{"guid": "4b3f4f68-deda-48f1-8efb-2e9b027b0642:58683d91-6ad9-4e26-98bb-cd53ed8a720f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:7122205589.1", "spisova_znacka": "4CdoR/4/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4CdoR/4/2024 z 28. 11. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2024, sp. zn. 4CdoR/4/2024, ECLI:SK:NSSR:2024:7122205589.1", "identifikacne_cislo": "7122205589", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr.Ing. Mario Dubaň", "sudca_id": 141, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ing-mario-duban-141", "datum_vydania": "2024-11-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124.odsek-1", "nazov": "§ 124 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-124"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161", "nazov": "CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "nazov": "§ 75 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-75"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-124", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-2", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-75", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/58683d91-6ad9-4e26-98bb-cd53ed8a720f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:7122205589.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:7122205589.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:7122205589.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4CdoR/4/2024\n7122205589\n28. 11. 2024\nJUDr. Mario Dubaň\nECLI:SK:NSSR:2024:7122205589.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa V. F., narodeného\nXX. Y. XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice,\nStaničné námestie 9, Košice dieťa rodičov - matky C.. C. B., narodenej XX. L. XXXX, M., M. XX, a otca U..\nT. F., narodeného XX. U. XXXX, P. X, U. X, Č. E., zastúpeného usadenou euroadvokátkou JUDr. Ivanou\nŽilinčíkovou, Považská Bystrica, Rozkvet 2001/2, o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu\notca na zníženie výživného, vedenej na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 9P/23/2022, o dovolaní otca\nproti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 21. novembra 2023 sp. zn. 4CoP/82/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom z 28. apríla\n2023 č. k. 9P/23/2022-424 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 11. mája 2023 č. k. 11P/53/2022-445\nI. zvýšil výživné zo strany otca na maloletého zo sumy 300 eur mesačne na sumu 400 eur mesačne\na to od 08. júna 2022 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť do 15. dňa kalendárneho mesiaca na\núčet matky vopred; II. dlžné výživné vo výške 1.076,66 eura za obdobie od 08. júna 2022 do 30. apríla\n2023 uložil otcovi zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku; III. návrh otca na zníženie výživného\nzamietol; IV. zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I č. k. 18P/77/2017-58 zo dňa 5. októbra 2017 v\nspojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice I č. k. 18P/77/2017-76 zo dňa 29. novembra\n2017 v časti týkajúcom sa výšky výživného; V. návrh matky na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti\nzamietol. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.\n1.1. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 62, § 63, § 75, § 78 ods. 1,\n3 zákona č. 36/2005 o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a uviedol, že pri posudzovaní návrhu matky na\nzvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého\ndieťaťa a zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako aj rodičov, v ich majetku a príjmoch od\nposledného rozhodnutia súdu o výživnom. Za dôležitú okolnosť považoval osobnú starostlivosť matky o\nsyna, pričom vychádzal z nákladov na dieťa vo výške 610 eur mesačne a príjmu otca ako osoby povinnej\nz platenia výživného vo výške 2.178 eur. V nadväznosti na to určil, že otec je povinný podieľať sa na\núhrade nákladov na výživné pre maloleté dieťa vo výške 2/3 z dôvodu osobnej starostlivosti matky o dieťa\na tým nemožnosti zvýšiť si svoj príjem. Súd prvej inštancie prihliadol aj na to, že v čase uzavretia dohody\nrodičov ohľadne výšky výživného bola táto suma výživného dosť povýšená odôvodneným potrebám\nmaloletého v tom čase, čo ale nepovažoval za rozporné so záujmom maloletého. O nároku na náhradu\ntrov konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „CMP“).\n\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie matky i otca rozsudkom z 21. novembra\n2023 sp. zn. 4CoP/82/2023 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a vyslovil, že žiaden z účastníkov\nnemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Súhlasil so súdom prvej inštancie, že na strane\nmaloletého dieťaťa došlo k výraznej zmene pomerov, keď v čase posledného rozhodnutia súdu o\nvýživnom (rozsudkom Okresného súdu Košice I pod sp. zn. 18P/77/2017 z 05. októbra 2017) bol maloletý\nvo veku necelých dvoch rokov, pričom v čase rozhodovania tejto veci je žiakom prvého ročníka základnej\nškoly. Poznamenal, že náklady na výchovu a výživu maloletého dieťaťa v dojčenskom veku a dieťaťa\nvo veku sedem rokov sú vyššie a to nielen z hľadiska stravy, ale aj nákladov súvisiacich so školskou\ndochádzkou - nákup oblečenia, pomôcok do školy, cestovné, účasť na rôznych súťažiach a školských\nvýletoch. V tejto súvislosti uviedol, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky náklady na výchovu\na výživu maloletého. Jednotlivé náklady na dieťa boli matkou riadne preukázané a v rámci pojednávania\nriadne odôvodnené; nestotožnil sa s odvolacou námietkou otca, že matkou uvádzané výdavky na\nmaloletého syna sú neúčelné a nezodpovedajú odôvodneným potrebám dieťaťa. Pokiaľ otec uvádzal,\nže nesúhlasí s výdavkom na maloletého v sume 80 eur na oblečenie a obuv, odvolací súd podotkol,\nže matka má maloletého syna v osobnej starostlivosti a nakupuje mu oblečenie a obuv podľa potreby,\npričom je zrejmé, že niektorý mesiac sú to nižšie sumy, ale v mesiacoch, ako je napríklad september,\nkedy je potrebné synovi nakúpiť nové oblečenie do školy, vrátane športového oblečenia na telesnú\nvýchovu v škole a na tréningy, je táto suma omnoho vyššia. Dodal, že oblečenie je maloletému synovi\npotrebné zakupovať pravidelne, keďže je vo veku, kedy rastie, vyvíja sa. Pokiaľ išlo o rozporovaný náklad\n120 eur na drogériu, kultúrne podujatia, výlety, športové aktivity, túto položku matka jasne vysvetlila s\ntým, že ide o náklady za platbu za tréningy džuda a futbalu, výlety zo školy, návštevy kúpaliska, kina\nmaloletým, ako aj spriemerované náklady na letnú dovolenku. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôraznil,\nže boli zohľadnené všetky výdavky otca na maloletého, pričom poukázal na to, že je samozrejmé a\nprirodzené, že keď otec trávi čas s maloletým synom, uhrádza aj všetky náklady s tým spojené. To, či otec\nbude tráviť čas so synom vo svojej domácnosti, alebo s ním bude absolvovať rôzne výlety a dovolenky,\nčo je samozrejme finančne náročnejšie, je v kompetencii otca. Napokon dodal, že je pochopiteľné, pokiaľ\nchce otec synovi pripraviť zaujímavý program, avšak nemôže to byť zdrojom jeho výčitiek vo vzťahu\nk matke.\n2.2. Odvolací súd ďalej uviedol, že pri určení vyživovacej povinnosti je potrebné vychádzať na jednej\nstrane z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, na druhej strane z príjmových a majetkových\npomerov povinného rodiča, pričom je potrebné vyhodnotiť aj to, ktorý z rodičov a v akej miere vykonáva\nosobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že životná\núroveň otca je vyššia, ako ju sám otec prezentuje. Aj keď otec uvádzal, že má príjem len zo svojho\nzamestnania na Ministerstve vnútra Českej republiky, iný príjem nemá, nemôže podnikať, keďže je\nštátnym zamestnancom, na druhej strane tvrdil, že mesačne spláca hypotekárny úver a spotrebný úver,\nkde výšky týchto splátok sa v podstate rovnajú jeho príjmu. Odvolací súd zhodnotil, že už len základné\npoložky ako splátka hypotéky 1.004 eur, splátka spotrebného úveru 1.000 eur, mesačné náklady spojené\ns užívaním bytu 300 eur, doprava do zamestnania 30 eur predstavujú mesačne sumu 2.330 eur, čo\nprevyšuje príjem otca. Na základe uvedeného mal za nepochybné, že otec maloletého musí mať príjmy\naj z iných zdrojov na financovanie svojej celkovej životnej úrovne v tejto súvislosti aproboval postup\nsúdu prvej inštancie, ak všetky tieto skutočnosti zhodnotil a určil výživné na maloleté dieťa vychádzajúc\nz odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa tak, aby výživné umožnilo maloletému synovi podieľať sa na\nživotnej úrovni otca. Poukázal pritom na to, že matka poskytuje maloletému synovi nepretržitú osobnú\nstarostlivosť počas bežného roka, pričom otec sa o maloletého syna zaujíma, snaží sa s ním tráviť čas,\nale z dôvodu, že otec žije a pracuje v Prahe, stretáva sa so synom prevažne počas prázdnin a sviatkov.\nOdvolací súd uzavrel, že zvýšenie výživného je plne v prospech maloletého dieťaťa, aby životná úroveň\ndieťaťa bola zhodná so životnou úrovňou otca a matka sa mohla naďalej o maloletého osobne starať.\n2.3. Vo vzťahu k odvolacej námietke otca, že matka by si mala nájsť lepšie platenú prácu vzhľadom\nk jej vzdelaniu, odvolací súd uviedol, že výživné na maloleté dieťa je určené a slúži na zabezpečenie\npotrieb dieťaťa a nie potrieb matky. Bez ohľadu na príjmové pomery rodiča, ktorý má dieťa v osobnej\nstarostlivosti, má súd pri určení výživného zo strany povinného rodiča vychádzať z preukázanej zmeny\npomerov na strane maloletého dieťaťa, jeho odôvodnených potrieb, ako aj na strane povinného rodiča,\njeho príjmových a majetkových pomerov, zistenej životnej úrovne. Pokiaľ matka maloletého v odvolaní\nžiadala, aby odvolací súd zvýšil výživné zo strany otca na maloletého na 500 eur mesačne s poukazom\nna judikatúru súdov, podľa ktorej výživné by malo tvoriť 20 až 30 % z príjmu povinného rodiča, odvolací\nsúd poukázal na odôvodnené potreby maloletého a dodal, že výšku nákladov na maloletého v sume\n\n610 eur, z ktorej vychádzal súd prvej inštancie, považuje za správne ustálenú. Pokiaľ matka namietala,\nže v mesiaci február 2023 mala výdavky na maloletého vo výške 775,42 eur, tak podľa odvolacieho\nsúdu uvedené tvrdenie nepreukázala, pričom uviedol, že suma určená súdom prvej inštancie je výška\npriemerných mesačných výdavkov na maloletého.\n2.4. Odvolací súd napokon ustálil, že výživné určené súdom prvej inštancie vo výške 400 eur mesačne\nje vzhľadom k veku dieťaťa a jeho odôvodneným potrebám dostatočné a určením vyššieho výživného\nby bola obmedzená možnosť otca tráviť so synom prázdniny, sviatky, čo nie je v najlepšom záujme\nmaloletého dieťaťa. Odvolací súd preto dospel k záveru, že zvýšenie výživného plne zodpovedá kritériám\nv zmysle Zákona o rodine o určení výživného na maloleté dieťa, zohľadňuje zmenu pomerov na strane\nmaloletého dieťa, ako aj na strane oboch rodičov a vývoj životných nákladov. O trovách odvolacieho\nkonania rozhodol podľa § 396 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „CSP“) v spojení s § 52 CMP.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal otec (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktoré odôvodnil\npoukazom na ustanovenia § 420 CSP a § 421 ods. 1 písm. a), resp. c) CSP. Namietal, že súdy\nnevzali do úvahy skutočné majetkové pomery otca a pristupovali k nemu ako k vlastníkovi dvoch\nnehnuteľností. Uviedol, že už nevlastní byt o dispozícii 2+kk, pričom k tejto skutočnosti došlo až po\nzačatí súdneho konania a namietal, že si nevzal úver vo výške 20.000 eur a ani nehradí splátku\n1.000 eur mesačne. V dôsledku nesprávneho hodnotenia dôkazov považoval napadnuté rozhodnutie\nza nesprávne a nezákonné, súdy nesprávne posúdili odôvodnené potreby maloletého, ktoré podľa\njeho názoru nepredstavujú výdavky 610 eur a nesprávne vyčíslili jeho čistý mesačný príjem, pričom\nnezohľadnili doporučené rozmedzie pre stanovenie výšky výživného v zmysle tabuľky Ministerstva\nspravodlivosti ČR. V tejto súvislosti poukázal na súčasnú mieru inflácie a stúpajúce ceny energií v Českej\nrepublike. Napokon vyjadril aj svoju nespokojnosť s nesprávnym posúdením zárobkových možností\nmatky. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrhu\nmatky na zvýšenie výživného nebude vyhovené.\n4. Matka sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrila.\n5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k dovolaniu zotrval na doterajších písomných aj ústnych vyjadreniach\na odporučil rozhodnúť na základe dostupných dôkazných materiálov s poukazom na najlepší záujem\ndieťaťa.\n6. Na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa vzťahuje Civilný mimosporový poriadok.\nV zmysle § 2 ods. 1 CMP sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového\nporiadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže CMP neustanovuje inak, dovolací súd ďalej skúmal\nmožnosť aplikácie ustanovení CSP pre konanie o dovolaní otca maloletých detí.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35\nCSP) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník konania zastúpený\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané\n(§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné\nodmietnuť.\n8. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n9. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n\n10. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n11. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n12. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n13. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n14. Dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP (posudzujúc podanie\npodľa jeho obsahu - čl. 11 ods. 1 a § 124 ods. 1 CSP) pre nedostatky pri zisťovaní skutkového\n(skutočného) stavu veci.\n15. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú: a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere\n(intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na\nspravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu\nspočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká\nnielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj\nporušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo\nna verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným\ndôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie\nrovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a\nna rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia\nspravodlivosti).\n16. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,\nbod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá\nrozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola\núčastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na\nprávny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi\nv dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov a pod.).\n17. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v\nzmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil\nvady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho\nsúdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017,\n8Cdo/73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti\n\nargumentácie dovolateľa, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jeho práva na\nspravodlivý proces.\n18. Pokiaľ otec namietal vady zmätočnosti spočívajúce v nedostatočne zistenom skutkovom stave veci\na v nesprávnom hodnotení dôkazov (chybné závery o majetkových pomeroch otca, vyčíslenie nákladov\nna maloletého, preukázanie úhrad otca vo vzťahu k maloletému), dovolací súd v prvom rade uvádza, že\ndovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení\nskutkového (resp. skutočného) stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové\nskutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už\nlen z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu\nprvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie - porov.\nustanovenie § 442 CSP, v zmysle ktorého dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil\nodvolací súd. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených\nsúdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd síce má\nmožnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní\n(tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či\nkonajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle,\nktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k\nvade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, avšak dovolací súd takúto vadu v posudzovanom spore\nnezistil.\n19. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že súdy nižších inštancií v rámci zisťovania skutočného\nstavu veci (§ 35 CMP) postupovali v súlade so základnými princípmi civilného mimosporového konania\na to v súlade s vyšetrovacím princípom, princípom oficiality, ako aj v súlade so zachovaním princípu\nrovnosti účastníkov, najmä vo vzťahu k maloletému dieťaťu (čl. 4, čl. 5 a čl. 6 Základných princípov CMP).\nSúd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré tvorilo jednak obsiahle písomné vyjadrenia\núčastníkov konania a ich ústne prednesy, ako aj predložené listinné dôkazy. Hodnotiac výsledky tohto\ndokazovania cez prizmu najlepšieho záujmu dieťaťa dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov (§\n78 ods. 1 Zákona o rodine), a preto na základe čiastočného vyhovenia návrhu matky zmenil skoršie\nrozhodnutie o výživnom pre maloletého. Vychádzajúc najmä z opodstatnených potrieb dieťaťa, ako\naj možností a schopností oboch rodičov, súd prvej inštancie vyhodnocoval jednotlivé výdavky na\nmaloletého (body 41. až 46. odôvodnenia), pričom ustálil, že tieto sú odôvodnené v sume 610 eur\n(bývanie, strava, školská družina, školské obedy, ošatenie, obuv, hygiena, lieky, športové aktivity, voľný\nčas a kultúra). Následne sa komplexne venoval príjmom matky (body 48. až 50. odôvodnenia) a tiež\nmajetkovým pomerom otca (body 51. až 59. odôvodnenia) a uzavrel, že s prihliadnutím na majetkové\npomery oboch rodičov, ich príjmy, osobnú starostlivosť matky o maloletého a neexistenciu ďalšej\nvyživovacej povinnosti rodičov považuje výživné 400 eur za primerané. Odvolací súd vychádzal zo\nskutočného zisteného stavu súdom prvej inštancie, ktorý považoval za správne vyhodnotený. Stotožnil\nsa s postupom prvoinštančného súdu, ktorý všetky rozhodujúce skutočnosti vzal do úvahy a mal za to,\nže výživné určené súdom prvej inštancie vo výške 400 eur mesačne vzhľadom k veku dieťaťa a jeho\nodôvodneným potrebám je dostatočné a nevyhovel tak návrhu matky na zvýšenie výživného, ani návrhu\notca na jeho zníženie.\n20. Dovolací súd má po dôkladnom preskúmaní obsahu spisu za to, že tak prvoinštančný súd ako aj\nodvolací súd pri zisťovaní skutočného stavu rešpektovali ústavno-procesné zásady (ako sú zákaz tzv.\ndeformácie dôkazu, či opomenutého dôkazu, zásadu rovnosti zbraní, priamosti, voľného hodnotenia\ndôkazov), náležitým spôsobom zistili skutočný stav veci a po výklade a použití relevantných právnych\nnoriem rozhodli tak, že ich skutkové a právne závery nemožno v konečnom dôsledku považovať za\nsvojvoľné, neudržateľné, ani prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na\nspravodlivý proces.\n21. Pokiaľ otec v podrobil kritike nesprávne posúdenie jeho majetkových pomerov, keďže on nevlastní\nbyt o dispozícii 2+kk, hodno zdôrazniť, že túto skutočnosť otec v základnom konaní nenamietal. Na\ndôvažok súd prvej inštancie (bod 61. odôvodnenia) uviedol, že síce bral do úvahy možnosť otca\nmať príjem z prenájmu bytu 2+kk, avšak vyššie výživné ako 400 eur mesačne nebolo možné určiť z\ndôvodu, že to nie je opodstatnené vzhľadom k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. S týmto\nodôvodnením sa plne stotožnil aj odvolací súd (bod 21. odôvodnenia). Za daných okolností bolo potrebné\npredmetnú námietku vyhodnotiť ako irelevantnú. Dovolací súd dáva dovolateľovi čiastočne za pravdu,\n\nže odvolací súd zohľadňoval výdavok otca vo výške 1 000 eur mesačne na splátku spotrebiteľského\núveru bez toho, aby to v konaní bolo preukázané, avšak v konečnom dôsledku to nemalo vplyv na vecnú\nsprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd v odôvodnení explicitne uviedol, že vychádza zo\nskutočného zisteného stavu súdom prvej inštancie, s ktorým sa plne stotožnil. Navyše, z odôvodnení\nnapadnutých rozhodnutí je zrejmé, že aj bez prihliadnutia na uvedenú skutočnosť prejavili vôľu zaťažiť\notca povinnosťou platiť vyššie výživné, nebyť obmedzenia v podobe odôvodnených potrieb maloletého.\nZ tohto dôvodu dospel dovolací súd k záveru, že namietaný nedostatok v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia nedosiahol takej intenzity, aby bol spôsobilý zasiahnuť do práva otca na spravodlivý súdny\nproces. Námietky otca maloletého z hľadiska prípustnosti a dôvodnosti dovolania podľa § 420 písm. f)\nCSP sú preto neopodstatnené.\n22. Otec prípustnosť podaného dovolania (posudzujúc ho podľa obsahu - čl. 11 ods. 1 a § 124 ods. 1\nCSP) ďalej vyvodzoval z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP (rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená).\n23. Pre procesnú situáciu, v ktorej § 421 ods. 1 CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny význam\nobsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v dovolaní.\nOtázkou relevantnou z hľadiska citovaného zákonného ustanovenia môže byť pritom len otázka\nprávna (teda v žiadnom prípade nie skutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto\nustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad\nObčianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku\nprocesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\n24. Dovolací súd rovnako uvádza, že otázka relevantná v zmysle § 421 ods. l CSP musí byť\nprocesnou stranou (účastníkom konania) v dovolaní vymedzená jasným, určitým, zrozumiteľným\nspôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne aj dôvodnosť) dovolania. Pokiaľ dovolateľ v\ndovolaní nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach\n(predpokladoch) o tom, ktorú otázku mal dovolateľ na mysli; v opačnom prípade by jeho rozhodnutie\nmohlo minúť zákonom určený cieľ. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky nemôže dovolací\nsúd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred\nním riešili prvoinštančný a odvolací súd; v opačnom prípade by uskutočnil procesne neprípustný\nbezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania\na dovolacieho konania zvolenej v Civilnom sporovom poriadku (napr. rozhodnutia dovolacieho súdu sp.\nzn. 1Cdo/98/2017, 3Cdo/94/2018, 4Cdo/95/2017). Treba zdôrazniť, že úlohou dovolacieho súdu nie je\nvymedziť právnu otázku; zákonodarca túto povinnosť ukladá dovolateľovi.\n25. V preskúmavanej veci dovolateľ zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátkou) sa\nvyššie uvedenými kritériami pre náležité uplatnenie dovolacieho dôvodu podľa § 421 CSP neriadil, keď\nzodpovedajúcim spôsobom nevymedzil nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, tak ako to\npredpokladá ustanovenie § 432 ods. 2 CSP v spojení s § 421 tohto právneho predpisu. Dovolateľ naprieč\ncelým dovolaním vyjadroval z rôznych pohľadov nespokojnosť s výškou určeného výživného na maloleté\ndieťa, počnúc poukazovaním na chybné závery odvolacieho súdu o majetkových pomeroch otca, cez\nnesprávne posúdenie odôvodnených potrieb maloletého, až po nesprávne posúdenie zárobkových\nmožností matky, avšak bez toho, aby jasne a zrozumiteľne sformuloval konkrétnu právnu otázku, ktorej\nriešenie viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu a ktorej odlišné posúdenie\nby ovplyvnilo rozhodnutie vo veci samej v prospech otca. Takéto odôvodnenie prípustnosti dovolania\npodľa § 421 ods. 1 CSP nemôže podľa názoru dovolacieho súdu cez prizmu ustanovenia § 432 ods. 2\nCSP obstáť bez toho, aby bola znevýhodnená procesná protistrana.\n26. Napokon aj samotný kontext, v akom dovolateľ uplatňoval dovolací dôvod § 421 CSP, svedčí o\nsnahe vyvolať procesne neprípustný dovolací prieskum. Dovolateľ rozporoval najmä nesprávne zistenia\nvo vzťahu k jeho majetkovým pomerom, nepreukázanie odôvodnených potrieb maloletého v ustálenej\nvýške, či nesprávnu metodiku pre výpočet výživného s ohľadom na zvýšené životné náklady v Českej\nrepublike, čím implicitne vytýkal nedostatok či nesprávnosť skutkových podkladov pre súdmi vyvodený\nprávny záver. Správnosť úvahy, podľa ktorej takéto vymedzenie nesprávneho právneho posúdenia veci\nnemožno preskúmavať prostredníctvom ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, potvrdzuje už vyššie naznačený\nzáver dovolacieho súdu, v zmysle ktorého nižšie súdy postupom súladným so základnými princípmi\ncivilného mimosporového konania náležite zistili skutočný stav veci (§ 35 CMP), pričom do odôvodnení\n\nnapadnutých rozhodnutí dostatočne premietli svoje úvahy korešpondujúce s požiadavkou, aby najlepší\nzáujem dieťaťa bol skutočne popredným hľadiskom pri rozhodovaní o výške výživného. Dovolací súd\nsúčasne pripomína, že nie je treťou inštanciou a dovolanie nie je koncipované ako ďalší riadny opravný\nprostriedok. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi\nprvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.\n27. Relevantný je v tomto smere aj judikovaný právny záver ústavného súdu (sp. zn. II. ÚS 172/03),\nv zmysle ktorého „ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu\nvecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na to základe ho prípade zrušil, porušil by základné\nprávo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane“. Aj z ďalších rozhodnutí ústavného\nsúdu (napr. nálezy sp. zn. I. ÚS 115/2020, I. ÚS 336/2019) vyplýva požiadavka na náležité posúdenie\ndovolania vo vzťahu k jeho prípustnosti - „pri posudzovaní toho, či dovolateľ dostatočne vymedzí právnu\notázku, je potrebné, aby sa najvyšší súd pokúsil autenticky porozumieť dovolateľovi - jeho textu ako\ncelku, ale druhej strane nesmie ani dotvárať vec na úkor procesnej protistrany. Ide o dialóg, ale nie o\nprávnu pomoc. Nie je úlohou najvyššieho súdu „hádať“, čo povedal dovolateľ, ale ani vyžadovať akúsi\ndokonalú formuláciu právnej otázky“.\n28. V tomto kontexte aj ústavný súd vyžaduje, aby právna otázka z dovolania jasne vyčnievala a takisto\naby z dovolania vyčnievalo aj právne posúdenie veci, ktoré pokladá dovolateľ za nesprávne s uvedením\ntoho, v čom má spočívať táto nesprávnosť; preto musí pripraviť jasné, vecné a zmysluplné vymedzenie\nnamietaného nesprávneho právneho posúdenia spornej právnej otázky. V náleze I. ÚS 51/2020 ústavný\nsúd výslovne uviedol, že „povinnosť dovolateľa vymedziť a konkretizovať prípustnosť dovolania podľa\n§ 421 CSP treba vnímať ako jeho povinnosť predostrieť vlastnú argumentáciu v prospech prípustnosti\ndovolania, a tak napomôcť preskúmaniu rozhodnutia dovolacím súdom“.\n29. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že pri skúmaní prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm.\na) CSP sa dovolací súd zameriava na zistenie a posúdenie vzťahu medzi dovolateľom označeným\nexistujúcim rozhodnutím dovolacieho súdu (judikátom), ktoré tvorí súčasť jeho ustálenej rozhodovacej\npraxe, a novým prípadom. Vychádzajúc z kontextu skoršieho rozhodnutia (judikátu) a jeho skutkového\nvymedzenia pri tom za pomoci abstrakcie interpretuje v judikáte vyjadrené právne pravidlo (ratio).\nPokiaľ teda dovolateľ v dovolaní bez ďalšieho poukázal na rozhodnutia najvyššieho súdu sp.\nzn. 7Cdo/294/2018, 4Cdo/148/2019, či 9Cdo/215/2020, učinil tak bez toho, aby z dovolania bolo\nzrejmé zadefinovanie väzby označených rozhodnutí najvyššieho súdu na dovolateľom poukazované\nnesprávnosti, ktoré videl v rozhodnutí odvolacieho súdu.\n30. Napriek uvedenému dovolací súd obiter dictum poukazuje na závery obsiahnuté vo\nviacerých rozhodnutiach, napr. sp. zn. 4Cdo/196/2017, 8Cdo/50/2017, 3Cdo/88/2017, 3Cdo/87/2017,\n3Cdo/226/2017, 4Cdo/215/2022, v ktorých najvyšší súd konštatoval, že určenie výšky výživného je vždy\nvýsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej\nveci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože kritériá na určenie\nrozsahu vyživovacej povinnosti (napr. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ako aj\nodôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa od prípadu k prípadu. Iný\nvýklad by viedol k rozporu so záujmami dieťaťa, ktorému sa výživné priznáva (porovnaj 8Cdo/50/2017).\nKaždé jedno rozhodnutie o výživnom na dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré\nnemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady (porovnaj 5Cdo/87/2017, 3Cdo/226/2017). Je\npreto namieste konštatovanie, že v takto vysoko individuálnej otázke (akou je určenie konkrétneho\nrozsahu vyživovacej povinnosti) sa ani nemôže vytvoriť ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu.\nPri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výživného postupujú totiž súdy\nvždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných hraniciach\n(porovnaj 8Cdo/50/2017, 3Cdo/226/2017, 3Cdo/88/2017). V takto individualizovanom rámci určovania\nkonkrétnej výšky výživného zovšeobecnenie ani neprichádza do úvahy (porovnaj 3Cdo/226/2017).\n30.1. V posudzovanom prípade podľa názoru dovolacieho súdu náležite aplikovali súdy nižších inštancií\npre vec relevantné ustanovenia § 62, 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, vzali do úvahy všetky\nrozhodné skutočnosti, ktoré vyšli najavo a na podklade svojich (individuálnych) skutkových zistení\ndospeli k záveru, podľa ktorého od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov v\nrozsahu, ktorý odôvodňoval zvýšenie výživného pre maloleté dieťa. Ich záverom z pohľadu primeraného\nuplatnenia zákonných kritérií pri určovaní výšky výživného nemožno nič vytknúť.\n\n31. Dovolací súd záverom konštatuje, že prijatý záver odvolacieho súdu o výške určeného\nvýživného, ktorý dovolateľ spochybňuje, bol výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia jedinečných\nskutkových okolností prejednávanej veci, ktoré v konaní vyšli najavo, a ktoré v rámci zásady voľného\nhodnotenia dôkazov súd viedli k prijatiu tohto rozhodnutia. Skutočnosť, že otec so záverom odvolacieho\nsúdu a jeho odôvodnením nesúhlasí, nepostačuje sama osebe k založeniu dovolacieho dôvodu podľa\n§ 421 ods. 1 CSP, ktorého podstatou je nesprávne právne posúdenie veci, nie prehodnocovanie\nskutkových záverov a ich relevantnosti vo vzťahu k právnemu záveru odvolacieho súdu.\n32. So zreteľom na všetko vyššie uvedené dovolací súd dovolanie otca v časti, v ktorej namietal vadu\nzmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie, ktoré smeruje\nproti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, a v časti, v ktorej namietal nesprávne právne\nposúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 CSP, odmietol podľa § 447 písm. f) CSP ako dovolanie, ktoré nie\nje odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi.\n33. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n34. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}