{"guid": "a1a93b5b-cb70-4540-9ee3-cf7bbeb4ff88:5ae9c85d-6b8b-4ef8-a514-d3c9ba18fea6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6901899743.1", "spisova_znacka": "7Cdo/322/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/322/2021 z 28. 2. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2024, sp. zn. 7Cdo/322/2021, ECLI:SK:NSSR:2024:6901899743.1", "identifikacne_cislo": "6901899743", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Peter Brňák", "sudca_id": 691, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-peter-brnak-691", "datum_vydania": "2024-02-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449", "nazov": "§ 449 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "nazov": "§ 420 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-366", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5ae9c85d-6b8b-4ef8-a514-d3c9ba18fea6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6901899743.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6901899743.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6901899743.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/322/2021\n6901899743\n28. 02. 2024\nJUDr. Peter Brňák\nECLI:SK:NSSR:2024:6901899743.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: M. O., narodený XX. Z. XXXX, F. Z., Z. F. XXXX/X,\nzastúpený advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, Lučenec, J. Kráľa 5/A, proti žalovanému: A. V., narodený\nXX. P. XXXX, T., N. č. XX, zastúpený advokátom JUDr. Máriom Keletim, Hnúšťa, Hlavná 36, o náhradu\nškody, vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 6C/126/2001, o dovolaní žalobcu a\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. júna 2020 sp. zn. 17Co/42/2018 takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Krajského súdu Banskej Bystrici z 10. júna 2020 sp. zn. 17Co/42/2018 v časti jeho výrokov\nII. až VII. z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.\nII. Dovolanie žalobcu o d m i e t a .\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „súd prvého stupňa\" alebo „prvostupňový súd\") ostatným\nrozsudkom zo 14. novembra 2017 č. k. 6C/126/2001-764 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi\nnáhradu škody za poškodený ďalekohľad v sume 18,20 eura, na bolestnom v sume 55,10 eura a z\ntitulu sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 298,75 eura (výrok I), náhradu škody z titulu náhrady\nstraty na zárobku počas práceneschopnosti za bližšie určené obdobie v sume 1 303,87 eura a v sume 2\n232,01 eura (výrok II), náhradu škody za stratu na zárobku po skončení PN, alebo pri uznaní invalidity,\nalebo čiastočnej invalidity za bližšie určené obdobie v sume 3 153,26 eura (výrok III), náhradu škody za\nstratu na zárobku po skončení PN, alebo pri invalidite (úrazovú rentu) za bližšie určené obdobie v sume\n339,44 eura (výrok IV), vo zvyšnej časti nad priznané sumy žalobu voči žalovanému 1/ zamietol (výrok\nV), voči žalovanému 2/ žalobu zamietol (výrok VI) a sporovým stranám nepriznal právo na náhradu trov\nkonania (výrok VII).\n1.1. Škodovou udalosťou, od ktorej si odvodzoval žalobca nároky na náhradu vecnej škody, náhrady\nškody na zdraví a náhradu straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti a po skončení pracovnej\nneschopnosti bol jeho úraz počas poľovačky dňa 16. júla 1999. Škodu spôsobil žalobcovi žalovaný\ntým, že počas poľovačky bez toho, aby sa náležite presvedčil na čo strieľa, vystrelil zo svojej zbrane,\npričom zasiahol žalobcu, keď vychádzal z poľa na cestu a spôsobil mu strelné poranenie, následkom\nktorého vznikla žalobcovi škoda na zdraví, škoda na veciach a stal sa invalidným dôchodcom. Za tento\nskutok bol žalovaný uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 TZ, a\nto rozsudkom prvostupňového súdu sp. zn. 1T/112/99, ktorý nadobudol právoplatnosť 3. mája 2000. V\ntrestnom konaní bola žalobcovi priznaná len náhrada vecnej škody vo výške 62,07 eura za poškodené\nšatstvo a so zvyškom nároku bol žalobca odkázaný na občianske súdne konanie.\n1.2. Zamietnutie žaloby voči žalovanému odôvodnil spoluzavinením poškodeného na vzniknutej škode\n(§ 441 OZ), ako aj z dôvodu premlčania časti nároku podľa § 106 ods. 1, 2 OZ a voči poistiteľovi zamietol\nžalobu v celom rozsahu z dôvodu nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie. Konštatoval, že žalovaný\nzodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi podľa ustanovenia § 420 OZ, § 2 ods. 1, 2, § 9 ods. 1 výnosu\nMP SR č. 46/1994, ktorým sa vydáva Jednotný poľovnícky a disciplinárny poriadok, § 30 ods. 1 písm.\ne) zákona č. 23/1963 Zb. o poľovníctve. Spoluzavinenie žalobcu na vzniknutej škode ustálil súd prvej\n\ninštancie na tom základe, že žalobca predčasne opustil svoje stanovisko pri nočnej poľovačke, patrične\no sebe nedal vedieť a nedodržal zaužívané poľovnícke zvyky v zmysle § 2 ods. 2 a § 5 výnosu MP SR č.\n46/1994. I keď sa výslovne nejednalo o nočnú poľovačku na diviačiu zver, ale ak sa poľovníci účastní na\npoľovačke dohodli, že poľovačku ukončia o 22.00 hod., kedy už bola tma, bolo zodpovednosťou každého\npoľovníka, aby bol videný ostatnými poľovníkmi. Žalobca namiesto svietidla použil iba zvukový signál\n(pískanie), aby dal ostatným poľovníkom najavo svoju prítomnosť a tento spôsob bol nedostatočný.\nZavinenie na vzniknutej škode podľa názoru súdu prvej inštancie niesol aj Poľovnícky spolok „S.\" N.,\nktorého členovia sa zúčastnili tejto poľovačky a to tým, že nevenoval zvýšenú pozornosť pri určení\npresných miest, kde sa môžu poľovníci pohybovať. Žalovaný sa podľa názoru súdu prvej inštancie\nčiastočne zbavil zodpovednosti za vzniknutú škodu v rozsahu 1/2, keď miera spoluzavinenia žalobcu\nna vzniknutej škode podľa § 441 Občianskeho zákonníka je 1/4 a v 1/4 zodpovedá za škodu vzniknutú\nžalobcovi poľovnícky spolok. Nároky uplatnené voči žalovanému 2/ boli podľa rozhodnutia súdu prvej\ninštancie dôvodné iba v 1/2.\n1.3. Žalovanému uložil súd prvej inštancie povinnosť nahradiť žalobcovi vecnú škodu vzniknutú na\npozorovacom ďalekohľade vo výške 18,20 eura (1/2 z uplatneného nároku 36,41 eura) a zamietol žalobu\no zaplatenie sumy 63,46 eura, čo sú cestovné náklady z Rimavskej Soboty do Žiaru nad Hronom k\nsúdnemu znalcovi na vyšetrenie s odôvodnením, že sa nejedná o nárok v zmysle § 449 ods. 1 OZ, keďže\nvyšetrenie u znalca z odboru zdravotníctva pre účely podania znaleckého posudku nie je liečebným\nprocesom. Bolestné si uplatňoval žalobca sumou 110,20 eura, aj z tejto sumy priznal súd prvej inštancie\nžalobcovi len 1 vo výške 55,10 eura. Odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia bolo uplatňované\nsumou 597,50 eura, z čoho polovica je 298,75 eura.\n1.4. Námietku premlčania vznesenú žalovaným považoval súd prvej inštancie za dôvodnú vo vzťahu k\nčasti nárokom na náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, ktoré boli uplatnené\npísomnými podaniami z 29. júna 2007 a nasledujúcimi (§ 106 ods. 1, 2 OZ). Žalobca už pri podaní\nžaloby vedel, kto je zodpovedným subjektom, koho má žalovať, poznal nároky na bolestné, sťaženie\nspoločenského uplatnenia, výšku vecnej škody, ktoré si uplatnil včas a včas podal žalobu aj na zaplatenie\nnáhrady straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti za obdobie od 17. júla 1999 do 30. apríla 2000,\nako aj za obdobie od 01. novembra 2003 do 28. októbra 2004. Náhradu za stratu na zárobku po skončení\npracovnej neschopnosti uplatnil žalobca včas len za obdobie od 1. mája 2000 do 31. októbra 2003 a\nza obdobie od 1. septembra 2004 do 29. júna 2005. Náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej\nneschopnosti a náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti priznal súd prvej\ninštancie žalobcovi použijúc znalecký posudok znalkyne z odboru ekonómia a manažment Ing. I. N., i\nkeď obaja pôvodne žalovaní namietali správnosť záverov tohto znaleckého posudku s odôvodnením,\nže nepredložili súdu iné, podľa nich správne výpočty jednotlivých nárokov uplatňovaných žalobou, teda\nnevyužili svoje právo procesnej obrany v zmysle príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku.\n1.5. Voči poistiteľovi si žalobca uplatňoval nároky na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej\nmedzi Slovenským poľovníckym zväzom Bratislava a poistiteľom, ktorého predmetom bolo poistenie\nzodpovednosti v súvislosti s výkonom práva poľovníctva a z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX označenej\nako netypizované skupinové úrazové poistenie, ktorú uzatváral v mene poistených Slovenský poľovnícky\nzväz s poistiteľom. Podľa názoru súdu prvej inštancie z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX o poistení\nzodpovednosti za škodu v súvislosti s výkonom práva poľovníctva žalobcovi priamy nárok na plnenie\nvoči poistiteľovi nevznikol. Poistiteľ si povinnosť plniť z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX splnil tým,\nže žalobcovi uhradil sumu 55,76 eura ako dohodnutú náhradu za čas liečenia úrazu a 451,43 eura za\ntrvalé následky úrazu. Ďalšie nároky z tejto poistnej zmluvy žalobcovi nevyplývajú.\n1.6. Prvoinštančný súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal s odkazom na\nustanovenie § 255 ods. 2 CSP majúc za to, že každá zo strán sporu mala v konaní len čiastočný úspech.\n2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd\") na odvolanie sporových strán rozsudkom z\n10. júna 2020 sp. zn. 17Co/42/2018 zastavil konanie o zaplatenie sumy 351,79 eura z titulu náhrady za\nstratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti za bližšie určené obdobie, sumy 23 342,17 eura ako\nnáhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite za bližšie určené\nobdobie, sumy 3 699,14 eura ako náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti\nalebo pri invalidite za bližšie určené, sumy 3 039,78 eura ako náhradu za stratu na zárobku po skončení\npracovnej neschopnosti alebo pri invalidite za bližšie určené obdobie, o zaplatenie renty vo výške 168,61\neura mesačne za bližšie určené obdobie a o zaplatenie cestovných náhrad vo výške 63,46 eura (výrok\nI), zmenil prvostupňový rozsudok mimo výroku, ktorým súd žalobu žalobcu voči žalovanému 2/ v plnom\nrozsahu zamietol a rozhodol o nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom a pôvodným žalovaným\n2/ tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu škody na zdraví z titulu bolestného 110,20\n\neura, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 597,50 eura, vecnú škodu za opravu\npoškodeného ďalekohľadu 36,41 eura, náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti\nza bližšie určené obdobie vo výške 2 450,78 eura, náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej\nneschopnosti za bližšie určené obdobie vo výške 3 708,59 eura, náhradu za stratu na zárobku po\nskončení pracovnej neschopnosti alebo invalidite za bližšie určené obdobie vo výške 6 306,52 eura a vo\nzvyšku žalobu zamietol (výrok II), zaviazal žalobcu zaplatiť štátu na účet prvostupňového súdu náhradu\ntrov konania v rozsahu 81,77 % (výrok III), zaviazal žalovaného zaplatiť štátu na účet prvostupňového\nsúdu náhradu trov konania vo rozsahu 18,23 % (výrok IV), zaviazal žalobcu zaplatiť znalkyni Ing. I.\nN. znalečné podľa faktúry č. X/XXXX a č. X/XXXX v rozsahu 81,77 % (výrok V), zaviazal žalovaného\nzaplatiť znalkyni Ing. I. N. znalečné podľa faktúry č. X/XXXX a č. X/XXXX v rozsahu 18,23% (výrok VI)\na žalovanému nepriznal náhradu trov konania voči žalobcovi (výrok VII).\n2.1. Odvolací súd najskôr poukázal na čiastočný rozsudok z 10. apríla 2019 sp. zn. 17Co/42/2018 (v\nsúvislosti s pôvodnou žalovanou 2/), na čiastočne späťvzatie žaloby žalobcom a súkromný znalecký\nposudok č. X/XXXX. Na prejednanie odvolania žalobcu a žalovaného nariadil odvolací súd pojednávanie,\nna ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a považujúc za čiastočne\ndôvodné odvolania žalobcu aj žalovaného rozsudok súdu prvej inštancie zmenil z dôvodu, že neboli\nsplnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná\n12. júla 2001, za účinnosti OSP konštatoval, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo\ndňom nadobudnutia účinnosti CSP zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o\npredbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,\nak by boli v neprospech strany (body 5. až 9. odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia).\n2.2. V súvislosti s výhradami žalovanej strany k výpočtu priemerného zárobku žalobcu zo strany\nznalkyne Ing. I. N. v rámci znaleckého posudku č. X/XXXX a jej výsluchu na pojednávaní dňa 20.\nmája 2017 (v rámci prvostupňovým súdom iniciovaného znaleckého dokazovania) uviedol, že znalkyňa\n„uznala námietky žalovaných o nesprávnom výpočte priemerného zárobku žalobcu a oznámila, že\nby v tom smere vedela opraviť svoj znalecký posudok, ale súd prvej inštancie napriek výslovnému\nnávrhu žalovaného predneseného na pojednávaní dňa 24.10.2017, aby súd požiadal znalkyňu o opravu\nznaleckého posudku, nenariadil znalkyni Ing. I. N. vykonať opravu znaleckého posudku v zmysle\nnámietok žalovaných a vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom zo 14.11.2017\". Vzhľadom na uvedené\nodvolací súd považoval súkromný znalecký posudok Ing. I. N. č. X/XXXX vypracovaný na žiadosť\nžalobcu a predložený až v odvolacom konaní za prípustnú novotu v zmysle § 366 písm. c/ CSP. „Opravu\nalebo doplnenie znaleckého posudku mal súd prvej inštancie v zmysle pôvodnej znaleckej úlohy nariadiť\naj bez návrhu strán sporu, preto je nepodstatné, či na pojednávaní dňa 24. októbra 2017 predniesli strany\nsporu návrhy na doplnenie dokazovania alebo nie. Obaja pôvodne žalovaní súdu navrhli dať vypracovať\nopravu znaleckého posudku.\" (body 11. až 13. odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia).\n2.3. Ďalej uviedol, že „[l]ustráciu zamestnaní žalobcu cez Sociálnu poisťovňu v priebehu odvolacieho\nkonania vykonal odvolací súd podľa § 185 ods. 2 Civilného sporového poriadku z dôvodu, že žalobca\nvykonal 11 zmien žalobného návrhu a bolo potrebné verifikovať zamestnávateľov a obdobia trvania\nzamestnaneckého pomeru žalobcu u jednotlivých zamestnávateľov a dopytom na žalobcu a jeho\nposledného zamestnávateľa zistiť dôvod skončenia jeho pracovného pomeru, keď si nároky na náhradu\nza stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti uplatňuje žalobca aj po skončení posledného\npracovného pomeru u zamestnávateľa B. I. XD V. s. r. o. ... ku dňu 17.07.2012 a priznaní predčasného\nstarobného dôchodku dňom 27.03.2013 (bod 14. odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia).\n2.4. V súvislosti s námietkou žalobcu, že námietka premlčania nebola posúdená prvostupňovým\nsúdom správne odvolací súd najskôr uviedol, že „[p]redmet konania vymedzený v žalobe doručenej\nOkresnému súdu ... dňa 12.07.2001 žalobca viackrát menil a upresňoval ... žalovaným vznesená\nnámietka premlčania sa týkala len nárokov na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej\nneschopnosti podľa § 446 Občianskeho zákonníka a nároku na náhradu za stratu na zárobku po\nskončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite podľa § 447 Občianskeho zákonníka\nuplatneným písomným podaním z 26.06.2007 za obdobie dvoch rokov pred doručením tohto podania\nsúdu a tiež nárokov uplatnených písomným podaním z 27.10.2011 splatným dva roky pred doručením\nrozšírenia návrhu súdu a námietkou premlčania rozšírenou na odvolacom pojednávaní dňa 10.06.2020\nna celý predmet konania. Z neprehľadných a nepresných viackrát opravovaných návrhov na pripustenie\nzmeny žaloby je ťažké konkretizovať, ktorých nárokov sa pôvodne vznesená námietka premlčania\nžalovaného týka\" (bod 15 odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia). Následne odvolací súd z obsahu spisu\npodrobne rekapituloval žalobcom uplatnené jednotlivé nároky, procesný postoj prvostupňového súdu k\nnim (uznesenie z 30. mája 2017 na č.l. 722 spisu), odvolacím súdom zistené diskrepancie, čiastočné\n\nspäťvzatia žaloby o ktorých prvostupňový súd nerozhodol, časové a právne súvislosti jednotlivých\nnárokov a ich prípadného premlčania. Opísal ďalej rozhodný skutkový dej zistený v rámci trestného\nkonania a citoval tiež ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a) výnosu č. 46/1994-100 z 29. marca 1994, ktorým\nsa vydáva Jednotný poľovnícky a disciplinárny poriadok (body 16 až 23.1 odôvodnenia odvolacieho\nrozhodnutia).\n2.5. Odvolací súd poukázal na ustanovenie § 193 CSP, ktoré následne interpretoval aj cez prizmu súdnej\npraxe (R 22/1979, 1Obdo/41/2011, I. ÚS 269/2011, III. ÚS 507/2013, 25Cdo/562/99, 25Cdo/818/2004,\n3Cdo/66/2018) a vo vzťahu k českej súdnej praxi poukázal na spoločnú právnu úpravu v minulosti.\n„Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu ... sp. zn. 3Cdo/223/2016 z 26.01.2017 súd je povinný z výroku\ntrestného rozsudku o vine vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu aj skutkovú časť;\nrozsah tejto viazanosti je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň\nvýznamnými okolnosťami pre rozhodnutie civilného súdu o uplatnenom nároku. Súd neporuší § 135\nObčianskeho súdneho poriadku (§ 193 C. s. p.), pokiaľ nad rámec skutkovej a právnej časti výroku\ntrestného rozsudku obsahujúcej vyhodnotenie z trestnoprávnych hľadísk vezme na zreteľ aj niektorú\nďalšiu okolnosť, ktorá je významná zo súkromnoprávnych aspektov.\" (body 24. až 28. odôvodnenia\nodvolacieho rozhodnutia).\n2.6. Odvolací súd uviedol, že [ž]iadna zo strán sporu nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie v\notázke miery zavinenia vzniknutej škody žalobcovi na zdraví. Žalobca tvrdil, že za škodu zodpovedá\nvýlučne žalovaný, naopak žalovaný sa dožadoval určenia vyššej miery spoluzodpovednosti žalobcu\nza vzniknutú škodu, dokonca tvrdil, že žaloba mala byť zamietnutá voči nemu v celom rozsahu z\ndôvodu, že si žalobca škodu zavinil sám tým, že z porastu vyšiel v takej polohe, že pripomínal diviaka\na že bol pri tom žalovaným postrelený si vlastne zavinil žalobca sám\". Po citovaní ustanovení § 415\na § 441 OZ a ich interpretácii uviedol, že „škoda nemusí byť iba výsledkom konania škodcu, ale aj\nsamotného poškodeného, preto je potrebné, aby v súlade so všeobecnou prevenčnou povinnosťou\nv občianskoprávnych vzťahoch bola taká skutočnosť zohľadnená a poškodený buď pomerne alebo\núplne niesol zodpovednosť za škodu na vlastnom majetku či zdraví. Na strane poškodeného nemusí\nísť o zavinenie vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti. Na spoluzavinenie poškodeného prihliada súd\nv občianskoprávnom konaní aj bez návrhu z úradnej povinnosti. V rozsahu v akom sa na škodlivom\nnásledku podieľali okolnosti na strane poškodeného nie je daná zodpovednosť škodcu. Príčinná\nsúvislosť medzi odškodňovaným následkom a konaním škodcu je nevyhnutným predpokladom jeho\nzodpovednosti za škodu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.08.2014 sp.\nzn. 2MCdo/9/2013)\". (body 29 až 32 odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia).\n2.7. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že aj žalobca porušil Jednotný poľovnícky a disciplinárny poriadok, keď\nopustil svoje stanovište pred dohodnutým časom 22.00 hod. a nedal o svojom pohybe vedieť svetelným\nsignálom, odvolací súd po vysvetlení právneho inštitútu spoluzavinenia a kauzálneho nexu, poukazujúc\nna súdnu prax (R 21/1992, 2MCdo/1/2007) ustálil z obsahu spisu v trestnom a civilnom konaní, „že\nmedzi porušením poľovníckych obyčají žalobcom a škodou na jeho zdraví nie je príčinná súvislosť.\nJedinou príčinou vzniku škody na strane žalobcu bolo, že žalovaný bez toho, aby sa presvedčil na\nčo strieľa, vystrelil na objekt, ktorý považoval za diviačiu zver. Keby sa žalovaný náležitým spôsobom\npresvedčil o tom, čo vidí voľným okom alebo v puškohľade a rozoznal by v pohybujúcom sa objekte\nčloveka, nebol by na žalobcu vystrelil a ku škode by nedošlo ... Za škodu vzniknutú žalobcovi preto\nzodpovedá výlučne žalovaný podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka\" (body 33 až 34.1\nodôvodnenia odvolacieho rozhodnutia).\n2.8. V súvislosti so škodou na zdraví (§ 444 OZ) mal odvolací súd za nesporný žalobcom uplatnený nárok\nna odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré vyplynuli z lekárskeho posudku zo\n16. novembra 2000 a 14. októbra 2002, a to v sume 110,20 eura a 597,49 eura. Rovnako tak nárok\nvyplývajúci z vecnej škody, ktoré všetky nároky žalovaný v konaní nespochybňoval, vyjmúc námietku\npremlčania (body 35. až 37. odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia).\n2.9. Nároky na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti a po skončení pracovnej\nneschopnosti alebo pri invalidite uplatňované v tomto konaní spadali do obdobia od 17. júla 1999 až\ndo dňa rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže podľa poslednej zmeny žaloby si rentu podľa § 447 OZ\nuplatňoval žalobca do budúcna bez obmedzenia. Na základe zmeny ustanovení § 446 a § 447 OZ s\núčinnosťou od 1. augusta 2004 (zákon č. 404/2004 Z.z.) a v dôsledku nálezu Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky z 10. októbra 2018 sp. zn. PL. ÚS 10/2016 bolo potrebné celý nárok na náhradu za stratu na\nzárobku počas pracovnej neschopnosti podľa § 446 OZ posudzovať podľa znenia účinného do 31. júla\n2004. Rovnako tak nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti podľa §\n447 OZ bolo potrebné posudzovať v tom znení zákona, aké bolo platné a účinné v čase vzniku nároku\n(body 38 až 41 odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia).\n\n2.9.1. „Znalkyňa ... v súkromnom znaleckom posudku č. X/XXXX vyhotovenom na žiadosť žalobcu v\npriebehu odvolacieho konania zapracovala námietky poistiteľa ... proti pôvodnému znaleckému posudku\nč. X/XXXX ... vyhotoveného na základe rozhodnutia Okresného súdu Rimavská Sobota a vypočítala\nnáhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti v rozsahu uplatňovanom žalobcom v\ntomto konaní a časť nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti\nza obdobie do 26.03.2013 s odôvodnením, že od 27.03.2013 je žalobca poberateľom predčasného\nstarobného dôchodku ... Žalovaný mal k dispozícii prepracovaný súkromný znalecký posudok Ing. I.\nN., napriek tomu v priebehu celého odvolacieho konania konkrétne námietky voči výpočtom znalkyne k\nnárokom žalobcu nevzniesol. Odvolací súd vzhľadom na chýbajúcu doložku v tomto znaleckom posudku\no tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku podľa § 209\nods. 2 Civilného sporového poriadku, považoval tento znalecký posudok o výške nárokov žalobcu za\nlistinný dôkaz nespochybnený žalovaným zákonom prípustnými prostriedkami procesnej obrany (za\nznalecký posudok ho odvolací súd v texte označuje len z dôvodu, aby bolo zrejmé každému, o aký\ndokument ide) ... Žalovaným navrhnuté ďalšie dokazovanie znaleckým posudkom na výpočet náhrady\nza stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti a po skončení pracovnej neschopnosti za obdobie\nod 17.07.1999 do 31.08.2004 odvolací súd nenariadil považujúc ho za nepotrebné a nehospodárne, keď\nžalobcom predložené dôkazy relevantným spôsobom žalovaným vyvrátené neboli a za ďalšie obdobie\npo 01.09.2004 nepovažoval taký dôkaz za potrebný, keď základ nároku na náhradu za stratu na zárobku\npo skončení pracovnej neschopnosti alebo invalidite za nasledujúce obdobie od 01.09.2004 preukázaný\nnebol. Náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti bola žalobcovi prisúdená vo výške\n6 159,37 eura podľa vyčíslenia znalkyne v znaleckom posudku č. X/XXXX. ... Od 1. mája 2000 bol\nžalobca u spoločnosti F.. s. r. o., so sídlom v Rimavskej Sobote preradený zo zdravotných dôvodov\nna stredisko M. T. Z. ako vozíkár a za obdobie od preradenia žalobcu na menej platenú prácu od 1.\nmája 2000 do skončenia pracovného pomeru u tejto spoločnosti dňom 31.10.2003 bola znalkyňou Ing.\nI. N. v znaleckom posudku č. X/XXXX vyčíslená náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej\nneschopnosti alebo invalidite podľa § 447 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.07.2004\nsumou 6.306,52 eura. Aj tento nárok vyhodnotil odvolací súd ako opodstatnený. Podľa potvrdenia\nzamestnávateľa žalobcu a lekárskej správy o zdravotnom stave žalobcu dôvodom jeho preradenia na\nmenej namáhavú prácu bol zdravotný stav žalobcu poškodený úrazom zo 16.07.1999 ... od 1. septembra\n2004 má žalobca nárok na úrazovú rentu podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Výška\núrazovej renty prekvalifikovaná z náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti\nalebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity je od 01.09.2004 určená ako priemer náhrady za\nstratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo priznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity\nza druhý polrok 2003, t. j. obdobia pred dočasnou pracovnou neschopnosťou. Výšku úrazovej renty od\n01.09.2004 týmto spôsobom vyčíslila znalkyňa na 186,52 eura mesačne (body 48 až 50 odôvodnenia\nodvolacieho rozhodnutia).\n2.9.2. V súvislosti s požadovanou úrazovou rentou od 1. septembra 2004 odvolací súd uviedol, že\n„súd prvej inštancie základnú podmienku vzniku tohto nároku - existenciu príčinnej súvislosti medzi\npoškodením zdravia žalobcu úrazom (za ktorý zodpovedá žalovaný v plnom rozsahu) neskúmal.\nPracovný pomer žalobcu u spoločnosti R.S.K. s.r.o, Rimavská Sobota neskončil zo zdravotných\ndôvodov, ale dohodou pre nadbytočnosť pri zániku organizácie s právnym nástupcom ... žalobca, ktorého\nzaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti\nalebo invalidite za obdobie od 01.09.2004 vznikla v súvislosti s poškodením jeho zdravia pri úraze dňa\n16.07.1999, v tomto smere nie že nepredložil žiadne dôkazy, ale ani nepredniesol žiadne skutkové\ntvrdenia o tom, že si hľadal prácu s adekvátnym finančným ohodnotením a nedostal ju len z dôvodu\nzdravotného obmedzenia po úraze. Z tohto dôvodu odvolací súd žalobu o náhradu za stratu na zárobku\npo skončení pracovnej neschopnosti alebo invalidite za obdobie od 01.09.2004 zamietol (nad rozsah\nsúm, o ktoré bolo konanie z dôvodu späťvzatia žaloby zastavené)\" (body 51 a 51.1 odôvodnenia\nodvolacieho rozhodnutia).\n2.10. V časti nárokov, ktoré žalobca v priebehu konania zobral späť, rozhodol odvolací súd podľa § 145\nods. 2 CSP (bod 52 odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia).\n2.11. Odvolací súd uzavrel, že „[ž]alobca je od 27.03.2013 starobným dôchodcom. Priznaním nároku na\nstarobný dôchodok zaniká nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti\nalebo pri invalidite podľa § 447 Občianskeho zákonníka a vzniká nárok na náhradu za stratu na\ndôchodku podľa § 447 písm. a) Občianskeho zákonníka, ktorý predmetom tohto konania nebol. Nárok\nna náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite za obdobie\nod 01.09.2004 do 26.03.2013 bol zamietnutý z dôvodu neexistencie príčinnej súvislosti medzi vznikom\nškody v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného na zdraví žalobcu a poklesom jeho\n\nzárobku u zamestnávateľov B. O. ... a spoločnosti B., s. r. o. ... Za obdobie od 27.03.2013 nebol priznaný\nnárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo invalidite z dôvodu,\nže po nadobudnutí starobného dôchodku tento nárok už zo zákona žalobcovi nevyplýva.\" (bod 53\nodôvodnenia odvolacieho rozhodnutia).\n2.12. Pokiaľ žalovaný žiadal, aby z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 450 OZ súd primerane\nznížil náhradu škody a vzal zreteľ na jeho osobné a majetkové pomery, odvolací súd po odcitovaní\nustanovenia § 450 OZ uviedol, že „nevzhliadol dôvod na aplikáciu ustanovenia § 450 Občianskeho\nzákonníka vo vzťahu k žalovanému napriek zisteniu, že ide o zdravotne ťažko postihnutú osobu bez\nväčšieho majetku z dôvodu, že pomery žalobcu (zdravotný stav a majetkové pomery) možno vyhodnotiť\nako rovnocenné k pomerom žalovaného, ale najmä z dôvodu, že odvolací súd vzal zreteľ na to, ako\nku škode došlo. Ku škode na strane žalobcu došlo v dôsledku hrubej nedbalosti žalovaného pri výkone\npoľovného práva ešte v roku 1999 a od dátumu poškodenia žalobcu neuhradil žalovaný žalobcovi\nani nesporné, listinnými dôkazmi preukázané nároky.\" (body 54 až 56 odôvodnenia odvolacieho\nrozhodnutia).\n2.13. Podľa pomeru úspechu v konaní zaviazal odvolací súd žalobcu (81,77%) a žalovaného (18,23%)\nk náhrade trov štátu a znalkyni Ing. I. N.. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal s\npoukazom na ustanovenie § 257 CSP. V tejto súvislosti uviedol, že „dal stranám možnosť vyjadriť sa\nna odvolacom pojednávaní k použitiu ustanovenia § 257 C. s. p. Žiadna zo strán konkrétne výhrady\nvoči aplikácii tohto zákonného ustanovenia nepredniesla ... Za dôvody hodné osobitného zreteľa pre\nnepriznanie náhrady trov konania ... považoval odvolací súd, že priznanie nároku na náhradu trov\nkonania žalovanému voči poškodenému žalobcovi by bola neprimeraná tvrdosť voči žalobcovi z dôvodu,\nže pri udalosti dňa 16. júla 1999 žalobca bol poškodený na zdraví a jeho žaloba bola čiastočne odvolacím\nsúdom zamietnutá len z dôvodu neunesenia dôkazného bremena o existencii príčinnej súvislosti medzi\nvznikom škody z titulu náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri\ninvalidite aj za obdobie po skončení základného pracovného pomeru žalobcu u spoločnosti F.. s. r.\no. Rimavská Sobota, ktorý trval do 31.10.2003. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl odvolací súd\naj v tom, že podiel oboch strán sporu na priebehu a dĺžke sporu bol rovnaký. Žalobca síce viackrát\nzmenil žalobu a to až 11 krát, čo bolo potrebné aj vzhľadom na to, že žalovaný nereagoval alebo nie\nvčas reagoval na všetku procesnú situáciu, neustále požadoval lehoty na vyjadrenie, odsúval odpovede,\nnevyjadroval sa načas alebo vôbec nekomunikoval včas alebo vôbec ani so súdom. Obom stranám\nsporu, ktorých v konaní zastupovali advokáti vznikli rozsiahle trovy, ktoré si budú v zmysle rozhodnutia\nodvolacieho súdu znášať sami. K rozhodnutiu o nepriznaní náhrady trov konania odvolacím súdom\nprispela aj povaha sporu, že ide o škodu na zdraví vzniknutú v dôsledku zavineného protiprávneho\nkonania žalovaného a osobné pomery oboch strán sporu, ktoré označuje odvolací súd za rovnocenné\nv tom, že obaja, žalobca aj žalovaný, sú zdravotne ťažko postihnuté osoby, nemajetní invalidní\ndôchodcovia. Žiaden z nich nebude rozhodnutím súdu o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k\ndruhému viac poškodený.\" (body 57 až 62 odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia).\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu - „v časti ktorou zamietol žalobu\" - podal žalobca dovolanie z dôvodu,\nže odvolací súd mal jeho žalobnému návrhu („náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej\nneschopnosti alebo pri invalidite za obdobie od 01.09.2004 do 30.04.2015\") vyhovieť v celom rozsahu,\nteda aj v súvislosti s jeho zamestnávateľmi B. O. H. F. kresťanskej cirkvi a spoločnosti B. I. XD agency,\ns. r. o. Uviedol, „že sa v danom prípade jedná o vyriešenie právnej otázky, ktorá podľa mojich vedomostí\nešte v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola riešená\". Navrhol odvolací rozsudok zrušiť a vec\nmu vrátiť na ďalšie konanie.\n4. Proti rozsudku odvolacieho súdu - vo vzťahu k výroku II. až VII. - podal dovolanie aj žalovaný, a to\npodľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Navrhol zrušiť napadnutý odvolací rozsudok a vec\nmu vrátiť na ďalšie konanie.\n4.1. V súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. f) CSP namietal „že v konaní nebol vykonaný dôkaz, ktorý\ndovolateľ navrhoval ... a zároveň odôvodnenie rozsudku krajského súdu považuje za nedostatočné\".\nV tejto súvislosti uviedol, že voči znaleckému posudku č. X/XXXX žalovaná strana vzniesla výhrady a\nžalovaný na pojednávaní dňa 24. októbra 2017 výslovne navrhol doplnenie znaleckého posudku. Na\ntomto zotrval aj v priebehu odvolacieho konania, avšak nižšie súdy „návrhu na vykonanie tohto dôkazu\nnevyhoveli ... Pokiaľ ... krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že znalecký posudok\nč. X/XXXX znalkyne Ing. I. N. ... nie je znaleckým posudkom ... ale len listinným dôkazom má dovolateľ\nza to, že nedošlo k zákonnému odstráneniu nedostatkov konania, ktoré dovolateľ namietal už v konaní\nprvostupňového súdu\". V tejto súvislosti tiež poukázal na ustanovenie § 187 ods. 1 a § 365 ods. 3 CSP\na na ich základe namietal, že znalecký posudok č. X/XXXX bol vypracovaný až 12. júla 2019, teda\n\nnie do konca lehoty na podanie odvolania. „Ak už krajský súd takýto dôkaz pripustil na preukázanie\nvád prvostupňového rozsudku, vady tohto rozsudku mal potom odstrániť zákonným spôsobom a to\ndoplnením znaleckého dokazovania\". Namietal tiež nedostatočné vysporiadanie sa odvolacieho súdu\nso znaleckým posudkom Ing. S. Y. č. X/XXXX a jeho svedeckou výpoveďou z hlavného pojednávania,\nčo bol v podstate jediný relevantný dôkaz ohľadne miery spoluzavinenia poškodeného. Rovnako tak\nneodôvodnil (nedostatok dôvodov), prečo neskúmal mieru zavinenia samotného Poľovného spolku S.\na mieru spoluzavinenia poškodeného, „nie je potom zrejmé, na základe čoho krajský súd dospel k\nvyhodnoteniu, že výučným vinníkom vzniknutej škody žalobcovi je dovolateľ\".\n4.2. V súvislosti s dovolaním podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP žalovaný namietal, že odvolací súd „vo\nveci nesprávne aplikoval ustanovenie § 438, 441 a 450 Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenie §\n255 ods. 2 a § 257 CSP\". Poukazoval na spoluzavinenie žalobcu a Poľovného spolku S., analyzoval\notázku príčinnej súvislosti, reťazenie súvislosti, či časovú os nehodového deja. Opakovane uviedol,\nže znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že na vzniku škodového následku mal svoj podiel aj\nsamotný žalobca. Podľa názoru žalovaného odvolací súd nesprávne interpretoval vyššie uvedené\nzákonné ustanovenia, pričom mal minimálne znížiť škodu (§ 450 OZ). Rovnako nesúhlasil s aplikáciou\nustanovenia § 257 CSP, ktorá podľa jeho názoru nebola v danej veci prípustná.\n5. Žalobca navrhol dovolanie žalovaného zamietnuť. V podstatnom uviedol, že dodatok k znaleckému\nposudku odvolací súd správne považoval za prípustnú novotu (§ 336 písm. c) CSP). Poukázal tiež na\nmorálny aspekt posudzovaného sporu.\n6. Žalovaný navrhol dovolanie žalobcu odmietnuť. Poukázal na to, že dovolanie žalobcu neobsahuje\ndovolacie dôvody a rieši iba otázky skutkové.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\") ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podali v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strany zastúpené v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorých neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti\ndovolania a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je\nsčasti prípustné, vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP.\n8. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (písm. a), ten,\nkto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu (písm. b), strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník (písm. c), v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo\nkonanie (písm. d), rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (písm. e), alebo súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (písm. f).\n8.1. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 <C.> možno odôvodniť iba tým, že v konaní\ndošlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (ods. 1). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,\nv čom spočíva táto vada (ods. 2).\n8.2. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa\ntvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je\nvýlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,\n2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017).\n8.3. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP treba rozumieť taký vadný\npostup súdu, ktorý sa prejavuje v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, vymykajúcich\nsa nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie\nústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné\nprejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo\nna zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán\nv konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\nDovolanie žalobcu\n\n9. Žalobca (kvalifikovane zastúpený advokátom) explicitným spôsobom nevymedzil dôvod podaného\ndovolania. V podstate nesúhlasil s odvolacím rozhodnutím v časti, v ktorej nevyhovel celému jeho\npožadovanému nároku („náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo\npri invalidite za obdobie od 01.09.2004 do 30.04.2015\"), pričom ním uplatnené jednotlivé nároky počnúc podanou žalobou a viacnásobne menenými v priebehu konania (pozri celý bod 16. odôvodnenia\nodvolacieho rozhodnutia) - disponovali nie malou mierou neurčitosti. V tejto súvislosti (iba) uvádzal, že\nv prípade zamestnávateľa - B. O. H. bol jeho pracovný pomer uzatváraný vždy na jeden rok a pracovný\npomer skončil uplynutím doby na ktorú mal pracovný pomer dohodnutý. V prípade zamestnávateľa spoločnosti B. I. agency, s.r.o. došlo k ukončeniu pracovného pomeru dohodou, pričom žalobca nežiadal\nv dohode uviesť, že išlo o zdravotné dôvody (bod 3).\n9.1. Pokiaľ žalobca v súvislosti s ním podaným dovolaním mal na mysli zmätočnosť podľa § 420 písm.\nf) CSP v spojení s § 124 ods. 1 CSP podľa názoru najvyššieho súdu takáto námietka nemohla obstáť\nz dôvodu, že odvolací súd nie celkom zjavne neodôvodnene vysvetlil, z akých dôvodov nebol priznaný\nvyššie uvedený nárok žalobcu. V tejto súvislosti uviedol, že „[h]oci žalovaný viackrát v priebehu konania\n(vo vyjadrení k žalobe zo dňa 22.08.2001 na čl. 11, na pojednávaní dňa 07.09.2004 - č. l. 88) v priebehu\nkonania namietal, že chýba príčinná súvislosť medzi tvrdenou škodou na zdraví vo forme straty na\nzárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo invalidite za obdobie od 01.09.2004 do budúcna\na na pochybnosti o existencii príčinnej súvislosti medzi stratou na zárobku po skončení pracovnej\nneschopnosti alebo invalidite za obdobie od 01.09.2004 upozornil aj odvolací súd na pojednávaní\ndňa 27.11.2019, žalobca, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že strata na zárobku\npo skončení pracovnej neschopnosti alebo invalidite za obdobie od 01.09.2004 vznikla v súvislosti s\npoškodením jeho zdravia pri úraze dňa 16.07.1999, v tomto smere nie že nepredložil žiadne dôkazy,\nale ani nepredniesol žiadne skutkové tvrdenia o tom, že si hľadal prácu s adekvátnym finančným\nohodnotením a nedostal ju len z dôvodu zdravotného obmedzenia po úraze. Z tohto dôvodu odvolací súd\nžalobu o náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo invalidite za obdobie\nod 01.09.2004 zamietol (nad rozsah súm, o ktoré bolo konanie z dôvodu späťvzatia žaloby zastavené) ...\nŽalobca je od 27.03.2013 starobným dôchodcom. Priznaním nároku na starobný dôchodok zaniká\nnárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite podľa\n§ 447 Občianskeho zákonníka a vzniká nárok na náhradu za stratu na dôchodku podľa § 447 písm. a)\nObčianskeho zákonníka, ktorý predmetom tohto konania nebol. Nárok na náhradu za stratu na zárobku\npo skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite za obdobie od 01.09.2004 do 26.03.2013 bol\nzamietnutý z dôvodu neexistencie príčinnej súvislosti medzi vznikom škody v dôsledku zavineného\nprotiprávneho konania žalovaného na zdraví žalobcu a poklesom jeho zárobku u zamestnávateľov B.\nO. H. F. G. s vyučovacím jazykom maďarským, so sídlom v Rimavskej Sobote a spoločnosti B. I., s. r. o.,\nso sídlom v Rimavskej Sobote. Za obdobie od 27.03.2013 nebol priznaný nárok na náhradu za stratu na\nzárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo invalidite z dôvodu, že po nadobudnutí starobného\ndôchodku tento nárok už zo zákona žalobcovi nevyplýva.\" [body 51.1. a 53. (pozri tiež body 41. až 47.)\nodôvodnenia odvolacieho rozhodnutia].\n9.2. Pokiaľ žalobca v dovolaní uvádzal, že „sa v danom prípade jedná o vyriešenie právnej otázky,\nktorá podľa mojich vedomostí ešte v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola riešená\" najvyšší\nsúd uvádza, že aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b) CSP, musí\nmať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade\nnie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou\nriešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako\naj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Otázka\nrelevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní\n(a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). V prípade absencie vymedzenia právnej otázky\npreto nemôže najvyšší súd pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych\notázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd.\n9.3. V neposlednom rade najvyšší súd uvádza, že sama polemika s právnymi závermi odvolacieho\nsúdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika prístupu odvolacieho\nsúdu k právnemu posudzovaniu veci významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení §\n421 ods. 1 CSP.\n9.4. Najvyšší súd uzatvára, že dovolanie žalobcu nie je prípustné (§ 447 písm. c) CSP).\nDovolanie žalovaného\n\n10. Žalovaný v súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. f) CSP najskôr namietal, že nižšie súdy\nnevyhoveli jeho návrhu na doplnenie znaleckého posudku č. X/XXXX. Pokiaľ bol tento posudok doplnený\naž XX. M. XXXX nebolo tak učinené do konca lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).\n11. Odvolací súd v súvislosti s doplnením znaleckého posudku č. X/XXXX uviedol, že «[v] priebehu\nodvolacieho konania požiadal žalobca znalkyňu Ing. I. o vyhotovenie súkromného znaleckého posudku\nna výpočet náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti a po skončení pracovnej\nneschopnosti žalobcu, v ktorom by boli zapracované námietky poistiteľa vznesené k znaleckému\nposudku č. X/XXXX z XX.XX.XXXX vypracovaného na základe uznesenia súdu prvej inštancie. Kópiu\nznaleckého posudku doručil žalovanému priamo žalobca podľa oznámenia z 31.10.2019 na č. l. 913\nspisu. Žalovaný sa k znaleckému posudku znalkyne Ing. I. N. č. X/XXXX vypracovaného na žiadosť\nžalobcu z 19.06.2019 nevyjadril ... Na prejednanie odvolania žalobcu a žalovaného nariadil odvolací\nsúd ... pojednávanie, na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie\nza účelom správneho zistenia skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci ... Žaloba vo\nveci bola podaná na Okresný súd ... 12. júla 2001 za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok, ktorý bol ku dňu 30.06.2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. ... Právne účinky\núkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.\nAk sa tento zákon (CSP, pozn.) použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí\nskutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany ...\nSúd prvej inštancie odôvodnil použitie oboma pôvodnými žalovanými namietaného znaleckého posudku\nvyhotoveného na základe uznesenia súdu prvej inštancie nevyužitím práva procesnej obrany v zmysle\npríslušných ustanovení Civilného sporového poriadku žalovanými, ktorí okrem námietok vznesených\nproti znaleckému posudku nepredložili „podľa nich správne výpočty jednotlivých nárokov uplatňovaných\nžalobou\" ... Znalkyňu Ing. I. N. z odboru ekonómia a manažment, odvetvie personalistika pribral do\nkonania súd prvej inštancie uznesením č. k. 6C/126/2001-603 z 19. mája 2015 ... žalovaný ... predniesol\nvýhrady k znaleckému posudku č. X/XXXX na pojednávaní pred Okresným súdom Rimavská Sobota\ndňa 30. mája 2017 ... Pri výsluchu na pojednávaní dňa 30.05.2017 znalkyňa uznala námietky žalovaných\no nesprávnom výpočte priemerného zárobku žalobcu a oznámila, že by v tom smere vedela opraviť\nsvoj znalecký posudok, ale súd prvej inštancie napriek výslovnému návrhu žalovaného predneseného\nna pojednávaní dňa 24.10.2017, aby súd požiadal znalkyňu o opravu znaleckého posudku, nenariadil\nznalkyni Ing. I. N. vykonať opravu znaleckého posudku v zmysle námietok žalovaných a vo veci\nrozhodol napadnutým rozsudkom zo 14.11.2017 ... Novoty v odvolacom konaní sú podľa § 366 Civilného\nsporového poriadku prípustné len v taxatívne vymedzených prípadoch. Súkromný znalecký posudok\nIng. I. N. č. X/XXXX vypracovaný na žiadosť žalobcu a predložený až v odvolacom konaní považuje\nodvolací súd za novotu prípustnú podľa § 366 písm. c) Civilného sporového poriadku z dôvodu vadného\nprocesného postupu súdu prvej inštancie pri dokazovaní spočívajúcom v tom, že i keď znalkyni Ing. I.\nN. uznesením č. k. 6C/126/2001-603 z 19. mája 2015 uložil znaleckú úlohu vykonať správny výpočet\nnárokov žalobcu na náhradu straty na zárobku počas práceneschopnosti a náhrady za stratu na\nzárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite za konkrétne obdobie, po výsluchu\nznalkyne na pojednávaní dňa 30. mája 2017, kedy znalkyňa uznala, že výpočet priemerného zárobku\npoškodeného žalobcu vo vypracovanom písomnom znaleckom posudku nie je správny, netrval na\noprave alebo doplnení znaleckého posudku, teda na splnení uloženej znaleckej úlohy. Opravu alebo\ndoplnenie znaleckého posudku mal súd prvej inštancie v zmysle pôvodnej znaleckej úlohy nariadiť aj\nbez návrhu strán sporu, preto je nepodstatné, či na pojednávaní dňa 24. októbra 2017 predniesli strany\nsporu návrhy na doplnenie dokazovania alebo nie. Obaja pôvodne žalovaní súdu navrhli dať vypracovať\nopravu znaleckého posudku ... Žalovaný mal k dispozícii prepracovaný súkromný znalecký posudok Ing.\nI. N., napriek tomu v priebehu celého odvolacieho konania konkrétne námietky voči výpočtom znalkyne k\nnárokom žalobcu nevzniesol. Odvolací súd vzhľadom na chýbajúcu doložku v tomto znaleckom posudku\no tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku podľa § 209\nods. 2 Civilného sporového poriadku, považoval tento znalecký posudok o výške nárokov žalobcu za\nlistinný dôkaz nespochybnený žalovaným zákonom prípustnými prostriedkami procesnej obrany (za\nznalecký posudok ho odvolací súd v texte označuje len z dôvodu, aby bolo zrejmé každému, o aký\ndokument ide) ... Žalovaným navrhnuté ďalšie dokazovanie znaleckým posudkom na výpočet náhrady\nza stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti a po skončení pracovnej neschopnosti za obdobie\nod 17.07.1999 do 31.08.2004 odvolací súd nenariadil považujúc ho za nepotrebné a nehospodárne, keď\nžalobcom predložené dôkazy relevantným spôsobom žalovaným vyvrátené neboli a za ďalšie obdobie\npo 01.09.2004 nepovažoval taký dôkaz za potrebný, keď základ nároku na náhradu za stratu na zárobku\n\npo skončení pracovnej neschopnosti alebo invalidite za nasledujúce obdobie od 01.09.2004 preukázaný\nnebol.» (body 7. až 13 a 48.2 odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia).\n11.1. Podľa názoru najvyššieho súdu odvolací súd nijako pri doplnení znaleckého dôkazu (znaleckého\nposudku č. X/XXXX) v priebehu odvolacieho konania procesne nepochybil, čo úplným spôsobom\nvysvetlil vo svojich vyššie uvedených dôvodoch, na ktoré poukazuje aj dovolací súd. Je teda zrejmé, že\nv prípade listinného dôkazu realizovaného v priebehu odvolacieho konania s poukazom na ustanovenie\n§ 366 písm. c) CSP nešlo/nemohlo ísť o neprípustnú novotu.\n12. Žalovaný tiež namietal, že sa odvolací súd nedostatočné vysporiadal so znaleckým posudkom\nIng. S. Y. č. X/XXXX a jeho svedeckou výpoveďou z hlavného pojednávania. Rovnako tak neodôvodnil\n(nedostatok dôvodov), prečo neskúmal mieru zavinenia samotného Poľovného spolku S. a mieru\nspoluzavinenia poškodeného, „nie je potom zrejmé, na základe čoho krajský súd dospel k vyhodnoteniu,\nže výučným vinníkom vzniknutej škody žalobcovi je dovolateľ\". V ďalšom texte dovolania opakovane\npoukazoval na spoluzavinenie žalobcu a Poľovného spolku S., analyzoval otázku príčinnej súvislosti,\nreťazenie súvislosti, či časovú os nehodového deja. Opakovane uviedol, že v konaní bolo preukázané,\nže na vzniku škodového následku mal svoj podiel aj samotný žalobca.\n13. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch\njasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať\nnajdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie\ntýchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý\nproces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).\n14. Rovnako, podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný\nsúd\") riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava\") vyžaduje, aby sa súd jasným, právne\nkorektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,\nktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou\nvšeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie\nzaložil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky\nrozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení\nv žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie\npovažovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení\nkoherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver.\nSúčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené\nv rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú\n(ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I.\nÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).\n15. Najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry\nESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie\nspravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý\nproces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom\npráva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa\nzaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami\nstrany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane\ndruhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným\nspôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci\nvyužitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá\ni prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n16. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a\npresvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu.\n16.1. Z ustanovenia § 387 ods. 3 CSP vyplýva, že odvolací súd sa v odôvodnení rozhodnutia musí\nzaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s\n\nnimi v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení\nvysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.\n16.2. Podľa § 393 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah\nnapadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v\nodvolacom konaní, prípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich\nvyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu\nprax; ustanovenia § 387 ods. 2 a 3 tým nie sú dotknuté. Odôvodnenie rozhodnutia senátu obsahuje aj\npomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté.\n17. Prvostupňový súd v ostatnom rozsudku ustálil spoluzavinenie žalobcu na vzniknutej škode na tom\nzáklade, že žalobca predčasne opustil svoje stanovisko pri nočnej poľovačke, patrične o sebe nedal\nvedieť a nedodržal zaužívané poľovnícke zvyky v zmysle § 2 ods. 2 a § 5 výnosu MP SR č. 46/1994. I\nkeď sa výslovne nejednalo o nočnú poľovačku na diviačiu zver, ale ak sa poľovníci účastní na poľovačke\ndohodli, že poľovačku ukončia o 22.00 hod., kedy už bola tma, bolo zodpovednosťou každého poľovníka,\naby bol videný ostatnými poľovníkmi. Žalobca namiesto svietidla použil iba zvukový signál (pískanie),\naby dal ostatným poľovníkom najavo svoju prítomnosť a tento spôsob bol nedostatočný. Zavinenie na\nvzniknutej škode podľa názoru súdu prvej inštancie nesie aj Poľovnícky spolok „S.\" N., ktorého členovia\nsa zúčastnili tejto poľovačky a to tým, že nevenoval zvýšenú pozornosť pri určení presných miest,\nkde sa môžu poľovníci pohybovať. Žalovaný sa podľa názoru súdu prvej inštancie čiastočne zbavil\nzodpovednosti za vzniknutú škodu v rozsahu 1/2, keď miera spoluzavinenia žalobcu na vzniknutej škode\npodľa § 441 OZ bola 1/4 a v 1/4 zodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi poľovnícky spolok. Nároky\nuplatnené voči žalovanému boli podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie dôvodné iba v 1/2.\n18. Odvolací súd, ktorý vo veci na pojednávaní doplnil dokazovanie dospel na rozdiel od záverov\nprvostupňového súdu k názoru, že k spoluzavineniu žalobcu, ani Poľovníckeho spolku nedošlo a za\nškodu v plnom rozsahu zodpovedá (iba) žalovaný. Skutkový a právny stav, z ktorého vychádzal odvolací\nsúd sa odvíjal od udalosti, ktorá sa stala 16. júla 1999 počas poľovačky, ktorej sa zúčastnili žalobca\naj žalovaný, kedy žalovaný mysliac si, že strieľa na zver, vystrelil na žalobcu a strelným poranením\nmu spôsobil poškodenie zdravia. Žalovaný bol za uvedený skutok odsúdený trestným rozsudkom pre\ntrestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 TZ. Skutok bol v trestnom rozsudku opísaný\ntak, že „dňa 16.07.1999 vo večerných hodinách okolo 21.30 hod. počas spoločnej poľovačky v katastri\nobce N. bez toho, aby sa náležite presvedčil na čo strieľa, vystrelil žalovaný zo svojej guľobrokovej\nkozlice, ktorú mal v legálnej držbe, pričom zasiahol M. O., ktorý vychádzal z poľa na cestu a spôsobil\nmu strelné poranenie (nasleduje popis zranenia) ... pričom ako poľovník porušil ustanovenie § 2\nods. 1 písm. a) Jednotného poľovníckeho a disciplinárneho poriadku vydaného výnosom Ministerstva\npôdohospodárstva SR č. 46/1994-100 zo dňa 29.03.1994\". Podľa odôvodnenia trestného rozsudku sa\nobžalovaný A. V. ku skutku doznal v plnom rozsahu a na svoju obhajobu uviedol len toľko, že si nevie\nvysvetliť, čo robil poškodený na mieste, kde ho zasiahol. „V trestnom konaní bolo súdu známe, že\npoškodený M. O. opustil stanovisko skôr, než bolo medzi poľovníkmi dohodnuté, pričom dal dostatočne\nnajavo svoj úmysel, napriek tomu v dôvodoch odsudzujúceho rozsudku sudca konštatoval, že zákonné\npovinnosti poľovníka porušil žalovaný v tom smere, že nelovil iba bezpečne rozoznanú zver\". Žalovaný\nvypovedal pred vyšetrovateľom Okresného úradu vyšetrovania policajného zboru SR Rimavská Sobota\ndňa 27.10.1999 o skutku tak, že voľným okom cez okuliare zahliadol postavu podobnú diviaka a v\npozorovacom ďalekohľade bez okuliarov sa mu javilo, že vidí diviaka o váhe asi 80 až 100 kg. Žiaden\niný zvuk okrem šuchotu ako keď ide diviak v tráve nepočul, preto na pozorovaný objekt vystrelil a potom\nzapočul výkrik človeka, kedy si uvedomil, že zasiahol človeka, v ktorom po príchode na miesto zranenia\nspoznal žalobcu. Ďalej odvolací súd odcitoval § 2 ods. 1 písm. a) výnosu Ministerstva pôdohospodárstva\nSlovenskej republiky č. 46/1994-100, ktorý tvoril súčasť trestného spisu a ktoré znie: kto je oprávnený\nloviť zver (ďalej len „poľovník\") môže ju loviť, ak zver bezpečne rozoznal (body 23 a 23.1 odôvodnenia\nodvolacieho rozhodnutia).\n18.1. Odvolací súd následne poukázal na súdnu prax podľa ktorej civilný súd nie je viazaný\nrozhodnutím trestných súdov ohľadne miery spoluzavinenia poškodeného a škodcu na vzniku škody\n(rozhodnutia NS ČR 25Cdo/562/99, 25Cdo/818/2004 a NS SR 3Cdo/66/2018 a 3Cdo/223/2016), citoval\nustanovenia § 441 OZ a § 415 OZ, ktoré všeobecne interpretoval a ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný v\nobčianskoprávnom konaní tvrdil, že aj žalobca porušil Jednotný poľovnícky a disciplinárny poriadok, keď\nopustil svoje stanovište pred dohodnutým časom 22.00 hod. a nedal o svojom pohybe vedieť svetelným\nsignálom, «v trestnom aj civilnom konaní bolo preukázané, že žalobca skutočne pred dohodnutým\nčasom, keď sa začalo stmievať, opustil svoje stanovište a vyšiel z porastu na cestu, kde došlo k jeho\n\nzraneniu, ale tiež to, že o svojom pohybe dal vedieť zvukovým znamením (pískaním), čo zaregistroval\npes, v spoločnosti ktorého žalovaný lovil. Vyplýva to zo zápisnice o výsluchu žalovaného pred Okresným\núradom vyšetrovania Policajného zboru SR v Rimavskej Sobote dňa 27.10.1999, kde žalovaný uviedol:\n„tak ako som čakal a stál, tak smerom na Číž tak asi vo vzdialenosti možno 70 m pri takom strome vŕba na ľavej strane krajnice, tesne pri tomto strome som voľným okom cez okuliare zahliadol postavu\npodobnú diviaka. Pozrel som sa na to v pozorovacom ďalekohľade bez okuliarov a videl som tesne\npri tom strome na ľavej krajnice akoby stál proti mne diviak o váhe asi 80 - 100 kg. Videl som obrysy\nhlavy a postavy ako keby bol otočený smerom ku mne. Pes ma začal ťahať, tak som ho ukľudnil. Choval\nsa ako keby zbadal diviaka. Ukľudnil som psa a opätovne sa pozrel do ďalekohľadu bez okuliarov a\nznovu som videl tú istú postavu diviaka v tej istej polohe. Toto sa mohlo odohrať, že som sa dvakrát\npozrel asi za 15 až 20 sekúnd. Počul som len taký šuchot ako keď ide diviak v tráve. Žiadny iný zvuk\nsom nepočul, nezaregistroval. Aj ja, aj pes sme si zbystrili pozornosť na taký šuchot. Potom, ako som\nsa aj druhýkrát presvedčil, že je to postava diviaka, tak som stál, zodvihol pušku, zamieril, zase bez\nokuliarov cez puškohľad namieril, videl som formu diviaka a vystrelil na neho medzi uši na hlavu. Ako\nsom vystrelil, videl, že padol a hneď na to som započul výkrik jaj, jaj. Vtedy som si uvedomil, že zasiahol\nčloveka\" (body 26.1, 28. až 33.1 odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia).\n18.2. Najvyšší súd už na tomto mieste upozorňuje na rozporné tvrdenie odvolacieho súdu, že pes\nžalovaného zaregistroval pískanie žalobcu, hoci toto z odvolacím súdom citovanej zápisnice z 27.\noktóbra 1999 nevyplýva (tam je iba uvedené „Choval sa ako keby zbadal diviaka\", pozn.). V ďalšom\nodvolací súd už iba všeobecne poukázal na dve súdne rozhodnutia (1Cz/59/90 a 2MCdo/1/2007) o\nustaľovaní spoluzavinenia a uzavrel, že „že medzi porušením poľovníckych obyčají žalobcom a škodou\nna jeho zdraví nie je príčinná súvislosť. Jedinou príčinou vzniku škody na strane žalobcu bolo, že\nžalovaný bez toho, aby sa presvedčil na čo strieľa, vystrelil na objekt, ktorý považoval za diviačiu zver.\nKeby sa žalovaný náležitým spôsobom presvedčil o tom, čo vidí voľným okom alebo v puškohľade a\nrozoznal by v pohybujúcom sa objekte človeka, nebol by na žalobcu vystrelil a ku škode by nedošlo.\nTrestný čin ublíženia na zdraví bol kvalifikovaný ako nedbanlivostný, keďže úmysel žalovaného postreliť\nžalobcu v trestnom konaní preukázaný nebol. Za škodu vzniknutú žalobcovi preto zodpovedá výlučne\nžalovaný podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za\nškodu, ktorú spôsobil prerušením právnej povinnosti.\"\n19. Najvyšší súd v zhode s tvrdením žalovaného uvádza, že odvolací súd primerane dostatočným\nspôsobom nevysvetlil, prečo v okolnostiach posudzovanej veci neprichádza do úvahy prípadné\nspoluzavinenie žalobcu a Poľovníckeho spolku a to o to viac, že prvostupňový súd ich zodpovednosť/\nzavinenie na škodovej udalosti zistil. Na uvedenom v konečnom dôsledku nič nemení ani skutočnosť,\nže prvostupňový súd pri určení spoluzavinenia oprel svoje závery (aj) o znalecký posudok Ing. S. Y.,\nhoci určenie spolu(zavinenia) nie je otázkou znaleckou, ale právnou. Strohý záver odvolacieho súdu,\nže jedinou príčinou vzniku škody na strane žalobcu bolo, že žalovaný bez toho, aby sa presvedčil na\nčo strieľa, vystrelil na objekt, ktorý považoval za diviačiu zver je takto pre tento čas - vychádzajúc z\nobsahu spisu a dôvodov rozhodnutí nižších súdov - predčasný a tým aj nedostatočne preskúmateľný.\nOdvolací súd mohol prípadne dospieť k jeho nosným právnym záverom (že jedinou príčinou vzniku\nškody na strane žalobcu bolo, že žalovaný bez toho, aby sa presvedčil na čo strieľa, vystrelil na objekt,\nktorý považoval za diviačiu zver), ale iba vtedy, ak by vyvrátil v konaní predtým zistené a konkrétne\nodôvodnené závery, že žalobca a Poľovnícky spolok tiež porušili ich všeobecnú prevenčnú povinnosť\nresp. škoda bola spôsobená aj zavinením poškodeného, či spoluzodpovednosťou Poľovníckeho spolku.\nV tomto ohľade odvolací súd uviedol iba jediný v texte si odporujúci argument, že pes žalovaného\nzaregistroval pískanie žalobcu (pozri body 18.1. a 18.2.).\n19.1. Ak by trestný čin ublíženia na zdraví bol v okolnostiach posudzovanej veci úmyselný, potom by\nprípadné nedbanlivostné porušenia zo strany žalobcu, či Poľovného spolku mohli byť skutočne tak\nzanedbateľné, že by sa na pre účely prípadného spoluzavinenia nemuselo prihliadať. V danej veci bol\nvšak trestný čin kvalifikovaný ako nedbanlivostný a v posudzovanom trestnom skutku sa vychádzalo\nz toho, že žalovaný ako poľovník porušil ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a) Jednotného poľovníckeho a\ndisciplinárneho poriadku vydaného výnosom Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 46/1994-100 zo dňa\n29. marca 1994. V takomto prípade pri posudzovaní k veci sa vzťahujúcej škodnej udalosti nemohlo byť\nbez akéhokoľvek významu (čo tvrdí odvolací súd) prípadné porušenia toho istého predpisu, či záväzných\npravidiel zo strany žalobcu, či Poľovníckeho spolku; ak áno potom to musí odvolací súd náležite vysvetliť\n(pozri body 53. až 55. odôvodnenia prvostupňového rozsudku).\n20. Na základe vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je\nnedostatočne odôvodnené (nepreskúmateľné), čím došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý\n\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Preto dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v\npožadovanom rozsahu jeho výrokov II. až VII. zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie\n(§ 450 CSP).\n21. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453\nods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,\nsúd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).\n22. Keďže dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti bolo zrušené z\nprocesných dôvodov, nepovažoval dovolací súd za potrebné vyporiadať sa s dôvodmi prípustnosti\ndovolania žalovaného v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP (bod 4.2.).\n23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17Co/42/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}