{"guid": "a21595d6-cfbf-4256-a21a-0ae71949297a:763a415f-0b7c-46b3-99f0-ae4c7c3691b0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8115216929.2", "spisova_znacka": "3CdoPr/5/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3CdoPr/5/2023 z 24. 4. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2024, sp. zn. 3CdoPr/5/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:8115216929.2", "identifikacne_cislo": "8115216929", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Sluk", "sudca_id": 411, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-sluk-411", "datum_vydania": "2024-04-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "II. ÚS 679/2025", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:374d1a5f-eea3-4284-9e43-92a611759b2b", "datum": "2025-12-03", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-366", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/763a415f-0b7c-46b3-99f0-ae4c7c3691b0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8115216929.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8115216929.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8115216929.2/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3CdoPr/5/2023\n8115216929\n24. 04. 2024\nJUDr. Marián Sluk\nECLI:SK:NSSR:2024:8115216929.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne S. zastúpenou JUDr. Milanom Sedlákom MBA,\nadvokátom, Košice, Kukučínova 19, proti žalovanej Fakultnej nemocnici s poliklinikou J.A. Reimana\nPrešov, Prešov, Hollého 14, IČO: 00610577, zastúpenou Advokátskou kanceláriou GOGA a spol., s.r.o.,\nKošice, Kupeckého 4, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, vedenom na Okresnom\nsúde Prešov pod sp. zn. 13Cpr/14/2015, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove\nz 27. júna 2023 sp. zn. 23CoPr/1/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Na dovolanie žalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 13. decembra 2022 sp. zn.\n9Cdo/331/2020 Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 22. júla 2019 sp. zn. 23CoPr/1/2019 v znení\nopravného uznesenia Krajského súdu v Prešove z 26. septembra 2019 sp. zn. 23CoPr/1/2019 zrušil a\nvec Krajskému súdu v Prešove vracia na ďalšie konanie.\n1.1. V odôvodnení dovolací súd v podstatnom uviedol: „8.1. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie\nv potrebnom rozsahu zopakuje (§ 384 ods. 1 CSP). Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd\npojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP). 8.2.\nVýpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ\npovinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie\npracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany\nzamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a\nokamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti\nzamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu platí, že k prerokovaniu došlo (§\n74 Zákonníka práce). 8.3. Súd prvej inštancie mimo iného v žalobe vyhovujúcom rozsudku konštatoval,\nže žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadne preukázania prerokovania okamžitého skončenia\npracovného pomeru so zástupcami zamestnancov v zmysle § 74 Zákonníka práce konštatujúc to po\nzohľadnení predloženej listiny z 15. apríla 2015 - len jej jednej strany - 4 strany listu žalovanej,\nz ktorej súdu prvej inštancie nebolo zrejmé, o ktoré skutkové dôvody má ísť. 8.4. Odvolací súd v\ndôvodoch rozsudku poukázal na rozhodnutia dovolacieho súdu (3MCdo/14/2013, 3Cdo/192/2007 a iné),\nz ktorých má vyplývať, že povinnosť zamestnávateľa prerokovať so zástupcami zamestnancov okamžité\nskončenie pracovného pomeru je splnená, ak sú prerokované aj skutkové dôvody. Podľa názoru\nodvolacieho súdu z predložených dôkazov má vyplývať, že zástupcom zamestnancov bolo predložené to\nisté okamžité skončenie pracovného pomeru, aké bolo v danom prípade použité, aj keď ako dôkaz bola\npredložená len posledná strana tohto úkonu (listy z 15. apríla 2015). 8.5. Záverom, že dôvody skončenia\npracovného pomeru v žiadosti o prerokovanie skončenia pracovného pomeru boli totožné s dôvodmi\nuvedenými v samotnom okamžitom skončení pracovného pomeru doručenom žalobkyni odvolací súd\n\nvstúpil do modifikácie skutkového stavu veci oproti tomu, ako si ho ustálil súd prvej inštancie konštatujúci\nneunesenie dôkazného bremena žalovanou o totožnosti prerokovaných skutkových dôvodov s dôvodmi\nuvedenými v okamžitom skončení pracovného pomeru. 8.6. Ak odvolací súd vychádzal z rovnakých\ndôkazov ako súd prvej inštancie a na ich základe dospel k iným skutkovým zisteniam, z ktorých vychádza\njeho iný právny záver (o naplnení podmienky v zmysle § 74 ZP), bol povinný také dôkazy opakovane\nvykonať (R 64/1966, 5Cdo/131/2009). Za opodstatnenú treba považovať dovolaciu námietku, ktorou sa\ndovolateľka dovolávala opakovania dokazovania odvolacím súdom na ním nariadenom pojednávaní.\n8.7. Z akých konkrétnych dôkazov odvolací súd vychádzal pri svojom zistení o totožnosti prerokovaných\na uplatnených skutkových dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je zrejmé, v tejto\nčasti nie je rozhodnutie preskúmateľné. Možno konštatovať, že k takému záveru odvolací súd dospel\nnapriek listinnému dôkazu - 4. strany žiadosti žalovanej. V dovolaní sa tiež preto dôvodne namieta,\nže vydaný rozsudok má spĺňať limity zrozumiteľného, určitého a logicky odôvodneného rozsudku. 9.\nPredpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ak má\nza to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\nje opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v\ntakomto prípade je teda skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na\nzáklade ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým\nsúdom. Odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a\nna ich základe aj právne závery, ako súd prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek\ndokazovanie, čím došlo k nesprávnemu procesnému postupu odvolacieho súdu (§ 384 ods. 1 a § 385\nods. 1 CSP), ktoré znemožnilo dovolateľke uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP.\"\n2. Po vrátení veci dovolacím súdom na ďalšie konanie Krajský súd v Prešove rozsudkom z 27. júna\n2023 sp. zn. 23CoPr/1/2023 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietol a žalovanej\npriznal náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, žalobkyni ani žalovanej nepriznal náhradu\ntrov dovolacieho konania.\n2.1. V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol: „6. Odvolací súd nariadil pojednávanie, na ktorom\nzopakoval dokazovanie žiadosťou o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru tak, ako\nbola založená v spise na č. l. 66 a 67 spisu a okamžitým skončením pracovného pomeru tak, ako\nboli založené v spise na č. l. 29 a 30. Zo zopakovania uvedených dôkazov odvolací súd zistil, že\nrozdiel medzi poslednou (štvrtou) stranou okamžitého skončenia pracovného pomeru a poslednou\nstranou žiadosti o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru je len v tom, že v samotnom\nokamžitom skončení pracovného pomeru je na poslednej strane uvedená navyše veta oproti tomu\nčo je uvedené v žiadosti o prerokovanie pracovného pomeru, a to veta v znení „Svoje stanovisko k\npísomnosti značky F. ste vyjadrili aj písomným listom zo dňa 16. 4. 2015, ktorý zamestnávateľ zobral\nna vedomie.\" Obsahom spisu je len posledná strana žiadosti o prerokovanie okamžitého skončenia\npracovného pomeru a celé znenie okamžitého skončenia pracovného pomeru dané žalobkyni. Z\nposlednej strany žiadosti o prerokovanie je zrejmé (obsahovo aj grafickým spracovaním), že sa jedná\no prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré bolo dané žalobkyni. 7. Z vyššie\nuvedených dôkazov teda nevyplynulo, že dôvody okamžitého končenia pracovného pomeru neboli\nprejednané podľa § 74 Zákonníka práce, z dokazovania vyplynula len nepodstatná rozdielnosť na\nposlednej strane oboch úkonov. Záver o riadnom neprerokovaní okamžitého skončenia pracovného\npomeru teda nevyplynul z vykonaných dôkazov, ale bol nesprávnym skutkovým zistením nevyplývajúcim\nz vykonaných dôkazov - súd prvej inštancie (nesprávne) vychádzal z toho, že žalovaný nepredložil\ncelú žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Pritom z podania žalovaného\nna č. l. 57 vyplýva, že ako dôkaz navrhuje vykonať žiadosť žalovanej zo dňa 15. 4. 2015 o\nprerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Z tohto návrhu nevyplýva, že žalovaný\nžiada vykonať ako dôkaz len časť tohto podania, ale celú žiadosť. Pokiaľ celá žiadosť nebola\npredložená, mal si ju súd prvej inštancie zabezpečiť. 8. Odvolací súd poukazuje na to, že z rozsudku\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo/192/2007 vyplýva, že žiadosť o prerokovanie výpovede\na výpoveď samotná nemusia byť úplne totožné. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že obsahová odlišnosť,\nku ktorej v textoch výpovede predloženej na prerokovanie a výpovede danej zamestnancovi došlo,\nsa týkala toho, čo nemusí byť predmetom prerokovania zo strany zástupcov zamestnancov podľa §\n74 Zákonníka práce. Z judikatúry najvyšších súdnych autorít vyplýva, že povinnosť zamestnávateľa\nprerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď, resp. okamžité skončenie pracovného pomeru,\nje splnená vtedy, ak so zástupcami zamestnancov sú prerokované aj skutkové dôvody okamžitého\nskončenia pracovného pomeru (rozhodnutie NS SR 3MCdo/14/2013, 3Cdo/192/2007, 5Cdo/255/2008 a\n\n1Cdo/72/2006). 9. V prejednávanom prípade odlišná veta fakticky ani nemohla byť súčasťou žiadosti o\nprerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru, pretože v čase podávania tejto žiadosti sa ešte\nzamestnankyňa nevyjadrila - žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru (ako\nvyplýva z č. l. 66, 67 spisu) datovaná dňa 15. 4. 2015 bola dňa 15. 4. 2015 doručená všetkým odborovým\norganizáciám, pričom žalovaná sa vyjadrila až 16. 4. 2015. Naviac, toto vyjadrenie žalovanej nie je\npodstatným obsahom okamžitého skončenia pracovného pomeru a nemuselo byť prerokované podľa §\n74 Zákonníka práce. Podstatným obsahom skončenia pracovného pomeru, ktorý má byť prerokovaný, je\númysel zamestnávateľa skončiť pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru a uvedenie\nskutkových dôvodov, na základe ktorých tak chce urobiť. Z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie\nteda nevyplynula taká odlišnosť medzi žiadosťou o okamžité skončenie pracovného pomeru a samotným\nokamžitým skončením pracovného pomeru, ktorý by spôsoboval, že prejednanie nebolo uskutočnené\nriadne. 10. Odvolací súd naviac uvádza, že žalobkyňa síce spochybňovala, či žalovaný túto povinnosť\nsplnil, ale toto tvrdenie nijakým spôsobom nešpecifikovala. Zo spisu vyplýva, že najskôr plnenie tejto\npovinnosti spochybnila len vo všeobecnosti a potom spochybňovala čas, kedy sa tak malo udiať.\nZo spisu však nevyplýva, že by spochybňovala aj to, či boli prerokované všetky dôvody okamžitého\nskončenia pracovného pomeru. 11. Odvolací súd považoval za súladné so zákonom vykonať aj ďalšie\n(nové) dokazovanie celým obsahom žiadosti o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru\nžalobkyne jednak z dôvodu, že tento dôkaz bol v prospech žalobkyne - mohol preukázať vadný postup\npri prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru (§ 319 CSP) a jednak preto, že žalovaný\nvykonanie tohto dôkazu pred súdom prvej inštancie navrhol (§ 384 ods. 2 CSP). 12. Po vykonaní\nďalšieho dokazovania odvolacím súdom celým obsahom žiadosti o prerokovanie okamžitého skončenia\npracovného pomeru žalobkyne bolo preukázané, že celá žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia\npracovného pomeru sa líši od okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré bolo žalobkyni dané,\nlen jednou vetou navyše v okamžitom skončení pracovného pomeru - vetou „Svoje stanovisko k\npísomnosti značky F. ste vyjadrili aj písomným listom zo dňa 16. 4. 2015, ktorý zamestnávateľ\nzobral na vedomie\". Táto veta nemá dopad na samotné dôvody, na ktorých bolo založené okamžité\nskončenie pracovného pomeru a nemusela byť prerokovaná s odborovými organizáciami. Preto odvolací\nsúd mal za preukázané, že povinnosť zamestnávateľa prerokovať okamžité skončenie pracovného\npomeru bola splnená riadne, napriek tomu, že okamžité skončenie pracovného pomeru a žiadosť o\nprerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru neboli celkom totožné. Bolo preukázané, že\nboli prerokované práve tie skutkové dôvody, ktoré následne žalovaný v okamžitom skončení pracovného\npomeru daného žalobkyni uviedol ako dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru. 13. V\nostatných skutkových otázkach odvolací súd vychádzal zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, avšak\ntieto zistenia odlišne právne posúdil. 14. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym hodnotením veci\nsúdom prvej inštancie, keď súd prvej inštancie uzavrel, že v konaní nebolo preukázané, že žalobkyňa\nporušila závažne pracovnú disciplínu. Žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobkyňou pričom\ndôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru skutkovo vymedzil ako 1. neposkytnutie zdravotnej\nstarostlivosti pacientke A. dňa 23. 02. 2015, 2. nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti pacientovi\nA. dňa 23. 02. 2015, 3. porušovanie povinností v oblasti vedenia zdravotnej dokumentácie a neplnenie\npokynov primára oddelenia. 15. Dôvody uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa\n20. 04. 2015 boli dostatočne nezameniteľne špecifikované a podľa názoru odvolacieho súdu prvé dva\nskutky, teda odmietnutie poskytnutia zdravotnej starostlivosti pacientke X. A. a neposkytnutie zdravotnej\nstarostlivosti dostatočne a správne pacientovi B. A., boli závažným porušením pracovnej disciplíny,\nktoré mohli viesť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. 16. Odborne nesprávne poskytnutie\nzdravotnej starostlivosti ako aj odmietnutie poskytnutia zdravotnej starostlivosti je závažným porušením\npracovnej disciplíny lekára, o tomto medzi stranami nebol spor a aj odvolací súd zastáva tento názor.\n17. Čo sa týka prvého hmotnoprávneho dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru, teda\nneposkytnutia zdravotnej starostlivosti pacientke A., aj keby bola pravda, že žalobkyňa vykonala prvú\nčasť vyšetrenia, teda zisťovala rozhovorom mechanizmus a príčiny vzniku úrazu, je zrejmé, že okrem\ntohto neposkytla pacientke A. žiadnu zdravotnú starostlivosť. Je nesprávny záver súdu prvej inštancie,\nže pokiaľ sa lekár pacienta spýtal na mechanizmus vzniku jeho zdravotných problémov, nedá sa už\nhovoriť o úplnom odmietnutí zdravotnej starostlivosti. Úvodná časť vyšetrenia (zisťovanie príčin poruchy\nzdravia) má význam vtedy, pokiaľ lekár pokračuje ďalšími úkonmi, a teda tvrdenia pacienta musia byť\nobjektivizované úkonmi lekára (vyšetrením). Žalobkyňa sa v danom prípade uspokojila len s tým, že\nsi vypočula tvrdenia pacientky o vzniku jej zdravotných obtiaží, žiadne vlastné vyšetrenie neurobila a\nuzavrela, že prípad nie je akútny a pacientka má navštíviť svojho obvodného lekára. Medzi stranami\nnie je sporné ani to, že pokiaľ bol stav pacientky urgentný, mala jej žalobkyňa poskytnúť zdravotnú\nstarostlivosť. Záver o tom, že stav pacienta nie je urgentný, nemohla žalobkyňa urobiť len na základe\n\ntvrdení pacienta. Ako bolo uvedené vyššie, tvrdenia pacienta bolo potrebné objektivizovať vyšetrením.\nPodľa názoru odvolacieho súdu takúto situáciu možno hodnotiť ako úplné neposkytnutie zdravotnej\nstarostlivosti. Je pritom bez významu, že následným vyšetrením bolo zistené, že pacientka v skutočnosti\nďalšiu zdravotnú starostlivosť nepotrebovala, pretože túto skutočnosť žalobkyňa nemohla vedieť. Podľa\nnázoru odvolacieho súdu správnosť postupu lekára nemožno posudzovať z informácií, ktoré boli zistené\naž následne. V takom prípade by totiž lekár mohol ignorovať akékoľvek riziká a jeho postup by nemohol\nbyť označený za nesprávny, pokiaľ by sa tieto riziká nepotvrdili. 18. Čo sa týka druhého prípadu odvolací\nsúd je toho názoru, že pacientovi A. nebola zdravotná starostlivosť zo strany žalobkyne poskytnutá\nsprávne. Záver o nesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti potvrdil primár oddelenia B.. S. a tento\nzáver je uvedený aj v okamžitom skončení pracovného pomeru (vrátane toho, aké vyšetrenia mala\nžalobkyňa indikovať a neurobila to). Bolo povinnosťou žalobkyne preukázať, že tento záver je nesprávny,\nnestačilo poukázať na zaujatosť primára oddelenia. Tvrdenie žalobkyne o tom, že primár B.. S. je voči\nnej zaujatý, nie je skutkovým tvrdením, ktoré by mohlo mať status nesporného tvrdenia, pretože ho\nžalovaný nepoprel. Zaujatosť primára ako prípadného svedka je súd povinný zisťovať sám (§ 200 ods. 1\nCSP), nejedná sa o skutočnosť, ktorá sa môže stať nespornou, pretože to jeden účastník tvrdí a druhý to\nnepoprie. Preto podľa názoru odvolacieho súdu treba vychádzať aj zo stanoviska B.. S. a zo stručného\ndiagnostického postupu u pacientov s úrazom hlavy, ktorý je založený v spise, a ktorý bol podpísaný\nprimárom B.. W. S.. Tento postup sa nevzťahoval len na žalobkyňu, nemožno teda predpokladať, že by\nprimár v tomto postupe úmyselne uviedol nesprávne diagnostické postupy, a že by sa v tomto mohla\nprejaviť jeho prípadná zaujatosť voči žalobkyni. V konaní neboli vykonané žiadne dôkazy, ktoré by\npotvrdili správnosť postupu žalobkyne v prípade ošetrenia pacienta A., a ktoré by súčasne vyvrátili\nstanovisko B.. S.. 19. Všetky ostatné formálne náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru\n(§ 70 Zákonníka práce) v tomto prípade boli dodržané, bol daný aj hmotnoprávny dôvod na okamžité\nskončenie pracovného pomeru žalobkyne. Podľa názoru odvolacieho súdu v okamžitom skončení\npracovného pomeru nemusí byť vysvetlené prečo bol použitý výnimočný spôsob ukončenia pracovného\npomeru a prečo vec nebolo možné riešiť ináč. Dôležité je, aby táto skutočnosť bola daná. V danom\nprípade s prihliadnutím na osobu zamestnanca, jeho pracovné zaradenie, jeho doterajší postoj k plneniu\npracovných povinností, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych pracovných povinností, situáciu, v\nktorej k porušeniu došlo a dôsledky pre zamestnávateľa boli dané dôvody na okamžité skončenie\npracovného pomeru. Žalobkyňa opakovane porušila dôležité povinnosti, odmietla ošetriť pacienta, resp.\nošetrila ho nesprávne (nedostatočne), čím úplne negovala účel poskytovania zdravotnej starostlivosti.\n20. Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie\na žalobu žalobkyne zamietol.\" O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd\npodľa § 396 ods. 2 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol úspešný žalovaný v celom\nrozsahu, má teda nárok proti v celom rozsahu neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 100%. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257\nCSP. O trovách dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP a § 257 ods. 1\nCSP. Odvolací súd nepriznal trovy dovolacieho konania žalovanej úspešnej v dovolacom konaní, pretože\nžalovaná napriek úspechu v samotnom dovolacom konaní nakoniec nebola úspešná v konaní vo veci\nsamej.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, jeho prípustnosť vyvodzovala v\nzmysle § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP\"). Navrhla,\naby dovolací súd zmenil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu tak, že potvrdí rozsudok súdu prvej\ninštancie a prizná žalobkyni náhradu všetkých trov konania, alternatívne zrušil rozsudok odvolacieho\nsúdu a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n3.1. Uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP (t. j. že odvolací súd jej nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces) vymedzil tak, že po zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu\nodvolací súd nariadil pojednávanie, no podľa názoru dovolateľky, namiesto zopakovania dokazovania\nvykonal odvolací súd bez návrhu nové dokazovanie. Tento nesprávny procesný postup v dokazovaní\n„vykonaní nového dokazovania\" odvolacím súdom zakladá namietanú vadu. Odvolací súd namiesto\nzopakovania či doplnenia dokazovania v odvolacom konaní výzvou z 22. mája 2023 požiadal bez návrhu\nžalovanú stranu o predloženie nového dôkazu (nie toho dôkazu, ktorý už bol v spise), ktorý vykonal;\ntento postup dovolateľka považovala v rozpore s ustanovením § 366 CSP (novoty v dovolacom konaní).\nJedná sa o dôkaz (listinu) - žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru z 15.\napríla 2015, jej jednu stranu a 4 stranu prílohy k tejto listine (č. l. 66 a 67 spisu). Dovolateľka pred súdom\n\nprvej inštancie predložila iba poslednú (štvrtú) stranu žiadosti o prerokovanie a takýto dôkaz žiadala\nvykonať, čomu súd prvej inštancie vyhovel a dôkaz vykonal. Naproti tomu odvolací súd vykonal dôkaz\ncelým obsahom žiadosti o prerokovanie („nový dôkaz\"). V ďalšom dovolateľka polemizuje s názormi\nodvolacieho súdu vyslovenými v odôvodnení jeho rozsudku.\n4. Žalovaná navrhla vykonať listinný dôkaz (žiadosť o prerokovanie z 15. apríla 2015) pred súdom\nprvej inštancie (viď č. l. 57 spisu). V zmysle § 384 ods. 2 CSP takýto dôkaz mohol vykonať v odvolacom\nkonaní i odvolací súd. Rozhodnutie odvolacieho súdu je založené na správne zistenom skutkovom stave\na následnom správnom právnom posúdení veci, preto žalovaná navrhla dovolanie zamietnuť. V reakcií\nna vyjadrenie žalovanej dovolateľka zotrvala na opodstatnenosti jej dovolania.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd\" event. „dovolací súd\") ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej\nneprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP)\nskúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania a\nbez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.\n6. Z hľadiska ústavného aspektu treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným\nspôsobom vymedzovať si prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade\nje vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných\nprostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv\na slobôd. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne\nprelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho; namieste je skôr\nzdržanlivý (uvážený) prístup.\n7. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na\nopravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom\nsporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých\nmôže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho\nkonania. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax najvyššieho súdu.\n8. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to\nzákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v\nustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n9. Podľa § 420 písm. f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n9.1. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a\nktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených\nso súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu,\nprávo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo\nna riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v\nkonaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n10. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní vytýka odvolaciemu súdu nedostatky v procese obstarávania skutkových\npodkladov pre rozhodnutie, ktoré mali za následok nesprávne právne posúdenie veci. Namieta\nnesprávnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení, nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov,\nako aj prijatie nenáležitých skutkových záverov. Nejedná sa o argumenty, ktorými možno vymedziť\ndovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP. Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy\nnesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť\nsama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n\n10.1. Dovolací súd považuje za prospešné opakovane pripomínať, že dovolanie nepredstavuje opravný\nprostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací\nsúd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený\npreskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený\nprehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v\ndovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, nie je súdom skutkovým. Dovolaním sa preto\nnemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani\nprieskumu nimi vykonaného dokazovania. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového\nstavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle\n§ 442 CSP viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových\nzistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho\nzisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a\nposúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz,\ndeformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.), a či konajúci súdmi prijaté\nzávery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu\npráva na spravodlivý proces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP,\navšak dovolanie na takýchto skutočnostiach nespočíva a dovolací súd vady uvedenej povahy nezistil.\nZ práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný\nsúd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom\nvšeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej voľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať\nsa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu\nhodnotenia vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Nedostatočne zistený skutkový stav\nveci, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu\nnie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu konania v zmysle § 420 písm.\nf) CSP (1Cdo/41/2017, 2Cdo/232/2017, 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2018, 3Cdo/94/2018,\n6Cdo/69/2020, 9Cdo/209/2020). Pri posudzovaní ústavnosti tohto právneho názoru nedospel ústavný\nsúd (II. ÚS 465/2017) k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti.\n11. Pokiaľ dovolateľ mienil odvolaciemu súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci (reagujúc\nnesúhlasne na závery odvolacieho súdu uvedené v jeho rozsudku) dovolací súd uvádza, že nesprávne\nprávne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd\nnepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne\nho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nPodľa ustálenej judikatúry najvyššieho súdu ale nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu\nzmätočnosti uvedenú v § 420 písm. f) CSP (R 24/2017, 1Cdo/202/2017, 2Cdo/101/2017, 3Cdo/94/2017,\n4Cdo/47/2017, 5Cdo/145/2016, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/76/2018). V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky zo 6. marca 2019 sp. zn. I. ÚS 61/2019 aj v právnych veciach, na ktoré sa\nvzťahuje CSP, je opodstatnený názor, podľa ktorého nesprávne právne posúdenie veci nezakladá\nvadu konania podľa § 420 písm. f) CSP. Najvyšší súd už podľa predchádzajúcej úpravy dospel k\nzáveru, že realizácia procesných oprávnení sa strane neznemožňuje právnym posúdením (viď R\n54/2012 a 1Cdo/62/2010, 2Cdo/97/2010, 3Cdo/53/2011, 4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011, 6Cdo/41/2011,\n7Cdo/26/2010). Skutočnosť, že dovolateľ má odlišný právny názor než konajúci odvolací súd, bez\nďalšieho nezakladá ním tvrdenú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP. Sama polemika s rozhodnutím\nodvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu či kritika jeho\nprístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v §\n420 písm. f) CSP (9Cdo/248/2021, 9Cdo/73/2020, 9Cdo/121/2020). Napokon je potrebné uviesť i to, že\nsprávnosťou právneho posúdenia veci sa dovolací súd pri dovolacom dôvode v zmysle § 420 písm. f)\nCSP nemá možnosť zaoberať.\n12. Dovolateľka vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP vymedzila ako nedostatok v procese\nrealizácie dokazovania, keď odvolací súd mal vo veci vykonať nový dôkaz bez toho, aby išlo o prípad\nnovoty v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP.\n12.1. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. K obdobnému\nprávnemu názoru dospel najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach (napr. sp. zn. 3Cdo/41/2017,\n3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017).\n\n12.2. Nie je sporné, že žalovaná ohľadom preukázania prerokovania okamžitého skončenia pracovného\npomeru so zástupcami zamestnancov v zmysle § 74 Zákonníka práce súdu prvej inštancie preukazovala\n(viď č. l. 57 spisu) predložením listiny označenej ako „Žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia\npracovného pomeru\" z 15. apríla 2015 vymedzenej na jednej strane (viď č. l. 66 spisu) a štvrtou stranou\nprílohy tejto žiadosti (viď č. l. 67 spisu). Na výzvu odvolacieho súdu žalovaná predložila Žiadosť o\nprerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru z 15. apríla 2015 s jej prílohu označenou\nako „Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce\" súhrne\nvymedzených na piatich stranách (viď č. l. 372 až 374 spisu). Na rozdiel od súdu prvej inštancie, odvolací\nsúd pri rozhodovaní vychádzal z úplnej listiny, ktorá obsahovala žiadosť a prílohu, spolu vymedzených\nna piatich stranách. Túto listinu odvolací súd vykonal na odvolacom pojednávaní 27. júna 2023, keď ju\npredtým doručil žalobkyni (viď č. l. 380 spisu) a umožnil žalobkyni sa k nej vyjadriť, čo táto aj využila, keď\nna odvolacom pojednávaní namietala možnosť jej vykonania odvolacím súdom (viď č. l. 383-384 spisu).\n12.3. Otázka preukázania prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcami\nzamestnancov v zmysle § 74 Zákonníka práce bola v konaní sporná, čo vyplýva jednak z podanej žaloby\n(viď bod VI. žaloby) v porovnaní s vyjadrením žalovanej k žalobe zo 16. decembra 2015 (viď č. l. 57\nspisu) i námietkami žalobkyne v jej vyjadrení z 9. decembra 2016 (viď č. l. 84 až 86 spisu) a jej právneho\nzástupcu na pojednávaní súdu prvej inštancie zo 14. marca 2017 k nenaplneniu formálnych dôvodov pre\nokamžité skončenie pracovného pomeru vo vzťahu k odborovým orgánom zastupujúcich zamestnancov\n(č. l. 115 spisu).\n12.4. Súd vykonáva dôkazy na pojednávaní (§ 188 ods. 1 CSP). Dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd\nlistinu alebo jej časť prečíta alebo oboznámi jej obsah. Listina predložená žalovanou na preukázanie\nprerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov v zmysle § 74\nZákonníka práce bola žalobkyňou namietaná, preto bolo povinnosťou súdu prvej inštancie ju vykonať na\nsúdnom pojednávaní v zmysle § 204 CSP. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vec prerokoval\nna jednom pojednávaní dňa 14. marca 2017. Z obsahu zápisnice o tomto pojednávaní však nevyplýva,\naby predmetný listinný dôkaz predložený na dvoch stranách bol vykonaný súdom v zmysle § 204 CSP.\nŽalovaná v odvolaní pritom mimo iného uplatnila námietku nesprávneho procesného postupu v tom,\nže súd prvej inštancie nevykonal žiadny z dôkazov navrhnutých žalovanou alebo žalobkyňou (viď č. l.\n179 spisu).\n12.5. Otázka zákonnosti odvolacieho konania zahŕňa hodnotenie odvolacieho súdu, či sú splnené\nzákonné podmienky na zrušenie, zmenu alebo potvrdenie preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej\ninštancie, a tiež či sú splnené podmienky na vykonanie dokazovania v odvolacom konaní podľa §\n384 CSP. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám. Odvolací súd\nmôže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak ich nevykonal súd\nprvej inštancie, hoci ich strana navrhla (§ 384 ods. 2 CSP). V zmysle uvedeného má odvolací súd\nmožnosť pri preskúmavaní správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie po právnej a skutkovej stránke\nzopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonaním konkrétnych dôkazov. V takom prípade nie je viazaný\nskutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP). Zmysel týchto oprávnení vyplýva z\ntoho, že odvolací súd ako súd apelačný je súdom skutkovým. Odvolací súd môže doplniť dokazovanie\no ďalšie dôkazy, ak ich súd prvej inštancie nevykonal. Aby odvolací súd mohol doplniť dokazovanie o\nďalšie dôkazy, musia byť splnené tri zákonné podmienky: a/ strana navrhla v konaní pred súdom vykonať\nurčitý dôkaz, b/ súd prvej inštancie navrhnutý dôkaz nevykonal a c/strana navrhuje vykonanie toho istého\ndôkazu aj v odvolacom konaní. Doplnenie dokazovania pri uplatnení novôt v zmysle § 366 písm. a) až d)\nCSP prichádza v úvahu v odvolacom konaní iba vtedy, ak strana nenavrhla vykonať dôkaz pred súdom\nprvej inštancie, čo ale nie je tento prípad.\n12.6. V danom prípade odvolací súd v rozsudku tvrdí, že na odvolacom pojednávaní 27. júna 2023\njednak zopakoval dokazovanie listinou z 15. apríla 2015 tak ako ju súdu prvej inštancie predložila\nžalovaná (t. j. dve strany listiny) a súčasne doplnil dokazovanie vykonaním komplexnej tej istej listiny\n(ako „nové dokazovanie\"), tak ako mu na jeho výzvu v odvolacom konaní predložila žalovaná (teda\nžiadosť vrátane jej prílohy - spolu päť strán). Z obsahu spisu ale vyplýva, že predmetnú listinu (ako celok\nale ani jej časť) súd prvej inštancie zákonom predpísaným spôsobom nevykonal. Nešlo preto o prípad,\nktorý by odvolaciemu súdu umožňoval opakovať dokazovanie v zmysle § 384 ods. 1 CSP. Dovolaciemu\nsúdu preto zostávalo posúdiť, či tu boli splnené podmienky pre doplnenie dokazovania odvolacím súdom\npredmetnou listinou v jej komplexnom znení.\n12.7. Predovšetkým listina (ako dôkaz) predložený žalovanou na preukázanie prerokovania okamžitého\nskončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov v zmysle § 74 Zákonníka práce bola\nžalobkyňou namietaná, čo zakladá povinnosťou súdu prvej inštancie, aby došlo k vykonaniu takto\n\noznačeného dôkazu v zmysle § 204 CSP, to však z obsahu zápisnice o pojednávaní nevyplýva.\nŽalovaná vo vyjadrení k žalobe zo 16. decembra 2015 (viď č. l. 57 spisu) označila predmetnú\nlistinu na preukázanie jej tvrdení o prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru odborovými\norgánmi. Podľa tvrdení odvolacieho súdu, žalovanej i dovolateľky, mala žalovaná navrhnúť súdu prvej\ninštancie vykonať taký dôkaz. Nevykonanie dôkazu touto listinou (spolu s ďalšími návrhmi na vykonanie\ndôkazov) namietala žalovaná v podanom odvolaní domáhajúc sa u odvolacieho súdu nápravy toho\nnesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie (viď č. l. 179 spisu). Uvedené okolnosti prípadu\numožňovali odvolaciemu súdu doplniť dokazovanie o ním zabezpečený predmetný listinný dôkaz v\njeho komplexnej podobe v zmysle § 384 ods. 2 CSP. Je zjavné, že tu nešlo o procesnú situáciu, na\nktorú dopadá ustanovenie § 366 CSP, a preto dovolaciu argumentáciu žalobkyne opierajúcu sa práve o\nporušenie tohto ustanovenia odvolacím súdom nemožno považovať za opodstatnenú. Právo tzv. novôt\nv odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z\npravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo\nobrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Čo ale nie je tento prípad,\nlebo procesná strana (žalovaná) už pred súdom prvej inštancie sa odvolávala na dotknutý listinný dôkaz.\nZároveň tu nešlo o prípad, ktorý by sa týkal procesných podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo\nnesprávneho obsadenia súdu alebo, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej\ninštancie.\n13. Vzhľadom na uvedené dovolací súd konštatuje, že nezistil, aby procesný postup odvolacieho súdu\npri vykonaní dotknutého listinného dôkazu bol v rozpore s ustanovením § 366 CSP tak, ako to v dovolaní\nnamietala dovolateľka.\n14. Na základe vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobkyne nie je podľa\n§ 420 písm. f) CSP prípustné, lebo sa v ňom neopodstatnene namieta porušenie procesného postupu\nodvolacím súdom, preto ho odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.\n15. O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453\nods. 1 CSP a úspešnej žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na ich náhradu v plnom rozsahu. O výške\nnáhrady trov dovolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n16. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "II. ÚS 679/2025", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:374d1a5f-eea3-4284-9e43-92a611759b2b", "datum": "2025-12-03", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "23CoPr/1/2023", "guid": "b6a37f48-d5bc-43fb-8910-826f3605b65e:a224e1c7-9cca-4e74-affb-6c474fd8244e", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b1625bbc-6291-4f30-843a-cf65144a5545", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.61.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 61/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 61/2019 z 6. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-06", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.61.2019.1"}, {"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ee959727-0783-4608-95c8-bf65053e1cb6:cbb8f716-035a-4a6e-84cc-4a2a11641d2b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6615209928.1", "spisova_znacka": "9Cdo/248/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/248/2021 z 30. 6. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6615209928.1"}, {"guid": "32713ea1-b814-4fe5-9856-914a6357b7c1:31a4ccc2-d1a8-46fc-a270-82a02693b689", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6718200631.1", "spisova_znacka": "9Cdo/121/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/121/2020 z 27. 4. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-04-27", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6718200631.1"}, {"guid": "22e36092-8bd9-44d8-9604-8a08f5ec4c11:0bced81e-2f39-46fc-acfa-ab7bf696007c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:4111228988.1", "spisova_znacka": "9Cdo/73/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/73/2020 z 27. 4. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-04-27", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:4111228988.1"}, {"guid": "857679cc-2ccd-4d15-9c96-f01a7f297eba:5b0a0fbb-cfb8-40a6-99df-7442f4ff827f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4115204936.1", "spisova_znacka": "3Cdo/94/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/94/2018 z 14. 6. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-06-14", "citacie_n": 118, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4115204936.1"}, {"guid": "8ed4678c-66e0-47ad-b626-cfbf3e751d89:99b68a49-e5b8-43a9-923c-6efeb08286a4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1", "spisova_znacka": "4Cdo/56/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/56/2017 z 16. 8. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-08-16", "citacie_n": 537, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1"}, {"guid": "7289d6fd-5ca2-4565-a45c-ba80235a3e0a:f36132df-878b-45f3-aff6-9d1e0c0bbc0b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1410210741.1", "spisova_znacka": "3MCdo/14/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/14/2013 z 3. 4. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-04-03", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1410210741.1"}, {"guid": "e22afa7c-db91-4747-a517-13991163db80:df42bff6-c59f-4ec8-9b8d-332dbe5b8d22", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2518202074.1", "spisova_znacka": "23CoPr/1/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoPr/1/2019 z 4. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-08-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2518202074.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:374d1a5f-eea3-4284-9e43-92a611759b2b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.679.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 679/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 679/2025 z 3. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.679.2025.1"}]}