/ došlo\npostupom času prirodzeným zosuvom zeminy na pozemok žalobcu. Požiadavka, aby rozhodnutie bolo\nriadne odôvodnené patrí medzi základné atribúty spravodlivého procesu.\n3.2. Dovolateľ vyvodzujúc dovolanie z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) uviedol, že právny záver\nkrajského súdu považuje žalobca za nesprávne právne posúdenie otázky súvisiacej s uplatnením\nochrany vlastníka proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Právna otázka,\nktorá bola odvolacím súdom riešená nesprávne vymedzil dovolateľ takto: „či sú splnené podmienky\nna uplatnenie ochrany vlastníckeho práva, vlastníkom nehnuteľnosti voči vlastníkovi bezprostredne\nsusediacej nehnuteľnosti, ak navŕšená zemina bezprostredne zasahuje do oplotenia, ktoré tvorí hranicu\nmedzi týmito pozemkami tak, že došlo k posunu hranice o celkovej výmere 13m2.“\n3.3. Dovolateľ tvrdí, že dôkazmi dostatočne preukázal, že zo strany pozemku žalovaných 1/ a 2/\ndochádza k zásahom do vlastníckej hranice pozemkov a k jeho obmedzovaniu vo výkone vlastníckeho\npráva. Dovolateľovi svedčí aj právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaní 1/ a 2/ týmto\nspôsobom užívajú časť nehnuteľnosti žalobcu. O práve žalobcu svedčí aj ustálená rozhodovacia prax\ndovolacieho súdu z 13. novembra 2009 sp. zn. 5Cdo/8/2009, ktorého právna veta znie: „Bezdôvodné\nobohatenie spočíva v získaní majetkovej hodnoty subjektom, ktorý pozemky užíval bez poskytovania\nnáhrady. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle získa nielen ten, komu sa zvýšili aktíva a znížili\npasíva, ale aj ten komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia\njeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. O plnenie\nbez právneho dôvodu ide preto tiež v prípade užívania pozemkov bez nájomnej či inej zmluvy alebo\niného titulu. Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je vzhľadom na povahu plnenie schopný vrátiť ho, je\npovinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady. Pretože účelom je tu odčerpať\nprostriedky bezdôvodne sa obohacujúceho, ktoré získal na úkor iného, treba výšku plnenia za užívanie\nveci bez právneho dôvodu odvodzovať od prospechu, ktorý získal obohatený.“ Žalobca má za to, že ide\no otázky zásadného právneho významu, na ktoré dovolateľ ústavne konformným spôsobom odpoveď\nnedostal. Podľa žalobcu aplikácia korektívu dobrých mravov nebola odvolacím súdom aplikovaná vôbec.\nDovolateľ mal za to, že na uvedené pravidlo krajský súd ako súd odvolací vôbec nereflektoval a svoje\nprávne závery ohľadom nepreukázania konkrétnej činnosti žalovaných 1/ a 2/ a zásahmi, ktoré údajne\nneboli nad mieru primeraným pomerom obťažujúce, ani pri aplikácii práva v kontexte dobrých mravov\na zásad spravodlivosti náležite neodôvodnil. Dovolateľ navrhol, aby dovolací súd zrušil dovolaním\nnapadnuté rozhodnutie krajského súdu a vec vrátil na ďalšie konanie odvolaciemu súdu podľa § 450\nCSP.\n4. Žalovaní 1/ a 2/ sa k dovolaniu vyjadrili a navrhli, aby dovolací súd dovolanie žalobcu ako nedôvodné\nodmietol.\n5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§\n427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo\nnapadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru,\nže dovolanie nie je procesne prípustné a treba ho odmietnuť.\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n7. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť\n\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n9. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n10. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n12. Žalobca vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP namietal nedostatočné\nodôvodnenie napadnutého rozhodnutia, nepreskúmateľnosť, deficity v dokazovaní a nesúlad medzi\nskutkovými zisteniami a právnymi závermi.\n13. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú: a/\nzásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci\nprocesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to\nv takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou\npráva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich\npráv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované\nprávnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady\nsúdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na\nspravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu\nspočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká\nnielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj\nporušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo\nna verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným\ndôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie\nrovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a\nna rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia\nspravodlivosti).\n14. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,\nbod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá\n\nrozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola\núčastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na\nprávny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi\nv dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov a pod.).\n14.1. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v\nzmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil\nvady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho\nsúdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017,\n8Cdo/73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti\nargumentácie dovolateľa, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jeho práva na\nspravodlivý proces.\n14.2. V danom prípade dovolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa\nnáležitosti odôvodnenia rozhodnutia (§ 393 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP), a preto ho nemožno\npovažovať za nepreskúmateľné či nedostatočne odôvodnené. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá\nzákladnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia\na ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú\npresvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri\nhodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových\nzistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Argumentácia odvolacieho súdu je\nkoherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, logické a presvedčivé, premisy v ňom zvolené, aj závery,\nku ktorým na ich základe dospel, sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť.\n14.3. Na základe uvedeného možno konštatovať, že odvolací súd pri hodnotení skutkových zistení\na skutkových záverov z hľadiska dôkazného bremena žalobcu neopomenul vziať do úvahy žiadnu\nz (rozhodných) namietaných skutočností v odvolaní, či skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, z\nuvedeného je zrejmé, z akých dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie a podľa\nnázoru dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré treba v spojení s\nrozhodnutím súdu prvej inštancie chápať ako jeden vecný celok) všetky náležitosti v zmysle § 393 CSP.\nZa procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že žalobca\nsa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje a že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie\npodľa jeho predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolateľ so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými\nv odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama osebe\nviesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý\nproces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani\nprávo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa\nním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97,\nII. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n15. Dovolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\nstranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je\nplne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom\nkonaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré\nmajú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú\nnevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania\nv odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Neostáva preto nič iné, než konštatovať, že v prejednávanej veci\nboli z tohto pohľadu súdmi nižších inštancií splnené ústavnoprávne nároky kladené na odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia.\n16. Pokiaľ dovolateľ namietal svojvoľné hodnotenie dôkazov, resp. deficity v dokazovaní, dovolací súd v\nprvom rade uvádza, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie\nnedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať\n\nnové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení,\nuž len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od\nsúdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie\n- porov. ustanovenie § 442 CSP. Dovolaním sa preto vo všeobecnosti nemožno úspešne domáhať\nrevízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného\ndokazovania.\n16.1. Zdržanlivosť najvyššieho súdu k preskúmavaniu hodnotenia dôkazov však v poslednom čase\nnaráža na recentnú judikatúru ústavného súdu (sp. zn. III. ÚS 104/2022), v zmysle ktorej preskúmanie\nlogickej, funkčnej a teleologickej konzistentnosti hodnotenia dôkazov je súčasťou posudzovania práva\nna spravodlivý proces, a teda preskúmanie hodnotenia vykonaných dôkazov je preskúmanie procesného\npostupu súdu.\n16.2. Zásada viazanosti zisteným skutkovým stavom neznamená, že najvyšší súd je viazaný takou\ninterpretáciou dôkazu, ktorá v sebe obsahuje ničím nepodloženú účelovo vytvorenú domnienku, ktorej\njediným cieľom je vylúčiť danosť nároku. Rovnako túto zásadu nemožno interpretovať ako nemožnosť\nnajvyššieho súdu reagovať na zjavný, ničím neodôvodnený, a preto arbitrárny skutkový omyl. Preto\nnajvyšší súd má právo skúmať, či hodnotenie dôkazov nie je natoľko mimo prípustného a logického\nrámca hodnotenia dôkazov a teda, či nedošlo týmto procesným postupom súdu k porušeniu práva na\nspravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\n(pozri III. ÚS 104/2022, bod 18 a 19).\n16.3. Dovolací súd dodáva, že zásada voľného hodnotenia dôkazov zakotvená v čl. 15 Základných\nprincípov CSP a v § 191 CSP vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 ústavy) a\nznamená, že záver, ktorý sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti\npre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu.\nHodnotenie dôkazov úvahou súdu však neznamená ľubovôľu, lebo hodnotiaca úvaha musí vždy\nzodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a vykazovať\nfunkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania.\n16.4. Právo na spravodlivý proces je preto naplnené aj tým, že súdy po vykonaní dôkazov a ich\nvyhodnotení zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že\nich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že neboli prijaté v zrejmom omyle\nkonajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/2004).\n16.5. Summa summarum nedá sa vylúčiť, že k porušeniu tohto práva dôjde aj tým, že zistenie\nskutkového stavu je prima facie natoľko chybné (svojvoľné), že by k nemu súd pri rešpektovaní\nzákladných zásad hodnotenia vykonaných dôkazov nemohol nikdy dospieť - ide o extrémny rozpor medzi\nvykonanými dôkazmi a z nich urobenými skutkovými zisteniami (porov. I. ÚS 6/2018), alebo tým, že\nprijaté právne závery sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami resp. že z nich v\nžiadnej možnej interpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývajú (porov. I. ÚS 243/2007).\n16.6. Otázka, či súd pri zisťovaní skutkového stavu rešpektoval ústavno-procesné zásady (ako napr.\nzákaz tzv. deformácie dôkazu, či opomenutého dôkazu, zásadu rovnosti zbraní, priamosti, voľného\nhodnotenia dôkazov) je preto otázkou procesnoprávnou, ktorá ako taká môže byť dovolaciemu súdu\npredložená v dovolaní ako prípustný dovolací dôvod podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Zásadám\nspravodlivého procesu zodpovedá tiež požiadavka, aby súdom urobené skutkové zistenia a prijaté\nprávne závery boli riadne (dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené.\n17. So zreteľom na vyššie uvedené, vec prejednávajúci senát pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti\nargumentácie dovolateľa, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jeho práva na\nspravodlivý proces, kedy podstatou dovolacieho prieskumu nebolo prehodnocovanie skutkového stavu,\nale kontrola postupu odvolacieho súdu pri procese jeho zisťovania a vyhodnocovania, ergo preskúmanie\ntoho, či hodnotenie dôkazov je alebo nie je natoľko svojvoľné, že znamená zásah do tohto práva.\n18. Predmetom konania bolo zdržanie sa neoprávnených zásahov zo strany žalovaných 1/ a 2/ do\nvlastníckeho práva žalobcu.\n\n19. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej\nstrany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im\nzodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady\npotom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať\nskutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.\nStrana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet\n(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných\nnásledkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy,\nktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (k tomu porovnaj aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z\n9. júna 2020 sp. zn. I. ÚS 24/2019). Inými slovami, dôkazné bremeno možno vymedziť ako procesnú\nzodpovednosť strany sporu za to, že súdu budú rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno\nvzťahuje, preukázané. Pojem „dôkazné bremeno“ sa najčastejšie používa v spojení s jeho unesením\nalebo neunesením; ak ho strana sporu (ne)uniesla, znamená to, že sa jej (ne)podarilo skutočnosť\npreukázať bez ohľadu na to, či si dôkaznú povinnosť splnila či nesplnila.\n20. Sumarizujúc vyššie uvedené dovolací súd v okolnostiach preskúmavanej veci nezistil ústavnoprávne\ndeficity v rámci zisťovania skutkového stavu veci, súdy nižších inštancií postupovali v súlade so\nzákladnými princípmi civilného sporového konania, najmä zásadou voľného hodnotenia dôkazov (čl.\n15 CSP) a princípmi všeobecnej spravodlivosti. Zároveň pri zisťovaní skutkového stavu rešpektovali\nústavno-procesné zásady (ako sú zákaz tzv. deformácie dôkazu, či opomenutého dôkazu, zásadu\nrovnosti zbraní, priamosti, voľného hodnotenia dôkazov), napadnuté rozhodnutia odvolacieho súdu\nako aj súdu prvej inštancie obsahujú riadne odôvodnenie myšlienkového procesu hodnotenia dôkazov,\nzo záverov oboch súdov nižších inštancií dovolací súd nezistil porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov a prijaté skutkové závery nevykazujú známky svojvoľnosti, nelogických úsudkov či zrejmého\nomylu. Námietky žalobcu v tomto smere preto dovolací súd považoval z hľadiska prípustnosti a\ndôvodnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP za neopodstatnené.\n20.1. Najvyšší súd Slovenskej republiky mal z rozhodnutí nižších inštancií za preukázané, že vo veci bol\ndostatočne zistený skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Nebolo\npreukázané, že by žalovaní 1/ a 2/ znehodnocovali oplotenie žalobcu. Žalobca nepreukázal tvrdený\nneoprávnený zásah do jeho vlastníckych práv zo strany žalovaných 1/ a 2/.\n21. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a\npresvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa teda\nodvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup\nmusí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené\nvykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho\nsúdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu\nkonania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu\nvychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený\nskutkový stav.\n22. Vo vzťahu k uplatnenej námietke o nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho\nsúdu dovolací súd uvádza, že v posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre\nzáver, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu\nnepreskúmateľnosti rozhodnutia v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n23. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie\nodôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.\nOdôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu sa vysporiadalo so všetkými podstatnými odvolacími\nnámietkami žalobcu. Najvyšší súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že dokazovanie je procesný\npostup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom\nzhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých\nsúd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne\naplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu,\nktorý objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania,\npretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je\nvýznamný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena,\n\nktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS\nSR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade\nso skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže\nbez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah\nopravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné\núkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným\nprocesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje\nsvoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto\nodvolacia námietka naplnená nebola.\n24. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenal, že právnym posúdením\nje činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu\nnormu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na\nzistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval\nsprávny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov\nvyvodil nesprávne právne závery (napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 7Cdo/7/2010). Ani táto odvolacia\nnámietka nebola v predmetnom prípade naplnená. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový\nstav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho\nkonania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a\npresvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.\n25. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne posúdil žalobu žalobcu na zdržanie sa\nneoprávnených zásahov zo strany žalovaných 1/ a 2/ do jeho vlastníckeho práva ako žalobu na plnenie\nv zmysle predpokladov § 137 písm. a) CSP. Touto žalobou sa žalobca domáha ochrany vlastníckeho\npráva proti tomu, kto ho tvrdenými neoprávnenými zásahmi ruší vo výkone vlastníckeho práva. Je tiež\nzrejmé, že v prejednávanej veci ide o riešenie právnych vzťahov strán konania, ktorí sú vlastníkmi\nsusediacich pozemkov, keď žalobca je výlučným vlastníkom parcely CKN XXXX/X - zastavané plochy\na nádvoria vo výmere 275 m2, parcely CKN XXXX/X - záhrada vo výmere 715 m2, parcely CKN XXXX/\nX - záhrada vo výmere 1543 m2, ako aj parcely č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere\n27 m2, ktoré parcely sú zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. W.. Žalovaní sú na LV č. XXX, kat. úz. W.,\nzapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci parcely CKN XXXX - zastavené plochy a nádvoria vo výmere\n295 m2 a parcely CKN XXXX - záhrady, vo výmere 690 m2. Pokiaľ ide o ustanovenia § 127 ods. 1\nObčianskeho zákonníka, toto predstavuje zákonné obmedzenie vlastníckeho práva alebo práv, ktoré\nsa priamo odvíjajú od vlastníctva. Súbor týchto pravidiel správania sa v teórii i praxi označuje ako tzv.\nsusedské práva. Obmedzenie práv vlastníkov je vzájomné a zároveň prospešné viacerým vlastníkom.\nAj ostatní vlastníci sa musia podriadiť tomuto ustanoveniu tak, aby pri výkone práv vlastníkov nebol\nktorýkoľvek z vlastníkov ohrozený konaním, ktoré je v tomto predpise zakázané. Vlastník veci sa teda\nmusí zdržať len takého konania alebo nekonania, ktorým by nad mieru primeranú pomerom obťažoval\niného alebo ktorým by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Predpoklady uvedené v hypotéze tejto právnej\nnormy treba pritom vykladať v každom jednotlivom prípade objektívne. Ak vlastník veci nerešpektuje\nuvedené obmedzenia jeho vlastníckeho práva, ten, kto je ohrozený jeho neoprávnenými zásahmi sa\nmôže domáhať súdnej ochrany v sporovom konaní.\n26. Vlastníkovi veci sa v zmysle ust. § 127 ods. 1 OZ poskytuje ochrana len proti takým zásahom, ktorého\nnad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohrozujú výkon jeho práv. Pokiaľ sa zistí, že ide o\nnepodstatné zásahy, teda o bežné správanie, ktoré sú susedia povinní navzájom strpieť, lebo je spojené\ns obvyklým užívaním nehnuteľnosti, prípadne aj hnuteľných vecí, súdy správne žaloby zamietajú (R\n50/1985).\n27. Vlastníkovi veci, prípadne iným osobám v zmysle § 127 OZ sa poskytuje ochrana len proti takým\nzásahom, ktorého nad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohrozujú výkon jeho práv.\nAk ide o zásah, ktorý neprekračuje mieru primeranú pomerom a spoločensky únosné hranice, nie je\nto neoprávnený zásah v zmysle citovaného ustanovenia. V takýchto prípadoch sa nemožno úspešne\ndovolať súdnej ochrany (R 37/1985).\n28. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že predmetná právna vec je nepochybne vec\nsporová, v ktorej sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia a\npovinnosť dôkaznú. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia\n\nnesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou\noznačiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť\ntvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa\nrozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a\nže z tohto dôvodu nemuselo byť rozhodnutie vo veci samej v jeho prospech. Zmyslom dôkazného\nbremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité\nskutočnosti významné z pohľadu hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, či už z dôvodu nečinnosti\nstrany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že\ntakáto skutočnosť preukázaná byť nemohla.\n29. Medzi stranami konania nebolo sporné, že žalobcom v roku 1989 postavené oplotenie medzi\nparcelami CKN XXXX/X, CKN XXXX/X a parcelami CKN XXXX, CKN XXXX, kat. úz. W., nezodpovedá\npriebehu hranice podľa katastrálnej mapy (znalecký posudok č. 4/2019). Žalovaní 1/ a 2/ v konaní\nnenamietali, že oplotenie v minulosti realizoval žalobca, že sa nachádza mimo hranice pozemkov a\nrešpektujú jeho právo na posun oplotenia v existujúcich hraniciach susediacich pozemkov.\n30. Hodnotiac všetky vykonané dôkazy súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne poukázal\nna to, že žalobca nepreukázal, že práve konanie žalovaných 1a 2/ spôsobilo odsunutie oplotenia mimo\nvlastníckej hranice pozemkov strán sporu. Žalobca a jeho bývalá manželka W. H. (vypočutá v konaní\nako svedkyňa) v tejto súvislosti vypovedali všeobecným spôsobom (bez uvedenia časových súvislostí,\nči popisu konkrétneho protiprávneho konania) o navážaní zeminy z pozemkov žalovaných k danej časti\noplotenia. Žalovaní 1/ a 2/ a ich dcéra P. Q. (v konaní vypočutá ako svedkyňa) popreli tieto tvrdenia\na naopak zhodne vypovedali o užívaní ich pozemkov len obvyklým spôsobom (bežná orba pozemku,\nsadzba plodín a zber úrody) bez toho, aby navážali zeminu k oploteniu, či vyrovnávali svah. Zároveň\nsúd prvej inštancie správne akcentoval zistenia plynúce z vykonanej ohliadky na mieste samom. Je totiž\nzrejmé, že predmetné pozemky strán sporu sa nachádzajú v svahovitom teréne, pozemok žalovaných\n1/ a 2/ sa nachádza nad úrovňou pozemku žalobcu, podobne ako ďalšie pozemky ich susedov, ktoré\nsú rovnako na úrovňou pozemkov strán sporu, kedy z týchto pozemkov dochádza postupom času k\nprirodzenému zosuvu zeminy aj na pozemok žalovaných 1/ a 2/. Práve z tohto dôvodu je ich oplotenie\npostavené tak, aby nedochádzalo k jeho poškodeniu a má betónový základ. Rovnako ďalší sused\nžalovaných 1/ a 2/ má z týchto dôvodov svoje oplotenie postavené na betónových kvádroch.\n31. Žalobca ďalej v dovolaní uvádza, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom\nposúdení veci. Nesprávne právne posúdenie veci je prípustným dovolacím dôvodom len, ak sa týka\ntakej právnej (a nie skutkovej) otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri\nktorej riešení sa odvolací súd buď odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu [§ 421\nods. 1 písm. a) CSP], alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená [§ 421\nods. 1 písm. b) CSP], alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne [§ 421 ods. 1 písm. c) CSP],\npričom dovolateľ je povinný tento dovolací dôvod vymedziť tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré\npokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva táto nesprávnosť (§ 432 ods. 2 CSP).\n32. Žalobca prípustnosť dovolania podal aj v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP, právnu otázku,\nktorá bola odvolacím súdom riešená nesprávne vymedzil dovolateľ takto: „či sú splnené podmienky\nna uplatnenie ochrany vlastníckeho práva, vlastníkom nehnuteľnosti voči vlastníkovi bezprostredne\nsusediacej nehnuteľnosti, ak navŕšená zemina bezprostredne zasahuje do oplotenia, ktoré tvorí hranicu\nmedzi týmito pozemkami tak, že došlo k posunu hranice o celkovej výmere 13m2.“\n33. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli ustanovenie § 421 ods. 1 písm. a) CSP, je charakteristický\n„odklon“ jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu\nteda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej\notázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu“. Pokiaľ dovolateľ neoznačí alebo nesprávne označí ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu,\nod ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd odklonil, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť\nna domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie\nmal dovolateľ na mysli; v opačnom prípade by jeho rozhodnutie mohlo minúť zákonom určený cieľ. V\nprípade nekonkretizovania podstaty odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu nemôže\nnajvyšší súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré\npred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd; v opačnom prípade by uskutočnil procesne neprípustný\n\nbezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania\na dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj (konkrétne) cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods.\n1 CSP (2Cdo/203/2016, 3Cdo/28/2017, 4Cdo/14/2017, 7Cdo/140/2017, 8Cdo/78/2017, 8Cdo/50/2017\na 8Cdo/141/2017).\n33.1. Pri skúmaní, či je dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP sa dovolací súd zameriava\nna zistenie a posúdenie vzťahu medzi dovolateľom označeným existujúcim rozhodnutím dovolacieho\nsúdu (judikátom), ktoré tvorí súčasť jeho ustálenej rozhodovacej praxe, a novým prípadom. Vychádzajúc\nz kontextu skoršieho rozhodnutia (judikátu) a jeho skutkového vymedzenia pritom za pomoci abstrakcie\ninterpretuje v judikáte vyjadrené právne pravidlo (ratio). Táto činnosť dovolacieho súdu je zameraná\nna zistenie (prijatie záveru), či nový prípad je s ohľadom na jeho skutkový rámec v relevantných\notázkach (okolnostiach) podobný alebo odlišný od skoršieho prípadu. Pokiaľ dovolateľ nevysvetlí, ktoré\nrozhodnutie treba považovať za „skorší prípad“, dovolací súd nemá podklad pre takéto posudzovanie\n(nemôže posúdiť, či skutočne došlo k dovolateľom tvrdenému odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu), čo v konečnom dôsledku znamená, že nemôže prikročiť k meritórnemu dovolaciemu\nprieskumu.\n33.2. Pre procesnú situáciu, v ktorej § 421 ods. 1 písm. a) CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny\nvýznam obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v\ndovolaní. Otázkou relevantnou z hľadiska citovaného zákonného ustanovenia môže byť pritom len\notázka právna (teda v žiadnom prípade nie skutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie\ntohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o\notázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Aby\nurčitá otázka spĺňala kritérium prípustnosti dovolania podlá § 421 ods. 1 CSP, musí ísť predovsˇetky´m o\notázku zásadného právneho významu (nie o otázku skutkovú), od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu, ktorá je v dovolaní vymedzená jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý\numožňuje posúdiť prípustnosť (pripadne aj dôvodnosť) dovolania. Pokiaľ nie je splnený niektorý z\ntýchto predpokladov prípustnosti, dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustne´. V\ntakomto prípade je tu bez dˇalsˇieho dôvod na odmietnutie dovolania a dovolací súd dˇalsˇie podmienky\nprípustnosti dovolania neskúma.\n33.3. Zároveň platí, že dôvody prípustnosti dovolania podľa § 421 CSP sa vzťahujú výlučne na právnu\notázku, riešenie ktorej viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu (t. j. právnu\notázku, ktorá bola rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci samej). Právna otázka, na vyriešení ktorej\nnespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k právnym záverom vyjadreným v\nrozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť\npovažovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Pre posúdenie, či ide o právnu otázku kľúčovú\npre rozhodnutie vo veci samej, a pre posúdenie prípustnosti dovolania nie je rozhodujúci subjektívny\nnázor strany sporu, že daná právna otázka môže byť pre ňu rozhodujúca, ale významný je výlučne záver\ndovolacieho súdu rozhodujúceho o jej dovolaní.\n33.4. Vyššie uvedené znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú, resp.\nv ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, a ani akademické otázky, ktoré nemajú\ns rozhodovaným sporom vôbec súvis. Len polemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu,\nprosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k\nriešeniu právnej otázky významovo nezodpovedajú kritériám uvedeným v § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n33.5. Pri skúmaní procesnej prípustnosti dovolania a náležitého vymedzenia dovolacieho dôvodu v\nzmysle § 421 ods. 1 v spojení s § 432 CSP dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľom nastolená\nprávna otázka vyššie uvedené kritériá nespĺňa a je formulácia opomína základné závery, na ktorých\nzaložili svoje rozhodnutia súdy nižšieho stupňa.\n34. Dovolateľ ďalej namietal právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaní 1/ a 2/\ntýmto spôsobom užívali časť nehnuteľností žalobcu. Dovolateľ videl právnu otázku od ktorej riešenia\nsa mal odvolací súd odkloniť vyplývajúcu z rozhodnutia dovolacieho súdu z 13. novembra 2009 sp. zn.\n5Cdo/8/2009, ktorého právna veta znie: „Bezdôvodné obohatenie spočíva v získaní majetkovej hodnoty\nsubjektom, ktorý pozemky užíval bez poskytovania náhrady. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle\n\nzíska nielen ten, komu sa zvýšili aktíva a znížili pasíva, ale aj ten komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak\npokiaľ by existoval právny dôvod plnenia jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by\nmusel poskytovať náhradu. O plnenie bez právneho dôvodu ide preto tiež v prípade užívania pozemkov\nbez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu. Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je vzhľadom na\npovahu plnenie schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej\nnáhrady. Pretože účelom je tu odčerpať prostriedky bezdôvodne sa obohacujúceho, ktoré získal na úkor\niného, treba výšku plnenia za užívanie veci bez právneho dôvodu odvodzovať od prospechu, ktorý získal\nobohatený.“\n34.1. Na túto dovolaciu námietku dovolací súd uvádza, že pokiaľ strana sporu prípadnú nesprávnosť\npostupu súdu prvej inštancie a jej procesné dôsledky vôbec nenamieta v rámci konania o riadnom\nopravnom prostriedku (naviac v situácii, keď je kvalifikovane zastúpená advokátom), nevníma túto\nnesprávnosť, resp. jej dôsledky ako ujmu (podstatnú ujmu) na svojich procesných právach [k tomu viď\nobdobne aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej tiež „ESĽP“) zo 14. decembra 2010\nvo veci Holub proti Českej republike (sťažnosť č. 24880/05)], obdobne (9Cdo/255/20209, R 73/2019,\n7Cdo/161/2019, 4Cdo/122/2020, 4Cdo/40/2019, 8Cdo/140/2018, 8Cdo/157/2018).\n34.2. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je vo vzťahu k odvolaniu ako riadnemu\nopravnému prostriedku subsidiárny nielen z procesného hľadiska - teda že dovolanie možno podať\nlen proti rozhodnutiu vydanému v odvolacom konaní (čo znamená, že odvolacie konanie predchádza\ndovolaciemu konaniu), ale aj z hmotnoprávneho hľadiska, ktoré zohľadňuje skutočnosť, že dovolateľ\nmôže v mimoriadnom opravnom prostriedku (úspešne) argumentovať len takými dôvodmi, ktoré\nnamietol už v rámci riadneho opravného prostriedku a ktoré boli meritórne posudzované odvolacím\nsúdom. V prípade, že takéto námietky v odvolacom konaní neuplatnil, hoci tak urobiť mohol a mal, tieto\nnámietky ex post nemôžu byť spôsobilé založiť prípustnosť dovolania.\n34.3. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ dovolateľ namieta vo svojom mimoriadnom opravnom prostriedku\nprocesné pochybenia súdu prvej inštancie, tieto môžu byť predmetom dovolacieho prieskumu jedine\nv situácii, ak ich výslovne vytýkal vo včas podanom odvolaní a odvolací súd vo svojom rozhodnutí\ntieto pochybenia neodstránil. Pokiaľ určité nedostatky súdu prvej inštancie strana namietala prvýkrát\naž v podanom dovolaní, tieto nemožno preskúmavať v dovolacom konaní, keďže odstraňovanie\nprípadných nedostatkov v procesnom postupe súdu prvej inštancie patrí do právomoci odvolacieho (a nie\ndovolacieho) súdu. Rovnako tak je potrebné uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok\nsa podáva proti rozhodnutiu odvolacieho súdu a ako nedostatok v postupe odvolacieho súdu nemožno\nv dovolaní namietať niečo, čo nebolo predmetom odvolacieho konania (prieskumu). Odvolací súd je pri\nsvojom rozhodovaní viazaný odvolacími dôvodmi, ktoré boli uplatnené v lehote na podanie odvolania,\na ako vadu konania pred odvolacím súdom nemôže strana sporu v dovolaní namietať niečo, čo nebolo\npredmetom odvolacieho prieskumu vzhľadom na obsahovú a kvalitatívnu stránku jej odvolania proti\nrozhodnutiu súdu prvej inštancie.\n34.4. Dovolací súd z obsahu odvolania dotknutej osoby nezistil, že by v podanom odvolaní uplatnil\npredmetný odvolací dôvod a v jej dôsledku žiadal odvolací súd o nápravu pokiaľ ide o nesprávny\nprocesný postup súdu prvej inštancie, preto jeho dovolanie v tejto časti nemožno považovať za\nprípustné. I tu platí zásada, že práva patria bdelým.\n35. Napriek tomu vec prejednávajúci senát obiter dictum poukazuje na to, že žalobca nepreukázal, že\nprávne konanie žalovaných 1/ a 2/ spôsobilo odsunutie oplotenia mimo vlastníckej hranice pozemkov\nstrán sporu. Predmetné pozemky strán sporu sa nachádzajú v svahovitom teréne, pozemok žalovaných\n1/ a 2/ sa nachádza nad úrovňou pozemku žalobcu podobne ako ďalšie pozemky susedov, ktoré sú\nrovnako nad úrovňou pozemkov strán sporu, kedy z týchto pozemkov dochádza postupom času k\nprirodzenému zosuvu zeminy aj na pozemok žalovaných 1/ a 2/. Práve z tohto dôvodu je oplotenie\npostavené tak, aby nedochádzalo k jeho poškodeniu a má betónový základ. Žalobca nepreukázal\ntvrdený neoprávnený zásah do jeho vlastníckych práv zo strany žalovaných 1/ a 2/.\n36. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu v časti, v ktorej namietal vadu zmätočnosti\npodľa § 420 písm. f) CSP odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti\nrozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, a v časti, v ktorej namietal nesprávne právne\n\nposúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 CSP, odmietol podľa § 447 písm. f) CSP ako dovolanie, ktoré nie\nje odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi.\n37. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n38. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}