{"guid": "79369ebc-4060-4936-b5ab-e385d3a23093:9772198f-467d-47a5-b763-d848805225ad", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:7113210221.1", "spisova_znacka": "9Cdo/83/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/83/2023 z 25. 9. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2024, sp. zn. 9Cdo/83/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:7113210221.1", "identifikacne_cislo": "7113210221", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Blažena Fedorková", "sudca_id": 512, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-blazena-fedorkova-512", "datum_vydania": "2024-09-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1993/182", "nazov": "zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/182-1993"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-2.odsek-3", "nazov": "§ 2 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-2.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-5.odsek-1", "nazov": "§ 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-5.odsek-4", "nazov": "§ 5 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-5.odsek-5", "nazov": "§ 5 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-5.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-5.odsek-7", "nazov": "§ 5 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-5.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-120", "nazov": "§ 120 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-120", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-49a", "nazov": "§ 49a OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-49a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-49a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-80", "nazov": "§ 80 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-80", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-80"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-394.odsek-2", "nazov": "§ 394 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-394.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-394"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1993/182#paragraf-2", "/SK/ZZ/1993/182#paragraf-5", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-120", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-49a", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-80", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-366", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-394", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-382", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9772198f-467d-47a5-b763-d848805225ad", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:7113210221.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:7113210221.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:7113210221.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/83/2023\n7113210221\n25. 09. 2024\nJUDr. Soňa Mesiarkinová\nECLI:SK:NSSR:2024:7113210221.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Stavebné bytové družstvo I Košice, so sídlom Košice,\nVojenská 14, IČO: 31 661 734, zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Husárom, Košice, Vojenská 14,\nproti žalovaným: 1/ U. U.Ü., narodený X.XX.XXXX, M., I. X, 2/ Y. U., narodená XX.X.XXXX, M., I. X, 3/ U.\nZ., narodený X.X.XXXX, M., I. X, 4/ Ľ. Z., narodený X.X.XXXX, M., I. X, 5/ U. Z., narodený XX.X.XXXX,\nM., P. R. X, 6/ G. Z., narodený X.XX.XXXX, M., P. R. X, 7/ G. U., narodený XX.X.XXXX, M., I. X, 8/ X. U.,\nnarodená X.X.XXXX, M., I. X, 9/ U.. E. V., narodená XX.XX.XXXX, F., N. XXX/XXX, 10/ U.E. X., narodená\nXX.X.XXXX, M., I. X, 11/ U. E., narodená XX.X.XXXX, M., I. X, 12/ P. B., narodený XX.X.XXXX, F., F. B.\nXX, 13/ U.. F. B., narodená XX.X.XXXX, F., B. XX, 14/ L. Y., narodený X.X.XXXX, M., S. XX, 15/ C.. M.\nB., narodená XX.XX.XXXX, M., M. XX, 16/ C.. R. M., narodená XX.XX.XXXX, B. O. Z., P. XXX, 17/ U.\nT., narodený X.XX.XXXX, M., M. XX, 18/ P. T., narodená XX.X.XXXX, M., M. XX, 19/ C.. Y. M., narodený\nXX.X.XXXX, M., M. XX, 20/ C.. Ľ. M., narodená XX.X.XXXX, M., M. XX, 21/ InT.. U. Š.X., narodená\nX.X.XXXX, M., M. XX, 22/ C.. P. P., narodený XX.X.XXXX, M., M. XX, 23/ O. P.O., narodená XX.X.XXXX,\nM., M. XX, 24/ U.T.. R. X., narodená XX.X.XXXX, Ž. XXX, 25/ W. M., narodená XX.X.XXXX, F. O. Z., V.,\n26/ C.. L. B., narodený XX.XX.XXXX, M., M. XX, 27/ C.. T. B., narodená XX.XX.XXXX, M., M. XX, 28/\nU. G., narodená X.XX.XXXX, M., WH. XX, 29/ U.. K. F.Á., narodená XX.X.XXXX, M., M. XX, 30/ L. Z.,\nnarodený XX.X.XXXX, M., M. XX, 31/ X. Z., narodená XX.X.XXXX, M., M. XX, o určenie vlastníckeho\npráva k nebytovému priestoru, vedenom na Okresnom súde Košice I, teraz Mestskom súde Košice pod\nsp. zn. 25C/80/2013 o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 12. februára 2020\nsp. zn. 11Co/6/2019, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Košiciach 12. februára 2020 sp. zn. 11Co/6/2019 z r u š u j e a vec vracia\nKrajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 12. októbra\n2017 č. k. 25C/80/2013 - 199 žalobu zamietol a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v plnej\nvýške. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na § 2 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov\na nebytových priestorov a § 120 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania dospel\nsúd k záveru, že sporný priestor je nebytovým priestorom, keďže rozhodnutím stavebného úradu bol\nurčený na iný účel ako na bývanie a zmena užívania preukázaná nebola. Predmetný nebytový priestor je\nsúčasťou obytného domu tak, ako je zapísaný na LV č. XXXXX a jeho vlastníkom bolo bytové družstvo.\nDružstvo bolo vlastníkom tohto priestoru do obdobia, kedy sa rozhodlo odpredať byty do vlastníctva\njednotlivým nájomcom, v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. Prevodom bytov nájomcom do vlastníctva\npodľa názoru súdu došlo aj k prevodu časti podielu na tomto nebytovom priestore, ktorá skutočnosť\nje zrejmá a vyplýva z listu vlastníctva, na ktorom je vedený obytný dom, žiaden oddelený nebytový\npriestor nie je tak vedený a vedený nebol ani pri prechode vlastníckeho práva k bytom na ich vlastníkov,\naj z grafického znázornenia samotného prízemia obytného domu, ktorý je súčasťou každej zmluvy o\nprevode vlastníctva bytu, obsahujúceho aj uvedený nebytový priestor, ktorá skutočnosť v zmluve podľa\n§ 120 Občianskeho zákonníka uvádzaná byť nemusí. Súd dospel k záveru, že predmetný nebytový\n\npriestor nadobudli pri prevode bytov do podielového spoluvlastníctva jednotliví vlastníci bytov, preto\nžalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 262\nods. 1 a § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). Proti\nuvedenému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca.\n2. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 12. februára 2020 sp. zn. 11Co/6/2019\nvo výroku I. pripustil, aby do konania namiesto pôvodne žalovaných 2/, 25/ a 26/ vstúpili žalovaní bližšie\nšpecifikovaní vo výrokovej časti rozhodnutia. Vo výroku II. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako\nvecne správny (§ 387 ods. 1 CSP) a vo výroku III. žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v rozsahu 100%. Odvolací súd považoval odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné. V\nodôvodnení rozhodnutia poukázal na § 80 CSP, § 2 ods. 3, § 5 ods. 1, 4, 5 a 7 zákona č. 182/1993 Z. z.\nOdvolací súd dospel k záveru, že na liste vlastníctva č. XXXXX, na ktorom je pod s. č. XXXX na parc. č.\nXXXX/XX zapísaný predmetný bytový dom, nie je zapísaný a ani v čase uzatvárania kúpnopredajných\nzmlúv k jednotlivým družstevným bytom nebol zapísaný žiaden oddelený nebytový priestor. Žalobca\nako predávajúci v súlade s § 5 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. pripojil k prvej zmluve o prevode\nvlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome grafický náčrt, resp. situačný plán, s vyznačením\njednotlivých bytov a nebytových priestorov v dome. Z tohto nevyplýva, aby v bytovom dome bol v\nčase prechodu vlastníckeho práva k bytom taký nebytový priestor, na ktorý žalobca poukazuje. V\nprejednávanej veci bolo podľa názoru odvolacieho súdu podstatné, že predávajúcim bol žalobca, ktorý\nzmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu koncipoval a preto aj zodpovedal za obsah zmluvy\na dokladov tvoriacich jej neoddeliteľnú súčasť, už aj vzhľadom na svoj odborný personál, ktorý ich\npripravoval. Súčasťou zmluvy bol aj situačný plán, teda grafický náčrt, podľa ktorého neexistoval v\nčase uzatvárania zmlúv v bytovom dome taký nebytový priestor, na aký poukazuje žalobca. Vzhľadom\nna koreláciu medzi obsahom zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu a k nej pripojenému\ngrafickému náčrtu podľa názoru odvolacieho súdu nemožno mať pochýb, že na jednotlivých vlastníkov\nbytov bol v podiele podľa jednotlivých zmlúv prevedený predávajúcim spolu s bytmi aj sporný nebytový\npriestor ako časť bytového domu. Odvolací súd uviedol, že žalobca previedol tento nebytový priestor na\nvlastníkov bytov v dôsledku odborného zlyhania svojich zamestnancov zodpovedných za prípravu zmlúv.\nTáto okolnosť však nemohla byť pripísaná na vrub, resp. v neprospech dobromyseľných kupujúcich,\nktorí toto pochybenie predávajúceho, alebo jeho omyl žiadnym spôsobom nevyvolali a v plnom rozsahu\nsa spoliehali na správnosť údajov v zmluvách predložených im predávajúcim. Ak teda zo zmluvy\nnevyplývalo, že žalobca nechce predať sporný nebytový priestor, resp. že ho nepredáva, a na grafickej\nprílohe zmluvy nebol vyznačený priestor vyňatý z predaja, kupujúci nemali dôvod spochybňovať tento\njeho úmysel (napokon žalobcovi žiadne zákonné ustanovenie nebránilo predať im aj tento nebytový\npriestor) a spoľahli sa na obsah žalobcom vopred pripravených kúpnych zmlúv. Treba zdôrazniť, že\nkupujúci žiadnym spôsobom neovplyvňovali obsah zmlúv o prevode vlastníctva družstevného bytu,\nžalobca na ich prípravu využil svoj aparát, svoje podklady, preto aj prípadný omyl žalobcu v obsahu\nzmlúv nevyvolali kupujúci a nemôže byť preto tento omyl v ich neprospech. Žalobca ako predchádzajúci\nvlastník sporného priestoru, nikým nenútený, nie v tiesni, dobrovoľne previedol aj túto časť bytového\ndomu na dobromyseľných kupujúcich. Jeho následný názor, že k tomu nemalo dôjsť, pretože ho\nnechcel predať, nemôže nič zmeniť na riadnom a platnom uzavretí zmlúv o prevode bytov a nebytových\npriestorov, vrátane aj sporného priestoru. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na znenie § 49a\nObčianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle\nvychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny\núkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl\ntáto osoba vyvolala úmyselne. A contrario v prejednávanej veci to znamená, že medzi predávajúcim\ndružstvom a kupujúcimi bytov boli uzavreté platné zmluvy o predaji aj nebytového priestoru ako určitej\nčasti bytového domu, pretože aj keď družstvo tvrdí, že predmetom kúpy nemali byť aj tieto priestory,\nomyl družstva pri predaji žiadnym spôsobom nevyvolali kupujúci, o jeho existencii nevedeli a vzhľadom\nna okolnosti uzatvárania zmlúv ani nemohli vedieť. Zákonom predpokladaným spôsobom došlo tak\nu žalovaných k nadobudnutiu vlastníckeho práva k bytu a k podielovému spoluvlastníctvu sporného\npriestoru. Vo vzťahu k žalobcom predloženej novote v odvolacom konaní (§ 366 CSP) odvolací súd\ndospel k záveru, že táto novota nič nemení na zistenom skutkovom stave. O trovách odvolacieho konania\nrozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.\n3. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“), ktoré\nnásledne doplnil a zmenil ďalším podaním v lehote na podanie dovolania.\n\n3.1. Namietal, že odvolací súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval\njemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420\npísm. f) CSP). V tejto súvislosti v podanom dovolaní namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu nemá\nnáležitosti v zmysle § 394 ods. 2 CSP, keď na rozsudku absentuje podpis tretieho člena senátu a z\ndoručeného rozhodnutia nie je možné zistiť ani to, prečo k podpísaniu rozsudku z jeho strany nedošlo.\nKeďže rozhodnutie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, ide o vadu v procesnom postupe\nsúdu. Zároveň namietal, že došlo k porušeniu ustanovenia § 382 CSP, keď mal za to, že odvolací súd\npotvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie na základe odlišného právneho posúdenia veci, s ktorým strany\nneoboznámil a nedal im príležitosť sa k nemu vyjadriť, v dôsledku čoho došlo k porušeniu procesných\npráv žalobcu. Taktiež mal za to, že odvolací súd sa nevysporiadal so základnými podstatnými otázkami\npre konanie, keď rozhodnutie odvolacieho súdu považoval za arbitrárne. Namietal, že odvolací súd sa\nnevysporiadal s podstatnými právnymi otázkami týkajúcimi sa prevodu vlastníckeho práva k nebytovému\npriestoru a neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa prevodu nebytového priestoru. Mal za to, že\nrozhodnutie odvolacieho súdu je vnútorne zmätočné a rozporuplné a to s ohľadom posúdenia povahy\npriestoru a jeho existencie.\n3.2. V dovolaní taktiež namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,\nktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súde ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP), pričom\nišlo o právnu otázku „či zmluvou/ami o prevode vlastníctva družstevných bytov v bytovom dome mohlo\nplatne dôjsť k prevodu nebytového priestoru, ktorý sa v bytovom dome nachádza, avšak nebol v čase\nprevodu na LV, na ktorom je evidovaný bytový dom zapísaný na žalovaných (prípadne ich právnych\npredchodcov), a to na základe toho, že prílohou zmlúv o prevode bytov do vlastníctva bol grafický náčrt\npodlažia, kde sa nachádza tento nebytový priestor a v zmluvách a grafickej prílohe nie je uvedené,\nže predmetom prevodu nebytový priestor nie je.“ Podľa názoru dovolateľa, mal odvolací súd uvedenú\notázku posúdiť právne tak, že k platnému prevodu vlastníckeho práva k nebytovému priestoru na základe\nuzatvorených zmlúv o prevode družstevného bytu nemohlo dôjsť a to vzhľadom na absenciu základných\nnáležitostí zmluvy o prevode nebytového priestoru podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č.\n182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka ako\naj z dôvodu neurčitosti takéhoto právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka.\n3.3. V podaní označenom ako doplnenie dovolania prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovení §\n421 ods. 1 písm. a) a b) CSP. Mal za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nnasledovných právnych otázok: „1/ Môže priestor, ktorý bol skolaudovaný ako nebytový priestor, stratiť\npovahu nebytového priestoru a mať povahu spoločnej časti bytového domu z dôvodu jeho nezapísania\ndo katastra nehnuteľností? 2/ Aké právne dôsledky vyplývajú z toho, ak vlastník nebytového priestoru,\nktorý je súčasne vlastníkom družstevných bytov nachádzajúcich sa v tom istom bytovom dome (budove\ns identickým súpisným číslom), uzavrie s nájomcami družstevných bytov zmluvy o prevode vlastníctva\nk družstevným bytom, pričom nebytový priestor nie je v čase prevodu zapísaný na LV a v zmluvách o\nprevode vlastníctva družstevných bytov nie je uvedené, že predmetom prevodu nie je na LV nezapísaný\nnebytový priestor? Povedané inými slovami, je možné, aby došlo k platnému prevodu vlastníckeho\npráva k nebytovému priestoru, ktorý nie je zapísaný na LV zmluvami o prevode družstevných bytov,\nktoré sa nachádzajú v tom istom bytovom dome a to v časti prevodu podielu na spoločných častiach\na zariadeniach bytového domu, ak v zmluvách nie je uvedené, že predmetom prevodu nie je na LV\nnezapísaný nebytový priestor?“ V prípade prvej právnej otázky dovolateľ namietal odklon právneho\nposúdenia odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a to rozhodnutia sp.\nzn. 1Cdo/156/2008. Podľa názoru dovolateľa mali byť uvedené otázky správne riešené tak, že“ „1/\nsporný priestor nemohol stratiť povahu nebytového priestoru z dôvodu, že nebol zapísaný na LV. Povaha\nnebytového priestoru vyplýva iba a len z kolaudačného rozhodnutia stavebného úradu a preto mal\nodvolací súd vychádzať z toho, že tento priestor je nebytovým priestorom. 2/ Zmluva/y o prevode\nvlastníctva družstevných bytov sú čiastočne neplatné v časti tvrdeného prevodu podielov na spornom\nnebytovom priestore z dôvodu neurčitosti zmluvy ohľadom predmetu prevodu s poukazom na ust. § 37\nObčianskeho zákonníka a pre rozpor s ust. § 5 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov\ns poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka vzhľadom na to, že neobsahujú podstatné obsahové\nnáležitosti zmluvy o prevode nebytového priestoru.“\n3.4. Dovolateľ zároveň navrhol odklad právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Žiadal, aby dovolací\nsúd rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie.\n4. Žalovaní 1/ až 31/ sa k dovolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.\n\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) uznesením z 28. júla\n2020 sp. zn. 9Cdo/195/2020 dovolanie žalobcu odmietol, keď dospel k záveru, že nie je prípustné.\n6. Dovolací súd konštatoval, že nebolo možné vyvodiť, že rozhodnutie odvolacieho súdu porušilo právo\nžalobcu na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) Civilného sporového poriadku ďalej len ,,CSP“), nakoľko v\ndanom prípade nešlo o prekvapivé rozhodnutie v zmysle § 382 CSP, ako to tvrdil žalobca. V rozhodovacej\npraxi najvyššieho súdu sa pod „prekvapivým rozhodnutím“ rozumie rozhodnutie, ktorým odvolací\nsúd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, za rozhodujúcu považoval skutočnosť, ktorú nikto netvrdil\nalebo nepopieral, resp. ktorá nebola predmetom posudzovania súdom prvej inštancie. Prekvapivým\nje rozhodnutie odvolacieho súdu „nečakane“ založené na iných právnych záveroch než rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie (porovnaj 3Cdo/102/2008), resp. rozhodnutie z pohľadu výsledkov konania na\nsúde prvej inštancie „nečakane“ založené nepredvídateľne na iných „nových“ dôvodoch, než na ktorých\nzaložil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, pričom strana sporu v danej procesnej situácii nemala\nmožnosť namietať ne/správnosť „nového“ právneho názoru zaujatého až v odvolacom konaní (porovnaj\n5Cdo/46/2011).\n7. V danom prípade ale rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie\nnevyznievalo ani prekvapujúco, ani nečakane, keď predmetom sporu bolo určenie vlastníckeho práva\nk žalobcom vymedzenému priestoru, pričom rozhodujúcim bolo posúdenie 1/ o aký priestor ide 2/ a v\nkoho je vlastníctve. Žalobca v konaní tvrdil, že sporné priestory majú povahu nebytového priestoru a\nje vo vlastníctve žalobcu, pričom žalovaní uvádzali, že predmetné priestory sú evidované ako súčasť\nbytového domu, keď sa v bytovom dome žiaden oddelený nebytový priestor nenachádza, a prešli do\nich vlastníctva. Predmetom konania bola spornosť „povahy“ daných priestorov a otázka ich vlastníctva,\nžalobca tak mohol očakávať, že odvolací súd bude v rámci odvolacieho prieskumu posudzovať charakter\ndaných priestorov a ich vlastníctva, a preto rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu súdu\nprvej inštancie nemohlo byť ani prekvapujúce a ani nečakané. Žalobca mohol očakávať a predvídať ako\nrozhodne odvolací súd. Odvolací súd nezaložil svoje rozhodnutie prekvapivo na úplne novom právnom\nposúdení. Odvolací súd (aplikujúc ustanovenia zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov)\nzaujal iný právny záver ako súd prvej inštancie, keď v rozhodnutí dospel k záveru, že medzi predávajúcim\ndružstvom a kupujúcimi bytov boli uzavreté platné zmluvy o predaji aj sporného priestoru ako určitej\nčasti bytového domu, čím zákonom predpokladaným spôsobom došlo u žalovaných k nadobudnutiu\nvlastníckeho práva k bytu a k podielovému spoluvlastníctvu sporného priestoru. Pričom odvolací súd\nzároveň, vzhľadom na tvrdenia žalobcu, že k prevodu nemalo dôjsť, pretože priestor nechcel predať,\nodkázal na ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka. Postupom odvolacieho súdu preto nedošlo k\nžalobcom namietanej vade v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n8. Pokiaľ dovolateľ zároveň mienil v súvislosti s vadou § 420 písm. f) CSP namietať aj že napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočívalo na nesprávnych právnych záveroch, dovolací súd\nuviedol, že prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezakladá ani to, že napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočívalo na nesprávnych právnych záveroch, t. j. nesprávnom\nprávnom posúdení veci (porovnaj judikáty R 54/2012 a R 24/2017). Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného\nsúdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže\nviesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS\n188/06).\n9. Žalobca v súvislosti s vadou § 420 písm. f) CSP ďalej namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia\nodvolacieho súdu, mal za to, že je arbitrárne, vnútorne zmätočné a protirečivé s ohľadom posúdenia\npovahy priestoru a jeho existencie, ako aj že odvolací súd sa nevysporiadal s podstatnými tvrdeniami a\nprávnymi otázkami. Dovolací súd uviedol, že obsah spisu v ničom neopodstatňoval tvrdenie dovolateľa,\nže súdy nižšej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnili.\n10. Žalobca ďalej namietal, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom\nposúdení veci. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP.\n11. Dovolací súd uviedol, že nevyhnutným predpokladom pre posúdenie prípustnosti dovolania podľa §\n421 ods. 1 písm. a) CSP, ako aj § 421 ods. 1 písm. b) CSP je, že ide o otázku, ktorú odvolací súd riešil\na na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, vyriešenie ktorej nemalo\nurčujúci význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v\n\nrozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže\nbyť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle\n§ 421 ods. 1 CSP je relevantná len otázka, ktorá kumulatívne vykazuje všetky vyššie uvedené znaky.\nAk z týchto znakov chýba čo i len jeden, nemôže byť dovolanie procesne prípustné.\n12. Pre účely ďalšieho výkladu dovolací súd uviedol, že vo všeobecnosti platí, že ak niektorý zákon\npodmieňuje vznik určitého nároku kumulatívnym splnením viacerých predpokladov, súd žalobe vyhovie\niba vtedy, keď sú dané všetky zákonom stanovené predpoklady vzniku nároku, inak žalobu zamietne.\nPokiaľ súd žalobe uplatňujúcej taký nárok vyhovie, pre úspech dovolania žalovaného stačí, ak v\nprocesne prípustnom dovolaní dôvodne spochybní správnosť riešenia právnej otázky týkajúcej sa\nčo aj len jedného z viacerých predpokladov. Iná situácia ale nastáva, keď súd žalobu týkajúcu sa\ntakého nároku zamietne. Žalobca vtedy ako dovolateľ dosiahne v dovolacom konaní úspech len\nak opodstatnene spochybní správnosť riešenia buď tej jedinej právnej otázky, na ktorej spočívalo\nrozhodnutie odvolacieho súdu, alebo súčasne všetkých tých otázok, na riešení ktorých spočívalo\ndovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.\n13. V danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že medzi predávajúcim družstvom a kupujúcimi\nbytov boli uzavreté platné zmluvy o predaji aj sporného priestoru ako určitej časti bytového domu,\nčím zákonom predpokladaným spôsobom došlo u žalovaných k nadobudnutiu vlastníckeho práva k\nbytu a k podielovému spoluvlastníctvu sporného priestoru. Z uvedeného bolo zrejmé, že odvolací súd\nzaložil svoje rozhodnutie na závere 1/ že sporný priestor bol určitou časťou bytového domu, 2/ medzi\npredávajúcim družstvom a kupujúcimi bytov boli uzavreté platné zmluvy o predaji aj uvedeného priestoru,\n3/ na základe čoho došlo zákonom predpokladaným spôsobom k nadobudnutiu vlastníckeho práva k\nbytu a podielovému spoluvlastníctvu sporného priestoru žalovanými.\n14. Dovolateľ v dovolaní vymedzil tri otázky (ktoré považoval za otázky právneho významu), pričom\nako prvú nastolil otázku (vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP), či:\n„môže priestor, ktorý bol skolaudovaný ako nebytový priestor, stratiť povahu nebytového priestoru a mať\npovahu spoločnej časti bytového domu, z dôvodu jeho nezapísania do katastra nehnuteľností?“\n15. Dovolací súd k takto dovolateľom vymedzenej otázke uviedol, že odvolací súd rozhodnutie\nnezaložil na posúdení, či môže priestor skolaudovaný ako nebytový priestor stratiť povahu takéhoto\npriestoru a nadobudnúť povahu spoločnej časti bytového domu z dôvodu jeho nezapísania do katastra\nnehnuteľností. Otázka nastolená žalobcom nie je v kontexte prejednávanej veci otázkou zásadného\nprávneho významu, pretože od nej nezáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Preto so zreteľom na\nuvedené dospel dovolací súd k záveru, že otázka nastolená žalobcom v dovolaní nemá v okolnostiach\ndaného konania (a tohto dovolacieho konania) znaky relevantné v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP,\ndovolací súd dovolanie v tejto časti odmietol podľa § 447 písm. f) CSP ako neodôvodnené prípustnými\ndovolacími dôvodmi.\n16. Žalobca zároveň v dovolaní vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom\n(v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP) vymedzil nasledovné\notázky: „1/ či zmluvou/ami o prevode vlastníctva družstevných bytov v bytovom dome mohlo platne dôjsť\nk prevodu nebytového priestoru, ktorý sa v bytovom dome nachádza, avšak nebol v čase prevodu na\nLV, na ktorom je evidovaný bytový dom zapísaný na žalovaných (prípadne ich právnych predchodcov), a\nto na základe toho, že prílohou zmlúv o prevode bytov do vlastníctva bol grafický náčrt podlažia, kde sa\nnachádza tento nebytový priestor a v zmluvách a grafickej prílohe nie je uvedené, že predmetom prevodu\nnebytový priestor nie je.“ 2/ „Aké právne dôsledky vyplývajú z toho, ak vlastník nebytového priestoru,\nktorý je súčasne vlastníkom družstevných bytov nachádzajúcich sa v tom istom bytovom dome (budove\ns identickým súpisným číslom) uzavrie s nájomcami družstevných bytov zmluvy o prevode vlastníctva\nk družstevným bytom, pričom nebytový priestor nie je v čase prevodu zapísaný na LV a v zmluvách o\nprevode vlastníctva družstevných bytov nie je uvedené, že predmetom prevodu nie je na LV nezapísaný\nnebytový priestor? Povedané inými slovami, je možné, aby došlo k platnému prevodu vlastníckeho\npráva k nebytovému priestoru, ktorý nie je zapísaný na LV zmluvami o prevode družstevných bytov,\nktoré sa nachádzajú v tom istom bytovom dome a to v časti prevodu podielu na spoločných častiach\na zariadeniach bytového domu, ak v zmluvách nie je uvedené, že predmetom prevodu nie je na LV\nnezapísaný nebytový priestor?“\n\n17. Žalobcom vyššie zadefinované právne otázky by mohli mať znaky relevantné v zmysle § 421 ods.\n1 písm. b) CSP iba vtedy, ak by výsledok ich riešenia (posúdenia a vyhodnotenia) odvolacím súdom\npredstavoval jediný dôvod, pre ktorý nebolo jeho žalobe vyhovené. Žalobcom nastolené otázky (ohľadom\nprevodu vlastníckeho práva k nebytovému priestoru a zmlúv o prevode nebytového priestoru) odvolací\nsúd v rozhodnutí neriešil (teda od nich nezáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu); navyše tieto otázky\ndovolateľ sformuloval všeobecne.\n18. Predmetné „dovolacie“ otázky sa teda v okolnostiach tohto dovolacieho konania netýkali takých\nzáverov, výlučne na ktorých spočíva dovolaním napadnuté rozhodnutie. Takto dovolateľom nastolené\notázky majú v danom prípade povahu (len) akademickú, ktorých zodpovedanie dovolacím súdom by\nnemohlo viesť k zrušeniu alebo zmene dovolaním napadnutého rozhodnutia. Pritom cieľom civilného\nsporového konania (aj pred dovolacím súdom) je poskytnúť reálnu ochranu právam, nie riešiť teoretické\notázky, ktorých výsledok sa nijako nepremietne do právnej sféry procesných strán. V tejto súvislosti\ndovolací súd, keď dovolateľ v dovolaní namieta správnosť právnych záverov súdov, zdôraznil, že\nsama polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti\njeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému,\nvýznamovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 CSP. Dovolací súd dospel k\nzáveru, že dané otázky nastolené žalobcom v dovolaní nemajú v okolnostiach daného konania (a tohto\ndovolacieho konania) znaky relevantné v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP, dovolací súd dovolanie v\ntejto časti odmietol podľa § 447 písm. f) CSP ako neodôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi.\n19. Na základe ústavnej sťažnosti žalobcu Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj len ,,ústavný\nsúd“) nálezom z 13. apríla 2023 sp. zn. II.ÚS 515/2022 -50 rozhodol, že hore uvedeným uznesením\nnajvyššieho súdu bolo porušené základné právo sťažovateľa (žalobcu) na súdnu ochranu podľa č. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv na spravodlivé súdne konanie podľa č. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd, uznesenie najvyššieho súdu zrušil a vec vrátil najvyššiemu\nsúd na ďalšie konanie.\n19.1. Ústavný súd po posúdení veci dospel k záveru, že v napadnutom uznesení došlo k (i) nesprávnemu\nposúdeniu prípustnosti dovolania najvyšším súdom, ako aj (ii) k nedostatočnému odôvodneniu\nnapadnutého uznesenia, pokiaľ ide o niektoré podstatné argumenty sťažovateľky ako dovolateľky.\nNajvyšší súd v bode 23 odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol: «... predmetom sporu bolo\nurčenie vlastníckeho práva k žalobcom vymedzenému priestoru, pričom rozhodujúcim bolo posúdenie\n1/ o aký priestor ide 2/ a v koho je vlastníctve. Žalobca v konaní tvrdil, že sporné priestory majú\npovahu nebytového priestoru a je vo vlastníctve žalobcu, pričom žalovaní uvádzali, že predmetné\npriestory sú evidované ako súčasť bytového domu, keď sa v bytovom dome žiaden oddelený nebytový\npriestor nenachádza, a prešli do ich vlastníctva. Predmetom konania bola spornosť „povahy“ daných\npriestorov a otázka ich vlastníctva...» Z uvedenej citácie vyplýva, že dovolací súd na jednej strane\npripustil, že vyriešenie otázky vlastníctva sporného priestoru je prepojené s „povahou“ tohto priestoru,\nno na druhej strane neposkytol žiadnu odpoveď na otázku sťažovateľky o existencii kolaudačného\nrozhodnutia, ktorým bolo o povahe priestoru rozhodnuté v rámci správneho konania. Najvyšší súd sa\nnevysporiadal s podstatným argumentom sťažovateľky o vplyve kolaudačného rozhodnutia na prevod\n8 vlastníckeho práva a v tejto súvislosti na odlišné zákonom o vlastníctve bytov vyžadované podstatné\nnáležitosti zmlúv. Pokiaľ dovolací súd zastával názor, že toto kolaudačné rozhodnutie nemá vplyv\nna charakter priestoru a následne jeho prevod, bolo jeho povinnosťou tento postoj riadne odôvodniť.\nPaušálne hodnotenie najvyššieho súdu, že medzi predávajúcim družstvom a kupujúcimi bytov boli\nuzavreté platné zmluvy o predaji aj sporného priestoru ako určitej časti bytového domu, v opísaných\nsúvislostiach možno bez ďalšieho odôvodnenia považovať za nelogický a vnútorne rozporný záver.\nPodľa judikatúry ústavného súdu riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa príslušný súd jasným, právne\nkorektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi otázkami, ktoré\nsú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). V prípade, keď právne\nzávery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho\nrozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy (I.\nÚS 243/07). Pokiaľ sťažovateľka namietala absolútny nedostatok odôvodnenia odvolacieho súdu vo\nvzťahu ku konkrétnym právnym/skutkovým otázkam, potom úlohou dovolacieho súdu bolo preskúmať,\nči: - námietky sťažovateľky sú podstatné, a to s prihliadnutím na stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej\nvšeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (stranou sporu),\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a\n\nprávny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04); a ak ide o také námietky, ktoré majú podstatný význam,\nči sa s týmito námietkami odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal, a to ústavne\nsúladným spôsobom. V zmysle § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho\nsúdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Ustanovenie § 421 ods. 1 písm. a)\na b) CSP podmieňuje prípustnosť dovolania kumuláciou dvoch predpokladov, a to že rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia konkrétnej právnej otázky a zároveň (a) že pri jej riešení nastal\nodklon od praxe dovolacieho súdu, resp. (b) že táto právna otázka nebola vyriešená v rozhodovacej\npraxi najvyššieho súdu. Z toho ústavný súd vyvodzuje, že minimálnou požiadavkou vecného posúdenia\nprípustnosti dovolania musí byť poskytnutie zrozumiteľnej odpovede na otázku, či boli oba predpoklady\nprípustnosti splnené, resp. ktorý z nich splnený nebol a z akých dôvodov. Najvyšší súd odôvodnil\nodmietnutie dovolania záverom, že sťažovateľka v ňom formulovala otázky, od ktorých nezáviselo\nrozhodnutie krajského súdu a ktoré nespĺňajú atribúty otázky zásadného právneho významu. Tento\nvšeobecný záver bol podložený iba citáciou zákonných ustanovení a judikatúry najvyššieho súdu bez\ntoho, aby najvyšší súd svoje judikatúrne východiská odôvodnil. Ústavný súd nepovažoval za ústavne\nkonformný takýto paušalizovaný prístup najvyššieho súdu. Obsah práva na spravodlivý proces vyžaduje\nokrem iného aj naplnenie požiadaviek na určitú kvalitu odôvodnenia súdneho rozhodnutia, notabene\nak ide o rozhodnutie o dovolaní. Všeobecne je potrebné zdôrazniť, že je povinnosťou všeobecného\nsúdu poskytnúť sporovým stranám v každom procesnom štádiu náležité odpovede na ich podstatné\nnámietky v miere zodpovedajúcej okolnostiam prejednávanej veci. Ústavný súd zároveň jedným dychom\nzdôraznil, že sám nemá ambíciu hodnotiť, či sťažovateľkou podané dovolanie je prípustné podľa §\n421 CSP, čo by bolo neprípustným zásahom do rozhodovacej autonómie dovolacieho súdu v otázke\nposudzovania prípustnosti dovolania (II. ÚS 324/2010, II. ÚS 410/2016), avšak tvrdí, že aj záver o\nneprípustnosti dovolania musí byť riadne, nie iba formálne odôvodený.\n20. Najvyšší súd, viazaný závermi uvedenými v náleze ústavného súdu, opätovne sa zaoberal dovolaním\nžalobkyne a dospel k záveru, že vo svetle požiadaviek ústavného súdu na odôvodnenie súdnych\nrozhodnutí, je potrebné dovolanie žalobkyne prehodnotiť ako prípustné v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n21. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z\nakýchkoľvek dôvodov a hľadísk.\n22. Dovolaním sa nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej\ninštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Inými slovami, na hodnotenie skutkových\nokolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a\nnie dovolací súd, ktorého prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu,\nale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018).\n23. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva\nna spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu\nrámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s\nuplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany\nsporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia,\nna predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu\nspojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so\nzákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva\npovinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán\n(avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom\nvyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže\n\ndôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS\n330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018, bod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10) alebo jeho arbitrárnosťou.\n24. Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu s poukazom na záver\nústavného súdu je zrejmé, že odvolací súd sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal so všetkými\nodvolacími námietkami žalobkyne v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie.\n25. Vzhľadom na námietky žalobkyne, že mal odvolací súd posudzovať aj otázku spornosti povahy\ndaných priestorov a ak dospel k tomu, že ide o časť bytového domu, tak musel zrejme dospieť k\nzáveru, že sa o nebytový priestor nejedná, ale ide o spoločné časti a priestory bytového domu. Touto\nzákladnou otázkou sa odvolací súd nezaoberal. Odvolací súd sa nezaoberal námietkou žalobkyne, že\nsporný priestor je nebytovým priestorom, ale zaujal právny záver, že išlo o určitú časť bytového domu,\npričom takýto pojem platné právo nepozná a nie je zrejmé čo tým odvolací súd chcel povedať, teda\nnie je zrejmé či priestor posúdil identicky ako súd prvej inštancie za nebytový priestor alebo spoločné\nčasti a zariadenia bytového domu a súčasne odlišne právne posudzoval vec nakoľko uviedol, že došlo\nk platnému uzavretiu zmlúv, pretože údajne obsahovali zákonom predpísané náležitosti (teda nie to,\nže išlo o súčasť veci, a preto v zmluvách tento predmet prevodu nemusel byť určený a vymedzený).\nPrávne posúdenie odvolacieho súdu teda bolo odlišné od posúdenia súdu prvej inštancie, ktorý vec\nodôvodňoval odlišne a preto si vyžaduje rozhodnutie odvolacieho súdu podrobnejšie odôvodnenie ním\nprijatých záverov.\n26. Dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s\nodvolacími námietkami žalobkyne, ako aj že rozhodnutie odvolacieho súdu je vnútorne rozporuplné\ns rozhodnutím súdu prvej inštancie, založené na iných dôvodoch, a týmto nesprávnym procesným\npostupom súdu bolo žalobkyni znemožnené realizovať jej patriace procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a zaťaženiu konania vadou v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n27. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je prípustné\na zároveň dôvodné, a teda je potrebné rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP) a vec\nmu vrátiť na ďalšie konanie (§ 450 CSP).\n28. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací\nsúd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak\nvráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách\npôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n29. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Co/6/2019", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}