{"guid": "8d9de347-3444-446d-a3b1-2995eb6fdc75:a7cd26b3-94f9-47c8-bf31-4eb6750cbed5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:7517203602.1", "spisova_znacka": "8Cdo/9/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/9/2024 z 15. 5. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. mája 2024, sp. zn. 8Cdo/9/2024, ECLI:SK:NSSR:2024:7517203602.1", "identifikacne_cislo": "7517203602", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Miroslav Šepták", "datum_vydania": "2024-05-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126", "nazov": "§ 126 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-126"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "nazov": "§ 451 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449", "nazov": "§ 449 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-126", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-382", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a7cd26b3-94f9-47c8-bf31-4eb6750cbed5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:7517203602.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:7517203602.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:7517203602.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/9/2024\n7517203602\n15. 05. 2024\nMgr. Miroslav Šepták\nECLI:SK:NSSR:2024:7517203602.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu B. K., narodený XX. K. XXXX, Q. XX, zastúpeného\nadvokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Košice, Štúrova 20 proti žalovanej R. A.L., narodenej XX. S. XXXX,\nČ., M. XXX/X, zastúpenej advokátom JUDr. Richardom Kovalčíkom, Košice, Rázusova 1, o zaplatenie\n3.669,64 eura s prísl., vedenom na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 15C/22/2017, o dovolaní\nžalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 17. augusta 2023 sp. zn. 3Co/156/2022, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 17. augusta 2023 sp. zn. 3Co/156/2022 vo výrokoch I., II. a\nIV. z r u š u j e a vec mu v uvedenom rozsahu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd\") napadnutým rozsudkom podľa § 388 zákona č.\n160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP\") zmenil rozsudok Okresného súdu Košice okolie (ďalej len „súd prvej inštancie\" resp. „prvoinštančný súd\") z 10. marca 2022 č. k. 15C/22/2017-175,\nktorým zamietol žalobu o zaplatenie sumy 3.669,64 eura s prísl. a žalovanej priznal náhradu trov konania\nv rozsahu 100% tak, že „...žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 834,82 eura s 5,05%\núrokom z omeškania od 4. februára 2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.);\ntiež zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania\nprávo (výrok II.); potvrdil rozsudok v prevyšujúcom zamietajúcom výroku (výrok III.); žiadnej zo strán\nnepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania (výrok IV.)\".\n1.1. Súd prvej inštancie v rozhodnutí po skutkovej stránke vychádzal zo zistenia, že žalobca uplatnený\npeňažný nárok požaduje na základe rozhodnutia o dedičstve po nebohom R. K., zomrelom XX. C.\nXXXX, sp. zn. 13D 95/2011 a rozhodnutia o dedičstve po nebohej C. K., zomrelej XX. S. XXXX, sp. zn.\n12D 324/2012. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania a na základe vykonaného dokazovania\ndospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný. Vychádzal z toho, že ak si žalobca uplatnil peňažný\nnárok na základe dedičského rozhodnutia po R. K., ktoré nadobudlo právoplatnosť 19. septembra\n2013 a žaloba bola podaná 21. februára 2017, je nárok žalobcu v tejto časti premlčaný. Pokiaľ ide\no nárok vyplývajúci z uznesenia v dedičskom konaní po C. K., ktoré nadobudlo právoplatnosť 3.\nfebruára 2016 tento prvoinštančný súd nepovažoval za premlčaný. Žalobca si uplatnil nárok na vydanie\nveci v súlade s ustanovením § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník\"), pričom súd prvej inštancie bol toho názoru, že\nzákladným predpokladom úspešnosti takejto žaloby je, že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej\nmoci inej osoby než vlastníka. Vykonaným dokazovaním však mal preukázané, že finančné prostriedky,\nktoré zdedil žalobca ako dedič sa u žalovanej nenachádzajú, keďže vkladné knižky sa u žalovanej\nnenachádzali a boli vedené na meno ich matky C. K. a na meno otca vkladné knižky ani účet nebol, i\nkeď notár vyporiadal BSM poručiteľov tak, že do tohto zahrnul i tieto vkladné knižky. Súd prvej inštancie\nmal za preukázané, že po smrti otca a ešte počas života matky strán sporu s finančnými prostriedkami\nnakladala ich matka, pričom vkladná knižka končiaca trojčíslom XXX bola zrušená v roku 2008 a\nvkladná knižka končiaca trojčíslom XXX bola zrušená v roku 2010, pričom účet bol zrušený žalovanou\n\nako spoludisponentkou v roku 2008; tieto skutočnosti boli zrejmé z potvrdenia Slovenskej sporiteľne. S\npoukazom na uvedené prvoinštančný súd bol toho názoru, že pokiaľ o vydanie finančných prostriedkov\nzdedených po matke žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že tieto finančné prostriedky sú\nv držbe, resp. že sa nachádzajú u žalovanej. Vyslovil presvedčenie, že predmetné peniaze vyberala\na odovzdala žalovaná svojej matke, matka s nimi disponovala s tým, že nakladanie s finančnými\nprostriedkami za života poručiteľa je jeho súkromnou vecou, ktorú žalovaná v žiadnom prípade nemohla\novplyvniť a keďže žalobca nepreukázal skutočnosť, že peniaze tak, ako boli zdedené po nebohej C. K. by\nmala v držbe žalovaná, žalobu i z tohto dôvodu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom\nna ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n2. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci\nvo vzťahu k žalobcom tvrdenému dedičskému právu po nebohom R. K. ohľadom sumy 1.834,82 eura\ns príslušenstvom, ak vychádzal z názoru, že uvedený nárok je premlčaný. V uvedenom smere, keďže\npočas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, v podrobnostiach poukázal\nna dôvody odvolaním napadnutého rozhodnutia.\n2.1. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu uviedol, že ich nepovažuje za dôvodné. Žalobca\nvychádzal z názoru, že jeho nárok nemožno považovať za premlčaný, lebo v súlade s § 126 ods.\n1 Občianskeho zákonníka sa domáha vydania predmetu svojho vlastníctva - peňazí, ktoré získal\ndedením. S poukazom na citované zákonné ustanovenie a jeho rozborom odvolací súd dospel k záveru,\nže žalobca sa v konaní domáha vydania sumy 1.834,82 eura s príslušenstvom ako dedičstva po\nnebohom R. K., ktorú žalovaná mala vybrať z peňažného účtu. Je teda zrejmé, že predmet konania\nnie je individualizovaný natoľko, aby sa mohlo jednať o poskytnutie ochrany žalobcovi prostredníctvom\nvindikačnej žaloby. Odvolací súd ďalej pokračoval, že podľa Občianskeho zákonníka sa zásadne\npremlčujú všetky majetkové práva (§ 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka), menovite práva na peňažné\nplnenie. Z toho vyplýva, že v oblasti občianskeho práva nepodliehajú premlčaniu rýdzo osobné, resp.\nosobnostné práva, lebo tým je treba zabezpečiť s ohľadom na ich charakter účinnú právnu ochranu po\ncelú dobu života fyzickej osoby. Hoci vlastnícke právo je v zásade nepremlčateľné, výplata peňažnej\nsumy pochádzajúca z dedičstva má charakter peňažnej pohľadávky. Peňažná pohľadávka je vzťahom\nzáväzkovým (§ 488 a nasl. Občianskeho zákonníka) a nie právom vecným a teda nemôže požívať\nochranu, ktorá je ústavne zaručená právu vlastníckemu. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd v časti\nuplatneného nároku ohľadom zaplatenia sumy 1.834,32 eura s príslušenstvom považoval odvolanie za\nnedôvodné a preto v tejto časti rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.\n2.2. Za dôvodné však odvolací súd považoval odvolanie žalobcu ohľadom zaplatenia sumy 1.834,82\neura s príslušenstvom nadobudnutou žalobcom ako dedičstvom po nebohej C. K. na základe uznesenia\nOkresného súdu Košice-okolie z 29. decembra 2015. V tomto smere súd prvej inštancie správne\nzistil skutkový stav veci, že nárok žalobcu premlčaný nie je, ak uznesenie okresného súdu nadobudlo\nprávoplatnosť 3. februára 2016 a žalobca uplatnil nárok na súde dňom 21. februára 2017. Rovnako\ndospel aj k správnemu záveru, ak konštatoval, že je zrejmé, že žalovaná finančné prostriedky vyberala,\nči už za života matky alebo po jej smrti, pričom tieto nepochybne patrili do dedičstva po pozostalom\nnebohom B. K. a následne aj po C. K. a teda patrili do dedičstva na základe dedičských rozhodnutí.\nPrvoinštančný súd však vec nesprávne právne posúdil, ak žalobu v uvedenej časti zamietol odôvodňujúc\nzamietajúci výrok tým, že „...žalobca v časti finančných prostriedkov zdedených po svojej matke C. K.\nneuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, že finančné prostriedky sú v držbe, resp. že sa\nnachádzajú u žalovanej ...\" Uvedený záver je nesprávny z dôvodu, že ak sa žalobca domáhal „vydania\"\npeňažnej sumy 1.834,00 eura s príslušenstvom a teda predmet konania nebol individualizovaný natoľko,\naby sa mohlo jednať o poskytnutie ochrany žalobcovi prostredníctvom vindikačnej žaloby v zmysle §\n126 Občianskeho zákonníka, išlo o nárok žalobcu podraditeľný žalobe z bezdôvodného obohatenia,\npričom v procesnej rovine sa taký nárok realizuje požiadavkou na zaplatenie peňažnej sumy, nie na\njej „vydanie\". Nebolo potrebné sa preto zaoberať zistením, či sporné finančné prostriedky sú v držbe u\nžalovanej, ale iba zistením, či uvedené peňažné prostriedky žalovaná z účtu vybrala. V tejto súvislosti\nsúd prvej inštancie síce konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že finančné prostriedky vyberala\nžalovaná, tieto však mala odovzdať svojej matke, ktorá s nimi disponovala za svojho života. Skutkové\ntvrdenie žalovanej, že finančné prostriedky, ktoré vybrala z vkladných knižiek, resp. účtu a odovzdala\nmatke C. K., žalobca poprel a ohľadom týchto tvrdení žalovaná nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie.\nV konaní tak zostalo nepreukázané, že žalovaná potom, čo vyberala finančné prostriedky z vkladných\nknižiek a účtu, tieto odovzdala nebohej C. K.. Za takejto procesnej situácie odvolací súd uzatváral, že\n\nžalovaná sa ohľadom sumy 1.834,82 eura s príslušenstvom ako dedičstvom po nebohej C. K. na úkor\nžalobcu bezdôvodne obohatila (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka), preto zmenil rozsudok v časti\nzamietajúceho výroku podľa § 388 CSP a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s\npríslušenstvom, majúc za to, že žalovaná sa dostala do omeškania s peňažným plnením nasledujúcim\ndňom po právoplatnosti uznesenia okresného súdu o nadobudnutí dedičstva žalobcom.\n2.3. Vzhľadom na to, že každá zo strán mala vo veci úspech len čiastočný, odvolací súd žiadnej zo\nstrán náhradu trov prvostupňového ani odvolacieho konania nepriznal (§ 255 ods. 2 CSP v spojení s\n§ 396 ods. 2 CSP).\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu žalovaná (ďalej aj „dovolateľka\") podala dovolanie do\nprvého zmeňujúceho výroku, ktorým odvolací súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu\n1.834,82 eura s 5,05 % úrokom z omeškania od 04. februára 2016 do zaplatenia a do závislých výrokov\no trovách konania, prípustnosť ktorého odôvodňovala ustanovením § 420 písm. f) CSP t.j. tým, že\nsúd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedla, že žalobca sa žalobou domáhal vydania\ndvoch peňažných súm v rovnakej výške, uložených na vkladných knižkách, resp. na vkladovom účte,\nktoré mal nadobudnúť v dedičskom konaní po rodičoch sporových strán R. K. a C. K., s ktorými podľa\njeho názoru disponovala žalovaná, nakoľko uskutočňovala z týchto vkladných knižiek, resp. vkladového\núčtu výbery hotovosti. Svoj nárok oprel o právo na vydanie veci podľa § 126 Občianskeho zákonníka,\nzabezpečujúceho ochranu vlastníka proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva zasahuje. Na tomto\nprávnom posúdení svojho nároku žalobca zotrval počas celého priebehu súdneho sporu a podľa tohto\nzákonného ustanovenia nárok žalobcu posudzoval aj súd prvej inštancie, ktorý nárok žalobcu zamietol\nsčasti z dôvodu premlčania uplatneného nároku (pokiaľ ide o dedičský nárok po zomr. R. K.) a sčasti\nneunesenia dôkazného bremena vo vzťahu k preukázaniu, že peňažné prostriedky, ktorých sa žalobca\ndomáha sú v držbe žalovanej, čo je základnou podmienkou pre vyhovenie vindikačnej žalobe. Žalovaná\npoukázala na to, že až v druhom odvolacom konaní odvolací súd nesúhlasil s právnym posúdením\nnároku žalobcu podľa § 126 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že nárok žalobcu je čiastočne (v\nnepremlčanom rozsahu) daný z titulu bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka),\nktorý sa v procesnej rovine realizuje požiadavkou na zaplatenie peňažnej sumy, nie na jej vydanie.\nŽalovaná v dovolaní namietala, že odvolací súd sa neriadil ustanovením § 382 CSP, keď dospejúc k\nnázoru, že nárok žalobcu treba posúdiť podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom\nobohatení (a nie podľa § 126 Občianskeho zákonníka), teda podľa ustanovenia, ktoré pri doterajšom\nrozhodovaní sporu nebolo použité ani súdom prvej inštancie ani odvolacím súdom a ani sporovými\nstranami, nevyzval strany sporu , aby sa k použitiu tohto ustanovenia vyjadrili a rozhodol vo veci samej\nrozsudkom bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd tak vydal „prekvapivé rozhodnutie\" a svoje\nkonanie zaťažil procesnou vadou, ktorá má za následok porušenie práva žalovanej na spravodlivý\nproces, žalovanej svojím postupom uprel právo vyjadriť sa, právne argumentovať, prípadne predkladať\nnové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvej inštancie nejavili ako\nvýznamné. Z uvedených dôvodov žalovaná Najvyšší súd Slovenskej republiky žiadala, aby rozsudok v\ndovolaním napadnutej časti zrušil a vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n3.1. Žalobca sa k podanému dovolaniu žalovanej písomne nevyjadril.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\") ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej\nneprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP),\nbez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu je potrebné v napadnutom rozsahu zrušiť.\n5. Právo na prístup k dovolaciemu súdu nie je absolútne. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok\na tejto jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti, prísne regulovanej\nCivilným sporovým poriadkom. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu\nje dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa, pričom prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. To znamená, že ak\nzákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné,\nnemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.\n\n6. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n7. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n8. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n9. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu\ndo práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci\nprocesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v\ndôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny\nproces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).\n10. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v\nzmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil\nvady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu,\nže k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3 Cdo 41/2017, 3 Cdo 214/2017, 8 Cdo 5/2017, 8 Cdo\n73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti argumentácie\ndovolateľky, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jej práva na spravodlivý\nproces.\n11. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na\nspravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať\npostup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré\nsa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie\nústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné\nprejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo\nna zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán\nv konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n12. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu,\nktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava\npriznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom\n- ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý\nproces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019).\n\n13. Pojem ,,procesný postup\" bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu\ntak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo\nnečinnosť súdu, teda proces prejednania sporu znemožňujúci strane sporu realizáciu jej procesných\noprávnení a mariaci možnosti jej aktívnej účasti na konaní (R 129/1999, rozhodnutia najvyššieho súdu\nsp. zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem nemožno vykladať\nextenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. ,,Postupom súdu\"\nmožno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce\nopodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.\n14. Vo vzťahu k namietanej vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP dovolateľka namietala\nporušenie jej procesných práv spočívajúcich v tom, že odvolací súd sa neriadil ustanovením § 382\nCSP, vydal „prekvapivé rozhodnutie\" a svoje konanie zaťažil procesnou vadou, ktorá má za následok\nporušenie práva žalovanej na spravodlivý proces, žalovanej svojím postupom uprel právo vyjadriť sa,\nprávne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych\nzáverov súdu prvej inštancie nejavili ako významné.\n15. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 382 ustanovuje, že ak má odvolací súd za to, že sa na\nvec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní\nveci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany konania, aby sa k možnému\npoužitiu tohto ustanovenia vyjadrili.\n15.1. Vyššie citované ustanovenie má predísť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí, vychádza z\nprincípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, ktorý je považovaný za komponent princípu právneho\nštátu, osobitne princípu právnej istoty.\n15.2. O tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo\nveci na iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, za súčasného naplnenia tej okolnosti, že proti\ntýmto iným (odlišným) právnym záverom odvolacieho súdu, nemá strana konania možnosť vyjadrovať\nsa, právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych\nzáverov súdu prvej inštancie, nejavili ako významné.\n15.3. Pod „prekvapivým rozhodnutím\" sa v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nrozumie rozhodnutie, ktorým odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, za rozhodujúcu považoval\nskutočnosť, ktorú nikto netvrdil alebo nepopieral, resp. ktorá nebola predmetom posudzovania súdom\nprvej inštancie. Prekvapivým je rozhodnutie odvolacieho súdu „nečakane\" založené na iných právnych\nzáveroch než rozhodnutie súdu prvej inštancie (porovnaj sp. zn. 3 Cdo 102/2008), resp. rozhodnutie\nz pohľadu výsledkov konania na súde prvej inštancie „nečakane\" založené nepredvídateľne na iných\n„nových\" dôvodoch, než na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, pričom strana sporu v\ndanej procesnej situácii nemala možnosť namietať ne/správnosť „nového\" právneho názoru zaujatého\naž v odvolacom konaní (porovnaj 5 Cdo 46/2011).\n15.4. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre definoval tzv. prekvapivé rozhodnutie,\no ktoré ide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo veci na iných zásadne\nodlišných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, pričom zároveň odvolací súd účastníkovi konania\nneumožní vyjadriť sa k jeho iným (odlišným) právnym záverom, teda účastník konania nemá možnosť\nprávne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych\nzáverov súdu prvej inštancie nejavili ako významné (II. ÚS 407/2016, I. ÚS 736/2016).\n16. Princíp tzv. „predbežného právneho posúdenia veci\" vychádzajúci z § 382 CSP (tiež por. § 171\nods. 1 CSP) teda súvisí so zameraním sa na dokazovanie sporných skutočností, aby strany sporu\ndostali príležitosť predstaviť vlastné argumenty týkajúce sa právneho posúdenia veci. Tým by sa mohol\npredbežný právny názor všeobecného súdu potvrdiť alebo vyvrátiť (III. ÚS 446/2010, 4 Cdo 22/2017).\n17. Zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie v poradí druhom rozhodnutí zamietol žalobu v časti\nzaplatenia sumy 1.834,82 eura s príslušenstvom, nadobudnutej žalobcom ako dedičstvo po nebohej C.\nK. na základe uznesenia Okresného súdu Košice-okolie z 29. decembra 2015, odôvodňujúc zamietajúci\nvýrok tým, že „...žalobca v časti finančných prostriedkov zdedených po svojej matke C. K. neuniesol\ndôkazné bremeno na preukázanie skutočností, že finančné prostriedky sú v držbe, resp. že sa\n\nnachádzajú u žalovanej ...\". Uvedený záver považoval odvolací súd za nesprávny z dôvodu, že ak sa\nžalobca domáhal „vydania\" peňažnej sumy 1.834,00 eura s príslušenstvom a teda predmet konania\nnebol individualizovaný natoľko, aby sa mohlo jednať o poskytnutie ochrany žalobcovi prostredníctvom\nvindikačnej žaloby v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka, išlo o nárok žalobcu podraditeľný žalobe\nz bezdôvodného obohatenia, pričom v procesnej rovine sa taký nárok realizuje požiadavkou na\nzaplatenie peňažnej sumy, nie na jej „vydanie\". Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v\nčasti zamietajúceho výroku zmenil podľa § 388 CSP, nakoľko podľa jeho názoru súd prvej inštancie na\nzistený skutkový stav síce použil správnu právnu normu, avšak nesprávne ju aplikoval. Odvolací súd\nuložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.834,82 eura s 5,05% úrokom z omeškania od 4.\nfebruára 2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, majúc za to, že žalovaná sa ohľadom\nsumy 1.834,82 eura s prísl. ako dedičstvom po nebohej C. K. na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila\n(§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).\n17.1. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd neoboznámil strany so svojím odlišným právnym názorom\npri posudzovaní „nároku žalobcu na vydanie veci podľa § 126 Občianskeho zákonníka\" (viď súdom prvej\ninštancie konštatovaná „vindikačná žaloba\") naproti tomu odvolacím súdom posúdený ako bezdôvodné\nobohatenie v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nedal im príležitosť sa k tomuto názoru\nvyjadriť. Strany tak nevedeli, že odvolací súd bude na vec nazerať inak a nemohli tomu prispôsobiť svoje\nprávne a skutkové námietky.\n18. Z pohľadu výsledkov konania na súde prvej inštancie odvolací súd založil svoje rozhodnutie\n„nečakane\" a nepredvídateľne na iných („nových\") dôvodoch než súd prvej inštancie, pričom žalovaná\nv danej procesnej situácii nemala možnosť namietať správnosť „nového\" právneho názoru zaujatého až\nv odvolacom konaní. Zo spisu totiž nevyplýva, že by odvolací súd postupoval podľa § 382 CSP, že by si\nsplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z tohto ustanovenia, čím porušil právo strany na spravodlivý proces\n(§ 420 písm. f) CSP).\n19. Výzva odvolacieho súdu podľa § 382 CSP je potrebná vždy, keď odvolací súd dospeje k záveru,\nže nárok treba posúdiť podľa celkom iného právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvej inštancie,\nalebo síce podľa toho istého právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvej inštancie, ale podľa iného\nustanovenia za súčasného splnenia podmienky, že toto iné zákonné ustanovenie je pre rozhodnutie veci\nrozhodujúce.\n20. Najvyšší súd už v rozhodnutí publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky pod R 33/2011 konštatoval, že pokiaľ odvolací súd nevyzval účastníkov\nkonania v zmysle § 213 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP\"; odo dňa účinnosti CSP §\n382 CSP), aby sa vyjadrili k možnému použitiu toho ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom\nrozhodovaní nebolo použité a je podľa názoru odvolacieho súdu pre rozhodnutie veci rozhodujúce, odňal\núčastníkovi konania možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ OSP.\n21. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že v kontexte celého súdneho konania ide o (ďalšie)\ntak závažné pochybenie odvolacieho súdu, ktoré znemožnilo žalovanej uskutočňovať jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm.\nf) CSP. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa do 30. júna 2016 ustálila na tom, že ak v konaní došlo\nk procesnej vade zmätočnosti uvedenej v § 237 ods. 1 OSP (teraz § 420 písm. f) CSP), dovolaním\nnapadnuté rozhodnutie treba zrušiť; najvyšší súd v týchto prípadoch zrušoval napadnuté rozhodnutia\nbez toho, aby sa zaoberal správnosťou v nich zaujatých právnych záverov (por. napr. rozhodnutia sp.\nzn. 1 Cdo 44/2015, 2 Cdo 111/2014, 3 Cdo 4/2012, 4 Cdo 263/2013, 5 Cdo 241/2013, 6 Cdo 591/2015,\n7 Cdo 212/2014, 8 Cdo 137/2015).\n22. Dovolací súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že dovolanie žalovanej je nielen\nprocesne prípustné, ale aj opodstatnené. So zreteľom na to dovolaním rozsudok odvolacieho súdu v\nnapadnutom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 CSP v spojení s § 450 CSP).\n\n23. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí\n(§ 450 CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).\n24. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453\nods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,\nsúd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).\n25. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}