{"guid": "af4c35e6-7df6-4cc4-bd3f-4e8c8e9d0579:a6588b97-a1a5-4c0a-85e7-876335dc3c19", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6919202264.1", "spisova_znacka": "5Cdo/19/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/19/2023 z 29. 2. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. februára 2024, sp. zn. 5Cdo/19/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:6919202264.1", "identifikacne_cislo": "6919202264", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Kolcun", "sudca_id": 415, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-kolcun-415", "datum_vydania": "2024-02-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-61", "nazov": "§ 61 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-61", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-61", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a6588b97-a1a5-4c0a-85e7-876335dc3c19", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6919202264.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6919202264.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6919202264.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/19/2023\n6919202264\n29. 02. 2024\nJUDr. Jozef Kolcun\nECLI:SK:NSSR:2024:6919202264.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ E. U.W., narodenej XX. R. XXXX, B., D. XXX/.XX,\n2/ G. U., narodeného XX. I. XXXX, B., D. XXX/.XX a 3/ K. L.-V., narodenej XX. I. XXXX, B., D. XXX/\nXX, zastúpených advokátskou kanceláriou AK Bitalová & Demeterová, s. r. o. \"v likvidácii\", Rimavská\nSobota, Žánovská 5183/2A, IČO: 47 244 798, JUDr. Miriam Bitalová - likvidátor, proti žalovanému F. E.,\nnarodenému XX. R. XXXX, B., B. XXX/.X, zastúpenému advokátskou kanceláriou Kováč | Krpčiarová &\npartners - advokátska kancelária, s. r. o., Lučenec, M. Bela 2, IČO: 47 253 975, v mene ktorej koná JUDr.\nLadislav Kováč, advokát a konateľ, o zaplatenie 2 638,40 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom\nsúde Rimavská Sobota pod sp. zn. 17C/15/2019, o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v\nBanskej Bystrici z 26. augusta 2020 sp. zn. 17Co/56/2020, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. augusta 2020 sp. zn. 17Co/56/2020 z r u š u j e a\nvec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 03. júna 2020 č. k.\n17C/15/2019-125 rozhodol, že:\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.638,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo\nvýške 5 % ročne zo sumy 2.638,40 Eur od 05. 02. 2019 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa\nprávoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.).\nŽalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.)\n1.1. Vykonaným dokazovaním má súd za to, že žalobcovi vznikla škoda vo výške 2.638,40 Eur a túto\nmu spôsobil žalovaný tým, že vyoral oziminy, ktoré tam mal zasadené, a o ktorých mal vedomosť, že\npatria žalobcovi. Súd má za to, že v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka je každý povinný počínať\nsi tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a na životnom prostredí. V\ntomto prípade jednoznačne došlo ku škode na majetku žalobcu. Z výpovede žalobcu aj žalovaného a\ntaktiež aj z písomných listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný mal vedomosť o skutočnosti, že pred\nním na základe platnej nájomnej zmluvy obhospodaroval pozemky žalobca. Rovnako mal vedomosť\naj o tom, že na pozemkoch boli vysiate oziminy, čo sám potvrdil vo vyjadrení k žalobe (v marci 2018\nbol na obhliadke pozemkov). Napriek uvedenému žalovaný v apríli 2018 (po písomnej komunikácii so\nžalobcom) pristúpil k obrobeniu pôdy a k vyoraniu ozimín, ktoré tam zasadil žalobca, čím žalobcovi\nspôsobil škodu. Svojím vedomým konaním porušil preventívnu povinnosť podľa § 415 Občianskeho\nzákonníka, v príčinnej súvislosti spôsobil škodu, a naplnil tak predpoklady pre vyvodenie všeobecnej\nzodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka.\nSúd je toho názoru, že vzhľadom na spor žalobcu s pani T. ako prenajímateľkou poľnohospodárskych\npozemkov ohľadom platnosti výpovede z nájmu, o ktorom žalovaný mal vedomosť, mal žalovaný\nkonať tak, aby nedošlo ku škode na majetku žalobcu. Nemožno opomenúť, že žalovaný je samostatne\nhospodáriacim roľníkom a súd tak na jeho strane v danej situácii rozumne očakával vyššiu úroveň\nosobitnej schopnosti, starostlivosti i opatrnosti.\n\nPokiaľ sa žalobca domáhal náhrady škody z dôvodu porušenia § 12a ods. 4 zákona č. 504/2003 Z. z.,\nsúd má za to, že uvedené ustanovenie nie je možné aplikovať na daný prípad, pretože sporové strany\nnie sú a neboli vo vzťahu prenajímateľ a nájomca.\nV neposlednom rade súd považuje za potrebné poukázať na to, že svoj podiel na vzniknutej situácii\nmá aj samotná prenajímateľka pozemkov p. T., ktorá napriek spornej výpovedi z nájmu pozemky ďalej\nprenajala, uzatvorila nájomnú zmluvu so žalovaným a umožnila mu tak pozemky užívať. Táto skutočnosť\nvšak nemá vplyv na vyvodenie zodpovednosti voči žalovanému v tomto súdnom konaní.\nS poukazom na už uvedené, považuje súd za preukázané, že žalobcovi vznikla škoda vo výške 2.638,40\nEur, a túto mu aj priznal.\n1.2. Súd zamietol návrh žalovaného na pojednávaní na vykonanie dôkazov ohľadne preukázania dátumu\nvýsevu ozimín žalobcom, a taktiež návrh na vykonanie dôkazu ohľadne výšky škody, s poukázaním na\nprincíp sudcovskej koncentrácie. Predmetné konanie začalo v apríli r. 2019, žalovaný bol v priebehu\ncelého konania aktívny. Vyjadril sa k samotnej žalobe a aj k vyjadreniam žalobcu, avšak ani v jednom\nsvojom vyjadrení nenapadol výšku škody a nespochybnil to, že by v čase podpisu Nájomnej zmluvy dňa\n01.11.2017 na sporných pozemkoch neboli vysiate oziminy a preto má súd za to, že návrh na vykonanie\nuvedených dôkazov mohol žalovaný predložiť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a\nhospodárnosť konania a najmä by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania.\n1.3. Nakoľko sa žalovaný nesplnením peňažného záväzku dostal do omeškania, žalobcovi vznikol\nzároveň nárok na úrok z omeškania od nasledujúceho dňa po dni uplynutia lehoty určenej v predžalobnej\nvýzve na zaplatenie. Žalovaný si prevzal predžalobnú výzvu dňa 01.02.2019, a keďže lehota na\nzaplatenie bola 3 dni od prevzatia výzvy, má žalobca nárok na úrok z omeškania od 05.02.2019 až\ndo zaplatenia. Výška úroku z omeškania bola v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3\nNariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky,\nzvýšenej o 5 percentuálnych bodov.\n1.4. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci\núspech v celom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O\nvýške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník v nadväznosti na ich\nvyčíslenie žalobcom (§ 262 ods. 2 CSP).\n2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 26. augusta 2020 sp. zn.\n17Co/56/2020 rozhodol, že:\nRozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu\n2.638,40 € s príslušenstvom (prvý výrok) potvrdzuje (výrok I.).\nRozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie (druhý výrok)\nmení tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu\n100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania žalobcu\npred súdom prvej inštancie (výrok II.).\nŽalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od\nprávoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalobcu (výrok\nIII.).\n2.1. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného ako aj predchádzajúce\nkonanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje\nso skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k vyhoveniu žalobe žalobcu, v tomto\nsmere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP\nna tieto v plnom rozsahu poukazuje; na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na\nodvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k\nsprávnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne\nvec správne právne posúdil; z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379\nCSP; § 380 CSP), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným\npostupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k\nvadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP).\n2.2. Odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil so záverom\nsúdu prvej inštancie, že v prejednávanom spore boli splnené zákonné podmienky na vyhovenie žalobe\nžalobcov; pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní bol postačujúci skutkový stav veci,\nako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj odvolací súd (§ 383 CSP);\npre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní tak nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať\ndokazovanie (§ 384 CSP).\n\n2.3. Podľa odvolacieho súdu bolo v zhode so súdom prvej inštancie pre vyhovenie žalobe žalobcu\npostačujúce skutkové zistenie, že žalobca v septembri 2017 zasial osivo na poľnohospodárskej pôde,\nktoré následne žalovaný v apríli 2018 vyoral a zničil úrodu žalobcu a to napriek preukázanej vedomosti\nžalovaného o zasiatom osive žalobcu; na základe uvedených skutkových zistení dospel súd prvej\ninštancie podľa odvolacieho súdu k správnemu právnemu posúdeniu veci, že žalovaný uvedeným\npostupom porušil zákonnú povinnosť predchádzať škodám na majetku (§ 415 Občianskeho zákonníka),\nv dôsledku čoho vznikla žalobcovi škoda (§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka); základ nároku\nžalobcu na náhradu škody v prejednávanom spore bol preto daný; podľa názoru odvolacieho súdu\noprávnenie žalovaného vyorať úrodu žalobcu nemohlo byť založené na existencii nájomnej zmluvy\nzo dňa 01.11.2017 na predmetné pozemky, pretože žalovaný v podstate svojpomocne odstránil vadu\nprenajatej veci, pričom mal využiť iné (právne) prostriedky nápravy.\n2.4. Napriek tomu, že odvolaciu námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v\nprejednávanom spore uplatnil žalovaný oneskorene až v odvolacej replike (§ 365 ods. 3 CSP), odvolací\nsúd dospel k záveru, že vecná legitimácia strán bola v prejednávanom spore určená správne; v prípade\nnároku na náhradu škody (§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka) je na podanie žaloby v zásade\naktívne vecne legitimovaný poškodený, t. j. subjekt, v ktorého majetkovej sfére došlo v dôsledku\nškodovej udalosti zapríčinenej škodcom k ujme vyjadriteľnej v peniazoch alebo uvedením do predošlého\nstavu (skutočná škoda), resp. ktorého majetok sa v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej škodcom\nnerozmnožil, aj keď sa bez škodovej udalosti s ohľadom na pravidelný chod vecí takéto rozmnoženie\nmajetku poškodeného dalo rozumne predpokladať (ušlý zisk); z hľadiska prejednávaného sporu je z\nvykonaného dokazovania zrejmé, že v dôsledku vyorania zasiateho osiva zo strany žalovaného sa\nvzhľadom na pravidelný chod vecí majetok žalobcu nerozmnožil o očakávaný majetkový prírastok\n(úrodu); v zmysle uvedeného je preto žalobcu možné považovať za poškodeného, pretože nebyť\nškodovej udalosti (vyoranie úrody) sa s ohľadom na pravidelný chod vecí takéto rozmnoženie majetku\npoškodeného dalo rozumne predpokladať; v zmysle uvedeného je možné žalobcu považovať za\npoškodeného a žalovaného za škodcu, pričom na aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu nemá žiadny vplyv,\nktorý subjekt žiadal o dotáciu na pôdu.\n2.5. Nakoniec odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nedopustil pochybenia ani v rámci\ndokazovania (t. j. predovšetkým nevykonaním všetkých navrhnutých dôkazov); odvolací súd v prvom\nrade poukazuje na ustanovenie § 185 ods. 1 CSP, kde je súdu zákonom daná možnosť výberu dôkazov,\nktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je súčasťou princípu voľného hodnotenia dôkazov (§ 191\nods. 1 CSP); o tom, či súd vykoná alebo nevykoná navrhovaný dôkaz nevydáva žiadne rozhodnutie,\nmá iba povinnosť v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej uviesť, z akého dôvodu navrhovaný dôkaz\nnevykonal (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/242/2013 z 31.\njúla 2014); vo všeobecnosti možno uviesť v zmysle súdnej praxe „procesnému právu strany navrhovať\ndôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež,\npokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, z akých dôvodov tak neurobil; nevyhovenie\ndôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi; (1) prvým je argument, podľa ktorého\ntvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti\ns predmetom konania; (2) ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí, resp. nevyvráti tvrdenú\nskutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou; nakoniec (3) tretím je\nnadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu\nje dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené;\nak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré\ngarantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté\ndôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov,\nale súčasne tiež jeho protiústavnosť“ (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5Cdo/202/2018 zo dňa 29.10.2019); okrem toho môže súd v zásade odoprieť aj\nvykonanie dôkazu, ktorý bol získaný v rozpore so zákonom (nezákonný dôkaz); nakoniec nie je súd\nprvej inštancie povinný vykonať ani dôkaz navrhnutý oneskorene postupom podľa § 153 ods. 1 a 2\nCSP (sudcovská koncentrácia konania), resp. v zmysle § 154 CSP (zákonná koncentrácia konania); aj\npodľa súdnej praxe „z ustanovenia § 149 a nasledujúce C.s.p. vyplýva, že strany sporu majú v konaní\nrovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a\nprostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu\nstrany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu; právna úprava v\nustanovení § 150 C.s.p. zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie\nje sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu; strany majú\npovinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu; táto\n\npovinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou\nobranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového\nkonania (§ 153 C.s.p.); porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu,\nktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení\nprotistrany podľa § 151 ods. 1 C.s.p. alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia\nprotistrany podľa § 151 ods. 2 C.s.p.“ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n8Cdo/126/2020 zo dňa 22.07.2020); v zmysle vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že súd\nprvej inštancie sa nedopustil nesprávneho procesného postupu nevykonaním (žalovaným) navrhnutého\ndokazovania výsluchom prenajímateľky C.. R. T. ako aj dokazovania ohľadne výšky uplatnenej škody;\nsúd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konkrétnym (jasným, určitým a zrozumiteľným)\nspôsobom konštatoval, že k ustáleniu skutkového stavu došlo na základe (presne špecifikovaných)\nvykonaných dôkazov a žalovaným navrhnuté dôkazy boli uplatnené oneskorene (§ 153 ods. 1 CSP),\npreto nevykonanie navrhovaného dokazovania nemožno kvalifikovať ako porušenie práva žalovaného\nna spravodlivý proces; aj podľa odvolacieho súdu navrhol žalovaný vykonanie dokazovania výsluchom\nprenajímateľky a ohľadne výšky uplatnenej škody oneskorene (žalovaný ani len netvrdil, že by mu v\nnavrhnutí dokazovania bránila nejaká prekážka); žalobca už v podanej žalobe výslovne vyčíslil uplatnenú\nškodu v sume 2.638,40 €, skutkovo popísal jej jednotlivé zložky a na jej preukázanie pripojil k žalobe\nlistinné dôkazy, pričom žalovaný výšku škody prvýkrát namietol až na pojednávaní dňa 06.05.2020, hoci\nmu nič nebránilo urobiť tak už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť\nkonania (§ 153 ods. 1 CSP); súd prvej inštancie preto správne uplatnil sudcovskú koncentráciu konania\n(§ 153 ods. 2 CSP) a tvrdenie žalobcu o výške škody bolo potrebné považovať za nepopreté skutkové\ntvrdenie (§ 151 ods. 1 CSP); uvedený záver platí aj ohľadne návrhu na vykonanie dokazovania\nvýsluchom prenajímateľky, ktoré dokazovanie navyše podľa odvolacieho súdu nemohlo mať vplyv na\nposúdenie skutkového stavu veci (išlo o nadbytočný dôkaz); ani podľa odvolacieho súdu nebolo potrebné\nvypočúvať prenajímateľku, pretože nebolo podstatné, či bolo žalobcom zasiate už v čase uzavretia novej\nnájomnej zmluvy (čo malo byť podľa žalovaného preukázané uvedeným dôkazom), ale či mal žalovaný\nvedomosť o osive žalobcu v čase jeho vyorania (ktorá skutočnosť bola preukázaná inými dôkazmi); pre\núplnosť odvolací súd udáva, že na vykonanie navrhnutého dokazovania v odvolacom konaní (novoty v\nodvolacom konaní) neboli splnené zákonné podmienky (§ 366 CSP); na základe uvedeného odvolací\nsúd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť\nžalobcovi sumu 2.638,40 € s príslušenstvom (prvý výrok) ako vecne správny potvrdil.\n2.6. Žalovaný podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy\npotrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností [§ 365 ods. 1 písm. e) CSP] a na základe vykonaných\ndôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP]; pokiaľ ide o odvolaciu\nnámietku žalovaného ohľadne nevykonania všetkých navrhnutých dôkazov [§ 365 ods. 1 písm. e)\nCSP], podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov\nv napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil a na nevykonanie žalovaným navrhnutých dôkazov\nboli splnené zákonné podmienky (bod 4.4.5 odôvodnenia); pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného\nohľadne nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov [§ 365 ods. 1 písm.\nf) CSP] považuje odvolací súd skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov za správne a\nzodpovedajúce obsahu vykonaných dôkazov, pričom obsahom odvolania sa ich podľa odvolacieho súdu\nžalovanému nepodarilo spochybniť (body 4.4.1 až 4.4.3 odôvodnenia); pokiaľ ide o odvolaciu námietku\nžalovaného ohľadne absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, táto z hľadiska obsahu predstavuje\nodvolaciu námietku nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP], ktorú však\nžalovaný uplatnil oneskorene až v odvolacej replike v rozpore s ustanovením § 365 ods. 3 CSP (k aktívnej\nvecnej legitimácii strán v prejednávanom spore podrobnejšie bod 4.4.4 odôvodnenia).\n2.7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa\nktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie\nv spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru\njej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania\nrozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalobca bol v odvolacom\nkonaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalovanému nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania\nformuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady\n(porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa\n23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp.\nzn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu\n\nrozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali právni nástupcovia žalobcu (ďalej aj „dovolatelia“)\ndovolanie. Namietali, že rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici bol vydaný až po smrti žalobcu, teda\nstrana, ktorá v konaní vystupovala, nemala v čase právoplatného skončenia veci procesnú subjektivitu,\nv dôsledku čoho možno takéto rozhodnutie považovať za zmätočné, čo zakladá dovolací dôvod v\nzmysle § 420 písm. b) CSP. Zároveň, keďže po smrti strany neboli do konania pribratí jej dedičia, môže\nbyť tým naplnený aj dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP, teda, že súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces. Keďže rozsudok bol vydaný po smrti žalobcu, ktorému bolo\nprávoplatným rozsudkom priznané majetkové právo proti žalovanému, notárka nemôže do dedičstva\npojať toto majetkové právo a dedičia sa ho nemôžu domôcť voči žalovanému. Navrhli, aby najvyšší súd\nrozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n4. Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že\ndovolanie podala strana sporu v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté\nrozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a\npredpoklady prípustnosti dovolania, a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že\ndovolanie je prípustné a vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod [§ 420 písm. b), f) CSP] zároveň aj\ndôvodné. Ak totiž dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým\nsa konanie končí z dovolacieho dôvodu uvedeného v § 420 CSP, potom existencia tohto dôvodu, t. j.\nexistencia niektorej z vád uvedených v tomto ustanovení (spôsobujúcich tzv. „zmätočnosť“ rozhodnutia)\nznamená nielen splnenie podmienky prípustnosti dovolania, ale zároveň zakladá aj jeho dôvodnosť.\n6. Z ustanovenia § 420 písm. b) CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak ten, kto v konaní vystupoval ako\nstrana, nemal procesnú subjektivitu.\n7. Procesná subjektivita strany konania znamená spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti, ktoré\nzákon priznáva strane. Právna veda ju označuje aj ako spôsobilosť byť účastníkom konania (podľa OSP\nsa strany v sporovom konaní označovali účastníci). Právnu úpravu procesnej subjektivity obsahuje § 61.\nTúto subjektivitu má podľa uvedeného ustanovenia ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak\nlen ten, komu ju priznáva zákon. Procesná subjektivita teda vyplýva z hmotnoprávnych predpisov.\n7.1. Podľa § 7 OZ spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou,\nprípadne vyhlásením za mŕtveho. Právny poriadok priznáva právnu subjektivitu aj počatému dieťaťu za\npredpokladu, že sa narodí živé.\n7.2. Z uvedeného vyplýva, že dôvod zmätočnosti uvedený v § 420 písm. b) je daný vtedy, ak sa konanie\nviedlo s osobou, ktorá nemala spôsobilosť na práva a povinnosti. Jedným z prípadov je, keď sa konanie\nviedlo s fyzickou osobou už zomretou.\n7.3. V tejto súvislosti je dôležité rozlíšiť, či k strate procesnej spôsobilosti došlo už pred podaním žaloby,\nrespektíve pred začatím konania, alebo ju strana stratila až počas konania.\n7.4. Môže sa však stať, že aj napriek tomu, že osoba nemala procesnú subjektivitu pred začatím konania,\nsúd vo veci konal a rozhodol. V rozhodnutí je teda osobou oprávnenou alebo povinnou niekto, kto vôbec\nnemohol byť za osobu oprávnenú alebo povinnú určený. Rozhodnutie je teda zmätočné. Takýto prípad\nmôže nastať napríklad, ak súd koná s osobou už zomrelou. Táto osoba nemôže byť stranou sporu,\npretože nemá procesnú subjektivitu.\n7.5. Ak po začatí konania strana stratí procesnú subjektivitu, súd postupuje podľa § 63 pri fyzických\nosobách. Za zmätočné sa preto nepovažuje, ak súd pokračuje v konaní s jeho právnymi nástupcami,\nak to povaha veci pripúšťa.\n8. Z ustanovenia § 420 písm. f) CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že\n\nv konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí\ntak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP).\n9. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej\nmiere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\nkonanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa\nku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom\nsvojvoľného postupu, a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n10. V preskúmavanej veci dovolací súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota z 03.\njúna 2020 č. k. 17C/15/2019-125 súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi I. U., narodenému\nXX. O. XXXX istinu vo výške 2 638,40 eura s prísl. do troch dní od právoplatnosti rozsudku ako aj priznal\nmu náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Počas odvolacieho konania\nvšak žalobca I. U. XX. R. XXXX zomrel. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 26. augusta 2020 sp\nzn. 17Co/56/2020 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a zmenil výrok o trovách konania. Teda odvolací\nsúd konal so žalobcom I. U., ktorý v čase konania už bol po smrti. Žalobca teda nemohol byť stranou\nsporu, pretože nemal procesnú subjektivitu. Z uvedeného vyplýva, že dôvod zmätočnosti uvedený v §\n420 písm. b) CSP je daný, keďže odvolací súd konal s fyzickou osobou už zomretou.\n11. V preskúmavanej veci došlo podľa názoru dovolacieho súdu postupom odvolacieho súdu k naplneniu\nznakov vady podľa § 420 písm. b) CSP. So zreteľom na uvedené dovolací súd rozsudok odvolacieho\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 CSP v spojení s § 450 CSP).\n12. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods.\n3 CSP).\n13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17Co/56/2020", "guid": "53c6286a-28cf-4a95-9ba7-10cc89642cac:a6238df0-3af3-4063-b27d-1442274c234f", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "cac13a85-eb01-44e4-985f-b5cf71a9a345:585b8a18-4f83-4ed3-9fd0-543a270dad78", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2509214126.1", "spisova_znacka": "5Cdo/202/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/202/2018 z 29. 10. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-10-29", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2509214126.1"}, {"guid": "cc3c72f0-baa3-481d-974a-19dbc22e2a39:000c33f4-a16e-4703-bc59-6daa04e74ff2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1708211753.1", "spisova_znacka": "6Cdo/196/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/196/2016 z 22. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-22", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1708211753.1"}, {"guid": "470042d2-c91d-4b85-bce4-003fe135f7c1:d8607791-c8d8-48fe-8593-e5a47085eaf4", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2021:6118366587.1", "spisova_znacka": "17Co/56/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/56/2020 z 28. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2021-06-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2021:6118366587.1"}], "citovane_v": []}