{"guid": "0405bc95-7a41-4bdf-8d8e-a266c3ab11a7:902fa61e-eda5-4f76-a53d-da396511aee8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:7113228689.1", "spisova_znacka": "2Cdo/193/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/193/2021 z 29. 4. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2024, sp. zn. 2Cdo/193/2021, ECLI:SK:NSSR:2024:7113228689.1", "identifikacne_cislo": "7113228689", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2024-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-42.odsek-2", "nazov": "§ 42 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-42.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-42"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 63 ods. 1 písm. d) ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-63"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-42", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-63"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/902fa61e-eda5-4f76-a53d-da396511aee8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:7113228689.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:7113228689.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:7113228689.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/193/2021\n7113228689\n29. 04. 2024\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2024:7113228689.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov\nsenátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Martina Holiča, v spore žalobkyne Q.. A. Š., narodenej XX.\nN. XXXX, R., Z. X, zastúpenej advokátskou kanceláriou HUSAR AND PARTNERS S.R.O., Košice,\nVojenská 14, IČO: 53 519 141, proti žalovanej Strednej odbornej škole železničnej, Košice, Palackého\n14, zastúpenej advokátom JUDr. Alexandrom Farkašovským, Košice, Němcovej 30, o neplatnosť\nskončenia pracovného pomeru, vedenom pôvodne na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 15Cpr/3/2013\n(aktuálne vedenom na Mestskom súde Košice), o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v\nKošiciach z 23. októbra 2018 sp. zn. 6CoPr/1/2018, takto\nrozhodol:\nDovolanie zamieta.\nŽalovanej priznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie, rozsudkom z 31. októbra 2017 č. k 15Cpr/3/2013-228\nurčil, že výpoveď z pracovného pomeru z 31. mája 2013 daná žalovanou žalobkyni podľa § 63 ods. 1\npísm. d) bod 1 Zákonníka práce je neplatná.\n2. Poukázal na to, že žalobkyňa uzatvorila 30. júla 1996 so Stredným odborným učilišťom železničným\nv Košiciach pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, na základe ktorej nastúpila do práce ako zástupkyňa\nriaditeľa pre technický a ekonomický úsek. Následne na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy\nzo dňa 16. decembra 2004 (s účinnosťou od 1. januára 2005) vykonávala funkciu riaditeľky Stredného\nodborného učilišťa železničného Košice. Dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy bola uzatvorená\nna dobu neurčitú. Po tom, ako došlo k zmene zriaďovateľa, ktorým sa stal Krajský školský úrad v\nKošiciach, tento vydal dňa 30. decembra 2006 rozhodnutie podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 596/2003 Z.z.\no štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 596/2003 Z. z.“), ktorým žalobkyňu vymenoval do funkcie\nriaditeľky Stredného odborného učilišťa železničného Košice so spätnou účinnosťou od 1. januára 2006\ndo 31. decembra 2009.\n3. Po ukončení funkčného obdobia riaditeľky žalovaná doručila žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru\nz 22. marca 2010 z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, o ktorej na základe podanej\nžaloby Okresný súd Košice I rozsudkom sp. zn. 40C/178/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 6Co/269/2012 rozhodol tak, že ju určil za neplatnú. Následne dňa 31. mája 2013\nžalovaná doručila žalobkyni výpoveď z dôvodu, že nespĺňa predpoklady stanovené právnymi predpismi\nna výkon dohodnutej práce podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 1 Zákonníka práce.\n\n4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že ustanovenie § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce obsahuje štyri\nvýpovedné dôvody a upriamil pozornosť na rozdielny význam pojmu predpoklady a pojmu požiadavky\npre účely výpovede zo strany zamestnávateľa. Kým predpoklady (v zmysle bodu 1) sú také, ktoré\nsú zakotvené vo všeobecne záväzných predpisoch, požiadavky (v zmysle bodu 2) sú také, ktoré má\nzamestnávateľ zakotvené vo svojom vnútornom predpise. Podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno\nzamieňať výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 1 Zákonníka práce s výpovedným dôvodom\npodľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce. Poukázal na to, že výpovedný dôvod musí byť vo\nvýpovedi skutkovo vymedzený nezameniteľným spôsobom a musí zahŕňať okolnosti, ktoré ako celok\nmožno subsumovať pod niektorú zo skutkových podstát ustanovenia § 63 ods. 1 Zákonníka práce.\nV danom prípade podľa súdu prvej inštancie z obsahu výpovede vyplývali rozdielne a nejednoznačné\nskutkové dôvody, ktoré inak posudzoval zamestnávateľ a inak zamestnanec.\n5. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa pred vymenovaním do funkcie riaditeľky bola riadnym\npedagogickým zamestnancom školy na základe uzatvorenej platnej pracovnej zmluvy a uzavretím\ndohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy sa zmenil len obsah pracovnej zmluvy tak, že vykonávala\nfunkciu riaditeľky. Žalobkyňa bola a je držiteľkou druhej kvalifikačnej skúšky v oblasti pedagogiky. Preto\npo ukončení funkčného obdobia riaditeľky malo dôjsť k uzavretiu dohody o zmene pracovnej zmluvy,\nna základe ktorej by došlo k prideľovaniu práce žalobkyni ako pedagogickému zamestnancovi alebo k\nprideľovaniu práce podľa pôvodnej pracovnej zmluvy z 30. júla 1996, prípadne k podaniu výpovede pre\nnadbytočnosť, čo sa nestalo. Podľa súdu prvej inštancie preto nebol daný výpovedný dôvod podľa §\n63 ods. 1 písm. d) bod 1 Zákonníka práce, nesplnenie predpokladov ustanovených právnymi predpismi\nna výkon dohodnutej práce, lebo žalobkyňa chcela a mala u žalovaného pracovať na základe pôvodnej\npracovnej zmluvy ako pedagogický zamestnanec. Súd prvej inštancie preto žalobe v celom rozsahu\nvyhovel a vyslovil neplatnosť výpovede z 31. mája 2013.\n6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací, na odvolanie žalovanej rozsudkom z 23. októbra 2018\nsp. zn. 6CoPr/1/2018 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu o určenie neplatnosti\nvýpovede zamietol. Pokiaľ išlo o výpovedný dôvod, odvolací súd uviedol, že pri rozhodovaní o\nplatnosti výpovede nie je súd viazaný právnou kvalifikáciou vykonanou zamestnávateľom, teda tým,\naké konkrétne ustanovenie zákona vo výpovedi označí, ale musí vychádzať z toho, ako je výpoveď\nskutkovo odôvodnená a či toto vymedzenie je podkladom niektorého z výpovedných dôvodov uvedených\nv Zákonníku práce. V predmetnej výpovedi žalovaná označila výpovedný dôvod jednak uvedením\nustanovenia § 63 ods. 1 písm. d) bod 1 Zákonníka práce a zároveň ho skutkovo vymedzila popísaním\nokolností, na základe ktorých bola žalobkyni daná výpoveď. Odvolací súd dospel k záveru, že\nzamestnávateľ síce označil ustanovenie § 63 ods. 1 písm. d) bod 1 Zákonníka práce, avšak neuviedol\nžiadne skutkové okolnosti, ktoré by bolo možné subsumovať pod výpovedný dôvod uvedený v tomto\nustanovení. Výpovedný dôvod je však vo výpovedi skutkovo vymedzený tak, že popísané skutkové\nokolnosti vo svojom súhrne tvoria skutok nezameniteľný s inými skutkami a je zrejmé, aké sú skutočné\npríčiny výpovede, t.j. že žalobkyňa nespĺňa požiadavky podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce, keďže\nnespĺňa predpoklady na vykonávanie funkcie riaditeľky školy. Podľa odvolacieho súdu skutkové okolnosti\nuvedené vo výpovedi napĺňajú výpovedný dôvod podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka\npráce (t.j. že zamestnanec prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce).\n7. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že neexistoval výpovedný dôvod\nuplatnený voči žalobkyni podľa § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce, lebo žalobkyňa chcela a\nmala u žalovanej pracovať na základe pôvodnej pracovnej zmluvy z 30. júla 1996 ako pedagogický\nzamestnanec. Nestotožnil sa ani s úvahou súdu prvej inštancie, že so žalobkyňou po ukončení\nfunkčného obdobia riaditeľky dňa 31. decembra 2009 malo dôjsť k uzavretiu dohody o zmene pracovnej\nzmluvy, na základe ktorej by došlo k prideľovaniu práce žalobkyni ako pedagogickému zamestnancovi\nalebo k prideľovaniu práce podľa pôvodnej pracovnej zmluvy, prípadne k podaniu výpovede pre\nnadbytočnosť na základe rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene.\n8. K naplneniu skutkovej podstaty uvedenej v § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce môže\ndôjsť kedykoľvek v priebehu pracovného pomeru, teda aj za situácie, že zamestnanec pri vzniku\npracovného pomeru spĺňal predpoklady stanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce\na neskôr v dôsledku určitých skutočností už tieto predpoklady nespĺňa. Takýmto možným dôvodom\nmôže byť odvolanie alebo vzdanie sa funkcie, resp. skončenie funkčného obdobia (ak zamestnanec\n\nvykonáva funkciu, pre ktorú osobitný predpis alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovil voľbu\nalebo vymenovanie).\n9. Odvolací súd poukázal na to, že 16. decembra 2004 bola medzi Železnicami Slovenskej republiky,\nGenerálne riaditeľstvo Bratislava ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnancom uzatvorená\ndohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy z 30. júla 1996 tak, že s účinnosťou od 1. januára 2005 na\ndobu neurčitú mala žalobkyňa vykonávať funkciu riaditeľky Stredného odborného učilišťa železničného\nv Košiciach.\n10. Železnice Slovenskej republiky a Krajský školský úrad v Košiciach uzatvorili dňa 12. decembra\n2005 zmluvu, ktorou došlo ku dňu 1. januára 2006 k zmene zriaďovateľa Stredného odborného učilišťa\nželezničného v Košiciach zo Železníc Slovenskej republiky na Krajský školský úrad Košice v súlade\ns § 10 a 18 zák. č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Krajský školský úrad v Košiciach ako\nzriaďovateľ vydal 28. decembra 2005 zriaďovaciu listinu príspevkovej organizácie Stredné odborné\nučilište železničné (zriadenie organizácie 1. januára 2006), s tým, že štatutárnym orgánom je riaditeľ\nškoly, ktorého vymenúva a odvoláva prednosta Krajského školského úradu v Košiciach. Krajský školský\núrad v Košiciach dňa 30. decembra 2006 podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 596/2003 Z.z. vymenoval\nžalobkyňu do funkcie riaditeľky Stredného odborného učilišťa železničného Košice s účinnosťou od 1.\njanuára 2006 s tým, že funkčné obdobie končí 31. decembra 2009.\n11. Obsah konkrétneho pracovnoprávneho vzťahu určuje pracovná zmluva, uzatvorená medzi\nzamestnancom a zamestnávateľom, pričom medzi štyri podstatné obsahové zložky pracovnej zmluvy,\nktoré sa bezpodmienečne vyžadujú na jej platné uzavretie, a preto musia byť vždy predmetom konkrétnej\ndohody medzi oboma účastníkmi pracovného pomeru, patrí aj druh práce, na ktorý sa zamestnanec\nprijíma, a jeho stručná charakteristika (§ 43 ods.1 Zákonníka práce). V danom prípade dohodou o zmene\npracovnej zmluvy zo 16. decembra 2004 došlo k zmene druhu výkonu práce (funkcia riaditeľky učilišťa)\nna dobu neurčitú t.j. natrvalo, nielen na časovo ohraničené obdobie, preto v čase zmeny zriaďovateľa\nmala žalobkyňa dohodnutý druh práce - vykonávanie funkcie riaditeľky učilišťa. Keď Krajský školský\núrad v Košiciach vymenoval žalobkyňu do funkcie riaditeľky Stredného odborného učilišťa železničného\nKošice s účinnosťou od 1. januára 2006 do 31. decembra 2009, k zmene obsahu pracovnej zmluvy v\nsúvislosti s týmto vymenovaním medzi zamestnávateľom a žalobkyňou nedošlo. Preto v čase skončenia\nfunkčného obdobia žalobkyne vo funkcii riaditeľky sa jej pracovný pomer riadil pracovnou zmluvou\ns dojednaným druhom práce riaditeľka školy, avšak po skončení funkčného obdobia žalobkyňa už\nnespĺňala požiadavky podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce na výkon funkcie riaditeľky. Pretože nedošlo\nani k dohode o zmene pracovnej zmluvy, žalovaná ako zamestnávateľ mohla uplatniť výpovedný dôvod\nv zmysle § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce tak, ako k tomu došlo v tomto prípade.\n12. Odvolací súd dospel k záveru, že po skončení funkčného obdobia nebol zamestnávateľ povinný\nuzatvoriť dohodu o zmene pracovnej zmluvy žalobkyne na pozíciu pedagogického zamestnanca (takáto\npovinnosť mu z ničoho nevyplýva) a zároveň k takejto dohode nemohlo dôjsť vzhľadom na to, že\nžalovaná nemala žiadne voľné pracovné miesto pedagogického zamestnanca. Rovnako nemohlo dôjsť\nk uplatneniu výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pretože nebolo\nmožné, aby zamestnávateľ rozhodol o organizačnej zmene, keďže k žiadnej takejto organizačnej zmene\nnedochádzalo.\n13. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktorého prípustnosť\nvyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. e) Civilného sporového poriadku (vo veci rozhodoval vylúčený\nsudca alebo nesprávne obsadený súd) a z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového\nporiadku (rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená). Navrhla, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok\nodvolacieho súdu, eventuálne aby ho zmenil a určil, že výpoveď z pracovného pomeru z 31. mája 2013\nje neplatná.\n14. Namietala, že o prvom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie rozhodoval na Krajskom súde\nv Košiciach senát 2 CoPr, kde bol predsedom senátu JUDr. Ľuboš Kunay. Po zrušení rozsudku súd\nprvej inštancie opätovne rozhodol, avšak o odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie už nerozhodoval\nsenát 2 CoPr, ale senát 6 CoPr a to napriek tomu, že senát 2 Co naďalej existuje a predsedom tohto\n\nsenátu je naďalej JUDr. Ľuboš Kunay. Z uvedeného dôvodu podľa dovolateľky o podanom odvolaní\nrozhodol nesprávne obsadený súd.\n15. Žalobkyňa tiež namietala, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil v tom, že ak žalobkyni\nvznikol u žalovaného pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy v roku 1996 a v roku 2005 došlo\nk zmene dojednaného druhu práce na výkon funkcie riaditeľky na dobu neurčitú, nemala žalovaná\npovinnosť po ukončení funkčného obdobia riaditeľky, ktoré bolo vyvolané zmenou zriaďovateľa školy,\nposkytovať žalobkyni pôvodnú prácu na základe pôvodnej pracovnej zmluvy.\n16. Žalobkyňa uzavrela dohodu o zmene pracovnej zmluvy 16. decembra 2014 na dobu neurčitú v čase,\nkedy zriaďovateľom a jej zamestnávateľom boli Železnice SR a nie Stredné odborné učilište železničné.\nZ uvedeného dôvodu sa na ňu v danej dobe ani nevťahoval zákon č. 596/2003 Z.z. a v danej dobe ani\nnemohla predpokladať, že tomu tak bude. K zmene obsahu pracovnej zmluvy naviac došlo na dobu\nneurčitú, a preto by bola riaditeľkou dodnes.\n17. Podľa žalobkyne dovolací súd zatiaľ neriešil právnu otázku spočívajúcu v tom, či ak zamestnanec v\nškolstve uzavrie dodatok o zmene obsahu pracovnej zmluvy na dobu neurčitú na funkciu riaditeľa, pričom\nv čase podpisu zmeny obsahu pracovnej zmluvy sa na neho vôbec nevzťahoval zákon č. 596/2003 Z. z.\n(nakoľko jeho zamestnávateľom v danej dobe boli ŽSR ako súkromný subjekt práva) je zamestnávateľ\npovinný takémuto zamestnancovi prideľovať prácu na základe pôvodnej pracovnej zmluvy po skončení\nfunkčného obdobia riaditeľa stanoveného zákonom č. 596/2003 Z. z. alebo mu môže dať výpoveď z\ndôvodu uvedenom v § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce. Podľa názoru žalobkyne za tejto\nšpecifickej situácie nie je spravodlivý a zákonný iný výklad ako ten, že žalovaný mal umožniť žalobkyni\nvýkon práce na základe pôvodne uzavretej pracovnej zmluvy alebo jej dať výpoveď pre nadbytočnosť,\nnie podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce.\n18. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné a\nspravodlivé, a preto navrhla dovolanie žalobkyne zamietnuť.\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 35 Civilného sporového poriadku), po zistení,\nže dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku) strana sporu, v\nneprospech ktorej bolo rozhodnuté, zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku,\nbez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 Civilného sporového poriadku) skúmal prípustnosť\ndovolania a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je síce procesne prípustné, ale nie je dôvodné a\npreto ho zamietol (§ 448 Civilného sporového poriadku).\n20. V zmysle § 419 Civilného sporového poriadku je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie\nprípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné,\nsú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku.\n21. Podľa § 420 Civilného sporového poriadku dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n22. Dovolanie prípustné podľa § 420 Civilného sporového poriadku možno odôvodniť iba tým, že v\nkonaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací\ndôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového\nporiadku).\n23. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie\n\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\nešte nebola vyriešená.\n24. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak,\nže dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku).\n25. Vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. e) Civilného sporového poriadku\nžalobkyňa namietala, že odvolací súd bol nesprávne obsadený, pretože o jej odvolaní nerozhodol senát 2\nCoPr s predsedom senátu JUDr. Ľubošom Kunayom, ktorý rozhodoval o odvolaní proti prvému rozsudku\nsúdu prvej inštancie.\n26. K tejto námietke vykonal dovolací súd zisťovanie dopytom na odvolacom súde ako aj oboznámením\nsa s platným rozvrhom práce odvolacieho súdu.\n27. Zloženie súdu, v akom má vo veci konať a rozhodovať, je upravené v § 44 až § 48 Civilného\nsporového poriadku. Súd treba považovať za „nesprávne obsadený“ aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca,\nresp. zákonní sudcovia (nález Ústavného súdu SR II. ÚS 136/08, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 5Cdo/441/2012).\n28. Právo na zákonného sudcu je zaručené v čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého nemožno nikoho\nodňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon. Uvedený ústavný príkaz predstavuje\npre každého účastníka konania rovnakú záruku, že na rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy a\nsudcovia podľa vopred vybraných zásad (procesných pravidiel). Zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v ustanovení § 3 ods. 3 a 4 definuje osobu zákonného sudcu ako\ntoho sudcu, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s\nrozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými\nsudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Účastník\nkonania alebo strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu\nspravodajcu.\n29. V prejednávanej veci rozhodol prvýkrát Okresný súd Košice I rozsudkom z 3. marca 2015 č.\nk. 15Cpr/3/2013-75, ktorý žalovaná napadla odvolaním, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach\nuznesením z 29. júna 2016 sp. zn. 2CoPr/5/2015 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša\nKunaya a členiek senátu JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Guldanovej, ktorá bola vo veci\nspravodajcom. Po vrátení veci na ďalšie konanie súd prvej inštancie vo veci znovu rozhodol rozsudkom\nz 31. októbra 2017 č. k. 15Cpr/3/2013-228, proti ktorému podala žalobkyňa odvolanie. Pri predložení\nveci odvolaciemu súdu (Krajskému súdu v Košiciach) bola vykonaná pozitívna lustrácia v doterajších\nkonaniach na odvolacom súde, preto vec nebola prideľovaná náhodným výberom, ale v súlade s\nrozvrhom práce (ako vec opätovne predložená súdu odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní proti\nnovému rozhodnutiu vo veci samej) bola vec pridelená senátu, v ktorom bol zaradený sudca, ktorý vec\nreferoval. Nakoľko JUDr. Andrea Galdunová bola v čase predloženia veci odvolaciemu súdu zaradená v\nsenáte 6CoPr (a nebola už členkou senátu 2CoPr, ktorý vo veci rozhodoval pôvodne), vec bola pridelená\nna rozhodnutie tomuto senátu.\n30. Z uvedeného je zrejmé, že pri pridelení veci na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne nedošlo k porušeniu\njednej zo základných zásad súdneho konania spočívajúcej v práve účastníkov na prejednanie veci\nzákonným sudcom: Dovolací súd dospel k záveru, že o odvolaní žalobkyne rozhodoval zákonný senát,\na preto tvrdenie žalobkyne o nesprávnom obsadení odvolacieho súdu nebolo dôvodné.\n31. Žalobkyňa vyvodzovala prípustnosť dovolania aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) Civilného\nsporového poriadku namietajúc nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom.\n32. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku, musí\nmať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade\nnie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou\nriešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie\n\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj\nprocesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť\no právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.\nPrávna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo\nk záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi\nposudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná\nv zmysle § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní\n(a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom).\n33. Žalobkyňa v preskúmavanej veci namietala nesprávne právne posúdenie otázky spočívajúcej v tom,\nči ak zamestnanec v školstve uzavrie dodatok o zmene obsahu pracovnej zmluvy na dobu neurčitú na\nfunkciu riaditeľa, pričom v čase podpisu zmeny obsahu pracovnej zmluvy sa na neho vôbec nevzťahoval\nzákon č. 596/2003 Z. z., je zamestnávateľ povinný takémuto zamestnancovi prideľovať prácu na základe\npôvodnej pracovnej zmluvy po skončení funkčného obdobia riaditeľa alebo mu môže dať výpoveď z\ndôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce.\n34. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť\na) dohodou,\nb) výpoveďou,\nc) okamžitým skončením,\nd) skončením v skúšobnej dobe.\n35. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov\nustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby\nho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno\ndodatočne meniť.\n36. Podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď\niba z dôvodov, ak prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2.\n37. Podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie\nako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa\nustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v\npriamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá\npísomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní.\n38. Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o\nvýpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny\nalebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak\na) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v\nmieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,\nb) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol\nv mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave\nna túto inú prácu.\n39. Dovolací súd v súvislosti s prípustnosťou dovolania podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku\nopätovne zdôrazňuje, že nevyhnutným predpokladom zaoberania sa otázkou nastolenou dovolateľom\nje, že ide o otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.\nPrávna otázka, vyriešenie ktorej nemalo určujúci význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu, nemôže\nbyť považovaná za významnú z hľadiska pristúpenia dovolacieho súdu k jej meritórnemu posúdeniu.\n40. Dovolací súd konštatuje, že právna otázka zadefinovaná žalobkyňou (ak zamestnanec v školstve\nuzavrie dodatok o zmene obsahu pracovnej zmluvy na dobu neurčitú na funkciu riaditeľa, pričom v\nčase podpisu zmeny obsahu pracovnej zmluvy sa na neho vôbec nevzťahoval zákon č. 596/2003\nZ. z., je zamestnávateľ povinný takémuto zamestnancovi prideľovať prácu na základe pôvodnej\npracovnej zmluvy po skončení funkčného obdobia riaditeľa alebo mu môže dať výpoveď z dôvodu\nuvedeného v § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce) nezodpovedá v celosti právnym záverom,\nna ktorých odvolací súd založil výsledok riešenia predmetného sporu. Z odôvodnenia napadnutého\n\nrozsudku je nepochybné, že pre konečné právne závery odvolacieho súdu nebolo podstatné, či sa\nv čase uzatvorenia dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy na žalobkyňu vzťahoval zákon č.\n596/2003 Z. z. Táto skutočnosť nepredstavovala rozhodnú okolnosť, od ktorej by závisela konečná\nodpoveď odvolacieho súdu pri zodpovedaní/vyriešení otázky platnosti skončenia pracovného pomeru.\nPri ozrejmení skutkových okolností prípadu a celej genézy vývoja pracovného pomeru žalobkyne\nodvolací súd samozrejme poukazoval aj na skutočnosti ohľadne jej menovania do funkcie riaditeľky\npodľa § 3 zákona č. 596/2003 Z. z., ku ktorému došlo pri zmene zriaďovateľa školy, avšak nenahliadal\nna ne ako na rozhodnú okolnosť, ktorá ovplyvnila závery o platnosti výpovede z pracovného pomeru.\nPredmetom zákona č. 596/2003 Z. z. je úprava správy a organizácie škôl a školských zariadení, nie\nvšak úprava pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov v školstve. Pre posúdenie platnosti skončenia\npracovného pomeru žalobkyne boli relevantné ustanovenia Zákonníka práce a práve aplikácia týchto\nustanovení tvorila obsah podstatných právnych záverov odvolacieho súdu.\n41. S ohľadom na uvedené môže dovolací súd posúdiť len správnosť riešenia otázky, či za stavu,\nkeď zamestnanec uzavrel so zamestnávateľom na dobu neurčitú dohodu o zmene obsahu pracovnej\nzmluvy a dohodnutým druhom práce sa stalo vykonávanie funkcie riaditeľa, je po skončení funkčného\nobdobia riaditeľa zamestnávateľ povinný takémuto zamestnancovi prideľovať prácu na základe pôvodnej\npracovnej zmluvy alebo mu môže dať výpoveď z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. d) bod 2\nZákonníka práce. Totiž len táto časť otázky nastolenej dovolateľkou zodpovedá právnym záverom, na\nktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie v neprospech dovolateľky.\n42. Ako už bolo uvedené, odvolací súd vyslovil záver, že po skončení funkčného obdobia riaditeľky\nžalobkyňa nespĺňala požiadavky podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce a pretože nedošlo ani k dohode\no zmene pracovnej zmluvy (pričom zamestnávateľ nebol povinný uzatvoriť dohodu o zmene pracovnej\nzmluvy na pozíciu pedagogického zamestnanca a zároveň ani takým voľným pracovným miestom\nnedisponoval), zamestnávateľ mohol uplatniť výpovedný dôvod v zmysle § 63 ods. 1 písm. d) bod 2\nZákonníka práce.\n43. Dôvodom výpovede danej zamestnávateľom bola skutočnosť, že žalobkyňa prestala spĺňať\npožiadavky ustanovené právnymi predpismi - výkon funkcie riaditeľky, pričom ponúkanú pracovnú\npozíciu pomocného nočného vychovávateľa žalobkyňa odmietla.\n44. Osobitným výpovedným dôvodom ustanoveným v § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce\nje nespĺňanie požiadaviek podľa ustanovenia § 42 ods. 2 (ide o voľbu alebo vymenovanie buď ako\npredpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu ustanovený osobitným predpisom alebo ako\npožiadavku zamestnávateľa stanovenú vo vnútornom predpise pre vedúcich zamestnancov priamo\npodriadených štatutárnemu orgánu). Nespĺňanie požiadaviek podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce môže\nnastať po tom, čo je zamestnanec odvolaný z funkcie alebo mu skončilo funkčné obdobie, prípadne sa\nfunkcie vzdal. V prípade žalobkyne ako riaditeľky školy išlo o nesplnenie požiadavky danej osobitným\npredpisom (vymenovanie do funkcie riaditeľky zriaďovateľom školy podľa § 3 zákona č. 596/2003 Z. z.),\nktorú prestala spĺňať uplynutím funkčného obdobia a opätovným nevymenovaním do funkcie riaditeľa.\n45. Pracovný pomer žalobkyne sa riadil pracovnou zmluvou v zmysle jej poslednej zmeny vykonanej\n16. decembra 2004, keď sa so zamestnávateľom (právnym predchodcom žalovanej) dohodla na zmene\ndruhu vykonávanej práce (ako podstatnej náležitosti pracovnej zmluvy), konkrétne na vykonávaní\nfunkcie riaditeľky školy. Pracovná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Nakoľko u žalobkyne došlo k\nskončeniu vykonávania funkcie riaditeľky, dovolací súd v súlade s názorom odvolacieho súdu, považuje\ntúto skutočnosť za legitímny a legálny výpovedný dôvod stanovený v § 63 ods. 1 písm. d) bod 2\nZákonníka práce. Pre jeho zákonné uplatnenie (a platnosť výpovede) musela byť okrem naplnenia\ndôvodu, že žalobkyňa už nespĺňala požiadavku podľa § 42 ods. 2, dodržaná zo strany zamestnávateľa\n(žalovanej) aj ponuková povinnosť v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Zo skutkových okolností\nzistených súdmi nižších inštancií vyplýva, že zamestnávateľ postupoval v súlade s uvedeným a žalobkyni\ndal výpoveď až potom ako odmietla ponúknutú voľnú pracovnú pozíciu.\n46. Z uvedeného je zrejmé, že odvolací súd vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru o platnosti\nvýpovede, ktorou žalovaná skončila pracovný pomer so žalobkyňou.\n\n47. Dovolací súd, reagujúc na dovolacie dôvody, považuje za potrebné opätovne upriamiť pozornosť na\nustanovenie § 42 ods. 2 Zákonníka práce obsahujúce požiadavky, ktorých nespĺňanie je výpovedným\ndôvodom ustanoveným v § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce. Ako už bolo uvedené,\nobsahom ustanovenia § 42 ods. 2 Zákonníka práce sú dva druhy požiadaviek (podmienok), buď ide\no voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu ustanovený\nosobitným predpisom (čo je prípad žalobkyne) alebo ide o voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku\nzamestnávateľa stanovenú vo vnútornom predpise pre vedúcich zamestnancov priamo podriadených\nštatutárnemu orgánu. Argumentáciu dovolateľky, že ak by nedošlo k zmene zriaďovateľa školy, tak\nna základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo 16. decembra 2014 uzatvorenej z predchádzajúcim\nzriaďovateľom (Železnice SR) by bola riaditeľkou dodnes, je potrebné uviesť na správnu mieru.\nŽalobkyňa uzatvorila dohodu o zmene pracovnej zmluvy z dôvodu jej vymenovania do funkcie riaditeľky\nškoly s účinnosťou od 1. januára 2005 v súlade s § 42 ods. 2 Zákonníka práce, nakoľko vymenovanie\nje požiadavkou vykonávania funkcie riaditeľky vnútornej organizačnej jednotky ŽSR; tieto skutočnosti\nvyplývajú priamo z menovacieho dekrétu zo 16. decembra 2004 založeného v súdnom spise. Je zrejmé,\nže v tomto prípade (keď zriaďovateľom školy boli Železnice SR) sa na žalobkyňu vzťahovala druhá z\npožiadaviek ustanovených v § 42 ods. 2 Zákonníka práce (voľba alebo vymenovanie ako požiadavka\nzamestnávateľa stanovená vo vnútornom predpise pre vedúcich zamestnancov priamo podriadených\nštatutárnemu orgánu), a teda rovnako aj možnosť uplatnenia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1\npísm. d) bod 2 Zákonníka práce. Tak ako predchádzajúci zriaďovateľ žalobkyňu do funkcie riaditeľky\nvymenoval, rovnako ju mohol z tejto funkcie aj odvolať, čím by prestala spĺňať požiadavky podľa § 42\nods. 2 Zákonníka práce a nastúpila by možnosť uplatniť zo strany zamestnávateľa výpovedný dôvod\npodľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce. Jej tvrdenie, že ak by nedošlo k zmene zriaďovateľa,\nbola by riaditeľkou dodnes, preto nemá oporu v platnom právnom stave.\n48. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že podané dovolanie nie je dôvodné a\npreto ho zamietol (§ 448 Civilného sporového poriadku).\n49. Žalovaná bola v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 453 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preto jej dovolací súd proti žalobkyni\npriznal v súlade s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov dovolacieho konania\ns tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia\ndovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 Civilného sporového\nporiadku).\n50. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}