{"guid": "a078971d-6001-443c-9a8e-c724bc9dacca:77125a3e-f4ed-4244-8edf-eae9afc17d2a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:7912203771.1", "spisova_znacka": "9Cdo/91/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/91/2022 z 29. 7. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. júla 2024, sp. zn. 9Cdo/91/2022, ECLI:SK:NSSR:2024:7912203771.1", "identifikacne_cislo": "7912203771", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Brišková", "sudca_id": 112, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-briskova-112", "datum_vydania": "2024-07-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Reštitúcie a rehabilitácie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/319", "nazov": "predpis č. 319/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/319-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/319/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 319/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/319/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/319-1991/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/319/#paragraf-5.odsek-5", "nazov": "§ 5 ods. 5 zákona č. 319/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/319/#paragraf-5.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/319-1991/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/319/#paragraf-8.odsek-3", "nazov": "§ 8 ods. 3 zákona č. 319/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/319/#paragraf-8.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/319-1991/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/87", "nazov": "zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/87", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/87-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/87/#paragraf-13.odsek-4", "nazov": "§ 13 ods. 4 zákona č. 87/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/87/#paragraf-13.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/87-1991/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-2", "nazov": "§ 517 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-517"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-107.odsek-1", "nazov": "§ 107 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-107.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-107"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-107.odsek-3", "nazov": "§ 107 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-107.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-107"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-92", "nazov": "§ 92 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-92", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/319#paragraf-2", "/SK/ZZ/1991/319#paragraf-5", "/SK/ZZ/1991/319#paragraf-8", "/SK/ZZ/1991/87#paragraf-13", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-517", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-107", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-92", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/77125a3e-f4ed-4244-8edf-eae9afc17d2a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:7912203771.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:7912203771.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:7912203771.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/91/2022\n7912203771\n29. 07. 2024\nJUDr. Gabriela Brišková\nECLI:SK:NSSR:2024:7912203771.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Holiča a členiek\nsenátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Gabriely Briškovej, v spore žalobcov 1/ X. I.U., narodeného\nXX. X. XXXX, B., Z.Á. T. XX/.XX, 2/ G. I.I., narodenej XX. U. XXXX, B., U. T. XXX/.XX, 3/ U.O.\nF.F., narodenej XX. U. XXXX, W. K. Q., B.Y. T. XXX/.X, proti žalovanému Ministerstvu spravodlivosti\nSlovenskej republiky, Bratislava, Račianska 71, IČO: 00 166 073, o určenie, že finančná náhrada patrí\ndo dedičstva a o peňažné plnenie, vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 10C/37/2012,\no dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 22. septembra 2021 sp. zn.\n9Co/220/2020, takto\nrozhodol:\nDovolanie proti výroku rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 22. septembra 2021 sp. zn. 9Co/220/2020\no potvrdení prvého výroku o určení, že finančná náhrada patrí do dedičstva o d m i e t a.\nDovolanie proti výroku rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 22. septembra 2021 sp. zn. 9Co/220/2020\no potvrdení druhého výroku o príslušenstve prisúdenej istiny z a m i e t a.\nŽalobcovia 1/, 2/, 3/ majú voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trebišov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,okresný súd“) rozsudkom zo 7. februára\n2020 sp. zn. 10C/37/2012 prvým výrokom (I.) určil, že finančná náhrada za násilné odvlečenie neb. Š.\nI.I.Z. vo výške 557,11 eura s 3 % úrokom z omeškania ročne od 17. septembra 1994 do 30. apríla 1995\na 22 % úrokom z omeškania ročne od 1. mája 1995 do zaplatenia, patrí do dedičstva po neb. Z. I.R.\nnarodenej X. E. XXXX, zomrelej XX. U. XXXX, naposledy bytom B. číslo XXX, druhým výrokom (II.)\nuložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcom finančnú náhradu za násilné odvlečenie neb. Š. I.Z. vo\nvýške 1671,33 eura, každému po 557,11 eura, s 3 % úrokom z omeškania ročne od 17. septembra 1994\ndo 30. apríla 1995 a 22 % úrokom z omeškania ročne od 1. mája 1995 do zaplatenia a tretím výrokom\n(III.) rozhodol, že žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.\nDôvodil, že pôvodná žalobkyňa Z. I.R. a žalobcovia sa podanou žalobou dňa 3. októbra 1997 domáhali\nposkytnutia finančnej náhrady, za protiprávne a násilné odvlečenie ich právneho predchodcu Š. I.I.U.\ndo tábora bývalého ZSSR, z obce B. (33 mesiacov a 17 dní). Z dôvodu úmrtia pôvodnej žalobkyne Z.\nI.R. v priebehu konania, došlo k prechodu jej nároku na právnych nástupcov, ktorými sú žalobcovia. Súd\nprvej inštancie konštatoval riadne uplatnenie nároku oprávnenými osobami v zmysle § 2 ods. 1 ZoZMK\n(zákon č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej\nsprávy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov) a preto\nžalobe vyhovel.\n\n2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len ,,odvolací súd“) rozsudkom zo dňa 22. septembra 2021 sp. zn.\n9Co/220/2020 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku o určení, že finančná náhrada\nza násilné odvlečenie právneho predchodcu patrí do dedičstva po neb. Z. I., ako aj v druhom výroku\no príslušenstve prisúdenej istiny (ktorým bola uložená povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcom, s\nfinančnou náhradou spolu 1.671,33 eura za násilné odvlečenie neb. Š. I.U., každému z nich 557,11\neura, úrok z omeškania 3 % ročne od 17. septembra 1994 do 30. apríla 1995 a 22 % ročne od 1.\nmája 1995 do zaplatenia), ako aj vo výroku o trovách konania. Žalobcom priznal nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu. Dospel k záveru, že rozsudok súdu\nprvej inštancie je vecne správny. Konštatoval, že žalovaný nespochybnil vznik nároku žalobcov na\npeňažnú náhradu podľa § 2 ods. 1 ZoZMK. Nedôvodne však v odvolaní namietal, že konanie bolo voči\npôvodnej žalobkyni Z. I. zastavené, preto ňou uplatnený nárok už nemohol byť predmetom tohto konania.\nNásledky straty procesnej podmienky na strane účastníka konania, ktorou je spôsobilosť byť účastníkom\nkonania, v dôsledku úmrtia, upravoval § 107 Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v\nznení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016). Z dôvodu, že išlo o majetkovú vec, súd prvej\ninštancie pokračoval v konaní so žalobcami ako právnymi nástupcami zomrelej žalobkyne. O procesnom\nnástupníctve ako dôsledku univerzálnej sukcesie, v zmysle účinného procesného kódexu, dôvodne\nnerozhodoval. Podľa záveru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie nepochybil ani v tom, že konanie vo\nvzťahu k pôvodnej žalobkyni uznesením zastavil, z dôvodu straty jej spôsobilosti byť účastníkom konania\nv dôsledku úmrtia. Určovací výrok rešpektoval úpravu v § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku,\npričom podľa ustálenej právnej praxe dedič má vždy naliehavý právny záujem na určení či vec patrí do\ndedičstva po poručiteľovi (sp. zn. 1Cdo/26/2007).\n3. Odvolací súd dospel tiež k záveru, že žalobcovia si uplatnili nárok na príslušnom orgáne dňa 7.\napríla1992, preto lehota na posúdenie žiadosti uplynula dňa 7. októbra 1992, upravená v § 13 ods. 4\nzákona číslo 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, na aplikáciu,\nktorého odkazoval § 5 ods. 5 ZoZMK (ústredný orgán štátnej správy poskytne oprávnenej osobe finančnú\nnáhradu najneskôr do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti). Pokiaľ príslušný ústredný orgán v tejto\nzákonom stanovenej lehote neplnil, dostal sa do omeškania. Z dôvodu, že špeciálny predpis neupravuje\nsankciu spojenú s omeškaním štátneho orgánu, bolo potrebné podľa záveru odvolacieho súdu použiť\nvšeobecný právny predpis, ktorým je Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších\npredpisov), konkrétne § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie preto nepochybil, ak\npriznal žalobcom úroky z omeškania od 17. septembra 1994 v zákonnej výške.\n4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný (ďalej tiež ,,dovolateľ“) s návrhom, aby\ndovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne\naby napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v napadnutom rozsahu zamietol. Prípustnosť dovolania\nvyvodzoval z § 420 písm. d) CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších\npredpisov), vo vzťahu k potvrdzujúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo určené,\nže finančná náhrada za násilné odvlečenie právneho predchodcu patrí do dedičstva a z § 421 ods. 1\npísm. b) CSP vo vzťahu k potvrdzujúcemu výroku, ktorým odvolací súd potvrdil výrok o príslušenstve\nprisúdenej istiny (ktorým bola uložená povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcom s priznanou finančnou\nnáhradou úrok z omeškania). Dovolateľ argumentoval, že odvolací súd potvrdil prvý výrok súdu prvej\ninštancie, ktorým rozhodol o nároku pôvodne uplatnenom Z. I., zomrelou v priebehu konania, hoci o\ntomto nároku už bolo právoplatne rozhodnuté, uznesením o zastavení konania z dôvodu jej úmrtia.\nVo vzťahu k nároku pôvodnej žalobkyne bolo teda konanie zastavené a konanie o žalobe ostatných\nžalobcov bolo vylúčené na samostatné konanie (nárok pôvodnej žalobkyne nebol predmetom ďalšieho\nkonania, ani po pripustení zmeny žaloby o určenie, že finančná náhrada patrí do dedičstva). Odvolací\nsúd podľa názoru žalovaného ustanovenie § 107 ods. 1 a 3 Občianskeho právneho poriadku správne\ncitoval, avšak nesprávne interpretoval. Ak odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku\npotvrdil, jeho rozhodnutie je poznačené vadou prekážky právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata).\n5. Nesprávne právne posúdenie videl žalovaný v tom, že odvolací súd vyslovil záver, že ak osobitný\npredpis neupravoval sankciu spojenú s omeškaním s plnením peňažného dlhu, bola daná aplikácia\nustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Samotná skutočnosť, že špeciálny predpis\nneupravuje sankciu spojenú s omeškaním štátneho orgánu, neznamená potrebu aplikácie ustanovenia\n§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ambíciou Občianskeho zákonníka nebolo upravovať vzťah štátu\na občana, ak títo nevystupujú ako rovní účastníci občianskoprávnych vzťahov. Nárok žalobcov podľa §\n2 ods. 1 ZoZMK a povinnosť žalovaného vyplatiť peňažné plnenie nezakladá občianskoprávny vzťah\n\ndlžníka a veriteľa, na ktorý by bolo možné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o omeškaní\ndlžníka. Táto ťažisková otázka podľa názoru žalovaného nebola doposiaľ odvolacím súdom riešená,\nčo zakladá prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Uvedené právne posúdenie veci\nodvolacím súdom považoval žalovaný za nesprávne aj preto, že osobitný zákon neupravuje lehotu, v\nktorej má štát vyplatiť odškodnenie podľa § 2 ods. 1 ZoZMK. Odvolací súd dospel však k záveru, že na\nvyplatenie peňažného nároku podľa § 2 ods. 1 ZoZMK je potrebné aplikovať lehotu v § 13 ods. 4 zákona\nč. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, keďže na použitie tohto ustanovenia mal odkazovať §\n5 ods. 5 ZoZMK, upravujúci postup pri posudzovaní žiadostí na poskytnutie finančnej náhrady podľa\n§ 4 ods. 1, nie však peňažnej náhrady podľa § 2 ods. 1 ZoZMK (osobitný predpis upravuje právo na\npeňažnú náhradu len v § 2, v ostatných ustanoveniach upravuje iné nároky oprávnených osôb, vrátane\npráva na vrátenie majetku alebo na finančnú náhradu, ak vrátenie majetku nie je možné). Žalovaný má\nza to, že sa do omeškania nedostal.\n6. Žalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu navrhli, aby dovolací súd dovolanie v celom rozsahu odmietol.\nŽalovaný podľa ich názoru nepreukázal dovolací dôvod podľa § 420 písm. d) CSP, ako ani nesprávne\nprávne posúdenie veci odvolacím súdom podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Súd prvej inštancie rozhodol\no zastavení konania z dôvodu úmrtia jedného z účastníkov konania a konanie v prevyšujúcej časti\nvylúčil na samostatné konanie. Odvolací súd v rozhodnutí zo dňa 24. septembra 2016 konštatoval,\nže smrťou oprávnenej osoby prechádza jej nárok, ktorý bol riadne uplatnený v zmysle § 2 ods. 1\nZoZMK voči žalovanému, na jeho právnych nástupcov. Ak účastník konania stratil spôsobilosť byť\núčastníkom konania v dôsledku smrti, súd pokračuje v konaní s dedičmi účastníka konania podľa §\n107 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku. Dedičia ako univerzálni právni nástupcovia vstupujú do\npostavenia poručiteľa, pôvodného účastníka konania, priamo zo zákona a súd o ich vstupe do konania\nnerozhoduje. V prípade univerzálnej sukcesie neprichádzal do úvahy postup podľa § 92 Občianskeho\nsúdneho poriadku. Žalovaným uplatnený dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP podľa\nvyjadrenia žalobcov nie je daný z dôvodu, že nejde o právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu nebola riešená a tiež preto, že nebolo preukázané nesprávne právne posúdenie\npovahy právneho vzťahu. Odlišné právne posúdenie by malo za následok ďalšiu ujmu oprávneným\nosobám a uprednostňovalo by príslušný orgán štátu. V posudzovanej veci ide o občianskoprávny nárok,\nako formu mimosúdnej rehabilitácie, na ktorú sa nevzťahuje zákon o správnom konaní. Všeobecne platí\nv občianskoprávnych vzťahoch, v ktorých zákon nemá špeciálnu úpravu, že analogicky je potrebné\npostupovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 853). Žalobcovia poukázali aj na účel a\nposlanie reštitučného zákona, ktorým je náprava krívd. V posudzovanej veci nejde o zodpovednosť za\nškodu spôsobenú štátom, ale o poskytnutie symbolickej finančnej náhrady za násilné odvlečenie do\nkrajín ZSSR, ako tzv. inej krivdy. Úroky z omeškania si žalobcovia uplatnili od nasledujúceho dňa, kedy\nžalovaný vydal kladné stanovisko o priznaní nároku na finančnú náhradu (16. septembra 1994), ktorú\nvšak žalobcom nevyplatil.\n7. Najvyšší súd ako súd dovolací (ďalej len ,,dovolací súd“ alebo ,,najvyšší súd“) príslušný na rozhodnutie\no dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu,\nv ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), s výnimkou povinného právneho\nzastúpenia (§ 429 ods. 2 písm. b) CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), po preskúmaní\nzákonom predpísaných náležitostí dovolania (§ 428 CSP) a splnenia ďalších podmienok dovolacieho\nkonania, dospel k záveru, že dovolanie žalovaného proti výroku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený\nprvý výrok súdu prvej inštancie nebolo prípustné a proti výroku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil druhý\nvýrok súdu prvej inštancie dovolanie nebolo dôvodné.\n8. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata),\nmusí byť vyvážené sprísnenými podmienkami ich prípustnosti. Naznačenej mimoriadnej povahe\ndovolania zodpovedá aj právna úprava prípustnosti dovolania. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti\nktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Podľa § 431 CSP\ndovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení (ods. 1). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom táto vada spočíva\n(ods. 2). Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP nie je pritom významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia, rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,\n\n2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto aj\nv danom prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie žalovaného, že v konaní došlo k ním tvrdenej\nvade zmätočnosti podľa § 420 písm. d) CSP.\n9. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) znamená, že sa už raz v tej istej veci právoplatne rozhodlo.\nTáto prekážka nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide keď\nsa začne opätovne konať o tom istom nároku alebo stave, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté,\na ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Prekážku veci právoplatne rozhodnutej\npredstavuje len rozhodnutie vo veci samej. Nie je ňou procesné rozhodnutie, ktorým nie je rozhodnuté o\nmerite veci. Prekážku rozsúdenej veci preto nemohlo založiť uznesenie Okresného súdu Trebišov zo dňa\n05. decembra 2005 sp. zn. 4C/320/1998, ktorým bolo zastavené konanie o nároku pôvodnej žalobkyne\nZ. I. narodenej X. E. XXXX, z dôvodu jej úmrtia v priebehu konania (XX. U. XXXX). Predmetné uznesenie\nnepredstavuje meritórne rozhodnutie a vo vzťahu k predmetu sporu je len procedurálnym (procesným)\nrozhodnutím, riešiacim otázku podmienky konania, z dôvodu straty spôsobilosti pôvodnej žalobkyne\nbyť účastníčkou konania. Uznesenie nebolo preto spôsobilé založiť k meritórnemu rozhodnutiu pre toto\nkonanie (o určenie, že peňažná náhrada patrí do dedičstva), prekážku veci rozsúdenej.\n10. Dovolací súd dospel preto k záveru, že dovolateľ neopodstatnene uplatnil dovolací dôvod v zmysle §\n420 písm. d) CSP. Dovolanie žalovaného nie je podľa § 420 písm. d) CSP prípustné a preto dovolanie v\ntejto časti (výroku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil prvý výrok súdu prvej inštancie) podľa § 447 písm.\nc) CSP odmietol.\n11. Podľa dovolacieho súdu žalovaný cez vadu zmätočnosti namietal aj nesprávne právne\nposúdenie nižších súdov, čo je vylúčené (R 24/2017, 1Cdo/202/2017, 2Cdo/101/2017, 3Cdo/94/2017,\n4Cdo/47/2017, 5Cdo/145/2016, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/76/2018). Právnou otázkou riešenou odvolacím\nsúdom sa rozumie nielen otázka hmotnoprávna odvíjajúca sa od interpretácie napríklad Občianskeho\nzákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce či Zákona o rodine, ale i procesnoprávna, ktorej\nriešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení, v danom prípade podľa ďalších\nnámietok dovolateľa ustanovenia § 107 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku. Aj podľa názoru\nústavného súdu nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania v zmysle § 420 CSP.\n12. Dovolateľ prípustnosť podaného dovolania (proti výroku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil druhý\nvýrok súdu prvej inštancie) vyvodzoval z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Dovolanie je prípustné\nproti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie,\nak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Právna úprava dáva dovolaciemu súdu právomoc rozhodnúť\no tom, či ide o otázku zásadného právneho významu, ktorá nebola doposiaľ riešená a z tohto pohľadu\nrozhodnúť o prípustnosti dovolania. Dôvodom dovolania môže pritom byť len otázka právneho posúdenia\na spochybnenie jej vyriešenia zo strany odvolacieho súdu, ako aj odôvodnenie právneho záveru, ktorý\nzastáva dovolateľ.\n13. Na to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia\nodvolacieho súdu, z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr)\nsplnené predpoklady prípustnosti dovolania, zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej\nprávnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho\nkonania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustným dovolacím dôvodom\na spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP. Aby určitá otázka mohla byť relevantná\nz hľadiska § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku, musí mať zreteľné charakteristické znaky.\nPredovšetkým musí ísť o otázku právnu, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie\nnapadnuté dovolaním. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou\nnastolená dovolateľom v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). Relevanciu podľa\ncitovaného ustanovenia má však len právna (nie skutková) otázka, na ktorej spočívalo rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Musí ísť pritom o takú právnu otázku, ktorá bola podľa názoru dovolateľa odvolacím\nsúdom vyriešená nesprávne (§ 432 ods. 2 CSP) a pri ktorej s prihliadnutím na individuálne okolnosti\nprípadu súčasne platí, že ak by bola vyriešená správne, súdy by nevyhnutne rozhodli inak, pre dovolateľa\npriaznivejším spôsobom.\n\n14. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolací súd v súlade s vyššie\nuvedeným skúmal či žalovaný v dovolaní identifikoval takú právnu otázku, na vyriešení ktorej spočívalo\nrozhodnutie odvolacieho súdu (riešenie, ktorej viedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho\nsúdu), či vymedzil jej podstatu a uviedol súvisiace právne úvahy spolu s dôvodmi, pre ktoré žiada\nnesprávnosť právneho riešenia odvolacieho súdu.\n15. V posudzovanej veci v rámci dovolacieho konania bolo potrebné podľa dovolateľa vyriešiť zásadnú\nprávnu otázku spočívajúcu v tom, či v prípade neuspokojeného nároku na peňažnú náhradu ústredným\norgánom štátnej správy podľa § 2 ods. 1 ZoZMK (zákon číslo 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých\nmajetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti\nmimosúdnych rehabilitácií) môže sa oprávnená osoba domáhať úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2\nObčianskeho zákonníka, teda či je daná subsidiarita Občianskeho zákonníka k zákonu číslo 319/1991\nZb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej\nrepubliky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií.\n16. Vzhľadom na nastolenie právnej otázky spôsobom zodpovedajúcim § 421 ods. 1 písm. b) CSP, je\ndovolanie žalovaného procesne prípustné, v dôsledku čoho dovolací súd podrobil rozsudok odvolacieho\nsúdu meritórnemu dovolaciemu prieskumu. Pristúpil k posúdeniu dôvodnosti dovolania z hľadiska\nuplatneného dovolacieho dôvodu, t. j. z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom vo\nvymedzenej právnej otázke.\n17. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca\nv podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a\npovinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich\nriešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne\nposúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa\nprávnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne\nvyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.\n18. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd\na o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v\nznení zákona číslo 492/1992 Zb. ak príslušný ústredný orgán neuspokojí nárok oprávnenej osoby,\nmôže sa oprávnená osoba domáhať jeho priznania na súde v lehote jedného roka od doručenia\nzamietavého stanoviska orgánu, oprávneného uspokojiť nárok oprávnenej osoby, pokiaľ osobitný\npredpis neustanovuje inak.\n19. Vyššie uvedené ustanovenie reštitučného zákona zveruje súdu riešiť vzťahy, ktoré vznikajú pri\nuplatnení nároku na peňažnú náhradu medzi oprávnenou osobou a ústredným orgánom štátnej správy,\nktorým je podľa § 4 ods. 4 písm. d) ZoZMK Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Pokiaľ\nžalobcovia svoj nárok na peňažnú náhradu uplatnili na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky,\npostupovali v súlade s ustanovením § 4 ods. 4 písm. d) ZoZMK a keďže tento príslušný ústredný orgán\nich nárok neuspokojil, dôvodne sa domáhali na súde jeho priznania (dovolateľ dôvodnosť samotného\nnároku žalobcov na peňažnú náhradu podľa § 2 ods. 1 ZoZMK nespochybňoval a proti výroku o\nuložení povinnosti zaplatiť žalobcom peňažnú náhradu odvolanie nepodal). Je potrebné dodať, že\nv zmysle zákona č. 492/1992 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/1991 Zb. o zmiernení\nniektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v\noblasti mimosúdnych rehabilitácií, právomoc súdu riešiť vzťahy, ktoré vznikajú z uplatneného nároku na\nfinančnú (peňažnú) náhradu medzi oprávnenou osobou a ústredným orgánom štátnej správy, je podľa\nustálenej praxe dovolacieho súdu daná (porov. R 78/1994, sp. zn. 1Cdo/65/93, sp. zn. 1Cdo/164/96,\nsp. zn. 9Cdo/253/2021).\n20. Právny záver odvolacieho súdu, ktorým odôvodňoval potvrdenie druhého výroku rozsudku súdu\nprvej inštancie, o priznaní úrokov z omeškania z istiny predstavujúcej peňažnú náhradu podľa § 2 ods. 1\nZoZMK, spočíval v posúdení subsidiarity Občianskeho zákonníka ako všeobecného právneho predpisu\nk špeciálnemu právnemu predpisu zákonu č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných\nkrívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií\n(aplikovaním § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením\npeňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa\n\ntohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania\nustanovuje vykonávací predpis). Právna otázka vymedzená žalovaným v dovolaní tak predstavovala\notázku od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý dospel k záveru o subsidiárnom\npoužití Občianskeho zákonníka, ktorý je všeobecným právnym predpisom k reštitučnému zákonu, ktorý\nako špeciálny predpis sankciu spojenú s omeškaním štátneho orgánu neupravoval.\n21. Zo vzájomného vzťahu obidvoch týchto zákonov vyplýva, že pre nich platí všeobecná zásada, podľa\nktorej ak nie je niektorá otázka špeciálnym právnym predpisom upravená (vrátane úpravy, ktorou je\naplikácia všeobecnej normy v danej otázke vylúčená) je potrebné vychádzať z jej úpravy v právnej\nnorme všeobecnej. Ak teda reštitučný zákon sankciu za omeškanie žalovaného s poskytnutím peňažnej\nnáhrady nestanovil, ani uplatnenie tejto sankcie nevylúčil, je aplikácia § 517 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka v danej veci v súlade s vyššie uvedenou zásadou (porov. nález Ústavného súdu Českej\nrepubliky sp. zn. II. ÚS 2979/08 z 20. októbra 2009, sp. zn. I. ÚS 515/06 z 5. marca 2009). Peňažná\nnáhrada v zmysle reštitučného zákona predstavuje peňažný dlh žalovaného. Reštituenti nemajú inú\nmožnosť než sa svojho nároku domáhať súdnou cestou v prípade, ak príslušný orgán poskytne\nzamietavé stanovisko k poskytnutiu peňažnej náhrady, s čím je spojená zodpovednosť vyplývajúca zo\nvzťahu veriteľa a dlžníka (porov. vyššie uvedené rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky).\n22. Odvolací súd nerezignoval na svoju povinnosť zabezpečiť spravodlivé riešenie v predmetnej\nreštitučnej veci, so zreteľom na záujem oprávnených osôb, aby bola oprávneným osobám vyplatená\npeňažná náhrada pokiaľ možno čo v najkratšej dobe, v súlade so zmyslom a účelom reštitučných\nzákonov, prijatých v snahe aspoň čiastočne zmierniť následky minulých majetkových a iných krívd.\nK splneniu účelu a cieľa reštitúcií je nutné, aby súdy interpretovali reštitučné zákony vo vzťahu k\noprávneným osobám ústretovo, v duchu snahy o zmiernenie niektorých majetkových krívd. Tento záver\nplatí všeobecne, teda nielen vo vzťahu k samotnému základu nároku, ale i vo vzťahu k jeho príslušenstvu\n(porov. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2979/08 z 20. októbra 2009, sp. zn. I.\nÚS 515/06 z 5. marca 2009). Demokratický právny štát nemôže vytvárať ďalšie krivdy, a to ani formou\nnesprávneho výkladu zákona, vedúceho k záverom, ktoré by boli vo vzťahu k reštituentom dôvodne\npovažované za nespravodlivé. V súdnom konaní, ktoré je dôsledkom odmietnutia poskytnúť peňažnú\nnáhradu podľa reštitučného zákona, nemá orgán verejnej moci žiadne privilegované postavenie a ako\nkaždý iný účastník súdneho sporu musí počítať s tým, že pokiaľ súd reštituentovi nárok prizná, vystavuje\nsa riziku povinnosti zaplatiť aj úroky z omeškania (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky sp.\nzn. II. ÚS 2979/08 z 20. októbra 2009, sp. zn. I. ÚS 515/06 z 5. marca 2009). Nemohol preto obstáť\nargument dovolateľa, že ambíciou Občianskeho zákonníka nebolo upravovať vzťah štátu a občana, ak\ntíto nevystupujú ako rovní účastníci občianskoprávnych vzťahov.\n23. Námietka dovolateľa, že právny záver odvolacieho súdu je nesprávny i preto, že osobitný zákon\nneupravuje lehotu, v ktorej má štát vyplatiť peňažnú náhradu podľa § 2 ods. 1 ZoZMK nemohla obstáť,\nkeďže vyššie uvedený záver týkajúci sa všeobecnej zásady špeciálneho predpisu a všeobecného\npredpisu, teda subsidiarity Občianskeho zákonníka k zákonu č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých\nmajetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti\nmimosúdnych rehabilitácií, sa vzťahoval aj na ďalšie v špeciálnom predpise neupravené otázky, vrátane\nsplatnosti dlhu, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Nebol preto relevantným argument dovolateľa,\nže na prejednávaný prípad nebola daná aplikácia ustanovenia § 13 ods. 4 zákona č. 87/1991 Zb.\no mimosúdnych rehabilitáciách, na použitie ktorého odkazoval § 5 ods. 5 ZoZMK, vzťahujúci sa na\nposkytnutie iného reštitučného nároku finančnej náhrady podľa § 4 ods. 1 ZoZMK (nie však peňažnej\nnáhrady podľa § 2 ods. 1 ZoZMK). Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu (odsek 27) vyplýval\nzáver, vzťahujúci sa k neskoršiemu dátumu priznaných úrokov z omeškania (nie od uplynutia lehoty\npodľa § 13 ods. 4 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách). pričom relevanciu podľa § 421\nods. 1 CSP má len právna otázka, nie skutková otázka, týkajúca sa skutkových záverov súdov nižšej\ninštancie o počiatku omeškania s plnením peňažného dlhu. Kritika použitia právnej normy na podklade\nnespokojnosti s ustálením skutkového stavu, nepredstavuje formuláciu právnej otázky. Iná právna otázka\nvo vzťahu k úrokom z omeškania v dovolaní nastolená nebola (porov. odsek 13 tohto rozhodnutia).\n24. Sumarizujúc vyššie uvedené dovolací súd v odpovedi na dovolateľom položenú otázku zásadného\nprávneho významu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená uzatvára,\nže v prípade neuspokojeného nároku na peňažnú náhradu ústredným orgánom štátnej správy podľa\n§ 2 ods. 1 ZoZMK, môže sa oprávnená osoba domáhať úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2\n\nObčianskeho zákonníka, na základe zásady subsidiarity Občianskeho zákonníka k zákonu č. 319/1991\nZb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej\nrepubliky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií.\n25. Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie nie je dôvodné a preto ho zamietol\n(§ 448 CSP).\n26. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v súlade s § 453 ods. 1 v\nspojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že podľa zásady úspechu strany v dovolacom konaní (§ 255 ods. 1\nCSP), žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\n27. Tento rozsudok prijal senát Najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Co/220/2020", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}