{"guid": "061ca1f6-97d7-46ea-9428-559b066a9242:c3695168-6b23-41dd-b9d2-f423119e9dbd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:7811201291.4", "spisova_znacka": "5Obdo/14/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/14/2023 z 25. 4. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. apríla 2024, sp. zn. 5Obdo/14/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:7811201291.4", "identifikacne_cislo": "7811201291", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Andrea Moravčíková PhD.", "sudca_id": 240, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-andrea-moravcikova-phd-240", "datum_vydania": "2024-04-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-301", "nazov": "§ 301 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-301", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-301"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-272.odsek-1", "nazov": "§ 272 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-272.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-272"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-272.odsek-2", "nazov": "§ 272 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-272.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-272"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-301", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-272", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c3695168-6b23-41dd-b9d2-f423119e9dbd", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:7811201291.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:7811201291.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:7811201291.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Obdo/14/2023\n7811201291\n25. 04. 2024\nJUDr. Andrea Moravčíková\nECLI:SK:NSSR:2024:7811201291.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., a členiek senátu JUDr. Ivany Nemčekovej\na JUDr. Lenky Praženkovej, v spore žalobcu METALFIN, s. r. o., Mudroňova 36, Košice, IČO: 36 177\n211, zastúpeného advokátkou JUDr. Natašou Kučerovou, Mlynárska 15, Košice, proti žalovanému:\nCarmeuse Slovakia, s.r.o., Rozvojová 2/B, Košice, IČO: 36 198 749, zastúpeného AZARIOVÁ &\nRUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, Košice,\nIČO: 47 237 406, o zaplatenie 500 000 Eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Rožňava\npod sp. zn. 12Cb/4/2011, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu\nv Košiciach z 12. decembra 2022, č. k. 4Cob/123/2020-1985, takto\nrozhodol:\nDovolanie žalobcu z a m i e t a .\nŽalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj ako „okresný súd“ a „súd prvej inštancie“) v poradí štvrtým rozsudkom\nzo dňa 18.9.2017, č. k. 12Cb/4/2011-1541 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 500 000 Eur s\n13 % úrokom z omeškania ročne od 27.6.2003 až do zaplatenia. Druhým výrokom zamietol nárok\nžalobcu ohľadom úrokov z omeškania za obdobie od 1.2.2002 do 26.6.2003. Ďalším výrokom zaviazal\nžalovaného nahradiť trovy štátu vo výške 100 % a zároveň zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy\ntohto konania vo výške 100 %.\n2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že súd prvej inštancie rozhodol prvotne rozsudkom zo dňa\n17.3.2008 (prvým v poradí), ktorým žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 500 000\nEur s 13 % úrokom z omeškania ročne, od 27.6.2003 až do zaplatenia. Ďalším výrokom zamietol žalobu\nohľadom úrokov z omeškania za obdobie od 1.2.2002 do 26.6.2003. O odvolaní žalovaného rozhodol\nKrajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 3Cob/146/2008-599 zo dňa 6.8.2009\ntak, že napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, pričom toto rozhodnutie Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) uznesením sp. zn. 5Obdo/37/2009 zrušil a vec\nvrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci súdu prvej inštancie tento po doplnení dokazovania rozhodol\nrozsudkom zo dňa 26.11.2012 (druhým v poradí), ktorým žalobe vyhovel. Krajský súd v Košiciach sp.\nzn. 3Cob/90/2013 zo dňa 15.10.2013 opäť rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie z dôvodu nedostatočného vyhodnotenia dôkazov a neuvedenia právneho posúdenia\nsporu. Súd prvej inštancie v poradí tretím rozhodnutím zo dňa 21.2.2014 znova žalovaného zaviazal\nzaplatiť žalobcovi 500 000 Eur s príslušenstvom, a tento rozsudok súdu prvej inštancie bol na odvolanie\nžalovaného opäť uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/70/2014 zo dňa 30.7.2015\nzrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia.\n\n3. V aktuálnom rozhodnutí súd prvej inštancie uviedol, že kúpna zmluva č. 2001-04-01 (ďalej len\n„zmluva“), z ktorej žalobca uplatňoval žalovaný nárok a v zmysle ktorej sa žalobca a právny predchodca\nžalovaného dohodli, že tovar bude dodávaný kupujúcemu, t. j. žalobcovi, na ďalší odpredaj na území\nMaďarskej republiky, nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu štatutárnymi zástupcami zmluvných\nstrán dňa 1.4.2001. V zmysle čl. VIII. bola uzavretá na 3 roky s opciou na základe prejavenia záujmu\nkupujúcim na ďalších 5 rokov. Zároveň sa v bode 8.3 žalovaný zaviazal nedodávať tovar na územie\nMaďarskej republiky inej osobe než žalobcovi počas doby platnosti zmluvy. V bode 8.5 sa žalovaný\nzaviazal v prípade nedodania objednaného tovaru žalobcovi do 14 dní odo dňa objednávky uhradiť\nzmluvnú pokutu a taktiež sa zaviazal v prípade dodania tovaru na územie Maďarskej republiky inej osobe\nnež žalobcovi zaplatiť rovnakú zmluvnú pokutu vo výške 500 000 eur. Medzi stranami od platnosti zmluvy\ndochádzalo k realizovaniu plnenia do januára 2002, kedy si žalovaný prestal plniť záväzky, čím porušil\njej ustanovenia. Nakoľko žalovaný nedodal tovar koncom januára 2002, vyzval ho žalobca dňa 8.4.2002\nk plneniu záväzkov. Dňa 15.5.2002 mu žalovaný oznámil, že plnenie realizovať nebude.\n4. Súd prvej inštancie mal platnosť zmluvy preukázanú predložením jej originálu, ako aj svedeckými\nvýpoveďami. Za preukázané považoval aj to, že dochádzalo k plneniu na základe zmluvy do januára\n2002. Keďže žalovaný prestal realizovať plnenie, porušil ustanovenia zmluvy zabezpečené zmluvnou\npokutou. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 18.11.2004 presne konkretizovala\nfaktúry a fakturované čiastky, ktoré boli žalobcom uhradené za predchádzajúce dodávky, čím mal súd\npreukázané, že na základe zmluvy v predchádzajúcom období bolo plnené a žalovaný od zmluvy\nneodstúpil. Hoci žalovaný v konaní uviedol, že nemá vedomosť o záväzkovom vzťahu so žalobcom,\nuvedené tvrdenie ničím nepodložil. Žalovaný pôvodne popieral platnosť zmluvy, postupne predložil kópie\ndokladov, ktoré nazval \"zmluvami\" - pracovnými verziami zmlúv, ktoré predchádzali uzatvorenej zmluve.\nSúd prvej inštancie z nich vyvodil záver, že porovnaním znenia uvedených verzií zmlúv so zmluvou,\nktorú predložil žalobca ako prílohu žaloby, je zjavné, že sú v nej zohľadnené niektoré poznámky uvedené\nna kúpnych zmluvách (verziách) predložených žalovaným a obsahujú rovnakú pokutu.\n5. Súd prvej inštancie mal za to, že o kúpnej zmluve mali vedomosť i konatelia právneho nástupcu\nžalovaného, preto záväzky vzniknuté pred ustanovením nových konateľov do spoločnosti zostali\nzachované bez ohľadu na to, či došlo v rámci interných zmien v spoločnosti k zmenám konateľov.\nObsah zmluvy je vecou dohody oboch zmluvných strán, preto argument žalovaného, že táto nebola\nvyhotovená v čase uzavretia zmluvy, lebo zmluvná pokuta bola dohodnutá v mene euro, bol podľa súdu\nprvej inštancie bez opory v zákone. Výpoveď svedka p. K., že o zmluve nemá vedomosť, bola vyvrátená\nsúdnym znalcom, ktorý pravosť jeho podpisu na zmluve potvrdil.\n6. V ďalšom poukázal súd aj na kópiu zmluvy zo dňa 1.4.2001 uzavretej medzi spoločnosťami ÓAM\nÓZDI ACÉLMUVEK Kft. a KALCIT spol. s r. o. (vymazaná z obchodného registra dňa 21.10.2003 v\ndôsledku zlúčenia so spoločnosťou žalovaného), pričom uviedol, že predmetná zmluva je uzavretá\nmedzi inými účastníkmi ako stranami sporu, predložená len vo fotokópii a za spoločnosť KALCIT spol.\ns r. o. podpísaná len jednou osobou, čo je v rozpore s výpisom z obchodného registra, podľa ktorého\nsa podpisujú vždy dvaja štatutári. Žalovaný tak podľa súdu prvej inštancie neuniesol dôkazne bremeno\nohľadom pravosti tejto listiny.\n7. Súd prvej inštancie sa stotožnil so záverom znaleckého posudku Ing. M., ohľadne uplatneného\nopčného kontraktu, že tento nebol uplatnený platne. S poukazom na ust. § 301 zák. č. 513/1991 Zb.\nObchodný zákonník v platnom znení (ďalej aj „ObZ“) a na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že\nzmluvnými stranami dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vysoká, vzhľadom na výšku hodnoty\ndohodnutého obchodu, nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, či s dobrými mravmi,\npričom vychádzal z dohodnutého objemu obchodu, a nie zo skutočného realizovania dodávky tovaru\nzo strany žalovaného.\n8. Krajský súd v Košiciach na základe odvolania žalovaného rozsudkom zo dňa 12.12.2022, č. k.\n4Cob/123/2020-1985, zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol (rovnako rozhodol už dňa\n25.10.2018, pričom toto rozhodnutie bolo dovolacím súdom zrušené (uznesením najvyššieho súdu sp.\nzn. 4Obdo/38/2020 zo dňa 30.7.2020) na základe toho, že odvolací súd bez náležitého zopakovania\ndokazovania (§ 383 CSP) pri svojom rozhodnutí vychádzal z iných skutkových zistení ako súd prvej\ninštancie).\n\n9. Odvolací súd dňa 11.11.2022 uskutočnil pojednávanie, kde bolo zopakované dokazovanie vo veci\nsamej. Zásadným pre rozhodnutie odvolacieho súdu bolo zistenie, že boli dané odvolacie dôvody podľa\n§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, a teda že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní na základe\nvykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu veci (otázka\nzistenia porušenia zmluvy žalovaným, primeranosť a platnosť dojednania o zmluvnej pokute). Nesprávne\nskutkové zistenie podľa odvolacieho súdu predstavuje záver súdu prvej inštancie, že žalovaný ako\npredávajúci porušil svoje povinnosti podľa kúpnej zmluvy.\n10. Z dôvodu, že nedošlo k preukázaniu porušenia povinností žalovaného podľa kúpnej zmluvy ako\ndôvodu vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, odvolací súd ako právne irelevantnú už opätovne\nneriešil otázku platnosti tejto zmluvy v súvislosti s jej údajným antidatovaním, nemožnosťou plnenia,\nresp. údajnou existenciou kúpnej zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK.\nPredmetná zmluva (medzi žalovaným a spoločnosťou ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK) mala byť v platnosti od\n1.4.2001 a podľa nej mal byť žalobca iba akýmsi „platobným miestom“ pre úhradu kúpnej ceny za predaj\ntovaru, k čomu mala údajne slúžiť práve zmluva medzi žalobcom a žalovaným. S ohľadom na značný\nodstup času a cudzí prvok (kupujúci je spoločnosť z Maďarskej republiky), by podľa odvolacieho súdu\nnebolo možné dostatočne spoľahlivo zistiť bližšie okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalovaným a\nspoločnosťou ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK. K námietkam žalobcu ohľadom nezrovnalostí v spornej kúpnej\nzmluve s uvedením identifikačného čísla a bankového spojenia ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK odvolací súd\ndodal, že tieto údaje v nej boli uvedené správne, pričom toto je zrejmé práve z výpisu z obchodného\nregistra, na ktorý poukázal žalobca.\n11. Žalovaný na svoju obranu uviedol, že sa nemohol dostať do omeškania s dodávkou tovaru, pretože\nžalobca si u neho tovar vôbec neobjednal (takéto stanovisko akceptoval odvolací súd už vo svojich\nskorších rozhodnutiach). Vychádzajúc z obsahu uzavretej zmluvy, vyplýva z nej povinnosť objednávky\ntou formou, že presná dispozícia dodania mala byť predávajúcemu v písomnej forme doručená najmenej\n5 dní pred odoslaním tovaru. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že všetky objednávky a dodanie tovaru\nboli po vzájomnej dohode vykonávané osobne alebo telefonicky. S takouto argumentáciou žalobcu o\nneskoršej ústnej dohode ohľadne objednávok, resp. dispozície dodávok, sa pre tento zmluvný vzťah\nnebolo možné podľa odvolacieho súdu stotožniť, pretože strany sporu sa v bode 8.8 článku VIII.\npredmetnej zmluvy dohodli na tom, že akákoľvek zmena zmluvy je možná iba v písomnej forme, pričom\nžiadna písomná dohoda o zmene zmluvy v tomto smere nebola uzavretá.\n12. Pokiaľ žalobca nepredložil písomnú objednávku (respektíve upresňujúce písomné dispozície) na\ndodávku tovaru podľa uzavretej kúpnej zmluvy, tak nemožno konštatovať, že žalovaný sa dostal do\nomeškania s dodaním tovaru, čo by podľa bodu 8.5 zmluvy mohlo spôsobiť vznik nároku žalobcu na\nzaplatenie zmluvnej pokuty. Dodávka mala byť žalovaným zrealizovaná do 5 dní od obdržania písomnej\ndispozície, ktorá však nebola žalovanému vôbec doručená.\n13. Žalobca v konaní predložil svoj list zo dňa 8.4.2002, ktorým žalovaného žiadal o realizáciu zmluvy,\na tiež predložil aj telefax od spoločnosti ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK (adresovaný žalobcovi), ktorým táto\nspoločnosť potvrdzovala záujem o dodávku tovaru od žalobcu. Ani tieto písomnosti však neboli podľa\nodvolacieho súdu dôkazom o písomnej objednávke tovaru od žalobcu pre žalovaného. V súvislosti\ns listom žalovaného zo dňa 15.5.2002 (odpoveď na list žalobcu zo dňa 8.4.2002) odvolací súd\npoznamenal, že list vyhotovil a podpísal Ing. Wesselényi a ten v čase jeho vyhotovenia už nebol\nkonateľom žalovaného.\n14. K samotnému zmluvnému ustanoveniu o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 500 000 Eur\npodľa bodu 8.5 zmluvy zároveň odvolací súd dodal, že toto ustanovenie je absolútne neplatným právnym\núkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu neprimeranosti výšky dohodnutej zmluvnej\npokuty. Predmet kúpy mal byť žalobcovi dodávaný na základe samostatných objednávok podľa potreby\nžalobcu (resp. jeho odberateľov), pričom nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa tohto zmluvného\nustanovenia vznikol „v prípade ak predávajúci (žalovaný) nedodá objednaný tovar do 14 dní odo\ndňa objednávky kupujúcim“. Vychádzajúc z obsahu príslušných zmluvných dojednaní by mal vzniknúť\nnárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 500 000 Eur za omeškanie s akoukoľvek dodávkou\ntovaru (nielen celého dohodnutého objemu 50 000 t obchodu na 3 roky), a to bez ohľadu na predmet\nkonkrétnej objednávky. Z uvedeného je zrejmé, že hodnota pohľadávky žalobcu zabezpečovaná\ndohodnutou zmluvnou pokutou (jednotlivé samostatné dodávky tovaru vo vopred neurčenej výške), je v\n\npríkrom rozpore s výškou dohodnutej zmluvnej pokuty. Odvolací súd poznamenal, že najvyššia hodnota\nobjednávky žalobcu v priebehu roka 2001 predstavovala len sumu 4 677,57 Eur a aj v prípade omeškania\ns dodávkou tohto tovaru by zmluvná pokuta 500 000 Eur bola jednoznačne neprimerane vysoká.\n15. Poukázal na to, že z obsahu žaloby dostatočne nevyplýva, že by si žalobca uplatňoval nárok na\nzaplatenie zmluvnej pokuty aj podľa bodu 8.4 zmluvy, t.j. za porušenie povinnosti určenej v bode 8.3 nedodávať predmet kúpy na územie Maďarska inej spoločnosti ako žalobcovi. Žalobca prioritne tvrdil, že\nžalovaný mu prestal dodávať tovar. Vo svojich neskorších podaniach už tvrdil aj to, že mu vznikol nárok\nna zmluvnú pokutu za porušenie tejto povinnosti, čo mal potvrdiť znalecký posudok prof. RNDr. C., CSc.\nK uvedenému odvolací súd uviedol, že ani v tomto smere žalobca nepreukázal dostatočne existenciu\ntohto svojho nároku. Žalovaný vo svojom poslednom odvolaní poprel porušenie svojej povinnosti s tým,\nže na územie Maďarska dodával iný druh vápna ako je predmetom kúpy podľa zmluvy so žalobcom,\nčo žalobca nijako konkrétne nerozporoval. Pokiaľ žalobca ako dôkaz označil znalecký posudok prof.\nTkáča, tak ani toto nie je dostatočným dôkazom o porušení povinnosti žalovaného, čo vyplýva priamo\nz obsahu tohto posudku, kde znalec priamo konštatuje, že v predloženej dokumentácii sa nenachádza\nžiadny doklad o tom, žeby žalovaný počas trvania zmluvy plnil do zahraničia.\n16. Odvolací súd na záver uviedol, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný porušil\nsvoju povinnosť dodávať žalobcovi tovar. Naopak z dokazovania vyplynulo, že žalobca nepreukázal\ndostatočne, že by u žalovaného dodávku jeho tovaru objednal. Pokiaľ by žalovaný v danom období\ndodával tovar aj inému subjektu do Maďarska, tak takéto jeho konanie by bolo pochopiteľné a\nnapriek obsahu zmluvy ospravedlniteľné, nakoľko účelom každého podnikania je vytváranie zisku, ktorý\nvýrobcovi prináša práve predaj jeho tovaru. Za tejto situácie sa uplatňovanie nároku na zaplatenie\nzmluvnej pokuty z dôvodu porušenia bodu 8.3 zmluvy javilo odvolaciemu súdu ako výkon práva, ktorý\nje v rozpore s poctivým obchodným stykom, t.j. tento výkon práva podľa § 265 Obchodného zákonníka\nnepožíva právnu ochranu. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP odvolací súd\ndodal, že s ohľadom na zistenie existencie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP\nbolo ich bližšie a podrobné skúmanie právne nepodstatné.\n17. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ) dovolanie, prípustnosť\nktorého vyvodzoval z ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n18. Dovolateľ mal za to, že odvolací súd v skorších rozhodnutiach riešil právnu otázku preukázania\nplatnosti zmluvy tak, že zmluva nebola platne uzavretá, pričom v aktuálne dovolaním napadnutom\nrozhodnutí ju odvolací súd ako právne irelevantnú už neriešil. Vzhľadom na uvedené mal dovolateľ\nza to, že závery odvolacieho súdu týkajúce sa preukázania existencie zmluvy medzi žalovaným a\nspoločnosťou ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK, ktorá by mala byť v platnosti od 1.4.2001 a podľa nej mal\nbyť žalobca iba akýmsi platobným miestom, sú nesprávne, a to vzhľadom na dôvody ním opakovane\nuplatňované, preukazujúce neplatnosť uvedenej zmluvy.\n19. Namietal, že odvolací súd nevenoval pozornosť a nevysporiadal sa so skutočnosťou, že žalobca\npresne konkretizoval faktúry s fakturovanými čiastkami, ktoré boli žalovanému fakturované a ním aj\nhradené, čím je podľa dovolateľa nesporné, že k akceptácii objednávok zo strany žalovaného došlo\na k plneniu dodávok na základe zmluvy. Dovolateľ tiež poukazoval na bod 88. a 89. odôvodnenia\nrozhodnutia odvolacieho súdu, majúc za to, že konštatovanie odvolacieho súdu uvedené v týchto\nbodoch, týkajúcich sa telefaxu, ktorý odvolací súd nevyhodnotil ako dôkaz o písomnej objednávke\nžalobcu, nemožno považovať za preukázané, keďže odvolací súd nezobral na vedomie skutočnosti ako\nvýpoveď Ing. G., ktorý vo výpovedi potvrdil porušovanie zmluvných vzťahov, pokus strán o dohodu,\nstretnutie štatutárnych zástupcov sporových strán, ako aj písomné podania vo veci plnenia, ktoré podľa\ndovolateľa jednoznačne preukazujú zmluvný vzťah a plnenie zo zmluvy medzi žalobcom a žalovaným.\nDovolateľ mal za to, že odvolací súd nevenoval pozornosť a ani sa nevysporiadal so skutočnosťou, že\nžalobca opakovane konkretizoval faktúry i fakturované čiastky.\n20. Ďalej dovolateľ nesúhlasil so záverom odvolacieho súdu o neprimeranosti výšky dohodnutej zmluvnej\npokuty, pričom dal pozornosti rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Obo/17-18/2015 zo dňa 29.3.2017,\npodľa ktorého „posúdeniu, či je právny úkon v súlade s dobrými mravmi, nebráni skutočnosť, že\nprávny úkon bol výsledkom zmluvnej voľnosti strán v rámci ich profesionálneho podnikania, prípade\n\nrizika spojeného s týmto podnikaním.“ Dovolateľ namietal, že ohľadom zmluvnej pokuty odvolací súd\nkonštatoval, že jej dojednanie je v rozpore s dobrými mravmi, zásadami poctivého obchodného styku\na že táto bola neprimerane vysoká, avšak odvolací súd sa nezaoberal závermi znaleckého posudku\nIng. C., ktorý konštatoval odhad ušlého zisku u žalobcu vo výške 941 805,91 Eur, čím nebola splnená\npodmienka na znižovanie zmluvnej pokuty ako neprimerane vysokej a v rozpore s dobrými mravmi.\n21. Dovolateľ dovolací dôvod podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP videl najmä v tom, že odvolací\nsúd neriešil preukázanie platnosti kúpnej zmluvy č. 2001-04-01 zo dňa 1.4.2001 medzi žalobcom a\nžalovaným, resp. jej riešenie považoval za irelevantné, neriešil preukázanie platnosti zmluvy uzavretej\nmedzi právnym predchodcom žalovaného a spoločnosťou ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK, a s tým spojené\nnaplnenie podmienok pre zmluvnú pokutu. Podporne poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.\n3Obo/7/1998, podľa ktorého „Záväzok z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom a preto\njeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Ak k vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu\nnastať účinky akcesorického záväzku, ktorý mal zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti.“.. Dovolateľ\nmal za to, že uzatvorením zmluvy a jej plnením preukázal existenciu hlavného záväzku a podľa uvedenej\njudikatúry (sp. zn. 3Obo/7/1998) má žalobca nárok na zmluvnú pokutu.\n22. V závere dovolateľ namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, tvrdiac, že\nv rozhodnutí odvolacieho súdu absentuje vysporiadanie sa s podstatnými tvrdeniami a skutočnosťami\nžalobcu uvedenými vo vyjadreniach k odvolaniu žalovaného, čo zakladá porušenie práva na spravodlivý\nproces (pozn. najvyššieho súdu - vada podľa ust. § 420 písm. f) CSP). Podľa dovolateľa odvolací\nsúd vo svojom rozhodnutí neodôvodnil, prečo netrval na svojich záveroch vyslovených vo svojich\npredchádzajúcich rozhodnutiach o potrebe doplnenia ďalšieho dokazovania, ktoré malo prispieť k\nnáležitému objasneniu veci.\n23. Dovolaciemu súdu navrhol, aby vydal rozsudok, ktorým zmení rozsudok Krajského súdu v Košiciach\nzo dňa 12.12.2022, č. k. 4Cob/123/2020 tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi 500 000 Eur s 13\n% úrokom z omeškania ročne od 27.6.2003 až do zaplatenia, zamietne nárok žalobcu ohľadom úrokov\nz omeškania za obdobie od 1.2.2002 do 26.6.2003 a zaviaže žalovaného nahradiť trovy štátu vo výške\n100 %, ako i trovy tohto konania vo výške 100 %.\n24. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že dovolací dôvod podľa ust. § 421 ods.\n1 písm. b) CSP nie je daný, nakoľko dovolateľ nekonkretizuje právnu otázku, ktorá dovolacím súdom\nzodpovedaná nebola. K vade podľa ust. § 420 písm. f) CSP uviedol, že túto žalobca v dovolaní explicitne\nneuvádzal, majúc za to, že tento dovolací dôvod nebol naplnený, resp. nie je prípustný. Dovolaciemu\nsúdu navrhol, aby dovolanie žalobcu odmietol ako neprístupné, resp. zamietol ako nedôvodné, zároveň\nnavrhol, aby mu súd priznal náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\n25. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podal včas\nžalobca, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený v súlade s ust. § 429\nods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP veta pred bodkočiarkou), viazaný\ndovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je v časti prípustné, avšak nie\nje dôvodné a je potrebné ho zamietnuť (§ 448 CSP).\n26. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho\nsúdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom, týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z\nvyššie citovaných zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé, že na\nto, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky\nprípustnosti dovolania, vyplývajúce z ust. § 420 alebo § 421 CSP, a tiež podmienky dovolacieho konania,\nt. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie\ndôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP.\nK námietke porušenia práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP\n27. Dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodzoval primárne z ust. § 420 písm. f) CSP, nakoľko mu\nako žalobcovi mal súd nesprávnym procesným postupom znemožniť, aby uskutočňoval jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. To, že v dovolaní\nnebolo priamo uvedené ustanovenie § 420 písm. f) CSP, podstatné nie je, keďže je potrebné vychádzať\n\nz obsahu dovolania a jeho zmyslu, pričom dovolateľ jednoznačne namietal porušenie jeho práva na\nspravodlivý proces.\n28. K tvrdenej vade zmätočnosti predpokladanej ustanovením § 420 písm. f) CSP malo dôjsť v dôsledku\ntoho, že závery odvolacieho súdu podľa dovolateľa nekorešpondujú s dôkazmi vyplývajúcimi zo spisu,\nsúd nevyhodnotil tvrdenia a argumenty žalobcu v spore a neprihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania\nnajavo, čím je rozhodnutie odvolacieho súdu arbitrárne a svojvoľné. Z obsahu dovolania možno ďalej\nvyvodiť, že dovolateľ v zásade namietal aj to, že odvolací súd mu znemožnil, aby v konaní uskutočňoval\njemu patriace procesné práva, ktoré môže vykonávať len registrový súd, a nie súd prvej inštancie resp.\nodvolací súd v tejto veci, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.\n29. Aby bola daná prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP, musí súd svojím\nnesprávnym procesným postupom znemožniť strane sporu realizovať jej patriace procesné práva, ktoré\njej priznáva zákon. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný\npostup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymyká\nnielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj\nporušenie procesných práv garantovaných Ústavou SR. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu\nza prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie\nzvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na\nzachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného\npostupu a so zákazom denegatio iustitiae, teda odmietnutia spravodlivosti. Pre prípustnosť dovolania\nv zmysle ust. § 420 písm. f) CSP musí intenzita zásahu do procesných práv strany sporu v dôsledku\nnesprávneho procesného postupu súdu dosahovať mieru porušenia práva na spravodlivý proces.\n30. Dovolací súd k tejto časti dovolacích námietok týkajúcich sa dôvodov v zmysle § 420 písm. f)\nCSP sumarizuje, že inštitút dovolania je súčasťou subsystému opravných prostriedkov, ktorými možno\nza stanovených podmienok prelomiť právoplatné rozhodnutia všeobecných súdov, pričom z hľadiska\njeho prípustnosti, ako aj priebehu konania je primárne zameraný na odstránenie vád zmätočnosti a\nnesprávneho právneho posúdenia veci, a nie na odstránenie skutkových deficitov civilného sporového\nkonania. Vady vyskytujúce sa v priebehu zisťovania skutkového stavu veci môžu zakladať porušenie\npráva na súdnu ochranu len celkom výnimočne, najmä v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia\nprocesných práv strany nadobudla určitú intenzitu, pričom tieto vady sa prelínajú s právom na riadne\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia (vrátane aspektu predvídateľnosti a presvedčivosti) a prejavujú\nsa primárne ako deficit primeraného odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu. Ide o prípady tzv.\nopomenutých dôkazov (nevykonanie dôkazného prostriedku bez vecného zdôvodnenia v odôvodnení\nkonečného rozhodnutia) a extrémneho nesúladu medzi skutkovými zisteniami a právnymi závermi na\njednej strane a vykonanými dôkazmi na strane druhej. Uvedené v tu preskúmavanej veci nenastalo.\n31. Dovolací súd preskúmaním veci z hľadiska formulovaných dovolacích dôvodov nezistil arbitrárnosť\nv zmysle svojvôle súdov resp. odvolacieho súdu v konaní, či pri formulovaní dôvodov rozhodnutia\nodvolacieho súdu napadnutého dovolaním. Dovolací súd dodáva, že v sporovom konaní súd pri\nrozhodovaní vychádza zo skutkového stavu veci, zisteného podľa výsledkov dokazovania a jeho\nhodnotenia. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne vysvetlil dôvody, pre ktoré\nkonštatoval, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancia, pre ktoré\ndošlo k zmene rozhodnutia a zamietnutiu žaloby. Z procesného hľadiska preskúmavané rozhodnutie\nodvolacieho súdu obsahovalo právnu argumentáciu produkovanú oboma sporovými stranami, odvolací\nsúd sa námietkami a argumentami oboch sporových strán zaoberal a nie je mu možné vytýkať to, že\nsa nestotožnil s argumentáciou žalobcu.\n32. Odvolací súd identifikoval pochybenie súdu prvej inštancie čo do skutkových zistení, týkajúcich\nsa záveru, že žalovaný ako predávajúci porušil svoje povinnosti podľa zmluvy, pričom takéto závery z\nobsahu vykonaného dokazovania vôbec nevyplynuli. To, že odvolací súd konštatoval, že „z dôvodu, že\nnedošlo k preukázaniu porušenia povinností žalovaného podľa Kúpnej zmluvy č. 2001-04-01 zo dňa\n1.4.2001 (dôvod vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty), odvolací súd ako právne irelevantnú\nuž opätovne neriešil otázku platnosti tejto kúpnej zmluvy v súvislosti s jej údajným antidatovaním,\nnemožnosťou plnenia, resp. údajnou existenciou Kúpnej zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou ÓAM\nÓZDI ACÉLMUVEK“, vôbec neznamená, že túto zmluvu prejudiciálne ako platnú nevyhodnotil. Len\nkonštatoval, že sa nezaoberal dôvodmi neplatnosti v citovanom konštatovaní uvedené, avšak je logické\nz vysloveného záveru o neexistencii porušenia zmluvnej povinnosti konštatovanej odvolacím súdom, že\n\ntento zmluvu vyhodnotil ako platnú, avšak nevzhliadol jej porušenie žalovaným. Podstatným skutkovým\nzáverom, a okolnosťou, ktorá mala rozhodujúci charakter pre posúdenie žalovaného nároku, bolo to,\nže samotný žalobca nepostupoval podľa zmluvy a nepreukázal písomnú objednávku tak, ako zmluva\npredpokladala, teda následne nemohlo dôjsť k porušeniu povinnosti žalovaným.\n33. V posudzovanom prípade je teda z rozsudku odvolacieho súdu dostatočne zrejmé, z ktorých\nskutočností a dôkazov vychádzal, akými podstatnými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil, ako\nich posudzoval, a prečo rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil. Odvolací súd odôvodnil napadnutý\nrozsudok spôsobom zodpovedajúcim zákonu. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ako vo veci\nrozhodol súd prvej inštancie, obsah odvolania, vyjadrenie protistrany, zhrnutie podstatných skutkových\ntvrdení a právnych argumentov sporových strán konania, a zároveň sa dostatočne vysporiadal s\npodstatnými odvolacími námietkami. Odvolací súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo rozsudok\nsúdu prvej inštancie zmenil, konštatujúc vo svojom rozhodnutí, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní\nna základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovými zisteniam týkajúcim sa porušenia\npovinností vyplývajúcich z kúpnej zmluvy, a s tým súvisiacim nesprávnym právnym posúdením veci.\n34. Odvolací súd po zrušení jeho skoršieho rozhodnutia dovolacím súdom nariadil pojednávanie, na\nktorom zopakoval dokazovanie vo veci samej, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil inými skutkovými\nzisteniami ako pôvodne ustálil súd prvej inštancie, konštatujúc, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.\nVyhodnotil, že absentovala objednávka zo strany žalobcu, resp. absentovala písomná dispozícia\nna dodávku tovaru (vápna) zaslaná žalobcom žalovanému. Taktiež vyhodnotil, že ani vo vzťahu k\nnároku na zmluvnú pokutu z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného nedodávať predmet kúpy inému\nsubjektu na území Maďarska žalobca nepreukázal dostatočne existenciu tohto svojho nároku, keďže\nžalovaný vo svojom poslednom odvolaní poprel porušenie tejto svojej povinnosti s tým, že na územie\nMaďarska dodával iný druh vápna ako je predmet kúpy podľa zmluvy so žalobcom, pričom žalobca toto\ntvrdenie žalovaného nijako konkrétne nerozporoval. Zároveň odvolací súd konštatoval aj nepreukázanie\nomeškania žalovaného s dodaním tovaru, ako aj neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty (odporujúcej\ndobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku). Odvolací súd sa riadne vysporiadal so\nzmenou rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k nepreukázaniu porušenia povinnosti žalovaného\npodľa kúpnej zmluvy, ako aj jeho prípadného omeškania s dodávkou tovaru, tiež sa vysporiadal s\nnámietkou týkajúcou sa zmluvného ustanovenia o povinnosti žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu\nžalobcovi, a rovnako tak sa vysporiadal aj so záverom o ne/primeranosti a ne/platnosti dojednania o\nzmluvnej pokute. Tu dovolací súd výslovne upriamuje pozornosť na podrobné a precízne odôvodnenie\nrozsudku odvolacieho súdu v odsekoch 84 až 96 rozsudku, z ktorého je zrejmé, z akých dôvodov\nnapokon žalobu žalobcu zamietol.\n35. Dovolací súd má za to, že pokiaľ dovolateľ označil procesný postup odvolacieho súdu a napadnuté\nrozhodnutie za arbitrárne, a to preto, že vecne nevyhovelo jeho žalobnému nároku, ide tak len o prejav\nnespokojnosti žalobcu s výsledkom sporu, a nie o prípustné a dôvodné výhrady voči procesnému\npostupu súdov v konaní. Preto napadnuté rozhodnutie nemožno z hľadiska námietok dovolateľa\npovažovať za arbitrárne a z tohto dôvodu za vykazujúce vady zmätočnosti v zmysle ust. § 420 písm.\nf) CSP.\n36. Ak žalobca prípustnosť dovolania podľa tohto dovolacieho dôvodu (§ 420 písm. f) CSP) čiastočne\nvyvodzoval aj z právnych záverov, na ktorých súdy založili svoje rozhodnutie, dovolací súd v tejto\nsúvislosti pripomína, že prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezakladá (a účinky\numožňujúce meritórny dovolací prieskum nevyvoláva) to, že by napadnuté rozhodnutie odvolacieho\nsúdu (prípadne) spočívalo na nesprávnych právnych záveroch (porovnaj judikát R 54/2012, ale aj\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 62/2010, 2Cdo 97/2010, 3Cdo 53/2011, 4Cdo 68/2011, 5Cdo\n44/2011, 6Cdo 41/2011). Najvyšší súd už podľa predchádzajúcej procesnej úpravy dospel k záveru,\nže realizácia procesných oprávnení sa strane sporu neznemožňuje právnym posúdením. Pokiaľ teda\naj zvyšná časť námietok dovolateľa týkajúcich sa procesného postupu súdov v konaní smerovala v\npodstate k nesprávne zistenému skutkovému stavu a z neho vyplývajúcemu nesprávnemu právnemu\nposúdeniu veci, tak dovolací súd uvádza, že v tejto časti dovolania nešlo o prípustné dovolacie dôvody.\n37. V súvislosti s argumentáciou dovolateľa o nedostatočnom, a tým nepreskúmateľnom odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd ešte poukazuje aj na recentnú judikatúru\nústavného súdu, z ktorej vo vzťahu k všeobecnému súdnictvu vyplýva, že jednou z garancií obsiahnutých\n\nv pojme práva na spravodlivý proces je aj celkom nepochybné právo účastníka na riadne odôvodnenie,\nnielen na uvedenie „aspoň nejakých“ dôvodov, ale dostatočných argumentov reagujúcich na relevantné\nnámietky odvolateľa zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom. K naplneniu tohto dovolacieho dôvodu\n[§ 420 písm. f) CSP, pozn. dovolacieho súdu] preto nedochádza len úplnou absenciou odôvodnenia, ale\naj jeho nedostatočnosťou alebo nezrozumiteľnosťou či svojvoľnosťou. Striktné oddeľovanie procesného\npostupu súdu a rozhodnutia, ktorý je jeho sumárom a výsledkom, nie je ústavne udržateľným konceptom,\npretože celý faktický proces súdu a naň nadväzujúci myšlienkový proces hodnotenia skutkového stavu\na jeho subsumovania pod relevantnú právnu normu je stelesnený v odôvodnení rozhodnutia súdu a\npráve cez odôvodnenie rozhodnutia musí byť preskúmateľný (pozri aj nález ústavného súdu č. k. II. ÚS\n120/2020 z 21. januára 2021, body 37 až 41).\n38. Dovolací súd dodáva, že v sporovom konaní súd pri rozhodovaní vychádza zo skutkového (nie\nskutočného) stavu veci, zisteného podľa výsledkov dokazovania a jeho hodnotenia. Odvolací súd v\nodôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne vysvetlil dôvody zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie\na zamietnutia žaloby, tiež uviedol podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, zhrnul skutkový\nstav a tiež ako právne vec posúdil, v potrebnom rámci sa vyjadril aj k námietkam sporových strán,\npreto napadnuté rozhodnutie nemožno z hľadiska námietok dovolateľa považovať za arbitrárne, resp.\nnedostatočne odôvodnené a z tohto dôvodu za vykazujúce vadu zmätočnosti v zmysle ust. § 420 písm.\nf) CSP, ktorá by znamenala porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces.\n39. Dovolací súd preto dospel k záveru, že v danej veci nejde o taký prípad zmätočnosti ako namieta\ndovolateľ. Skutočnosť, že žalobca mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu nebolo odôvodnené\npodľa jeho predstáv, nezakladá vadu podľa ust. § 420 písm. f) CSP. Sama polemika s rozhodnutím\nodvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či kritika jeho\nprístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, nie je spôsobilá založiť prípustnosť dovolania podľa\nust. § 420 CSP ani podľa ust. § 421 ods. 1 CSP.\n40. Dovolací súd uzatvára, že na základe vyššie uvedených dôvodov boli vo vzťahu k tejto časti dovolania\nsplnené podmienky pre jeho odmietnutie podľa § 447 písm. c) CSP ako podaného proti rozhodnutiu,\nproti ktorému nie je dovolanie prípustné.\nK námietke nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 421 ods. 1 CSP)\n41. Dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodzoval primárne z ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého\ndovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Dovolací súd ešte poznamenáva, že pokiaľ\ndovolateľ v bode IV. svojho dovolania odôvodnil prípustnosť dovolania súčasne z dôvodov v zmysle §\n421 ods. 1 písm. a), písm. b) ako aj písm. c) CSP, takéto odôvodnenie prípustnosti dovolania možno\npovažovať za vnútorne rozporné, keďže nie je možné súčasne tvrdiť (ak ide o rovnakú právnu otázku),\nže došlo pri jej riešení odvolacím súdom k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe [písm. a)], že v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená [písm. b)] a tiež, že je dovolacím súdom\nriešená rozdielne [písm. c)]. Napriek tomu dovolací súd v snahe porozumieť dovolateľovi a zodpovedať\nprípadne doposiaľ dovolacím súdom nezodpovedané relevantné právne otázky, pristúpil aj k posúdeniu\ndovolania v tomto rozsahu.\n42. Pre dovolanie prípustné podľa § 421 CSP platí, že ho možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\n43. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Pokiaľ\ndovolateľ nevymedzí ním tvrdený dovolací dôvod uvedeným spôsobom, je to dôvodom pre odmietnutie\ndovolania podľa ustanovenia § 447 písm. f) CSP, podľa ktorého dovolací súd odmietne dovolanie, ak\nnie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi, alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené\nspôsobom uvedeným v § 431 až § 435.\n44. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa opiera o § 421 ods. 1 písm. b) CSP, by mal dovolateľ:\na/ konkretizovať právnu otázku, ktorá je pre konanie kľúčová, a ktorá doposiaľ nebola predmetom\n\nposúdenia zo strany dovolacieho súdu a b/ uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená.\nSama polemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti\njeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky významovo\nnezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 CSP.\n45. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP, musí mať\ncharakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku hmotnoprávnu alebo procesnoprávnu (nie\nskutkovú), na vyriešení ktorej spočívalo napadnuté rozhodnutie. Právna otázka, na vyriešení ktorej\nnespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu, teda vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným\nv rozhodnutí odvolacieho súdu, aj keby bola v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť\npovažovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Dôvodnosť prípustnosti dovolania podľa ust. §\n421 ods. 1 písm. b) CSP predpokladá, že právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej dovolací\nsúd dosiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil.\nZákladným predpokladom prípustnosti dovolania je, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej činnosti\ndoposiaľ neposudzoval právnu otázku nastolenú dovolateľom (t. j. právne posúdenie veci odvolacím\nsúdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí).\n46. Posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo\nči zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery prichádza do úvahy až vtedy,\nak je dovolanie procesne prípustné (R 54/2012).\n47. Dovolateľ namietané nesprávne právne posúdenie podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP vidí\nv nesprávnom posúdení otázky, ohľadom skutočnosti, že odvolací súd neriešil preukázanie platnosti\nkúpnej zmluvy č. 2001-04-01 zo dňa 1.4.2001 medzi žalobcom a žalovaným, resp. jej riešenie považoval\nza irelevantné, neriešil preukázanie platnosti zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného\na spoločnosťou ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK, a s tým spojené naplnenie podmienok pre zmluvnú pokutu.\nDovolateľ paradoxne (v kontexte toho, že vyvodzuje nesprávne právne posúdenie odvolacím súdom pri\ndoposiaľ neriešenej právnej otázke), poukazuje vo svojom dovolaní na rozhodnutie najvyššieho súdu\nz 2. 4. 1998, sp. zn. 3Obo 7/98 (publikované v ZSR 14/1999), podľa ktorého: „Záväzok z dohody o\nzmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, a preto jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný\nzáväzok. Ak k vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky akcesorického záväzku, ktorý\nmal zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti.“, a domáha sa jeho aplikácie, tvrdiac tým judikatórny\nodklon. Z citovaného rozhodnutia dovolateľ ako správne právne posúdenie dovodzuje, že „žalobca\nuzatvorením zmluvy a jej plnením preukázal existenciu hlavného záväzku a v zmysle uvedenej judikatúry\nmá nárok na zmluvnú pokutu.“\n48. V ďalšom texte dovolania svoju konštatáciu odôvodňuje skutkovými okolnosťami, pričom zároveň\npoukazuje na zjavný rozpor, majúc za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia vyššie\nuvedenej právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd jednak odklonil ustálenej rozhodovacej prace,\nzároveň, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená ako aj, že je dovolacím\nsúdom rozhodovaná rozdielne.\n49. V nadväznosti na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že otázka posúdenia ne/platnosti kúpnej\nzmluvy medzi sporovými stranami, resp. že jej riešenie považoval odvolací súd za irelevantné vo väzbe\nna naplnenie podmienok na priznanie zmluvnej pokuty žalobcovi, nie je otázkou, na ktorej riešení by\nodvolací súd založil svoje rozhodnutie. Rozhodujúcou skutočnosťou pre rozhodnutie odvolacieho súdu\nbolo, že nedošlo k porušeniu povinnosti žalovaného podľa kúpnej zmluvy, keďže žalobca si písomne\nneobjednal dodanie tovaru ani žalovanému od žalobcu nebola v písomnej forme doručená presná\ndispozícia dodania tovaru najmenej 5 dní pred odoslaním, preto sa žalovaný nedostal do omeškania s\ndodaním tovaru ani do omeškania viac ako 14 dní, čo by podľa bodu 8.5 zmluvy mohlo spôsobiť vznik\nnároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, čoho dôvodom preto nevznikla ani povinnosť žalovaného\ndodať tovar, a teda ani nemohlo vzniknúť omeškanie s dodávkou tohto tovaru spôsobujúce vznik nároku\nžalobcu na zmluvnú pokutu. Dovolateľ vlastne tvrdí, že stačí mať platne uzavretú zmluvu a podľa nej\nplniť, čím automaticky vzniká nárok na zmluvnú pokutu. Takejto úvahe, prirodzene, nemožno vyhovieť.\n50. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\nna zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou\naplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)\n\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n51. Dovolací súd pri interpretácii ust. § 421 ods. 1 CSP zdôrazňuje, že prípustnosť dovolania podľa\ntohto ustanovenia je limitovaná tým, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nurčitej, dovolateľom formulovanej právnej otázky. Hoci dovolateľ výslovne nesformuloval žiadnu právnu\notázku, z obsahu jeho dovolania vyplýva, že nesúhlasí s názorom odvolacieho súdu, ktorým konštatoval\npotrebu písomných objednávok pre naplnenie predpokladu o porušení zmluvnej povinnosti v prípade, že\nzmluvná pokuta zabezpečuje práve plnenie podľa danej zmluvy. Dovolateľ sa snaží o revíziu takéhoto\nprávneho názoru poukazom na to, že zmluva bola riadne plnená a následne očakával jej plnenie aj\nna základe inej formy objednávok (telefax medzi subjektami odlišnými od zmluvných strán), a teda, že\nnásledne tvrdené neplnenie aj takýchto objednávok znamená porušenie zmluvy.\n52. Podľa § 272 ods. 1 OBZ zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených\nv zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva\nuzavrela v písomnej forme. Podľa § 272 ods. 2 OBZ ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie,\nže sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť\niba písomne.\n53. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí výslovne uvádza (body 88 až 90 rozhodnutia odvolacieho\nsúdu), že „z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva povinnosť objednávky s tým, že presná dispozícia\ndodania mala byť predávajúcemu v písomnej forme doručená najmenej 5 dní pred odoslaním tovaru.\nŽalobca v tejto súvislosti uviedol, že všetky objednávky a dodanie tovaru boli po vzájomnej dohode\nvykonávané osobne alebo telefonicky. S takouto argumentáciou žalobcu o neskoršej ústnej dohode\nohľadne objednávok, resp. dispozície dodávok, sa však pre tento zmluvný vzťah nie je možné stotožniť,\npretože strany sporu sa v bode 8.8 článku VIII. predmetnej kúpnej zmluvy dohodli na tom, že akákoľvek\nzmena zmluvy je možná iba v písomnej forme. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že žiadna písomná\ndohoda o zmene zmluvy v tomto smere nebola uzavretá.“ Uvedené skutkové zistenia a z nich vyvodený\nzáver odvolacieho súdu nijako žalobca počas konania nevyvrátil, z celého vykonaného dokazovania\nje zjavné, že mylne vychádza z toho, že k porušeniu povinnosti došlo napriek tomu, že nebol splnený\nprimárny predpoklad vzniku povinnosti žalovaného plniť, a to písomná objednávka.\n54. Pre dosiahnutie záverov predkladaných dovolateľom je potom potrebné aplikovať všeobecnú úpravu\nobsiahnutú v § 272 ods. 2 OBZ vzťahujúcu sa na obchodné záväzkové vzťahy. Aplikácia uvedeného\nzákonného ustanovenia súdu ukladá skúmať obsah zmluvy uzatvorenej medzi zmluvnými stranami a\nv závislosti od toho, či si zmluvné strany v zmluve dohodli povinnosť zmeniť alebo zrušiť zmluvu len\npísomne, prijať záver, či bolo možné zmluvu zmeniť alebo zrušiť len písomne. Aplikácia § 272 ods. 2\nOBZ tak súdom aj v prípade písomne uzatvorenej zmluvy umožňuje prijať záver, že takúto zmluvu je\nmožné zmeniť alebo zrušiť, aj na základe ústnej dohody zmluvných strán, ak sa zmluvné strany v zmluve\nvýslovne nedohodli inak (porovnaj rozsudok najvyššieho súdu zo 16. mája 2006 sp. zn. 1Obdo/26/2004),\npričom z vykonaného dokazovania je zjavné, že práve zmluvná dohoda o možnej zmene zmluvy výlučne\npísomnou formou bola predmetom posúdenia odvolacím súdom.\n55. Podľa ust. § 448 CSP, dovolací súd zamietne dovolanie, ak dovolanie nie je dôvodné.\n56. Dovolací súd vzhľadom na prípustnosť dovolania v časti dôvodov v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm. b)\nCSP týkajúcich sa položenej právnej otázky, uskutočnil vo veci meritórny prieskum. Z právnych záverov\ndovolacieho súdu vyššie formulovaných k zodpovedaniu právnej otázky podstatnej pre rozhodnutie\nsporu, vyplýva, že odvolací súd napadnutým rozsudkom rozhodol vecne správne, ak nevyhovenie žalobe\n(okrem iného) založil na závere, že nemohlo dôjsť k porušeniu povinnosti žalovaným, pokiaľ jej splnenie\npredpokladalo písomnú formu úkonu objednávky, ktorá v konaní preukázaná nebola.\n57. Dovolací súd tu však akcentuje, že odvolací súd zároveň vyslovil aj primárny záver o tom, že\nsamotné dojednanie o zmluvnej pokute je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom k tomto\nzáveru dovolateľ nesformuloval žiadnu relevantnú právnu otázku a táto úvaha odvolacieho súdu tak\nnebola ani predmetom skúmania dovolacím súdom. Dovolací súd tu len pre úplnosť poukazuje na\nto, že nevzhliadol arbitrárne závery odvolacieho súdu aj s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax\ndovolacieho súd formulovanú napr. rozsudkom najvyššieho súdu z 24.3.2006, sp. zn. 1 Obdo V 93/2004,\n\npodľa ktorého „zmluvná pokuta plní okrem zabezpečovacej funkcie aj funkciu paušalizovanej náhrady\nškody. Aj keď právo na zmluvnú pokutu vzniká bez ohľadu na vznik škody, medzi zmluvnou pokutou a\nškodou vzniknutou porušením zabezpečenej zmluvnej povinnosti existuje súvislosť. Priznanie zmluvnej\npokuty mnohonásobne prevyšujúcej právo, ktoré zabezpečuje, by viedlo k celkom neodôvodnenému\nmajetkovému prospechu oprávneného a znamenalo by neúmerne prísnu a bezdôvodnú sankciu, ktorá\nnie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty.“\n58. Dovolanie žalobcu bolo preto v tejto časti posúdené ako nedôvodné. Z tohto záveru, v spojení s\npredtým konštatovanou neprípustnosťou dovolania z hľadiska dôvodov v zmysle § 420 písm. f) CSP [§\n447 písm. c) CSP], dovolací súd vo výsledku rozhodol meritórne o zamietnutí dovolania podľa § 448 CSP.\n59. Žalovaný bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP), preto mu vznikol\nnárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd\npodľa ust. § 453 ods. 1 CSP vo väzbe na § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady\ntrov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným\nuznesením (§ 262 ods. 2 CSP).\n60. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 2 : 1.\n61. K tomuto rozhodnutiu sa pripája odlišné stanovisko členky senátu JUDr. Lenky Praženkovej.\nOdlišné stanovisko členky senátu JUDr. Lenky Praženkovej vo veci sp. zn. 5Obdo 14/2023 : Metalfin\nc/a Carmeuse\n1. V súlade s § 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch pripájam k rozsudku Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 25. apríla 2024 vo veci sp. zn. 5Obdo/14/2023 odlišné stanovisko.\nNestotožňujem sa totiž s väčšinou senátu o zamietnutí dovolania žalobcu a s konštatáciou dostatočného,\nzrozumiteľného, presvedčivého, teda riadneho odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď podľa môjho\nnázoru bolo potrebné rozhodnutie odvolacieho súdu na základe podaného dovolania podľa § 420\npísm. f/ CSP zrušiť a vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Tento názor\nzastávam aj napriek skutočnosti, ktorú si ako vážnu uvedomujem, že celé súdne konanie trvalo od\n23.3.2004 (!), teda k dnešnému dňu by to bolo už 20 rokov, čo je mimoriadne nepriaznivá dĺžka súdneho\nkonania, avšak mám za to, že snaha o uzavretie sporu nemôže ísť na úkor kvality a zrozumiteľnosti\nkonečného rozhodnutia vo veci. Ako vyplýva z konštantnej judikatúry pod porušenie práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP možno zahrnúť aj právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia (nielen na uvedenie „aspoň nejakých“ dôvodov, ale dostatočných argumentov reagujúcich\nna relevantné námietky odvolateľa zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom, pričom k naplneniu tohto\ndovolacieho dôvodu nedochádza len úplnou absenciou odôvodnenia, ale aj jeho nedostatočnosťou\nalebo nezrozumiteľnosťou, či svojvoľnosťou - viď napr. II. ÚS 419/2021), ako aj právo na predvídateľnosť\nrozhodnutia a na zachovanie rovnosti strán v konaní. Pod pojmom „nesprávny procesný postup“,\nktorý odôvodňuje prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP v zmysle aktuálnej judikatúry\nústavného súdu možno rozumieť faktickú činnosť alebo nečinnosť súdu, procedúru prejednania veci (to,\nako súd viedol spor), znemožňujúcu strane sporu plnohodnotnú realizáciu jej procesných oprávnení,\nmariacu možnosť jej aktívnej účasti na konaní, ale aj absenciu odôvodnenia súdneho rozhodnutia,\njeho nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť, či svojvoľnosť, nezabezpečujúcu všetky\natribúty a garancie spravodlivej súdnej ochrany. Nemožno totiž oddeľovať procesný postup súdu a\nrozhodnutie, ktoré je jeho sumárom a výsledkom, pretože celý faktický procesný postup súdu a naň\nnadväzujúci myšlienkový pochod hodnotenia skutkového stavu a jeho subsumovania pod relevantnú\nprávnu normu je stelesnený v odôvodnení rozhodnutia súdu a práve cez odôvodnenie rozhodnutia musí\nbyť preskúmateľný (pozri aj nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 120/2020 z 21. januára 2021, body 37\naž 41).\n2. Pri tak dlhotrvajúcom spore a obzvlášť v situácii, že odvolací súd zásadne zmení rozhodnutie súdu\nprvej inštancie tak v skutkových záveroch, ako aj v právnych záveroch, ako to bolo i v tomto prípade,\nkeďže súd prvej inštancie žalobe (až na nepatrnú časť nároku na úrok z omeškania) vyhovel, ale\nodvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietol, je úloha odvolacieho súdu na riadne odôvodnenie svojho\nzmeňujúceho rozhodnutia mimoriadne dôležitá a náročná. Obzvlášť, ak svoje rozhodnutie zakladá popri\nzmene skutkových okolností (po zopakovanom alebo doplnenom dokazovaní) aj na inom právnom\n\nposúdení veci, keď vlastne skladá skutkový stav na novo zo svojich vlastných zistení z dokazovania,\nčo vyžaduje aj náležité odôvodnenie v odvolacom rozhodnutí, pričom pre zrozumiteľnosť rozhodnutia,\nzároveň odvolací súd vysvetlí, v akej časti vychádza zo skutkového stavu zisteného súdom prvej\ninštancie, a prípadne či tento skutkový stav inak právne posudzuje. Podľa § 383 CSP odvolací súd\nje viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie\nzopakuje alebo doplní. Nedá sa podľa mňa považovať za dostatočne odôvodnené rozhodnutie, ak\nodvolací súd, napr. v rozhodnutí nevysvetlí aké dôkazy zopakoval, prípadne doplnil a čo z nich zistil, teda\nak jasne nevymedzí, v ktorej časti nie je viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie. V\ndanom prípade bolo pred súdom prvej inštancie vykonané rozsiahle dokazovanie od výsluchov svedkov,\nlistinných dôkazov, cez znalecké posudky. Tieto dôkazy súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí\nriadne uviedol a vyhodnotil. V zmeňujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu v predmetnej veci som sa\nvšak nedozvedela, ktoré dôkazy odvolací súd opakoval alebo doplnil, prečo niektoré navrhnuté dôkazy\nnepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť, a v ktorej časti vychádzal zo skutkového stavu\nzisteného súdom prvej inštancie, len inak ho právne posúdil, alebo prečo určité súdom prvej inštancie\nzistené skutkové okolnosti považoval za pre vec nepodstatné a nevychádzal z nich. Strany sporu by\nmali záverečnému rozhodnutiu súdu porozumieť, mali by dostať odpovede na relevantné sporné otázky,\nči námietky vznesené počas súdneho konania a (v tomto prípade) žalobca by mal dostať zrozumiteľnú\nodpoveď a riadne vysvetlenie konkrétnych dôvodov, pre ktoré nebolo jeho žalobe odvolacím súdom po\ntakmer 20 rokoch trvania sporu a vykonaného rozsiahleho dokazovania vyhovené. Na základe dovolania\nžalobcu po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu a súdneho spisu,\nsom dospela k záveru, že dôvody rozhodnutia odvolacieho súdu nie sú dostatočné, zrozumiteľné a úplné,\npričom vzhľadom k tomu, že tento nedostatok sa týka vysvetlenia rozhodujúcich dôvodov, na ktorých\nodvolací súd postavil svoje žalobu zamietajúce rozhodnutie, mám za to, že toto porušenie dosahuje\nv tomto prípade takú intenzitu, že spôsobilo porušenie práva na spravodlivý proces, a preto malo byť\ndovolaniu žalobcu pre naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f/ CSP vyhovené.\n3. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 12Cb/4/2011-1541 zo dňa 18. septembra 2019 žalobe v poradí\nuž štvrtý krát vyhovel (okrem, v porovnaní s vyhovujúcou časťou, nepatrnej časti úrokov z omeškania),\npretože dospel k záveru, že zmluvná pokuta nie je neprimerane vysoká, a že žalovaný porušil zmluvnú\npovinnosť touto pokutou zabezpečovanú - dodať a dodávať tovar žalobcovi. Odvolací súd rozsudkom č.\nk. 4Cob/123/2020-1985 zo dňa 12. decembra 2022 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v\ncelom rozsahu zamietol. Odvolací súd uzavrel oproti súdu prvej inštancie, že dohoda o zmluvnej pokute\nje absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože výška zmluvnej\npokuty je neprimerane vysoká, ako aj, uzavrel, že z dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný porušil\nsvoju povinnosť dodávať žalobcovi tovar, ale naopak z dokazovania vyplynulo, že žalobca nepreukázal,\nže by si u žalovaného vôbec písomne dodanie tovaru objednal.\n4. Neplatnosť dohody o zmluvnej pokute odôvodnil odvolací súd tým, že je v príkrom rozpore s hodnotou\nzabezpečovanej pohľadávky za jednotlivé samostatné dodávky tovaru vo vopred neurčenej výške, keď\nnajvyššia hodnota objednávky žalobcu v priebehu roku 2001 bola 4 677,57 eura o čom svedčí faktúra\nžalobcu č. 215025 z mája 2001, ku ktorej nesplneniu by bola zmluvná pokuta 500 000,- eur neprimerane\nvysoká. Treba podotknúť, že v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení sp. zn. (3Cob/70/2014) odvolací\nsúd uložil súdu prvej inštancie zaoberať sa platnosťou Dohody o zmluvnej pokute, či nie je uzavretá v\nrozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Súd prvej inštancie sa s uvedenou otázkou\nzaoberal aj v širšom zmysle, posudzoval aj prax akú medzi sebou strany zmluvy zaviedli, vykonal\nznalecké dokazovanie k posúdeniu hodnoty zabezpečovanej povinnosti, vykonal výsluchy svedkov,\ndokazovanie listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že dohoda o zmluvnej pokute bola uzavretá platne.\nUvedené podrobne odôvodnil v rozsudku, vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomných\nsúvislostiach a vec právne posúdil.\n5. Nebudem posudzovať správnosť právneho posúdenia platnosti predmetnej dohody o zmluvnej\npokute zo strany súdu prvej inštancie, či odvolacieho súdu, pretože to v rámci dovolacieho prieskumu\npodľa § 420 CSP dovolaciemu súdu neprináleží, avšak považujem v súvislosti s otázkou riadneho\nodôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu uviesť, že uvedená zmluvná pokuta bola podľa zistenia\nsúdu prvej inštancie dohodnutá v Kúpnej zmluve\nč. 2001-04-01 zo dňa 1.4.2001 pre prípad\nzabezpečenia plnenia povinnosti nedodávať tovar mimo teritória v čl. 1.2 zmluvy (Maďarsko) inej\nosobe ako žalobcovi, ako aj pre prípad zabezpečenia povinnosti dodať objednaný tovaru do 14 dní od\nobjednávky. Vzhľadom na tento rozsah dohody o zmluvnej pokute zabezpečujúcej plnenie viacerých\n\npovinností je úvaha odvolacieho súdu uvedená v dovolaním napadnutom rozsudku o neprimeranosti\nzmluvnej pokuty pre jej výšku a o absolútnej neplatnosti dohody o zmluvnej pokute z tohto dôvodu\nnedostatočná, z môjho pohľadu veľmi zjednodušená a nezodpovedajúca obchodnoprávnej úprave.\nOdvolací súd v odôvodnení rozhodnutia k neprimeranosti zmluvnej pokuty, neuvádza, že by zohľadnil\nvšetky pokutou zabezpečované povinnosti, resp. rozsah a význam týchto zabezpečovaných povinností.\nV odôvodnení teda absentuje úvaha súdu o hodnote a význame zabezpečovanej povinnosti pri vzniku\nvzťahu, kedy došlo aj k dohode o výške zmluvnej pokuty. Dôvody súdu tiež opomínajú skutočnosť, že\naj prípadné dojednanie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty v zmysle § 301 Obchodného zákonníka\nnemožno kvalifikovať ako neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ale odpoveďou\nna námietku neprimeranosti zmluvnej pokuty v obchodnoprávnom vzťahu je aplikácia moderačného\npráva súdu podľa § 301 Obchodného zákonníka, a to až na primeranú výšku pokuty, teda na výšku\npokuty zodpovedajúcu hodnote a významu zabezpečovaného a porušeného záväzku. Zmluvná pokuta\nmôže byť aj vysoká, ak z pohľadu veriteľa išlo o zabezpečenie kľúčového záväzku alebo záväzku, ktorý\nnestrpel omeškanie, alebo od ktorého bol veriteľ existenčne závislý. Vysoká zmluvná pokuta by mohla\nbyť ponechaná aj vtedy, ak sa pre dlžníka tzv. „oplatilo“ na úkor veriteľa nesplniť uvedený záväzok.\nLimit moderácie je stanovený len pre obchodnozáväzkové vzťahy, a to do výšky škody vzniknutej do\nrozhodnutia súdu porušením zabezpečovanej povinnosti. V rozpore s dobrými mravmi preto nemôže\nbyť výška pokuty ako takej. Musela by k tomu pribudnúť ďalšia okolnosť (posúdenie prípadu v danom\nčase, mieste a vo vzájomnom konaní účastníkov vzťahu), ktorá by dohodu o pokute kvalifikovala ako\ntzv. dohodu v rozpore s dobrými mravmi. Posudzovanie absolútnej neplatnosti zmluvnej pokuty len na\nzáklade jej výšky, je aj v zmysle doktríny neprijateľný. Napr. ak je riziko nesplnenia povinnosti dlžníkom\nvyššie alebo neodhadnuteľné pri uzavieraní vzťahu, je na mieste aj prísnejšia, dôraznejšia sankcia\nna zabezpečenie plnenia tohto dlžníka. Posúdením platnosti dohody o zmluvnej pokute nielen podľa\nvýšky zmluvnej pokuty sa odvolací súd vôbec nezaoberal, resp. v odôvodnení takáto úvaha nie je\nuvedená a v dôvodoch je absolútna neplatnosť dohody o zmluvnej pokute tak vysvetlená len veľmi\nzjednodušene. Takéto zdôvodnenie vyslovenej absolútnej neplatnosti dohody o zmluvnej pokute je z\nmôjho i doktrinálneho pohľadu nedostatočné, pretože neobsahuje vysvetlenie všetkých atribútov, ktoré\nby sa mali pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty a platnosti dohody o nej zvažovať.\n6. Odvolací súd tiež podľa môjho názoru v odôvodnení nevychádzal zo skutkového stavu zisteného\ndokazovaním pred súdom prvej inštancie v tej časti, kde dokazovanie neopakoval (hoci toto ťažko pre\nabsenciu dôvodovo vzťahu k vykonanému dokazovaniu pred odvolacím súdom určiť). Opomenul pri\nposudzovaní otázky dodržania zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného a posudzovaní zadávania\nobjednávky zo strany žalobcu zohľadniť prax akú medzi sebou v obchodnom vzťahu tieto sporové strany\nzaviedli pri zadávaní objednávok zo strany žalobcu, ktorú skutkovo zistil súd prvej inštancie, ako i fakt,\nže písomná forma objednávok vyplynula len z dohody sporových strán (resp. právneho predchodcu\nžalovaného so žalobcom), a preto aj prípadné nedodržanie tejto dohodnutej formy objednávok by\nspôsobilo len relatívnu neplatnosť objednávacieho úkonu (teda tejto neplatnosti je potrebné sa dovolať v\n4 - ročnej premlčacej lehote). Bez dostatočného vyhodnotenia a posúdenia vyššie uvedeného, odvolací\nsúd v bode 94. odôvodnenia uzavrel, že žalobca nepreukázal, že by si u žalovaného dodávku jeho\ntovaru objednal. Následne vlastne odobril konanie žalovaného, že aj keby v tom období dodával tovar\ninému subjektu do Maďarska ako bol žalobca (hoci sa to podľa odvolacieho súdu ani nepreukázalo),\ntak takéto konanie by bolo pochopiteľné a napriek obsahu zmluvy ospravedlniteľné, nakoľko účelom\nkaždého podnikania je vytváranie zisku (pozn. povinnosť nedodávať tovar do Maďarska cez iné osoby\nako žalobca bola krytá zmluvnou pokutou). Záver odvolacieho súdu v bode 93. a 94. odôvodnenia je\nnelogický, zjednodušený a nevychádza z vykonaných dôkazov a zisteného skutkového stavu. Opomína\naj obsah predmetnej zmluvy, kde bolo obmedzenie dodávať tovar priamo do Maďarska zo strany\nžalovaného bez žalobcu, preto ak žalovaný dodával priamo spoločnosti ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK Kft.\nso sídlom v Maďarsku, čo v dôvodoch uvádza odvolací súd, vychádza nezrozumiteľne jeho záver\no neporušení predmetnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného v\nčl. VIII., ako aj záver o irelevantnosti zaoberať sa platnosťou zmluvy (predloženej len v kópii) medzi\nKalcit s.r.o. - právnym predchodcom žalovaného a spoločnosťou ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK Kft. Touto\nzmluvou totiž žalovaný zdôvodňoval dodávanie tovaru do Maďarska a jej platnosť žalobca namietal\n(ako aj skutočnosť, že nebola predložená v origináli), pričom jeho námietky zostali bez vysporiadania\nsa zo strany odvolacieho súdu a bez odpovede na ne v odôvodnení rozsudku, hoci paradoxne v\npredchádzajúcom zrušujúcom uznesení (sp. zn. 3Cob/1/2011) odvolací súd uložil súdu prvej inštancie\nplatnosťou tejto zmluvy sa zaoberať, rovnako aj zistiť v akom rozsahu boli uskutočnené dodávky podľa\nfaktúr a dodacích listov, predložených žalobcom a následne aj posúdiť platnosť kúpnej zmluvy, z ktorej\n\nsi žalobca uplatňuje svoj nárok. Z môjho pohľadu aj pri týchto úvahách odvolací súd opätovne opomenul\nvysvetliť a posúdiť dôkazy v prospech žalobcu, ktorými preukazoval, alebo z ktorých vyplynula súdu prvej\ninštancie prax akú medzi sebou zmluvné strany pri objednávaní tovaru zaviedli (objednávanie tovaru\nosobne a telefonicky) a akceptoval bez riadneho preukázania tvrdenia žalovaného, ktorý sa dokonca v\nkonaní bránil aj tým, že o žiadnej dohode so žalobcom nevie a žiaden tovar mu nedodával. Odvolací súd\nnevenoval pozornosť a nevysporiadal sa so skutočnosťou, že žalobca presne konkretizoval faktúry, ktoré\nboli žalovanému na základe zmluvy č. 2001-04-01 a uskutočnenej dodávky tovaru vystavené, a ktoré boli\nžalovaným aj uhradené. Vysvetlenie týchto sporných skutočností bolo z môjho pohľadu pre posúdenie,\nale aj pre zrozumiteľné vysvetlenie záveru odvolacieho súdu o neporušení povinnosti žalovaného za\nkľúčové.\n7. Odvolací súd nariadil pojednávanie, na ktorom zopakoval dokazovanie vo veci samej, pričom svoje\nrozhodnutie odôvodnil inými skutkovými zisteniami ako pôvodne ustálil súd prvej inštancie, konštatujúc,\nže žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu však nie je zrejmé\naké dokazovanie opakoval a čo z konkrétne zopakovaných dôkazov vyvodil. Faktom je, že odvolací súd\nnezopakoval, napr. výsluchy svedkov, či znalecké dokazovanie, či dokazovanie uhradenými faktúrami\nžalobcu, a pritom v odôvodnení absentuje ako výsledky skutkových zistení súdu prvej inštancie z\ntýchto pred súdom prvej inštancie vykonaných a odvolacím súdom nezopakovaných dôkazov posúdil,\nprípadne, prečo ich nebral do úvahy ako dôkazy relevantné pre rozhodnutie veci, hoci tieto dôkazy\nboli vykonávané jednak k posúdeniu obsahu predmetnej zmluvy, obchodnej praxe, ktorú si zmluvné\nstrany medzi sebou zaviedli - čo bolo podstatné k posúdeniu vzniku povinnosti plniť zmluvnú pokutu,\nako aj k posúdeniu, či bola zadaná objednávka, ktorú žalovaný nesplnil a ako prebiehalo obchodovanie\ndo januára 2002, ako aj dôkazy (napr. znalecké posudky) vykonané pre účel posúdenia primeranosti\nzmluvnej pokuty. Z obsahu rozsudku odvolacieho súdu vôbec nevyplýva aké dôkazy odvolací súd\nzopakoval, pri ktorých záveroch vychádzal zo skutkových zistení súdu prvej inštancie a pri ktorých\nzo svojich zistení v opakovanom dokazovaní a absentuje aj vyhodnotenie dôkazov vo vzájomných\nsúvislostiach. Pritom v prípade rozhodnutia odvolacieho súdu nešlo len o iné právne posúdenie, ale aj\no iné zistené skutkové závery.\n8. V posudzovanom prípade teda podľa môjho názoru nie je z rozsudku odvolacieho súdu dostatočne\nzrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov vychádzal, akými podstatnými úvahami sa pri svojom\nrozhodovaní riadil, ako ich posudzoval. Nevyhodnotil dôkazy vykonané na preukázanie kľúčových\notázok, na ktorých postavil svoje rozhodnutie - a to v prvom rade o neprimeranosti zmluvnej pokuty\na z nej záver o neplatnosti dohody o zmluvnej pokute, a v druhom rade o neporušení povinnosti\nžalovaného, keďže žalobca nedal žiadnu písomnú objednávku. Odvolací súd tak neodôvodnil napadnutý\nrozsudok spôsobom zodpovedajúcim zákonu, pretože v kľúčových sporných otázkach nevysvetlil jasne\na zrozumiteľne, prečo rozsudok súdu prvej inštancie zmenil. Odôvodnenie odvolacieho rozsudku síce\nobsahuje viaceré dôvody (zo 43 strán rozsudku venuje vlastnému odôvodneniu a posúdeniu veci po\nzosumarizovaní priebehu konania, rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolania žalovaného a vyjadrenia\nžalobcu k odvolaniu, cca 3 a pol strany), avšak vzhľadom na dĺžku konania, rozsah dokazovania a\nvznesené sporné otázky, absentuje pre vyššie uvedené závery odvolacieho súdu o neprimeranosti\nzmluvnej pokuty a neporušení zmluvy zo strany žalovaného logické a jasné vysvetlenie jednotlivých\nzákonných predpokladov, ktorých naplnenie je pre jeho závery podstatné. Absentuje vysporiadanie sa s\nrelevantnými tvrdeniami žalobcu a dôkazmi, ktorými preukazoval jeho tvrdenia (napríklad k primeranosti\nzmluvnej pokuty - nevyhodnotenie znaleckého dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie,\nhoci nové znalecké dokazovanie nariadené odvolacím súdom s iným záverom nebolo, k neporušeniu\nzmluvnej povinnosti žalovaného - nevyhodnotenie zavedenej obchodnej praxe, nevyhodnotenie výziev\nIng. Kseňáka adresovaným Ing. Wesslénymu, nevyhodnotenie svedeckých výpovedí, keďže pred\nodvolacím súdom svedecké výpovede opakované neboli, posúdenie platnosti zmluvy uzavretej medzi\npredchodcom žalovaného a spoločnosťou ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK Kft., pričom mám za to, že bolo\nvýznamné, keďže sa ňou preukazovali dodávky tovaru zo strany žalovaného uvedenej spoločnosti\ndo Maďarska a v tej súvislosti teda logické vysvetlenie na základe čoho bolo dodávané žalovaným\nspoločnosti ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK Kft., keď malo byť tejto spoločnosti v zmysle predmetnej Kúpnej\nzmluvy č. 2001-04-01 dodávané prostredníctvom žalobcu). Preto považujem napadnutý rozsudok\nodvolacieho súdu za nedostatočne odôvodnený v otázkach kľúčových tak pre jeho čiastkové závery,\nako aj pre záverečné zamietajúce rozhodnutie, pričom na tieto vady rozhodnutia dovolateľ- žalobca vo\nsvojom dovolaní poukázal.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.\n\nOdlišné stanovisko členky senátu JUDr. Lenky Praženkovej vo veci sp. zn. 5Obdo 14/2023 : Metalfin\nc/a Carmeuse\n1. V súlade s § 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch pripájam k rozsudku Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 25. apríla 2024 vo veci sp. zn. 5Obdo/14/2023 odlišné stanovisko.\nNestotožňujem sa totiž s väčšinou senátu o zamietnutí dovolania žalobcu a s konštatáciou dostatočného,\nzrozumiteľného, presvedčivého, teda riadneho odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď podľa môjho\nnázoru bolo potrebné rozhodnutie odvolacieho súdu na základe podaného dovolania podľa § 420\npísm. f/ CSP zrušiť a vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Tento názor\nzastávam aj napriek skutočnosti, ktorú si ako vážnu uvedomujem, že celé súdne konanie trvalo od\n23.3.2004 (!), teda k dnešnému dňu by to bolo už 20 rokov, čo je mimoriadne nepriaznivá dĺžka súdneho\nkonania, avšak mám za to, že snaha o uzavretie sporu nemôže ísť na úkor kvality a zrozumiteľnosti\nkonečného rozhodnutia vo veci. Ako vyplýva z konštantnej judikatúry pod porušenie práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP možno zahrnúť aj právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia (nielen na uvedenie „aspoň nejakých“ dôvodov, ale dostatočných argumentov reagujúcich\nna relevantné námietky odvolateľa zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom, pričom k naplneniu tohto\ndovolacieho dôvodu nedochádza len úplnou absenciou odôvodnenia, ale aj jeho nedostatočnosťou\nalebo nezrozumiteľnosťou, či svojvoľnosťou - viď napr. II. ÚS 419/2021), ako aj právo na predvídateľnosť\nrozhodnutia a na zachovanie rovnosti strán v konaní. Pod pojmom „nesprávny procesný postup“,\nktorý odôvodňuje prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP v zmysle aktuálnej judikatúry\nústavného súdu možno rozumieť faktickú činnosť alebo nečinnosť súdu, procedúru prejednania veci (to,\nako súd viedol spor), znemožňujúcu strane sporu plnohodnotnú realizáciu jej procesných oprávnení,\nmariacu možnosť jej aktívnej účasti na konaní, ale aj absenciu odôvodnenia súdneho rozhodnutia,\njeho nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť, či svojvoľnosť, nezabezpečujúcu všetky\natribúty a garancie spravodlivej súdnej ochrany. Nemožno totiž oddeľovať procesný postup súdu a\nrozhodnutie, ktoré je jeho sumárom a výsledkom, pretože celý faktický procesný postup súdu a naň\nnadväzujúci myšlienkový pochod hodnotenia skutkového stavu a jeho subsumovania pod relevantnú\nprávnu normu je stelesnený v odôvodnení rozhodnutia súdu a práve cez odôvodnenie rozhodnutia musí\nbyť preskúmateľný (pozri aj nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 120/2020 z 21. januára 2021, body 37\naž 41).\n2. Pri tak dlhotrvajúcom spore a obzvlášť v situácii, že odvolací súd zásadne zmení rozhodnutie súdu\nprvej inštancie tak v skutkových záveroch, ako aj v právnych záveroch, ako to bolo i v tomto prípade,\nkeďže súd prvej inštancie žalobe (až na nepatrnú časť nároku na úrok z omeškania) vyhovel, ale\nodvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietol, je úloha odvolacieho súdu na riadne odôvodnenie svojho\nzmeňujúceho rozhodnutia mimoriadne dôležitá a náročná. Obzvlášť, ak svoje rozhodnutie zakladá popri\nzmene skutkových okolností (po zopakovanom alebo doplnenom dokazovaní) aj na inom právnom\nposúdení veci, keď vlastne skladá skutkový stav na novo zo svojich vlastných zistení z dokazovania,\nčo vyžaduje aj náležité odôvodnenie v odvolacom rozhodnutí, pričom pre zrozumiteľnosť rozhodnutia,\nzároveň odvolací súd vysvetlí, v akej časti vychádza zo skutkového stavu zisteného súdom prvej\ninštancie, a prípadne či tento skutkový stav inak právne posudzuje. Podľa § 383 CSP odvolací súd\nje viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie\nzopakuje alebo doplní. Nedá sa podľa mňa považovať za dostatočne odôvodnené rozhodnutie, ak\nodvolací súd, napr. v rozhodnutí nevysvetlí aké dôkazy zopakoval, prípadne doplnil a čo z nich zistil, teda\nak jasne nevymedzí, v ktorej časti nie je viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie. V\ndanom prípade bolo pred súdom prvej inštancie vykonané rozsiahle dokazovanie od výsluchov svedkov,\nlistinných dôkazov, cez znalecké posudky. Tieto dôkazy súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí\nriadne uviedol a vyhodnotil. V zmeňujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu v predmetnej veci som sa\nvšak nedozvedela, ktoré dôkazy odvolací súd opakoval alebo doplnil, prečo niektoré navrhnuté dôkazy\n\nnepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť, a v ktorej časti vychádzal zo skutkového stavu\nzisteného súdom prvej inštancie, len inak ho právne posúdil, alebo prečo určité súdom prvej inštancie\nzistené skutkové okolnosti považoval za pre vec nepodstatné a nevychádzal z nich. Strany sporu by\nmali záverečnému rozhodnutiu súdu porozumieť, mali by dostať odpovede na relevantné sporné otázky,\nči námietky vznesené počas súdneho konania a (v tomto prípade) žalobca by mal dostať zrozumiteľnú\nodpoveď a riadne vysvetlenie konkrétnych dôvodov, pre ktoré nebolo jeho žalobe odvolacím súdom po\ntakmer 20 rokoch trvania sporu a vykonaného rozsiahleho dokazovania vyhovené. Na základe dovolania\nžalobcu po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu a súdneho spisu,\nsom dospela k záveru, že dôvody rozhodnutia odvolacieho súdu nie sú dostatočné, zrozumiteľné a úplné,\npričom vzhľadom k tomu, že tento nedostatok sa týka vysvetlenia rozhodujúcich dôvodov, na ktorých\nodvolací súd postavil svoje žalobu zamietajúce rozhodnutie, mám za to, že toto porušenie dosahuje\nv tomto prípade takú intenzitu, že spôsobilo porušenie práva na spravodlivý proces, a preto malo byť\ndovolaniu žalobcu pre naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f/ CSP vyhovené.\n3. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 12Cb/4/2011-1541 zo dňa 18. septembra 2019 žalobe v poradí\nuž štvrtý krát vyhovel (okrem, v porovnaní s vyhovujúcou časťou, nepatrnej časti úrokov z omeškania),\npretože dospel k záveru, že zmluvná pokuta nie je neprimerane vysoká, a že žalovaný porušil zmluvnú\npovinnosť touto pokutou zabezpečovanú - dodať a dodávať tovar žalobcovi. Odvolací súd rozsudkom č.\nk. 4Cob/123/2020-1985 zo dňa 12. decembra 2022 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v\ncelom rozsahu zamietol. Odvolací súd uzavrel oproti súdu prvej inštancie, že dohoda o zmluvnej pokute\nje absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože výška zmluvnej\npokuty je neprimerane vysoká, ako aj, uzavrel, že z dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný porušil\nsvoju povinnosť dodávať žalobcovi tovar, ale naopak z dokazovania vyplynulo, že žalobca nepreukázal,\nže by si u žalovaného vôbec písomne dodanie tovaru objednal.\n4. Neplatnosť dohody o zmluvnej pokute odôvodnil odvolací súd tým, že je v príkrom rozpore s hodnotou\nzabezpečovanej pohľadávky za jednotlivé samostatné dodávky tovaru vo vopred neurčenej výške, keď\nnajvyššia hodnota objednávky žalobcu v priebehu roku 2001 bola 4 677,57 eura o čom svedčí faktúra\nžalobcu č. 215025 z mája 2001, ku ktorej nesplneniu by bola zmluvná pokuta 500 000,- eur neprimerane\nvysoká. Treba podotknúť, že v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení sp. zn. (3Cob/70/2014) odvolací\nsúd uložil súdu prvej inštancie zaoberať sa platnosťou Dohody o zmluvnej pokute, či nie je uzavretá v\nrozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Súd prvej inštancie sa s uvedenou otázkou\nzaoberal aj v širšom zmysle, posudzoval aj prax akú medzi sebou strany zmluvy zaviedli, vykonal\nznalecké dokazovanie k posúdeniu hodnoty zabezpečovanej povinnosti, vykonal výsluchy svedkov,\ndokazovanie listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že dohoda o zmluvnej pokute bola uzavretá platne.\nUvedené podrobne odôvodnil v rozsudku, vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomných\nsúvislostiach a vec právne posúdil.\n5. Nebudem posudzovať správnosť právneho posúdenia platnosti predmetnej dohody o zmluvnej\npokute zo strany súdu prvej inštancie, či odvolacieho súdu, pretože to v rámci dovolacieho prieskumu\npodľa § 420 CSP dovolaciemu súdu neprináleží, avšak považujem v súvislosti s otázkou riadneho\nodôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu uviesť, že uvedená zmluvná pokuta bola podľa zistenia\nsúdu prvej inštancie dohodnutá v Kúpnej zmluve\nč. 2001-04-01 zo dňa 1.4.2001 pre prípad\nzabezpečenia plnenia povinnosti nedodávať tovar mimo teritória v čl. 1.2 zmluvy (Maďarsko) inej\nosobe ako žalobcovi, ako aj pre prípad zabezpečenia povinnosti dodať objednaný tovaru do 14 dní od\nobjednávky. Vzhľadom na tento rozsah dohody o zmluvnej pokute zabezpečujúcej plnenie viacerých\npovinností je úvaha odvolacieho súdu uvedená v dovolaním napadnutom rozsudku o neprimeranosti\nzmluvnej pokuty pre jej výšku a o absolútnej neplatnosti dohody o zmluvnej pokute z tohto dôvodu\nnedostatočná, z môjho pohľadu veľmi zjednodušená a nezodpovedajúca obchodnoprávnej úprave.\nOdvolací súd v odôvodnení rozhodnutia k neprimeranosti zmluvnej pokuty, neuvádza, že by zohľadnil\nvšetky pokutou zabezpečované povinnosti, resp. rozsah a význam týchto zabezpečovaných povinností.\nV odôvodnení teda absentuje úvaha súdu o hodnote a význame zabezpečovanej povinnosti pri vzniku\nvzťahu, kedy došlo aj k dohode o výške zmluvnej pokuty. Dôvody súdu tiež opomínajú skutočnosť, že\naj prípadné dojednanie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty v zmysle § 301 Obchodného zákonníka\nnemožno kvalifikovať ako neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ale odpoveďou\nna námietku neprimeranosti zmluvnej pokuty v obchodnoprávnom vzťahu je aplikácia moderačného\npráva súdu podľa § 301 Obchodného zákonníka, a to až na primeranú výšku pokuty, teda na výšku\npokuty zodpovedajúcu hodnote a významu zabezpečovaného a porušeného záväzku. Zmluvná pokuta\n\nmôže byť aj vysoká, ak z pohľadu veriteľa išlo o zabezpečenie kľúčového záväzku alebo záväzku, ktorý\nnestrpel omeškanie, alebo od ktorého bol veriteľ existenčne závislý. Vysoká zmluvná pokuta by mohla\nbyť ponechaná aj vtedy, ak sa pre dlžníka tzv. „oplatilo“ na úkor veriteľa nesplniť uvedený záväzok.\nLimit moderácie je stanovený len pre obchodnozáväzkové vzťahy, a to do výšky škody vzniknutej do\nrozhodnutia súdu porušením zabezpečovanej povinnosti. V rozpore s dobrými mravmi preto nemôže\nbyť výška pokuty ako takej. Musela by k tomu pribudnúť ďalšia okolnosť (posúdenie prípadu v danom\nčase, mieste a vo vzájomnom konaní účastníkov vzťahu), ktorá by dohodu o pokute kvalifikovala ako\ntzv. dohodu v rozpore s dobrými mravmi. Posudzovanie absolútnej neplatnosti zmluvnej pokuty len na\nzáklade jej výšky, je aj v zmysle doktríny neprijateľný. Napr. ak je riziko nesplnenia povinnosti dlžníkom\nvyššie alebo neodhadnuteľné pri uzavieraní vzťahu, je na mieste aj prísnejšia, dôraznejšia sankcia\nna zabezpečenie plnenia tohto dlžníka. Posúdením platnosti dohody o zmluvnej pokute nielen podľa\nvýšky zmluvnej pokuty sa odvolací súd vôbec nezaoberal, resp. v odôvodnení takáto úvaha nie je\nuvedená a v dôvodoch je absolútna neplatnosť dohody o zmluvnej pokute tak vysvetlená len veľmi\nzjednodušene. Takéto zdôvodnenie vyslovenej absolútnej neplatnosti dohody o zmluvnej pokute je z\nmôjho i doktrinálneho pohľadu nedostatočné, pretože neobsahuje vysvetlenie všetkých atribútov, ktoré\nby sa mali pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty a platnosti dohody o nej zvažovať.\n6. Odvolací súd tiež podľa môjho názoru v odôvodnení nevychádzal zo skutkového stavu zisteného\ndokazovaním pred súdom prvej inštancie v tej časti, kde dokazovanie neopakoval (hoci toto ťažko pre\nabsenciu dôvodovo vzťahu k vykonanému dokazovaniu pred odvolacím súdom určiť). Opomenul pri\nposudzovaní otázky dodržania zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného a posudzovaní zadávania\nobjednávky zo strany žalobcu zohľadniť prax akú medzi sebou v obchodnom vzťahu tieto sporové strany\nzaviedli pri zadávaní objednávok zo strany žalobcu, ktorú skutkovo zistil súd prvej inštancie, ako i fakt,\nže písomná forma objednávok vyplynula len z dohody sporových strán (resp. právneho predchodcu\nžalovaného so žalobcom), a preto aj prípadné nedodržanie tejto dohodnutej formy objednávok by\nspôsobilo len relatívnu neplatnosť objednávacieho úkonu (teda tejto neplatnosti je potrebné sa dovolať v\n4 - ročnej premlčacej lehote). Bez dostatočného vyhodnotenia a posúdenia vyššie uvedeného, odvolací\nsúd v bode 94. odôvodnenia uzavrel, že žalobca nepreukázal, že by si u žalovaného dodávku jeho\ntovaru objednal. Následne vlastne odobril konanie žalovaného, že aj keby v tom období dodával tovar\ninému subjektu do Maďarska ako bol žalobca (hoci sa to podľa odvolacieho súdu ani nepreukázalo),\ntak takéto konanie by bolo pochopiteľné a napriek obsahu zmluvy ospravedlniteľné, nakoľko účelom\nkaždého podnikania je vytváranie zisku (pozn. povinnosť nedodávať tovar do Maďarska cez iné osoby\nako žalobca bola krytá zmluvnou pokutou). Záver odvolacieho súdu v bode 93. a 94. odôvodnenia je\nnelogický, zjednodušený a nevychádza z vykonaných dôkazov a zisteného skutkového stavu. Opomína\naj obsah predmetnej zmluvy, kde bolo obmedzenie dodávať tovar priamo do Maďarska zo strany\nžalovaného bez žalobcu, preto ak žalovaný dodával priamo spoločnosti ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK Kft.\nso sídlom v Maďarsku, čo v dôvodoch uvádza odvolací súd, vychádza nezrozumiteľne jeho záver\no neporušení predmetnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného v\nčl. VIII., ako aj záver o irelevantnosti zaoberať sa platnosťou zmluvy (predloženej len v kópii) medzi\nKalcit s.r.o. - právnym predchodcom žalovaného a spoločnosťou ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK Kft. Touto\nzmluvou totiž žalovaný zdôvodňoval dodávanie tovaru do Maďarska a jej platnosť žalobca namietal\n(ako aj skutočnosť, že nebola predložená v origináli), pričom jeho námietky zostali bez vysporiadania\nsa zo strany odvolacieho súdu a bez odpovede na ne v odôvodnení rozsudku, hoci paradoxne v\npredchádzajúcom zrušujúcom uznesení (sp. zn. 3Cob/1/2011) odvolací súd uložil súdu prvej inštancie\nplatnosťou tejto zmluvy sa zaoberať, rovnako aj zistiť v akom rozsahu boli uskutočnené dodávky podľa\nfaktúr a dodacích listov, predložených žalobcom a následne aj posúdiť platnosť kúpnej zmluvy, z ktorej\nsi žalobca uplatňuje svoj nárok. Z môjho pohľadu aj pri týchto úvahách odvolací súd opätovne opomenul\nvysvetliť a posúdiť dôkazy v prospech žalobcu, ktorými preukazoval, alebo z ktorých vyplynula súdu prvej\ninštancie prax akú medzi sebou zmluvné strany pri objednávaní tovaru zaviedli (objednávanie tovaru\nosobne a telefonicky) a akceptoval bez riadneho preukázania tvrdenia žalovaného, ktorý sa dokonca v\nkonaní bránil aj tým, že o žiadnej dohode so žalobcom nevie a žiaden tovar mu nedodával. Odvolací súd\nnevenoval pozornosť a nevysporiadal sa so skutočnosťou, že žalobca presne konkretizoval faktúry, ktoré\nboli žalovanému na základe zmluvy č. 2001-04-01 a uskutočnenej dodávky tovaru vystavené, a ktoré boli\nžalovaným aj uhradené. Vysvetlenie týchto sporných skutočností bolo z môjho pohľadu pre posúdenie,\nale aj pre zrozumiteľné vysvetlenie záveru odvolacieho súdu o neporušení povinnosti žalovaného za\nkľúčové.\n\n7. Odvolací súd nariadil pojednávanie, na ktorom zopakoval dokazovanie vo veci samej, pričom svoje\nrozhodnutie odôvodnil inými skutkovými zisteniami ako pôvodne ustálil súd prvej inštancie, konštatujúc,\nže žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu však nie je zrejmé\naké dokazovanie opakoval a čo z konkrétne zopakovaných dôkazov vyvodil. Faktom je, že odvolací súd\nnezopakoval, napr. výsluchy svedkov, či znalecké dokazovanie, či dokazovanie uhradenými faktúrami\nžalobcu, a pritom v odôvodnení absentuje ako výsledky skutkových zistení súdu prvej inštancie z\ntýchto pred súdom prvej inštancie vykonaných a odvolacím súdom nezopakovaných dôkazov posúdil,\nprípadne, prečo ich nebral do úvahy ako dôkazy relevantné pre rozhodnutie veci, hoci tieto dôkazy\nboli vykonávané jednak k posúdeniu obsahu predmetnej zmluvy, obchodnej praxe, ktorú si zmluvné\nstrany medzi sebou zaviedli - čo bolo podstatné k posúdeniu vzniku povinnosti plniť zmluvnú pokutu,\nako aj k posúdeniu, či bola zadaná objednávka, ktorú žalovaný nesplnil a ako prebiehalo obchodovanie\ndo januára 2002, ako aj dôkazy (napr. znalecké posudky) vykonané pre účel posúdenia primeranosti\nzmluvnej pokuty. Z obsahu rozsudku odvolacieho súdu vôbec nevyplýva aké dôkazy odvolací súd\nzopakoval, pri ktorých záveroch vychádzal zo skutkových zistení súdu prvej inštancie a pri ktorých\nzo svojich zistení v opakovanom dokazovaní a absentuje aj vyhodnotenie dôkazov vo vzájomných\nsúvislostiach. Pritom v prípade rozhodnutia odvolacieho súdu nešlo len o iné právne posúdenie, ale aj\no iné zistené skutkové závery.\n8. V posudzovanom prípade teda podľa môjho názoru nie je z rozsudku odvolacieho súdu dostatočne\nzrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov vychádzal, akými podstatnými úvahami sa pri svojom\nrozhodovaní riadil, ako ich posudzoval. Nevyhodnotil dôkazy vykonané na preukázanie kľúčových\notázok, na ktorých postavil svoje rozhodnutie - a to v prvom rade o neprimeranosti zmluvnej pokuty\na z nej záver o neplatnosti dohody o zmluvnej pokute, a v druhom rade o neporušení povinnosti\nžalovaného, keďže žalobca nedal žiadnu písomnú objednávku. Odvolací súd tak neodôvodnil napadnutý\nrozsudok spôsobom zodpovedajúcim zákonu, pretože v kľúčových sporných otázkach nevysvetlil jasne\na zrozumiteľne, prečo rozsudok súdu prvej inštancie zmenil. Odôvodnenie odvolacieho rozsudku síce\nobsahuje viaceré dôvody (zo 43 strán rozsudku venuje vlastnému odôvodneniu a posúdeniu veci po\nzosumarizovaní priebehu konania, rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolania žalovaného a vyjadrenia\nžalobcu k odvolaniu, cca 3 a pol strany), avšak vzhľadom na dĺžku konania, rozsah dokazovania a\nvznesené sporné otázky, absentuje pre vyššie uvedené závery odvolacieho súdu o neprimeranosti\nzmluvnej pokuty a neporušení zmluvy zo strany žalovaného logické a jasné vysvetlenie jednotlivých\nzákonných predpokladov, ktorých naplnenie je pre jeho závery podstatné. Absentuje vysporiadanie sa s\nrelevantnými tvrdeniami žalobcu a dôkazmi, ktorými preukazoval jeho tvrdenia (napríklad k primeranosti\nzmluvnej pokuty - nevyhodnotenie znaleckého dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie,\nhoci nové znalecké dokazovanie nariadené odvolacím súdom s iným záverom nebolo, k neporušeniu\nzmluvnej povinnosti žalovaného - nevyhodnotenie zavedenej obchodnej praxe, nevyhodnotenie výziev\nIng. Kseňáka adresovaným Ing. Wesslénymu, nevyhodnotenie svedeckých výpovedí, keďže pred\nodvolacím súdom svedecké výpovede opakované neboli, posúdenie platnosti zmluvy uzavretej medzi\npredchodcom žalovaného a spoločnosťou ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK Kft., pričom mám za to, že bolo\nvýznamné, keďže sa ňou preukazovali dodávky tovaru zo strany žalovaného uvedenej spoločnosti\ndo Maďarska a v tej súvislosti teda logické vysvetlenie na základe čoho bolo dodávané žalovaným\nspoločnosti ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK Kft., keď malo byť tejto spoločnosti v zmysle predmetnej Kúpnej\nzmluvy č. 2001-04-01 dodávané prostredníctvom žalobcu). Preto považujem napadnutý rozsudok\nodvolacieho súdu za nedostatočne odôvodnený v otázkach kľúčových tak pre jeho čiastkové závery,\nako aj pre záverečné zamietajúce rozhodnutie, pričom na tieto vady rozhodnutia dovolateľ- žalobca vo\nsvojom dovolaní poukázal.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cob/123/2020", "guid": "4da8e162-71fb-489f-9212-4a735eee3392:8f866957-cb01-4aad-86b4-311c1f0a7f85", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}