{"guid": "e92a2ec0-ef8a-4d1b-acf5-ee61403c28d6:f4998a69-9920-4873-91d3-ea21c268fc68", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:7023200368.1", "spisova_znacka": "1Obo/1/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/1/2024 z 30. 4. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2024, sp. zn. 1Obo/1/2024, ECLI:SK:NSSR:2024:7023200368.1", "identifikacne_cislo": "7023200368", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Sivák", "sudca_id": 292, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-sivak-292", "datum_vydania": "2024-04-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-34.odsek-3", "nazov": "§ 34 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-34.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49.odsek-3", "nazov": "§ 49 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-53.odsek-3", "nazov": "§ 53 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-53.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-129", "nazov": "§ 129 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-129", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-129"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-212.odsek-1", "nazov": "§ 212 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-212.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-357", "nazov": "§ 357 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-357", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-357"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-357", "nazov": "§ 357 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-357", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-357"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. e) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. h) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-386", "nazov": "§ 386 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-386", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-386"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-397", "nazov": "§ 397 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-397", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-397"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-406", "nazov": "§ 406 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-406", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-406"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-410", "nazov": "§ 410 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-410", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-410"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-413.odsek-2", "nazov": "§ 413 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-413.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-413"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-34", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-49", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-53", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-129", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-212", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-357", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-386", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-397", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-406", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-410", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-413"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f4998a69-9920-4873-91d3-ea21c268fc68", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:7023200368.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:7023200368.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:7023200368.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obo/1/2024\n7023200368\n30. 04. 2024\nJUDr. Jana Hullová\nECLI:SK:NSSR:2024:7023200368.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a\nčleniek senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v spore žalobcu Ing. Z. H.,\nnarodeného X. S. XXXX, Y., H. R. X, O. K., proti žalovanej Obci Holčíkovce, Holčíkovce 40, IČO: 00 332\n429, o žalobe na obnovu konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 24.\noktóbra 2023, č. k. 4Ncb/11/2023-124, takto\nrozhodol:\nI. P o t v r d z u j e uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 24. októbra 2023, č. k. 4Ncb/11/2023-124\nvo výroku o odmietnutí žaloby na obnovu konania.\nII. O d m i e t a odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu na odloženie právoplatnosti a vykonateľnosti\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. júna 2008, sp. zn. 1ObdoV/21/2008.\nIII. Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Dňa 22. augusta 2023 bola Krajskému súdu v Košiciach doručená žaloba žalobcu na obnovu\nkonania, smerujúca proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. júna 2008, sp.\nzn. 1ObdoV/21/2008 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“), ktorou sa žalobca domáhal, aby súd odložil\nprávoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozsudku a povolil obnovu konania.\n2. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „súd prvej inštancie“) prvou výrokovou vetou uznesenia z 24.\noktóbra 2023, č. k. 4Ncb/11/2023-124 odmietol žalobu na obnovu konania proti rozsudku Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 6. júna 2008, sp. zn. 1ObdoV/21/2008 a druhou výrokovou vetou\nuznesenia zamietol návrh žalobcu na odloženie právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 6. júna 2008, sp. zn. 1ObdoV/21/2008. V odôvodnení uznesenia\npoukázal na to, že žalobca svoje podanie odôvodnil ustanovením § 397 písm. c) zákona č. 160/2015\nZ. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), podľa ktorého je proti\nprávoplatnému rozsudku prípustná žaloba na obnovu konania, ak bolo rozhodnuté v neprospech strany\nv dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní.\nŽalobca tvrdil, že dňa 8. júna 2023 podal trestné oznámenie, na základe ktorého Krajské riaditeľstvo\nPolicajného zboru v Prešove, odbor kriminálnej polície začalo vyšetrovanie vo veci podozrenia z obzvlášť\nzávažného zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), b), c) a\nods. 4 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona (ďalej aj „Trestný zákon“). Trestný čin\nsudcu videl žalobca v konaní a rozhodovaní sudcov Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v spore vedenom Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 4Cb/1/2008. Uvádzal,\nže žaloba na obnovu konania smeruje proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ako súdu\ndovolacieho) zo 6. júna 2008, sp. zn. 1ObdoV/21/2008 (vydaného v spore sp. zn. 4Cb/1/2008, pôvodne\nsp zn. 18Rob/1357/1996), ktorým došlo - v dôsledku trestného činu sudcov a ich nezákonným postupom\n- de facto k anulovaniu právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu vydaného Krajským súdom\n\nv Košiciach dňa 1. júla 1997, č. k. 18Rob/1357/1996-22 a tým aj k zmareniu exekučného konania\nvedeného Okresným súdom Vranov nad Topľou pod sp. zn. Er 3159/1997.\n3. Dňa 5. septembra 2023 bolo súdu prvej inštancie doručené doplnenie žaloby na obnovu konania,\nv ktorom žalobca vzniesol námietku zaujatosti voči sudcovi spravodajcovi JUDr. Júliusovi Tóthovi.\nOhľadom predmetnej námietky súd prvej inštancie konštatoval, že jej obsahom boli okolnosti spočívajúce\nv procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti (§ 49 ods. 3 CSP), v dôsledku čoho na\npodanú námietku zaujatosti neprihliadal (§ 53 ods. 3 CSP).\n4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 397 písm. c), § 400, § 403 ods. 1, § 404\npísm. c) a § 413 ods. 1 a 2 CSP a dospel k záveru, že žalobu na obnovu konania je potrebné odmietnuť\npodľa § 413 ods. 1 CSP z dôvodu, že bola podaná oneskorene, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému\nnie je prípustná a je zjavne nedôvodná [§ 413 ods. 1 písm. a), písm. c) a písm. e) CSP]. Poukázal\nna to, že podmienkami prípustnosti každého návrhu na obnovu konania, ktorých (ne)splnenie je súd\npovinný skúmať z úradnej moci, sú: spôsobilý predmet, voči ktorému návrh smeruje, zákonný dôvod\nobnovy, o ktorý sa návrh musí opierať, lehoty, počas ktorých musí byť návrh na obnovu konania podaný,\nosoba spôsobilá k podaniu návrhu, osobitné náležitosti návrhu na obnovu konania a príslušnosť súdu\nk prejednaniu návrhu na obnovu konania. Zo žaloby na obnovu konania súd prvej inštancie zistil, že\nbola podaná žalobcom Ing. Z. H., ktorý bol žalobcom aj v pôvodnom konaní sp. zn. 1ObdoV/21/2008,\nv dôsledku čoho bola splnená subjektívna podmienka konania. Žalobca tiež správne doručil žalobu\nna obnovu konania, ktorá obsahovala všetky náležitosti vyžadované § 406 CSP, Krajskému súdu v\nKošiciach ako súdu, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii. Žaloba na obnovu konania môže byť\npodaná len proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je zo zákona vylúčená, pričom pri rozsudku, platobnom\nrozkaze a rozhodnutí vydanom v konaní o dedičstve sa uplatňuje princíp univerzality, čo znamená,\nže okrem výnimiek, ktoré sú v zákone taxatívne vypočítané, možno návrhom na obnovu konania\nvždy napadnúť každú z týchto foriem súdneho rozhodnutia. Pri uznesení sa naopak uplatňuje princíp\nenumerácie, podľa ktorého možno návrhom na obnovu konania napadnúť len uznesenie, ktorým bol\nschválený súdny zmier (§ 398 CSP).\n5. V posudzovanom prípade žaloba na obnovu konania smeruje proti rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zo 6. júna 2008, sp. zn. 1ObdoV/21/2008, ktorým dovolací súd zrušil uznesenie\nodvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie. Predmetný rozsudok nebol konečným rozhodnutím vo veci, resp. s konečnou platnosťou\nneriešil meritum veci, keďže dovolací súd sa vyporiadaval predovšetkým s otázkou odňatia možnosti\nžalovaného konať pred súdom, o ktorého procesnom návrhu nebolo rozhodnuté, a s ktorého námietkami\nsa odvolací súd náležite nevyporiadal. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/76/2021. Podľa názoru súdu zrušujúci rozsudok\ndovolacieho súdu nemožno napadnúť žalobou na obnovu konania, keďže nie je konečným rozhodnutím\nvo veci sp. zn. 4Cb/1/2008. Preto nie je zrejmé, ako by prípadná zmena toho rozhodnutia v obnovenom\nkonaní mala vplyv na ďalší priebeh sporu sp. zn. 4Cb/1/2008, v ktorom bolo následne vydaných\nmnožstvo iných právoplatných rozhodnutí tak procesnej, ako aj meritórnej povahy, ktoré však žalobou\nna obnovu konania dotknuté nie sú. Dokonca žalobca v petite žaloby na obnovu konania ani neuvádza,\nako by mal znieť samotný výrok rozhodnutia prípadného obnoveného konania sp. zn. 1ObdoV/21/2008.\nV tejto súvislosti tiež súd prvej inštancie poukázal na to, že dovolací súd vydal predmetný rozsudok\npodľa ustanovení vtedy platného a účinného zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku.\nAk by dovolací súd rovnaké rozhodnutie vydával podľa pravidiel CSP, rozhodoval by uznesením (§ 451\nods. 1 CSP), proti ktorému by žaloba na obnovu konania nebola prípustná, keďže žaloba na obnovu\nkonania je prípustná len proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody\nobnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval (§ 398 CSP). Súd prvej inštancie\npreto žalobu na obnovu konania odmietol podľa § 413 písm. c) CSP, keďže smeruje proti rozhodnutiu,\nproti ktorému nie je prípustná.\n6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v konaní nebola splnená ani ďalšia podmienka prípustnosti\nžaloby na obnovu konania, a to dôvodnosť jej podania. Žalobca odôvodnil podanie žaloby na obnovu\nkonania zákonným dôvodom podľa § 397 písm. c) CSP. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe je tento\ndôvod obnovy konania daný vtedy, ak existuje právoplatný odsudzujúci rozsudok voči konajúcemu\nsudcovi, prípadne uznesenie v trestnom konaní, konštatujúce aspoň vo svojom odôvodnení, že sudca\nspáchal trestný čin a zároveň je daná príčinná súvislosť medzi trestným činom sudcu a nesprávnosťou\n\nnapadnutého rozhodnutia. V posudzovanom prípade žalobca odôvodnil podanie žaloby na obnovu\nkonania existenciou skutočností, o ktorých sa dozvedel pri príprave trestného oznámenia z 8. júna\n2023. Samotné podozrenie žalobcu a podanie trestného oznámenia na sudcov však podľa názoru súdu\nnemôže zakladať dôvod obnovy konania podľa § 397 písm. c) CSP. Takýmto dôvodom nemôže byť ani\noznámenie polície o začatí vyšetrovania vo veci podozrenia z obzvlášť závažného zločinu zneužívania\nprávomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), b), c) a ods. 4 písm. b) Trestného zákona,\npretože začatie vyšetrovania nezakladá prípustnosť podania žaloby na obnovu konania pre údajný\ntrestný čin sudcu. Keďže dôvod obnovy konania podľa § 397 písm. c) CSP nie je daný, súd prvej inštancie\nžalobu na obnovu konania odmietol ako nedôvodnú aj podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP.\n7. Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že žaloba nebola podaná ani v zákonom stanovenej lehote.\nŽaloba na obnovu konania je podaná oneskorene, ak nebola podaná v zákonom stanovenej objektívnej\nlehote a (v rámci nej) aj v subjektívnej lehote (§ 403 CSP). Objektívna lehota sa počíta odo dňa\nnadobudnutia právoplatnosti napádaného rozhodnutia. Ak ide o dôvody obnovy konania uvedené v §\n397 písm. c) až e) CSP, čo je aj posudzovaný prípad, jej koniec nie je ohraničený a možno ju podať aj po\nuplynutí troch rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Subjektívna lehota plynie odo dňa, kedy\nsa žalobca dozvedel o dôvode obnovy alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žalobca sa podľa vlastných\ntvrdení o dôvode obnovy konania dozvedel počas prípravy trestného oznámenia z 8. júna 2023, pričom\nžalobu na obnovu konania doručil súdu dňa 22. augusta 2023, teda zdanlivo v lehote. Žalobca však\nbližšie nekonkretizoval, kedy presne sa dozvedel o trestných činoch sudcov a neoznačil ani skutočnosť,\nna základe ktorej dospel k svojím záverom. Konštatovanie žalobcu o včasnosti podania žaloby je podľa\nnázoru súdu príliš všeobecné na to, aby z neho bolo možné vyvodiť záver o dodržaní subjektívnej\nlehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Súd prvej inštancie tiež zdôraznil, že tvrdenia uvádzané\nžalobcom v žalobe na obnovu konania, týkajúce sa údajnej trestnej činnosti sudcov, boli obsahom už\njeho skorších podaní v konaní sp. zn. 4Cb/1/2008, datovaných viac ako tri mesiace pred podaním žaloby\nna obnovu konania. Samotná príprava a podanie trestného oznámenia na základe tvrdení, ktoré sú\ndlhodobo predmetom podaní žalobcu, nemôžu zakladať začiatok plynutia subjektívnej lehoty na podanie\nžaloby na obnovu konania. Súd prvej inštancie preto odmietol žalobu na obnovu konania aj z dôvodu\npodľa § 413 ods. 1 písm. a) CSP, keďže bola podaná oneskorene.\n8. Vzhľadom na odmietnutie žaloby na obnovu konania z dôvodu jej neprípustnosti, súd prvej inštancie\nzamietol aj návrh žalobcu na odloženie právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) zo 6. júna 2008, sp. zn. 1ObdoV/21/2008 podľa § 412 ods. 1\na 2 CSP ako nedôvodný.\n9. Uznesenie súdu prvej inštancie (v oboch jeho výrokoch) napadol žalobca odvolaním z dôvodu, že\nnapadnuté uznesenie je nesprávne a nepreskúmateľné, neboli vykonané žiadne dôkazy, nebol riadne\nzistený skutkový stav a právne závery súdu neobstoja. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté\nuznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n10. Žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) namietal, že žaloba na obnovu konania nebola podaná oneskorene,\npretože začiatok subjektívnej 3-mesačnej lehoty sa odvíja až odo dňa 18. júla 2023, kedy dostal\noznámenie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, odboru kriminálnej polície (ďalej aj\n„KR PZ“) č. ČVS: KRP-56/2-VYS-PO-2023 z 18. júla 2023. Je totiž zjavné, že od júla 2023 prebieha\nvyšetrovanie vo veci podozrenia z obzvlášť závažného zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa\npodľa § 326 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 4 písm. b) Trestného zákona pre trestné činy verejných činiteľov,\nsudcov a ďalších osôb v dvoch exekúciách vedených Okresným súdom Vranov nad Topľou pod sp. zn. Er\n3159/97 a Er 3196/97 a s nimi súvisiacimi konaniami, medzi ktoré patrí tiež rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zo 6. júna 2008, sp. zn. 1ObdoV/21/2008. Poukázal na to, že trestné oznámenie\npodal 8. júna 2023 a jeho príprava s advokátskou kanceláriou trvala 7 dní, a teda až v období od 1. júna\ndo 8. júna 2023 vychádzali najavo detaily trestnej činnosti sudcov. Zdôraznil, že uvedené skutočnosti\nvyplývajú zo samotného textu žaloby na obnovu konania.\n11. Neobstojí ani záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého žaloba na obnovu konania smeruje proti\nrozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, pretože procesný predpis uvádza obmedzenie iba v § 399\nCSP, podľa ktorého žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo\nzrušenie nemožno dosiahnuť inak. Súd prvej inštancie si neuvedomil, že v roku 2023 nemožno zmenu\nalebo zrušenie rozsudku zo 6. júna 2008, vydaného spáchaním trestných činov sudcov, dosiahnuť\n\ninak, než práve žalobou na obnovu konania. Súd prvej inštancie svojvoľne a bezdôvodne aplikoval\nakýsi rozširujúci výklad bez opory v zákone, keď konštatoval, že zrušovací rozsudok dovolacieho súdu\nnemožno napadnúť žalobou na obnovu konania, keďže nie je konečným rozhodnutím vo veci sp. zn.\n4Cb/1/2008 a podľa názoru súdu nie je zrejmé, ako by prípadná zmena tohto rozhodnutia v obnovenom\nkonaní mala vplyv na ďalší priebeh sporu sp. zn. 4Cb/1/2008. Súd prvej inštancie sa mýli, pretože\njednak dňa 6. júna 2008 žiadne konanie neexistovalo, existoval iba pokyn ministra Harabina anulovať\nplatobný rozkaz č. k. 18Rob/1357/96-22 z 1. júla 1997 a zastaviť exekúcie a jednak odkaz súdu na\nkonanie sp. zn. 1Obdo/76/2021 vôbec nerieši otázku konečného rozhodnutia dovolacieho súdu vo\nvzťahu k obnove konania, ale ide v ňom o otázku týkajúcu sa konečnosti rozhodnutia súdu odvolacieho\n(nie dovolacieho). Zdôraznil, že procesný predpis ustanovuje možnosť obnovy proti právoplatnému\nrozsudku, ale už neupresňuje, či má ísť o rozhodnutie konečné, alebo len dielčie, postupné.\n12. Podľa názoru odvolateľa neobstoja ani závery súdu prvej inštancie uvedené v odsekoch 17 a\n18 odôvodenia, podľa ktorých je žaloba na obnovu konania zjavne nedôvodná. Žiadny zákon totiž\nnepredpisuje, že už v čase podania návrhu na obnovu konania musí existovať odsudzujúci rozsudok,\nv ktorom bude deklarovaná príčinná súvislosť medzi zločinmi sudcu a nesprávnosťou napadnutého\nrozhodnutia. Z trestného oznámenia z 8. júna 2023 ako súčasti návrhu na obnovu konania z 22.\naugusta 2023 muselo byť súdu prvej inštancie zrejmé, pre aké trestné činy je tu dôvodné podozrenie.\nZa kľúčovú v tomto smere označil trestnú činnosť senátu JUDr. Semana, ktorý dňa 6. júna 2008 vedel,\nže nemá právomoc rozhodovať o návrhu Obce Holčíkovce zo 16. februára 2007 na zrušenie 11 rokov\nprávoplatného platobného rozkazu, resp. že neexistuje žiadny zákon, ktorý by oprávňoval ktorýkoľvek\nsúd posudzovať formálnu stránku 11 rokov právoplatného platobného rozkazu. Ak by bol tento senát\nnestranný, potom by vec ihneď zastavil a odovzdal exekučnému súdu na rozhodovanie o námietkach\nObce Holčíkovce ohľadom (ne)doručenia platobného rozkazu č. k. 18Rob/1357/96-22 z 1. júla 1997.\n13. V lehote na podanie odvolania bolo súdu prvej inštancie doručené doplnenie odvolania, v ktorom\nodvolateľ namietal neúplnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia s poukazom na to, že\nsúd prvej inštancie odignoroval väčšinu obsahu žaloby na obnovu konania a jej doplnení podaniami\nžalobcu z 28. augusta 2023, 3. septembra 2023, 6. septembra 2023, 10. októbra 2023, 12. októbra\n2023 a 18. októbra 2023. Zdôraznil, že žiadne z uvedených doplnení nebolo súdu prvej inštancie\ndoručené po lehote, pretože začiatok plynutia 3-mesačnej subjektívnej lehoty nastal až dňom 18. júla\n2023. Opätovne poukázal na to, že žiadny zákon ani judikatúra nepodmieňuje podanie žaloby na obnovu\nkonania z dôvodu trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní\nexistenciou výroku trestného rozsudku o spáchaní trestného činu sudcu či inej osoby zúčastnenej na\nkonaní. Tým, že KR PZ v Prešove začalo 18. júla 2023 vyšetrovanie obzvlášť závažného trestného\nčinu zneužitia právomoci verejného činiteľa, je - podľa názoru odvolateľa - založená jeho aktívna vecná\nlegitimácia na podanie žaloby podľa § 397 písm. c) CSP.\n14. V doplnení odvolania z 28. augusta 2023 žalobca poukázal na právnu vetu uznesenia Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“) sp. zn. I. ÚS 54/2008 (ZSP 14/2009) o povinnosti súdu\nnariadiť na prejednanie žaloby na obnovu konania pojednávanie. Súd prvej inštancie si uvedenú\npovinnosť nesplnil, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nesprávne. Okrem toho žalobca v uvedenom\ndoplnení namietal nielen zaujatosť sudcu Tótha, ale aj to, že Krajský súd v Košiciach nie je zákonným\nsúdom vo veci sp. zn. 4Ncb/11/2023, pretože nikdy nebol a nie je zákonným, príslušným súdom vo\nveci sp. zn. 4Cb/1/2008. Krajský súd v Košiciach totiž nikdy nemal a nemá právomoc v konaní sp. zn.\n4Cb/1/2008 skúmať otázky formálnej vykonateľnosti platobného rozkazu č. k. 18Rob/1357/96-22 z 1.\njúla 1997, keďže túto právomoc má iba exekučný súd. Ani s otázkou zaujatosti sudcu Tótha sa súd\nprvej inštancie nevysporiadal preskúmateľným spôsobom, keďže opomenul, že vo veci Rvp 981/2023\nje doposiaľ riešená ústavná sťažnosť žalobcu ohľadom zaujatosti sudcov Tótha a Ragana vo veci\nsp. zn. 4Cb/1/2008, pričom výsledok určite ovplyvní aj otázku zaujatosti sudcu Tótha vo veci sp. zn.\n4Ncb/1/2023. Potom je napadnuté rozhodnutie predčasné a otázka zaujatosti sudcu Tótha nie je ústavne\nsúladným spôsobom zodpovedaná. Obdobne sa súd prvej inštancie nezaoberal ani ďalšími podaniami\nžalobcu (ktorými dopĺňal pôvodnú žalobu na obnovu konania) z 3. a 6. septembra 2023, z 10., 12. a\n18. októbra 2023.\n15. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.\n\n16. Odvolanie žalobcu bolo dňa 5. januára 2024 predložené na rozhodnutie Najvyššiemu súdu\nSlovenskej republiky a náhodným výberom bolo pridelené senátu súdneho oddelenia 1O v zložení :\npredsedníčka senátu JUDr. Jana Hullová a členky senátu JUDr. Miroslava Janečková a JUDr. Erika\nČanádyová. Keďže JUDr. Hullová a JUDr. Janečková už skôr rozhodovali pod sp. zn. 1ObdoV/10/2020\n(ako predsedníčka a členka dovolacieho senátu) v spore vedenom na Krajskom súde v Košiciach sp.\nzn. 4Cb/1/2008 (v ktorom spore bol vydaný aj napadnutý rozsudok), vec bola predložená predsedovi\nNS SR na rozhodnutie o ich vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej odvolacej veci podľa\n§ 50 v spojení s § 49 ods. 2 CSP. Zaujatosť JUDr. Hullovej a JUDr. Janečkovej z dôvodu ich účasti na\nrozhodovaní vo veci sp. zn. 4Cb/1/2008 (v štádiu dovolacieho konania) namietal aj žalobca vo svojich\npodaniach adresovaných Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Predseda NS SR uznesením zo 6.\nmarca 2024, sp. zn. KP 44/2024 rozhodol, že sudkyne JUDr. Jana Hullová a JUDr. Miroslava Janečková\nnie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky\npod sp. zn. 1Obo/1/2024.\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 34 ods. 3 CSP) v prvom rade skúmal,\nči je odvolanie podané včas, oprávnenou osobou a či smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné\nnapadnúť odvolaním. Žalobca je nepochybne stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie\nvydané (§ 359 CSP), keďže súd prvej inštancie napadnutým uznesením nevyhovel jeho žalobe na\nobnovu konania a zamietol aj jeho návrh na odloženie právoplatnosti a vykonateľnosti napadnutého\nrozsudku. Odvolanie žalobcu bolo podané včas, keď žalobca najskôr podal odvolanie v elektronickej\npodobe a následne toto neautorizované elektronické podanie doplnil v listinnej podobe (§ 125 ods. 2\nCSP), všetko pred uplynutím zákonnej odvolacej lehoty (§ 362 ods. 1 CSP). Rovnakým spôsobom bolo\nsúdu prvej inštancie doručené tiež doplnenie odvolania z 27. novembra 2023. Odvolaním napadnuté\nuznesenie obsahuje dva výroky: 1/ výrok o odmietnutí žaloby na obnovu konania proti rozsudku\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. júna 2008, sp. zn. 1ObdoV/21/2008 a 2/ výrok o zamietnutí\nnávrhu žalobcu na odloženie právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo 6. júna 2008, sp. zn. 1ObdoV/21/2008. Žalobca v odvolaní výslovne uviedol, že odvolanie\npodáva voči obom citovaným výrokom. Prípustnosť odvolania preto odvolací súd posudzoval u každého\nvýroku zvlášť. V ustanovení § 357 CSP sú taxatívne vypočítané uznesenia súdu prvej inštancie, proti\nktorým je prípustné podať odvolanie. Proti iným uzneseniam súdu prvej inštancie, ktoré nie sú uvedené\nv tomto výpočte, odvolanie prípustné nie je. Podľa § 357 písm. j) CSP je odvolanie prípustné proti\nuzneseniu súdu prvej inštancie o odklade vykonateľnosti rozhodnutia. Z použitej dikcie zákona o odklade\nvykonateľnosti rozhodnutia je zrejmé, že odvolanie bude prípustné len vtedy, ak súd prvej inštancie\nnávrhu na odklad vykonateľnosti vyhovie (odloží vykonateľnosť rozhodnutia), a nie aj vtedy, ak návrh na\nodklad vykonateľnosti zamietne. Ak by zákonodarca chcel, aby bolo odvolanie prípustné v oboch týchto\nprípadoch, formuloval by ustanovenie § 357 písm. j) CSP inak, napríklad [po vzore § 357 písm. d), písm. i)\nalebo písm. o) CSP] ako uznesenie súdu prvej inštancie o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia.\nKeďže odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na odklad vykonateľnosti\n(alternatívne právoplatnosti) rozsudku (napadnutého žalobou na obnovu konania) prípustné nie je,\nodvolací súd v tejto časti odvolanie žalobcu odmietol ako neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP.\nNa závere o neprípustnosti odvolania voči predmetnému výroku nič nemení ani skutočnosť, že súd\nprvej inštancie v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia poučil strany sporu iba o prípustnosti\nodvolania podľa § 357 písm. c) CSP, t. j. proti uzneseniu o odmietnutí žaloby na obnovu konania, ale už\nich nepoučil o neprípustnosti odvolania proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na odklad vykonateľnosti\nalebo právoplatnosti [§ 357 písm. j) CSP a contrario].\n18. Po čiastočnom odmietnutí odvolania zostal predmetom odvolacieho prieskumu len výrok súdu\nprvej inštancie o odmietnutí žaloby na obnovu konania (majúci formu uznesenia), proti ktorému je\nodvolanie prípustné podľa § 357 písm. c) CSP. Žalobca svojím odvolaním spochybnil vecnú správnosť\nnapadnutého výroku z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy potrebné na riadne zistenie\nskutkového stavu veci, vydal nesprávne a nepreskúmateľné rozhodnutie a jeho právne závery neobstoja.\nOdvolateľ nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že žaloba na obnovu konania bola podaná\noneskorene, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná a je tiež zjavne nedôvodná. V\ndoplnení odvolania zároveň namietal nevysporiadanie sa s písomnými podaniami, ktoré boli súdu prvej\ninštancie doručené po podaní žaloby na obnovu konania a v ktorých o. i. namietal zaujatosť predsedu\nsenátu v súvislosti s nepríslušnosťou, resp. nedostatkom právomoci Krajského súdu v Košiciach na\nskúmanie otázky formálnej vykonateľnosti platobného rozkazu č. k. 18Rob/1357/96-22 z 1. júla 1997\na poukazoval na povinnosť súdu nariadiť na prejednanie žaloby na obnovu konania pojednávanie.\n\nUvedenú argumentáciu odvolateľa možno podradiť pod odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b),\npísm. c), písm. e) a písm. h) CSP.\n19. Podľa názoru odvolateľa žiadny z dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie odmietol jeho žalobu na\nobnovu konania, neobstojí. Pokiaľ ide o záver, že žaloba na obnovu konania smeruje proti rozhodnutiu,\nproti ktorému nie je prípustná, odvolateľ namietal, že jediné obmedzenie prípustnosti žaloby na obnovu\nkonania vyplýva z ustanovenia § 399 CSP, podľa ktorého žaloba na obnovu konania nie je prípustná\nproti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie nemožno dosiahnuť inak. Záver súdu prvej inštancie,\nže zrušovací rozsudok dovolacieho súdu nie je možné napadnúť žalobou na obnovu konania, pretože\nnie je konečným rozhodnutím vo veci sp. zn. 4Cb/1/2008 a nie je zrejmé, ako by prípadná zmena tohto\nrozhodnutia v obnovenom konaní mala vplyv na ďalší priebeh sporu sp. zn. 4Cb/1/2008, je podľa názoru\nodvolateľa svojvoľný a nemá oporu v zákone. S týmto názorom odvolací súd nesúhlasí. Citovaný záver\nsúdu prvej inštancie oporu v zákone má, a to konkrétne v ustanovení § 212 ods. 1 CSP, podľa ktorého\nrozsudkom rozhoduje súd vo veci samej. Rozhodnutie vo veci samej, pre ktoré citované ustanovenie\npredpisuje formu rozsudku, je vždy rozhodnutím konečným, pretože sa ním končí konanie o predmete\nsporu tak, ako bol vymedzený v žalobe. V sporovom konaní, ktoré sa vedie na Krajskom súdu v Košiciach\npod sp. zn. 4Cb/1/2008, bol síce dňa 21. júna 2022 vyhlásený rozsudok (ktorým súd konanie v časti\no zaplatenie 0,5% úroku z omeškania denne zo sumy 14 763,65 eura od 11. novembra 1995 do 10.\nnovembra 2007 a v časti o zaplatenie 0,5% úroku z omeškania denne zo sumy 14 763,65 eura od\n11. novembra 2007 do 10. novembra 2013 vylúčil na samostatné konanie a vo zvyšnej časti žalobu\nzamietol), avšak žalobca tento rozsudok napadol odvolaním, o ktorom ešte len bude rozhodovať NS SR\nv odvolacom konaní pod sp. zn. 2Obo/1/2024. Vzhľadom na odkladný účinok odvolania (vo vzťahu k\nprávoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia) nie je konanie vo veci sp. zn. 4Cb/1/2008 doposiaľ\nprávoplatne skončené a už len z tohto dôvodu je žaloba na jeho obnovu neprípustná, lebo je podaná\npredčasne. Odvolateľ sa dožaduje obnovy takého (sporového) konania, ktoré doposiaľ nie je právoplatne\nskončené, čo je aj v rozpore so zmyslom a účelom tohto mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým\nje - v prípade, že by súd obnovu konania povolil - odklad vykonateľnosti, alternatívne právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia a opätovné prejednanie veci s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo najavo tak\nv pôvodnom konaní, ako aj v obnovenom konaní (§ 415, § 416 CSP). Súd prvej inštancie tiež správne\npoukázal na to, že odvolateľom napadnutý rozsudok NS SR zo 6. júna 2008, sp. zn. 1ObdoV/21/2008\nbol vydaný za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (v znení účinnom v\nčase rozhodovania dovolacieho súdu), ktorý v ustanovení § 243b ods. 1 predpisoval formu rozsudku\npre každé zrušovacie rozhodnutie dovolacieho súdu, bez ohľadu na to, či sa ním zrušoval rozsudok\nalebo uznesenie. Ak by dovolací súd také zrušovacie rozhodnutie vydal za účinnosti novej procesnej\núpravy Civilného sporového poriadku, rozhodol by uznesením (ako správne poznamenal súd prvej\ninštancie) podľa § 451 ods. 1 CSP, časť vety za bodkočiarkou. Len samotná skutočnosť, že Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky svoje rozhodnutie zo 6. júna 2008 vydal vo forme rozsudku, ešte neznamená,\nže takéto rozhodnutie je prípustné napadnúť žalobou na obnovu konania. Z uvedeného vyplýva, že súd\nprvej inštancie správne odmietol žalobu na obnovu konania podľa § 413 ods. 1 písm. c) CSP, t. j. preto,\nže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná.\n20. Zistenie ktoréhokoľvek z dôvodov v zmysle § 413 ods. 1 CSP umožňuje súdu prvej inštancie žalobu\nna obnovu konania bez ďalšieho odmietnuť. Už len samotný záver súdu prvej inštancie, že žaloba\nna obnovu konania smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, bol teda postačujúci pre\nrozhodnutie o odmietnutí predmetnej žaloby na obnovu konania. Napriek tomu sa súd prvej inštancie\nzaoberal aj otázkou, či je žaloba na obnovu konania odôvodnená niektorým zo zákonom stanovených\ndôvodov, ktorých taxatívny výpočet je uvedený v § 397 CSP, ako aj otázkou včasnosti podania žaloby\nna obnovu konania. Súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobcom uplatňovaným dôvodom obnovy\nkonania bol dôvod uvedený v § 397 písm. c) CSP, podľa ktorého je žaloba na obnovu konania prípustná,\nak bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo\ninej osoby zúčastnenej na konaní. Správne tiež poukázal na to, že tento dôvod obnovy konania je daný\nvtedy, ak existuje právoplatný odsudzujúci rozsudok voči konajúcemu sudcovi, prípadne uznesenie v\ntrestnom konaní, konštatujúce aspoň vo svojom odôvodnení, že sudca spáchal trestný čin (napr. pri\nzastavení trestného stíhania pre zánik trestnosti) a zároveň je daná príčinná súvislosť medzi trestným\nčinom sudcu a nesprávnosťou napadnutého rozhodnutia. Odvolateľ nedôvodne namieta, že uvedené\nzávery súdu prvej inštancie nemajú oporu v žiadnom zákone. Opak je pravdou. Citované závery majú\nsvoj podklad predovšetkým v ustanovení § 193 CSP, podľa ktorého je súd viazaný (o. i.) rozhodnutím\npríslušného orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, kto ho spáchal. Z ustanovenia § 194 ods.\n\n1 CSP zároveň vyplýva, že pokiaľ také rozhodnutie príslušného orgánu neexistuje, súd (ktorý prejednáva\na rozhoduje konkrétny spor podľa CSP) si nemôže predmetné otázky, t. j. či bol spáchaný trestný čin a kto\nho spáchal, posúdiť sám ako tzv. prejudiciálne (predbežné) otázky. Teda, ani súd konajúci o žalobe na\nobnovu konania podľa § 397 CSP a nasl. nemôže sám predbežne posúdiť, či konkrétny sudca spáchal\ntrestný čin.\n21. Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom súdu prvej inštancie, že len samotné podozrenie žalobcu\na podanie trestného oznámenia na sudcov, ešte nezakladá dôvod obnovy konania podľa § 397 písm.\nc) CSP, ako ho nezakladá ani oznámenie orgánov činných v trestnom konaní o začatí vyšetrovania vo\nveci podozrenia z obzvlášť závažného zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326\nods. 1 písm. a), b), c) a ods. 4 písm. b) Trestného zákona. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje\nna listinnú prílohu žaloby na obnovu konania (žalobcom označenú ako dôkaz č. 2), datovanú dňa 18.\njúla 2023, ktorou KR PZ v Prešove žiadalo žalobcu, aby (na účely vyšetrovania) doplnil ním podané\ntrestné oznámenie tak, že uvedie a doloží príslušné listiny (doklady, rozhodnutia, uznesenia, podania,\nsťažnosti, atď.), na ktoré sa odvoláva, prípadne uvedie iné dôležité skutočnosti. Z predmetnej žiadosti\no doplnenie trestného oznámenia podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že v uvedenej trestnej veci\n(ktorú inicioval žalobca podaním trestného oznámenia) sa v čase podania žaloby na obnovu konania\ntrestné stíhanie ešte ani len nezačalo, keďže ide o žiadosť, resp. výzvu orgánov činných v trestnom\nkonaní podľa § 196 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Trestný poriadok“), ktorá je v Trestnom poriadku upravená ako postup pred začatím trestného\nstíhania. Vzhľadom k tomu, že doposiaľ neexistuje právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu, ktoré by\nkonštatovalo, že žalobcom označení sudcovia sa dopustili akejkoľvek trestnej činnosti, sú závery žalobcu\npredčasné, to aj vzhľadom na princíp prezumpcie neviny (čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, resp.\n§ 2 ods. 4 Trestného poriadku). Logicky potom nemôže byť splnená ani druhá podmienka vyplývajúca\nz § 397 písm. c) CSP, a to existencia príčinnej súvislosti medzi takto konštatovaným trestným činom\nsudcu a napadnutým rozsudkom. Námietky odvolateľa sú preto nedôvodné.\n22. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie, že žaloba na obnovu konania bola podaná oneskorene, súd\nsvoje úvahy uviedol len pre úplnosť, teda na doplnenie predchádzajúcej argumentácie o neprípustnosti\na zjavnej nedôvodnosti žaloby na obnovu konania. Podľa názoru odvolacieho súdu si súd prvej\ninštancie vo svojej argumentácii protirečí, keď v odseku 20 odôvodnenia uvádza, že žalobca bližšie\nnekonkretizoval, kedy presne sa dozvedel o trestných činoch sudcov a neoznačil ani skutočnosť, na\nzáklade ktorej dospel k svojim záverom a tiež, že konštatovanie žalobcu o včasnosti podania žaloby je\npríliš všeobecné na to, aby súd z neho mohol vyvodiť záver o dodržaní subjektívnej lehoty na podanie\nžaloby na obnovu konania. Súčasne však uzatvára, že žalobu žalobcu na obnovu konania odmietol aj\nz dôvodu podľa § 413 ods. 1 písm. a) CSP, keďže bola podaná oneskorene. Citovaná argumentácia\nvyznieva protirečivo. Totiž, ak súd nevie ustáliť, kedy (ktorým okamihom) začala plynúť subjektívna\nlehota na podanie žaloby na obnovu konania, tak logicky nemôže dospieť k záveru, že žaloba bola\npodaná oneskorene, t. j. po márnom uplynutí zákonom stanovenej lehoty na jej podanie. Možno tiež\npoukázať na to, že ak žalobca bližšie nekonkretizoval, kedy sa dozvedel o trestných činoch sudcov,\npotom si nesplnil povinnosť podľa § 406 CSP uviesť skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba na\nobnovu konania je podaná včas. Takáto žaloba na obnovu konania je neúplná (neobsahuje podstatnú\nobsahovú náležitosť v zmysle § 406 CSP) a je povinnosťou súdu prvej inštancie podľa § 129 CSP\nvyzvať žalobcu na jej doplnenie. Ak žalobca napriek výzve a poučeniu svoju žalobu v určenej lehote\nnedoplní, je to dôvod na odmietnutie žaloby na obnovu konania podľa § 413 písm. d) CSP, avšak len\nza predpokladu, že bez odstránenia tohto nedostatku nemožno v konaní pokračovať (§ 129 ods. 3 CSP\nčasť vety za bodkočiarkou). V posudzovanom prípade však takýto postup nebol vôbec potrebný, pretože\naj bez posúdenia toho, či žalobca podal žalobu na obnovu konania včas, mohol súd prvej inštancie o\njeho žalobe na obnovu konania rozhodnúť, keďže tu boli ďalšie dva relevantné dôvody v zmysle § 413\nCSP, pre ktoré bolo potrebné žalobu odmietnuť.\n23. Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého\nuznesenia, odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho podaniami, ktoré boli\nsúdu doručené po podaní žaloby na obnovu konania. V predmetných podaniach mal žalobca namietať\nnezákonnosť Krajského súdu v Košiciach a jeho sudcu JUDr. Júliusa Tótha. Mal tiež poukázať na\npovinnosť súdu konajúceho o žalobe na obnovu konania nariadiť na prejednanie veci pojednávanie,\nktorú povinnosť si súd prvej inštancie nesplnil.\n\n24. Odvolací súd sa oboznámil s podaniami žalobcu, datovanými 28. augusta 2023, 3. septembra 2023,\n6. septembra 2023, 28. septembra 2023, 10. októbra 2023, 12. októbra 2023 a 18. októbra 2023, ktoré\nsú založené v spise. V podaní z 28. augusta 2023, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené 30. augusta\n2023 elektronickými prostriedkami (č. l. 39 a nasl.) a 5. septembra 2023 v listinnej podobe (č. l. 46 a\nnasl.), žalobca uviedol, že namieta tak nezákonnosť Krajského súdu v Košiciach, ako aj nezákonné\nzloženie senátu, keďže sudcovia Kohútová, Tóth a Štrkolcová nie sú zákonnými sudcami a ich pôsobenie\nv danej veci porušuje právo žalobcu na zákonný súd podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nUvedené odôvodnil tým, že Krajský súd v Košiciach ani vo veci sp. zn. 4Cb/1/2008 (pôvodne sp. zn.\n4Cb/1/2008 a sp. zn. 3Cb/4/2008) nie je zákonným súdom, ktorý má právomoc a príslušnosť rozhodovať\no návrhu žalovanej zo 16. februára 2007 na zrušenie 10 rokov právoplatných platobných rozkazov\nKrajského súdu Košice č. k. 18Rob/1357/1996-22 z 1. júla 1997 a č. k. 17Rob/1361/1996-24 z 27. júna\n1997 a skúmať formálnu stránku vykonateľnosti uvedených platobných rozkazov. Túto právomoc má\npodľa judikatúry len exekučný súd na základe Exekučného poriadku. Osobitne vo vzťahu k sudcovi\nKrajského súdu v Košiciach JUDr. Júliusovi Tóthovi namietal, že je podobne ako JUDr. Kohútová zaujatý,\nrozdiely sú len v časovom rozložení trestnej činnosti oboch osôb. Podľa názoru žalobcu namietaný\nsudca v období od júla 2021 do augusta 2023 vo veci sp. zn. 4Cb/1/2008 páchal trestnú činnosť krytím\nzločinov sudcu Hriba a sudkyne Kohútovej (špecifikovaných v predchádzajúcom bode vyjadrenia), keď\ntoto krytie predchádzajúcich zločinov rozvinul do zločinov obsiahnutých v rozsudku z 21. júna 2022,\nkde v neexistujúcej veci sp. zn. 4Cb/1/2008 zamietol žaloby z 25. a 26. novembra 1996 napriek tomu,\nže obe žaloby boli právoplatne rozhodnuté a skončené dňa 1. augusta 1997. V predmetnom rozsudku\nz 21. júna 2022 JUDr. Tóth manipulatívne a falošne prekrútil relevantnú otázku pôvodného doručenia\nplatobných rozkazov č. k. 17Rob/1361/96-24 z 27. júna 1997 a č. k. 18Rob/1357/96-22 z 1. júla 1997,\nkeď falošne uviedol, že Obec Holčíkovce nemala podateľňu, a preto zásielky s platobnými rozkazmi\nnemohli byť odovzdané pracovníkovi podateľne ani pracovníkovi poverenému prijímaním zásielok za\nadresáta, ale boli v rozpore s § 48 ods. 1 OSP odovzdané pracovníkovi, ktorý nebol poverený, aby za\nadresáta prijímal písomnosti. Nejde preto o doručenie vyvolávajúce účinky riadneho doručenia. Svoje\núvahy sa v bode 43.1 snažil vystužiť opretím sa o rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Obo/40/2009 z 27.\nmája 2009, sp. zn. 1ObdoV/36/2009 zo 17. decembra 2009 a sp. zn. 1ObdoV/10/2020 z 27. mája\n2021. Činnosť sudcu Tótha je podľa názoru žalobcu toxickým zločinom, ktorý ad absurdum kryje zločiny\nspáchané vo veci sp. zn. 2Obo/40/2009, 1ObdoV/36/2009 a 1ObdoV/10/2020. Uviedol tiež, v čom tieto\nzločiny (namietanému sudcovi pri jeho rozhodovaní dňa 21. júna 2022 známe) spočívajú. Nesúhlasil\nani s tou časťou odôvodnenia rozsudku z 21. júna 2022, v ktorom sudca Tóth poukázal na to, že súd\nje podľa § 135 OSP, resp. § 193 CSP viazaný rozhodnutím súdu, že bol spáchaný trestný čin. V bode\n46 odôvodnenia menovaný sudca na svoju obhajobu uviedol, že vo veci sp. zn. 1T 197/04 nebolo\ndoručovanie riešené v zmysle OSP ako prejudicálna otázka a že z trestného spisu nevyplýva, že by\notázku doručovania oboch platobných rozkazov OČTK alebo uvedený súd posudzovali v zmysle OSP.\nVytýkal mu aj záver (uvedený v bode 47 odôvodnenia), že platobné rozkazy Krajského súdu v Košiciach\nč. k. 18Rob/1357/1996-22 z 1. júla 1997 a č. k. 17Rob/1361/1996-24 z 27. júna 1997 podaním včasných\nodporov boli zo zákona zrušené, a preto ani nenadobudli právoplatnosť. Podľa názoru žalobcu sa sudca\nTóth vyhol povinnosti podľa § 135 ods. 2 OSP a odmietol akceptovať, že keď vo veci sp. zn. 1T 197/04\nbolo výrokom právoplatne stanovené, že starosta S. 11. a 14. júla 1997 prevzal platobné rozkazy, potom\ntakto navždy vyriešená otázka riadneho doručenia oboch platobných rozkazov platí a musí platiť aj\nvo veci sp. zn. 4Cb/1/2008. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „ÚS SR“) sp. zn. I. ÚS 269/2011 z 23. novembra 2011, z ktorého časť aj odcitoval. Z\nuvedeného podľa názoru žalobcu vyplýva, že sudca Tóth bol povinný (v bode 46 odôvodnenia rozsudku\nz 21. júna 2022) vychádzať z výroku, že starosta Ondarišin v dňoch 11.7.1997 a 14.7.1997 prevzal\nplatobné rozkazy ... o doručených platobných rozkazoch neinformoval zastupiteľstvo ... v dôsledku\nčoho vznikla Obci Holčíkovce škoda 12.000.000 Sk. Súd sa však miesto toho manipulatívne a falošne\noprel o údajné vyriešenie otázky, kedy boli platobné rozkazy riadne doručené, v rozhodnutiach sp. zn.\n2Obo/40/2009, 1ObdoV/36/2009 a 1ObdoV/10/2020.\n25. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že nie je pravdivé tvrdenie odvolateľa, že súd prvej\ninštancie odignoroval vyššie uvedené podanie. Súd prvej inštancie sa námietkou zaujatosti JUDr.\nTótha nepochybne zaoberal, keďže v odseku 3 odôvodnenia uviedol, že v doplnení žaloby na obnovu\nkonania, ktoré bolo súdu doručené 5. septembra 2023, žalobca vzniesol námietku zaujatosti voči sudcovi\n- spravodajcovi JUDr. Júliusovi Tóthovi. Zároveň konštatoval, že obsahom námietky zaujatosti boli\nokolnosti spočívajúce v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti, preto súd na podanú\nnámietku zaujatosti neprihliadal. Uvedené považuje odvolací súd za postačujúce pre vysvetlenie,\n\nako súd prvej inštancie posúdil podanie žalobcu a prečo (z akých dôvodov) predmetnú námietku\nnepredložil na rozhodnutie nadriadenému súdu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca zaujatosť\nsudcu Krajského súdu v Košiciach JUDr. Júliusa Tótha vyvodzuje z toho, že vo veci sp. zn. 4Cb/1/2008\npredsedal senátu, ktorý rozhodol v jeho neprospech. Obsahom námietky zaujatosti je kritika skutkových\na právnych záverov, ku ktorým dospel tento senát v rozsudku z 21. júna 2022, proti ktorému žalobca\npodal aj odvolanie. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že žalobca rovnakú argumentáciu použil tak\nv námietke zaujatosti proti sudcovi Tóthovi v súdenej veci, ako aj vo svojich (štyroch) odvolaniach proti\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Cb/1/2008-1867 z 21. júna 2022, z čoho je zrejmé, že sa\nňou bude zaoberať tiež NS SR ako súd odvolací vo veci sp. zn. 2Obo/1/2024. Odvolací súd súhlasí\nso záverom súdu prvej inštancie, že ide o prípad predpokladaný ustanovením § 49 ods. 3 CSP, podľa\nktorého dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a\nv jeho rozhodovacej činnosti, tu konkrétne v konaní sp. zn. 4Cb/1/2008. Ak ide o taký prípad, podľa §\n53 ods. 3 CSP platí, že súd na námietku zaujatosti neprihliada a vec nepredkladá nadriadenému súdu\nna rozhodnutie o námietke zaujatosti.\n26. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie opomenul, že vo veci Rvp 981/2023 je\ndoposiaľ riešená ústavná sťažnosť žalobcu ohľadom zaujatosti sudcov Tótha a Ragana vo veci sp.\nzn. 4Cb/1/2008, odvolací súd poznamenáva, že Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky bolo doručené\nuznesenie ÚS SR č. k. II. ÚS 111/2024-58 z 20. marca 2024. Ústavný súd Slovenskej republiky\nním rozhodol o ústavnej sťažnosti sťažovateľa Ing. Z. H., podanej proti uzneseniam NS SR sp. zn.\n2Ndob/13/2022 z 2. februára 2023, sp. zn. 1ObdoV/10/2020 z 27. mája 2021, sp. zn. 1ObdoV/36/2009\nzo 17. decembra 2009 a sp. zn. 2Obo/40/2009 z 27. mája 2009, ako aj proti uzneseniu Krajského v\nPrešove sp. zn. 15CoE/1/2009 zo 4. novembra 2009 a uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou\nsp. zn. Er/3196/97 zo 7. júla 2009. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že vo veci sp. zn. 4Cb/1/2008\npodal sťažovateľ dňa 1. decembra 2021 námietku zaujatosti voči sudcom Krajského súdu v Košiciach\nJUDr. Júliusovi Tóthovi, JUDr. Igorovi Raganovi a JUDr. Drahomíre Brixiovej. Spis bol predložený NS\nSR a bol zaevidovaný pod sp. zn. 2Ndob/21/2021. Keďže sťažoval podal námietku zaujatosti aj proti\nčlenkám námietkového senátu NS SR, iný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uznesením\nsp. zn. 1Ndob/2/2022 z 19. januára 2022 rozhodol, že sudkyne JUDr. Beáta Miničová a JUDr. Ivana\nIzakovičová nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania tejto veci. NS SR následne uznesením\nsp. zn. 2Ndob/21/2022 zo 16. februára 2022 rozhodol, že sudcovia Krajského súdu v Košiciach JUDr.\nJúlius Tóth a JUDr. Igor Ragan (sudkyni JUDr. Drahomíre Brixiovej medzitým zanikla funkcia sudcu k\n31. decembru 2021, preto konanie v tejto časti zastavil) nie sú vylúčení z prejedania a rozhodovania veci\nvedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4Cb/1/2008. ÚS SR nálezom sp. zn. I. ÚS 454/2022\nz 27. októbra 2022 (okrem iného) zrušil uznesenie NS SR sp. zn. 2Ndob/21/2022 zo 16. februára 2022\nako predčasne vydané a vec vrátil tomuto súdu. Po vrátení veci bolo vydané nové uznesenie sp. zn.\n2Ndob/13/2022 z 2. februára 2023, ktorým NS SR (opätovne) rozhodol tak, že sudcovia Krajského súdu\nv Košiciach JUDr. Július Tóth a JUDr. Igor Ragan nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci\nsp. zn, 4Cb/1/2008 a konanie o námietke zaujatosti voči JUDr. Drahomíre Brixiovej zastavil.\n27. Uznesenie NS SR sp. zn. 2Ndob/13/2022 z 2. februára 2023 bolo teda jedným z rozhodnutí, proti\nktorým smerovala ústavná sťažnosť odvolateľa. ÚS SR dospel k záveru, že neexistuje príčinná súvislosť\nmedzi namietanými právami sťažovateľa nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“), čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právom\nna nestranný súd podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj\n„Dohovor“), právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právom na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. Dohovoru na jednej strane a napadnutým uznesením NS SR na strane druhej,\npreto sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako zjavne\nneopodstatnenú. V odôvodnení uznesenia (okrem iného) uviedol, že výhrady a námietky sťažovateľa\nproti členkám senátu 2 Ndob nezodpovedajú riadne uplatnenej námietke zaujatosti, týkajú sa skoršej\nrozhodovacej činnosti označených sudkýň, ktoré sťažovateľ spochybňuje bez toho, aby uviedol a\npreukázal možný relevantný pomer k veci, stranám konania alebo ich zástupcom, prípadne osobám\nzúčastneným na konaní podľa § 49 CSP. Podľa § 49 ods. 3 CSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie\nsú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. Vychádzajúc\nz uvedeného, ústavný súd námietky sťažovateľa v tomto smere hodnotí ako neopodstatnené. Pokiaľ\nide o posúdenie námietky zaujatosti proti členom senátu krajského súdu v napadnutom uznesení\nnajvyššieho súdu, ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd riadne odôvodnil svoje úvahy, ktorými sa\n\nvysporiadal s relevantnými skutočnosťami potrebnými pre prijatie záveru, že JUDr. Július Tóth a JUDr.\nIgor Ragan nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn.\n4Cb/1/2008. Inými slovami, ústavný súd zastáva názor, že najvyšší súd sa podanou námietkou zaujatosti\ndostatočným spôsobom zaoberal a jeho záver o nevylúčení označených sudcov krajského súdu z\nrozhodovania v predmetnej veci s prihliadnutím na argumentáciu sťažovateľa nemožno považovať za\nsvojvoľný alebo neodôvodnený. V tejto súvislosti ústavný súd považuje za potrebné poznamenať, že\nnámietka zaujatosti nemá slúžiť ani tomu, aby strana sporu určovala, kto bude zákonným sudcom\nv konkrétnej veci bez splnenia zákonných podmienok podľa § 49 a nasl. CSP. Vzhľadom na závery\nvyplývajúce z citovaného uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky je námietka odvolateľa v čase\nrozhodovania odvolacieho súdu bezpredmetná a odvolací súd sa ňou nebude bližšie zaoberať.\n28. K namietanej nepríslušnosti Krajského súdu v Košiciach odvolací súd uvádza, že podľa § 410 CSP\nplatí, že žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii. Žalobou\nnapadnutý rozsudok NS SR sp. zn. 1ObdoV/21/2008 zo 6. júna 2008 bol vydaný v konaní, ktoré sa\nv prvej inštancii viedlo na Krajskom súde v Košiciach. Krajský súd v Košiciach bol preto jednoznačne\npríslušným súdom na prejednanie predmetnej žaloby na obnovu konania. Napokon aj sám žalobca podal\nsvoju žalobu na obnovu konania práve na Krajský súd v Košiciach. Exekučný súd (t. j. miestne príslušný\nokresný súd v exekúciach začatých pred 1. aprílom 2017 a po tomto dátume už len Okresný súd Banská\nBystrica) má právomoc vydať poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie na podklade\nspôsobilého exekučného titulu a následne rozhodovať v tých prípadoch, kde to zákon č. 233/1995 Z. z. o\nsúdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov\n(ďalej len „Exekučný poriadok) výslovne ustanovuje. Žaloba na obnovu konania v Exekučnom poriadku\nupravená nie je, preto nemožno ani teoreticky uvažovať o tom, že by predmetné konanie malo byť\npostúpené exekučnému súdu.\n29. K povinnosti súdu prvej inštancie nariadiť na prejednanie žaloby na obnovu konania pojednávanie\nodvolací súd uvádza, že v prípade odmietnutia žaloby na obnovu konania z dôvodov podľa § 413\nods. 1 písm. a), c) a písm. e) CSP súd prvej inštancie túto povinnosť nemal. Odvolateľ svoj názor\npodporil odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 54/08-28 zo 16. októbra\n2008, ktorý bol publikovaný v časopise Zo súdnej praxe č. 2, ročník 2009 pod publikačným číslom\n14/2009 s nasledovnou právnou vetou: Ak všeobecné súdy zamietnu návrh na obnovu konania z dôvodu\nnedostatku zákonných podmienok pre obnovu (§ 228 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) bez\ntoho, že by nariadili vo veci pojednávanie, na ktoré predvolajú účastníkov, porušujú týmto nesprávnym\npostupom ich právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Už z citovanej právnej\nvety je zrejmé, že uvedené rozhodnutie bolo vydané za účinnosti predchádzajúcej procesnej úpravy\nObčianskeho súdneho poriadku, ktorý bol s účinnosťou od 1. júna 2016 zrušený a nahradený novým\nprocesným predpisom. Odvolateľ svoju žalobu na obnovu konania podal za účinnosti tohto nového\nprocesného predpisu - Civilného sporového poriadku, ktorý v ustanovení § 413 ods. 2 normuje, že ak\nsúd postupuje podľa § 413 ods. 1, t. j. ak žalobu na obnovu konania odmieta z niektorého z dôvodov\nuvedených pod písm. a) až e), žalobu na obnovu konania nie je potrebné doručovať ostatným subjektom\nna vyjadrenie. Z toho vyplýva, že o odmietnutí žaloby na obnovu konania podľa § 413 ods. 1 CSP môže\nsúd rozhodnúť tzv. od stola, iba na základe samotnej žaloby, resp. skutočností uvádzaných samotným\nžalobcom. Ak súd žalobu na obnovu konanie neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu konania\npovolí alebo zamietne (§ 414 CSP). Keďže rozsudok je potrebné verejne vyhlásiť (§ 219 ods. 1 CSP),\nje zrejmé, že v týchto prípadoch súd na prejednanie žaloby na obnovu konania nariadi pojednávanie,\nna ktoré predvolá strany sporu a prípadne aj ďalšie subjekty. Naproti tomu podľa úpravy Občianskeho\nsúdneho poriadku bolo možné o návrhu na obnovu konania rozhodnúť len dvoma spôsobmi, a to\nnávrh zamietnuť alebo obnovu konania povoliť (§ 234 ods. 1 OSP). Zároveň však platilo, že ak súd\nnávrh na obnovu konania zamieta preto, že nie je prípustný, alebo preto, že ho podal niekto, kto\nnaň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí na prejednanie veci nariaďovať\npojednávanie (§ 234 ods. 2 OSP). Vo veci, ktorú posudzoval ÚS SR v označenom náleze, bol návrh\nna obnovu konania zamietnutý z dôvodu, že navrhovateľom uvedený nový dôkaz nemožno považovať\nza taký, ktorý by podstatným spôsobom privodil priaznivejšie rozhodnutie vo veci navrhovateľa. Z\nuvedeného - podľa názoru odvolacieho súdu- vyplýva, že závery nálezu ÚS SR č. k. I. ÚS 54/08-28\nzo 16. októbra 2008 sú za účinnosti Civilného sporového poriadku aplikovateľné iba na prípady, ktoré\nupravuje ustanovenie § 414 CSP, t. j. keď súd prvej inštancie žalobu na obnovu konania neodmietne.\nO taký prípad sa však v súdenej veci nejedná, a preto súd prvej inštancie nepochybil, keď o žalobe\n\nodvolateľa rozhodol bez nariadenia pojednávania. Navyše, súd prvej inštancie svoj procesný postup\n(predchádzajúci napadnutému uzneseniu) riadne vysvetlil v odseku 11 odôvodnenia, kde uviedol, že v\nprvom rade formálne preskúmal žalobu na obnovu konania proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo 6. júna 2008, sp. zn. 1ObdoV/21/2008, a to bez doručenia tejto žaloby ostatným stranám\nna vyjadrenie a bez nariadenia pojednávania, keďže v tejto fáze konania žalobu meritórne neskúmal.\n30. Napokon sa odvolací súd nestotožnil ani s námietkou nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia.\nSúd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými, pre rozhodnutie relevantnými, tvrdeniami žalobcu a svoje\nzávery o tom, že žaloba na obnovu smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná a že je\nzjavne nedôvodná, aj riadne odôvodnil. Isté výhrady mal odvolací súd len pokiaľ ide o záver, že žaloba\nna obnovu konania bola podaná oneskorene (viď odsek 22 tohto odôvodnenia), avšak tieto nemajú vplyv\nna vecnú správnosť napadnutého uznesenia. Dôkazom toho, že odôvodnenie napadnutého uznesenia\nje jasné a zrozumiteľné, je aj samotné odvolanie, v rámci ktorého bol odvolateľ schopný identifikovať\n(pre rozhodnutie veci) podstatné časti súdnej argumentácie, ktoré následne podrobil kritike. Pokiaľ ide\no nevysporiadanie sa s úplne všetkými skutočnosťami, ktoré žalobca uviedol tak v žalobe na obnovu\nkonania, ako aj v jej doplneniach, odvolací súd poukazuje na to, že napadnuté uznesenie súdu prvej\ninštancie bolo vydané v tej fáze konania o žalobe na obnovu konania, v rámci ktorej súd skúma, či žaloba\nna obnovu konania obsahuje zákonom predpísané (formálne a obsahové) náležitosti, či je podaná\nvčas, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná a či je odôvodnená\nniektorým zo zákonom predpokladaných dôvodov. Ak ktorákoľvek z týchto podmienok nie je splnená,\nsúd žalobu na obnovu konania odmietne bez toho, aby postúpil ďalej, a teda rozhodoval, či obnovu\nkonania povolí alebo žalobu zamietne. Skutočnosti uvádzané žalobcom v jeho početných doplneniach\nžaloby na obnovu konania (ako aj v samotnej žalobe), ktoré sa týkali konania sp. zn. 4Cb/1/2008 a\njeho údajnej ničotnosti, s uvedenými podmienkami nijako nesúviseli, a preto súd prvej inštancie nemal\ndôvod sa nimi zaoberať, a teda ich ani uvádzať v odôvodnení napadnutého uznesenia. Rovnako sa\nnimi nezaoberal ani odvolací súd, pretože jeho úlohou bolo preskúmať závery súdu prvej inštancie (že\nžaloba na obnovu konania smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, že žaloba je zjavne\nnedôvodná a podaná oneskorene) a tiež procesný postup, ktorý predchádzal napadnutému výroku o\nodmietnutí žaloby na obnovu konania.\n31. Keďže žalobcom uvádzané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), c), e) a písm. h) CSP nie\nsú dané a súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žalobu na obnovu konania odmietol, odvolací\nsúd potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku o odmietnutí žaloby na obnovu konania proti rozsudku\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. júna 2008, sp. zn. 1ObdoV/21/2008 (§ 387 ods. 1 CSP).\n32. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešnou stranou sporu a vznikol jej nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania (§ 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP). Keďže však podľa obsahu spisu\nžalovanej v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, odvolací súd v súlade s článkom\n17 Základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, žalovanej náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal (k uvedenému porovnaj R 72/2018).\n33. Uznesenie prijal odvolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiku pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n\nPodľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\nDovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Oprávneným subjektom na podanie\ndovolania je strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nv spojení s § 424 CSP).\nPodľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).\nPodľa § 429 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania\ndovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je:\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Ncb/11/2023", "guid": "95d697aa-99d9-4b2d-8f5f-e5231419362a:cd8920f1-ae2d-4036-827f-3fc640588750", "vztah": "potvrdene"}, {"sz": "1ObdoV/21/2008", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}