{"guid": "d0532460-fe7b-4c05-8a71-69be9c5422ef:7922e9a1-3f03-4545-8205-0447edd99d58", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:7611204642.2", "spisova_znacka": "4Obdo/4/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/4/2023 z 27. 3. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2024, sp. zn. 4Obdo/4/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:7611204642.2", "identifikacne_cislo": "7611204642", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Lenka Praženková", "sudca_id": 317, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lenka-prazenkova-317", "datum_vydania": "2024-03-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "nazov": "§ 440 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162", "nazov": "zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/1969/58", "nazov": "zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/58-1969"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-440", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-32"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7922e9a1-3f03-4545-8205-0447edd99d58", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:7611204642.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:7611204642.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:7611204642.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Obdo/4/2023\n7611204642\n27. 03. 2024\nJUDr. Lenka Praženková\nECLI:SK:NSSR:2024:7611204642.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Lenky Praženkovej a členiek\nsenátu JUDr. Gabriely Mederovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v spore žalobcu OZEX s.r.o. Prešov, so\nsídlom Masarykova 22A, 080 01 Prešov, IČO: 31 652 239, zastúpeného BENČÍK & PARTNERS, s.r.o.,\nso sídlom Aurela Stodolu 12, 080 01 Prešov, IČO: 36 860 441, proti žalovanému Slovenská republika,\nza ktorú koná Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, so sídlom Chlumeckého 2, 821 03 Bratislava\n- mestská časť Ružinov, IČO: 00 166 260, o zaplatenie 14.384,02 eura s príslušenstvom, vedenom na\nOkresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 15Cb/27/2011, v konaní o dovolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 3Cob/43/2021-227 z 24. augusta 2022, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalobcu o d m i e t a .\nII. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie (ďalej tiež „prvoinštančný súd“) rozsudkom č.\nk. 15Cb/27/2011-134 z 1. júna 2017, jeho prvým výrokom zamietol nárok žalobcu na prerušenie konania\na druhým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14.384,02 eura s 8 % úrokom\nz omeškania ročne od 30. decembra 2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nTretím výrokom žalobu v prevyšujúcej časti, čo sa týka úroku z omeškania, zamietol a štvrtým výrokom\nžalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.\n2. Z odôvodnenia označeného rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodoval o nároku žalobcu\nna zaplatenie 14.384,02 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu\nštátu. Skutkovo žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 26. januára 2004 podal návrh na vklad\nvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností titulom kúpnej zmluvy, a to vo vzťahu k nehnuteľnosti\nzapísanej na LV č. XXX, výrobná hala na parcele č. XXX/X v celosti, k. ú. I.. Predmetný návrh na vklad bol\nrozhodnutím Správy katastra Spišská Nová Ves č. V 93/2004 z 22. marca 2004 zamietnutý. Krajský súd v\nKošiciach (ďalej tiež „KS v Košiciach“) v rámci preskúmavacieho konania rozsudkom sp. zn. 5Sp/7/2004\nz 9. októbra 2006 rozhodnutie správy katastra zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Predmetný\nrozsudok potvrdil Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „Najvyšší súd SR“, „najvyšší súd“ alebo\n„NS SR“) rozsudkom sp. zn. 3SžoKS/165/2006 z 19. júla 2007, v ktorom dospel k záveru, že rozhodnutie\nSprávy katastra je nesprávne a potvrdil, že sporný vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností\nmal byť povolený najneskôr do 26. februára 2004. Žalobca ďalej uviedol, že v konaní vedenom na\nOkresnom súde Prešov pod sp. zn. 28C/88/2007 sa proti jeho osobe ako žalovanému domáhal správca\nkonkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo „Nová cesta” Jamník ako žalobca, zaplatenia\nnájomného za nájom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX za obdobie od 1. februára 2004 do 1. januára\n2005, ktorý nárok odôvodil tým, že s ním mal uzavretú zmluvu o nájme na dobu určitú, predmetom ktorej\nbol nájom označenej nehnuteľnosti, pričom žalovaný OZEX s.r.o. Prešov ich užíval aj po ukončení nájmu,\na to až do času, kým sa v novembri 2007 stal ich vlastníkom. Tým došlo podľa § 676 ods. 2 Občianskeho\n\nzákonníka (ďalej len „OZ“) k obnoveniu nájmu. Okresný súd Prešov rozsudkom sp. zn. 28C/88/2007\nz 28. novembra 2011 žalobe vyhovel a Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 2Co/35/08 z 10.\nseptembra 2008 jeho rozhodnutie potvrdil. Žalobca povinnosť uloženú týmito súdnymi rozhodnutiami\nsplnil dňa 15. mája 2009, kedy zaplatil správcovi konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárskeho\ndružstva „Nová cesta” Jamník sumu vo výške 14.384,02 eura. Následne žalobca dňa 29. júna 2009\nvyzval žalovaného na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody, čo žalovaný odmietol. Žalobca\nzdôraznil, že rozhodnutie Správy katastra Spišská Nová Ves, ktorým bol sporný vklad zamietnutý, bolo\nsúdmi v preskúmavacom konaní ako nezákonné zrušené. Ak by toto nezákonné rozhodnutie nebolo\nvydané, nemohol by si bývalý vlastník nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX nárokovať voči nemu za\nobdobie od 1. februára 2004 do 1. januára 2005 nájomné, na zaplatenie ktorého bol napokon ďalšími\nsúdnymi rozhodnutiami aj zaviazaný. S poukazom na vyššie uvedené dôvody žalobca tvrdí, že škoda\n14.384,02 eura mu vznikla v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím Správy katastra Spišská\nNová Ves, č. V 93/2004 zo dňa 22. marca 2004. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.\n3. Súd prvej inštancie v konaní rozhodol pôvodne rozsudkom č. k. 15Cb/27/2011-58 z 29. februára\n2012 (v spojení s opravným uznesením č. k. 15Cb/27/2011-104 z 8. apríla 2014), ktorým žalovaného\nzaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 14.384,02 eura s príslušenstvom. Na odvolanie žalovaného Krajský\nsúd v Košiciach uznesením č. k. 3Cob/104/2014-112 z 30. novembra 2015 označený prvoinštančný\nrozsudok pre nesprávne právne posúdenie veci zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súdu prvej\ninštancie odvolací súd vytkol, že nepostupoval v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za\nškodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len\n„zákon č. 58/1969 Zb.“) a uložil mu, aby žalobcom uplatnený nárok posúdil podľa označeného predpisu\núčinného v čase vydania zákonného rozhodnutia, konkrétne, či sú splnené podmienky predpisu na\nnáhradu škody a v akom rozsahu, vrátane povinnosti vysporiadať sa so všetkými námietkami odvolateľa,\nprípadne doplniť dokazovanie, pokiaľ to bude považovať za potrebné pre rozhodnutie vo veci. Žalovaný\nžiadal konanie prerušiť do času, kým nebude právoplatne skončené konanie vo veci sp.zn.4C/165/2012\ntýkajúce sa náhrady škody - nájomného za iné obdobie od 1. júna 2005 do 30. mája 2007, spôsobenej\nrozhodnutím Správy katastra v Spišskej Novej Vsi č. V 93/2004 z 22. marca 2004, ktorým bol návrh na\nvklad vlastníckeho práva zamietnutý. Žalobca navrhol v konaní pokračovať.\n4. Súd prvej inštancie vo vzťahu k návrhu žalovaného na prerušenie konania poukazom na ustanovenia\n§ 162, § 164 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konštatoval, že v rozsudku č. k.\n4C/165/2012-99 konajúci súd vychádzal z uznesenia odvolacieho súdu, ktorým rozsudok v predmetnom\nkonaní zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukazom na § 391 CSP, podľa ktorého,\nak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie na nové rozhodnutie, je súd\nprvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, návrh žalovaného na prerušenie konania\nzamietol.\n5. V ďalšom konaní mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca ako\nkupujúci s Poľnohospodárskym družstvom „Nová cesta” Jamník (zastúpeným správcom konkurznej\npodstaty) ako predávajúcim uzatvorili dňa 23. januára 2004 kúpnu zmluvu v nadväznosti na opatrenie\nKS v Košiciach zo 4. septembra 2000, sp. zn. 2K/78/98. Predmetom prevodu bola výrobná hala na\nparcele č. XXX/X v celosti k. ú. I., zapísaná na LV č. XXX. Z rozhodnutia Správy katastra Spišská Nová\nVes č. V 93/2004 z 22. marca 2004 mal súd prvej inštancie preukázané, že návrh na vklad vlastníckeho\npráva nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX bol zamietnutý. Na základe preskúmavacieho konania\nvedeného na KS v Košiciach bolo rozhodnutie Správy katastra Spišská Nová Ves o zamietnutí vkladu č.\nV 93/2004 z 22. marca 2004 zrušené, a to rozsudkom sp. zn. 5Sp/7/2004 z 9. októbra 2006, potvrdeným\nrozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3SžoKS/165/2006 z 19. júla 2007. Ďalej mal súd prvej inštancie\npreukázané, že rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/88/2007 z 28. novembra 2007 v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/35/08 z 10. septembra 2008 bolo právoplatne\nrozhodnuté o povinnosti žalobcu zaplatiť správcovi konkurznej podstaty Poľnohospodárske družstvo\n„Nová cesta” Jamník sumu 240.000,-- Sk s príslušenstvom z dôvodu, že pred vyhlásením konkurzu\nbola uzavretá nájomná zmluva, kde výška ročného nájmu bola stanovená na sumu 240.000,-- Sk a\nfakturovaná mala byť vo výške 20.000,-- Sk mesačne. Nehnuteľný majetok, ktorý bol predmetom nájmu,\nžalobca odkúpil v ponukovom konaní mimo dražby kúpnou zmluvou z 23. januára 2004 na základe\nopatrenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2K/78/98 zo 4. septembra 2000.\n\n6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1, 2, § 2, § 3, § 4\nods. 1, 2, § 9 a § 10 zákona č. 58/1969 Zb., ktoré obsahujú úpravu zásad zodpovednosti za\nškodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, podmienky uplatnenia nároku zodpovednosti za škodu\nspôsobenú nezákonným rozhodnutím a predbežné prerokovanie nároku tejto zodpovednosti, súčasne\npodľa § 442 OZ, ktorý obsahuje úpravu spôsobu a rozsahu náhrady škody.\n7. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pojem škody zákon č. 58/1969 Zb.\nbližšie nedefinuje a ani neupravuje rozsah jej náhrady, preto je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia\nvšeobecnej úpravy (§ 442 OZ). Ani vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom,\nnezákonným rozhodnutím a škodou zákon č. 58/1969 Zb. nevykladá; v právnej teórii sa týmto vzťahom\noznačuje priama väzba javov, v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah\npríčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku.\nAk bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej\nsúvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych\nsúvislostiach. Konštatoval, že žalobca v súlade s § 9 zákona č. 58/1969 Zb. podal návrh na predbežné\nprejednanie nároku na náhradu škody, súčasne že podľa § 9 ods. 1 písm. a/ tohto zákona za Slovenskú\nrepubliku koná orgán, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné\nrozhodnutie vydané. V konaní nemal za sporné, že žalobca na základe rozsudku Okresného súdu\nPrešov sp. zn. 28C/88/2007 uhradil nájomné vo výške 14.384,02 eura, o čom svedčí doklad o úhrade.\nZdôraznil, že žalobca si uplatnil náhradu škody z titulu nesprávneho rozhodnutia správy katastra, ktorá\nnepovolila vklad jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, čo malo za následok, že žalobca bol zaviazaný\nzaplatiť správcovi konkurznej podstaty Poľnohospodárskeho družstva „Nová cesta” Jamník nájomné vo\nvýške 14.384,02 eura za obdobie od 1. februára 2004 do 1. januára 2005. Žalobca dôvodil, že ak by\nSpráva katastra Spišská Nová Ves dňa 22. marca 2004 nevydala nesprávne rozhodnutie a návrhu na\nvklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej v LV č. XXX by vyhovela, prešlo by vlastnícke právo\nk tejto nehnuteľnosti na jeho osobu, keďže návrh na vklad podal 26. januára 2004 a správa katastra mala\no návrhu po rozhodnúť v 30-dňovej lehote. Žalobca by tak nebol zaviazaný zaplatiť správcovi konkurznej\npodstaty Poľnohospodárskeho družstva „Nová cesta” Jamník sumu 14.384,02 eura, teda žiadna škoda\nby žalobcovi nevznikla. Práve týmto nesprávnym rozhodnutím došlo k vzniku škody, ktorej náhradu si\nžalobca v tomto konaní uplatnil. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca si neuplatňuje nárok na\nnáhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu, pretože takéhoto nároku by sa bolo možné\ndomáhať iba vtedy, ak by išlo o nesprávny úradný postup, ktorého výsledkom nie je rozhodnutie.\n8. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca využil všetky opravné prostriedky na to, aby dosiahol\nzmenu rozhodnutia správy katastra o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra\nnehnuteľností. Súd prvej inštancie sa vysporiadal aj s tvrdením žalovaného, že žalobca nesplnil\npodmienku uvedenú v § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., a to poukázaním na čl. 46 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej tiež len „Ústava SR“ alebo „ústava“), podľa ktorého ústava priznáva každému\nzákladné právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo\njeho nesprávnym úradným postupom. Podmienka uplatneného nároku na náhradu škody vyplývajúca\nz § 4 ods. 1 vety prvej zákona č. 58/1969 Zb., t. j. zrušenie právoplatného rozhodnutia, ktorým bola\nškoda spôsobená pre nezákonnosť príslušným orgánom, bola procesnou podmienkou uplatnenia tohto\npráva, hmotnoprávne zaručeného v čl. 46 ods. 3 Ústavy SR. Splnenie tejto podmienky je potrebné\nv konkrétnych súvislostiach vykladať ústavne súladným spôsobom, a teda tak, aby nebolo zmarené\nuplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci.\nRešpektujúc zmysel a účel ochrany zaručenej týmto základným právom v zmysle ústavného imperatívu\nvyplývajúceho z Ústavy SR, teda s použitím teleologického výkladu, nie je možné lipnúť na formálnom\nzrušení tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné splnenie uvedenej podmienky vykladať\nextenzívne. Pokiaľ v danej konkrétnej veci nasvedčujú všetky podmienky zodpovednosti štátu, resp. ich\nsplnenie v materiálnom zmysle, nie je možné a ani prípustné ustanovenie § 4 ods. 1 vety prvej zákona\nč. 58/1969 Zb. interpretovať spôsobom, ktorý by zodpovednosť štátu de facto vylučoval. V nadväznosti\nna uvedené súd prvej inštancie zdôraznil, že Krajským súdom v Košiciach a Najvyšším súdom SR\nbolo preskúmané rozhodnutie správneho orgánu, pričom proti rozhodnutiu najvyššieho súdu ako súdu\nkonajúceho podľa V. časti Občianskeho súdneho poriadku nie je prípustný opravný prostriedok. Vo\nveciach správneho súdnictva preto najvyšší súd nie je súdom dovolacím a žalobca nemohol použiť\nmimoriadny opravný prostriedok, čo by bolo aj nelogické, nakoľko práve rozhodnutím KS v Košiciach v\nspojení s rozsudkom NS SR došlo k zrušeniu rozhodnutia správy katastra o zamietnutí návrhu na vklad,\nktoré je považované za rozhodnutie nezákonné. O protiprávnosti (nezákonnosti) rozhodnutia správy\n\nkatastra zo dňa 22. marca 2004 bolo právoplatne rozhodnuté v preskúmavacom konaní vedenom na\nKS v Košiciach pod sp. zn. 5Sp/7/2004 a na najvyššom súde pod sp. zn. 3SžoKS/165/2006.\n9. Súd prvej inštancie s prihliadnutím na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že výsledkom\nnezákonného rozhodnutia žalovaného je škoda, ktorá v tomto prípade predstavuje sumu 14.384,02\neura, ktorú žalobca uhradil prenajímateľovi, a ku ktorej by v prípade zavkladovania vlastníckeho práva\nsprávou katastra nedošlo. Konštatoval, že zamietnutie návrhu na vklad nehnuteľnosti správou katastra\nje nepochybne v príčinnej súvislosti s výsledkom tohto postupu, ktorým je úhrada nájomného a následne\nvznik škody v žalovanej výške. Poukázal tiež na to, že aj keď žalobca požiadal o predbežné prejednanie\nnároku podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci a o zmene niektorých zákonov, obsah podania, ktorým žiadal orgán konajúci za Slovenskú\nrepubliku predbežne prejednať nárok a uhradiť škodu, zodpovedá obsahu ust. § 9 zákona č. 58/1969\nZb. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody uzavrel, že nárok žalobcu v časti istiny je dôvodný.\n10. Priznaný úrok z omeškania odôvodnil súd prvej inštancie odkazom na ust. § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3\nods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. Uviedol, že úroky z omeškania je potrebné\nposudzovať aj v zmysle § 10 zákona č. 58/1969 Zb., podľa ktorého ak ústredný orgán neuspokojí nárok\npoškodeného do 6 mesiacov odo dňa podania žiadosti o predbežné prerokovanie na náhradu škody,\nmôže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Žiadosť bola\nžalovanému doručená 29. júna 2009, 6-mesačná lehota skončila 29. decembra 2009 a nasledujúci\ndeň, t. j. od 30. decembra 2009 sa dostal žalovaný do omeškania. Súd preto priznal žalobcovi úroky z\nomeškania od 31. decembra 2009 v požadovanej výške, ktorá nepresahuje zákonom stanovenú výšku;\nvo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania za obdobie od 29. júna 2009 do 29. septembra 2009\nžalobu zamietol.\n11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, 2 v spojení s §\n262 ods. 1 CSP tak, že ju priznal úspešnému žalobcovi v celom rozsahu.\n12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie čo do jeho vyhovujúcej časti (výrok II.) a súvisiaceho výroku\no trovách konania (výrok IV.) podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a\npísm. h/ CSP, o ktorom rozhodol KS v Košiciach rozsudkom č. k. 3Cob/99/2017-165 zo dňa 29.\noktóbra 2018 tak, že potvrdil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 15Cb/27/2011-134\nz 1. júna 2017 vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 14.384,02 eura s 8 % úrokom\nz omeškania ročne od 30. decembra 2009 do zaplatenia a vo výroku o náhrade trov konania.\nŽalobcovi zároveň priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Konštatujúc,\nže súd prvej inštancie na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom\na že prejednávanú vec aj správne právne posúdil (§ 387 ods. 1 CSP), na zdôraznenie správnosti\nrozhodnutia prvoinštančného súdu uviedol, že súd prvej inštancie správne aplikoval na prejednávaný\nspor zákon č. 58/1969 Zb. a správne posudzoval zodpovednosť štátu ako zodpovednosť za škodu\nspôsobenú nezákonným rozhodnutím. Uviedol ďalej, že podmienka uplatnenia nároku na náhradu škody\nvyplývajúca z § 4 ods. 1 vety prvej zákona č. 58/1969 Zb. (zrušenie právoplatného rozhodnutia, ktorým\nbola škoda spôsobená pre nezákonnosť príslušným orgánom), bola procesnou podmienkou uplatnenia\ntohto práva hmotnoprávne zaručeného čl. 46 ods. 3 Ústavy SR. Mal za to, že žalobca sa vlastníckeho\npráva k nehnuteľnostiam nemohol domôcť iným spôsobom, preto nárok na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím, a to zamietnutím vkladu, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa\nzákona č. 58/1969 Zb. Konštatoval, že žalobca má právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím\nsprávy katastra a za správne označil závery súdu prvej inštancie o splnení ďalších predpokladov\nzodpovednosti žalovaného za škodu, teda či škoda vznikla žalobcovi a či je daná príčinná súvislosť medzi\nnezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou. Uviedol, že o vzťah príčinnej súvislosti ide, ak škoda\nvznikla následkom nezákonného rozhodnutia, ak je nezákonné rozhodnutie a škoda vo vzájomnom\npomere príčiny a následku, teda ak je preukázané, že nebyť nezákonného rozhodnutia, ku škode by\nnedošlo. Odvolací súd uzavrel, že existencia škody a jej výška boli preukázané rozsudkom Okresného\nsúdu Prešov sp. zn. 28C/88/2007 z 28. novembra 2007, z ktorého vyplýva, že žalobcovi bola týmto\nrozhodnutím v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/35/2008 z 10. septembra\n2008 uložená povinnosť zaplatiť správcovi konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárskeho družstva\n„Nová cesta” Jamník sumu 240.000,-- Sk s príslušenstvom titulom nájomného za nehnuteľnosť v k. ú.\nI.. Poukázal na odôvodnenie označeného rozsudku krajského súdu, z ktorého vyplýva, že vlastnícke\nprávo žalovaného OZEX s.r.o. Prešov k predmetu kúpy nebolo zapísané a k zápisu došlo až v novembri\n\n2007, a tak žalovaný nebol v rozhodnom čase vlastníkom nehnuteľnosti. Pokiaľ však túto nehnuteľnosť\nužíval, došlo k obnoveniu nájomnej zmluvy a bol povinný platiť nájomné, ktoré vo výške 14.384,02 eura\nuhradil správcovi konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárskeho družstva „Nová cesta” Jamník dňa\n15. mája 2009. V príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím správy katastra o zamietnutí vkladu\nvlastníckeho práva tak vznikla žalobcovi škoda, a to titulom povinnosti platiť nájomné, ktoré by v prípade\nvčasného zavkladovania kúpnej zmluvy platiť nemusel.\n13. Na dovolanie podané žalovaným proti rozsudku KS v Košiciach\nč. k. 3Cob/99/2017-165 z 29.\noktóbra 2018, z dovolacích dôvodov podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ CSP, Najvyšší súd SR ako\nsúd dovolací uznesením sp. zn. 4Obdo/102/2019 z 30. decembra 2020 označený rozsudok odvolacieho\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, že vzhľadom na čas vzniku žalobcom tvrdenej\nškody bolo potrebné spor v zmysle § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (prechodné ustanovenia k\núpravám účinným od 1. júla 2004), posúdiť podľa zákona č. 58/1969 Zb. a vo vzťahu k obsahu rozhodnutí\nsúdov prvoinštančného aj odvolacieho uviedol, že tieto spor podľa označeného zákona posudzovali\nsprávne.\n13.1. Dovolací súd vo vzťahu k právnej úprave obsiahnutej v zákone č. 58/1969 Zb. uviedol, že základom\nzodpovednosti je len tá časť rozhodnutia, ktorá nadobúda právoplatnosť, a teda sa stáva zaväzujúcou\nnormou; touto časťou rozhodnutia je výrok, zároveň že rozhodnutie zakladá zodpovednosť len vtedy,\nak nadobudlo právoplatnosť. Spomenul tiež, že podmienky zodpovednosti za škodu spôsobenú\nnezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa zákona č.\n58/1969 Zb. sú zhodné s podmienkami zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci\nnezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa zákona\nč. 514/2003 Z. z. Poukázal na tri základné predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú\nnezákonným rozhodnutím [(i) protiprávnosť rozhodnutia, (ii) právoplatnosť rozhodnutia, (iii) vyčerpanie\nopravných prostriedkov] a odkazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 430/2011 konštatoval,\nže zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu je daná len vo vzťahu k\ntakému rozhodnutiu orgánu štátu, ktoré bolo zrušené alebo zmenené až po nadobudnutí právoplatnosti.\nPodľa dovolacieho súdu rozhodnutie Správy katastra Spišská Nová Ves č. V 93/2004 z 22. marca 2004 o\nzamietnutí vkladu vlastníckeho práva takouto vlastnosťou nedisponuje. Poznamenal, že aj napriek tomu,\nže predpokladom vzniku práva na náhradu škody je (okrem iného) existencia právoplatného rozhodnutia\na jeho zrušenie alebo zmena, sú určité výnimky, kedy sa možnosť poškodeného subjektu domáhať\nsa náhrady škody neviaže na požiadavku zrušenia alebo zmeny právoplatného rozhodnutia, ale k\nvzniku škody môže dôjsť ešte predtým, ako sa konkrétne rozhodnutie stane právoplatným, resp. ešte\npredtým, ako je takéto rozhodnutie zrušené alebo zmenené. Za tieto výnimky označil (i) existenciu tzv.\nničotného rozhodnutia, (ii) existenciu vykonateľného rozhodnutia (bez ohľadu na jeho právoplatnosť),\n(iii) existenciu prípadov hodných osobitného zreteľa. O žiadnu z uvedených výnimiek však v danej veci\npodľa dovolacieho súdu nejde.\n13.2. Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že škoda môže vzniknúť aj v príčinnej\nsúvislosti s vydaním rozhodnutia orgánu štátu, ktoré bude zrušené skôr, ako nadobudne právoplatnosť,\nv takomto prípade je však potrebné zodpovednosť štátu za škodu, ktorá by vznikla v príčinnej súvislosti\ns vydaním takéhoto rozhodnutia, posudzovať podľa zákona č. 58/1969 Zb., resp. zákona č. 514/2003 Z.\nz., o zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nie podľa ustanovení toho\nistého zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. V prejednávanej veci\nspráva katastra návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností rozhodnutím č. V 93/2004 z\n22. marca 2004 zamietla a nakoľko žalobca sa v zákonnej lehote proti tomuto rozhodnutiu odvolal (aj keď\noprávnene), rozhodnutie správy katastra o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva bolo zrušené\nskôr ako sa stalo právoplatným. V danom prípade sa preto nemožno domáhať nároku na náhradu škody\nz titulu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci. Konštatujúc uvedené uzavrel, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.\n14. Riadiac sa právnym názorom dovolacieho súdu, odvolací súd vec opätovne prejednal, zohľadňujúc\npritom nesprávne právne posúdenie veci, pre ktoré dovolací súd jeho predchádzajúce rozhodnutie\nzrušil. Poukázal na závery zrušujúceho uznesenia najvyššieho súdu z 30. decembra 2020 v bodoch\n41., 50. a 51., následne na to, že žalobca v žalobe, vo svojich podaniach, a tiež vyjadreniach na\npojednávaniach, svoj nárok argumentačne opieral o tvrdenie, že správa katastra chybne posúdila\npredpoklady a podmienky povolenia vkladu, čo spôsobilo nesprávnosť jej rozhodnutia č. V 93/2004 zo\n\ndňa 22. marca 2004. Žalobca tvrdil, že v rámci preskúmavacieho konania súdy dospeli k záveru, že\nspráva katastra nesprávne posúdila otázku, či bol vklad navrhovateľom do katastra podaný včas. S\npoukazom na nesprávne posúdenie predmetnej otázky správou katastra dôvodil, že jej rozhodnutie č.\nV 93/2004 z 22. marca 2004, ktorým bol návrh na vklad vlastníckeho práva nehnuteľnosti zapísanej v\nLV č. XXX zamietnutý, je nezákonné.\n14.1. Vo vzťahu k prípadnému nesprávnemu úradnému postupu odvolací súd konštatoval, že žalobcom\nneboli v konaní preukázané a ani tvrdené úkony správy katastra, ako napr. oneskorené vydanie\nrozhodnutia, prípadne iná jej nečinnosť, či iné vady v spôsobe vedenia konania správy katastra,\nktoré by predstavovali porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pri jej činnosti. Žalobca\nnenamietal nesprávnosť faktickej, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúcej činnosti alebo\nnečinnosti správy katastra, teda samotnú procedúru prejednania veci (t. zn. to, ako správa katastra\nviedla katastrálne konanie), ale namietal nezákonnosť jej rozhodnutia č. V 93/2004 z 22. marca 2004,\nktoré podľa žalobcu zapríčinilo nesprávne posúdenie otázky, či bol vklad navrhovateľom do katastra\npodaný včas. K druhej forme zodpovednosti tak žalobcom neboli produkované žiadne tvrdenia ani\ndôkazy. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd zdôraznil, že dokazovanie je v civilnom sporovom konaní\npostavené na procesnej zodpovednosti strán a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, a teda aj pri\nvykonávaní dôkazov. Poukazom na žalobu žalobcu, zápisnice o pojednávaní z 18. januára 2012, 13.\nseptembra 2016 a 2. mája 2017 pokračoval dôvodením, že žalobca svoju argumentáciu sústredil do\nroviny odôvodnenia svojho nároku na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia, k uplatneniu\ndruhej formy zodpovednosti štátu za škodu, t. j. zodpovednosti za nesprávny úradný postup, žaloba\nnesmerovala. Pre úplnosť odvolací súd poznamenal, že i keď návrh na vklad vlastníckeho práva do\nkatastra nehnuteľností bol podaný dňa 26. januára 2004 a Správa katastra Spišská Nová Ves o ňom\nprvýkrát rozhodla až dňa 22. marca 2004 rozhodnutím č. V 93/2004, teda nie v lehote 30 dní odo dňa\njeho doručenia tak, ako jej to stanovuje § 32 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a\no zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ani táto skutočnosť nemôže\nbyť so zreteľom na okolnosti prejednávaného sporu dôvodom pre priznanie nároku na náhradu škody\nspôsobenej nesprávnym úradným postupom. Včasné nerozhodnutie o návrhu na vklad vlastníckeho\npráva do katastra nehnuteľností síce možno považovať za nesprávny úradný postup (ktorá okolnosť\npredstavuje jednu zo základných podmienok zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym\núradným postupom), nerešpektovanie zákonom stanovenej lehoty na rozhodnutie o návrhu na vklad\nnebolo v danom prípade z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúce.\n14.2. Sumarizujúc vyššie uvedené odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne\nposúdil, keď uviedol, že žalobca sa môže podľa zákona č. 58/1969 Zb. domáhať proti žalovanému nároku\nna náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu aj vtedy, ak toto rozhodnutie\nnenadobudlo právoplatnosť a odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP vyhodnotil za naplnený.\nNaopak, za nenaplnený vyhodnotil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP konštatujúc,\nže skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonaným dôkazom a výsledok hodnotenia\ndôkazov je v súlade s § 191 CSP.\n14.3. Na základe vyššie konštatovaných skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu\nprvej inštancie č. k. 15Cb/27/2011-134 z 1. júna 2017 vo výrokoch II. a IV. podľa § 388 CSP zmenil\ntak, že žalobu zamietol, súčasne žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rovnako žalovanému\nnepriznal ani náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania s odôvodnením, že hoci bol v konaniach\núspešný, z dôvodu ktorého mu vznikol nárok na náhradu trov konaní vo všetkých inštanciách, podľa\nobsahu spisu mu trovy nevznikli.\n15. Proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu, podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie\nžalobca (č. l. 242 - 244), dôvodiac jeho prípustnosťou podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Zopakujúc obsah\nsvojej žaloby a súdnych rozhodnutí v konaní doteraz vydaných, namietol,\n\nže odvolací súd sa svojím právnym záverom odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu v otázke, či je súd viazaný právnou kvalifikáciou uplatneného nároku žalobcom a v otázke\npovinnosti súdu správne právne kvalifikovať žalobcom uplatnený nárok. Citoval uznesenia najvyššieho\nsúdu sp. zn. 5Cdo/196/2009 z 22. septembra 2010, sp. zn. 4MCdo/15/2010 z 27. júla 2011 a sp. zn.\n\n7Cdo/25/2018 z 29. novembra 2018, v nadväznosti na ktoré rozporoval argumentáciu odvolacieho súdu\nv bode 31. na strane 13 dovolaním napadnutého rozsudku v znení „K druhej forme zodpovednosti\ntak neboli žalobcom produkované žiadne tvrdenia ani dôkazy. (...) Svoju argumentáciu teda žalobca\nsústredil do roviny odôvodnenia svojho nároku na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia.”\nTvrdí, že ako žalobca v súdnom konaní, v súlade s citovanou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu,\nuviedol všetky rozhodujúce skutočnosti, od ktorých odvodzoval svoj žalobou uplatnený nárok a že\nskutkový stav žalobou uplatneného právneho nároku nebol v súdnom konaní spochybnený. Súd bol\npreto podľa jeho názoru povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom\nzistený skutkový stav dopadajú, resp. uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či v žalobe\nprávny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený alebo je uvedený nesprávne. Tvrdí\nďalej, že dovolaním napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho záveru odvolacieho súdu,\nktorý v rozpore s vyššie citovanou ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu zamietol jeho\nžalobu v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci prvoinštančným súdom. Tento v bode 27. na\nstrane 8 svojho rozsudku vo vzťahu k žalobcovi uviedol, že „Neuplatňuje si nárok na náhradu škody\nz dôvodu nesprávneho úradného postupu, pretože takéhoto nároku by sa bolo možné domáhať iba\nvtedy, ak by išlo o nesprávny úradný postup, ktorého výsledkom nie je rozhodnutie.” Tento právny názor\nprvoinštančného súdu je podľa žalobcu v rozpore s právnym názorom dovolacieho súdu uvedeným v\nuznesení najvyššieho súdu sp. zn. 4Obdo/102/2019 z 30. decembra 2020, v ktorom NS SR uviedol,\nže „je nesporné, že škoda môže vzniknúť aj v príčinnej súvislosti s vydaním rozhodnutia orgánu štátu,\nktoré bude zrušené skôr, ako nadobudne právoplatnosť, v tomto prípade je však potrebné zodpovednosť\nštátu za škodu, ktorá by vznikla v príčinnej súvislosti s vydaním takéhoto rozhodnutia posudzovať\npodľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb., resp. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú nesprávnvm úradným postupom, a nie podľa ustanovení toho istého zákona o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.” Žalobca tvrdí, že bolo povinnosťou odvolacieho súdu\nv nadväznosti na zrušujúce uznesenie najvyššieho súdu odvolaním napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť\nvec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo alternatívne, po uznaní dôvodnosti\nodvolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci prvoinštančným súdom, v\nsúlade so zásadou iura novit curia, žalobcom uplatnený nárok sám správne právne kvalifikovať podľa\nustanovení zákona č. 58/1969 Zb. a po opätovnom prejednaní veci prvoinštančný rozsudok ako vecne\nsprávny potvrdiť (citujúc záver z publikácie Civilný sporový poriadok, Komentár, C. H. Beck, 2016, s.\n1293, podľa ktorého „Potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu môže byť založené aj na odlišnom\nprávnom posúdení, než z akého vychádzal súd prvej inštancie.“). Na základe uvedených tvrdení žalobca\ndovolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Cob/43/2021-227 z 24.\naugusta 2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n16. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním z 29. decembra 2022 (č. l. 251 - 253\nspisu). Stotožňujúc sa s rozhodnutím odvolacieho súdu, navrhol dovolanie žalobcu ako neprípustné\nodmietnuť. Tvrdí, že Krajský súd v Košiciach sa v dovolaním napadnutom rozsudku vyjadril aj k\nposúdeniu nároku žalobcu na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v\nnedodržaní zákonom stanovenej lehoty na rozhodnutie o predmetnom návrhu na vklad, keď konštatoval,\nže nerešpektovanie zákonom stanovenej lehoty na rozhodnutie o návrhu na vklad nebolo v danom\nprípade z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúce.\n17. Písomné vyjadrenie žalovaného zaslal súd prvej inštancie postupom podľa § 436 ods. 4 CSP\nžalobcovi, ktorého ďalšie vyjadrenia v konaní nenasledovali.\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala\nvčas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená\nadvokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443\nveta pred bodkočiarkou CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok\nžalobcu je potrebné odmietnuť. V nasledujúcich bodoch dovolací súd uvádza stručné odôvodnenie\nsvojho rozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP).\n19. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho\nprípustnosti v Civilnom sporovom poriadku. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je\nprípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie\nprípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n\n20. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho\nsúdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z\nvyššie citovaných zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé, že na\nto, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky\nprípustnosti dovolania vyplývajúce z ust. § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania,\nt. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie\ndôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP.\n21. Podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu (písm. a/).\n22. Podľa § 432 ods. 1 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie\nprávne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n23. V tu posudzovanej veci žalobca (ďalej tiež ako „dovolateľ“) v dovolaní argumentuje prípustnosťou\ndovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, teda tým, rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu.\n24. Prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP sa vždy vzťahuje na právnu otázku, ktorej\nvyriešenie viedlo k záverom uvedeným v rozhodnutí odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania potom\nbude, vzhľadom na viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (ustanovenie § 440 CSP), závisieť\nod toho, či a ako dovolateľ vymedzil dovolaciu otázku zásadného právneho významu (kľúčovú) pre\nrozhodnutie veci. Povinnosťou dovolateľa kvalifikovane zastúpeného advokátom je teda uviesť právne\nposúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne a konkretizovať, ako podľa jeho názoru mal\nodvolací súd konkrétnu právnu otázku správne vyriešiť. Až po splnení týchto predpokladov prípustnosti\ndovolania, môže dovolací súd pristúpiť k uskutočneniu meritórneho dovolacieho prieskumu. Povinnosť\ndovolateľa vymedziť a konkretizovať prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP, treba vnímať ako jeho\npovinnosť predostrieť vlastnú argumentáciu v prospech prípustnosti dovolania a na ňu nadväzujúcu\npovinnosť doložiť ju buď konkrétnou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, od ktorej sa odvolací\nsúd odchýlil, tvrdením o absencii rozhodovacej praxe, alebo konkretizáciou rozdielností v rozhodovaní\ndovolacieho súdu. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí ísť okrem špecifikovaných podmienok\n- predovšetkým o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o\nskutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom\nsa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napr. Občianskeho zákonníka,\nObchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie\nzáviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Právnym posúdením veci je činnosť súdu,\npri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený\nskutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový\nstav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis\nalebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych\nskutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (viď uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/222/2009 z\n26. februára 2010).\n25. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP žalobca vyslovil názor,\nže odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v otázke, či je súd\nviazaný právnou kvalifikáciou uplatneného nároku žalobcom a v otázke povinnosti súdu správne právne\nkvalifikovať žalobcom uplatnený nárok. Citujúc rozhodovaciu prax najvyššieho súdu v rozhodnutiach\nsp. zn. 5Cdo/196/2009, sp. zn. 4MCdo/15/2010 a sp. zn. 7Cdo/25/2018, namietol záver odvolacieho\nsúdu, podľa ktorého žalobca vo vzťahu k prípadnému nesprávnemu úradnému postupu (druhej forme\nobjektívnej zodpovednosti) neprodukoval žiadne tvrdenia ani dôkazy a že svoju argumentáciu žalobca\nsústredil do roviny odôvodnenia svojho nároku na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia\n(odôvodnenie odvolacieho súdu v bode 31. na strane 13 dovolaním napadnutého rozsudku).\n\n26. Najvyšší súd ako súd dovolací v uznesení sp. zn. 5Cdo/196/2009 uviedol, že „Občianske súdne\nkonanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania nie sú povinní\nuplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou\nsúdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu\nproti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu\nniektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne\nurčiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také\nskutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti,\nz ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája\nnesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec\npodľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Ak teda súd\nrozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok\npo právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je žalobcom navrhované, resp. výsledky vykonaného\ndokazovania umožňujú podriadiť uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa\nžalobca dovoláva, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či v žalobe\nprávny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne. Nemožno\npreto uprieť súdu, aby v spojení so skutkovými zisteniami urobil sám odlišné, právu zodpovedajúce\nhodnotenie žalobou uplatneného plnenia.“\n27. V ďalšom uznesení sp. zn. 4MCdo/15/2010, ktorým žalobca v dovolaní dôvodí, dovolací súd\nkonštatoval, že „Z dispozičného princípu vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet\nkonania po skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti\nsúdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a posúdiť viac, než čoho sa domáhajú.\nNapriek tomu, že znenie zákona to neuvádza, bude nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom\nbude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa účastníci domáhali. Súd musí\nrešpektovať predmet konania vymedzeným žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať\nani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Naopak\nvšak nie je porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol\npredmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani\nprávna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby (§ 79 O.s.p.).“\n28. Ako tretie označil dovolateľ rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/25/2018, z ktorého vyplýva\nprávny názor dovolacieho súdu, podľa ktorého „... strany konania nie sú povinné uplatnený nárok\nani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu. Musia ale\nuviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu\nprávne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej\nprávnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie. Ak strana uvedie\nrozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdený nárok, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne\nprávne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany sporu a je povinný posúdiť vec podľa tých\nprávnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Súd teda nie je viazaný\nprávnou kvalifikáciou, ale len skutkovým vymedzením v žalobe a musí si vyriešiť aj prípadnú konkurenciu\n(súbehu) právnych nárokov a spomedzi viacerých vybrať správnu právnu normu.“\n29. Sumarizujúc vyššie uvedené, Najvyšší súd SR ako súd dovolací, vo svojej rozhodovacej praxi zaujal\njednoznačný názor, podľa ktorého sporové strany nie sú povinné uplatnený nárok právne kvalifikovať,\npretože to je vecou súdu, ktorý je povinný vec posúdiť podľa právnych noriem, ktoré na tvrdený a zistený\nskutkový stav dopadajú. Súd je povinný tak postupovať bez toho, aby sporové strany realizovali prípadnú\nzmenu žaloby. Právne závery prijaté judikatúrou najvyššieho súdu sú aktuálne aj v tejto rozhodovanej\nveci a dovolací súd nemá dôvod sa od nich odkloniť.\n30. Po preskúmaní dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu a ďalšieho obsahu spisu\ndovolací súd v tu posudzovanej veci dospel k záveru, že odvolací súd sa od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu neodklonil, nakoľko pri rozhodovaní o nároku žalobcu prihliadol aj na možnosť\nposúdiť ho aj titulom možného nesprávneho úradného postupu správy katastra.\n31. Najvyšší súd SR vo svojom zrušujúcom uznesení sp. zn. 4Obdo/102/2019 z 30. decembra 2020 (č.\nl. 209 spisu) vyslovil právny záver, že v danom prípade sa žalobca svojho nároku na náhradu škody\nnemôže domáhať z titulu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci, pretože to je možné len za\n\npredpokladu, že toto rozhodnutie bolo po nadobudnutí jeho právoplatnosti zrušené. V prejednávanej veci\nspráva katastra návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností rozhodnutím č. V 93/2004\nz 22. marca 2004 síce zamietla, ale žalobca sa v zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozhodnutiu\nodvolal, preto rozhodnutie správy katastra o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva bolo zrušené\nskôr ako sa stalo právoplatným (bod 51. označeného uznesenia najvyššieho súdu). Zároveň v bode 50.\ntohto uznesenia najvyšší súd konštatoval, že škoda môže vzniknúť aj v príčinnej súvislosti s vydaním\nrozhodnutia orgánu štátu, ktoré bude zrušené skôr, ako nadobudne právoplatnosť, v tomto prípade je\nvšak potrebné zodpovednosť štátu za škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s vydaním takéhoto\nrozhodnutia, posudzovať podľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb., resp. zákona č. 514/2003 Z. z. o\nzodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nie podľa ustanovení toho istého\nzákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.\n32. Uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4Obdo/102/2019 z 30. decembra 2020 súd prvej inštancie\ndoručil sporovým stranám v dňoch 12. februára 2021 a 15. februára 2021 (doručenky pripojené k\nneočíslovaným č. l., nasledujúcim po č. l. 219a spisu) a vec predložil odvolaciemu súdu na ďalšie\nkonanie. Tento oznámením zo 17. augusta 2022 (č. l. 224) podľa § 219 ods. 1, 3 a § 378 CSP sporovým\nstranám oznámil termín verejného vyhlásenia rozsudku na deň 24. augusta 2022, na ktorý sa sporové\nstrany (ani právny zástupca žalobcu), nedostavili (zápisnica o vyhlásení rozhodnutia pred odvolacím\nsúdom na č. l. 226).\n33. V nadväznosti na záver dovolacieho súdu, odvolací súd po zrušení (pôvodného, v poradí prvého)\nrozsudku z 29. októbra 2018 č. k. 3Cob/99/2017-165 a vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,\nposúdil nárok žalobcu aj z titulu prípadného nesprávneho úradného postupu správy katastra, keď (v bode\n32. rozsudku) poznamenal, že návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol podaný\ndňa 26. januára 2004 a Správa katastra Spišská Nová Ves o ňom rozhodla prvýkrát až dňa 22. marca\n2004 rozhodnutím č. V 93/2004, a teda nie v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia, zakotvenej v ust. §\n32 ods. 1 katastrálneho zákona č. 162/1995 Z. z. Vo vzťahu k tejto okolnosti odvolací súd uviedol, že ani\ntáto skutočnosť nemôže byť dôvodom pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym\núradným postupom, pretože včasné nerozhodnutie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra\nnehnuteľností síce možno považovať za nesprávny úradný postup (ako jednu zo základných podmienok\nzodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom), v danom prípade však\nnerešpektovanie zákonom stanovenej lehoty na rozhodnutie o návrhu na vklad z hľadiska zmenšenia\nmajetku žalobcu rozhodujúce nebolo.\n34. Z uvedeného vyplýva, že konajúci súd, hoci žalobca svoj nárok na náhradu škody z dôvodu\nnesprávneho úradného postupu správy katastra v žalobe výslovne nekvalifikoval, postupujúc v zmysle\nzásady iura novit curia a záverov dovolacieho súdu v uznesení sp. zn. 4Obdo/102/2019, posúdil\nžalobcov nárok aj z titulu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní zákonom\nstanovenej lehoty na rozhodnutie o predmetnom návrhu na vklad. Dovolací súd sa preto nestotožňuje s\ntvrdením žalobcu v dovolaní, že odvolací súd vo vzťahu k ním uplatnenému nároku právnu kvalifikáciu\npodľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom, nezohľadnil.\n35. Dovolací súd pre úplnosť dodáva, že hoci záver odvolacieho súdu spočívajúci v konštatovaní\no tom, že nerešpektovanie zákonom stanovenej lehoty na rozhodnutie o návrhu na vklad nebolo\nz hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúce, je pomerne stručné, nemožno túto okolnosť\nvyhodnotiť ako nesprávne právne posúdenie veci podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Niet pochýb,\nže odvolací súd mohol (mal) dôvody, pre ktoré nedodržanie 30-dňovej lehoty na rozhodnutie o návrhu\nna vklad do katastra nehnuteľností nebolo pre zmenšenie majetku žalobcu rozhodujúce, vysvetliť\nbližšie [vzhľadom na skutočnosť, že nedodržanie lehoty určenej v § 32 ods. 1 katastrálneho zákona\nmôže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb. len vo vzťahu k\ntakému zmenšeniu majetku účastníka katastrálneho konania, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane\nspôsobené iba týmto postupom (k tomu viď sp. zn. 3Cdo/32/2007)], dovolateľ nedostatočné odôvodnenie\ndovolaním napadnutého rozsudku v tomto smere nenamietol, z dôvodu ktorého dovolací súd (vzhľadom\nna viazanosť dovolacími dôvodmi podľa § 440 CSP) nemohol rozsudok odvolacieho súdu preskúmať vo\nvzťahu k prípadnej existencii dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f/ CSP, podľa ktorého je dovolanie\nprípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak\nsúd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\n\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [pod ktorým pojmom treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie)\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva, vrátane práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia (rámcovo upraveného v § 220 ods. 2 CSP,\npričom táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní podľa § 378 ods. 1 CSP)]. Naviac, dovolateľ\nzáver odvolacieho súdu o tom, že nerešpektovanie zákonom stanovenej lehoty na rozhodnutie o návrhu\nna vklad nebolo rozhodujúce z hľadiska zmenšenia jeho majetku, v dovolaní nespochybnil. Avšak aj v\nprípade, ak by citovaný záver namietol, dovolací súd by ho dovolaciemu prieskumu podľa § 421 ods.\n1 písm. a/ CSP podrobiť nemohol vzhľadom na skutočnosť, že otázka príčinnej súvislosti predstavuje\notázku skutkovú a nie právnu, pričom platí, aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods.\n1 CSP, musí ísť (okrem ďalších podmienok špecifikovaných v bode 29. tohto uznesenia), predovšetkým\no otázku právnu (v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku).\n36. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, dovolací súd uzatvára, že dovolanie žalobcu\npodľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP prípustné nie je, najvyšší súd preto jeho dovolanie podľa ustanovenia\n§ 447 písm. c/ CSP odmietol ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je procesne\nprípustné, bez toho, aby sa zaoberal otázkou vecnej správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia.\n37. Žalovaný bol v dovolacom konaní úspešný, preto mu dovolací súd priznal voči žalobcovi náhradu\ntrov dovolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne podľa\n§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n38. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}