{"guid": "0c8adee7-ea81-4bcb-b3f7-752469edefb2:1eb69cb5-da73-4f8a-b873-6278ffbbe762", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:7619203228.1", "spisova_znacka": "4Cdo/13/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/13/2023 z 26. 6. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júna 2024, sp. zn. 4Cdo/13/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:7619203228.1", "identifikacne_cislo": "7619203228", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Nora Halmová", "sudca_id": 398, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-nora-halmova-398", "datum_vydania": "2024-06-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-1", "nazov": "§ 100 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-2", "nazov": "§ 100 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-31.odsek-1", "nazov": "§ 31 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-31.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-31.odsek-4", "nazov": "§ 31 ods. 4 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-31.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-32.odsek-2", "nazov": "§ 32 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-32.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-32.odsek-3", "nazov": "§ 32 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-32.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-33.odsek-1", "nazov": "§ 33 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-33.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-33.odsek-2", "nazov": "§ 33 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-33.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-33.odsek-3", "nazov": "§ 33 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-33.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-38.odsek-1", "nazov": "§ 38 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-100", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-31", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-32", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-33", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-38", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1eb69cb5-da73-4f8a-b873-6278ffbbe762", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:7619203228.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:7619203228.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:7619203228.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/13/2023\n7619203228\n26. 06. 2024\nJUDr. Nora Halmová\nECLI:SK:NSSR:2024:7619203228.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Z.Ž. T., narodenej XX. Z. XXXX, C., XX. Z. XXX/XX,\nzastúpenej advokátkou Mgr. Alenou Mikudovou, C., B. XXXX/XX, proti žalovanej U. Š.J., narodenej XX.\nZ. XXXX, Spišská Nová Ves, Lipová 8/14, zastúpenej advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária\n- Ján Buroci, s. r. o., Spišská Nová Ves, Za Šestnástkou 17, IČO: 50 663 160, o určenie vlastníckeho\npráva k nehnuteľnosti, vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 7C/23/2019, o\ndovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 26. mája 2022 sp. zn. 5Co/60/2021,\na dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 19. decembra 2022, č. k.\n7C/23/2019-380, takto\nrozhodol:\nDovolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 26. mája 2022 č. k. 5Co/60/2021-282\no d m i e t a.\nDovolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 19. decembra 2022, č. k.\n7C/23/2019-380 o d m i e t a.\nŽalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) rozsudkom\nz 19. novembra 2020 č. k. 7C/23/2019-218 žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa po jej zmene domáhala určenia\nvlastníckeho práva k nehnuteľnosti v žalobe bližšie špecifikovaných tvrdiac, že bez jej vedomia a proti\njej vôli žalovaná uzavrela pred notárkou dedičskú dohodu, na základe ktorej celý majetok po poručiteľke\nJ. D. zdedila výlučne žalovaná. Žalovaná ju tak podvodným konaním mala pripraviť o jej dedičský\npodiel, takže dohoda o vyporiadaní dedičstva, ktorú žalovaná uzavrela, je absolútne neplatným právnym\núkonom a plnomocenstvo, ktorým ona splnomocnila žalovanú na zastupovanie v dedičskom konaní, je\nnulitný právny úkon. Súd poukázal tiež na zamietavé stanovisko žalovanej, podľa ktorej zo žaloby nie\nje jasné, na základe akého právneho titulu má byť určené, že žalobkyňa je vlastníčkou predmetných\nnehnuteľností a že žaloba neobsahuje odôvodnenie naliehavého právneho záujmu. Žalovaná tiež\nnamietala skutkové tvrdenia žalobkyne a mala za to, že práve žalobkyňa sa mala vyjadriť, že záujem\no dedičské konanie po nebohej nemá, a preto splnomocnila žalovanú na zastupovanie v dedičskom\nkonaní. Predmetné dedičstvo predstavovalo malú hodnotu, a preto žalobkyňa netrvala na osobnej účasti\nna dedičskom konaní. Dôkazom toho je aj to, že vo veci sa začala angažovať až po 20 rokoch, do\nktorej doby proti výsledku dedičského konania nemala žiadne námietky. Pri prejednaní dedičstva po\nnebohej J. D. - matke nebohého otca strán sporu, dedičmi zo zákona v prvej dedičskej skupine boli\nžalobkyňa a žalovaná, teda vnučky poručiteľky. Dedičské konanie po nebohej bolo prejednané na\nNotárskom úrade JUDr. Eriky Lukáčovej v Levoči dňa 1. decembra .1998. Z osvedčenia o dedičstve,\nktoré nadobudlo právne účinky dňa 17. decembra 1998 súd zistil, že na pojednávaní bola prítomná iba\nžalovaná, ktorá predložila na pojednávaní plnomocenstvo, ktoré bolo súčasťou dopredu pripravovanej\n\npredtlače z predmetného notárskeho úradu s názvom Predvolanie. Plnomocenstvo bolo podpísané\nžalobkyňou, uvedené v ňom jej rodné číslo a na jeho zadnej strane bol úradne overený jej podpis\nna matričnom úrade Okresného úradu v Poprade dňa 25. novembra 1998. Z obsahu plnomocenstva\nsúd zistil, že žalovaná bola splnomocnená žalobkyňou, aby ju zastupovala v predmetnom dedičskom\nkonaní, najmä aby dedičstvo odmietla, alebo ho neodmietla, vyjadrila sa o stave majetku a dlhov a o\nprávach iných osôb na dedičstvo, dojednala dohodu o vyporiadaní dedičstva a vykonala všetky úkony\npotrebné na ukončenie konania. V texte plnomocenstva sa ďalej uvádza, že Z. T. súhlasí s tým, aby jej\nzástupca uzavrel v jej mene dohodu o vyporiadaní dedičstva, aj keby podľa nej splnomocňujúca osoba\nz dedičstva nedostala nijaký podiel. Na základe tohto plnomocenstva, ktoré žalovaná predložila notárke,\nbola uzavretá dohoda o vyporiadaní dedičstva, v zmysle ktorej všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok a\ndlhy poručiteľky (pasíva - pohľadávka Ústavu sociálnej starostlivosti v Spišskom Štvrtku vo výške 408\nSk) nadobudla U. Š. teda žalovaná, bez povinnosti vyplatiť ustupujúcu dedičku Z. T., teda žalobkyňu.\nPodľa súpisu aktív a pasív dedičstva predmetom dedenia bol podiel na domovom majetku v kat. území\nR. zapísaný na LV č. XXX, dom č. súp. XXX na parc. č. XXXX o výmere 181 m2 - zastavaná plocha\na parc. č. XXXX - trvalé trávne porasty vo výmere 369 m2, pod A1a v 8/12 podľa znaleckého posudku\nvyhotoveného znalcom D. I. v cene 45.473 Sk. Ďalej poľnohospodárska pôda v kat. území R. zapísaná\nna LV č. XX, a to parc. č. XXXX - TTP o výmere 241 m2 a parc. č. XXXX - TTP o výmere 253 m2 podiel pod A1f v 3/12 v cene 46 Sk. Ďalej to bol hnuteľný majetok, a to zostatok na depozitnom účte\nvedenom v NBS v Poprade ku dňu smrti poručiteľky v sume 35,30 Sk a zostatok na vkladnej knižke\nporučiteľky vedenej v C., Z.. G.., mestská pobočka Spišská Nová Ves ku dňu smrti poručiteľky v sume\n46.227,10 Sk. Pasíva pozostávali z pohľadávky voči ÚSS v Spišskom Štvrtku vo výške 408 Sk. Čistá\nhodnota dedičstva tak bola vo výške 91.503,50 Sk. Dodatkom č. 1 k Osvedčeniu o dedičstve zo dňa\n30. marca 1999 bola predmetom dedenia aj ďalšia parcela okrem tých, ktoré boli uvedené v pôvodnom\ndedičskom osvedčení, a to parc. č. XXXX - TTP o výmere 4465 m2 v podiele 3/12 zapísaná na LV č.\nXX v kat. území R.. Predmetné dedičské osvedčenie bolo podkladom na vykonanie zápisu v katastri\nnehnuteľnosti vtedajšieho Okresného úradu Spišská Nová Ves na katastrálnom odbore. Podľa výpisu z\nLV č. XXX v kat. území R. súd zistil, že žalovaná U. Š. je podielovou spoluvlastníčkou parcely č. XXXX a\nXXXX v podiele 8/12 k celku titulom prejednania dedičstva v konaní sp. zn. D/857/97, ďalej parc. 1828 ornej pôdy o výmere 220 m2 zapísanej na LV č. XXXX v kat. území R. pod B7 v 3/12 titulom dedičského\nosvedčenia sp. zn. D/857/97 (zápis z LV č. XX) a parcely č. XXXX, XXXX a XXXX zapísaných na LV č.\nXX v kat. území R. pod B4 v podiele 3/12 titulom dedenia v konaní sp. zn. D/857/97.\n1.1. Okresný súd vec právne posúdil podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „CSP“), § 100 ods. 1 a 2, § 31 ods. 1, ods. 4, § 32 ods. 1 až 3, § 33 ods. 1 až\n3, § 38 ods. 1, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“).\nŽalovaná ju tak podvodným konaním mala pripraviť o jej dedičský podiel, takže dohoda o vyporiadaní\ndedičstva, ktorú žalovaná uzavrela, mala byť absolútne neplatným právnym úkonom a plnomocenstvo,\nktorým ona splnomocnila žalovanú na zastupovanie v dedičskom konaní, mal byť nulitný právny úkon.\nSúd konštatoval, že obrana žalobkyne, že nevedela, resp. žalovaná ju mala poučiť, čo je predmetom\ndedenia, a z toho dôvodu teda predmetné plnomocenstvo malo byť neplatné, pred súdom prvej inštancie\nneobstálo. Žalobkyňa predmetné plnomocenstvo nielen podpísala, ale pristúpila aj k overeniu podpisu na\ntomto plnomocenstve, takže jednostranný právny úkon vykonávala pri plnom vedomí, bola spôsobilá k\ntakémuto právnemu úkonu a mala si byť vedomá následkov podpisovania predmetného plnomocenstva.\nV súvislosti s posudzovaním predmetného právneho úkonu súd analogicky poukázal na závery nálezu\nzo 16. októbra 2008 Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS/330/2008. Ústavný súd v náleze\npoukázal na jednu zo základných zásad súkromného práva, ktorou je „vigilantibus iuris“, teda bdelým\npatrí právo, alebo nech si každý stráži svoje práva. Ak by sťažovateľ mal skutočný záujem na ochrane\nsvojho dedičského práva, sám sa mal o svoje právo starať. Ani udelenie splnomocnenia na zastupovanie\nv tomto konaní ho nezbavilo postavenia účastníka konania so všetkými právami, ktoré mu z postavenia\núčastníka vyplývajú a medzi ktoré patrí aj právo odvolať plnú moc a právo nahliadať do spisu.“ Pokiaľ\nteda žalobkyňa tvrdila, že „nevedela, čo bolo predmetom dedenia“, išlo v danom prípade o takú situáciu,\nna ktorú bolo nevyhnutné použiť citovanú zásadu súkromného práva, že „právo patrí bdelým“, alebo\n„nech si každý stráži svoje práva“. Žalobkyňa bola osobou spôsobilou k právnym úkonom. Okolnosti, že\nbola v rozvodovom konaní a nemala financie, jej v žiadnom prípade nemali brániť, ani nebránili tomu, že\nsa sama na notárskom úrade, prípadne na súde (notár bol poverený na prejednanie dedičstva súdom)\nmohla informovať, ako prebehlo dedičské konanie, čo bolo predmetom dedenia. Mala právo domáhať sa\nkópie dedičského osvedčenia od svojej sestry, resp. informovať sa u nej, ako dedičské konanie prebehlo,\nv prípade, ak by s dedičskou dohodou nesúhlasila, mohla podať odvolanie, alebo robiť iné právne úkony\n\nspojené s prejednaním predmetného dedičstva. Pokiaľ pred takmer 20 rokmi tak neurobila, jej tvrdenie v\nsúčasnosti, že nevedela vtedy, čo je predmetom dedenia, bolo dôkazom jej slabého právneho povedomia\na neznalosti práva, čo ju však neospravedlňuje. Na druhej strane však v žiadnom prípade nebolo toto jej\ntvrdenie dôkazom toho, žeby ju žalovaná mala akýmkoľvek spôsobom dostať do omylu. Táto žiadnym\nsvojím konaním neporušila svoje práva a povinnosti splnomocnenej osoby. Predmetné plnomocenstvo\nbolo žalobkyňou podpísané, podpis úradne overený, pokiaľ tvrdila, že nevedela, čo bolo obsahom\npredmetného plnomocenstva, je to len jej subjektívne tvrdenie, ktoré nezakladá dôvodnosť jej nároku.\nTakýto jej postoj nemal za následok neplatnosť jednostranného právneho úkonu - plnomocenstva na\nprejednanie dedičstva, ktoré dňa 25. novembra 1998 podpísala a následne nemá za následok neplatnosť\ndohody o vyporiadaní dedičstva v konaní sp. zn. 5D/857/97. Navyše mohla by byť posudzovaná len\nrelatívna neplatnosť dohody a to len v tej časti, v ktorej by bolo žalobkyni ubrané jej zákonné právo\ndediť svoj zákonný podiel po poručiteľke. Na základe toho súd žalobu zamietol. Výrok o trovách konania\nsúd oprel o § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalovaná mala v konaní plný úspech, preto jej súd priznal voči\nžalobkyni plnú náhradu trov konania.\n2. Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 26. mája 2022 č. k 5Co/60/2021-282 potvrdil rozsudok\nsúdu prvej inštancie a žalovanej priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nv plnom rozsahu. Súd v predmetnom konaní posudzoval platnosť plnomocenstva a tiež dedičskej\ndohody. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd z obsahu plnomocenstva v konaní zistil, že žalovaná\nbola splnomocnená žalobkyňou, aby ju zastupovala v predmetnom dedičskom konaní, najmä aby\ndedičstvo odmietla, alebo ho neodmietla, vyjadrila sa o stave majetku a dlhov a o právach iných\nosôb na dedičstvo, dojednala dohodu o vyporiadaní dedičstva a vykonala všetky úkony potrebné\nna ukončenie konania. Okrem toho súd konštatoval, že platí text a obsah plnomocenstva, ktorým\nžalobkyňa splnomocnila žalovanú na všetky úkony spojené s dedičským konaním. Pokiaľ odvolateľka\nspochybňovala obsah udeleného plnomocenstva, jej námietky smerovali výlučne ku spochybneniu, žeby\nžalovanú splnomocnila k dedičskej dohode, ktorá by sa týkala aj iného predmetu dedenia než domu súp.\nč. XXX a pozemku pod ním a v tej súvislosti namietala, že napriek udelenému plnomocenstvu nepoznala\nskutočný rozsah poručiteľovho majetku. V kontexte uvedeného bolo potom potrebné posúdiť tiež jej\nnámietku, ktorou v celom rozsahu poprela, že so žalovanou uzavrela dohodu o vyporiadaní dedičstva\nv znení, ako sa uvádza v osvedčení o dedičstve zo dňa 1. decembra 2008. Z uvedeného vyplývalo,\nže skutkový stav tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie, podľa ktorého žalobkyňa splnomocnila\nžalovanú na všetky úkony spojené s dedičským konaním, nekorešponduje s argumentáciou žalobkyne\nzaloženou na tvrdení, že splnomocnila žalovanú pri prejednaní dedičstva na pojednávaní dňa 19.\nnovembra 1998, ktorú prvýkrát uplatnila až po uplynutí odvolacej lehoty, súčasne išlo o skutkovú\nokolnosť, v uplatnení ktorej v konaní ešte na súde prvej inštancie žalobkyni nič nebránilo. O trovách\nodvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods.1 a § 262 ods. 1 CSP\ntak, že žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto mala nárok na náhradu trov konania.\n3. Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom z 30. augusta 2022 č.\nk. 7C/23/2019-296 rozhodol o výške trov konania a uložil povinnosť žalobkyne nahradiť žalovanej trovy\nkonania vo výške 2.539,93 eura. Voči predmetnému uzneseniu podala žalobkyňa a žalovaná sťažnosť\nv zákonnej lehote.\n3.1. Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením z 19. decembra 2022 č. k. 7C/23/2019-380 zmenil\nuznesenie z 30. augusta 2022 č. k. 7C/23/2019-296 tak, že žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanej\ntrovy konania vo výške 3.047,92 eura (výrok I.), sťažnosť žalobkyne zamietol (výrok II.) a žalovanej\nnárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal (výrok III.).\n4. Proti rozsudku odvolacieho súdu z 26. mája 2022 č. k 5Co/60/2021-282 podala žalobkyňa dovolanie\n- v poradí prvé dovolanie (ďalej len „dovolateľka“), ktoré odôvodnila ustanovením § 420 písm. f) a § 421\nods. 1 písm. b) CSP.\n4.1. Dovolateľka vyvodzujúc dovolanie z ustanovenia § 420 písm. f) CSP uviedla, že odvolací súd\npristúpil k posudzovaniu veci s vopred pripraveným vlastným právnym záverom nezodpovedajúcim\nskutkovým okolnostiam prípadu, o čom svedčí skutočnosť, že odvolací súd vôbec nevenoval pozornosť\nskutočnému rozsahu, obsahu a časovej chronológii skutkovej a právnej argumentácie žalobkyne,\nktorú uplatnila pred súdom prvej inštancie prostredníctvom svojich písomných podaní ako aj osobne\npočas pojednávaní pred súdom prvej inštancie, jednotlivé dôkazy odvolací súd nehodnotil v súlade so\n\nzákonnými princípmi hodnotenia dôkazov a svojvoľne označil za procesné novoty niektoré tvrdenia,\nktoré žalobkyňa uviedla v rámci vlastnej právnej argumentácie na výzvu súdu s cieľom poukázať na\nskutočnosť, že odvolací súd dospel k chybným k právnym záverom, ktoré budú mať za následok\nnesprávne rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej. Súd prvej inštancie posudzoval otázku právnych\núčinkov sporného osvedčenia o dedičstve odlišne ako odvolací súd, keďže na posúdenie žalobného\nnároku neaplikoval § 132 Občianskeho zákonníka v rozhodujúcom znení v spojení s § 38 ods.1, ods. 5\na § 175zca Občianskeho súdneho poriadku v rozhodujúcom znení. Odvolací súd napriek uvedenému\nžalobkyni vytýkal, že mala predpokladať, že odvolací súd uplatní odlišnú právnu kvalifikáciu a pre tento\nprípad bola žalobkyňa podľa názoru odvolacieho súdu už najneskôr v odvolaní povinná súdu upozorniť\nna skutkovú okolnosť, ktorá vyšla najavo na základe vykonaného dokazovania už na začiatku samotného\nkonania o žalobe žalobkyne.\n4.2. Odvolací súd navyše svojvoľne hodnotil odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a obsah\nodvolania žalobkyne voči tomuto rozsudku, keďže napriek tomu, že súd prvej inštancie v odôvodnení\npredmetného rozhodnutia použil zmätočne formuláciu „Následne teda v danom prípade platí text a\nobsah plnomocenstva, ktorým žalobkyňa splnomocnila žalovanú na všetky úkony spojené s dedičským\nkonaním, výslovne súhlasila s tým, aby žalovaná, ako splnomocnená zástupkyňa, v jej mene uzavrela\ndohodu o vyporiadaní dedičstva, aj keby podľa tejto dohody z dedičstva nedostala nijaký podiel.“ a\nvzhľadom na skutočnosť, že podľa § 28 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v rozhodujúcom znení\nmohol účastník konania udeliť zvolenému zástupcovi plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre\nurčité úkony (pozn. § 28 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v rozhodujúcom znení súd prvej inštancie\nna prípad neaplikoval), nebolo jasné, ako súd prvej inštancie zhodnotí obsah plnomocenstva, odvolací\nsúd usúdil, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozpore so skutkovými tvrdeniami žalobkyne,\nčo však žalobkyňa prostredníctvom svojho odvolania podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne\nnespochybnila.\n4.3. Dôkazné bremeno, že strany sporu skutočne uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva v znení, v\nakom bola táto dohoda súdom schválená, že žalobkyňa bola riadne informovaná o predmete dedičstva,\nže sa svojho dedičského podielu vzdala ešte predtým, než bolo dedičstvo prejednané pred notárkou,\nspočíva výlučne na strane žalovanej - žalovaná však do dnešného dňa súdu nepredložila, resp.\nnenavrhla žiadne dôkazy preukazujúce tieto skutočnosti a ani súdu nevysvetlila, prečo v konaní o\ndedičstve nadobudla aj podiel žalobkyne, hoci vedela, že jej sestra sa v tom čase ocitla v sociálnej\nnúdzi. Odvolací súd odmietol pri rozhodovaní o nároku žalobkyne hodnotiť prostriedky procesnej obrany\na procesného útoku, ktoré žalobkyňa uplatnila v konaní pred súdom o svojej žalobe, odmietol prihliadať\nna všetky hmotnoprávne námietky žalobkyne, ktoré žalobkyňa uplatnila ešte v konaní pred súdom prvej\ninštancie a za dôvodné uznal skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ktoré sú v očividnom rozpore\nso skutkovými okolnosťami, ktoré zachytávajú samotné listinné dôkazy predložené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie. Odvolací súd vyššie uvedeným postupom poskytol právnu ochranu nepravdivým\nskutkovým tvrdeniam žalovanej a ako dôvodný a zákonný potvrdil postup notárky JUDr. Lukáčovej,\nktorá bez toho, aby so žalobkyňou akýmkoľvek spôsobom komunikovala, adresovala predvolanie na\npojednávanie spolu s formulárom plnomocenstva výlučne žalovanej, s ktorou ďalej výhradne konala s\nvedomím, že akékoľvek vzájomne zastupovanie žalobkyne a žalovanej je v konaní o dedičstve zo zákona\nvylúčené. Odvolací súd vyššie uvedeným postupom odmietol verifikovať skutkové okolnosti prípadu a\nv rozpore so zákonom poskytol právnu ochranu konaniu žalovanej, ktorá na úkor žalobkyne, ktorá sa\nocitla v situácii hmotnej núdze, získala z dedičstva podiel žalobkyne v rozpore s dohodou, ktorú medzi\nsebou strany sporu pred prejednaním dedičstva uzavreli.\n5. Dovolateľka vyvodzujúc dovolanie z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) uviedla, že rozsudok závisel\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§\n421 ods. 1 písm. b) CSP). Odvolací súd na daný prípad aplikoval nesprávnu právnu normu, keďže\nodmietol prihliadať na právnu argumentáciu žalobkyne, ktorú žalobkyňa odvolaciemu súdu adresovala\nna výzvu prostredníctvom svojho písomného vyjadrenia zo dňa 28. marca 2022, sp. zn. 7C/23/2019 a to s\npoukazom na § 366 písm. d) CSP. Vo vzťahu k vyššie uvedenému namietala, že skutková okolnosť, že na\nzáklade notárkou vopred pripraveného formuláru plnomocenstva žalobkyňa nesplnomocnila žalovanú\nna zastupovanie pre celé konanie, ale iba na zastupovanie pri prejednaním dedičstva na pojednávaní\ndňa 1. decembra 1998 (vrátane úkonov spojených s prejednaním dedičstva dňa 1. decembra 1998,\nosobitne úkon dojednania dohody o dedičstve) bola súdu prvej inštancie známa už od okamihu, kedy\nsa súd prvej inštancie oboznámil s textom plnomocenstva (pozn. text plnomocenstva je jednoznačný\n\na umožňuje každej osobe pochopiť rozsah splnomocnenia; v prípade spornej formulácie rozsahu\nsplnomocnenia by už nebolo možné usudzovať na skutkovú okolnosť, ale na právnu kvalifikáciu rozsahu\na právnych účinkov plnomocenstva) a nestala sa teda známou až v odvolacom konaní na základe\npísomného vyjadrenia žalobkyne zo dňa 28. marca 2022, sp. zn. 7C/23/2019 tak, ako to uzavrel odvolací\nsúd. Nie je zrejmé, prečo odvolací súd aplikoval vo vzťahu k obsahu vyjadrenia žalobkyne zo dňa\n28. marca 2022, sp. zn. 7C/23/2019 ustanovenie § 366 písm. d) CSP v znení neskorších predpisov,\nktoré pripúšťa novoty v odvolaní a nie v písomnom vyjadrení strany sporu na výzvu odvolacieho súdu.\nRovnako nie je zrejmé, prečo odvolací súd označil za neprípustné procesné novoty niektoré tvrdenia,\nktoré žalobkyňa uviedla v rámci vlastnej právnej argumentácie na výzvu samotného odvolacieho súdu\ns cieľom poukázať na skutočnosť, že odvolací súd dospel k chybným právnym záverom (nesprávne\nprávne posúdenie spočívajúce v aplikácii nesprávnej právnej normy), ktoré budú mať za následok\nnesprávne rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej. Žalobkyňa namietala, že svojimi skutkovými\ntvrdeniami opísala prostredníctvom svojho vyjadrenia zo dňa 28. marca 2022, sp. zn. 7C/23/2019\nskutkové okolnosti, ktoré boli súdu prvej inštancie a odvolaciemu súdu známe na základe vykonaného\ndokazovania už od začiatku konania a žalobkyňa uplatnila zodpovedajúce návrhy na dokazovanie\ntýkajúce sa obsahu plnomocenstva udeleného žalovanej a okolností splnomocnenia žalovanej zo strany\nžalobkyne procesne včas. V dôsledku tu namietaných právnych záverov odvolacieho súdu by v konaní\npred súdom nestačilo uplatniť ako prostriedok procesného útoku, či prostriedok procesnej obrany listinu\nako dôkazný prostriedok preukazujúci určitú právnu skutočnosť, ale pre úspešný procesný útok, či\nprocesnú obranu by strana sporu mala ešte osobitne písomne alebo ústne do zápisnice vysvetliť obsah\npredloženej listiny, v opačnom prípade by súd na takúto listinu nemusel prihliadať, resp. by súd bol\noprávnený formulovať skutkové zistenia, ktoré by protirečili obsahu predloženej listiny. Takýto právny\nzáver považuje za procesne neúnosný a protirečiaci čl. 2 a čl. 15 ako aj § 149, § 187, § 191 a §\n204 v spojení s § 153 CSP. Odvolací súd považuje za zákonný taký postup súdu prvej inštancie,\nktorým súd prvej inštancie formuluje skutkové zistenia odporujúce skutkovým okolnostiam prípadu, hoci\ntieto okolnosti preukazuje zákonný dôkazný prostriedok, v tomto prípade listina. Na základe vyššie\nuvedeného žiadala, aby dovolací súd podľa príslušných ustanovení CSP po starostlivom preskúmaní\nveci vydal rozhodnutie, ktorým zruší rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 26. mája 2022, sp. zn.\n5Co/60/2021 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n6. Žalovaná sa k predmetnému dovolaniu vyjadrila a navrhla, aby dovolací súd dovolanie odmietol a\npriznal žalovanej právo na plnú náhradu trov konania.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35\nCSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade\nso zákonom (§ 429 ods. 2 písm. b) CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.\n8. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n9. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n10. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n\n11. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n12. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n13. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n14. Žalobkyňa vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP namietala i/\nnedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ii/ deficity v dokazovaní a svojvoľné hodnotenie\ndôkazov.\n15. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú: a/\nzásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci\nprocesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to\nv takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou\npráva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich\npráv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované\nprávnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady\nsúdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na\nspravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu\nspočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká\nnielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj\nporušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo\nna verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným\ndôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie\nrovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a\nna rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia\nspravodlivosti).\n16. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,\nbod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá\nrozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola\núčastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na\nprávny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi\nv dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov a pod.).\n16.1. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v\nzmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil\nvady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho\nsúdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017,\n\n8Cdo/73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti\nargumentácie dovolateľa, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jeho práva na\nspravodlivý proces.\n16.2. V danom prípade dovolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa\nnáležitosti odôvodnenia rozhodnutia (§ 393 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP), a preto ho nemožno\npovažovať za nepreskúmateľné či nedostatočne odôvodnené. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá\nzákladnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia\na ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú\npresvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri\nhodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových\nzistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Argumentácia odvolacieho súdu je\nkoherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, logické a presvedčivé, premisy v ňom zvolené, aj závery,\nku ktorým na ich základe dospel, sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť.\n16.3. Na základe uvedeného možno konštatovať, že odvolací súd pri hodnotení skutkových zistení\na skutkových záverov z hľadiska dôkazného bremena žalobcu neopomenul vziať do úvahy žiadnu\nz (rozhodných) namietaných skutočností v odvolaní, či skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, z\nuvedeného je zrejmé, z akých dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie a podľa\nnázoru dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré treba v spojení s\nrozhodnutím súdu prvej inštancie chápať ako jeden vecný celok) všetky náležitosti v zmysle § 393 CSP.\nZa procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že žalobca\nsa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje a že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie\npodľa jeho predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolateľ so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými\nv odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama osebe\nviesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý\nproces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani\nprávo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa\nním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97,\nII. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n17. Dovolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\nstranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je\nplne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom\nkonaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré\nmajú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú\nnevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania\nv odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Neostáva preto nič iné, než konštatovať, že v prejednávanej veci\nboli z tohto pohľadu súdmi nižších inštancií splnené ústavnoprávne nároky kladené na odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia.\n18. Pokiaľ dovolateľ namietal svojvoľné hodnotenie dôkazov, resp. deficity v dokazovaní, dovolací súd v\nprvom rade uvádza, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie\nnedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať\nnové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení,\nuž len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od\nsúdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie\n- porov. ustanovenie § 442 CSP. Dovolaním sa preto vo všeobecnosti nemožno úspešne domáhať\nrevízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného\ndokazovania.\n18.1. Zdržanlivosť najvyššieho súdu k preskúmavaniu hodnotenia dôkazov však v poslednom čase\nnaráža na recentnú judikatúru ústavného súdu (sp. zn. III. ÚS 104/2022), v zmysle ktorej preskúmanie\nlogickej, funkčnej a teleologickej konzistentnosti hodnotenia dôkazov je súčasťou posudzovania práva\n\nna spravodlivý proces, a teda preskúmanie hodnotenia vykonaných dôkazov je preskúmanie procesného\npostupu súdu.\n18.2. Zásada viazanosti zisteným skutkovým stavom neznamená, že najvyšší súd je viazaný takou\ninterpretáciou dôkazu, ktorá v sebe obsahuje ničím nepodloženú účelovo vytvorenú domnienku, ktorej\njediným cieľom je vylúčiť danosť nároku. Rovnako túto zásadu nemožno interpretovať ako nemožnosť\nnajvyššieho súdu reagovať na zjavný, ničím neodôvodnený, a preto arbitrárny skutkový omyl. Preto\nnajvyšší súd má právo skúmať, či hodnotenie dôkazov nie je natoľko mimo prípustného a logického\nrámca hodnotenia dôkazov a teda, či nedošlo týmto procesným postupom súdu k porušeniu práva na\nspravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\n(pozri III. ÚS 104/2022, bod 18 a 19).\n18.3. Dovolací súd dodáva, že zásada voľného hodnotenia dôkazov zakotvená v čl. 15 Základných\nprincípov CSP a v § 191 CSP vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 ústavy) a\nznamená, že záver, ktorý sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti\npre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu.\nHodnotenie dôkazov úvahou súdu však neznamená ľubovôľu, lebo hodnotiaca úvaha musí vždy\nzodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a vykazovať\nfunkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania.\n18.4. Právo na spravodlivý proces je preto naplnené aj tým, že súdy po vykonaní dôkazov a ich\nvyhodnotení zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že\nich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že neboli prijaté v zrejmom omyle\nkonajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/2004).\n18.5. Summa summarum nedá sa vylúčiť, že k porušeniu tohto práva dôjde aj tým, že zistenie\nskutkového stavu je prima facie natoľko chybné (svojvoľné), že by k nemu súd pri rešpektovaní\nzákladných zásad hodnotenia vykonaných dôkazov nemohol nikdy dospieť - ide o extrémny rozpor medzi\nvykonanými dôkazmi a z nich urobenými skutkovými zisteniami (porov. I. ÚS 6/2018), alebo tým, že\nprijaté právne závery sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami resp. že z nich v\nžiadnej možnej interpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývajú (porov. I. ÚS 243/2007).\n18.6. Otázka, či súd pri zisťovaní skutkového stavu rešpektoval ústavno-procesné zásady (ako napr.\nzákaz tzv. deformácie dôkazu, či opomenutého dôkazu, zásadu rovnosti zbraní, priamosti, voľného\nhodnotenia dôkazov) je preto otázkou procesnoprávnou, ktorá ako taká môže byť dovolaciemu súdu\npredložená v dovolaní ako prípustný dovolací dôvod podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Zásadám\nspravodlivého procesu zodpovedá tiež požiadavka, aby súdom urobené skutkové zistenia a prijaté\nprávne závery boli riadne (dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené.\n19. So zreteľom na vyššie uvedené, vec prejednávajúci senát pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti\nargumentácie dovolateľky, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jej práva na\nspravodlivý proces, kedy podstatou dovolacieho prieskumu nebolo prehodnocovanie skutkového stavu,\nale kontrola postupu odvolacieho súdu pri procese jeho zisťovania a vyhodnocovania, ergo preskúmanie\ntoho, či hodnotenie dôkazov je alebo nie je natoľko svojvoľné, že znamená zásah do tohto práva.\n20. Predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré vlastnícky svedčia\nžalovanej titulom dedenia po poručiteľke Emílii Vešelenyovej, rod. Jurčovej. Žalobkyňa požadované\nurčenie založila na tvrdenej neplatnosti plnomocenstva udeleného v predmetnej dedičskej veci a v tej\nsúvislosti na tvrdenej neplatnosti dohody o vyporiadaní dedičstva.\n21. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej\nstrany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im\nzodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady\npotom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať\nskutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.\nStrana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet\n(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných\nnásledkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy,\n\nktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (k tomu porovnaj aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z\n9. júna 2020 sp. zn. I. ÚS 24/2019). Inými slovami, dôkazné bremeno možno vymedziť ako procesnú\nzodpovednosť strany sporu za to, že súdu budú rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno\nvzťahuje, preukázané. Pojem „dôkazné bremeno“ sa najčastejšie používa v spojení s jeho unesením\nalebo neunesením; ak ho strana sporu (ne)uniesla, znamená to, že sa jej (ne)podarilo skutočnosť\npreukázať bez ohľadu na to, či si dôkaznú povinnosť splnila či nesplnila.\n22. Sumarizujúc vyššie uvedené dovolací súd v okolnostiach preskúmavanej veci nezistil ústavnoprávne\ndeficity v rámci zisťovania skutkového stavu veci, súdy nižších inštancií postupovali v súlade so\nzákladnými princípmi civilného sporového konania, najmä zásadou voľného hodnotenia dôkazov (čl.\n15 CSP) a princípmi všeobecnej spravodlivosti. Zároveň pri zisťovaní skutkového stavu rešpektovali\nústavno-procesné zásady (ako sú zákaz tzv. deformácie dôkazu, či opomenutého dôkazu, zásadu\nrovnosti zbraní, priamosti, voľného hodnotenia dôkazov), napadnuté rozhodnutia odvolacieho súdu\nako aj súdu prvej inštancie obsahujú riadne odôvodnenie myšlienkového procesu hodnotenia dôkazov,\nzo záverov oboch súdov nižších inštancií dovolací súd nezistil porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov a prijaté skutkové závery nevykazujú známky svojvoľnosti, nelogických úsudkov či zrejmého\nomylu. Námietky žalobkyne v tomto smere preto dovolací súd považoval z hľadiska prípustnosti a\ndôvodnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP za neopodstatnené.\n23. Žalobkyňa ďalej v dovolaní uvádza, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom\nposúdení veci. Nesprávne právne posúdenie veci je prípustným dovolacím dôvodom len, ak sa týka\ntakej právnej (a nie skutkovej) otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri\nktorej riešení sa odvolací súd buď odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu [§ 421\nods. 1 písm. a) CSP], alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená [§ 421\nods. 1 písm. b) CSP], alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne [§ 421 ods. 1 písm. c) CSP],\npričom dovolateľ je povinný tento dovolací dôvod vymedziť tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré\npokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva táto nesprávnosť (§ 432 ods. 2 CSP).\n24. Žalobkyňa prípustnosť dovolania podala aj v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP, ktoré však bližšie\nnezdôvodnila.\n24.1. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n24.2. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n24.3. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 432 ods. 2 CSP, ktoré uvádza spôsob,\nako má dovolateľ dovolací dôvod podľa tohto ustanovenia vymedziť. Prípustnosť podaného dovolania\ndovolací súd posudzuje vždy autonómne podľa jeho obsahu (porov. 8Cdo/54/2018, I. ÚS 51/2020),\nkeďže povinnou náležitosťou dovolania v prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia §\n432 CSP nie je uvedenie toho, v čom dovolateľ vidí prípustnosť podaného dovolania. Dovolateľka však\nna nijakom základe nekonkretizovala a z obsahu dovolania nie je možné ani vyabstrahovať, ktorá otázka\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP).\n24.4. V tejto súvislosti hodno poznamenať, že aj keď platí, že dovolací súd nie je pri posudzovaní\nprípustnosti dovolania viazaný dovolateľom označeným dôvodom prípustnosti dovolania (sp. zn.\n1VObdo/2/2020), predsa len, absolútne zúženie náležitostí dovolania dovolateľom iba na všeobecné\noznačenie toho, že dôvody stanovené v ustanovení § 421 ods. 1 písm. b) CSP sú dané, bez akejkoľvek\nsubsumpcie (prípustnosti dovolania), je podľa názoru dovolacieho súdu nedostačujúce.\n\n24.5. Podľa názoru dovolacieho súdu je ustanovenie § 432 ods. 2 CSP nutné vykladať v spojitosti a vo\nväzbe na § 421 CSP, zakladajúcim prípustnosť dovolania v prípade nesprávneho právneho posúdenia\nveci, čo znamená, že dovolateľ je povinný dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením\ntakej právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa\nodvolací súd buď odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n24.6. Dovolací súd v kontexte uvedeného tiež poznamenáva, že otázka relevantná v zmysle § 421 ods.\nl CSP musí byť procesnou stranou v dovolaní vymedzená jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom,\nktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne aj dôvodnosť) dovolania. Podstatný je v tomto smere aj\njudikovaný právny záver ústavného súdu (sp. zn. II. ÚS 172/03), v zmysle ktorého „ak by najvyšší súd\nbez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho\nsúdu a na to základe ho prípade zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na\nopačnej procesnej strane“.\n24.7. V preskúmavanej veci dovolateľka zodpovedajúcim spôsobom nevymedzila nesprávne právne\nposúdenie veci odvolacím súdom, tak ako to predpokladá ustanovenie § 432 ods. 2 CSP v spojení\ns § 421 tohto právneho predpisu. Dovolateľka navyše žiadnym spôsobom nenastolila, nevymedzila,\nneformulovala, nepomenovala právnu otázku zásadného významu, pričom uvedené vymedzenie nebolo\nmožné ani vyabstrahovať z dovolania ako celku (postupujúc podľa § 124 ods. 1 CSP) bez toho, aby\nbola znevýhodnená procesná protistrana. Preto dovolací súd nemohol svoje rozhodnutie založiť na\npredpokladoch alebo domnienkach, ktorá otázka nebola v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu ešte\nriešená.\n24.8. Za týchto okolností dovolací súd nemohol pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych\na hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný, či odvolací súd. Dovolací súd dodáva,\nže samotné polemizovanie dovolateľky s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie\nsprávnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky,\nvýznamovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 CSP (porovnaj rozhodnutia najvyššieho\nsúdu, sp. zn. 2Cdo/203/2016, 3Cdo/6/2017, 3Cdo/67/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017). Na základe\nuvedeného preto dovolací súd uzatvára, že neboli splnené podmienky prípustnosti dovolania podľa §\n421 ods. 1 CSP.\n25. Najvyšší súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že v dedičskej veci po poručiteľke bolo\ndedičské konanie skončené Osvedčením o dedičstve zo dňa 1. decembra 1998 vydaného notárkou\nJUDr. Erikou Lukáčovou ako súdneho komisára na základe poverenia Okresného súdu v Poprade,\nktoré nadobudlo právoplatnosť 17. decembra 1998. Rozhodnutie notárky JUDr. Eriky Lukáčovej ako\nsúdneho komisára na základe poverenia Okresného súdu v Poprade o osvedčení o dedičstve v dedičskej\nveci po poručiteľke J. D., rod. N. zo dňa 1. decembra 1998 má účinky právoplatného rozhodnutia o\ndedičstve, ktoré je záväzné pre jeho účastníkov, vrátane právnych nástupcov, ako aj pre súd a iné\nštátne orgány a ktoré je možné meniť alebo zrušiť len zákonnými prostriedkami, čo znamená, že aj v\nprípade, že uzatvorená dohoda by bola neplatná, bez ďalšieho by nemohlo dôjsť k zmene právoplatného\nrozhodnutia. Z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že úkonmi súdu a ním\nvydané osvedčenie o dedičstve zo zákona nadobúda povahu právoplatného uznesenia o dedičstve,\nteda uznesenia vydaného súdom vedúcemu ku skončeniu dedičského konania; pokiaľ teda zákon\nzveruje posúdenie určitej právnej otázky súdu (notárovi povereného súdom) uskutočňujúcemu konanie\no dedičstve, potom sa nemožno úspešne domáhať rozhodnutia o tejto právnej otázke v sporovom konaní\n(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/254/07 zo dňa 25. februára\n2009). Názor, že by platnosť dohody uzavretej v konaní o dedičstve, podobne plnomocenstvo bolo\nmožné preskúmať v sporovom konaní, by viedol k neprijateľným dôsledkom. Znamenalo by totiž, že by\nsa opätovne rozhodovalo o otázke, o ktorej už bolo vo vzťahu medzi dedičmi právoplatne rozhodnuté.\nPreto samotná okolnosť existencie právoplatného dedičského rozhodnutia bráni tomu, aby súd v tomto\nsporovom konaní opätovne preskúmaval, hoci len prejudiciálne, platnosť dedičskej dohody a v tej\nsúvislosti tiež plnomocenstva udeleného v predmetnej dedičskej veci. V predmetnej dedičskej veci\nnesplnomocnila žalovanú na zastupovanie pre celé konanie, ale iba na zastupovanie pri prejednaní\ndedičstva na pojednávaní dňa 19. novembra 1998, v dôsledku čoho nenastali účinky právoplatného\nuznesenia o dedičstve, ktoré žalobkyni nebolo doručené. Žalobkyňa predmetnú argumentáciu prvý\nkrát použila až vo svojom vyjadrení po realizovanom postupe odvolacieho súdu podľa § 382 CSP.\n\nAj keď odvolací súd pripustil, že súd sa má zaoberať správnosťou vyznačenej právoplatnosti na\ndedičskom rozhodnutí v inom súdnom konaní, pokiaľ sa strana sporu v tomto inom súdnom konaní\nbráni nesprávnym vyznačením právoplatnosti, uvedené ale neplatí v situácii ako je v prejednávanej\nveci. Uvedené totiž súviselo s posúdením, či takéto tvrdenie žalobkyne predstavuje prípustnú novotu\nv odvolacom konaní, ktorú možno použiť v odvolacom konaní (§366 písm. d) CSP). Odvolací súd\nzastáva názor, že o takýto prípad nejde, pretože sa žalobkyňa nielenže uvedeným nebránila v podanom\nodvolaní (resp. v akomkoľvek podaní urobenom v odvolacej lehote), ale navyše nejde o prostriedok\nprocesného útoku, resp. procesnej obrany, ktorý by nemohla uplatniť bez svojej viny pred súdom\nprvej inštancie. Okolnosť, či žalobkyňa splnomocnila žalovanú na zastupovanie pre celé dedičské\nkonanie, alebo iba na konkrétny úkon v dedičskom konaní, je skutkovou okolnosťou. Súd z obsahu\nplnomocenstva v konaní zistil, že žalovaná bola splnomocnená žalobkyňou, aby ju zastupovala v\npredmetnom dedičskom konaní, najmä aby dedičstvo odmietla, alebo ho neodmietla, vyjadrila sa o stave\nmajetku a dlhov a o právach iných osôb na dedičstvo, dojednala dohodu o vyporiadaní dedičstva a\nvykonala všetky úkony potrebné na ukončenie konania. Okrem toho súd v rozsudku konštatoval, že\nplatí text a obsah plnomocenstva, ktorým žalobkyňa splnomocnila žalovanú na všetky úkony spojené s\ndedičským konaním... Išlo teda o súdom zistený skutkový stav, ktorý sa odvolateľke v podanom odvolaní\nnepodarilo spochybniť, navyše ktorým bol odvolací súd viazaný podľa § 383 CSP. Pokiaľ žalobkyňa\nspochybňovala obsah udeleného plnomocenstva, jej námietky smerovali výlučne ku spochybneniu, žeby\nžalovanú splnomocnila k dedičskej dohode, ktorá by sa týkala aj iného predmetu dedenia než domu súp.\nč. 120 a pozemku pod ním a v tej súvislosti namietala, že napriek udelenému plnomocenstvu nepoznala\nskutočný rozsah poručiteľkinho majetku. V kontexte uvedeného bolo potom potrebné posúdiť tiež jej\nnámietku, ktorou v celom rozsahu poprela, že so žalovanou uzavrela dohodu o vyporiadaní dedičstva\nv znení, ako sa uvádza v osvedčení o dedičstve zo dňa 1. decembra 2008. Z uvedeného vyplývalo,\nže skutkový stav tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie, podľa ktorého žalobkyňa splnomocnila\nžalovanú na všetky úkony spojené s dedičským konaním, nekorešpondovalo s argumentáciou žalobkyne\nzaloženou na tvrdení, že splnomocnila žalovanú pri prejednaní dedičstva na pojednávaní dňa 19.\nnovembra 1998, ktorú prvýkrát uplatnila až po uplynutí odvolacej lehoty, súčasne ide o skutkovú\nokolnosť, v uplatnení ktorej v konaní ešte na súde prvej inštancie žalobkyni nič nebránilo.\n26. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne v časti, v ktorej namietala vadu\nzmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie, ktoré smeruje\nproti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, a v časti, v ktorej namietala nesprávne právne\nposúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 CSP, odmietol podľa § 447 písm. f) CSP ako dovolanie, ktoré nie\nje odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi.\n27. Proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves vydaným zákonným sudcom z 19. decembra\n2022, č. k. 7C/23/2019-380 - v poradí druhé dovolanie, podala žalobkyňa dovolanie v celom rozsahu (tzn.\nv rozsahu celého výroku aj odôvodnenia), a to z dôvodu, že Okresný súd Spišská Nová Ves nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP). Osobitne vytýkala Okresnému\nsúdu Spišská Nová Ves svojvôľu pri posudzovaní dôvodnosti a účelnosti úkonov žalovanej v konaní pred\nsúdom v predmetnej právnej veci, skutkových okolností užívania sporného rodinného domu a vo vzťahu\nk právnemu posúdeniu skutkovej a právnej argumentácie žalobkyne uvedenej v sťažnosti voči uzneseniu\nzo dňa 30. augusta 2022, č. k. 7C/23/2019 - 296, pričom uzneseniu vytýkala vadu nepreskúmateľnosti\na nepresvedčivosti odôvodnenia.\n27.1. Dovolateľka namietala, že odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 písm. f) CSP).\n27.2. Dovolateľka namietala, že Okresný súd Spišská Nová Ves postupoval v rozpore s čl. 3 a §\n162 ods. 1 písm. a) CSP, keďže napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že žalobkyňa podala vo\nveci dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, prostredníctvom ktorého okrem iného namietala, že\nrozhodnutie odvolacieho súdu (vrátane rozhodnutia o nároku strán sporu na náhradu trov konania)\nzáviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorú je oprávnený posudzovať výhradne dovolací súd, konanie\no sťažnostiach žalobkyne a žalovanej neprerušil, ale ďalej vo veci konal a rozhodol v neprospech\nžalobkyne, čím prejudikoval rozhodnutie dovolacieho súdu vo veci samej, hoci na to nebol oprávnený. V\ndôsledku takéhoto postupu súdu prvej inštancie dnes žalobkyňa čelí právoplatne súdom potvrdenému\n\nnároku žalovanej na náhradu trov konania, hoci dovolaním požiadala okrem iného dovolací súd, aby\noprávnenosť tohto nároku preskúmal - to všetko aj napriek tomu, že súčasná majetková a finančná\nsituácia žalobkyni neumožňuje uspokojiť nárok žalovanej v plnom rozsahu - o týchto skutočnostiach\nOkresný súd Spišská Nová Ves v čase rozhodovania o sťažnostiach strán sporu vedel jednak z obsahu\nsamotnej sťažnosti žalobkyne z 28. septembra 2022, sp. zn. 7C/23/2019 a jednak z vlastnej činnosti,\nkeďže žalobkyňa sa osobitným návrhom podaným dňa 7. novembra 2022, sp. zn. 7C/23/2019 úspešne\ndomáhala oslobodenia od súdneho poplatku za podané dovolanie.\n27.3. Ďalej namietala, že Okresný súd Spišská Nová Ves pri posudzovaní sťažnosti žalobkyne proti\nuzneseniu zo dňa 30. 8. 2022, č. k. 7C/23/2019 - 296 postupoval arbitrárne, keďže napriek zákonnej\npovinnosti presvedčivo a dôkladne odôvodniť odklon od princípu právnej istoty napriek legitímnemu\nočakávaniu žalobkyne, že aj v prípade jej neúspechu vo veci, bude súd rozhodovať spravodlivo s\nprihliadnutím na skutkové a právne osobitosti prípadu bez protirečenia jasnej a nepochybnej právnej\núprave a bez rozporu s účelom a zmyslom zákonných právnych noriem, súd odmietol riadne zdôvodniť,\nprečo za preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti\ns uplatňovaním alebo bránením práva považuje aj také, pri ktorých žalovaná porušila svoje procesné\npovinnosti tým, že postupovala v rozpore s čl. 8, § 150 ods. 1, § 151 a § 153 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku. Žalovaná nepreukázala, že jej v konaní skutočne vznikni výdavky, okrem vyčíslenia\ntrov právneho zastúpenia jej právneho zástupcu súdu prvej inštancie nepredložila žiadnu faktúru, či\niný doklad preukazujúci právny dôvod vzniku výdavkov a ani doklad, že svojmu právnemu zástupcovi\nuhradila odmenu či náhradu hotových výdavkov a straty času. V tomto prípade nevznikol žalovanej nárok\nna náhradu dane z pridanej hodnoty, ktorú svojmu právnemu zástupcovi doteraz nezaplatila, keďže\nprávny zástupca nepostupoval v súlade s § 70 až § 78a zákona č. 222/2004 Z. z.\n27.4. Rovnako opätovne namietala, že aj v prípade plného úspechu strany sporu vo veci je súd\npovinný posúdiť, či nárokované trovy konania úspešnej strany sporu spĺňajú predpoklady ustanovené\n§ 251 Civilného sporového poriadku a či právny zástupca úspešnej strany sporu (v tomto prípade\nžalovanej) postupoval pri vykonávaní jednotlivých úkonov pred súdom s odbornou starostlivosťou. Za\núčelné a odôvodnené výdavky vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva nemožno\npovažovať také, ktoré sú spojené s úkonmi pred súdom, prostredníctvom ktorých žalovaná predložila\nsúdu nepravdivé tvrdenia, zamlčala rozhodujúce skutočnosti, uviedla navzájom si odporujúce skutkové\ntvrdenia, zavinila zbytočné trovy konania, či predkladala oneskorené návrhy na dokazovanie.\n27.5. Prostredníctvom tohto dovolania napokon namietala, že Okresný súd Spišská Nová Ves vo vzťahu\nk posúdeniu oprávnenosti nároku žalovanej na náhradu trov konania odmietol aplikovať ustanovenie §\n11 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“).\n27.6. Dovolateľka navrhla, aby dovolací súd zrušil uznesenie Okresného súdu Spišská Nová ves z 19.\ndecembra 2022 č. k. 7C/23/2019-380 a vec vrátil na ďalšie konanie.\n27.7. Dovolateľka navrhla, aby dovolací súd odložil vykonateľnosť uznesenia podľa § 444 ods. 1 CSP.\n28. Žalovaná sa k predmetnému dovolaniu vyjadrila a navrhla dovolanie zamietnuť a priznať žalovanej\nplnú náhradu trov dovolacieho konania.\n29. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala\nv stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 2\npísm. b) CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.\n30. Podľa § 444 ods. 1 CSP ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, dovolací súd môže\nna návrh odložiť jeho vykonateľnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.\n30.1. Dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého\nrozhodnutia podľa ustanovenia § 444 ods. 1 CSP a v súlade s ustálenou praxou o tom nevydal\nsamostatné rozhodnutie.\n\n31. Civilný sporový poriadok upravuje dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok a jeho mimoriadna\npovaha sa prejavuje, okrem iného, aj v striktne upravených predpokladoch jeho prípustnosti. Z §\n419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Prípady, v\nktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n31.1. V prejednávanej veci súd prvej inštancie uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom zo dňa\n30. augusta 2022, č. k. 7C/23/2019-296 rozhodol o výške trov v konaní pred súdom prvej inštancie a\nodvolacieho konania. Súd zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 2.539,93 eura.\nProti tomuto uzneseniu podala dovolateľka sťažnosť, ktorú súd prvej inštancie uznesením vydaným\nzákonným sudcom zmenil tak, že žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovanej na účet jej právnemu zástupcovi\ntrovy konania vo výške 3.047,92 eura. Proti tomuto rozhodnutiu podala dovolateľka dovolanie. Navrhla,\naby dovolací súd zrušil uznesenie z 19. decembra 2022 č. k. 7C/23/2019-380 Okresného súdu Spišská\nNová Ves a vec vrátil na ďalšie konanie.\n31.2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 355 ods. 2\nCSP). Uznesenia, proti ktorým zákon odvolanie pripúšťa, sú taxatívne vymenované v § 357 CSP. Medzi\ntýmito uzneseniami sa uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o sťažnosti proti uzneseniu\nvydanému súdnym úradníkom, nenachádza, z čoho a contrario vyplýva, že proti nemu nie je odvolanie\nprípustné. Uvedené pravidlo je súčasťou ustálenej rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu.\n31.3. V zmysle uvedeného, ak zákon proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vylučuje prípustnosť\nodvolania ako riadneho opravného prostriedku, tým skôr je vylúčená i prípustnosť dovolania ako\nmimoriadneho opravného prostriedku. A teda ak zákon proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému\nzákonným sudcom, ktorým zamietol sťažnosť proti uzneseniu vydanému vyššou súdnou úradníčkou\no výške trov konania, nepripúšťa odvolanie, nemožno proti tomuto rozhodnutiu úspešne podať ani\ndovolanie.\n31.4. Dovolací súd uzatvára, že prípustnosť dovolania dovolateľky proti uzneseniu odvolacieho súdu,\nktorým odmietol jej odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému zákonným sudcom\nrozhodujúcim o sťažnosti podanej proti rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky je v danom prípade\nzákonom vylúčená, keď ju nemožno vyvodiť z § 420 CSP, a preto jej dovolanie, ktoré smeruje proti\nrozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.\n32. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n33. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}