{"guid": "112d9ec4-5f2b-4ed7-8871-77fd70d53f4f:7f31663d-e371-46b6-a795-32e9be3fae75", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8118204440.1", "spisova_znacka": "4Obdo/72/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/72/2022 z 25. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2024, sp. zn. 4Obdo/72/2022, ECLI:SK:NSSR:2024:8118204440.1", "identifikacne_cislo": "8118204440", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Červenková", "sudca_id": 382, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-cervenkova-382", "datum_vydania": "2024-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "IV. ÚS 138/2025", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:f9a97f3c-a1d6-4457-a29f-2f05130bbd4b", "datum": "2025-03-26", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/195", "nazov": "zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/195", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/195-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/195/#paragraf-46.odsek-1", "nazov": "§ 46 ods. 1 zákona č. 195/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/195/#paragraf-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/195-2000/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/195/#paragraf-46.odsek-4", "nazov": "§ 46 ods. 4 zákona č. 195/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/195/#paragraf-46.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/195-2000/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/110", "nazov": "zákon č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/110", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/110-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/110/#paragraf-12.odsek-1", "nazov": "§ 12 ods. 1 zákona č. 110/1964 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/110/#paragraf-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/110-1964/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/110/#paragraf-12.odsek-3", "nazov": "§ 12 ods. 3 zákona č. 110/1964 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/110/#paragraf-12.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/110-1964/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/110/#paragraf-12.odsek-4", "nazov": "§ 12 ods. 4 zákona č. 110/1964 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/110/#paragraf-12.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/110-1964/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/110/#paragraf-12.odsek-5", "nazov": "§ 12 ods. 5 zákona č. 110/1964 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/110/#paragraf-12.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/110-1964/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/110/#paragraf-12.odsek-6", "nazov": "§ 12 ods. 6 zákona č. 110/1964 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/110/#paragraf-12.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/110-1964/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/351", "nazov": "zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/351-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/351/#paragraf-66.odsek-1", "nazov": "§ 66 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/#paragraf-66.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/351-2011/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/351/#paragraf-78.odsek-7", "nazov": "§ 78 ods. 7 zákona č. 351/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/#paragraf-78.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/351-2011/paragraf-78"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2000/195#paragraf-46", "/SK/ZZ/1964/110#paragraf-12", "/SK/ZZ/2011/351#paragraf-66", "/SK/ZZ/2011/351#paragraf-78"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7f31663d-e371-46b6-a795-32e9be3fae75", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8118204440.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8118204440.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8118204440.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Obdo/72/2022\n8118204440\n25. 09. 2024\nJUDr. Gabriela Mederová\nECLI:SK:NSSR:2024:8118204440.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Mederovej\na členiek senátu JUDr. Lenky Praženkovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v spore žalobcu: Slovenská\nrepublika - Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, so sídlom Jána Hollého 14, Prešov,\nIČO: 00 610 577, zastúpený Advokátska kancelária GOGA a spol., s.r.o., so sídlom Kupeckého 4,\nKošice, IČO: 36 863 947, proti žalovanému: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava,\nIČO: 35 697 270, zastúpený LEGATE, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 35\n846 909, o zaplatenie 132 052,35 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.\nzn. 22Cb/83/2018, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 9. júna 2022 č. k.\n3Cob/23/2022-383, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie proti prvému výroku rozsudku Krajského súdu v Prešove z 9. júna 2022 č. k.\n3Cob/23/2022-383 z a m i e t a.\nII. Dovolanie proti druhému výroku rozsudku Krajského súdu v Prešove z 9. júna 2022 č. k.\n3Cob/23/2022-383 o d m i e t a.\nIII. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 6. októbra 2021 č. k.\n22Cb/83/2018-315 vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. žalovanému priznal voči žalobcovi nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie\nsamostatným uznesením.\n2. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu\n24. apríla 2018 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 132 052,35 eura s príslušenstvom titulom\njednorazovej náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva. Žalobca v žalobe uviedol, že medzi\nžalobcom a žalovaným bola 30. septembra 2011 uzatvorená nájomná zmluva na dobu určitú, a to\nod 21. decembra 2011 do 21. decembra 2016, predmetom ktorej bol nájom časti strechy na budove\nvo vlastníctve žalobcu, kde bol umiestnený anténny systém žalovaného a príslušenstvo slúžiace na\njeho obsluhu a zároveň nájom pozemku žalobcu, kde žalovaný uložil inžiniersku sieť (dátový kábel).\nNa obsahu novej nájomnej zmluvy alebo zriadení zmluvného vecného bremena sa zmluvné strany\nnedohodli, preto si dal žalovaný zapísať do katastra nehnuteľností zákonné vecné bremeno. Okresný\núrad Prešov, katastrálny odbor, upovedomil 30. marca 2017 žalobcu, že 15. marca 2017 zriadil na\nzáklade § 66 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „ZEK“) zákonné vecné bremeno na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu.\nŽalobca si preto u žalovaného uplatnil podaním z 12. septembra 2017, doručeným 27. októbra 2017,\n\njednorázovú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva v súlade s § 66 ods. 5 ZEK podľa\npredbežného stanoviska znalca vo výške 141 181,74 eura. Následným znaleckým posudkom č. 53/2018\na znaleckým posudkom č. 59/2018 vypracovaných znalcom J. Q. V. bola náhrada vyčíslená spolu vo\nvýške 132 052,35 eura.\n3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo sporné vlastníctvo nehnuteľností ani skutočnosť,\nže sa na nehnuteľnostiach žalobcu nachádza stavba, a to anténny systém a inžinierske siete (dátový\nkábel), ktorej vlastníkom je žalovaný. Medzi stranami bolo sporné, či nárok uplatnený žalobcom je\ndôvodný, či nie je prekludovaný a výška prípadne priznanej náhrady. Z vykonaného dokazovania mal súd\nprvej inštancie za preukázané, že žalovaný ako podnik zriadil a prevádzkuje verejné siete a postavil ich\nvedenia na nehnuteľnosti patriacej žalobcovi. Anténny systém bol zrealizovaný v roku 1997 a inžinierske\nsiete (dátový kábel) boli uložené v roku 2002. Vznik zákonných vecných bremien bolo preto podľa súdu\nprvej inštancie potrebné posudzovať podľa právnej úpravy účinnej v čase ich vzniku.\n4. Právny režim anténneho systému sa v roku 1997 spravoval zákonom č. 110/1964 Zb. o\ntelekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 110/1964 Zb.“) a právny režim\ninžinierskych sietí (dátový kábel) uložených v roku 2002 sa spravoval zákonom č. 195/2000 Z. z. o\ntelekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 195/2000 Z. z.“). Žalovaný bol v\noboch prípadoch oprávnený vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať na cudzích nehnuteľnostiach\ntelekomunikačné nadzemné a podzemné vedenia vrátane potrebných oporných a vytyčovacích bodov.\nŽalovanému, resp. jeho právnemu nástupcovi vzniklo podľa § 12 ods. 3 zákona č. 110/1964 Zb. a podľa\n§ 46 ods. 4 zákona č. 195/2000 Z. z. zákonné vecné bremeno, ktoré predstavuje právny titul na užívanie\npredmetných pozemkov, ktoré podľa súdu prvej inštancie naďalej trvá.\n5. Súd prvej inštancie zdôraznil, že pre vznik vecného bremena nie je podstatná jeho evidencia v katastri\nnehnuteľností, pretože vzniká zo zákona a jeho záznam v katastri nehnuteľností má len deklaratórny\na evidenčný charakter. Medzi esenciálne znaky zákonných vecných bremien patrí, že vznikajú priamo\nzo zákona (účinnosťou zákona alebo na základe inej právnej skutočnosti, napr. položením inžinierskych\nsietí), v nevyhnutnom rozsahu, vo verejnom záujme a za náhradu, pričom nie sú podmienené súhlasom\nzo strany druhého vlastníka, sú zriadené výlučne in rem a ich režim sa vždy riadi podľa predpisov, ktoré\nboli platné ku dňu ich vzniku. Právo a povinnosť z vecného bremena tak vznikla podľa vtedy účinných\nzákonov, a to momentom zriadenia a prevádzkovania telekomunikačnej siete.\n6. Žalovaný v konaní namietal preklúziu nároku žalobcu. Zákon č. 195/2000 Zb. v prechodných a\nzáverečných ustanoveniach neobsahoval úpravu o zriadených vecných bremenách podľa zákona č.\n110/1964 Zb. a ani neobnovil prekludované nároky na náhradu za ich zriadenie. Zákon č. 195/2000 Z.\nz. bol neskôr zrušený zákonom č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších\npredpisov a tento bol zrušený ZEK. Vo všetkých neskorších právnych úpravách bola náhrada za\nobmedzenie vlastníckeho práva v súvislosti so vznikom vecných bremien koncipovaná ako jednorazová\nnáhrada, ktorá v dôsledku neuplatnenia práva toho, kto bol vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej\nzriaďované vecné bremeno viazne, v zákonom stanovenej lehote, zaniká. Neskoršie právne úpravy\nnezakladali nový nárok na náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľností vzniknuté pred ich\núčinnosťou, ani neobnovili už zaniknuté nároky na náhradu.\n7. Žalobca si nárok na jednorazovú náhradu uplatnil u žalovaného podaním z 12. septembra 2017\ndoručeným 27. októbra 2017. Žalobca tak uskutočnil z dôvodu, že Oznámením Okresného úradu Prešov\nz 15. marca 2017 doručeného žalobcovi 30. marca 2017, bol upovedomený o zriadení vecného bremena.\nPodľa súdu prvej inštancie je ale nárok žalobu prekludovaný. Ustanovenie § 12 ods. 6 zákona č.\n110/1964 Zb. a § 46 ods. 4 zákona č. 195/2000 Z. z. upravovali prekluzívne lehoty na uplatnenie\npráva vlastníka na primeranú odplatu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, a to 1 rok, resp. 12\nmesiacov odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti. K vzniku obmedzenia užívania\nnehnuteľnosti žalobcu došlo v prípade anténnych systémov v roku 1997 a v prípade inžinierskych\nsietí (dátového kábla) v roku 2002 a žalobca svoj nárok uplatnil v roku 2017, preto je nárok žalobcu\nprekludovaný.\n8. K nájomnej zmluve súd prvej inštancie uviedol, že samotná existencia nájomnej zmluvy je pre\nposúdenie nároku žalobcu v tomto konaní bez právneho významu, keď nájomnou zmluvou si zmluvné\nstrany nevysporiadali nároky priznané na základe právnej úpravy a pokiaľ žalobca pristúpil k riešeniu\n\nnáhrady iba formou nájomnej zmluvy, sám sa vystavil riziku preklúzie zákonných nárokov. Právna\núprava ZEK a ani iná zákonná úprava nevylučuje a neobmedzuje podnik, aby nemohol užívať\ncudziu nehnuteľnosť aj iným titulom. Bolo dobrou vôľou žalovaného upraviť odplatu za užívanie časti\nnehnuteľnosti žalobcu nájomnou zmluvou, a to napriek tomu, že v tom čase už disponoval zákonným\nvecným bremenom.\n9. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému ako úspešnej sporovej strane\npriznal plný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.\n10. Na základe odvolania podaného žalobcom Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“)\nrozsudkom z 9. júna 2022 č. k. 3Cob/23/2022-383 v prvom výroku potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie\na v druhom výroku priznal žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v\nrozsahu 100 %.\n11. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s § 387 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.\nz. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) stotožnil s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej\ninštancie poukázal na § 12 ods. 1 písm. a), §12 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 110/1964 Zb. a na § 46 ods. 1\npísm. a), § 46 ods. 4 a § 56 ods. 1 zákona č. 195/2000 Z. z. Podľa odvolacieho súdu zákonné vecné\nbremeno v súvislosti s umiestnením anténneho systému na nehnuteľnosti žalobcu vzniklo umiestnením\nanténneho systému na nehnuteľnosti žalobcu a zákonné vecné bremeno v súvislosti s umiestnením\ndátového káblu vzniklo umiestnením dátového káblu na nehnuteľnosti žalobcu, ktorému predchádzalo\nzákonom stanovené územné rozhodnutie.\n12. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že počas trvania nájomnej zmluvy (2011 až 2016) nemohlo\nísť z dôvodu existencie nájomnej zmluvy o nútené obmedzenie užívania nehnuteľností, odvolací\nsúd zdôraznil, že charakter vecného bremena ako zákonného vecného bremena je nemenný, teda\nuzatvorenie akejkoľvek zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným upravujúcej ich právne vzťahy týkajúce\nsa umiestnenia anténneho systému a dátového káblu nemôže zmeniť zákonné vecné bremeno na\nzmluvné vecné bremeno. Takáto zmluva podľa odvolacieho súdu môže byť uzatvorená a uplatňovaná\npopri zákonnom vecnom bremene medzi žalobcom a žalovanou dobrovoľne. K názoru žalobcu, že\nzákonné vecné bremeno nastupuje až vtedy, keď medzi zmluvnými stranami neexistuje možnosť použitia\niného vhodného inštitútu na dosiahnutie účelu sledovaného žalovaným, odvolací súd uviedol, že tento\nnázor žalobcu je nesprávny, keď zákonné vecné bremeno vzniká priamo zo zákona. Rovnako nesprávny\nje podľa odvolacieho súdu názor, že žalovaný bol povinný žalobcovi oznamovať zriadenie vecných\nbremien na nehnuteľnostiach. Žalovanému takáto povinnosť zo žiadnej právnej úpravy nevyplývala.\nUmiestnenie anténneho systému a dátového kábla nebolo podmienené súhlasom žalobcu, preto nemá\nvýznam, či žalobca bol o týchto umiestneniach zo strany žalovaného upovedomený.\n13. K žalobcom tvrdenej neexistencii verejného záujmu na poskytovaní telekomunikačných\nslužieb žalovaným odvolací súd uviedol, že podľa výpisu z obchodného registra má žalovaný\nzapísané aj zriaďovanie a prevádzkovanie verejných mobilných telekomunikačných sietí na\npridelených frekvenciách, poskytovanie verejnej telefónnej služby prostredníctvom mobilných\nverejných telekomunikačných sietí, poskytovanie verejnej dátovej služby prostredníctvom verejných\ntelekomunikačných sietí, zriaďovanie a prevádzkovanie pevnej verejnej telekomunikačnej siete\nna poskytovanie verejnej telekomunikačnej služby a poskytovanie verejných dátových služieb\nprostredníctvom siete Internet. Skutočnosť, že oprávnenie na podnikateľskú činnosť s rovnakým\npredmetom podnikania majú v Slovenskej republike aj iné podnikateľské subjekty neznamená, že\nžalovaný nemá vykonávať podnikateľskú činnosť na dotknutom území a že služby, ktoré poskytuje,\nmôže namiesto neho poskytovať iný podnikateľ. Odvolací súd zároveň označil ako nesúladnú s princípmi\ntrhovej ekonomiky požiadavku žalobcu na obmedzenie zákazníkov žalovaného tak, že by si mali vybrať\niného poskytovateľa telekomunikačných služieb.\n14. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a\nžalovanému ako úspešnej sporovej strane v odvolacom konaní priznal proti žalobcovi nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n\n15. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktorým dovolaciemu súdu navrhuje, aby\nrozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n15.1. Dôvodnosť svojho dovolania vidí žalobca v nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím súdom\nv spojení s dôvodom prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP a vo vade zodpovedajúcej\ndôvodu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n15.2. Nesprávne právne posúdenie veci vidí žalobca v nesprávnom určení momentu vzniku zákonného\nvecného bremena. Žalobca je toho názoru, že ani v roku 1997 a ani v roku 2002 neboli splnené\npodmienky na vznik zákonného vecného bremena tak, ako to ustálili súdy nižšej inštancie. Na to,\naby žalovaný vôbec mohol umiestniť anténny systém na nehnuteľnosť žalobcu, musel mať užívací\ntitul, ktorým bola práve nájomná zmluva, ktorá ale nepredstavuje nútené, ale dobrovoľné obmedzenie\nužívacieho práva. Zákonné vecné bremeno predstavuje podľa dovolateľa druh verejnoprávneho\nobmedzenia vlastníka nehnuteľnej veci. Takéto obmedzenie je výrazom prevahy verejného záujmu,\nktorý sa vzťahuje k určitému zariadeniu nad záujmom jednotlivca, a to bez toho, aby bol k takémuto\nobmedzeniu nutný súhlas vlastníka. Obmedzenie vlastníckeho práva je v takom prípade chápané ako\nnútené. Obmedzenie vlastníckeho práva v podobe užívania cudzej veci je ale možné zabezpečiť aj inými\ninštitútmi, akým je aj nájom, ktorým v predmetnej veci zmluvné strany slobodne prejavili vôľu. Sporové\nstrany mali podľa dovolateľa uzatvorenú nájomnú zmluvu už od 13. januára 1997. Až po uzatvorení\npredmetnej nájomnej zmluvy bolo vydané Oznámenie oblastného telekomunikačného úradu v Košiciach\nz 24. februára 1997, ktorým bolo oznámené, že proti uskutočneniu drobnej stavby nemá námietky.\nSporové strany tak dobrovoľne založili titul žalovaného k umiestneniu stavby na cudziu nehnuteľnosť.\nPokiaľ mali žalobca a žalovaný uzatvorenú nájomnú zmluvu, nemohlo žalovanému súčasne vzniknúť aj\nzákonné vecné bremeno, ktorého imanentnou zložkou je právo obmedziť vlastníka nehnuteľnosti mimo\nrámca dobrovoľnej dohody o obsahu tohto oprávnenia. Podľa dovolateľa nie je právne udržateľné, aby\nbol jeden právny vzťah upravovaný dvomi rozdielnymi právnymi titulmi. Nútené obmedzenie užívania\nnehnuteľnosti musí predstavovať reálny úkon, nie len možnosť núteného obmedzenia užívacieho práva.\nK vzniku zákonného vecného bremena nemohlo prísť skôr ako po ukončení posledného nájomného\nvzťahu, teda najskôr 21. decembra 2016. Žalovaný do zániku nájomného vzťahu využíval miernejšie\nprostriedky na dosiahnutie sledovaného účelu. Dovolateľ poukázal vo vzťahu k obmedzeniu vlastníckeho\npráva na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn.PL. ÚS\n15/98, PL. ÚS 33/95, PL. ÚS 15/06, PL. ÚS 19/09). Uvedená právna otázka nebola podľa dovolateľa\ndoposiaľ v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená.\n15.3. Dovolateľ zároveň namieta nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolací\nsúd nevysvetlil ako posúdil moment vzniku zákonného vecného bremena. Nedostatočným vysvetlením\ntohto podstatného právneho záveru odvolací súd podľa dovolateľa porušil jeho právo na spravodlivý\nproces.\n16. K dovolaniu žalobcu podal žalovaný vyjadrenie, v ktorom dovolaciemu súdu navrhuje dovolanie\nžalobcu odmietnuť, prípadne zamietnuť. Žalovaný poukázal vo vyjadrení na skutočnosť, že síce medzi\nsporovými stranami bola 13. januára 1997 uzatvorená zmluva o nájme, k umiestneniu anténnych\nsystémov na časti nehnuteľnosti žalobcu prišlo na základe oznámenia Oblastného telekomunikačného\núradu v Košiciach z 24. februára 1997, že nemá námietky proti uskutočneniu drobnej stavby a k\numiestneniu dátového kábla na pozemku žalobcu došlo v roku 2002 na základe rozhodnutie Okresného\núradu Vranov nad Topľou, odboru životného prostredia, o umiestnení stavby č. j. 2002/05241 z 21.\njúna 2002 „Optického kábla Prešov-Proč-Humenné“. Zákonným titulom pre zriadenie a vybudovanie\nbolo podľa žalovaného zákonné vecné bremeno v zmysle príslušnej právnej úpravy. Žalobca dal\nprávnemu predchodcovi žalovaného stanovisko k umiestneniu antén na streche chirurgického pavilónu\nz 13. januára 1997 a 7. mája 2001 dal žalobca žalovanému odpoveď, podľa ktorej žalobca predbežne\nsúhlasil s uložením dátového kábla na pozemku žalobcu. Preto je nepravdivé tvrdenie žalobcu, že\no nútenom obmedzení vlastníckeho práva sa dozvedel až momentom upovedomenia Okresného\núradu Prešov, katastrálneho odboru, dňa 30. marca 2017. Podľa žalovaného právna úprava účinná\nv čase umiestnenia anténneho systému na budove, ako aj v čase umiestnenia dátového káblu na\npozemku jasne stanovovala podmienky, za ktorých vzniká vecné bremeno, pričom existencia nájomnej\nzmluvy nie je zákonnou prekážkou vzniku zákonného vecného bremena. Žalovaný zároveň poukázal\nna rozdielny rozsah obmedzení vlastníckeho práva pri nájomnej zmluve a pri zákonnom vecnom\nbremene. Pri zákonnom vecnom bremene ide o nevyhnutný rozsah obmedzenia. Pri nájomnej zmluve si\nzmluvné strany môžu dohodnúť širšie vzájomné práva a povinnosti. Tvrdenia žalobcu o nedostatočnom\nodôvodnení rozsudku odvolacieho súdu považuje žalovaný za nepravdivé.\n\n17. Žalovaný najvyššiemu súdu doručil 7. augusta 2024 podanie zo 6. augusta 2024, v ktorom poukázal\nna uznesenie najvyššieho súdu z 28. mája 2024 sp. zn. 4Cdo/13/2024, rozsudok najvyššieho súdu zo\n4. júna 2019 sp. zn. 4Sžrk/14/2018, rozsudok Okresného súdu Trebišov z 21. septembra 2021 č. k.\n2C/315/2016-328 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 23. mája 2023 sp. zn. 6Co/57/2022.\n18. Žalobca vo vyjadrení z 13. septembra 2024 uviedol, že rozhodnutie najvyššieho súdu sp.\nzn. 4Cdo/13/2024 nepredstavuje relevantné rozhodnutie, pretože ide o uznesenie, ktorým bolo\ndovolacie konanie na základe späťvzatia dovolania zastavené. Rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.\n4Sžrk/14/2018 je rozhodnutím o kasačnej sťažnosti, preto podľa žalobcu nemá právnu záväznosť a\nrelevanciu pre toto konanie. Na uvedené rozhodnutia zároveň žalovaný poukázal oneskorene.\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (podľa § 35 CSP), po\nzistení, že dovolanie podala strana sporu zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie žalobcu proti prvému rozsudku odvolacieho\nsúdu je potrebné zamietnuť a dovolanie žalobcu proti druhému výroku rozsudku odvolacieho súdu je\npotrebné odmietnuť.\n20. Dovolateľ v časti namietaného nesprávneho procesného postupu súdu namieta nedostatočné\nodôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v otázke vzniku zákonného vecného bremena a\nnadväzujúcej otázke preklúzie žalobcovho práva na jednorazovú náhradu. Odvolací súd sa podľa\ndovolateľa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu.\n21. Aj nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, ktoré nedáva odpovede na podstatné\notázky vzniknuté v konaní a na podstatné tvrdenia uvedené v odvolaní, môže napĺňať dôvod prípustnosti\ndovolania podľa § 420 písm. f) CSP. Naplnením tohto dôvodu však nemôže byť len skutočnosť, že\nrozhodnutie súdu nie je odôvodnené podľa predstáv dovolateľa, prípadne, že s takým odôvodnením\ndovolateľ nesúhlasí. Pokiaľ odôvodnenie rozhodnutia obsahuje odpovede na podstatné otázky vzniknuté\nv konaní, vrátane otázok vyplývajúcich z tvrdení uvedených v odvolaní a odôvodnenie nie je logicky\nnekompaktné alebo vnútorne rozporné, spĺňa atribúty vyžadované § 220 ods. 2 a § 387 ods. 3 CSP.\nRozhodnutie súdu prvej inštancie a rozhodnutie odvolacieho súdu tvoria jeden celok (porovnaj II. ÚS\n78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), preto dovolací súd prihliada aj na odôvodnenie rozsudku súdu\nprvej inštancie.\n22. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie sa zaoberal otázkou\nvzniku zákonného vecné bremena na nehnuteľnostiach žalobcu, pričom dospel k záveru, že právny\nrežim anténneho systému realizovaného žalovaným v roku 1997 sa spravuje zákonom č. 110/1964 Zb.\na právny režim inžinierskych sietí (dátového kábla) uložených žalovaným v roku 2002 sa spravoval\nzákonom č. 195/2000 Z. z. Žalovanému preto podľa právnej úpravy v tom čase účinnej vzniklo zákonné\nvecné bremeno, pričom záznam v katastri nehnuteľností nemá konštitutívny účinok. Súd prvej inštancie\nnásledne aplikoval § 12 ods. 6 zákona č. 110/1964 Zb. a § 46 ods. 4 zákona č. 195/2000 Z. z. a uzavrel, že\nžalobca v tomto konaní uplatňuje svoj nárok na primeranú odplatu za nútené obmedzenie vlastníckeho\npráva po uplynutí jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia vlastníckeho práva, keďže k\nobmedzeniu užívania nehnuteľností žalobcu prišlo v rokoch 1997 a 2002. Odvolací súd sa v nadväznosti\nna odvolaciu argumentáciu žalobcu v odôvodnení svojho rozsudku zrozumiteľne vysporiadal aj s\nokolnosťou vzniku zákonného vecné bremena popri uzatvorenej nájomnej zmluve medzi sporovými\nstranami, s upovedomením žalobcu o vzniku vecných bremien, ako aj s existenciu verejného záujmu na\nposkytovaní telekomunikačných služieb žalovaným.\n23. Odvolací súd sa dostatočne venoval otázkam, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie tohto sporu a\nžalobcovi boli poskytnuté zrozumiteľné a logicky odôvodnené odpovede na jeho odvolacie námietky.\nZo samotných dovolacích dôvodov vymedzených žalobcom [aj napriek skutočnosti, že žalobca\noznačil dôvod prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP] vyplýva, že žalobca nimi vyjadruje\nsvoj nesúhlas s právnym posúdením veci súdmi nižšej inštancie, ktorý ale nemožno stotožňovať\ns nedostatočným odôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu. Práve poskytnutím vyčerpávajúcich\nodpovedí a ozrejmením myšlienkového postupu súdu bolo žalobcovi umožnené, aby právne posúdenie\nveci prijaté a vysvetlené odvolacím súdom vecne namietal v dovolacom konaní. Z rozsudku odvolacieho\nje jednoznačne zrejmé z akého skutkového stavu (zisteného súdom prvej inštancie) vychádzal, ako vec\nprávne posúdil a prečo odvolacie námietky žalobcu odvolací súd považoval za nedôvodné.\n\n24. Najvyšší súd z uvedených dôvodov konštatuje, že odvolací súd sa nedopustil nesprávneho\nprocesného postupu v zmysle § 420 písm. f) CSP. Prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP preto\nnie je možné konštatovať.\n25. Dovolateľ namieta aj nesprávne právne posúdenie veci v otázke určenia momentu vzniku zákonného\nvecné bremena a s tým súvisiacej otázky začatia plynutia prekluzívnej lehoty na uplatnenie primeranej\nnáhrady za obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Odvolací súd podľa dovolateľa pochybil, pokiaľ dospel k\nzáveru, že k obmedzeniu užívania nehnuteľností žalobcu došlo v rokoch 1997 a 2002, preto má byť jeho\nnárok na primeranú náhradu uplatnený u žalovaného až v roku 2017 prekludovaný. Podľa dovolateľa sú\npodstatnou okolnosťou uzatvorené nájomné zmluvy so žalovaným, ktoré žalovanému zakladali titul na\nužívanie nehnuteľností žalobcu, a nie nútené obmedzenie užívania nehnuteľností žalobcu na základe\nzákona. Uvedená právna otázka nebola podľa dovolateľa doposiaľ v rozhodovacej praxi dovolacieho\nsúdu vyriešená.\n26. Najvyšší súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP zameral na\ndoterajšiu rozhodovaciu prax najvyššieho súdu v predmetnej právnej otázke. Vo vzťahu ku otázke\nkoexistencie zákonného vecného bremena a nájomnej zmluvy prijal najvyšší súd záver v uznesení\nnajvyššieho súdu zo 4. júna 2019 sp. zn. 4Sžrk/14/2018, v ktorom bola riešená obdobná skutková\nsituácia vzniku zákonného vecného bremena, ktorého zápis do katastra nehnuteľností bol vykonaný\nzáznamom v súlade s § 66 ods. 2 ZEK. Najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že\nvecné bremeno v danom prípade má evidenčný charakter a to ku právu, ktoré už vzniklo na základe\ninej právnej skutočnosti a to zriadením Základňovej stanice a RR bodu Prešov - Sekčov na základe\nstavebného povolenia vydaného Mestom Prešov. ... Zápis zákonného vecného bremena je technický\núkon deklarujúci existujúci právny stav. ... Kasačný súd poukazuje, že popri sebe môže existovať inštitút\nzákonného vecného bremena a zároveň inštitút nájomnej zmluvy. ... Preto sa kasačný súd nestotožňuje\ns názorom kasačného sťažovateľa, že inštitút zákonného vecného bremena je možné uplatniť len v\nprípadoch, kde medzi vlastníkom a prevádzkovateľom (podnikom) verejných sietí nie je žiadny vzťah.\n27. Zároveň predmetom dovolacieho prieskumu najvyššieho súdu v rozsudku z 29. júna 2023 sp.\nzn. 5Cdo/174/2022 bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 23. marca 2022 sp. zn. 2Co/15/2018,\nv ktorom bola rovnako riešená otázka vzniku zákonného vecného bremena v nadväznosti na\ntelekomunikačné zariadenie na pozemku žalobcu vybudované v rokoch 1999 a 2000 a priznanie\nprimeranej náhrady za obmedzenie užívania nehntueľnosti, pričom Krajský súd v Bratislave dospel\nk záveru, že žalovanému vzniklo na pozemku žalobcu momentom vybudovania telekomunikačného\nzariadenia právo užívať pozemok žalobcu a skutočnosť, že si sporové strany upravili vzájomný vzťah\nnájomnou zmluvou, nemôže zmeniť právnu skutočnosť vzniku vecného bremena momentom naplnenia\n§ 12 ods. 1 zákona č. 110/1964 Zb., resp. posunúť vznik zákonného vecného bremena k momentu zániku\nnájomného vzťahu. Najvyšší súd sa v rámci dovolacieho prieskumu zaoberal najmä prípustnosťou a\ndôvodnosťou dovolania podľa § 420 písm. f) CSP z pohľadu vykonaného dokazovania, hodnotenia\nzisteného skutkového stavu a odôvodnenia rozhodnutia a pri namietanom nesprávnom posúdení veci\nkonštatoval, že dovolateľ nevymedzil právnu otázku, preto sa týmto dovolacím dôvodom nezaoberal.\nNajvyšší súd dovolanie v predmetnej veci zamietol.\n28. Dovolací súd konštatuje, že uznesenie najvyššieho súdu zo 4. júna 2019 sp. zn. 4Sžrk/14/2018\nbolo prijaté ako rozhodnutie kasačného súdu na základe podanej kasačnej sťažnosti v konaní podľa\n§ 438 ods. 2 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\na zároveň nejde o rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky, prípadne o rozhodnutie, ktorého právne závery by boli opakovane nasledované\nďalšími rozhodnutiami najvyššieho súdu. Zároveň rozsudok najvyššieho súdu z 29. júna 2023 sp. zn.\n5Cdo/174/2022 sa právnym posúdením veci nezaoberal, konštatoval len, že v preskúmavanom konaní\nneprišlo k procesnému pochybeniu. Z uvedeného dôvodu nejde podľa dovolacieho súdu o právnu\notázku, ktorá by bola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená. Prípustnosť dovolania žalobcu\nje preto možné v časti namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci založiť podľa § 421 ods.\n1 písm. b) CSP.\n29. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 110/1964 Zb. v znení účinnom v roku 1997 organizáciám spojov\nprislúchajú vo verejnom záujme oprávnenia:\n\na) zriaďovať a prevádzkovať na cudzích nehnuteľnostiach telekomunikačné nadzemné a podzemné\nvedenia včítane potrebných oporných a vytyčovacích bodov,\nb) vstupovať a vchádzať v nevyhnutne potrebnom rozsahu pri projektovaní, zriaďovaní, prevádzke,\nopravách, zmenách alebo odstraňovaní telekomunikačného zariadenia na cudzie nehnuteľnosti,\nc) vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliešťovať stromy prekážajúce\ntelekomunikačnému vedeniu.\n30. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 110/1964 Zb. v znení účinnom v roku 1997 oprávnenia podľa odseku\n1 sú vecnými bremenami viaznúcimi na dotknutých nehnuteľnostiach a nezapisujú sa do evidencie\nnehnuteľností.\n31. Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 110/1964 Zb. v znení účinnom v roku 1997 pokiaľ je výkonom oprávnení\npodľa odseku 1 obmedzené užívanie nehnuteľností, poskytne sa jej vlastníkovi alebo nájomcovi\nprimeraná náhrada.\n32. Podľa § 12 ods. 5 zákona č. 110/1964 Zb. v znení účinnom v roku 1997 ak medzi vlastníkom alebo\nnájomcom a organizáciou spojov nedôjde k dohode o náhrade podľa odseku 4, rozhodne na základe\njeho žiadosti súd.\n33. Podľa § 12 ods. 6 zákona č. 110/1964 Zb. v znení účinnom v roku 1997 žiadosť podľa odseku 5 sa\nmusí podať do 12 mesiacov odo dňa, keď k obmedzeniu užívania nehnuteľnosti došlo, inak nárok zaniká.\n34. Z citovanej právnej úpravy je vo vzťahu k anténnemu systému s príslušenstvom realizovanom\nžalovaným v roku 1997 na streche nehnuteľnosti patriacej žalobcovi zrejmé, že zákonná úprava na vznik\nvecného bremena vyžadovala existenciu verejného záujmu a výkon oprávnení vymedzených v § 12 ods.\n1 zákona č. 110/1964 Zb. organizáciami spojov (§ 1 ods. 3 zákona č. 110/1964 Zb.). Zo zákonnej úpravy\nnevyplýva, že by sa posudzovala absencia iného užívateľského oprávnenia k nehnuteľnosti.\n35. V čase zriadenia anténneho systému žalovaným v roku 1997 tak žalovaný uskutočnil výkon\npredmetných oprávnení vo verejnom záujme, čím boli splnené zákonné podmienky na vznik zákonného\nvecného bremena, ktoré sa v danom čase neevidovalo v katastri nehnuteľností. Od uvedeného momentu\nžalobcovi plynula lehota v zmysle § 12 ods. 6 zákona č. 110/1964 Zb. na uplatnenie náhrady za\nobmedzenie užívania nehnuteľnosti, pričom žalobca v tejto lehote o náhradu na súde nepožiadal.\n36. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 195/2000 Z. z. v znení účinnom v roku 2002 prevádzkovateľ\ntelekomunikačného zariadenia alebo verejnej telekomunikačnej siete je oprávnený vo verejnom záujme\na) zriadiť a prevádzkovať na základe schváleného územného plánu zóny alebo územného rozhodnutia\nvedenia verejnej telekomunikačnej siete vrátane potrebných kontrolných a ochranných zariadení a\noporných a vytyčovacích bodov na cudzom pozemku,\nb) vstupovať v súvislosti s projektovaním, zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou\ntelekomunikačného zariadenia a vedenia verejnej telekomunikačnej siete vrátane potrebných\nkontrolných a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov na cudzie pozemky,\nc) odstraňovať a okliesňovať v nevyhnutnom rozsahu stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť\na spoľahlivosť prevádzky telekomunikačného zariadenia a vedenia verejnej telekomunikačnej siete\nvrátane potrebných kontrolných a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov a rádiového\nzariadenia, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník pozemku; nedotknuté zostávajú osobitné\npredpisy.\n37. Podľa § 46 ods. 4 zákona č. 195/2000 Z. z. v znení účinnom v roku 2002, ak je vlastník\nnehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv prevádzkovateľa telekomunikačného zariadenia a verejnej\ntelekomunikačnej siete podľa odseku 1 obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na\nprimeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Náhradu môže vlastník nehnuteľnosti\nuplatniť u prevádzkovateľa verejnej telekomunikačnej siete do jedného roka odo dňa vzniku núteného\nobmedzenia užívania nehnuteľnosti; inak právo zaniká. Ak prevádzkovateľ verejnej telekomunikačnej\nsiete nevyhovie nároku alebo je nečinný, môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť svoje právo na súde do\nšiestich mesiacov odo dňa, keď uplatnil nárok u prevádzkovateľa verejnej telekomunikačnej siete.\n\n38. Vo vzťahu k inžinierskej sieti (dátovému káblu) umiestnenej žalovaným v roku 2002 na pozemku\nžalobcu z citovanej právnej úpravy vyplýva, že zákon tu nepomenovával obmedzenia vlastníka\nnehnuteľnosti výslovne ako vecné bremená, rovnako neupravoval ich zápis v katastri nehnuteľností.\nUvedené ale nič nemení na povahe týchto obmedzení užívania nehnuteľnosti, za ktoré vzniklo v čase\nrealizácie týchto oprávnení žalobcovi právo na primeranú náhradu, ktorú ale žalobca u žalovaného včas\nneuplatnil. Zákonná úprava rovnako nevymedzovala, že by bolo potrebné posudzovať existenciu iného\n(dobrovoľného) užívacieho práva k nehnuteľnosti, ktorá by vznik týchto oprávnení vylučovala.\n39. Zo skutkového stavu zisteného súdmi nižšej inštancie vyplýva, že k nehnuteľnostiam žalobcu\nbol Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom, vykonaný zápis zákonných vecných bremien v\nprospech žalovaného, a to záznamom na základe § 66 ods. 1 písm. a) ZEK. Súd prvej inštancie v\nodôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť (a odvolací súd sa s odôvodnením rozsudku\nsúdu prvej inštancie v súlade s § 387 ods. 2 CSP stotožnil), že zákon č. 195/2000 Z. z., ktorý zrušil zákon\nč. 110/1964 Zb., neobsahoval žiadnu právnu úpravu k už vzniknutým vecným bremenám a k prípadnému\nobnoveniu prekludovaných nárokov na primeranú náhradu. Zákon č. 195/2000 Z. z. bol následne\nzrušený zákonom č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktorý bol zrušený ZEK. Najvyšší súd\nsa stotožňuje s tým tvrdením, že neskoršia právna úprava v odvetví telekomunikácií rovnako upravovala\nnáhradu za vecné bremeno ako jednorazovú, ktorá neuplatnením v stanovenej lehote zaniká. Neskoršou\nprávnou úpravou neprišlo k obnoveniu prekludovaného práva vlastníka nehnuteľnosti na náhradu za\nobmedzenie užívania nehnuteľnosti. Uvedené nevyplýva z prechodných ustanovení neskoršej právnej\núpravy (§ 78 ods. 7 ZEK). Nárok žalobcovi na primeranú náhradu tak žalobcovi vznikol jednorazovo, vždy\nv čase realizácie príslušného telekomunikačného zariadenia a neobnovil sa neskoršou právnou úpravou\naj napriek tomu, že k zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností prišlo až na základe ZEK.\n40. K samotnému výkonu uvedených oprávnení v zmysle zákona č. 110/1964 Zb., ako aj zákona\nč. 195/2000 Z. z. najvyšší súd uvádza, že k realizácii týchto oprávnení prišlo nevyhnutne najneskôr\nmomentom umiestnenia anténneho systému a inžinierskej siete na nehnuteľnostiach žalobcu a ich\nnáslednou prevádzkou. Obsahom oprávnenia na základe § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 110/1964\nZb. bolo zriadenie a prevádzkovanie telekomunikačného vedenia na cudzích nehnuteľnostiach a\nobsahom oprávnenia podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 195/2000 Z. z. bolo rovnako zriadenie\na prevádzkovanie vedenia verejnej telekomunikačnej siete na cudzom pozemku. K zriadeniu a\nprevádzkovaniu telekomunikačného vedenia (siete) vrátane oporných a vytyčovacích bodov žalovaným\nna pozemkoch žalobcu preukázateľne v rokoch 1997 a 2002 prišlo. Žalobca vo vzťahu k realizácii\ntýchto oprávnení namieta, že pri nich neprišlo k nútenému obmedzeniu užívania nehnuteľností, naopak\nrealizácia bola dobrovoľná, založená na uzatvorenej nájomnej zmluve.\n41. V prípade posudzovaného vecného bremena ide o zákonné vecné bremeno, ktorý vzniká na\nzáklade zákona za naplnenia skutočností vymedzených v zákone. Jeho podstatou je obmedzenie\nvlastníckeho práva verejnoprávnou normou. Účelom obmedzenia vlastníckeho práva je vo verejnom\nzáujme zabezpečiť poskytovanie verejných telekomunikačných služieb (aktuálne už elektronických\nkomunikačných služieb). K vzniku vecných bremien tak prišlo zo zákona, na základe realizácie\nvymedzených oprávnení, a to bez ohľadu na skutočnosť, či mali sporové strany uzatvorenú nájomnú\nzmluvu. Realizáciou týchto oprávnení prichádza k obmedzeniu vlastníka v užívaní nehnuteľnosti.\nIde o verejnoprávny inštitút uplatňovaný vo verejnom záujme, ktorý nastáva automaticky zo zákona,\nak nastane vymedzená právna skutočnosť, ktorou je v tomto prípade zriadenie telekomunikačného\nzariadenia na nehnuteľnosti žalobcu. V prípade nájomnej zmluvy a zákonného vecného bremena\nnemožno hovoriť o konkurencii dvoch inštitútov, ktorých súčasná existencia by sa navzájom vylučovala.\nIde o odlišné inštitúty napĺňajúce odlišný účel. Aj keď sa nájomnou zmluvou môže upraviť užívanie\nnehnuteľností vo vlastníctve žalobcu súvisiace s umiestnením telekomunikačných zariadení na\nnehnuteľnostiach žalobcu, v rozsahu zodpovedajúcom oprávneniam z vecného bremena ide o úpravu\nnadbytočnú. Oprávneniami obmedzujúcimi vlastníka nehnuteľnosti žalovaný musí disponovať bez\nohľadu na skutočnosť, či prišlo alebo v budúcnosti príde k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, a to práve z\ndôvodu zabezpečenia poskytovania verejných telekomunikačných služieb (aktuálne už elektronických\ntelekomunikačných služieb). Preto nie je možné dospieť k záveru, že zákonné vecné bremeno by\nvznikalo (a zanikalo) v závislosti od toho, či vlastník nehnuteľnosti uzatvorí nájomnú zmluvu. K\nobmedzeniu užívania nehnuteľnosti, od momentu ktorého plynula žalobcovi lehota na uplatnenie práva\nna primeranú náhradu v súlade s § 12 ods. 6 zákona č. 110/1964 Zb. a § 46 ods. 4 zákona č. 195/2000 Z.\nz., tak prišlo najneskôr zriadením telekomunikačných zariadení na nehnuteľnostiach žalobcu. Žalobca\n\nbol od momentu zriadenia telekomunikačných zariadení na nehnuteľnostiach žalobcu obmedzený na\nsvojom vlastníckom práve v rozsahu, ktorý zodpovedal oprávneniam patriacim žalovanému vo vzťahu\nk zriadeniu a prevádzke telekomunikačných zariadení.\n42. Vzhľadom na uvedené závery preto nie je možné sa stotožniť s právnym názorom žalobcu, že\nk vzniku vecného bremena a vzniku obmedzenia užívania jemu patriacich nehnuteľností a teda k\nplynutiu lehoty na uplatnenie primeranej náhrady za obmedzenie užívania nehnuteľností mohlo prísť až\nv momente ukončenia nájomného vzťahu.\n43. Najvyšší súd z uvedených dôvodov dovolanie žalobcu proti prvému výroku rozsudku odvolacieho\nsúdu podľa § 448 CSP zamietol. Dovolanie žalobcu je proti prvému výroku rozsudku odvolacieho súdu\nprípustné podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, ale nie je dôvodné.\n44. Žalobca uplatnil dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v celom jeho rozsahu. Odvolací\nsúd druhým výrokom rozsudku priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v rozsahu 100 %. Žalobca v dovolaní žiadne dôvody týkajúce sa napádaného výroku o nároku\nna náhradu trov odvolacieho konania výslovne neuviedol. Dovolacie dôvody uvádzané žalobcom v\nčasti namietanej procesnej vady a aj v časti namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci sa\nsvojím obsahom dotýkajú prvého výroku rozsudku odvolacieho súdu. Najvyšší súd preto konštatuje, že\ndovolanie žalobcu proti druhému výroku rozsudku odvolacieho súdu je potrebné odmietnuť podľa § 447\npísm. f) CSP.\n45. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd v zmysle § 453 ods. 1 CSP v spojení s §\n255 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej sporovej strane v dovolacom konaní priznal proti žalobcovi\nnárok na náhradu trov dovolacieho konania\n46. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "IV. ÚS 138/2025", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:f9a97f3c-a1d6-4457-a29f-2f05130bbd4b", "datum": "2025-03-26", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Cob/23/2022", "guid": "e43a2b72-39c7-4066-8867-2599f8541d36:1864727d-023f-4997-ba86-26eeff927f14", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab6ce7e-09fe-44e5-8a22-3208dc5f3ed2", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/09 z 26. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-26", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab6ce7e-09fe-44e5-8a22-3208dc5f3ed2"}, {"guid": "ussr:e510f825-2678-4b6c-89f8-ae60c845962e", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/06 z 20. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-20", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e510f825-2678-4b6c-89f8-ae60c845962e"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "ussr:d9684868-3f58-4ae9-987f-eaec0074d73c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.33.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 33/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 33/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.33.1995.1"}, {"guid": "18132d8b-07a0-4ee6-935a-6d2cadae7f24:8008806d-bf19-4c8a-8ce0-974e170e9205", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/57/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/57/2022 z 26. 10. 2022", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2022-10-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/18132d8b-07a0-4ee6-935a-6d2cadae7f24:8008806d-bf19-4c8a-8ce0-974e170e9205"}, {"guid": "69fca233-a22e-4ad1-b4f9-698eb91f3de4:1f14a691-b3f4-4185-96f1-ec4463ed97d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Cob/23/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/23/2022 z 31. 3. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-03-31", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/69fca233-a22e-4ad1-b4f9-698eb91f3de4:1f14a691-b3f4-4185-96f1-ec4463ed97d6"}, {"guid": "187861bf-51fc-4839-b6f8-5792d44b2b33:e7f13ae5-7d7f-4dd2-b298-2e48a9c4cae4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8116219950.1", "spisova_znacka": "2Co/15/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/15/2018 z 17. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-04-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8116219950.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f9a97f3c-a1d6-4457-a29f-2f05130bbd4b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.138.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 138/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 138/2025 z 26. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.138.2025.1"}, {"guid": "43ba969b-e329-41bc-a1fd-830892c0f5b7:d8cfae0c-9933-442c-9b05-417402437fff", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6118229975.1", "spisova_znacka": "5Cdo/94/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/94/2025 z 18. 6. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6118229975.1"}, {"guid": "828c6c45-ab8e-4436-a253-faa45bca4a44:272fdd94-01e9-496e-9678-28d4c685f895", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1425208763.1", "spisova_znacka": "5Co/38/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/38/2026 z 31. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1425208763.1"}]}