{"guid": "695bd63b-db12-4c39-817e-fb79c416f6e8:da51e3c4-dee3-4947-b38d-0f0d98ce62c5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:7817206169.1", "spisova_znacka": "1Cdo/83/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/83/2023 z 30. 10. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. októbra 2024, sp. zn. 1Cdo/83/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:7817206169.1", "identifikacne_cislo": "7817206169", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Šobichová", "sudca_id": 205, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erika-sobichova-205", "datum_vydania": "2024-10-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "nazov": "§ 385 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-385"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-385", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/da51e3c4-dee3-4947-b38d-0f0d98ce62c5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:7817206169.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:7817206169.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:7817206169.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/83/2023\n7817206169\n30. 10. 2024\nJUDr. Erika Šobichová\nECLI:SK:NSSR:2024:7817206169.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: KAMIOR s .r. o., Vranov nad Topľou, Boženy\nNemcovej 1157, IČO: 44 857 209, zastúpený advokátom JUDr. Ivanom Jurčišinom, Prešov, Severná\n16/A, proti žalovanému: Q. V., narodený XX. N. XXXX, I., I. XX, zastúpený advokátom JUDr. Jurajom\nLukáčom, Poprad, Námestie sv. Egídia 11/6, o zaplatenie 10.000 eur s príslušenstvom, vedenom na\nOkresnom súde Rožňava pod sp. zn. 12C/35/2017, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu\nv Košiciach z 18. októbra 2022 sp. zn. 6Co/108/2021, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie\" alebo len „súd\") rozsudkom zo dňa 6. mája\n2021 č.k. 12C/35/2017-358 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.000 eur spolu s\núrokom z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5,05 % ročne od 24. marca 2015 do zaplatenia, dohodnutý\nzmluvný úrok vo výške 1.000 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), v\nprevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po\nprávoplatnosti rozsudku (výrok III.).\n2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 10.000 eur,\npaušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky o výške 40 eur, spolu s úrokom z\nomeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 10.000 eur od 24. marca 2015 do zaplatenia a dohodnutého\nzmluvného úroku vo výške 1.000 eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovaným\nako dlžníkom dňa 24. septembra 2014 zmluvu o pôžičke na sumu 10.000 eur spolu s dohodnutým\núrokom vo výške 1.000 eur, ktorý je splatný ku dňu splatnosti pôžičky. Žalovaný sa zaviazal, že dlžnú\nsumu vráti veriteľovi na jeho účet v lehote do 23. marca 2015. Žalobca a žalovaný súhlasili, že ak\nžalovaný nevráti pôžičku riadne a včas v dohodnutom termíne do 23. marca 2015, zaplatí žalovaný\nžalobcovi aj dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z požičanej sumy za každý deň\nomeškania, počnúc od 24. marca 2015 až do úplného zaplatenia. Napriek tomu, že pôžička sa stala dňa\n23. marca 2015 splatnou, žalobcovi žalovaný dlžnú sumu neuhradil.\n3. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd \") zmenil výrok\nI. rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietol. Žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na\nnáhradu trov celého konania v rozsahu 100 %.\n3.1. Odvolací súd dospel k záveru, že bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.\nSúd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu nevyvodil správny právny záver, že započítací úkon\nzo strany žalovaného je neplatný. Predmetom konania bol nárok žalobcu uplatnený titulom zmluvy\no pôžičke uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dňa 24. septembra\n\n2014 na sumu 10.000 eur s dohodnutým zmluvným úrokom vo výške 1.000 eur, ktorú pôžičku sa\nzaviazal žalovaný splatiť v lehote do 23. marca 2015. Na zabezpečenie nároku vyplývajúceho z tejto\nzmluvy o pôžičke zriadili zmluvné strany záložné právo, ktoré bolo zapísané v Notárskom centrálnom\nregistri záložných práv dňa 24. septembra 2014. Obrana žalovaného v tomto konaní spočívala v tvrdení,\nže došlo k zániku záväzku jeho splnením a započítaním vzájomných záväzkov a pohľadávok medzi\nstranami sporu, ktoré si uplatnil jednostranným započítaním listom zo dňa 11. marca 2016 tak, ako\nje to vyššie uvedené. Zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi stranami dňa 24. septembra 2014 z\nbodu III. vyplýva, že dlžník ručí za uvedenú pôžičku celým svojím osobným, hnuteľným a nehnuteľným\nmajetkom, ale najmä návesom nákladným špeciálnym, kategória O4, ev. č. B., ku ktorému bude zriadené\nzáložné právo samostatnou záložnou zmluvou (ktorá bola následne uzatvorená a zapísaná v Notárskom\ncentrálnom registri záložných práv).\n3.2. Žalovaný sa návrhom podaným na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou (vedeným pod sp.\nzn. 9C/91/2016) domáhal určenia, že záložné právo zriadené na zabezpečenie nároku vyplývajúceho\nz tejto zmluvy o pôžičke (t. j. ktorým bola zabezpečená pohľadávka\nžalovaného voči žalobcovi na\nzaplatenie sumy 10.000 eur s prísl. - záložné právo na návese ev. č. XX.XXX), zapísané v Notárskom\ncentrálnom registri záložných práv dňa 24. septembra 2014, zaniklo v dôsledku zániku uvedenej\npohľadávky splnením a započítaním (pohľadávky vo výške 2.000 eur vyplývajúcej zo zmluvného vzťahu\na pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia) - t. j. na základe totožných skutkových tvrdení, ako\nuvádzal na svoju obranu v tomto konaní.\n3.3. Okresný súd Vranov nad Topľou žalobu zamietol a na základe odvolania Krajský súd v Prešove\nrozsudkom zo dňa 7. septembra 2022 č.k. 13Co/36/2022-823 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie\ntak, že určil, že záložné právo zapísané v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod č. zápisu\n17743/2014 zaniklo a nahradil prejav vôle žalovaného s vykonaním výmazu predmetného záložného\npráva.\n3.4. Rozhodnutie vo veci pritom záviselo od posúdenia predbežnej otázky, či došlo k zániku pohľadávky\nveriteľa - spoločnosti KAMIOR s.r.o. voči dlžníkovi - Q. V., ktorá bola predmetným záložným právom\nzabezpečená. Krajský súd v Prešove uvedenú predbežnú otázku posúdil tak, že pohľadávka spol.\nKAMIOR s.r.o. zo zmluvy o pôžičke zo dňa 24. septembra 2014 zanikla z dôvodov, na ktoré Q.. V.\npoukazuje aj v tomto konaní. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd považoval\nza vyvrátenú obranu žalovaného (spoločnosť Kamior, s.r.o.) v tom, že predmetné motorové vozidlo za\nobdobie po uzavretí zmluvy o pôžičke už neužíval a že motorové vozidlo užíval len v čase, za ktorý\nzaplatil žalobcovi vyfakturované sumy, keď z vykonaného dokazovania mal za nepochybne preukázaný\npočet vykonaných jázd minimálne v rozsahu 55 dní v danom období, a teda mal za preukázaný vznik\nbezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na úkor žalobcu (ktorého motorové vozidlo užíval a\nnepreukázal, že došlo k zaplateniu odmeny za užívanie bez zmluvného vzťahu). Krajský súd v Prešove\nuzavrel, že pokiaľ bolo preukázané, že obrana žalovaného nie je pravdivá, a teda užíval motorové vozidlo\ns návesom žalobcu minimálne v rozsahu 55 dní, pričom ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania boli\nzamietnuté z dôvodu, že sa jedná o možný konflikt s obchodným tajomstvom tretej osoby, odvolací súd\nmal za to, že bola preukázaná minimálne výška bezdôvodného obohatenia cca 6.000 eur. Mal teda\nza to, že žalobca preukázal, že tvrdenia žalovaného nie sú pravdivé, žalovaný jeho vozidlo užíval a\nzáväzok žalobcu zanikol na základe započítania. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej\ninštancie, podľa ktorého je žalobca povinný preukázať denno-denné používanie motorového vozidla s\nnávesom za obdobie celého roka, ako to tvrdil žalobca v žalobe. S poukazom na špecifickú situáciu,\nkedy žalobca preukázal dôvodnosť väčšiny svojej započítacej námietky, pričom z dôvodu obrany tretej\nosoby na ochranu jej údajov, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, odvolací súd mal za to, že\nžalobca v dostatočnej miere uniesol dôkazné bremeno a naopak žalovaný (spoločnosť KAMIOR s.r.o.)\nnepreukázal opak, teda že neužíval motorové vozidlo žalobcu. Považoval za spravodlivé vec uzavrieť\ntak, že nárok žalobcu bol dostatočne preukázaný. Aj keď tvrdenie o vrátení sumy 3.000 eur Krajský\nsúd v Prešove nepovažoval za preukázané zo strany žalobcu (Q. V.), vo vzťahu k meritu veci táto\nskutočnosť nemala vplyv na konečné rozhodnutie vzhľadom na množstvo preukázaných vykonaných\njázd žalovaným za rozhodné obdobie.\n3.5. Zásada právnej istoty obsiahnutá v článku 2 Civilného sporového poriadku, predstavuje základ pri\núprave právnych pomerov strán sporu a predstavuje jednu z podmienok konania, keďže súd nemôže\nopätovne prejednávať právoplatne rozhodnutú vec a zároveň platí, že ak pre konanie vo veci samej\nje významná predbežná otázka, ktorá bola medzi stranami právoplatne rozhodnutá, súd nemôže o\nnej opätovne konať a ani zo zhodných skutkových okolností medzi totožnými sporovými stranami\nvyvodzovať odlišné právne závery. Totožnosť zhodného základu je daná totožnosťou sporových\nstrán, totožnosťou skutkových okolností i právnej kvalifikácie uplatneného nároku. Pokiaľ ide o iný\n\n(nie ten istý) nárok (predmet konania), zásadne platí, že ak v skončenom konaní účastníkov došlo\nprávoplatným súdnym rozsudkom k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa aj tento (nový\nnárok neidentický s predmetom skončeného konania) odvodzuje, je v súd v tomto ďalšom (novom)\nobčianskom súdnom konaní pri zodpovedaní predbežnej otázky (ktorá právoplatným súdnym výrokom\nsa už vyriešila ako vec sama) týmto vyriešením viazaný. Najvyšší súd Slovenskej republiky riešil\ntzv. prejudicialitu v niekoľkých svojich rozhodnutiach (1Cdo/133/2009, 1Cdo/44/2010, 4Cdo/231/2013,\n3Cdo/115/2016, 5Cdo/13/2020). Pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá\notázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť\nako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením (uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/44/2010, R 40/2013).\n3.6. Dôvodnosť nároku žalobcu uplatneného v tomto konaní bolo závislé od posúdenia otázky, či došlo\nk zániku nároku vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke z 24. septembra 2014 splnením alebo započítaním,\nktorá otázka už bola predmetom posúdenia v konaní vedenom pred Okresným súdom vo Vranove na\nTopľou v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/36/2022. Právoplatným rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove tak došlo k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o\npôžičke zo dňa 24. septembra 2014 uzatvorenej medzi stranami sporu. V konaní vedenom na Krajskom\nsúde v Košiciach pod sp. zn. 6Co/108/2021 bol preto súd viazaný vyriešením tejto predbežnej otázky\na nemohol vychádzať z iného záveru ohľadom zániku nároku vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke\nuzatvorenej medzi stranami sporu splnením a započítaním, než ako o tomto ich právnom vzťahu už bolo\nprávoplatne rozhodnuté. Krajský súd v Prešove teda už právoplatne rozhodol o hmotnoprávnom základe\nvzťahu medzi stranami sporu, ktorý hmotnoprávny vzťah je predurčujúci (podstatný) pre rozhodnutie v\ntomto konaní, preto odvolací súd už nemal možnosť odchýliť sa od záverov, ku ktorým dospel Krajský\nsúd v Prešove pri posúdení otázky zániku povinnosti žalovaného plniť na základe zmluvy o pôžičke.\nZo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. v súlade s § 388 CSP\nzmenil tak, že žalobu zamietol.\n3.7. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods.\n1, 2 CSP. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov celého konania\n(pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania).\n4. Proti tomuto rozsudku podal dovolanie žalobca. Dovolanie zdôvodnil s poukazom na § 420 písm.\nf) CSP. Poukázal na to, že odvolací súd dospel k záveru, že došlo k započítaniu, hoci súd prvej\ninštancie uzavrel, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie všetkých\npredpokladov pre započítanie, ani to, že došlo k zániku jeho záväzku zo zmluvy o pôžičke. Na záver súd\nprvej inštancie odôvodnil aj svoje rozhodnutie nevykonať ďalšie navrhované dôkazy.\n4.1. Odvolací súd rozhodol o odvolaní žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania, keď s poukazom na § 385 CSP uviedol v bode 17. - 18. a 27. až 39.\nodôvodnenia, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, no zo zistených\nskutočností vyvodil nesprávny právny záver. Takéto dôvody nasvedčujú záveru, že tento sa stotožnil\nso skutkovými závermi súdu prvej inštancie a v odvolacom konaní sa zaoberal iba jeho právnym\nhodnotením v nadväznosti na rozsudok v inom konaní medzi stranami sporu, a to rozsudok Krajského\nsúdu v Prešove zo dňa 7. septembra 2022 pod sp. zn. 13Co/36/2022. Pre úplnosť dodal, že aj voči\ntomuto rozhodnutiu bolo v zákonom predpísanej lehote podané dovolanie.\n4.2. Poukázal na nesprávne rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ktorý v odseku 20. v rozpore\ns predchádzajúcim tvrdením uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktoré sa\nnachádzajú v súdnom spise a v celom následnom odôvodnení až po ods. 28 sa zaoberá výlučne svojim\nvlastným skutkovým hodnotením dôkazov, ktoré vykonal súd prvej inštancie. Takýmto postupom odvolací\nsúd hrubo porušil tieto procesné ustanovenia: § 384 ods. 1 CSP, § 188 ods. 1 a 2, § 182 CSP, § 378\nods. 1 CSP.\n4.3. Poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/45/2010. Žalobca je preto názoru, že\nodvolací súd svojím nezákonným procesným postupom, ktorým s opačným skutkovým záverom, ako súd\nprvej inštancie, vyhodnotil dôkazy, ktoré sám na odvolacom pojednávaní nevykonal a tým, že žalobcovi\nneumožnil ako strane vyjadriť sa k ním vykonanému dokazovaniu a inému hodnoteniu dôkazov, porušil\njeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n4.4. Za ďalší dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP považuje procesné pochybenie odvolacieho súdu\nspočívajúce v nedostatočnom odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku. Poukázal na § 220 ods.\n2 CSP, keď z citovaného ustanovenia vyplýva, že medzi podstatné náležitosti odôvodnenia písomného\nvyhotovenia rozsudku patrí aj právne posúdenie veci súdom. V písomnom vyhotovení odvolacieho\nrozsudku v prejednávanej veci napriek tomu, že ide o zmeňujúce rozhodnutie, neobsahuje právne\nposúdenie veci. Odvolací súd v ňom necituje žiadnu hmotnoprávnu normu a preto žalovaný ako strana\n\nsporu nemá možnosť vyhodnotiť správnosť myšlienkového postupu súdu pri podriaďovaní skutkového\nstavu pod konkrétnu právnu normu.\n4.5. Odvolací súd sa vo svojom odôvodnení vôbec nezaoberal skutočnosťou, či akceptuje dokazovanie\nprvostupňového súdu, ktorý nezistil dôvod započítania, no odvolací súd bez dôkazov preukazujúcich\nzapočítanie vykonal, na základe rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/36/2020 a zmenil\nrozsudok súdu prvej inštancie. Rozsudok odvolacieho súdu sa javí ako nepreskúmateľný.\n4.6. Ďalej uviedol, že prvý rozsudok vo veci, v ktorom bol dôkladne vyhodnotený skutkový stav\nohľadom zaplatenia istiny, resp. započítanie, bol vydaný Okresným súdom Rožňava 6. mája 2021 sp.\nzn. 12C/35/2017, na tento rozsudok a na jeho právne odôvodnenie prihliadol vo svojom rozsudku\nOkresný súd Vranov nad Topľou 11C/91/2016 na podnet žalovaného. Z tohto dôvodu považoval závery\nKrajského súdu v Košiciach týkajúce sa hodnotenia procesnej a dôkaznej situácie v nadväznosti na\nzásadu litispendencie za nesprávne. Podľa názoru žalobcu Okresný súd Vranov nad Topľou posudzoval\núplne inú vec, založenú na úplne rozdielnom skutkovom podklade, ktoré boli rozdielne oproti žalobe o\nzaplatenie 10.000 eur, o ktorej rozhodoval Okresný súd Rožňava.\n4.7. Základným právnym vzťahom medzi žalobcom a žalovaným bola zmluva o pôžičke. Preto táto\nzmluva a právo z tejto pôžičky, je právom dôležitejším z hľadiska právnej istoty ako záložná zmluva vo\nvzťahu k pôžičke. Žalobca je toho názoru, že najskôr mal byť vyriešený problém pôžičky, to sa aj stalo\nrozsudkom OS Rožňava zo dňa 6. mája 2021 a až následne sa mali riešiť otázky týkajúce sa záložného\npráva. Z tohto dôvodu sa javí rozhodnutie Krajského súdu v Prešove ako nesprávne a predčasné.\n4.8. Krajský súd v Prešove rozhodol predčasne a v nadväznosti na to nesprávne rozhodol aj Krajský\nsúd Košice. Pre vznik litispendencie by sa žalobný návrh mal vyznačovať totožnosťou spočívajúcou v\noznačení právnych následkov (vydanie rovnakých vecí, zdržanie sa rovného konania) a v druhoch žaloby\n(žaloba na plnenie, určovacia žaloba). Platí teda, že súd, ktorý rozhoduje o žalobe na plnenie si v tomto\nsporovom konaní musí ako predbežnú posúdiť existenciu, či neexistenciu práva alebo právneho vzťahu,\no ktorých nebolo doposiaľ rozhodnuté. Práve na základe tohto posúdenia určitého práva alebo právneho\nvzťahu súdom v sporovom konaní o splnení povinnosti, žaloba na plnenie konzumuje určovaciu žalobu\na vytvára prekážku veci začatej. Rovnaký právny názor prijal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky\nv rozsudku 3Cdo/100/2001 zo dňa 28. mája 2002, ktorý bol publikovaný v zbierke pod R 110/2003.\nVzhľadom na uvedené žiadal, aby bol rozsudok súdu Krajského súdu v Košiciach zrušený a vec mu\nvrátená na ďalšie konanie, zároveň si uplatnil náhradu trov konania.\n5. K dovolaniu podal písomné vyjadrenie žalovaný. S dovolaním žalobcu sa žalovaný nestotožnil,\nrozsudok odvolacieho súdu považuje za správny, zákonný, náležite odôvodnený a spravodlivý. Preto\nnavrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť a zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania.\n6. Žalobca podal stanovisko k vyjadreniu žalovaného. S vyjadrením žalovaného nesúhlasil a zotrval na\npodanom dovolaní v celom rozsahu.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\") ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobcu treba odmietnuť.\n7.1. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok (nie „ďalšie odvolanie\") a dovolací súd nesmie byť\nvnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie\nodvolacieho súdu (viď napríklad rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017,\n4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016, 7Cdo/312/2018, 8Cdo/67/2017).\n7.2. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na\nopravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom\nsporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých\nmôže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho\nkonania. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť\ndovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (pozri napr. rozhodnutia dovolacieho\nsúdu sp. zn. 3Cdo/42/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 8Cdo/99/2017).\n7.3. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty\nstrán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami\nprípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne\nprelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste\n\nje skôr reštriktívny výklad (pozri napríklad rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 1Cdo/26/2017,\n2Cdo/154/2017, 3Cdo/42/2017, 5Cdo/12/2017, 7Cdo/163/2017, 8Cdo/73/2017).\n7.4. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nje poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné\npodmienky súdneho konania (viď napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS\n80/09, II. ÚS 79/08, IV. ÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje k podanému dovolaniu tak, že\nnajskôr skúma, či je procesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t. j. posúdeniu, či je\nv ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru,\nže dovolanie je prípustné. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420\nCSP alebo § 421 CSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov,\nktoré zakladajú opodstatnenosť dovolania. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v\nktorom je oprávnene uplatnený dovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní\n(porovnaj § 428 CSP). V prípade dovolania prípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom\nprocesná vada zmätočnosti uvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\n8. Dovolateľ odôvodňuje prípustnosť jeho dovolania z § 420 písm. f) CSP, v zmysle ktorého je dovolanie\nprípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,\nak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n8.1. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú dovolateľom namietanú procesnú vadu zmätočnosti, sú\na/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci\nprocesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.\n8.2. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny\nproces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej\nprávnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu\nhodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia\nvykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\nZ práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne\nuplatnenými námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam\npre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať\núplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán; postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia\nsú zrejmé všetky skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, ktoré sú podstatné pre\nrozhodnutie (II. ÚS 76/07).\n8.3. Pokiaľ mal dovolateľ za to, že odvolací súd porušil jeho právo na spravodlivý proces, keď nenariadil\npojednávanie vo veci a rozhodol o zmene rozsudku súdu prvej inštancie bez toho, aby bolo pred\nním vykonané dokazovanie, dovolací súd dáva do pozornosti, že Civilný procesný poriadok (zákon\nč. 160/2015 Z.z. účinný do 1. júla 2016) uložil povinnosť odvolaciemu súdu nariadiť pojednávanie na\nprejednanie odvolania vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje\ndôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP).\n8.4. Dovolací súd, s poukazom na nález Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. I. ÚS 38/2019 (ZNaU\n26/2019), ktorý judikoval, že možno aj pri nariaďovaní, resp. nenariadení odvolacieho pojednávania\n(ak nie sú dané zákonné podmienky uvedené § 385 ods. 1 CSP, avšak sporové strany sa domáhajú\nnariadenia ústneho pojednávania) vychádzať z premisy, že ak sa chronologicky v postupe okresného\nsúdu nemôže nič zmeniť, skutkové okolnosti a právne posúdenie veci nie sú pre odvolací súd sporné\na ústne odvolacie pojednávanie by splnilo „len\" funkciu verejného vypočutia tvrdení sporových strán,\nktoré sú však už prednesené v odvolaní, prípadne v ďalších podaniach a zároveň budú obsahom\nrozhodnutia odvolacieho súdu, odvolací súd môže uprednostniť princíp procesnej ekonómie pred síce\ntransparentným ústnym prejednaním sporu pred súdom, ktoré by sa však v podstate uskutočnilo v\nabstraktnej rovine a ďalšie objasnenie veci by neprinieslo, dospel k záveru, že v danom prípade odvolací\nsúd považoval skutkový stav súdom prvej inštancie za preukázaný, ďalšie dokazovanie nevykonával\na zo skutkového stavu a vykonaných dôkazov, sám vyvodil právny záver, ktorý uviedol v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia. Takýmto postupom nedošlo k zásahu do práva dovolateľa na spravodlivý proces.\n8.5. Dovolací súd dáva do pozornosti aj závery uvedené v rozhodnutiach Európskeho súdu pre\nľudské práva (ESĽP), najmä rozhodnutie Varela Assalino v. Portugalsko z 20. apríla 2002, v zmysle\n\nktorého „v prípadoch, kde skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou\nzložitosťou, neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám č. 6 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd\" (rovnako aj body 10.2. a 10.3. z uznesenia NS SR pod č.k.\n9Cdo/61/2023 zo dňa 28. augusta 2024 týkajúci sa totožných účastníkov ako vo veci tejto).\n9. Pokiaľ dovolateľ ďalej namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, z ktorého\nvyvodzoval dôvod prípustnosti svojho dovolania s poukazom na § 420 písm. f) CSP, dovolací súd\nkonštante judikuje, že ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že\nsúdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia,\nmusia sa zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu (účastníkmi konania) a\nuviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek\nje nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v.\nMoldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).\n9.1. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry\nESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie\nspravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý\nproces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom\npráva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa\nzaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany\nsporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej,\nsa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom)\nodníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia\nprípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť\ndovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n9.2. Ak dovolateľ v rámci dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP namietal nedostatočné\nodôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, dovolací súd opakovane vyjadruje záver, že\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo\nargument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o\nodvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom\nkonaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať\npodrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07). O arbitrárnosti (svojvôli) pri\nvýklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak\nby sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 383/06). K zjavnej neodôvodnenosti (arbitrárnosti) rozhodnutí\nvšeobecných súdov sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, keď uviedol, že je najčastejšie\ndaná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s\npravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou\nproti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať\nmieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl.\n127 ods. 1 Ústavy. (II. ÚS 302/2019-44 z 20. februára 2020, ods. 17).\n9.3. Obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie dovolateľa, že rozhodnutie odvolacieho súdu\nnie je dostatočne odôvodnené, resp. že trpí až nepreskúmateľnosťou. Odvolací súd zrozumiteľným\na jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu; pričom odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia v zmysle § 393 ods.\n2 CSP. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí\njeden celok a rozsudok odvolacieho súdu aj vo vzťahu k odôvodneniu rozsudku prvej inštancie, vytvára\nich kompletizujúcu jednotu, a to aj v prípade, že pre nesprávne právne posúdenia prvoinštančným\nsúdom, dospeje odvolací súd k inému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, ako v tomto prípade.\nOdvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu nevyvodil správny\nprávny záver, že započítací úkon zo strany žalovaného je neplatný (bod 22. odôvodnenia rozsudku\nodvolacieho súdu). Vychádzal zo skutkového stavu a dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie,\nkeď po právnej stránke posúdil vec inak, a to vzhľadom na právoplatné rozhodnutie v konaní pred\nKrajským súdom v Prešove, ktorý rozsudkom zo dňa 7. septembra 2022 č.k. 13Co/36/2022-823 zmenil\nrozsudok súdu prvej inštancie (OS vo Vranove nad Topľou pod sp. zn. 9C/91/2016) tak, že určil, že\nzáložné právo zapísané v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod č. zápisu 17743/2014\n\nzaniklo a nahradil prejav vôle žalovaného s vykonaním výmazu predmetného záložného práva. V týchto\nkonaniach išlo o totožných účastníkov konania ako v tomto (len v opačnom postavení). Odvolací súd\npoukázal, že dôvodnosť nároku žalobcu uplatneného v tomto konaní bolo závislé od posúdenia otázky,\nči došlo k zániku nároku vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke z 24. septembra 2014 splnením alebo\nzapočítaním, ktorá otázka už bola predmetom posúdenia v konaní vedenom pred Okresným súdom vo\nVranove na Topľou v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/36/2022. Právoplatným\nrozsudkom Krajského súdu v Prešove tak došlo k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu vyplývajúceho zo\nzmluvy o pôžičke zo dňa 24. septembra 2014 uzatvorenej medzi stranami sporu. V konaní vedenom na\nKrajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6Co/108/2021 bol preto súd viazaný vyriešením tejto predbežnej\notázky a nemohol vychádzať z iného záveru ohľadom zániku nároku vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke\nuzatvorenej medzi stranami sporu splnením a započítaním, než ako o tomto ich právnom vzťahu už bolo\nprávoplatne rozhodnuté.\n9.4. Dovolací súd pri posudzovaní dôvodnosti namietaného porušenia procesných práv dovolateľa\nnezistil také nedostatky v postupe odvolacieho súdu, ktoré by odôvodňovali záver, že jeho závery by\nboli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. až nepreskúmateľné. Z obsahu preskúmavaného\nrozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.\n9.5. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP tak nemožno považovať to, že súd neodôvodnil\nsvoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.\n10. Najvyšší súd tiež uvádza, že nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých\nnavrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu považované za vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP (v tomto smere najvyšší\nsúd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R\n42/1993, R 6/2000. Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej republiky posudzoval už ústavný\nsúd, nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (II. ÚS 465/2017). Rovnako prípustnosť\ndovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezakladá ani to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu\n(prípadne) spočívalo na nesprávnych právnych záveroch, t. j. nesprávnom právnom posúdení veci\n(porovnaj judikáty R 54/2012 a R 24/2017).\n10.1. Dovolateľ nie je spokojný s právnym posúdením veci odvolacím súdom. K dovolateľovej námietke\nsmerujúcej k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci pri uplatnenom dovolacom dôvode (§ 420 písm.\nf) CSP) je potrebné opakovane pripomínať, že nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou\npráva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny\npredpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa ustálenej judikatúry najvyššieho\nsúdu ale nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti uvedenú v § 420 písm.\nf) CSP (R 24/2017, 1Cdo/202/2017, 2Cdo/101/2017, 3Cdo/94/2017, 4Cdo/47/2017, 5Cdo/145/2016,\n7Cdo/113/2017, 8Cdo/76/2018, 9Cdo/86/2020, 9Cdo/170/2020, R 54/2012). V zmysle rozhodnutia\nÚstavného súdu Slovenskej republiky zo 6. marca 2019 sp. zn. I. ÚS 61/2019 aj v právnych veciach,\nna ktoré sa vzťahuje CSP, je opodstatnený názor, podľa ktorého nesprávne právne posúdenie veci\nnezakladá vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP, lebo tu nejde „o nesprávny procesný postup súdu\nznemožňujúci strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces\".\n11. Ako ,,obiter dictum\" k predmetnej veci dovolací súd uvádza, že dovolanie žalovaného (KAMIOR\ns.r.o.) proti rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 7. septembra 2022 č. k. 13Co/36/2022 bolo NS SR v\nkonaní pod sp. zn. 9Cdo/61/2023 dňa 28. augusta 2024 odmietnuté podľa § 447 písm. c) CSP.\n12. Vzhľadom na dovolateľom nedôvodne namietané procesné pochybenie odvolacieho súdu, dovolací\nsúd dospel k záveru, že zo strany odvolacieho súdu nedošlo k porušeniu práva dovolateľa na spravodlivý\nsúdny proces.\n13. Najvyšší súd preto odmietol dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. c) CSP, v zmysle ktorého dovolací\nsúd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.\n14. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta\ndruhá CSP).\n\n15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Co/108/2021", "guid": "656ca372-a730-4524-860b-de8e5446bdf0:62ba15ad-4d98-42a1-a0f7-c6a8fe0fc75c", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:91ff6bca-3ccd-4283-aa0d-313250b9cb24", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.302.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 302/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 302/2019 z 20. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-20", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.302.2019.1"}, {"guid": "ussr:b1625bbc-6291-4f30-843a-cf65144a5545", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.61.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 61/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 61/2019 z 6. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-06", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.61.2019.1"}, {"guid": "ussr:53f61498-0a48-419c-9fc7-b0fdf76cfead", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.38.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 38/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 38/2019 z 23. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-23", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.38.2019.1"}, {"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 476/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 2030, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4"}, {"guid": "ussr:cf9a0037-da3e-44bd-992c-cf43ebcd35ac", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 80/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 80/09 z 12. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-12", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cf9a0037-da3e-44bd-992c-cf43ebcd35ac"}, {"guid": "ussr:f1800514-8cea-40f7-bb43-696a7131b84d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 79/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 79/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1800514-8cea-40f7-bb43-696a7131b84d"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "9acf93b7-83a1-436f-9fde-81a9ca1818cd:760f8708-71e6-4436-805b-1af7d479919c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8816202733.1", "spisova_znacka": "9Cdo/61/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/61/2023 z 28. 8. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-08-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8816202733.1"}, {"guid": "e6a2dc0d-d4f1-4a35-b1b3-dd65e6188e42:f8bf3417-634d-4e71-a704-ad0b2162e4d8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:2714205485.1", "spisova_znacka": "9Cdo/170/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/170/2020 z 31. 5. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-05-31", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:2714205485.1"}, {"guid": "0dfda4d9-14ed-4d2d-9fd6-67b2ebb4325d:893034ef-ed7a-456c-b48b-c917b4d454ef", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244685.1", "spisova_znacka": "3Cdo/42/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/42/2017 z 16. 5. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-05-16", "citacie_n": 192, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244685.1"}, {"guid": "5e3ea0b2-798c-4de2-8793-44b369967a71:c5a2c03c-ab47-42ad-bc48-8947598437e7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5416200769.1", "spisova_znacka": "8Cdo/67/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/67/2017 z 15. 5. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-05-15", "citacie_n": 225, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5416200769.1"}, {"guid": "be7c3444-98b9-4e0c-827f-600ef567284a:c905505b-132f-451e-b886-369ca537ec60", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Co/36/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/36/2022 z 7. 9. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-09-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/be7c3444-98b9-4e0c-827f-600ef567284a:c905505b-132f-451e-b886-369ca537ec60"}, {"guid": "e7b57b5f-838f-4ff4-b064-4705ca6bb257:33e40b1f-e4c3-41be-a8dd-a1e95e19f504", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/108/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/108/2021 z 31. 1. 2022", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2022-01-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e7b57b5f-838f-4ff4-b064-4705ca6bb257:33e40b1f-e4c3-41be-a8dd-a1e95e19f504"}, {"guid": "2510ddf0-74ef-4013-810d-de315f326c37:6e926cea-493a-44cb-9da0-e3a38fe2bda7", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Co/36/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/36/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2510ddf0-74ef-4013-810d-de315f326c37:6e926cea-493a-44cb-9da0-e3a38fe2bda7"}], "citovane_v": []}