{"guid": "1d8c64ec-6ec0-425c-95b9-3371a3bc14dd:9e4d5469-ea0f-4432-82c4-38beb088a47e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8210204565.3", "spisova_znacka": "4Cdo/28/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/28/2023 z 28. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2024, sp. zn. 4Cdo/28/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:8210204565.3", "identifikacne_cislo": "8210204565", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Svetlovská", "sudca_id": 338, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-svetlovska-338", "datum_vydania": "2024-11-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451", "nazov": "§ 451 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151n.odsek-1", "nazov": "§ 151n ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151n.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151n"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151o.odsek-1", "nazov": "§ 151o ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151o.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151o"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/66", "nazov": "zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/66", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/66-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/66/#paragraf-1.odsek-1", "nazov": "§ 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/66/#paragraf-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/66-2009/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/66/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/66/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/66-2009/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/66/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 66/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/66/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/66-2009/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151n", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151o", "/SK/ZZ/2009/66#paragraf-1", "/SK/ZZ/2009/66#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9e4d5469-ea0f-4432-82c4-38beb088a47e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8210204565.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8210204565.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8210204565.3/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/28/2023\n8210204565\n28. 11. 2024\nJUDr. Alena Svetlovská\nECLI:SK:NSSR:2024:8210204565.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej\na členov senátu JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Ing. Mária Dubaňa, v spore žalobkyne obchodnej\nspoločnosti SCOMA, a. s., Bardejov, Mičkova 31, IČO: 36 457 094, zastúpenej advokátkou JUDr.\nMartinou Mrázovou, Bratislava, Šoltésovej 20, proti žalovaným 1/ Prešovský samosprávny kraj, Prešov,\nNámestie mieru 2, 2/ Gymnázium Leonarda Stöckela, Bardejov, Jiráskova 12, IČO: 00 161 911, 3/\nStredná priemyselná škola Bardejov, Bardejov, Komenského 5, IČO: 00 161 705, žalovaní 2/ a 3/ právne\nzastúpení advokátom JUDr. Jozefom Stašákom, Bardejov, Andraščíkova 3, o vydanie bezdôvodného\nobohatenia, vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 4C/149/2010, o dovolaní žalobkyne proti\nrozsudku Krajského súdu v Prešove z 05. októbra 2022 sp. zn. 13Co/29/2022, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalovaným 2/ a 3/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nŽalovanému 1/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo\n16. februára 2018 č. k. 4C/149/2010-551 I. uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu\n54.583,46 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 54.583,46 eura od 10. augusta 2010\ndo zaplatenia; II. v prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanému 1/ zamietol, III. žalobu voči žalovaným\n2/ a 3/ zamietol, IV. priznal žalobkyni voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n19,64 %, V. žalovaným 2/ a 3/ priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom na čl. 20 ods. 1, ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, §\n123, § 124, § 128 ods. 2, § 488, § 489, § 451 ods. 1, § 451 ods. 2, § 454, § 456, § 151n ods. 1, §\n151n ods. 2, § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, ods. 3, § 2 ods. 1, ods. 2, ods. 3, §\n3 ods. 1, § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z., § 1 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. h), ods. 5, § 4\nods. 1 písm. f), písm. k), § 10 ods. 1, ods. 2 zákona č. 302/2001 Z. z., § 3 ods. 1, § 6 ods. 1, ods. 2,\nods. 3 zákona č. 446/2001 Z. z. a § 261 ods. 2, § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka mal za\npreukázané, že na pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne, a to parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/\nX, par. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X sú postavené stavby v katastri nehnuteľností\nevidované ako budovy pre školstvo, na vzdelávanie a výskum, ktorých vlastníkom je žalovaný 1/,\nktorý tieto zveril do správy žalovaným 2/ a 3/, pričom spolu so susediacimi parcelami vo vlastníctve\nžalobkyne parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X tvoria jeden školský areál, v ktorom\npôsobia žalovaní v 2/ a 3/ ako vzdelávacie inštitúcie. Ako súd prvej inštancie ďalej uviedol, v prvom\nobdobí od 27. novembra 2008 do 30. júna 2009 neexistoval žiadny právny dôvod, na základe ktorého\nby bol upravený vzťah medzi žalobkyňou ako vlastníkom pozemkov na jednej strane a žalovaným\n\n1/ ako vlastníkom budov na nich postavených a žalovanými 2/ a 3/ ako subjektmi vykonávajúcich\nsvoju činnosť na pozemkoch žalobkyne a v budovách žalovaného 1/ na druhej strane. Zároveň mal\nsúd prvej inštancie za jednoznačne preukázané, že povinným subjektom na vydanie bezdôvodného\nobohatenia žalobkyni je iba žalovaný 1/, ktorý sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, keďže na naplnenie\nsvojich zákonných povinností (úloh) v oblasti výchovy a vzdelávania síce zriadil žalovaných 2/ a 3/ ako\nsvoje rozpočtové organizácie, avšak nezabezpečil im dostatočné materiálne zabezpečenie na naplnenie\nim zverených úloh a preto pri napĺňaní zákonných úloh žalovaného 1/ jeho správcovia využívali bez\nprávneho titulu pozemky žalobkyne. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie konštatoval nedostatok pasívnej\nvecnej legitimácie na strane žalovaných 2/ a 3/, keďže pri užívaní pozemkov žalobkyne vystupovali iba\nako správcovia žalovaného 1/ konajúci pri správe zvereného majetku v jeho mene. Pri určení výšky\nbezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie vychádzal zo záverov znaleckých posudkov s tým, že\nprávny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ posúdil ako obchodnoprávny záväzkový vzťah, keďže\nide o vzťah medzi žalovaným 1/ ako samosprávnou územnou jednotkou pri zabezpečovaní verejných\npotrieb (zabezpečovanie výchovy a vzdelávania obyvateľom kraja) a žalobkyňou ako podnikateľom\n(obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri) pri podnikateľskej činnosti, a v tejto súvislosti\nkonštatoval včasnosť podania žaloby v rámci plynutia premlčacej doby. Ohľadne žaloby o vydanie\nbezdôvodného obohatenia za druhé obdobie od 01. júla 2009 do 31. decembra 2009 mal súd prvej\ninštancie za to, že od 01. júla 2009 vzniklo žalovanému 1/ ako vlastníkovi stavieb právo zodpovedajúce\nvecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemkov pod stavbami, pričom týmito\npozemkami pod stavbami sú aj priľahlé plochy, ktoré svojím umiestnením a využitím tvoria neoddeliteľný\ncelok so stavbou. Na základe vykonaného dokazovania bol súd prvej inštancie toho názoru, že za\npriľahlé plochy je potrebné považovať aj pozemky, na ktorých síce nie sú postavené stavby žalovaného\n1/, avšak všetky pozemky žalobkyne, ktoré sú užívané žalovanými 2/ a 3/ ako správcami majetku\nžalovaného 1/ tvoria jeden ucelený, kompaktný a plotom ohradený školský areál, ktorý v celku slúži\nna plnenie úloh v oblasti výchovy a vzdelávania, a teda aj svojím umiestnením a aj svojím využitím\ntieto pozemky tvoria nedeliteľný celok so stavbami žalovaného 1/, t. j. školskými budovami. Súd prvej\ninštancie uzavrel, že žalovaný 1/ ako vlastník stavieb od 01. júla 2009 má právny titul na užívanie\npozemkov žalobkyne a preto nie je naplnená žiadna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia\nzo strany žalovaného 1/. V tejto súvislosti prvoinštančný súd zároveň konštatoval, že za zriadenie\nzákonného vecného bremena patrí žalobkyni jednorazová náhrada, ktorú však žalobkyňa v konaní\nnepožadovala a jej výška preto nebola predmetom dokazovania. Z uvedeného dôvodu žalobu na vydanie\nbezdôvodného obohatenia za obdobie od 01. júla 2009 do 31. decembra 2009 zamietol ako nedôvodnú\naj voči žalovaným 2/ a 3/, pretože títo ako správcovia užívali pozemky žalobkyne z titulu zákonného\nvecného bremena oprávneného žalovaného 1/. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle\n§ 255 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „CSP“).\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 05. októbra 2022 sp. zn. 13Co/29/2022\nrozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. až V. potvrdil a žalovaným 1/ až 3/ priznal nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Konštatoval, že súd prvej inštancie\nv dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver a\nosvojil si náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie na ktoré v plnom\nrozsahu odkázal. Uviedol, že termín priľahlý pozemok je upravený v ustanovení § 2 ods. 6 zákona č.\n182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „BytZ“) s tým, že v zmysle definície\npodľa daného zákona sa na účely tohto predpisu za priľahlý pozemok rozumie oplotená záhrada a\nstavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom\nk domu. Ďalej uviedol, že pokiaľ zákon č. 66/2009 Z. z. nedefinuje priamo pojem priľahlý pozemok,\nsúd analogicky vykladá tento pojem v zmysle BytZ, kedy výslovne uvádza, že sa jedná o oplotené\nnádvorie, ktoré možno považovať za priľahlý pozemok, pričom v prejednávanom spore táto podmienka\nje nepochybne splnená, nakoľko parcely, ktoré sú sporné sa nachádzajú v rámci oploteného areálu,\nktorý je užívaný žalovanými 2/ a 3/, pričom spredu je výrazný nápis, že sa jedná o majetok žalovaného\n1/. Zároveň v zmysle komentárov k BytZ vyplýva, že spravidla sa jedná o pozemok, ktorý susedí s\nkonkrétnou stavbou, no nemožno ani vylúčiť, že sa jedná o vzdialenejší pozemok. Takýto pozemok\nmôže slúžiť na prístup k danej stavbe. Odvolací súd bol názoru, že túto definíciu možno subsumovať na\nvšetky tri sporné pozemky v danej veci, nakoľko sú v bezprostrednom susedstve pozemkov zastavaných\nškolskými budovami a zároveň pozemok parc. č. XXXX/X slúži ako prístup z verejnej komunikácie do\ncelého areálu školy. To, či sa jedná o priľahlý pozemok však v každom prípade je na individuálnom\nposúdení v zmysle špecifických kritérií každého prípadu a práve najdôležitejším kritériom je to, či tento\n\npozemok tvorí s ostatnými pozemkami funkčný celok. Táto podmienka podľa názoru odvolacieho súdu\nbola preukázaná, nakoľko je zrejmé, že po pozemku parc. č. XXXX/X sa z jednotlivých školských budov\nprechádza na školské ihrisko a rovnako súčasťou tohto areálu sú aj dva zvyšné pozemky parc. č. XXXX/\nX a XXXX/X. Odvolací súd k otázke posúdenia predmetných parciel z pohľadu, či ich možno považovať\nza priľahlú plochu k pozemkom bral do úvahy hlavne funkčnosť areálu s prihliadnutím na umiestnenie\ntýchto pozemkov v prírode, keď z vykonaného dokazovania vyplývalo, že predmetné parcely sú súčasťou\nškolského areálu, ktorý je oplotený s upozornením pri vstupe do areálu na to, že jedná sa o majetok\nžalovaného 1/. Najväčšou z týchto parciel je parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere 16 006 m2\ns druhom pozemku zastavaná plocha a nádvorie. Ako vyplýva príloh znaleckého posudku je zrejmé\numiestnenie sporných pozemkov ako aj celková situácia v danej lokalite, pričom táto situácia je zrejmá aj\nz predloženej fotodokumentácie. Predmetná parcela má nepravidelný tvar, nakoľko z tejto nehnuteľnosti\nboli po jej čiastočnej zástavbe vytvorené nové parcely, na ktorých stoja školské budovy. Zároveň je z\ntohto snímku zrejmé, že v dolnej časti parcely je umiestnené školské ihrisko, pričom asi 1/4 tohto ihriska\nsa nachádza na parc. č. XXXX, ktorá je vo vlastníctve žalovaného 1/. Je teda zrejmé, že ihrisko presahuje\nrámec parcely č. XXXX/X a súvisle pokračuje až na parcelu, ktorú vlastní žalovaný 1/ a zvyšná časť tejto\nparcely č. XXXX/X sa nachádza medzi budovami, ktoré sú postavené na parcelách č. XXXX/X, XXXX/X\na XXXX/X. Pokiaľ sa týka možnosti prístupu na túto parc. č. XXXX/X, táto susedí s parcelami č. XXXX/X\nv prevažnej časti, ktorá je vo vlastníctve žalovaného 1/, ďalej susedí s parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/\nX, ktorej vlastníctvo strany v konaní nepreukázali. Ďalej je to parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalobcu,\nktorá je však zastavaná školskou budovou. Parcely, ktoré sa nachádzajú medzi verejnou komunikáciou\na uvedenou parcelou, teda parc. č. XXXX/X ako aj parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X sú parcely,\nktorých vlastníctvo strany sporu tiež nepreukázali ani nedeklarovali. Susediacou parcelou k tejto parcele\nje aj parc. č. XXXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalobcu, ktorá však tiež nemá priamy prístup na verejnú\nkomunikáciu, nakoľko od prístupu k verejnej komunikácii je tu parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, XXXX a\nďalšie, ktorých vlastníctvo strany sporu nepreukázali. Mal za zrejmé, že parc. č. XXXX/X je parcela, cez\nktorú má areál školy priamy prístup na verejnú komunikáciu, z okolitých strán je obkolesená parcelami,\nktoré nie sú vo vlastníctve strán sporu a prevažná časť tejto parcely je pod športovým ihriskom a zvyšok\nnepochybne tvorí časť, ktorá je medzi školskými budovami tvoriacimi uzavreté nádvorie. Pokiaľ sa týka\nparcely parc. č. XXXX/X o výmere 1 026 m2 s druhom pozemku záhrada, ani táto parcela nemá priamy\nprístup k verejnej komunikácií, jedná sa o parcelu nepravidelného tvaru, na ktorú čiastočne zasahuje\nškolské ihrisko a následne sa jedná o priestor porastený zeleňou, ktorý však tvorí okolie, resp. časť\nza športovým ihriskom. Parcela registra „C“ č. XXXX/X je parcela o výmere 326 m2 s druhom pôdy\nostatná plocha, ktorá má dĺžku cca 60 m podľa mierky na mape a šírku cca 5 m, ktorá susedí s parc.\nč. XXXX/X vo vlastníctve žalobcu, ktorá je zastavanou plochou a nádvorím a parc. č. XXXX/X, ktorej\nvlastníctvo strany sporu nepreukázali. Aj táto parcela je bez priameho prístupu verejnej komunikácie.\nDospel k záveru, že v súvislosti s definovaním charakteru priľahlého pozemku by bolo v rozpore s\npravidlami formálnej logiky uviesť, že parc. č. XXXX/X, ktorá v podstate zabezpečuje prístup na celý\nškolský areál v súvislosti s pripojením na verejnú komunikáciu nie je priľahlým pozemkom, nakoľko\nbez využitia tejto parcely by nebol možný prístup z verejnej komunikácie do školského areálu. Mal za\nnepochybné, že parc. č. XXXX/X slúži ako prístup k celému areálu, na ktorom sa nachádzajú školské\nzariadenia, keď časť tejto parcely je pod športovým ihriskom a zvyšok je nepochybne vnútro-školský\nareál (školský dvor), cez ktorý sa prechádza na športové ihrisko. Z výpisu z LV č. XXXXX k. ú. J. z 09.\naugusta 2010 je zrejmé, že v časti „C“ ťarchy bolo zapísané vecné bremeno vo forme držby a užívania\npozemkov okrem iného parc. č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX v prospech žalovaného 1/. Podľa názoru\nodvolacieho súdu je nutné na zistený skutkový stav aplikovať zákon č. 66/2009 Z. z. účinný od 01. júla\n2009, ktorý sa vzťahuje na pozemky, ktoré sú definované ako pozemky pod stavbou, vrátane priľahlej\nplochy tvoriacej umiestnením a využitím so stavbou neoddeliteľný celok a z uvedeného dôvodu odvolací\nsúd považuje aj pozemky na ktorých je športovisko, resp. ktoré sú porastené kríkmi a trávnatými porastmi\nza priľahlú plochu k pozemkom zastavanými budovami patriacimi žalovanému 1/ rade, ktoré sú v správe\nžalovaných 2/ a 3/. Odvolací súd nesúhlasil s názorom žalobcu, že by predmetné športoviská mali byť\nposúdené ako samostatný športový areál, či verejná zeleň, ktorá neprešla do vlastníctva obce v zmysle\n§ 2 ods. 1 citovaného zákona z dôvodu, že pokiaľ tieto športoviská slúžia na poskytovanie športovej\nvýučby pre predmetné školy, musí byť tento priestor vzhľadom na jeho charakteristiku, ohraničenosť\na užívanie považovaný za priľahlú plochu v zmysle § 1 ods. 1 cit. zákona a preto správne posúdil\nsúd prvej inštancie nárok žalobcu za obdobie po účinnosti tohto zákona ako nedôvodný, nakoľko v\ntakomto prípade nevzniká žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď tento jeho nárok\nby mohol byť posúdený len v zmysle citovaného zákona, čo však v danom prípade nie je možné\nnakoľko žalobca, ako „dominus litis“ jednoznačne skutkovo aj právne vymedzil svoj nárok v zmysle\n\n§ 451 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, preto za toto obdobie, ktoré nasleduje po účinnosti\nzákona č. 66/2009 Z. z., nárok žalobcu správne právne posúdil súd prvej inštancie. Uzavrel, že žalovaný\n1/ za účelom naplnenia svojich úloh zriadil žalovaných 2/ a 3/, ako svoje rozpočtové organizácie na\nposkytovanie vzdelania a prípravy na štúdium na vysokej škole a na naplnenie týchto úloh im zveril\ndo správy svoj majetok, teda školské budovy stojace na pozemkoch žalobcu. Žalovaný 1/ hospodári\nso svojim majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu, ktorý je oprávnený a povinný zverený\nmajetok držať, užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, brať z neho\núžitky a nakladať s ním v súlade s týmto zákonom a so zásadami hospodárenia, pričom majetok, ktorý\nsprávca nadobúda je vlastníctvom žalovaného 1/. Pri nadobúdaní a správe zvereného majetku vykonáva\nsprávca úkony v mene žalovaného 1/ a v jeho mene koná aj pred súdmi a inými orgánmi. Z uvedeného\nsúd prvej inštancie správne uzavrel, že povinným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je\niba žalovaný 1/, ktorý sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a to z dôvodu, že ak by žalovaný 1/ zabezpečil\nsvojim správcom právny titul na užívanie pozemkov pod budovami v podobe kúpnych, či nájomných\nzmlúv, ktoré im zveril do správy, došlo by k zmenšeniu jeho majetku. O trovách odvolacieho konania\nrozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, prípustnosť\nktorého odôvodnila poukazom na § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) a písm. b) CSP. V súvislosti\ns dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f) CSP bol názoru, že odvolací súd bol povinný nariadiť\npojednávanie a rozhodnúť mohol až na základe výsledkov z pojednávania. V časti dovolania podľa §\n421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľka namietala, že odvolací súd nesprávne vyriešil právnu otázku, ktorá\nešte nebola vyriešená v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu a od ktorej záviselo jeho rozhodnutie, a\nto „či sa pozemok, na ktorom je okrasná záhrada, uličná a sídlisková zeleň, park, iná funkčná zeleň a\nlesný pozemok na rekreačné a poľovnícke účely považujú v zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.\nz. za tzv. priľahlé plochy, ktoré svojím umiestnením a využitím tvoria neoddeliteľný celok so stavbou a\nz uvedeného dôvodu k týmto pozemkom vzniklo dňom 01. júla 2009 zákonné vecné bremeno“. Podľa\nnázoru dovolateľky sa citované pozemky nepovažujú v zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. za tzv.\npriľahlé plochy, ktoré svojím umiestnením a využitím tvoria neoddeliteľný celok so stavbou a teda ani\nnevzniklo dňom 01. júla 2009 zákonné vecné bremeno v prospech žalovaného 1/. Uviedol, že v konaní\npreukázal, že na pozemkoch, ktoré nie sú ani len sčasti zastavané stavbami vo vlastníctve žalovaného\n1/ sa v zásadnom rozsahu nachádzajú športoviská a to atletický ovál, tribúna, volejbalové ihrisko a vo\nzvyšku ide o verejnú zeleň. Poukázal na skutočnosť, že pozemok parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a\nnádvoria je od počiatku súdneho konania označovaný ako športový areál a pri takomto dokázanom účele\nvyužitia pozemku nebolo možné na tento pozemok aplikovať ako na priľahlý pozemok zákonný režim\nzákonného vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z. Bol názoru, že primerané použitie zákona č.\n66/2009 Z. z. a z neho vyplývajúceho vzniku vecného bremena ku športovým areálom vylučuje definícia\nsubjektu oprávneného z vecného bremena podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona, ktorá pripúšťa primerané\npoužitie tohto zákona len v prípade, ak tento športový areál prešiel do vlastníctva obce. Rovnako bol\nnázoru, že ani na pozemkoch, na ktorých sa nachádza verejná zeleň nevzniklo zákonné vecné bremeno\nv prospech žalovaného 1/ ako oprávneného z vecného bremena. Poznamenal, že o zákonné vecné\nbremeno podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona by išlo v prípade, že by pozemky označované ako športový\nareál a verejná zeleň prešli do vlastníctva obce a nie VÚC podľa osobitného predpisu. Namietal, že súd\nprvej inštancie zamietol žalobu voči žalovaným 2/ a 3/ z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie a\nnásledne tvrdil, že žalovaný 2/ a 3 sú ako rozpočtové organizácie samostatné subjekty práva, s právnou\nsubjektivitou a spôsobilosťou na právne úkony a ako samostatné subjekty práva vždy samostatne\nvstupovali do právnych vzťahov s tretími subjektmi.\n3.1.\nV súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP poukázal na\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/6/2017, 2Cdo/203/2016, 3Cdo/235/2016, 4Cdo/95/2017 a\n7Cdo/140/2017 a nastolil otázku, „či v žalobe musí byť uvedené o aké právne ustanovenie žalobca\nopiera svoj nárok resp. či je rozhodujúce o aké ustanovenie žalobca opiera svoj nárok aj keď ho uvedie\nnesprávne alebo je podstatným skutkové odôvodnenie nároku a je vecou súdu, aby nárok kvalifikoval\nprávne správne“. Argumentoval, že presne uviedol, čo požaduje, ibaže si za obdobie od 01. júla 2009\ndo 31. decembra 2009 uplatňoval bezdôvodné obohatenie dôvodiac, že na sporných parcelách neplatí\nprávny režim zákona č. 66/2009 Z. z. a správne mali súdy nižších inštancií rozhodnúť tak, že za toto\nobdobie mali priznať žalobcovi peňažnú sumu s príslušenstvom na základe vlastného posúdenia právnej\nkvalifikácie. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie, resp. zmenil a žalobe vyhovel.\n\n4. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu bol názoru, že k pozemkom parc. č. XXXX/X, XXXX/\nX a XXXX/X vzniklo zákonné vecné bremeno, nakoľko dotknuté parcely, ktoré svojim umiestnením a\nvyužitím tvoria neoddeliteľný celok so stavbami (školskými budovami) majú charakter priľahlej plochy.\nNavrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol.\n5. Žalovaní 2/ a 3/ vo vyjadrení k dovolaniu mali za to, že zákon č. 66/2009 Z. z. sa vzťahuje aj na priľahlé\nplochy a tieto tvoria areál škôl. Z vykonaného dokazovania mali za zrejmé, že všetky pozemky žalobcu\nužívané žalovanými tvoria jeden ucelený školský areál. Navrhli, aby dovolací súd dovolanie odmietol,\nresp. zamietol.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti\ndovolania a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je sčasti prípustné\nvzhľadom na uplatnený dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, avšak nie je dôvodné.\n7. Žalobca prípustnosť podaného dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, v zmysle\nktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým\nsa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n8. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP, sú\na/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci\nprocesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.\n9. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie)\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku\nvšetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné\nkonanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie\nspravodlivosti).\n10. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej voľou a požiadavkami, ale ani\nprávo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou\nnavrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie\nsúdov a iných orgánov Slovenskej republiky.\n11. Žalobca v súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. f) CSP namietal, že odvolací súd nenariadil\npojednávanie v zmysle § 385 ods. 1 CSP.\n12. K tomu dovolací súd v prvom rade uvádza, že ani Dohovor o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, ani judikatúra ESĽP netrvá na tom, aby sa civilné konania na každej inštancii/stupni prejednávali\nverejne, t. j. na ústnych pojednávaniach. Ak súd prvej inštancie rozhodoval na pojednávaní, odvolací\nsúd v zásade pojednávanie nariadiť nemusí.\n13. Realizácia procesného oprávnenia strany sporu (účastníka konania) byť prítomnou na pojednávaní\nneprichádza do úvahy vtedy, keď súd v súlade so zákonom koná a rozhoduje bez nariadenia\n\npojednávania. Vo všeobecnosti platí, že okrem taxatívne vymedzených prípadov odvolací súd môže\nrozhodnúť bez nariadenia pojednávania s tým, že ide o možnosť, nie povinnosť rozhodovať bez\npojednávania a zásadne je len na rozhodnutí príslušného senátu odvolacieho súdu, či túto možnosť\nvyužije. Odvolací súd však vždy môže nariadiť pojednávanie, ak to považuje za potrebné, čo je na úvahe\nodvolacieho senátu.\n14. Podľa § 385 ods. 1 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je\npotrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.\n15. Nakoľko odvolací súd v posudzovanom prípade nezistil potrebu zopakovať alebo doplniť\ndokazovanie a nezistil ani existenciu dôležitého verejného záujmu, a teda nešlo ani o jeden prípad\nzákonom vymenovaný, kedy by odvolací súd bol povinný obligatórne nariadiť pojednávanie, postupoval\nsprávne, keď pojednávanie nenariadil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je dovolací súd\ntoho názoru, že postup odvolacieho súdu bol zákonný. Odvolací súd, zohľadňujúc princíp procesnej\nekonómie, v konaní postupoval v súlade s procesnými právnymi predpismi a žalobcovi neznemožnil\nuplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených\nzáujmov. Sporové strany boli pritom riadne upovedomené o čase a mieste verejného vyhlásenia\nrozsudku odvolacieho súdu spôsobom, ktorý zodpovedá zákonu (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s\n§ 219 ods. 3 CSP).\n16. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že žalobca neopodstatnene namietal, že\nodvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP). Prípustnosť\ndovolania z tohto ustanovenia preto nevyplýva.\n17. Žalobca prípustnosť podaného dovolania vyvodzoval z § 421 ods. 1 písm. b) CSP, v zmysle ktorého je\ndovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n18. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n19. Žalobca v dovolaní definoval otázku „či sa pozemok, na ktorom je okrasná záhrada, uličná a\nsídlisková zeleň, park, iná funkčná zeleň a lesný pozemok na rekreačné a poľovnícke účely považujú v\nzmysle § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. za tzv. priľahlé plochy, ktoré svojím umiestnením a využitím\ntvoria neoddeliteľný celok so stavbou a z uvedeného dôvodu k týmto pozemkom vzniklo dňom 1. júla\n2009 zákonné vecné bremeno“.\n20. Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP predpokladá, že právnu otázku\nkľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací\nsúd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil.\n21. So zreteľom na riadne nastolenie právnej otázky spôsobom zodpovedajúcim § 421 ods. 1 písm. b)\nCSP (a v situácii, na ktorú sa vzťahuje toto ustanovenie, dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie\nžalobcu je v danom prípade procesne prípustné. Následne preto skúmal, či podané dovolanie je dôvodné\n(či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu skutočne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci v predmetnej právnej otázke).\n22. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca\nv podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a\npovinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich\nriešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne\nposúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa\nprávnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne\nvyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.\n\n23. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k\npozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva\nobce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím\numiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len \"pozemok pod stavbou\").\n24. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie\nvlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve\ncirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do\nvlastníctva obce podľa osobitného predpisu.\n25. Závery súdov oboch stupňov v tejto otázke vychádzali z názoru, že parcely č. XXXX/X, XXXX/X\na XXXX/X sa považujú v zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. za priľahlé plochy, ktoré svojím\numiestnením a využitím tvoria neoddeliteľný celok so stavbou. Odvolací súd zdôrazňujúc správnosť\nzáverov súdu prvého stupňa uviedol (body 20. až 24. odôvodnenia rozsudku), že „pokiaľ Zákon č.\n66/2009 Z. z. nedefinuje priamo pojem priľahlý pozemok, súd analogicky vykladá tento pojem v zmysle\nZákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, kedy tento zákon výslovne uvádza, že sa jedná o\noplotené nádvorie, ktoré možno považovať za priľahlý pozemok. V danom prípade, teda v prejednávanej\nveci, táto podmienka je nepochybne splnená, nakoľko parcely, ktoré sú sporné sa nachádzajú v rámci\noploteného areálu, ktorý je užívaný žalovanými 2/ a 3/, pričom spredu je výrazný nápis, že sa jedná\no majetok žalobcu 1/. Zároveň v zmysle komentárom k tomuto zákonu vyplýva, že spravidla sa jedná\no pozemok, ktorý susedí s konkrétnou stavbou, no nemožno ani vylúčiť, že sa jedná o vzdialenejší\npozemok. Takýto pozemok môže slúžiť na prístup k danej stavbe. Túto definíciu možno subsumovať na\nvšetky tri sporné pozemky v danej veci, nakoľko sú v bezprostrednom susedstve pozemkov zastavaných\nškolskými budovami a zároveň pozemok parcelné číslo XXXX/X slúži ako prístup z verejnej komunikácie\ndo celého areálu školy. To, či sa jedná o priľahlý pozemok však v každom prípade je na individuálnom\nposúdení v zmysle špecifických kritérií každého prípadu a práve najdôležitejším kritériom je to, či\ntento pozemok tvorí s ostatnými pozemkami funkčný celok. Táto podmienka podľa názoru odvolacieho\nsúdu bola preukázaná, nakoľko je zrejmé, že po pozemku XXXX/X sa z jednotlivých školských budov\nprechádza na školské ihrisko a rovnako súčasťou tohto areálu sú aj dva zvyšné pozemky parcelné\nčíslo XXXX/X a XXXX/X. Odvolací súd vo vzťahu k otázke posúdenia predmetných parciel z pohľadu,\nči ich možno považovať za priľahlú plochu k pozemkom bral do úvahy hlavne funkčnosť areálu s\nprihliadnutím na umiestnenie týchto pozemkov v prírode. Z vykonaného dokazovania nepochybne\nvyplýva, že predmetné parcely sú súčasťou školského areálu, ktorý je oplotený s upozornením pri vstupe\ndo areálu na to, že jedná sa o majetok žalovaného 1/. Najväčšou z týchto parciel je parcela registra „C“\nč. XXXX/X o výmere 16.006m2 s druhom pozemku zastavaná plocha a nádvorie. Predmetná parcela má\nnepravidelný tvar, nakoľko z tejto nehnuteľnosti boli po jej čiastočnej zástavbe vytvorené nové parcely,\nna ktorých stoja školské budovy (napr. parcela č. XXXX/X o výmere 834m2 s rovnakým druhom pozemku\nči parcela č. XXXX/X o výmere 675m2 s rovnakým druhom pozemku a to zastavaná plocha a nádvorie).\nZároveň je zrejmé, že v dolnej časti parcely je umiestnené školské ihrisko, pričom asi 1/4 tohto ihriska sa\nnachádza na parcele č. XXXX, ktorá je vo vlastníctve žalovaného 1/. Je teda zrejmé, že ihrisko presahuje\nrámec parcely č. XXXX/X a súvisle pokračuje až na parcelu, ktorú vlastní žalovaný 1/. Zvyšná časť tejto\nparcely č. XXXX/X sa nachádza medzi budovami, ktoré sú postavené na parcelách č. XXXX/X, XXXX/\nX a XXXX/X. Pokiaľ sa týka možnosti prístupu na túto parcelu č. XXXX/X, táto susedí s parcelami č.\nXXXX/X v prevažnej časti, ktorá je vo vlastníctve žalovaného 1/, ďalej susedí s parcelou č. XXXX/X a\nparcelu č. XXXX/X, ktorej vlastníctvo strany v konaní nepreukázali. Ďalej je to parcela č. XXXX/X vo\nvlastníctve žalobcu, ktorá je však zastavaná školskou budovou. Parcely, ktoré sa nachádzajú medzi\nverejnou komunikáciou a uvedenou parcelou, teda parcela č. XXXX/X ako aj parcela č. XXXX/X a parcela\nč. XXXX/X sú parcely, ktorých vlastníctvo strany sporu tiež nepreukázali ani nedeklarovali. Susediacou\nparcelou k tejto parcele je aj parcela č. XXXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalobcu, ktorá však tiež nemá\npriamy prístup na verejnú komunikáciu, nakoľko od prístupu k verejnej komunikácii je tu parcela č. XXXX/\nX, parcela č. XXXX/X, XXXX a ďalšie, ktorých vlastníctvo strany sporu nepreukázali. Z uvedeného je\nzrejmé, že parc. č. XXXX/X je parcela, cez ktorú má areál školy priamy prístup na verejnú komunikáciu.\nZ okolitých strán je obkolesená parcelami, ktoré nie sú vo vlastníctve strán sporu. Prevažná časť tejto\nparcely je podľa snímku z katastrálnej mapy pod športovým ihriskom a zvyšok nepochybne tvorí časť,\nktorá je medzi školskými budovami tvoriacimi uzavreté nádvorie. Pokiaľ sa týka parcely parc. č. XXXX/\nX o výmere 1026m2 s druhom pozemku záhrada, ani táto parcela nemá priamy prístup k verejnej\nkomunikácií, jedná sa o parcelu nepravidelného tvaru, na ktorú čiastočne zasahuje školské ihrisko a\n\nnásledne sa jedná o priestor porastený zeleňou, ktorý však tvorí okolie, respektíve časť za športovým\nihriskom. Parcela registra „C“ č. XXXX/X je parcela o výmere 326m2 s druhom pôdy ostatná plocha,\nktorá podľa snímky z katastrálnej mapy má dĺžku cca 60m podľa mierky na mape a šírku cca 5m,\nktorá susedí s parcelou č. XXXX/X vo vlastníctve žalobcu, ktorá je zastavanou plochou a nádvorím\na parcelou č. XXXX/X, ktorej vlastníctvo strany sporu nepreukázali. Aj táto parcela je bez priameho\nprístupu verejnej komunikácie, či už z ulice I. alebo T. obkolesená z každej strany viacerými parcelami. V\nsúvislosti s definovaním charakteru priľahlého pozemku by bolo v rozpore s pravidlami formálnej logiky\nuviesť, že parcela č. XXXX/X, ktorá v podstate zabezpečuje prístup na celý školský areál v súvislosti\ns pripojením na verejnú komunikáciu nie je priľahlým pozemkom, nakoľko bez využitia tejto parcely by\nnebol možný prístup z verejnej komunikácie do školského areálu. Je pravdou, že jedná sa o parcelu v\nznačnej výmere, no veľmi nepravidelného tvaru, ktorá je z veľkej časti zastavaná školským ihriskom.\nÚčelom zákona č. 66/2009 Z. z. usporiadať vlastnícke vzťahu v súvislosti s historickým vývojom na\nSlovensku, kedy po zmene zriadenia do pôsobnosti územnej samosprávy prešli vo viacerých etapách\naj právomoci v oblasti základného či stredného školstva a v rámci decentralizácie majetku prešiel tento\nškolský majetok na vyššie územné celky nepochybne bolo cieľom citovaného zákona aj vyriešiť situáciu,\nkedy bol majetok štátu neskôr prevedený na vyššie územné celky postavený bez majetkovoprávneho\nusporiadania vlastníctva stavby s pozemkom pod ňou. Práve zákon Národnej rady Slovenskej republiky\nmal za cieľ, ako to vyplýva aj z dôvodovej správy, vyriešiť problematiku usporiadania vlastníctva k\npozemkom nachádzajúcim sa pod stavbami, ale aj priľahlými časťami za situácie, keď bola stavba\npostavená na cudzom pozemku. K takejto situácií došlo aj v danom prípade, pričom je nepochybné, že\nparcela parc. č. XXXX/X slúži ako prístup k celému areálu, na ktorom sa nachádzajú školské zariadenia.\nČasť tejto parcely je pod športovým ihriskom a zvyšok je nepochybne vnútro-školský areál (školský dvor),\ncez ktorý sa prechádza na športové ihrisko. V tejto súvislosti vzhľadom na umiestnenie tohto pozemku,\nhistorický vývoj jeho vzniku a jeho účel podľa názoru odvolacieho súdu možno dospieť jednoznačne k\nzáveru, že sa jedná svojím charakterom o priľahlý pozemok k pozemkom, ktoré sú zastavané školskými\nstavbami“.\n26. Odvolacím súdom zvolenú interpretáciu predovšetkým ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.\nz. považuje najvyšší súd za správnu a právne konformnú.\n27. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v tom, že každý sa\nmôže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle\na nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v\nmedziach zákonov, ktorú tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods.\n4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj\nprávo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách,\nktoré Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02).\nSúčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej\nnormy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený\nstav veci. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich zákonných\npredpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto\nustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom zasahujúcim do ich podstaty a\nzmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade a aplikácii príslušných právnych predpisov\nprihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným\nzáujmom účastníkov konania (obdobne napr. III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Princíp spravodlivosti\na požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej\nochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu. (III. ÚS 21/2015).\n28. Zákon č. 66/2009 Z. z. je špeciálny právny predpis a jeho prijatie bolo vyvolané potrebou vo\nverejnom záujme zabezpečiť obciam, mestám a vyšším územným celkom právny rámec umožňujúci\nim nadobudnúť vlastníctvo k pozemkom pod stavbami, ktoré na ne štát delimitoval bez akéhokoľvek\nprávneho vzťahu k týmto pozemkom. Zámerom zákonodarcu bolo súčasne zabezpečiť obciam právny\nvzťah k takýmto pozemkom priamo zo zákona - zriadením vecného bremena a to do času definitívneho\nusporiadania vlastníckych vzťahov. V ustanovení § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. je vymedzené, na\nktoré pozemky sa zákon č. 66/2009 Z. z. vzťahuje. Pre jeho aplikáciu sú rozhodujúce dve podmienky:\nstavba vo vlastníctve obce nachádzajúca sa na pozemku a spôsob nadobudnutia stavby delimitáciou\nzo štátu na obec. Čo je stavba, definuje § 43 stavebného zákona. Členenie stavieb je uvedené v §\n\n43a a nasl. stavebného zákona. História procesu prechodu vlastníctva majetku štátu na obce, vrátane\npríslušnej právnej úpravy, je uvedená v dôvodovej správe k zákonu č. 66/2009 Z. z. Zákon č. 66/2009\nZ. z. sa teda vždy bude vzťahovať na pozemok pod stavbou - zastavaný stavbou nadobudnutou obcou\ndelimitáciou, bez ohľadu na to, o aký druh stavby ide, teda pozemné stavby i inžinierske stavby.\nNevzťahuje sa však na usporiadanie vlastníctva k pozemkom pod stavbami, ktoré obec nadobudla\nakýmkoľvek iným spôsobom (kúpou, darovaním a pod.), ani na pozemky, ktoré obec v budúcnosti\nplánuje využiť na svoje stavebné alebo iné aktivity. Zákon č. 66/2009 Z. z. sa vzťahuje i na pozemok,\nktorý síce nie je zastavaný stavbou, ale tvorí k nej priľahlú plochu. Priľahlá plocha je súčasne definovaná\nv druhej vete citovaného ustanovenia - ide o pozemok, ktorý svojím umiestnením a využitím tvorí so\nstavbou neoddeliteľný celok. Pre pozemok pod stavbou i priľahlú plochu je v tomto ustanovení zavedená\nspoločná legislatívna skratka „pozemok pod stavbou“. Priľahlá plocha je spravidla vo vlastníctve toho\nistého vlastníka ako pozemok pod stavbou, ale nemusí to tak byť v každom prípade a plynutím času sa\ntáto možnosť zväčšuje (napr. na základe dohody dedičov). Reálne sú priľahlými plochami najmä plochy,\nz ktorých sa zabezpečuje prístup k stavbe, údržba stavby, dvory, a tiež pozemky, ktoré sa využívajú\nspoločne so stavbou vzhľadom na účel užívania stavby. Pre priľahlú plochu je charakteristické, že bez\nnej by sa stavba nedala riadne, bezproblémovo a plnohodnotne užívať a teda len spoločne tvoria funkčný\ncelok. Nie je podstatné, ak v minulosti pozemok priamo pod stavbou a priľahlá plocha tvorili len jednu\nparcelu a neskôr boli rozčlenené - jednu samostatnú parcelu tvorí pozemok priamo zastavaný stavbou\n(kopírujúci pôdorys stavby) a druhú parcelu tvorí pozemok, ktorý je vo vzťahu k stavbe priľahlou plochou\n(plní účel napr. prístupu k stavbe, tvorí dvor a pod.).\n29. Je nespornou skutočnosťou, že súdna prax sa v otázke zákonného vecného bremena stále (iba)\ndotvára, a to aj za pomoci eurokonformného výkladu ustanovenia § 1 ods. 1 a ods. 2 zákona č.\n66/2009 Z. z. Pri riešení otázky rozsahu obmedzenia vlastníckeho práva je dôležité určiť, na ktoré\npozemky sa vzťahuje vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z. a zároveň určiť výšku náhrady za\nzriadenie zákonného vecného bremena. Zákonodarca v ustanovení § 1 ods. 1 jednoznačne ustanovil,\nže zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce\nalebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa\nosobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný\ncelok so stavbou.\n30. V danom prípade však podľa dovolacieho súdu nie sú rozumné pochybnosti o dostatočne\njasnom vymedzení predmetného zákonného ustanovenia z hľadiska jazyka, úmyslu zákonodarcu a\neurokonformného výkladu.\n31. „Prvosledovou metódou výkladu a uplatnenia všeobecne záväzného právneho predpisu v\nmateriálnom právnom štáte je metóda doslovného výkladu. Až tam a vtedy, kde a keď doslovným\nvýkladom nemožno jednoznačne identifikovať subjekt, obsah alebo objekt právnej normy, sa v\nmateriálnom právnom štáte možno odkloniť od doslovného výkladu a nejasnosť právnej úpravy\nodstraňovať prostredníctvom inej metódy výkladu.“ (Drgonec, J. Ústava Slovenskej republiky. Teória a\nprax. Bratislava : C. H. Beck, 2015. s. 131 a 133.).\n32. Z gramatického hľadiska je nevyhnutné rešpektovať jazykový výklad pojmu \"neoddeliteľný celok“.\nPodľa slovníka slovenského jazyka možno vyhodnotením významu slov neoddeliteľný - „ktorý sa nedá,\nnemá oddeliť od daného celku“ nepochybne dospieť k záveru, že tomuto slovnému spojeniu v kontexte s\npojmom priľahlá plocha, treba rozumieť tak, že priľahlými plochami sú plochy, z ktorých sa zabezpečuje\nprístup ku stavbe, údržba stavby, dvory, a tiež pozemky, ktoré sa využívajú spoločne so stavbou\nvzhľadom na účel užívania stavby. Priľahlou plochou podľa zákona o majetku vyšších územných celkov\nje len taký pozemok, ktorý svojou polohou a využitím je priamo určený na výkon vlastníckych práv\nku konkrétnej stavbe, teda stavba aj pozemok musia spolu tvoriť jeden funkčný celok. Ako priľahlú\nplochu nemožno chápať akýkoľvek pozemok susediaci so stavbou. Kritériom priľahlej plochy by mala\nbyť skutočnosť, že bez nej nie je možné bezproblémové a nerušené užívanie konkrétnej stavby. V\nprejednávanom spore celý areál školy. Dovolací súd zdôrazňuje, že podľa komentára k § 1 ods. 1\ncitovaného zákona je k problematike pojmu priľahlá plocha ako príklad uvedený napr. celý areál školy.\n33. Preto dovolateľom presadzovaná interpretácia ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z.,\nv zmysle ktorej sa za priľahlé plochy nepovažujú pozemky - dvor (na ktorom sa nachádza športový\nareál), zeleň a záhrada je celkom zjavne odporujúca zneniu zákona a výkladu zákonodarcu. Pokiaľ sa\n\ndovolateľ snažil na prejednávaný spor aplikovať ustanovenie § 1 ods. 2 zákona argumentujúc tým, že\nna parc. č. XXXX/X sa nachádza športový areál, táto argumentácia nie je správna. Parcela č. XXXX/\nX je podľa listu vlastníctva evidovaná ako zastavané plochy a nádvoria a samotná skutočnosť, že sa\nna nej nachádza volejbalové ihrisko neznamená, že sa jedná o samostatný športový areál, na ktorý by\nsa vzťahovalo ustanovenie § 1 ods. 2 zákona, nakoľko i volejbalové ihrisko je súčasťou celého areálu\nškoly. Rovnaká situácia platí i na parcely č. XXXX/X druh pozemku - záhrada a parcela č. XXXX/X druh pozemku ostatné plochy a spôsob užívania okrasná záhrada a zeleň. Je nepochybné, že všetky\npredmetné parcely sú súčasťou celého školského areálu a spolu tvoria neoddeliteľný celok. Na tejto\nskutočnosti nič nemení ani názor žalobcu, že športoviská sa využívajú iba niekoľko mesiacov v roku, ani\njeho argumentácia, že okrasná záhrada či zeleň nie sú žalovanými 2/ a 3/ užívané. Je celkom zrejmé,\nže pokiaľ sa okrasná záhrada nachádza pred školskou budovou, je nutné ju definovať ako priľahlú\nplochu. Pokiaľ teda odvolací súd dospel k záveru, že aj pozemky na ktorých je športovisko, resp. ktoré\nsú porastené kríkmi a trávnatými porastmi treba považovať za priľahlú plochu k pozemkom zastavanými\nbudovami patriacimi žalovanému 1/ a spolu tvoria neoddeliteľný celok, spočíva jeho rozhodnutie v\nsprávnom právnom posúdení sporu.\n34. Dovolací súd záverom uvádza, že obdobnou problematikou sa zaoberal i Európsky súd pre ľudské\npráva, ktorý vo svojom rozsudku vo veci G. I. proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 4014/12, ktorý sa\ntýkal práve zákona č. 66/2009 Z. z., zdôraznil, že sťažovateľ (vlastník pozemku) uplatňoval špekulatívny\nobčianskoprávny nárok bez legitímnej nádeje na úspech a teda nemal \"majetok\" chránený čl. 1 Protokolu\nč. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. K uvedenému európsky súd dospel\nvzhľadom na veľmi špecifické okolnosti, najmä dobrovoľné nadobudnutie majetku s plným vedomým\njeho stavu, bez skutočného úsilia o úpravu vzťahu medzi vlastníctvom a užívaním.\n35. Žalobca sa v dovolaní v ďalšom obsahu dovolania zaoberal aj nesprávnym právnym posúdením\nv otázke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 2/ a 3/. V tejto časti dovolania žalobca,\nzastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom), spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam\n§ 432 až § 435 CSP, dovolacie dôvody nevymedzil tak, ako to predpokladajú tieto ustanovenia.\n36. V prípade dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci je dovolateľ\npovinný dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky, od ktorej\nzáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (písm. a) až c) § 421 ods. 1 CSP).\nDovolateľ je teda povinný v dovolaní jednoznačne uviesť, v čom vidí prípustnosť dovolania, t. j. ktorý\nz predpokladov uvedených v § 421 ods. 1 CSP zakladá jeho prípustnosť. Ak v dovolaní absentuje\nuvedené vymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania; jediný prípad,\nv ktorom súd výnimočne vedie dovolateľa k tomu, aby svoje dovolanie niečím doplnil alebo nedostatok\nniečoho v dovolacom konaní odstránil, vyplýva totiž z ustanovenia § 436 ods. 1 CSP (aj v tejto súvislosti\nviď 1VCdo/2/2017). Sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie\nsprávnosti rozhodnutia odvolacieho súdu či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní\nveci, ale významovo nezodpovedajú kritériám uvedeným v § 421 ods. 1 CSP, resp. § 432 ods. 2 CSP.\n37. Vzhľadom na skutočnosť, že dovolateľ v tejto časti dovolania nevymedzil uplatnený dovolací dôvod\nspôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 CSP, dovolací súd dovolanie v tejto časti podľa § 447 písm. f) CSP\nodmietol.\n38. Dovolací súd však aj napriek vyššie uvedenému zastáva názor, že pokiaľ odvolací súd dospel\nk záveru, že „Žalovaný 1/ hospodári so svojim majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu,\nktorý je oprávnený a povinný zverený majetok držať, užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti\nalebo v súvislosti s ním, brať z neho úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto zákonom a so zásadami\nhospodárenia, pričom majetok, ktorý správca nadobúda je vlastníctvom žalovaného 1/. Pri nadobúdaní\na správe zvereného majetku vykonáva správca úkony v mene žalovaného 1/ a v jeho mene koná aj\npred súdmi a inými orgánmi. Z uvedeného súd prvej inštancie správne uzavrel, že povinným subjektom\nna vydanie bezdôvodného obohatenia je iba žalovaný 1/, ktorý sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a\nto z dôvodu, že ak by žalovaný 1/ zabezpečil svojim správcom právny titul na užívanie pozemkov pod\nbudovami v podobe kúpnych, či nájomných zmlúv, ktoré im zveril do správy, došlo by k zmenšeniu jeho\nmajetku“, nespočíva jeho rozhodnutie v tejto časti na nesprávnom právnom posúdení sporu.\n\n39. Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania i z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP\n(odvolací súd sa svojím rozhodnutím odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu).\nŽalobca namietal odklon odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v\notázke právnej kvalifikácie. Mal za to, že súdy nižších inštancií nesprávne postupovali, pokiaľ žalobu v\nprevyšujúcej časti zamietli. Tento názor opieral o skutočnosť, že v žalobe presne uviedol čo požaduje,\nibaže si za obdobie od 01. júla 2009 do 31. decembra 2009 uplatňoval bezdôvodné obohatenie dôvodiac,\nže na sporných parcelách neplatí právny režim zákona č. 66/2009 Z. z. Správne mali súdy rozhodnúť\ntak, že za toto obdobie mali priznať žalobcovi peňažnú sumu na základe vlastného posúdenia právnej\nkvalifikácie.\n40. Z obsahu spisu v prejednávanom spore vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou 10. augusta\n2010 vedenou pod sp. zn. 4C/149/2010 po čiastočnom späťvzatí žaloby a po zmene žalobného návrhu\ndomáhal, aby súd uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 8.722,84 eura s 9 % úrokom z\nomeškania ročne od 10. augusta 2010 do zaplatenia; uložil žalovaným 1/ až 3/ povinnosť spoločne a\nnerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 45.860,62 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 10. augusta\n2010 do zaplatenia a spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania titulom bezdôvodného obohatenia.\nZároveň žalobca žalobou doručenou 12. septembra 2011 vedenou pod sp. zn. 6C/164/2011 sa domáhal,\naby súd uložil žalovaným 1/ až 3/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 36.660 eur s 9 %\núrokom z omeškania ročne od 14. decembra 2010 do zaplatenia a rovnako tak spoločne a nerozdielne\nžalobcovi nahradiť trovy konania titulom bezdôvodného obohatenia. Následne uznesením Okresného\nsúdu Bardejov zo 16. júna 2016 č. k. 4C/149/2010-383, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27. júna 2016\nboli na spoločné konanie spojené veci tohto súdu a to pod sp. zn. 4C/149/2010 a sp. zn. 6C/164/2011,\nktoré sa viedli pod spoločnou sp. zn. 4C/149/2010.\n40.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo 16. februára 2018 č. k. 4C/149/2010-551 I. uložil žalovanému\n1/ povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 54.583,46 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo\nsumy 54.583,46 eura od 10. augusta 2010 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto\nrozsudku; II. v prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanému 1/ zamietol, III. žalobu voči žalovaným 2/ a 3/\nzamietol, IV. priznal žalobkyni voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 19,64 %,\nV. žalovaným 2/ a 3/ priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca\nproti výrokom II. až V. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie, avšak vlastné posúdenie právnej\nkvalifikácie súdom prvej inštancie v ňom nenamietal. Odvolací súd, ktorý bol v zmysle § 380 CSP viazaný\nodvolacími dôvodmi, preto nemal možnosť zaoberať sa touto žalobcom vytýkanou nesprávnosťou, a\nteda ani dôvod v odôvodnení svojho rozhodnutia zaujať k tejto skutočnosti svoje stanovisko.\n41. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je vo vzťahu k odvolaniu ako riadnemu\nopravnému prostriedku subsidiárny nielen z procesného hľadiska - teda že dovolanie možno podať\nlen proti rozhodnutiu vydanému v odvolacom konaní (čo znamená, že odvolacie konanie predchádza\ndovolaciemu konaniu), ale aj z hmotnoprávneho hľadiska, ktoré zohľadňuje skutočnosť, že dovolateľ\nmôže v mimoriadnom opravnom prostriedku (úspešne) argumentovať len takými dôvodmi, ktoré\nnamietol už v rámci riadneho opravného prostriedku a ktoré boli meritórne posudzované odvolacím\nsúdom. V prípade, že takéto námietky v odvolacom konaní neuplatnil, hoci tak urobiť mohol a mal, tieto\nnámietky ex post nemôžu byť spôsobilé založiť prípustnosť dovolania.\n42. Všeobecne princíp subsidiarity vychádza z toho, že najlepšie postaveným k plneniu úloh sú najnižšie\nčlánky hierarchie súdov; vyššie články systému zasahujú len vtedy, kedy už prípad nemôže byť riešený\nna úrovni článku nižšieho. Ide o všeobecný princíp organizácie celej spoločnosti a súdnictva osobitne.\n43. Z uvedeného teda vyplýva, že dovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia je pre prípustnosť\ndovolania relevantný len vtedy, ak vec nesprávne právne posúdil odvolací súd alebo ak v odvolaní\nnamietané nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odvolací súd svojím procesným\npostupom nenapravil. Avšak nemôže tomu byť v prípade, ak samotná strana sporu nevyužila svoje\nprávo namietať konkrétnu nesprávnosť v rámci podaného odvolania; v takom prípade strana sporu\nmala možnosť uplatniť svoj vplyv na výsledok konania vo vzťahu ku konkrétnej otázke, ale keď tak\nneurobila, hoci tak urobiť mohla a mala, predmetná otázka sa nestala predmetom prieskumu odvolacieho\nsúdu, ktorý nemal možnosť v rámci opravného konania vyhodnotiť jej opodstatnenosť aj vo vzťahu k\nexistujúcej judikatúre najvyššieho súdu. V tomto prípade odvolací súd neposudzoval nastolenú otázku\n\npre jej neuvedenie žalobcom v podanom odvolaní, preto sa jej riešenia nemôže úspešne domáhať v\ndovolacom konaní.\n44. Z princípu racionálneho, efektívneho a inštančného súdneho konania o dovolaní vyplýva, že\ndovolateľ musí uplatniť celú argumentáciu, ktorú považuje za významnú, rovnako ako všetky dovolacie\nnávrhy už v odvolacom konaní. Úlohou dovolacieho súdu je potom posúdiť, či tieto argumenty a návrhy\nodvolací súd riadne preskúmal a či k nim zaujal správny právny záver. Povedané inými slovami,\nnedávalo by žiaden rozumný zmysel, aby podstatné argumenty a návrhy, ktoré mohol (a mal) dovolateľ\nuplatniť už v predchádzajúcom odvolacom konaní, predkladal až dovolaciemu súdu. Takto by totiž\nnastala celkom absurdná situácia, kedy by najvyšší súd preskúmaval rozsudok odvolacieho súdu (teda\njeho „zákonnú správnosť a spravodlivosť“), hoci by však tento odvolací súd nemal žiaden dôvod, pre\nktorý by sa mohol (a mal) zaoberať určitou argumentáciou, ktorá mu nebola známa (zrejmá), pretože\nju dovolateľ nepoužil a „vyčkal“ by s ňou až na konanie pred dovolacím súdom. Inak povedané,\ndovolanie nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie (hoci aj neúmyselné) povinnosti vyčerpania\nriadnych procesných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a to nielen formálne, ale\naj materiálne, dispozične, teda obsahovo vecne (argumentačne); hodnotové obmedzenie prípustnosti\nopravného prostriedku nepredstavuje odmietnutie spravodlivosti.\n45. V tomto prípade ide totiž o kontradiktórne sporové konanie, v ktorom platí zásada, že práva patria\nbdelým (vigilantibus iura scripta sunt). Ak potom žalobca uvedenú otázku, zakladajúcu prípustnosť a\ndôvodnosť dovolania, neuplatnil v odvolacom konaní - hoci mu bola známa - v rámci ochrany svojich\npráv, nemôže ju dovolací súd posudzovať pre nedostatok svojej právomoci (§ 419 CSP a contrario),\nlebo inak by fakticky preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie namiesto odvolacieho súdu, ktorý však\nna to nedostal príležitosť.\n46. Z uvedeného možno urobiť záver, že dovolateľ môže urobiť spôsobilým predmetom dovolacieho\nkonania len také námietky, ktoré už uplatnil v odvolacom konaní, pokiaľ tak s ohľadom na konkrétne\nokolnosti prípadu urobiť mohol a tak poskytol príležitosť odvolaciemu súdu sa k nim vyjadriť.\n47. V podstate obdobne postupuje vo svojej činnosti aj ústavný súd, z ktorého judikatúry vyplýva, že\nak sťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd uplatní v konaní pred ústavným súdom\nargumentáciu, ktorú mohol predniesť, ale nepredniesol v konaní pred všeobecnými súdmi, ústavný súd\nna jej posúdenie nemá právomoc a sťažnosť sťažovateľa odmietne (II. ÚS 70/2017).\n48. Dovolací súd uzatvára, že dovolacia námietka žalobcu, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu\nspočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v ňom vymedzenej právnej otázke (§ 421 ods. 1 písm. b)\nCSP) je nedôvodná, dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP nie je prípustné a vzhľadom na súčasne\nuplatnený dovolací dôvod spočívajúci v tvrdenej existencii vady zmätočnosti, ktorá by bola porušením\npráva dovolateľa na spravodlivý proces [§ 420 písm. f) CSP], naplnenie ktorého dovolací súd nezistil,\ndovolací súd dovolanie ako celok podľa § 448 CSP zamietol.\n49. Žalovaní 2/ a 3/ boli v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešní (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s\n§ 255 ods. 1 CSP), preto im dovolací súd proti žalobcovi priznal v súlade s § 262 ods. 1 CSP nárok na\nnáhradu trov dovolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§\n262 ods. 2 CSP). Žalovanému 1/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v\ndovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.\n50. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13Co/29/2022", "guid": "c83d7ad9-c180-4f5f-a0ae-efc5ee7868af:c5b28072-3c55-4eea-a766-eccd3c74cf5f", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:759f9989-809c-4420-bb02-52c27928b02a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.70.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 70/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 70/2017 z 2. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-02", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.70.2017.1"}, {"guid": "ussr:98868844-83ae-44f1-a9f2-3fd765130653", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 21/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 21/2015 z 20. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-20", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:98868844-83ae-44f1-a9f2-3fd765130653"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}], "citovane_v": [{"guid": "9afd3ff3-af9d-4bc5-a707-89008473848b:0a350e2d-34a0-401e-9247-3e13a43f55e7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6120300142.1", "spisova_znacka": "4Cdo/54/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/54/2025 z 30. 6. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6120300142.1"}, {"guid": "1a00f130-5177-4f1c-8c82-571c09979f89:6cee8343-95b0-4c57-9b6e-32cf0100cd4e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6118300893.1", "spisova_znacka": "4Cdo/69/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/69/2023 z 19. 3. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-03-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6118300893.1"}, {"guid": "bf2864d8-ed42-484e-9157-2fdf1f4f1401:74465d78-6926-4e98-b5e2-e43b99936b6a", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2722201541.1", "spisova_znacka": "28Co/66/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 28Co/66/2024 z 22. 7. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-07-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2722201541.1"}]}