{"guid": "084490ec-f9fc-4f1d-980a-0a7153c817c5:1cfb8ad5-3987-410f-ae00-1b42adcc097a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8117201575.1", "spisova_znacka": "4Cdo/97/2023", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/97/2023 z 16. 12. 2024", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 16. decembra 2024, sp. zn. 4Cdo/97/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:8117201575.1", "identifikacne_cislo": "8117201575", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Svetlovská", "sudca_id": 338, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-svetlovska-338", "datum_vydania": "2024-12-16", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "nazov": "§ 53 ods. 5 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54.odsek-1", "nazov": "§ 54 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54.odsek-2", "nazov": "§ 54 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-457", "nazov": "§ 457 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-457", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-457"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-458", "nazov": "§ 458 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-458", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-458"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-599.odsek-1", "nazov": "§ 599 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-599.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-599"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-599.odsek-2", "nazov": "§ 599 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-599.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-599"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-619.odsek-1", "nazov": "§ 619 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-619.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-619"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-620.odsek-1", "nazov": "§ 620 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-620.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-620"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-621", "nazov": "§ 621 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-621", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-621"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-622.odsek-1", "nazov": "§ 622 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-622.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-622"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-623.odsek-1", "nazov": "§ 623 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-623.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-623"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-625", "nazov": "§ 625 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-625", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-625"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-626.odsek-1", "nazov": "§ 626 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-626.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-626"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-627.odsek-1", "nazov": "§ 627 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-627.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-627"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-18.odsek-1", "nazov": "§ 18 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-18.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-18.odsek-2", "nazov": "§ 18 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-18.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-18.odsek-4", "nazov": "§ 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-18.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-18.odsek-9", "nazov": "§ 18 ods. 9 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-18.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-18"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-54", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-457", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-458", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-599", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-619", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-620", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-621", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-622", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-623", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-625", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-626", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-627", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-18"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1cfb8ad5-3987-410f-ae00-1b42adcc097a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8117201575.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8117201575.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8117201575.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/97/2023\n8117201575\n16. 12. 2024\nJUDr. Alena Svetlovská\nECLI:SK:NSSR:2024:8117201575.1\n\nRozhodnutie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej\na sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Nory Halmovej v spore žalobkyne W. K., narodenej XX. B.\nXXXX, O., Z. XXXX/XX, proti žalovanej obchodnej spoločnosti PO CAR, s. r. o., Prešov, Petrovianska\n11565/1, IČO: 31 693 989, zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom Maruščákom, Stropkov, Námestie\nSNP 538/1, o vydanie vzájomných plnení s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.\nzn. 15Csp/19/2017 a o dovolaní žalovanej proti rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove z 27. septembra\n2022 sp. zn. 18CoCsp/39/2021, takto\nrozhodol:\nDovolanie zamieta.\nŽalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom z 15. mája\n2021 (druhým v poradí) č. k. 15Csp/19/2017 - 236 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu\n15.270 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 01. decembra 2016 do zaplatenia v lehote 3\ndní od právoplatnosti rozsudku (I.), zaviazal žalobkyňu vydať žalovanej osobné motorové vozidlo značky\nVolkswagen POLO, EČV: O. XXX Y., VIN: H., ktoré bolo predmetom zmluvy o predaji motorového vozidla\nz 11. augusta 2014 a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (II.) a žalobkyni voči žalovanej priznal\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III.). Súd prvej inštancie na skutkový stav aplikoval\nustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 a 2, § 457, § 458 ods. 1, 2 a 3, § 517 ods.\n1, 2 a 3, § 588, § 599 ods. 1 a 2, § 619 ods. 1 veta prvá, § 620 ods. 1, § 621, § 622 ods. 1, § 623 ods.\n1, § 625, § 626 ods. 1, § 627 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Súd prvej inštancie\nďalej aplikoval § 18 ods. 1, 2, 4 a 9 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a § 3 nariadenia\nvlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vykonaným\ndokazovaním mal preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľ uzatvorila so žalovanou ako dodávateľom\n11. augusta 2014 zmluvu o predaji motorového vozidla, ktorej predmetom bola kúpa motorového vozidla\nVolkswagen Polo s evidenčným číslo O. XXX Y., ktoré prevzala dňa 03. októbra 2014 a ktorým dňom\nzačala plynúť záručná lehota na uplatnenie nárokov zo zodpovednosti za vady. Žalovaná žalobkyňou\nreklamované vady odstraňovala od 30. novembra 2015 do 18. decembra 2016 a od 21. januára 2016\ndo 22. januára 2016. Uvedenú vadu žalobkyňa opätovne reklamovala 01. marca 2016, kedy bola\nriešená aj poistná udalosť s označením tzv. pazvukov, čo nesporne vyplýva zo znaleckého posudku\ns tým, že motorové vozidlo jej bolo odovzdané 30. marca 2016. Naposledy danú vadu reklamovala v\nautorizovanom servise spoločnosti Moris Slovakia s. r. o. (ktorá vykonáva záručné opravy motorových\nvozidiel značky Volkswagen na základe zmluvného vzťahu so spoločnosťou Porsche Slovakia s. r. o.),\n28. septembra 2016, ktorý jej 09. novembra 2016 oznámil vybavenie reklamácie. Tvrdenie, že Moris\nSlovakia s. r. o. nie je autorizovaným servisom žalovaná nepreukázala a preto súd prvej inštancie\naplikoval § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaná tvrdila, že žalobkyňou reklamovaná vada je\nlen simulovaná. Znaleckým posudkom č. 21/2020 však bolo nesporne preukázané, že žalobkyňou\n\npopisované vady sa s najväčšou pravdepodobnosťou vyskytovali pri všetkých reklamáciách a znalec\nuviedol, že ide o vady skutočné vyskytujúce sa aj v čase vykonania znaleckého posudku. Pri rozporoch\nvyjadrení svedka B. M. a spoločnosti Moris Slovakia s. r. o. súd prvej inštancie vychádzal z vyjadrenia\nMoris Slovakia s. r. o., ktorá uviedla, že reklamácia uplatnená žalobkyňou v ich autorizovanom servise\nbola oznámená žalovanej. Svedok B. M. ukončil pracovný pomer v Moris Slovakia s. r. o. k 31. októbru\n2016, t. j. pred skončením reklamačného procesu. Pôvodná dĺžka záručnej lehoty sa preto predĺžila o\ndobu opráv reklamovanej vady od 30. novembra 2015 do 08. decembra 2015, od 21. januára 2016 do\n22. januára 2016, od 01. marca 2016 do 30. marca 2016 a od 28. septembra 2016 do 09. novembra 2016\ncelkovo o 84 dní od prevzatia motorového vozidla dňa 03. októbra 2014, teda uplynula 27. decembra\n2016. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa platne odstúpila od zmluvy podaním zo dňa\n18. novembra 2016 doručeným žalovanej 21. novembra 2016 v súlade s § 623 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka a § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaná platnosť odstúpenia\nod zmluvy namietla s poukazom na § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/16/2011. Z odôvodnenia rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky a v nadväznosti na to z ustanovení § 619, § 622, § 623, § 625\nObčianskeho zákonníka vyplýva, že sú špeciálnymi ustanoveniami o zodpovednosti za vady pri predaji\ntovaru v obchode, t. j. pri spotrebiteľských kúpnych zmluvách, ktoré upravujú podmienky zodpovednosti\npredávajúceho za vady predanej veci, dĺžku záručnej doby, práva kupujúceho, ktoré má pri výskyte vád\npredanej veci, miesto, ako aj spôsob akým treba práva zo zodpovednosti za vady predanej veci vo\nforme reklamácie uplatniť a lehoty k uplatneniu práv zo zodpovednosti za vady. Ustanovenie § 18 ods.\n4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 01. júla 2007 upravuje lehoty pre\nrozhodnutie o reklamácii, včítane sankcií za oneskorené vybavenie reklamácie, ktorou je nevyvrátiteľná\nprávna domnienka, že kupujúcemu svedčia práva z titulu neodstrániteľnosti vád, hoci ide o vady veci,\nktoré by bolo možné odstrániť, čo znamená, že kupujúci má po márnom uplynutí 30 dňovej lehoty právo\nzotrvať na požiadavke odstránenia vady, alebo zmeniť voľbu a uplatniť práva podľa § 623 Občianskeho\nzákonníka. Svoju voľbu riešenia existencie vady musí spotrebiteľ urobiť bezodkladne po uplynutí 30\ndňovej lehoty na vybavenie reklamácie a je ňou viazaný. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v\nrozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/16/2011 je riešená odlišná skutková\nsituácia, kedy spotrebiteľ motorové vozidlo reklamoval 11. októbra 2006, riadne prevzal 10. augusta\n2007 a nároky titulom odstúpenia od zmluvy si uplatnil až podaním zo dňa 27. marca 2008 napriek tomu,\nže po ukončení posledného reklamačného procesu už ďalej vady predmetu kúpy nereklamoval. V tomto\nkonaní si žalobkyňa nároky z odstúpenia od zmluvy v zmysle § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o\nochrane spotrebiteľa voči žalovanej uplatnila ešte v čase pred prevzatím motorového vozidla po oprave\nna základe reklamácie zo dňa 28. septembra 2016 a toto prevzala dňa 12. decembra 2016 z dôvodu,\naby si mohla splniť svoju reštitučnú povinnosť v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, keďže uvedená\nreklamácia nebola uplatnená priamo u predávajúceho, ale v inom autorizovanom servise. Zo strany\nžalobkyne teda neprišlo k zmene pôvodne voľby uplatneného nároku zo zodpovednosti za vady voči\nžalovanej odstúpením od zmluvy zo dňa 18. novembra 2016. Taktiež vzhľadom na závery znaleckého\nposudku číslo 21/2020 boli splnené podmienky pre odstúpenie od zmluvy aj v zmysle § 623 ods. 1 veta\ndruhá Občianskeho zákonníka.\n1.1. Keďže žalobkyňa podaním zo dňa 18. novembra 2016 platne odstúpila od kúpnej zmluvy\nuzatvorenej medzi sporovými stranami v predmete predaja motorového vozidla v rámci prekluzívnej\nlehoty, potom súd prvej inštancie žalobe v plnom rozsahu vyhovel, vrátane úroku z omeškania v časti\no zaplatenie 15.270 eur od 01. decembra 2016 do zaplatenia, keďže v tom čase bolo odstúpenie\nod zmluvy v dispozičnej sfére žalovanej. Vzhľadom na charakter záväzku ako synalagmatického súd\nvyhovel žalobe aj v časti povinnosti žalobkyne vydať sporné motorové vozidlo.\n1.2. Žalovaná namietla opotrebenie vozidla po odstúpení od zmluvy a žiadala vydanie bezdôvodného\nobohatenia. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom úžitkom je\npotrebné rozumieť aj opotrebenie veci bežným užívaním a to po strate dobrej viery ohľadom vlastníckeho\nvzťahu k veci a oprávnenosti jej ďalšieho užívania. Ak vracia kupujúci predávajúcemu vec, pretože kúpna\nzmluva bola účinne zrušená alebo je neplatná, nemá predávajúci právo na náhradu za zníženie hodnoty\nveci, ktorá je dôsledkom jej bežného užívania a s tým súvisiaceho opotrebenia do okamžiku zrušenia\nzmluvy, prípadne do právoplatnosti rozsudku, ktorým súd určí, že vlastníkom veci je predávajúci z dôvodu\nneplatnosti kúpnej zmluvy, ak kupujúci do tej doby vec užíval v dobrej viere (rozsudok Najvyššieho súdu\nSR zo dňa 25.09.2008 pod sp. zn. 3Cdo/113/2007). Žalovaná nepreukázala, že by žalobkyňa neužívala\nmotorové vozidlo v dobrej miere a súčasne svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia riadne\n\nnekvantifikovala a ani neoznačila žiadne dôkazy. Súčasne by podľa súdu prvej inštancie bolo možné\nzaoberať sa daným nárokom len v prípade jeho uplatnenia vzájomným návrhom, t. j nie započítacou\nnámietkou, keďže podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno započítať pohľadávku, ktorej\nsplatnosť ešte nenastala.\n1.3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“).\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 27. septembra 2022 č. k.\n18CoCsp/39/2021 - 297 na odvolanie žalovanej rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (I.) a priznal\nžalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% (II.). Odvolací\nsúd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil,\npričom odvolací súd odkázal na § 52 ods. 1, § 54 ods. 2, § 623 ods. 1, § 625 Občianskeho zákonníka a\n§ 18 ods. 1, 2 a 9 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Odvolací súd uviedol, že z obsahu\nsúdneho spisu vyplýva, že žalovaná si uplatnila v servise PO CAR s. r. o., Prešov reklamáciu vady\nzákazkovým listom č. G296196 prijatým 30. novembra 2015, opätovne zákazkovým listom č. G298080\nzo dňa 21. januára 2016 a následne zákazkovým listom č. G212298 prijatým dňa 28. septembra 2016.\nZ listu Moris Slovakia s. r. o. zo dňa 09. novembra 2016 vyplýva, že na základe zákazky G212298 zo\ndňa 28. septembra 2016 žalobkyni oznamujú, že vozidlo je opravené podľa technologických postupov\nvýrobného závodu (výmenou ND), a môže si ho prísť prevziať, čo sa uskutočnilo dňa 12. decembra\n2016. Listom z 18. novembra 2016, doručeným žalovanej dňa 21. novembra 2016, žalobkyňa odstúpila\nod zmluvy z dôvodu opätovne sa vyskytujúcej vady po oprave, nevybavenie reklamácie v stanovenej\nlehote a žalovanú vyzvala na peňažné plnenie. Z rovnakým dôvodov žalobkyňa adresovala žalovanej\nodstúpenie od zmluvy aj listom zo 16. januára 2017, doručeným žalovanej dňa 17. januára 2017. Z\nmailovej komunikácie medzi žalobkyňou a pracovníkom importéra Porsche Slovakia s. r. o., konkrétne\nz vyjadrenia zo dňa 31. októbra 2016, že bola spolu so zástupcom technickej podpory pre značku\nVolkswagen (Porsche Slovakia s. r. o.) vykonaná skúšobná jazda na vozidle VW Polo v spoločnosti\nMoris Slovakia s. r. o., aj so zástupcami autorizovaného servisu a boli navrhnuté ďalšie riešenia pri\nodstraňovaní vady. Z vyjadrenia autorizovaného servisu Moris Slovakia s. r. o. so sídlom v Košiciach\nvyplýva, že na predmetné vozidlo sa v čase otvorenia zákazky podľa zákazkového listu G212298\nz 28. septembra 2016 vzťahovala poskytnutá záruka v trvaní dvadsiatich štyroch mesiacov od jeho\nzakúpenia. Po prijatí vozidla do servisu bola vykonaná diagnostika vozidla za účelom zistenia závady,\nskúšobná jazda, demontáž prístrojovej dosky, demontáž stĺpika a kontrola skrutiek na volantovej tyči.\nPo konzultácii s výrobcom bola prevedená výmena zotrvačníka, ložiska spojky, komplet celej spojky a\nkĺbového hriadeľa. O predmetnej záručnej oprave upovedomili importéra vozidla značky VW Porsche\nInter auto Slovakia s. r. o., ako aj spoločnosť žalovanej. Uvedená spoločnosť vykonáva záručné opravy\nmotorových vozidiel zakúpených aj u iných predajcov, pričom oprávnenie spoločnosti Moris Slovakia\ns. r. o. vykonať záručnú servisnú opravu motorového vozidla zakúpeného u iného predajcu vyplýva zo\nzmluvného vzťahu medzi spoločnosťou Moris Slovakia s. r. o. a spoločnosťou Porsche Slovakia s. r.\no. ako importérom značky pre Slovenskú republiku, ktorého prioritným predmetom je vykonanie údržby\na opravy motorových vozidiel značky Volkswagen a predaj Volkswagen originálnych dielov. Dátum a\nspôsob vyrozumenia spoločnosti PO CAR s. r. o. o uplatnenej záručnej oprave nemožno s odstupom\nčasu presne identifikovať z dôvodu ukončenia pracovného pomeru príslušného zamestnanca p. B. M.Č.\nk 31. októbru 2016. Existenciu žalobkyňou reklamovanej vady - zvuky z oblasti prístrojovej dosky, potvrdil\nznalec Ing. Y. C. v znaleckom posudku č. 21/2020.\n2.1. Odvolací súd posudzoval predovšetkým odvolacie námietky žalovanej týkajúce sa práva žalobkyne\nreklamovať vady aj u iného autorizovaného servisu okrem prevádzky žalovanej, ktorá disponuje takýmto\nservisom a týkajúce sa včasnosti uskutočnenia reklamácie, v nadväznosti na čo podľa názoru žalovanej\nnemala žalobkyňa nárok na postup odstúpenia od kúpnej zmluvy a vrátenia si vzájomných plnení.\n2.2. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke uviedol, že spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu v\nktorejkoľvek prevádzkarni predávajúceho, v ktorej je prijatie reklamácie možné s ohľadom na predávané\nvýrobky alebo poskytované služby, alebo u určenej osoby, ktorá je povinná reklamáciu vybaviť. Určená\nosoba je zvyčajne uvedená ako autorizovaný servis. Odvolací súd uviedol, že obmedzovať žalobkyňu\nako spotrebiteľku na výber autoservisu predkladaním zoznamov servisov dodávateľom je základom\npre značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tak\npodľa § 53 Občianskeho zákonníka je takáto vymienená všeobecná zmluvná podmienka dodávateľa\n\nneplatná. Preto odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie mal za to, že pokiaľ žalobkyňa po\ndvoch neúspešných reklamáciách u žalovaného, vyhľadala autorizovaný servis značky vozidiel, ktoré\nkúpila u žalovaného, teda pre vozidlá značky Volkswagen, spĺňala aj spoločnosť Moris Slovakia s. r. o.\npodmienku autorizovaného servisu, dokonca servisu, ktorý vykonával servisné práce pre výhradného\ndovozcu motorových vozidiel značky Volkswagen na Slovensku (Porsche Slovakia s. r. o). Odvolací súd\nsa súčasne stotožnil s tým, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s otázkou vedomosti žalovanej o\nposkytnutí servisnej služby na základe reklamácie žalobkyne spoločnosťou Moris Slovakia s. r. o., kde\nskonštatoval hodnovernosť vyjadrenia Moris Slovakia s. r. o. o tom, že žalovaná o tejto skutočnosti bola\ninformovaná. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa na správnom\nmieste uplatnila svoju reklamáciu. Odvolací súd sa ďalej zaoberal včasnosťou uplatnenia zodpovednosti\nza vady žalobkyňou, t. j. správnosťou počítania prerušenia lehoty - záručnej doby. Odvolací súd sa\nstotožnil so závermi súdu prvej inštancie, kedy počítajúc od prevzatia vozidla dňa 03. októbra 2014 a\npredĺžiac lehotu o 84 dní by uplynula prekluzívna lehota dňa 25. decembra 2016, čo je avšak sviatok, t.\nj. lehota uplynula najbližším pracovným dňom 27. decembra 2016. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa\nnároky zo zodpovednosti za vady uplatnila včas, nakoľko platné odstúpenie od zmluvy bolo žalovanej\ndoručené dňa 21. novembra 2016. Odvolací súd uviedol, že v bode 49. odôvodenia rozhodnutia súd\nprvej inštancie len uviedol, že v prípade, kedy by žalobkyňa uplatnila nároky zo zodpovednosti za vady\naž dňa 16. januára 2017, uplatnila by ich po uplynutí prekluzívnej lehoty, čo sa však nestalo.\n2.3. Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol\na v celom rozsahu sa vysporiadal s namietanými skutočnosťami uvedenými v predošlom zrušujúcom\nrozhodnutí. V zhode so súdom prvej inštancie zároveň uviedol, že žalovaná voči žalobkyni neuplatnila\nkonkrétny nárok naviazaný na dĺžku doby od kúpy motorového vozidla, jeho užívania a rozhodnutia vo\nveci samej, preto nebolo možné sa s touto skutočnosťou v konaní vysporiadať. Ku zvyšným námietkam\nako nepodstatným pre rozhodnutie sa odvolací súd nevyjadroval. Na základe uvedeného odvolací súd\nrozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. O nároku na náhradu trov\nodvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.\n3. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktoré\nodôvodnila s poukazom na ustanovenie § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) CSP a navrhla\nnapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n3.1. V nadväznosti na uplatnený dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľka namietla, že\nsúd prvej inštancie svojím postupom v konaní zásadne porušil procesné práva žalovanej tým, že sa\nnedržal právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý tento vyjadril v predošlom zrušujúcom rozhodnutí\nč. k. 18Co/41/2019 - 158 z 21. októbra 2019. Súdu prvej inštancie vznikla povinnosť vysporiadať\nsa po kladnom závere o existencii vady s námietkami žalovanej týkajúcimi sa zodpovednosti za\nvady, vedomosti žalovanej o uplatnenej zodpovednosti za vady u Moris Slovakia s. r. o., odstránením\nrozporu vo výpovedi B. M. a Moris Slovakia s. r. o. a vysporiadať sa s bezdôvodným obohatením\nna strane žalobkyne, ktoré vzniklo pri podmienke platného odstúpenia od zmluvy a ďalšom používaní\nvozidla. Súd prvej inštancie sa právnym názorom vyjadreným v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho\nsúdu neriadil a svoj rozporný postup ani ničím neodôvodnil, čím nesprávnym procesným postupom\nznemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace práva a to v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie vydal napadnutý rozsudok bez akéhokoľvek\ndoplnenia dokazovania a vyhodnotenia dôkazov podľa záväzného právneho názoru odvolacieho súdu\nv zrušujúcom rozhodnutí.\n3.2. Vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolateľka\nnamietla odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v nadväznosti na otázku účinného\nodstúpenia od kúpnej zmluvy žalobkyňou podaním doručeným žalovanej dňa 21. novembra 2016, ktorý\nmal mať za následok zánik právneho vzťahu medzi stranami, kedy súdy dospeli k záveru, že uplatnenie\npráv zo zodpovednosti za vady u iného subjektu ako žalovanej (v servise) bolo riadnym uplatnením práv\na platným právnym úkonom, na čo bola naviazaná otázka plynutia prekluzívnej lehoty na uplatnenie\npráva žalobkyne. Príslušné súdy sa podľa názoru žalovanej odklonili od ustálenej praxe dovolacieho\nsúdu prezentovanej v Stanovisku najvyššieho súdu ČSR uverejnené pod Rc 22/1983, schválenom\nobčianskoprávnym kolégiom NS ČSR dňa 30. decembra 1982, kde sa uvádza, že miesto uplatnenia\npráv zo zodpovednosti za vady vecí predaných v obchode sa spravuje ustanovením § 625 Obč. zák.\n( predtým § 253 Obč. zák. ). Kupujúci uplatňuje práva zo zodpovednosti za vady zväčša v predajni\n\nobchodnej organizácie, kde bola vec predaná, príp. ak ide o právo na odstránenie vady v záručnej\nopravovni organizácie určenej na vykonávanie záručných opráv (totožne v rozhodnutiach dovolacieho\nsúdu sp. zn. 2Cdo/29/2008, sp. zn. 6MCdo/16/2011 a sp. zn. 8Cdo/79/2017). Žalovaná taktiež videla\nodklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/198/2016, kedy\ndôkazné bremeno preukázania riadneho odstúpenia od zmluvy prenieslo na plecia žalovanej, pričom\nnegatívnu skutočnosť nie je možné preukazovať.\n4. Žalobkyňa k podanému dovolaniu uviedla, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu považuje\nza vecne aj právne správne. V kontexte dovolacej námietky žalovanej podľa § 420 písm. f) CSP\nuviedla, že súd prvej inštancie splnil požiadavky odvolacieho súdu vyplývajúce z predošlého zrušujúceho\nrozhodnutia odvolacieho súdu a so spornými otázkami sa riadne vysporiadal, preto nemožno hovoriť\no odňatí práva žalovanej konať pred súdom, čím by mohlo prísť k porušeniu práva na spravodlivý\nsúdny proces. Dovolaciu námietku žalovanej podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP považuje žalobkyňa za\nzmätočnú, kedy z obsahu dovolania nie je možné vyvodiť, pri riešení ktorej otázky/otázok sa odvolací súd\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Na základe uvedeného navrhla dovolanie\nv nadväznosti na dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP odmietnuť podľa § 447 písm. c) CSP a v\nnadväznosti na dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP odmietnuť podľa § 447 psím. f) CSP.\nZároveň žiadala priznať jej nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné zamietnuť\n(§ 448 CSP).\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n7. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n8. Podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu.\n9. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n11. V hierarchii postupu dovolacieho prieskumu platí, že dovolací súd najprv skúma prípustnosť\ndovolania z dôvodu zmätočnosti a až ak namietaný dôvod podľa § 420 CSP preukázaný nie je,\npristúpi subsidiárne dovolací súd k prieskumu dovolacieho dôvodu spočívajúceho v správnosti právneho\nposúdenia veci (§ 421 CSP). Vychádzajúc z vyššie uvedeného dovolací súd prednostne pristúpil k\nposúdeniu existencie namietanej vady podľa § 420 písm. f) CSP.\n\n12. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n13. Dovolateľka vyvodila prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, kde namietala\nnesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý spôsobil odňatie jej možnosti konať pred súdom\na tým poprel právo žalovanej na spravodlivý proces. Prípustnosť dovolania vyvodila z tvrdení, že súd\nprvej inštancie v spojení so súdom odvolacím nesprávne postupoval, keď sa nedržal záväzného pokynu\nodvolacieho súdu vyjadreného v predošlom zrušujúcom rozhodnutí č. k. 18Co/41/2019 - 158 z 21.\noktóbra 2019, nedoplnil dokazovanie a následne sa po kladnom závere o existencii vady nevysporiadal s\notázkami týkajúcimi sa zodpovednosti za vady, vedomosti žalovanej o uplatnenej zodpovednosti za vady\nu Moris Slovakia s. r. o., odstránením rozporu vo výpovedi B. M. a Moris Slovakia s. r. o. a nevysporiadal\nsa s bezdôvodným obohatením na strane žalobkyne. Žalovaná súčasne namietla vnútornú rozpornosť\nrozhodnutia súdu prvej inštancie.\n14. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú: a/\nzásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci\nprocesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to\nv takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou\npráva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich\npráv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované\nprávnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady\nsúdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na\nspravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu\nspočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká\nnielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj\nporušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo\nna verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným\ndôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie\nrovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a\nna rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia\nspravodlivosti).\n15. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,\nbod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá\nrozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola\núčastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na\nprávny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi\nv dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov a pod.).\n16. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v\nzmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil\nvady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho\nsúdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017,\n8Cdo/73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti\n\nargumentácie dovolateľky, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jej práva na\nspravodlivý proces.\n17. V danom prípade dovolací súd dospel k záveru, že napadnuté potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho\nsúdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie spĺňa náležitosti odôvodnenia rozhodnutia (§\n393 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP) a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľné\nči nedostatočne odôvodnené. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v obsahovej prepojenosti s\nrozsudkom súdu prvej inštancie zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia.\nSúslednosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne\nich zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah\nmedzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na\nstrane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť.\nArgumentácia odvolacieho súdu v nadväznosti na rozhodnutie súdu prvej inštancie je koherentná a\njeho rozhodnutie konzistentné, logické a presvedčivé, premisy v ňom zvolené, aj závery, ku ktorým\nna ich základe dospel, sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Z odôvodnenia rozhodnutia\nkrajského súdu je zrejmé, na základe čoho dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby a to v spojení s\nrozhodnutím súdu prvej inštancie, s ktorým vzhľadom na potvrdzujúci výrok tvorí jeden celok a súčasne\nv spojení so zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorého právnym názorom je súd prvej inštancie\npodľa § 391 ods. 2 CSP viazaný.\n17.1. Konkrétne k dovolacej námietke žalovanej týkajúcej sa tvrdenia, že súd prvej inštancie sa\nnedržal právneho názoru vyjadreného v predošlom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu č. k.\n18Co/41/2019 - 158 z 21. októbra 2019, že sa nevysporiadal s odvolacími námietkami žalovanej a\nnedoplnil dokazovanie tak, ako ho zaviazal odvolací súd dovolací súd uvádza, že danému nie je možné\nprisvedčiť. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo\nvzťahu k odvolaním napadnutým výrokom z dôvodu uvedenom v bode 7. odôvodnenia rozhodnutia,\nkde uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušuje pre jeho predčasnosť.\nPredčasné vydanie rozhodnutia vo veci videl v tom, že nebolo možné dospieť k jednoznačnému záveru\no opakovanej odstrániteľnej vade, ktorá by odôvodňovala postup žalobkyne k odstúpeniu od kúpnej\nzmluvy s tým, že bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie navrhované žalovanou, ktorým sa malo\ndospieť k záveru o existencii resp. neexistencii opakovanej popísanej vady, ktorá by bránila riadnemu\nužívaniu vozidla. Následne odvolací súd zaviazal súd prvej inštancie po zistení danej skutočnosti\nvysporiadať sa s ostatnými námietkami žalovanej týkajúcimi sa zodpovednosti za vady, vedomosti\nžalovanej o uplatnenej zodpovednosti za vady u Moris Slovakia s. r. o., odstránením rozporu vo výpovedi\nB. M. a Moris Slovakia s. r. o. a vysporiadať sa s bezdôvodným obohatením na strane žalobkyne,\nktoré vzniklo pri podmienke platného odstúpenia od zmluvy a ďalšom používaní vozidla. Dovolací súd v\nkontexte uvedeného dáva do pozornosti uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. 15Csp/19/2017 - 187\nz 09. apríla 2020, ktorým súd prvej inštancie na základe záväzného pokynu odvolacieho súdu nariadil\nznalecké dokazovanie, ktorým bolo znalcovi uložené vyhotoviť znalecký posudok v otázkach existencie\nvád popísaných žalobkyňou na motorovom vozidle. Znalecký posudok znalca Ing. Y. C. pod číslom\n21/2020 bol súdu predložený dňa 15. decembra 2020 (č. l. 220), pričom na tento znalecký posudok\nsúd prvej inštancie a taktiež odvolací súd v dovolaním napadnutom rozhodnutí odkázal pri posudzovaní\notázky existencie či neexistencie tvrdených opakovaných vád na vozidle. Teda dovolacia námietka\nžalovanej, že nebol dodržaný pokyn odvolacieho súdu na doplnenie dokazovania nie je dôvodná.\n17.2. V nadväznosti na preukázanie existencie vady na vozidle podľa pokynu vyplývajúceho zo\nzrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu sa následne odvolací súd v spojení so súdom prvej inštancie\nv dovolaní napadnutom rozhodnutí zaoberal v bodoch 31. až 34. odôvodnenia otázkou uplatnenia\nzodpovednosti za vady, v bode 33. sa vyjadril k vedomosti žalovanej o uplatnení zodpovednosti za\nvady v spoločnosti Moris Slovakia s. r. o. a k tomu, prečo prihliadol na vyjadrenie spoločnosti Moris\nSlovakia s. r. o. a nie na vyjadrenie svedka B. M. a v bode 38. odôvodnenia sa vyjadril k otázke\nbezdôvodného obohatenia žalobkyne tvrdenom žalovanou. Potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu\ntvorí s rozhodnutím súdu prvej inštancie jeden celok, a preto je potrebné odôvodnenie rozhodnutia\nodvolacieho súdu obsahovo prepojiť s odôvodnením súdu prvej inštancie, kde sa tento v dovolaní\nzmienenými otázkami zaoberal rozsiahlejšie a to konkrétne platnosťou odstúpenia od zmluvy v bodoch\n45. až 59. odôvodnenia, vedomosťou žalovanej o uplatnení zodpovednosti za vady u Moris Slovakia s.\nr. o. a rozpormi vo výpovedi svedka B. M. a vyjadrení Moris Slovakia s. r. o. v bode 47. odôvodnenia\na otázkou bezdôvodného obohatenia na strane žalobkyne vzniknutom užívaním vozidla po odstúpení\n\nod kúpnej zmluvy v bodoch 60. až 65. odôvodnenia. Súčasne nemožno prisvedčiť námietke žalovanej\nohľadom vnútornej rozpornosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, k čomu sa odvolací súd v napadnutom\nrozhodnutí taktiež vyjadril, kedy ozrejmil, že bod 49. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie bola\nlen hypotetická úvaha, kedy by žalobkyňa nestihla prekluzívnu lehotu na uplatnenie zodpovednosti za\nvady odstúpením od zmluvy v prípade, že by od zmluvy odstúpila až podaním zo 16. januára 2017, čo sa\nvšak nestalo, k čomu sa súd prvej inštancie vyjadril v nasledujúcom bode odôvodenia svojho rozhodnutia\na na základe čoho vyhodnotil dodržanie prekluzívnej lehoty na odstúpenie od kúpnej zmluvy.\n17.3. Dovolací súd preto nemôže prisvedčiť námietkam žalovanej odôvodňujúcim prípustnosť dovolania\npodľa § 420 písm. f) CSP z dôvodu zmätočnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na základe toho, že sa\nodvolací súd nevysporiadal s námietkami žalovanej zmienenými v dovolaní, ktorých potrebu riešenia\nuviedol v zrušujúcom rozhodnutí odvolací súd a že sa súd prvej inštancie neriadil jeho záväznými\npokynmi, nedoplnil dokazovanie, čím by konal svojvoľne v spojení s vnútornou rozpornosťou rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie.\n18. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 23. júna 2004, sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil,\nže „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nje aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s\nuplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na\nvšetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia\nrozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom\nprvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92,\nZbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII). Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\njasne zhodnotí skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS\n209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Vo svetle týchto rozhodnutí aj Najvyšší súd Slovenskej republiky\nzastáva názor, že nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a\nrozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť\nanalyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu. Na základe uvedeného dospel dovolací súd k\nzáveru, že dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v kombinácii s rozhodnutím súdu prvej\ninštancie, s ktorým tvorí jeden komplex a so zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorého právny\nnázor je podľa § 391 ods. 2 CSP pre súd prvej inštancie záväzný, sa nevyznačuje vadou zmätočnosti,\nktorá by zakladala prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, keďže príslušné súdy dali odpovede\nna všetky pre rozhodnutie vo veci samej podstatné otázky.\n19. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to,\nže žalovaná sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje a že odvolací súd neodôvodnil svoje\nrozhodnutie podľa jej predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolateľka so skutkovými a právnymi závermi\nvyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže\nsama o sebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, pretože do práva na\nspravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,\nteda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa\nním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a\npožiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,\nprípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I.\nÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n20. Keďže dovolací súd dospel k záveru o tom, že prípustnosť dovolania žalovanej z ustanovenia §\n420 písm. f) CSP nevyplýva, pristúpil k posúdeniu dovolania žalovanej z hľadiska ďalšieho uplatneného\ndovolacieho dôvodu - nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom.\n21. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca\nv podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a\npovinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich\nriešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne\n\nposúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa\nprávnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne\nvyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.\n22. Dovolací súd v prvom rade skúmal, či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho\ndovolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo na základe\ndovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP v spojení s § 432 ods. 1 a 2 CSP a dospel k záveru,\nže dovolanie žalovanej je síce procesne prípustné (kedy z obsahu dovolania vyplýva právna otázka, v\nktorej riešení sa odvolací súd mal odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, kedy boli\nvymedzené rozhodnutia, od ktorých sa mal odvolací súd odkloniť a súčasne možno abstrahovať riešenie\ndanej právnej otázky), ale nie je dôvodné, a preto ho zamietol (§ 448 CSP).\n23. Žalovaná prípustnosť svojho dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP, kde\nza hlavnú právnu otázku, ktorú bolo podľa názoru dovolateľky potrebné riešiť, vymedzila, či žalobkyňa\núčinne odstúpila od kúpnej zmluvy, teda či úkon žalobkyne zo dňa 18. novembra 2016, označený ako\n„Odstúpenie od Zmluvy o predaji motorového vozidla z 11. augusta 2014, výzva na vrátenie kúpnej ceny\na výzva na náhradu škody“, ktorý bol žalovanej doručený dňa 21. novembra 2016, mal za následok\nzánik právneho vzťahu medzi stranami. Žalovaná zastala názor, že uplatnenie práv zo zodpovednosti\nza vady žalobkyňou u iného subjektu - servise dňa 28. septembra 2016, teda u osoby odlišnej od\nžalovanej, nemožno vyhodnotiť ako platný právny úkon. Za rozhodnutia svedčiace odklonu od ustálenej\nrozhodovacej praxe odvolacieho súdu označila Stanovisko najvyššieho súdu ČSR uverejnené pod Rc\n22/1983, schválené občianskoprávnym kolégiom NS ČSR dňa 30. decembra 1982, v zmysle ktorého\nkupujúci uplatňuje práva zo zodpovednosti za vady zväčša v predajni obchodnej organizácie, kde bola\nvec predaná, príp. ak ide o právo na odstránenie vady v záručnej opravovni organizácie určenej na\nvykonávanie záručných opráv (totožne v rozhodnutiach dovolacieho súdu sp. zn. 2Cdo/29/2008, sp.\nzn. 6MCdo/16/2011 a sp. zn. 8Cdo/79/2017) a taktiež označila rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn.\n7Cdo/198/2016, v zmysle ktorého dôkazné bremeno preukázania riadneho odstúpenia od zmluvy je na\npleciach odstupujúcej strany, v ktorých rozpore bolo v tejto veci rozhodnuté.\n24. Súdom prvej inštancie bolo pri skúmaní skutkového stavu zistené, že spoločnosť Moris Slovakia\ns. r. o., u ktorej žalobkyňa dňa 28. septembra 2016 s vybavením dňa 09. novembra 2016 reklamovala\nmotorové vozidlo (t. j. uplatnila právo zo zodpovednosti za vady odstránením vady opravou), je\nna základe zmluvy uzatvorenej s výhradným importérom motorových vozidiel značky Volkswagen\npre Slovenskú republiku autorizovaným servisom vykonávajúcim záručné opravy motorových vozidiel\npredmetnej značky, kde súčasne súd aplikoval § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z dôvodu\npokračovania existencie vady na vozidle žalobkyňa následne uplatnila práva zo zodpovednosti za vady\nodstúpením od kúpnej zmluvy podaním z 18. novembra 2016, doručeným priamo predajcovi vozidla žalovanej dňa 21. novembra 2016. Žalovaná namietla, že neprišlo k platnému odstúpeniu od zmluvy,\npokiaľ práva zo zodpovednosti za vady žalobkyňa neuplatnila priamo u žalovanej, ako subjektu, ktorý\nokrem predaja motorových vozidiel vykonáva aj ich komplexný servis, t. j. odvolací súd sa odklonil od\nustálenej rozhodovacej praxe, keď uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady u Moris Slovakia s. r. o.\nvyhodnotil ako platné, na základe čoho prišlo k predĺženiu prekluzívnej lehoty na uplatnenie odstúpenia\nod zmluvy, čím bolo odstúpenie od zmluvy zo dňa 18. novembra 2016 taktiež vyhodnotené ako platný\nprávny úkon.\n25. Dovolací súd sa v prvom rade zaoberal dovolateľkou označeným rozhodnutím - Stanoviskom\nnajvyššieho súdu ČSR uverejnené pod Rc 22/1983, schváleným občianskoprávnym kolégiom NS ČSR\ndňa 30. decembra 1982, v zmysle ktorého kupujúci uplatňuje práva zo zodpovednosti za vady zväčša\nv predajni obchodnej organizácie, kde bola vec predaná, príp. ak ide o právo na odstránenie vady\nv záručnej opravovni organizácie určenej na vykonávanie záručných opráv. Dovolací súd uvádza, že\nzo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že spoločnosť Moris Slovakia s. r. o.\nbola na základe zmluvy uzatvorenej s výhradným importérom motorových vozidiel značky Volkswagen\npre Slovenskú republiku (Porsche Slovakia s. r. o.) vyhodnotená ako autorizovaný servis vykonávajúci\nzáručné opravy motorových vozidiel predmetnej značky. Žalobkyňa u spoločnosti Moris Slovakia s. r. o.\nuplatnila práva zo zodpovednosti za vady opravou veci dňa 28. septembra 2016. Následne z dôvodu\npretrvávajúcej existencie vady na vozidle uplatnila práva zo zodpovednosti za vady odstúpením od\nkúpnej zmluvy u predávajúceho. Zo Stanoviska najvyššieho súdu ČSR uverejnené pod Rc 22/1983\npriamo vyplýva, že kupujúci v prípade práva na odstránenie vady uplatňuje toto v záručnej opravovni\n\norganizácie určenej na vykonávanie záručných opráv. Keďže žalobkyňa si právo na opravu motorového\nvozidla uplatnila v spoločnosti Moris Slovakia s. r. o., ktorá bola ustálená ako autorizovaný servis\nvykonávajúci záručné opravy motorových vozidiel značky Volkswagen, uplatnila si žalobkyňa právo\nna odstránenie vady u subjektu v súlade so Stanoviskom najvyššieho súdu ČSR uverejnené pod\nRc 22/1983. Dovolací súd námietku žalovanej ohľadom odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu v tejto časti považuje za nedôvodnú.\n26. K žalovanej označenému rozhodnutiu najvyššieho súdu sp. zn. 8Cdo/79/2017 z 27. júna 2018,\nsvedčiacemu odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, dovolací súd uvádza, že v\npredmetnom rozhodnutí sa neprejednáva otázka totožná s predmetom tohto sporu. V danej veci sa\ndovolací súd zaoberal otázkou, či právny úkon, ktorým kupujúci uplatnil práva zo zodpovednosti za\nvady výmenou tovaru a súčasne odstúpením od zmluvy je možné považovať za platný právny úkon.\nV predmetnom rozhodnutí sa súdy nezaoberali otázkou platnosti uplatnenia práv zo zodpovednosti za\nvady opravou u subjektu odlišného od predajcu veci. K odklonu od daného rozhodnutia odvolacieho\nsúdu preto nemohlo v tejto veci dôjsť.\n27. K žalovanej označenému rozhodnutiu najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/198/2016 z 10. mája 2018\ndovolací súd uvádza, že rozhodnutie odvolacieho súdu nevyhodnotil ako odkláňajúce sa od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu z dôvodu tvrdeného presunu dôkazného bremena na žalovanú v\notázke preukázania riadneho odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany žalobkyne. Žalobkyňa od kúpnej\nzmluvy odstúpila podaním z 18. novembra 2016, doručeným žalovanej dňa 21. novembra 2016, t. j.,\ndoručeným priamo predajcovi vozidla, ktoré doručenie žalovaná nerozporovala. Neplatnosť daného\nodstúpenia od kúpnej zmluvy žalovaná naviazala na plynutie prekluzívnej lehoty a jej predĺženie o dobu\nreklamácie vady veci uplatnenej u iného subjektu, ktoré predchádzalo odstúpeniu od kúpnej zmluvy,\nkonkrétne u Moris Slovakia s. r. o. Súdy nižších inštancií vyhodnotili spoločnosť Moris Slovakia s. r.\no. ako autorizovaný servis na opravu vozidla žalobkyne, čím prišlo k predĺženiu prekluzívnej lehoty o\ndobu vybavenia reklamácie a následne k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo strany žalobkyne\na to nie len na základe skutočnosti, že by žalovaná nepreukázala, že Moris Slovakia s. r. o. nie je\nautorizovaným servisom, kde by mohlo prísť k presunu dôkazného bremena na stranu žalovanej, ale na\nzáklade skutočnosti, že Moris Slovakia s. r. o. disponuje zmluvným vzťahom s výhradným importérom\nmotorových vozidiel značky Volkswagen pre Slovenskú republiku (Porsche Slovakia s. r. o.), na základe\nčoho je autorizovaným servisom vykonávajúcim záručné opravy motorových vozidiel predmetnej značky.\nZ uvedených dôvodov neprišlo k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe v otázke dôkazného bremena\nna preukázania platného odstúpenia od kúpnej zmluvy.\n28. Ďalej sa dovolací súd zaoberal rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 6MCdo/16/2011 z 27. marca\n2013, z ktorého právnej vety vyplýva nasledovné: „Ak vybavenie reklamácie odstrániteľnej vady predanej\nveci trvá dlhšie ako 30 dní, má kupujúci (spotrebiteľ) v zmysle § 19 ods. 4 zákona č. 634/1992 Zb. o\nochrane spotrebiteľa rovnaké práva, akoby išlo o vadu neodstrániteľnú. Aj po márnom uplynutí tejto\nlehoty má ale právo zotrvať na požiadavke odstránenia vady alebo zmeniť voľbu a uplatniť práva\nuvedené v § 623 Občianskeho zákonníka. Touto voľbou je potom kupujúci viazaný a nemôže ju\ndodatočne meniť. V občianskom súdnom konaní sa potom môže domáhať priznania len toho práva, ktoré\nuplatnil u predávajúceho. Súd tieto vzájomne sa vylučujúce práva nemôže priznať formou alternatívneho\npetitu.“ Teda opätovne možno ustáliť, že žalovanou označené rozhodnutie dovolacieho súdu, od ktorého\nsa mal odvolací súd v danej veci odkloniť, sa nezaoberá otázkou vymedzenou žalovanou. Podstatou\notázky žalovanej je skutočnosť, či je možné považovať právny úkon odstúpenia od kúpnej zmluvy z\n18. novembra 2016 za platný, ktorý bol doručený žalovanej v lehote predĺženej o dobu reklamácie\nmotorového vozidla u Moris Slovakia s. r. o., ktorý žalovaná nepovažuje za autorizovaný servis. V tomto\nsúdnom konaní si žalobkyňa uplatňuje nároky z odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktoré bolo doručené\npriamo predávajúcemu - žalovanej. Teda nemožno tvrdiť, že by si žalobkyňa v občianskom súdnom\nkonaní uplatňovala priznanie práva, ktoré neuplatnila u predávajúceho, na základe čoho nemožno\ndospieť k záveru o existencii odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v nadväznosti\nna toto rozhodnutie. Rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 6MCdo/16/2011 z 27. marca 2013 sa\nzaoberal aj súd prvej inštancie (body 51. až 57. odôvodnenia), pričom s daným sa dovolací súd stotožnil\na odklon od ustálenej rozhodovacej praxe nezistil.\n29. Dovolací súd sa taktiež zaoberal žalovanou označeným rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn.\n2Cdo/29/2008 z 30. júna 2009, v ktorom sa dovolací súd zaoberal otázkami naviazanými na skutkové\n\nokolnosti, kedy si kupujúci uplatnil nároky zo zodpovednosti za vady až po uplynutí záručnej doby a kedy\nsi kupujúci v rámci záručnej doby uplatnil práva v neurčitej podobe, z čoho nebolo možné vyvodiť, či a aké\nkonkrétne právo zo zodpovednosti za vady mal kupujúci pri svojom prejave vôle na mysli. V danej veci\nboli teda prejednávané odlišné skutkové a právne okolnosti, než v tomto konaní, kedy sa dovolací súd\nv rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/29/2008 z 30. júna 2009 žiadnym spôsobom nezaoberal otázkami predĺženia\nprekluzívnej lehoty na uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady odstúpením od kúpnej zmluvy o dobu\ntrvania reklamácie opravou veci - motorového vozidla v autorizovanom servise, čo malo vplyv na platnosť\nodstúpenia od kúpnej zmluvy. Dovolací súd preto nezistil odklon od ustálenej rozhodovacej praxe ani v\nnadväznosti na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/29/2008 z 30. júna 2009.\n30. Dovolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že odvolací súd sa v dovolaním\nnapadnutom rozhodnutí v nadväznosti na žalovanou nastolenú právnu otázku neodklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, kedy súd prvej inštancie a v zhode s ním odvolací súd vyhodnotili\nžalobkyňou uplatnenú zodpovednosť za vady odstúpením od kúpnej zmluvy podľa § 623 ods. 1\nObčianskeho zákonníka za platný právny úkon urobený na správnom mieste - u predajcu a včas\nv rámci prekluzívnej lehoty, ktorá bola predĺžená o dobu opravy motorového vozidla vykonávanej v\nautorizovanom servise podľa § 625 v spojení s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka.\n31. Keďže dovolacia námietka žalovanej, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci v ňom vymedzenej právnej otázke (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP) je\nnedôvodná a vzhľadom na neopodstatnenosť námietky, že konanie pred odvolacím súdom v spojení so\nsúdom prvej inštancie bolo postihnuté namietanou vadou vyplývajúcou z § 420 písm. f) CSP, dovolací\nsúd dovolanie žalovanej ako celok podľa § 448 CSP zamietol.\n32. Žalobkyňa bola v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s §\n255 ods. 1 CSP), preto jej dovolací súd proti žalovanej priznal v súlade s § 262 ods. 1 CSP nárok na\nnáhradu trov dovolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§\n262 ods. 2 CSP).\n33. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18CoCsp/39/2021", "guid": "d36ce52e-76c7-49d6-a2de-dc7c38b754a5:5204266b-9d17-4075-85ac-a5aff9951df0", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}