{"guid": "16ff7c51-ca1b-4e8d-a39b-b4c113d30049:ea97da04-9158-4800-af55-d30ef0c7b84c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6721202599.2", "spisova_znacka": "5Obdo/35/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/35/2023 z 30. 7. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2024, sp. zn. 5Obdo/35/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:6721202599.2", "identifikacne_cislo": "6721202599", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Andrea Moravčíková PhD.", "sudca_id": 240, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-andrea-moravcikova-phd-240", "datum_vydania": "2024-07-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-371", "nazov": "§ 371 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-371", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-373.odsek-4", "nazov": "§ 373 ods. 4 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-373.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-373"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/176/#paragraf-16", "nazov": "§ 16 zákona č. 176/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/176/#paragraf-16", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/176-2004/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/176/#paragraf-5.odsek-8", "nazov": "§ 5 ods. 8 zákona č. 176/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/176/#paragraf-5.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/176-2004/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/176/#paragraf-5.odsek-9", "nazov": "§ 5 ods. 9 zákona č. 176/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/176/#paragraf-5.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/176-2004/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/176/#paragraf-12.odsek-3", "nazov": "§ 12 ods. 3 zákona č. 176/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/176/#paragraf-12.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/176-2004/paragraf-12"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-371", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-366", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-373", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/2004/176#paragraf-16", "/SK/ZZ/2004/176#paragraf-5", "/SK/ZZ/2004/176#paragraf-12"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ea97da04-9158-4800-af55-d30ef0c7b84c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6721202599.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6721202599.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6721202599.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Obdo/35/2023\n6721202599\n30. 07. 2024\nJUDr. Andrea Moravčíková\nECLI:SK:NSSR:2024:6721202599.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Ivany Nemčekovej\na JUDr. Lenky Praženkovej, v spore žalobcu Technická univerzita vo Zvolene, Zvolen,\nUl. T. G. Masaryka 24, IČO: 00 397 440, zastúpeného advokátom\nJUDr. Miroslavom Abelovským, Zvolen, Tehelná 189, proti žalovanému J. P.,\nnar. XX.X.XXXX, B., T. XXX/X,. podnikajúci pod obchodným menom\nJán Belička - BELSPOL, Sliač, Hronská 1037/27, IČO: 14 444 275, zastúpenému AK Dlhopolec, s.r.o.,\nZvolen, Námestie SNP 27, IČO: 36 867 306, o určenie neplatnosti prevodu majetku, vedenom na\nOkresnom súde Zvolen pod sp. zn. 15Cb/8/2021, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nBanskej Bystrici zo 14. septembra 2022, č. k. 43Cob/45/2023-583, takto\nrozhodol:\nDovolanie žalobcu z a m i e t a .\nŽalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj ako „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa\n22.2.2022, č.k. 15Cb/8/2021-219 v prvom výroku žalobu zamietol, druhým výrokom určil, že žalovaný\nmá nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.\n2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že žalobca žiadal určiť, že prevod vlastníckeho práva k\nnehnuteľnosti - pozemku parcela Q. evidovaná na mape určeného operátu parc. č. XXX, druh pozemku\nostatné plochy o výmere 4945 m2, nachádzajúce sa v kat. úz. X., obci T., okres O., zapísaného na OÚ\nZvolen, katastrálny odbor, evidovaného na liste vlastníctva\nč. XXX, na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 29.1.2021 medzi Technickou univerzitou\nvo Zvolene ako predávajúcim a Jánom Beličkom - BELSPOL ako kupujúcim je neplatný.\n3. Súd prvej inštancie konštatoval, že celý proces nakladania s majetkom verejnoprávnych inštitúcií bol\ndodržaný a v podstate tento nebol žalobcom ani žalovaným namietaný, formálne podmienky predaja\nnepotrebného majetku splnené boli. Taktiež bola dodržaná primeraná cena, vychádzajúca zo všeobecnej\nhodnoty majetku podľa osobitného predpisu, pričom znalecký posudok z 11.11.2019 stanovil všeobecnú\nhodnotu majetku, ktorý verejnoprávna inštitúcia mala záujem previesť ako nepotrebný nehnuteľný\nmajetok. K výške primeranej ceny sa vyjadrovali\ntak akademický senát, ako aj správna rada a rektor. Mali vedomosť o výške ceny a nehnuteľnosť\nsa nachádzala v blízkosti sídla žalobcu, preto pokiaľ by boli pochybnosti o neprimeranosti, prípadne\npodhodnotenej výške všeobecnej hodnoty, nič nebránilo žalobcovi ako objednávateľovi dať si vyhotoviť\nďalší znalecký posudok, ktorým by mohol obe ceny porovnať.\n\n4. Ďalej uviedol, že žalobcovi nič nebránilo zistiť si cenu obdobných pozemkov v danej lokalite\nv uvedenom čase, pričom pokiaľ žalobca takto nepostupoval a v uvedenom období nemal žiadne\npochybnosti o stanovení primeranej ceny znalcom, nie je možné, aby následne\npo podpísaní kúpnej zmluvy a po podaní návrhu na vklad, poukazoval na „indície“, ktoré bližšie\nnekonkretizoval a v dôsledku ktorých až koncom apríla 2021 a v máji 2021 požiadal ďalších dvoch\nznalcov o určenie všeobecnej hodnoty nepotrebného nehnuteľného majetku, ktorý\nuž bol prevedený na základe platne uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 29.1.2021. Teda v čase, keď\nzadával požiadavky na ďalších dvoch znalcov, už žalobca nebol vlastníkom spornej nehnuteľnosti. To,\nže následne došlo zo strany žalobcu k spochybňovaniu primeranosti ceny predmetu prevodu, nemôže\nbyť podľa súdu prvej inštancie dôvodom pre neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená v súlade s\nustanoveniami zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií. Na základe týchto skutočností\nsúd žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n5. O odvolaní žalobcu rozhodol prvotne Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“)\nuznesením č. k. 43Cob/53/2022-264 zo dňa 30.6.2022, ktorým v prvom výroku odvolanie žalobcu\nodmietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Odvolací\nsúd mal za to, že podanie (odvolanie) bolo z elektronickej schránky právneho zástupcu doručené súdu\nbez kvalifikovanej autorizácie týmto právnym zástupcom, neobsahovalo základnú náležitosť podania\npodľa § 127 ods. 1 písm. e/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), a preto\nho postupom podľa § 386 písm. d/ CSP odmietol.\nO dovolaní žalobcu rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) uznesením sp.\nzn. 5Obdo/38/2022 zo dňa 18.4.2023 tak, že rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 450 CSP).\nDovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd zaťažil konanie vadou zmätočnosti uvedenou v\nustanovení § 420 písm. f/ CSP, čím v dôsledku svojho nesprávneho procesného postupu znemožnil\nžalovanému v realizácii jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva\nna spravodlivý proces.\n6. V novom rozhodnutí odvolací súd rozsudkom č. k. 43Cob/53/2022-583 zo dňa 14.9.2023, v prvom\nvýroku potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Druhým výrokom návrh žalobcu\nzo dňa 21.8.2023 na zmenu žaloby nepripustil a posledným výrokom priznal žalovanému voči žalobcovi\nnárok na náhradu trov odvolacieho konanie v rozsahu 100%.\n7. Uviedol, že súd prvej inštancie sa správne zameral na preskúmanie tvrdenia žalobcu,\nči v procese uzatvárania kúpnej zmluvy došlo k porušeniu zákona o nakladaní s majetkom\nverejnoprávnych inštitúcií v tom zmysle, či cena dohodnutá nebola cenou primeranou.\nOdvolací súd poukázal na to, že žalobca v žalobe uviedol, že kúpna cena bola určená na základe\nznaleckého posudku č. 340/2019 vyhotoveného Ing. Pražmom, ktorý bol vypracovaný na základe\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR o stanovení všeobecnej hodnoty majetku č. XXX/XXXX, v\nznení vyhlášky 213/2017 Z. z., ktorá bola poslednou novelou vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty\nmajetku. Vzhľadom na uvedené mal odvolací súd za to, že určenie ceny nehnuteľnosti bolo vykonané\nna základe určenia všeobecnej hodnoty majetku, ktoré zodpovedalo postupu, ktorý zákon o nakladaní\ns majetkom verejnoprávnych inštitúcií považuje za podmienku toho, aby cena bola určená ako cena\nprimeraná.\n8. Odvolací súd konštatoval, že v prípade konkurencie viacerých znaleckých posudkov, nemôže súd\nurobiť „priemer“ cien, ktoré znalecké posudky ustanovujú, a taktiež nemôže rozhodnúť o tom, ktorý z\nposudkov bol vypracovaný v súlade s vyhláškou o stanovení všeobecnej hodnoty majetku na základe\npredpokladu, že „dva je viac ako jeden“, a teda povedať, že pokiaľ\nv dvoch znaleckých posudkoch bola určená iná všeobecná hodnota majetku, tá je nevyhnutne správna,\npretože väčšie množstvo znaleckých posudkov určilo cenu inú, než bol pôvodne predložený jeden\nznalecký posudok.\n9. Zdôraznil, že na to, aby mohol žalobca spochybniť závery znalca v znaleckom posudku, musel by\npredložiť kontrolný znalecký posudok, ktorý by nebol zameraný na nové určenie kúpnej ceny, ale z\nktorého by vyplývalo pochybenie znalca Ing. Pražmu pri stanovovaní kúpnej ceny\n\nv tom zmysle, že by ju určil v rozpore s Vyhláškou o stanovení všeobecnej hodnoty majetku účinnej ku\ndňu vyhotovenia znaleckého posudku, čo však z dokazovania nevyplynulo.\nZa správny vyhodnotil názor súdu prvej inštancie, ktorý neprihliadol na to, že po uzavretí kúpnej zmluvy\nsíce boli vypracované dva nové znalecké posudky (v ktorých znalci tiež údajne postupom podľa Vyhlášky\no stanovení všeobecnej hodnoty majetku určili cenu odlišnú od znaleckého posudku, ktorý bol základom\npre uzavretie kúpnej ceny), avšak ani z jedného nevyplývalo,\nako konkrétne Ing. Pražma pochybil a v čom postupoval v rozpore s Vyhláškou pri určení všeobecnej\nhodnoty nehnuteľnosti. Z ostatných dvoch znaleckých posudkov teda nevyplynulo,\nže Ing. Pražma určil všeobecnú hodnotu majetku (VHMJ) nesprávne, na základe čoho bola cena\nvyhlásená vo verejnej obchodnej súťaži cenou neprimeranou. Žalobca v konaní doposiaľ neuviedol\nžiadne tvrdenie, z ktorého by vyplývalo, čím konkrétne bola znalcom Ing. Pražmom porušená vyhláška\npri určení VHMJ. Vzhľadom na uvedené mal odvolací súd za to, že kúpna zmluva bola uzavretá riadne, s\ncenou určenou na základe VHMJ vyplývajúcou zo znaleckého posudku, takže žalobca neporušil zákon\no nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a cena určená na základe posudku Ing. Pražmu\nnespôsobila neplatnosť kúpnej zmluvy.\n10. Za zásadné tiež považoval, že zo znaleckých posudkov vyplynulo, že znalci určili všeobecnú hodnotu\nprevádzaného pozemku vo vyššej sume z dôvodu, že vychádzali\nz inej východiskovej hodnoty pre pozemok v lokalite katastrálneho územia T., pričom\nani jeden zo znaleckých posudkov neodôvodnil, z akého dôvodu by bol postup Ing. Pražmu\npri určení východiskovej hodnoty pre pozemok v lokalite katastrálneho územia T. určený nesprávne. Zo\nznaleckých posudkov Ing. Bartkoviča a Ing. Pastieroviča vyplývalo, že tieto určovali cenu nehnuteľností\nv katastrálnom území T. na základe východiskovej hodnoty odvodenej od toho, že nehnuteľnosť patrí\ndo spádovej oblasti okresného mesta Zvolen, použijúc tak vyšší koeficient. Pokiaľ však zo znaleckých\nposudkov nevyplynulo porušenie postupu\npri určení VHMJ prevádzanej nehnuteľnosti umiestnenej v lokalite mesta Sliač, nemožno podľa\nodvolacieho súdu dospieť k záveru, že Vyhláška o stanovení všeobecnej hodnoty majetku bola\nporušená, a že cena v prvom znaleckom posudku bola určená v rozpore s vyhláškou.\nOdvolací súd mal za to, že pokiaľ žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že cena určená znalcom bola\nurčená v rozpore s vyhláškou, bol správny záver súdu prvej inštancie, že v procese uzatvárania kúpnej\nzmluvy na prevode nehnuteľnosti nedošlo k porušeniu zákona o nakladaní\ns majetkom verejnoprávnych inštitúcií.\n11. Okrem toho, že odvolací súd sa nestotožnil s presvedčením žalobcu, že VHMJ určená prvým\nznaleckým posudkom bola neadekvátna už v čase uzavretia, tak uviedol, že na určenie trhovej ceny\nnehnuteľnosti vplýva aj plynutie času, a preto nie je vylúčené, že by znalecký posudok vypracovaný k\ndátumu 5.11.2019 (opätovne znalcom potvrdený vyjadrením\nzo dňa 16.6.2020) dospel k inej všeobecnej hodnote majetku ako znalecký posudok vypracovaný ku\ndňu 26.4.2021 alebo 23.5.2021. Odvolací súd zdôraznil, že sám žalobca poukazoval na to,\nže cena určená znaleckým posudkom zo dňa 11.11.2019 nebola adekvátna v čase uzavretia kúpnej\nzmluvy, avšak opäť uvedené dokladoval iba tým, že predložil dva znalecké posudky vypracované na\nzáklade iného kritéria určenia všeobecnej hodnoty majetku, a teda\nani z nich nie je možné určiť, akým spôsobom mohol vplyv plynutia času ovplyvniť určenie všeobecnej\nhodnoty majetku pri takom postupe, aký zvolil znalec Ing. Pražma\n(VHMJ pre nehnuteľnosti v katastri mesta T.). Uzavrel, stotožňujúc sa so záverom súdu prvej inštancie,\nže dôvodom, že v konaní nebolo preukázané porušenie postupu pri prevode majetku verejnoprávnej\ninštitúcie, nebola skutočnosť, že nové znalecké posudky boli vypracované\npo uzavretí kúpnej zmluvy, ale dôvod bol ten, že z týchto znaleckých posudkov nevyplýva porušenie\npostupu podľa vyhlášky, na základe ktorej sa určuje všeobecná hodnota majetku, a teda nebolo\npreukázané, že by cena dohodnutá medzi kupujúcim a predávajúcim nebola cenou primeranou.\n12. Ohľadom žalobcovho nesúhlasu s úvahami súdu prvej inštancie, ktorým poukazoval,\nže predaj bol schvaľovaný viacerými orgánmi žalobcu, pričom žiaden z orgánov nenamietal výšku\nstanovenú v posudku Ing. Pražmu, odvolací súd uviedol, že táto argumentácia súdu mala svoju váhu z\ndôvodu, že vyhodnotenie súladu prevodu nehnuteľností so zákonom určeným postupom muselo zahŕňať\naj posúdenie toho, či náležitosti kúpnej zmluvy boli riadne schválené v rámci inštitucionalizovaného\nprocesu schvaľovania v rámci univerzity. Za nedôvodné vyhodnotil námietky smerujúce k vzťahu rektora\na zamestnancov zabezpečujúcich priebeh verejných obchodných súťaží. Súd bol povinný skúmať, či\nnámietka žalobcu, že cena nebola určená spôsobom súladným so zákonom, je alebo nie je dôvodná,\n\na keďže žalobca nepreukázal, že by sa znalec Ing. Pražma dopustil pri určení všeobecnej hodnoty\nprevádzanej nehnuteľnosti porušenia vyhlášky, nebolo možné dospieť k záveru, že cena primeraná\nnebola.\n13. Odvolací súd súhlasil s názorom žalobcu, že prípadné preukázanie nesprávneho určenia kúpnej\nceny znaleckými posudkami vyhotovenými po uzavretí kúpnej zmluvy je prípustné, inak by nebolo možné\nspätne preukázať ne/primeranosť ceny a priečilo by sa to ust. § 16 zákona\nč. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady\nSR č. 259/1993 Z. z. o slovenskej lesníckej komore v znení zákona\nč. 464/2002 Z. z. (ďalej len zákon o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií alebo zákon č.\n176/2004 Z.Z.), ktoré umožňuje verejnoprávnej inštitúcii v lehote 6 mesiacov\nod porušenia zákona spätne preveriť, či cena dohodnutá pri prevode jej majetku bola alebo nebola\ncenou primeranou. Dôkazné bremeno ohľadom porušenia povinností pri určovaní primeranosti ceny\nvšak ležalo na žalobcovi, ktoré neuniesol. Znalecké posudky, ktoré predložil, síce uvádzali odlišnú\nhodnotu nehnuteľnosti, ale z dôvodu jej zaradenia do okolia mesta Zvolen, nepreukazovali však, že by\nurčenie hodnoty na základe VHMJ mesto Sliač bolo v rozpore\ns vyhláškou pre nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza v katastri mesta T.. Odvolací súd mal za to,\nže súd prvej inštancie sa správne sústredil na preskúmanie postupu v súlade s ustanoveniami zákona\no nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií.\n14. Ako nesprávne vyhodnotil konštatovanie súdu prvej inštancie (bod 16.3), že žalobca\nuž nebol vlastníkom nehnuteľnosti v čase, kedy zadával nové požiadavky na znalcov, avšak toto\nkonštatovanie nemalo vplyv na vecnú správnosť záverov súdu prvej inštancie. Iba nad rámec úvah\nokresného súdu odvolací súd vo vzťahu k námietke žalobcu (že zrejme uniklo pozornosti súdu, že k\npovoleniu vkladu vlastníckeho práva doposiaľ nedošlo) uviedol, že práve z uvedeného dôvodu okresný\nsúd žalobe o určenie neplatnosti prevodu nehnuteľnosti vyhovieť nemohol.\n15. Ďalej uviedol, že pokiaľ sa žalobca domáhal rozhodnutia o svojej žalobe v zmysle\nust. § 137 ods. c) OSP (pozn. súdu správne malo byť „CSP“), ako to uviedol aj okresný súd, toto\nustanovenie nebolo uvedené správne, pretože v danom prípade sa nedomáhal určenia, či je alebo nie\nje vlastníkom veci, keďže skutočnosť, že k zavkladovaniu vlastníckeho práva nedošlo\nku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie, nebolo sporné, že ku dňu podania žaloby\naj ku dňu rozhodnutia okresného súdu bol vlastníkom žalobca, a teda žaloba o určenie vlastníckeho\npráva by nemala opodstatnenie. Žalobca sa v zmysle žalobného petitu domáhal určenia neplatnosti\nprevodu nehnuteľnosti, teda určenia právnej skutočnosti v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP. Okresný\nsúd, napriek tomu, že uviedol nesprávne označené ustanovenie § 137 písm. c) CSP, vo veci postupoval\nsprávne, pokiaľ o podanej žalobe rozhodoval, keďže žalobcovi vyplýval nárok na podanie žaloby podľa\n§ 137 písm. d) CSP z ust. § 16 zák. č. 176/2004 Z. z., ktorý mu umožňuje domáhať sa určenia právnej\nskutočnosti, ktorou je určenie neplatnosti prevodu vlastníctva. Okresný súd tak rozhodoval o žalobe,\nktorá bola vzhľadom na text petitu podaná v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP, pretože i keď žalobca\nopakovane v texte žaloby upozorňoval na neplatnosť kúpnej zmluvy, petitom sa v súlade so zák. č.\n176/2004 Z. z. domáhal určenia neplatnosti prevodu vlastníctva. Nedomáhal sa určenia neplatnosti\nkúpnej zmluvy, napriek tomu, že neplatnosťou kúpnej zmluvy v spore argumentoval (ako dôvodom pre\nurčenie neplatnosti prevodu). Žalobca prevod vlastníctva ani netvrdil, a keďže sám poukázal\nna skutočnosť, že k zavkladovaniu vlastníckeho práva v prospech žalovaného pred rozhodnutím\nokresného súdu nedošlo, a pokiaľ pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že k prevodu nehnuteľnosti\nnedošlo, keďže nebol realizovaný vklad do katastra nehnuteľností, tak vlastníkom nehnuteľnosti bol\nnaďalej žalobca. Preto nemohla byť žaloba o určenie neplatnosti prevodu nehnuteľnosti v čase\nrozhodovania okresného súdu úspešná, keďže nemôže byť neplatným prevod, ku ktorému nedošlo.\n16. Odvolací súd zároveň uviedol, že v odvolacej duplike žalovaný uviedol, že na základe Dodatku č.\n1 ku Kúpnej zmluve zo dňa 16.12.2022 (v čase po podaní odvolania) povolil katastrálny odbor vklad\nvlastníckeho práva z kúpnej zmluvy na žalovaného, čo potvrdil aj žalobca vo vyjadrení k odvolacej\nduplike. Odvolací súd k uvedenej skutočnosti prihliadať nemohol, keďže primárne je rozhodujúci stav v\nčase vyhlásenia rozsudku, a k prípadným novotám, ktoré nebolo možné uplatniť v konaní pred súdom\nprvej inštancie, je možné prihliadnuť, iba ak sú uplatnené najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu\n(§ 373 ods. 4 CSP). Vyjadrenie k odvolaniu bolo doručené do spisu dňa 9.6.2022, preto k informácii\n\no zavkladovaní prevodu nehnuteľnosti (spĺňajúcej náležitosti novoty podľa § 366 CSP) uvedenej v\nodvolacej duplike žalovaného\nzo dňa 14.7.2023 a vo vyjadrením žalobcu zo dňa 21.8.2023, odvolací súd prihliadnuť nemohol.\n17. Na záver odvolací súd uviedol, že žalobca v priebehu odvolacieho konania podaním\nzo dňa 21.8.2023 navrhol odvolaciemu súdu zmenu žaloby, keď navrhol aby určenie neplatnosti prevodu\nbolo vyslovené vo vzťahu nielen ku kúpnej zmluve, ale aj k vo vzťahu k Dodatku č. 1\nku kúpnej zmluve, prípadne aby súd určil, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti svedčí žalobcovi\na v súvislosti s tým, aby uložil žalobcovi povinnosť vrátiť žalovanému kúpnu cenu a žalovanému\npovinnosť nehnuteľnosť vypratať. Odvolací súd návrh žalobcu na zmenu žaloby doručený\nv odvolacom konaní nepripustil, keďže podľa ust. § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní\nmeniť, preto ani nepreskúmaval dôvody, ktoré viedli žalobcu k podaniu návrhu na zmenu žaloby.\n18. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ) dovolanie, prípustnosť\nktorého vyvodzoval z ust. § 420 písm. f) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces a zároveň podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP, t.j.\nže rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n19. Dovolateľ sa nestotožnil so záverom odvolacieho súdu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno\nohľadne preukázania skutkového tvrdenia o neprimeranosti kúpnej ceny pozemku dohodnutej v rámci\nkúpnej zmluvy uzavretej 29.1.2021 so žalovaným poukazujúc na to,\nže žalobca v rámci žaloby predložil dva znalecké posudky stanovujúce inú cenu pozemku, pričom\nžalovaný nevzniesol žiadne námietky, nijako nespochybnil ich správnosť ani závery v nich prijaté.\n20. Namietal, že odvolací súd žalobcovi vytýkal, že nepreukázal v akom konkrétnom ohľade pri stanovení\nvýšky VHMJ znalcom Ing. Pražmom tento pochybil, uvádzajúc, že predmetom prieskumu súdu bola\notázka absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorú je súd povinný skúmať ex offo. Uviedol, že v\nprípadoch, v ktorých súd posudzuje otázku absolútnej neplatnosti právneho úkon ex offo, nič nebráni\nsúdu vyvíjať vlastnú dôkaznú aktivitu, a teda súdu nič nebránilo\naj bez návrhu nariadiť znalecké dokazovanie, ktorého predmetom by bol prieskum správnosti záverov\nznaleckého posudku Ing. Pražmu.\n21. Vo vzťahu k vyššie uvedenému dovolateľ špecifikoval otázku, „či je súd za účelom posúdenia otázky\nabsolútnej neplatnosti právneho úkonu oprávnený/povinný nad rozsah procesného úkonu a procesnej\nobrany, realizovať dokazovanie bez návrhu“.\n22. Dovolateľ ďalej nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu, že pokiaľ k prevodu nehnuteľnosti nedošlo\n- keďže nebol realizovaný vklad prevodu do katastra nehnuteľností, v dôsledku čoho vlastníkom\nnehnuteľnosti bol naďalej žalobca, nemohla byť žaloba o určenie neplatnosti prevodu nehnuteľnosti v\nčase rozhodovanie okresného súdu úspešná.\nDovolateľ mal za to, že odvolací súd vychádzal z nesprávnej premisy, že pod pojmom „prevod“\nvlastníctva (ktorý je použitý v § 16 zákona č. 176/2004 Z. z.) mal zákonodarca na mysli\ntzv. dokonaný prevod, t. j. stav, keď už došlo na základe tohto prevodu k nadobudnutiu vlastníckeho\npráva kupujúcim, a to vkladom do katastra nehnuteľností. Tvrdil, že § 16 zákona\nč. 176/2004 Z. z. nerozlišuje, či predmetom návrhu o určenie neplatnosti prevodu majetku môže byť\nprevod nedokonaný (samotné uzavretie kúpnej zmluvy) alebo naopak len prevod dokonaný (po vklade\ndo katastra nehnuteľností).\n23. Ďalej uviedol, že nakoľko je verejnoprávna inštitúcia podľa § 16 zákona č.176/2004 Z. z. na podanie\nnávrhu o neplatnosť prevodu limitovaná 6 mesačnou lehotou plynúcou od zistenia takéhoto porušenia, v\nprípade, ak by sa o porušení zákona dozvedela skôr, ako dôjde k povoleniu vkladu vlastníckeho práva,\nby objektívne nebola schopná podať žalobu včas, pretože táto prekluzívna lehota, by uplynula ešte\npred samotným zavŕšením druhej fázy, t. j. pred dokonaním prevodu vlastníckeho práva v prospech\nžalovaného vkladom do katastra nehnuteľností.\nŽalobca mal za to, že vylúčiť možnosť napadnúť žalobou (podľa § 16 zákona č. 176/2004 Z. z.) prvú\nfázu prevodu majetku (pred vkladom do katastra), by znamenalo právnu neistotu účastníkov právneho\n\núkonu, keďže nie je možné podľa dovolateľa vopred určiť, či k dokonaniu prevodu vôbec dôjde, resp.\nkedy sa tak stane.\n24. Za problematickú považuje dovolateľ aj úvahu odvolacieho súdu, že žalobu o určenie neplatnosti\nprevodu majetku možno podať až po tom, čo k prevodu majetku dôjde\n(po vklade do katastra nehnuteľností), má za to že podľa praxe súdov a praxe katastrálnej,\nje spôsobilé na zmenu zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľností len rozhodnutie súdu o určení\nvlastníckeho práva. Poukázal na skutočnosť, že po tom, čo došlo k prevodu a ku vkladu vlastníckeho\npráva v prospech žalovaného do katastra nehnuteľností, žalobca žiadal pripustiť alternatívny petit\n(určenie vlastníctva) pre prípad, že by žaloba o určenie neplatnosti prevodu nebola spôsobilým\npodkladom pre zmenu zápisu do katastra nehnuteľností, avšak odvolací súd tento návrh vyhodnotil ako\nneprípustnú novotu.\n25. Ďalšiu otázku, ktorá podľa dovolateľa v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešenáformuloval nasledovne: „či je verejnoprávna inštitúcia oprávnená v zmysle\nust. § 16 zákona č. 176/2004 Z. z. napadnúť žalobou neplatnosť prevodu vlastníctva\n(napr. k nehnuteľnosti) pred tým, než dôjde k vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na\nzáklade zmluvy o prevode vlastníctva, resp. je takúto žalobu oprávnená podať až po tom,\nčo na základe zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti dôjde k povoleniu vkladu vlastníctva v\nprospech kupujúceho?“\n26. Na záver dovolateľ navrhol najvyššiemu súdu, aby zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie, aby žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy prvoinštančného, odvolacieho\ni dovolacieho konania v rozsahu 100 %. Zároveň navrhol,\naby najvyšší súd rozhodol o odklade vykonateľnosti a právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.\n27. K dovolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.\n28. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podal včas\nžalobca, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený\nv súlade s ust. § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP veta\npred bodkočiarkou), viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je\nprípustné, avšak nie je dôvodné a je potrebné ho zamietnuť (§ 448 CSP).\n29. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho\nsúdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom, týkajúcim\nsa jeho dôvodnosti. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti\ndovolania je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania,\nmusia byť splnené podmienky prípustnosti dovolania, vyplývajúce z ust. § 420 alebo\n§ 421 CSP, a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené\ndovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom\nuvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP.\nK námietke porušenia práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP\n30. Dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodzoval odkazom na ust. § 420 písm. f) CSP, hoci obsahom jeho\ndovolania boli v prevažujúcej časti dôvody smerujúce k naplneniu dovolacích dôvodov podľa ust. § 421\nods. 1 písm. b) CSP, potrebné je však vychádzať z obsahu dovolania\na jeho zmyslu, pričom dovolateľ v podanom dovolaní namietal aj porušenie jeho práva\nna spravodlivý proces.\n31. K tvrdenej vade zmätočnosti predpokladanej ustanovením § 420 písm. f) CSP malo dôjsť v dôsledku\ntoho, že, súdy ohľadom dvoch znaleckých posudkov vyhotovených po uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa\n29.1.2021, v skutočnostiach súvisiacich s procesom dokazovania nevyzvali žalobcu na špecifikáciu, v\nčom spočívajú nedostatky, resp. pochybenie prvého znaleckého posudku. Tiež k porušeniu práva na\nspravodlivý proces malo dôjsť tým, že súdy v prípade posudzovania absolútnej neplatnosti právneho\núkonu nevyvíjali vlastnú dôkaznú aktivitu, keďže súdu prvej inštancie nič nebránilo aj bez návrhu nariadiť\nznalecké dokazovanie.\n\n32. Aby bola daná prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP, musí súd svojím\nnesprávnym procesným postupom znemožniť strane sporu realizovať jej patriace procesné práva, ktoré\njej priznáva zákon. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný\npostup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymyká\nnielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu,\na ktoré tak zároveň znamená aj porušenie procesných práv garantovaných Ústavou SR.\nIde napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť\nsa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na\nrelevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae,\nteda odmietnutia spravodlivosti. Pre prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 420\npísm. f) CSP musí intenzita zásahu do procesných práv strany sporu v dôsledku nesprávneho\nprocesného postupu súdu dosahovať mieru porušenia práva na spravodlivý proces.\n33. Žalobca namietal, že súd mal vyvíjať vlastnú dôkaznú aktivitu, a aj bez návrhu sporových\nstrán nariadiť znalecké dokazovanie, ktoré by preukazovalo nesprávnosť záverov prvého znaleckého\nposudku, keďže sa jednalo o prípad, kde súd posudzuje otázku absolútnej neplatnosti právneho úkonu.\nV tomto smere dovolací súd konštatuje, že súd môže vykonať len navrhované dôkazy a pokiaľ podstatné\nprávne skutočnosti nie sú preukázané, žalobu zamietne bez toho,\naby inštruoval strany k ďalšej dôkaznej aktivite. Je vecou strany sporu, aké dôkazy predloží\nna preukázanie svojich tvrdení, avšak v prípade, ak týmito nepreukáže tvrdené skutkové okolnosti\nprípadu, vystavuje sa riziku neunesenia dôkazného bremena, ktoré má v zásade za následok stratu\nsporu. Súd teda nemá povinnosť a ani nie je jeho úlohou vyzývať žalobcu na doplnenie dôkazov, ktorými\npodopiera svoj návrh, ak sú dôkazy vo vzťahu k žalobným tvrdeniam nedostatočné, a teda, že jeho\nprípadnú aktivitu, resp. neaktivitu má nahradiť súd, keďže v takomto prípade\nby sa prenášalo bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno na súd, čo je v kontradiktórnom procese\nneprípustné. Takýto postup súdu, rozširujúci dokazovanie samotnou sporovou stranou\n(tu žalobcom) nenavrhované a v prospech argumentácie jednej zo sporových strán, by v civilnom\nsporovom procese vo výsledku narušilo rovnosť strán, a teda by viedlo k porušeniu princípu\nspravodlivého procesu.\n34. Pokiaľ neboli žalobcom v konaní navrhované ďalšie dôkazy, súd o žalobe\nv kontradiktórnom konaní nemá povinnosť, a ani len možnosť vykonávať dokazovanie vo veci\nv širšom rozsahu, než navrhujú sporové strany, a to z dôvodu potreby zachovania zásady ,,rovnosti\nzbraní“, ktorá sa uplatňuje práve v sporovom konaní. Civilné sporové konanie\nnie je ovládané vyšetrovacou zásadou, v zmysle ktorej by sám súd bez samotnej dôkaznej iniciatívy\na aktivity procesných strán mal vykonávať šetrenie a dokazovanie s výnimkou sporov uvedených v\ncivilnom sporovom poriadku. Súd nemôže nahrádzať procesnú aktivitu žalobcu, ktorý znáša dôkaznú\npovinnosť, ktorá zahrňuje povinnosť tvrdenia a povinnosť predložiť dôkazy na preukázanie svojho\ntvrdenia. Pokiaľ žalobca chcel, aby boli vykonané dôkazy k otázke preukázania neprimeranosti ceny\nnehnuteľnosti určenej tvrdeným alebo údajným pochybením znalca, ktorá by preukazovala, že cena bola\nstanovená v rozpore s vyhláškou o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, bolo z jeho strany potrebné\ntakého dôkazy predložiť alebo označiť na súde prvej inštancie, a to do vyhlásenia uznesenia o vyhlásení\ndokazovania za skončené,\nk čomu však neprišlo.\n35. Vzhľadom na vyššie uvedené nebolo povinnosťou súdu nahrádzať a vykonávať dokazovanie nad\nzákonný rámec. Nepriaznivé procesné dôsledky, neúspech v spore, stíhajú\nv sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno, neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými\ndôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané. Tu dovolací súd ešte uvádza, že systém neúplnej apelácie,\nktorou je ovládané odvolacie konanie v sporových veciach, predpokladá,\nže skutková stránka veci sa objasní na súde prvej inštancie. Strana sporu musí predložiť alebo označiť\nvšetky dôkazy, ktorými preukazuje svoje tvrdenia (akékoľvek tvrdenia,\nbez rozlišovania k akým procesným účinkom tieto majú viesť), pred súdom prvej inštancie najneskôr\ndo vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Súd v odvolacom konaní nemôže na dôkazy\npredložené alebo označené neskôr prihliadnuť, len celkom výnimočne\n\nich možno použiť za podmienok uvedených ust. § 366 CSP. Takáto dôkazná situácia v danom prípade\nnenastala.\n36. K námietke žalobcu, že predmetom prieskumu súdu bola otázka absolútnej neplatnosti právneho\núkonu, tak k uvedenému dovolací súd uvádza, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada\nvždy len cez vedomosť o skutočnosti jemu známej z vykonaného dokazovania, nehľadá absolútnu\nneplatnosť nad rámec tvrdení strán, nie je jeho úlohou vlastnými úvahami nahradiť vôľu strán, pokiaľ\nurčité skutočnosti sami nerozporujú, prirodzene, pokiaľ nejde napr. o očividný postup zodpovedajúci\nobchádzaniu zákona alebo neplatnosť, ktorá je zjavná prima facie (obdobne uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 31.5.2018, sp. zn. 5Obdo/28/2017).\n37. Keďže dôvody neplatnosti právnych úkonov sú rozmanité, v konaní, v ktorom súd posudzuje platnosť\nprávneho úkonu na návrh strany sporu, nie je povinný z úradnej moci skúmať všetky skutočnosti, ktoré\nby mohli mať za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti\nje potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť stranou sporu tvrdené (nedostatok\nvôle, rozpor s dobrými mravmi a pod.)\na ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, spôsobilosť\nsubjektu zmluvu uzavrieť, rozpor zmluvy so zákonom a pod.).\nSúd najmä nie je povinný bez ďalšieho skúmať neplatnosť z dôvodov, ktorých základ\nje na strane subjektu dovolávajúceho sa neplatnosti právneho úkonu. Z hľadiska dôvodov neplatnosti,\nktoré je súd povinný z úradnej povinnosti vždy skúmať, a to najmä nedostatok formy, neurčitosť,\nspôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozporu zmluvy so zákonom.\nTu tvrdená absolútna neplatnosť má podľa žalobcu spočívať v neprimeranosti (kúpnej) ceny\nnehnuteľnosti určenej znalcom v prvom znaleckom posudku, ktorá mala byť v rozpore s vyhláškou o\nstanovení všeobecnej hodnoty majetku, toto tvrdenie však žalobca neosvedčil.\n38. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v\nprípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný.\nÚloha všeobecného súdu pri interpretácii relevantných právnych úkonov nespočíva\nvo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale\nv poskytnutí súdnej ochrany účastníkom súdneho konania.\nTáto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných\npre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti\nprávneho úkonu a neumožňuje vyvodzovať jeho neplatnosť\nz okolností, ktoré zákon neuvádza ako dôvody neplatnosti. (porov. rozhodnutia ÚS SR\nsp. zn. I. ÚS 242/2007, I. ÚS 243/2007, IV. ÚS 340/2012, IV. ÚS 15/2014, I. ÚS 640/2014, ako aj\nrozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo 132/2007; podobne aj Sedlačko, In: Števček, M., Dulak, A., Bajánková,\nJ., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 - 880. Komentár. C.\nH. Beck: Praha, 2015, s. 1698). Aj podľa odbornej literatúry povinnosť súdu prihliadnuť na absolútnu\nneplatnosť právneho úkonu ex offo neznamená,\nže strana sporu nemusí uviesť fakty, z ktorých neplatnosť vyplýva. Žalobca tvrdené dôvody absolútnej\nneplatnosti kúpnej zmluvy v spore nepreukázal, čím neuniesol svoju procesnú zodpovednosť (dôkazné\nbremeno) za výsledok sporu, a preto súd žalobu zamietol.\n39. Žalobca vychádzal z toho, že oba následné znalecké posudky (znalecký posudok 2 a 3) uvádzali\nodlišnú cenu ako prvý znalecký posudok vypracovaný Ing. Pražmom, podľa ktorého bola následne\nstanovená cena pozemku v kúpnej zmluve. Treba zdôrazniť, že znalecký posudok vyhotovený Ing.\nPražmom sa týkal stanovenia všeobecnej hodnoty pozemku parcely Q.\nč. XXX, v kat. úz. X., obec T., okres O., pre účely prevodu vlastníckych práv.\nDátum vyžiadania posudku bol 5.11.2019 a vypracovaný bol k totožnému dňu, pričom\naj pozemok bol ohodnotený k uvedenému dátumu. Predmetom ostatných dvoch znaleckých posudkov\nbolo taktiež stanoviť všeobecnú hodnotu totožného pozemku, pri druhom znaleckom posudku až ku\ndňu 26.4.2021 a u tretieho ku dňu 23.5.2021. Zároveň treba uviesť, že znalecké posudky 2 a 3, boli\nzamerané len na nové určenie kúpnej ceny pozemku, pričom ohľadom rozdielnosti východiskovej ceny\ntieto zohľadňovali iné posúdenie lokality - polohy pozemku nachádzajúceho sa v katastri mesta T. tak, že\ntento zaradili do spádovej oblasti mesta Zvolen, resp. zohľadnili umiestnenie pozemku v kúpeľnom meste\na zaradiac ho do spádovej oblasti mesta Zvolen, ktorou skutočnosťou znalci odôvodňovali zvýšenie\nvýchodiskovej hodnoty.\n\nTieto znalecké posudky boli navyše vyhotovené v inom časovom období, cca jeden a pol roka\nod vyhotovenia spochybňovaného znaleckého posudku. Znaleckými posudkami 2 a 3, vypracovanými po\npodpísaní kúpnej zmluvy, nebolo preukazované, ani z nich nevyplynulo, pochybenie znalca Ing. Pražmu\npri stanovení všeobecnej hodnoty majetku, čím by sa odôvodnil záver, že cena ním určená by bola cenou\nneprimeranou (resp. chybne znalcom určenou).\nUvedené dodatočné dva znalecké posudky stanovovali hodnotu pozemku za použitia iných kritérií, v\ninom čase, avšak neriešili, či cena určená v prvom posudku bola stanovená v rozpore s vyhláškou.\n40. Nemožno sa stotožniť ani s názorom žalobcu ohľadom tvrdenej nezákonnosti procesu predaja a\nnásledného uzavretia kúpnej zmluvy. Súdy vyhodnocovali súlad prevodu nehnuteľností so zákonom\nurčeným postupom, posudzujúc aj to, či náležitosti kúpnej zmluvy boli riadne schválené v rámci\ninštitucionalizovaného procesu schvaľovania v rámci univerzity.\nNa základe vykonaného dokazovania dospeli k záveru, že proces predaja pozemkov\nbol transparentný, schvaľovaný a nenamietaný viacerými orgánmi univerzity, pričom k uzavretiu kúpnej\nzmluvy došlo v súlade s ustanoveniami zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnej inštitúcie, pričom\ndovolací súd v myšlienkovom postupe, úvahe súdov a celkovom vyhodnotení skutkového stavu nezistil\nžiadne pochybenie.\n41. Dovolací súd má za to, že oba súdy jasne a logicky vysvetlili, že iba preukázanie nesprávneho\npostupu pri určení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti by mohlo viesť k záveru,\nže cena nebola v zmysle § 5 ods. 9 zákona č. 176/2004 Z. z. primeraná.\nPodstatným pre rozhodnutie súdu bolo zistenie, že všeobecná hodnota majetku/cena bola určená\nspôsobom v súlade so zákonom, a bola cenou primeranou, tiež že postup žalobcu pri predaji pozemku\nbol zákonný, keď o tom rozhodoval orgán verejnoprávnej inštitúcie podľa § 5 ods. 8 zákona 176/2004\nZ. z. Žalobca neporušil zákon o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a cena určená prvým\nposudkom nespôsobila neplatnosť kúpnej zmluvy.\nZáverom v tejto časti možno konštatovať, že súdy nižších inštancií správne postupovali\na za správny možno považovať aj ich názor, že žalobca konkrétne skutočnosti týkajúce\nsa neplatnosti kúpnej zmluvy síce tvrdil, avšak v konaní nevyšli najavo také skutočnosti,\nna základe ktorých by kúpna zmluva mohla byť neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.\n42. Vo vzťahu k namietanému postupu súdov nižšej inštancie pri posudzovaní náležitostí znaleckých\nposudkov a spôsobu vykonávania znaleckého dokazovania, dovolací súd napokon len veľmi stručne\nodkazuje na publikovanú recentnú judikatúru, podľa ktorej „v zmysle § 185 ods. 1 CSP patrí do právomoci\nsúdu rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, resp. nevykoná, a preto súd nemusí v\nprípade dvoch protichodných záverov\nv znaleckých posudkoch nariadiť ďalšie znalecké dokazovanie, ak zváži jeho nehospodárnosť vo vzťahu\nk skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli z iných dôkazov. Právo strany sporu predložiť súkromný\nznalecký posudok nie je podmienené predchádzajúcim nariadením znaleckého dokazovania zo strany\nsúdu, keďže žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. júna\n2022 sp. zn. 2Obdo/53/2021, uverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky pod č. 5/2023).\n43. Ak žalobca prípustnosť dovolania podľa tohto dovolacieho dôvodu (§ 420 písm. f) CSP) čiastočne\nvyvodzoval aj z právnych záverov, na ktorých súdy založili svoje rozhodnutie, dovolací súd v tejto\nsúvislosti pripomína, že prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezakladá (a účinky\numožňujúce meritórny dovolací prieskum nevyvoláva) to, že by napadnuté rozhodnutie odvolacieho\nsúdu (prípadne) spočívalo na nesprávnych právnych záveroch\n(porovnaj judikát R 54/2012, ale aj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/62/2010, 2Cdo/97/2010,\n3Cdo/53/2011, 4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011, 6Cdo/41/2011).\nNajvyšší súd už podľa predchádzajúcej procesnej úpravy dospel k záveru, že realizácia procesných\noprávnení sa strane sporu neznemožňuje právnym posúdením. Pokiaľ teda aj zvyšná časť námietok\ndovolateľa týkajúcich sa procesného postupu súdov v konaní smerovala v podstate k nesprávne\nzistenému skutkovému stavu a z neho vyplývajúcemu nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, tak\ndovolací súd uvádza, že v tejto časti dovolania nešlo o prípustné dovolacie dôvody.\n44. Dovolací súd preto dospel k záveru, že v danej veci nejde o taký prípad zmätočnosti\nako namieta dovolateľ. Skutočnosť, že žalobca mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu nebolo\nodôvodnené podľa jeho predstáv, nezakladá vadu podľa § 420 písm. f) CSP.\n\nSama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia\nodvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, nie je spôsobilá\nzaložiť prípustnosť dovolania podľa § 420 CSP ani podľa § 421 ods. 1 CSP.\n45. Dovolací súd uzatvára, že na základe vyššie uvedených dôvodov boli vo vzťahu k tejto časti dovolania\nsplnené podmienky pre jeho odmietnutie podľa § 447 písm. c) CSP ako podaného proti rozhodnutiu,\nproti ktorému nie je dovolanie prípustné.\nK námietke nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP)\n46. Dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodzoval zároveň aj z ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP, podľa\nktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n47. Pre dovolanie prípustné podľa § 421 CSP platí, že ho možno odôvodniť iba tým,\nže rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\n48. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP,\nmusí mať charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku hmotnoprávnu alebo procesnoprávnu\n(nie skutkovú), na vyriešení ktorej spočívalo napadnuté rozhodnutie.\nPrávna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu, teda vyriešenie ktorej\nneviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu, aj keby bola v priebehu konania\nsúdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Dôvodnosť\nprípustnosti dovolania podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP predpokladá, že právnu otázku kľúčovú\npre rozhodnutie vo veci samej dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací súd\nako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Základným predpokladom prípustnosti dovolania\nje, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej činnosti doposiaľ neposudzoval právnu otázku nastolenú\ndovolateľom (t. j. právne posúdenie veci odvolacím súdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí).\n49. Posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo\nči zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery prichádza do úvahy až vtedy,\nak je dovolanie procesne prípustné (R 54/2012).\n50. Dovolací súd pri interpretácii ust. § 421 ods. 1 CSP zdôrazňuje, že prípustnosť dovolania podľa\ntohto ustanovenia je limitovaná tým, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nurčitej, dovolateľom formulovanej právnej otázky. Dovolateľ výslovne sformuloval dve právne otázky:\n1. Je súd za účelom posúdenie otázky absolútnej neplatnosti právneho úkonu oprávnený/povinný nad\nrozsah procesného útoku a procesnej obrany, realizovať dokazovanie bez návrhu?\n2. Je verejnoprávna inštitúcia oprávnená v zmysle ust. § 16 zákona č. 176/2004 Z. z. napadnúť žalobou\nneplatnosť prevodu vlastníctva (napr. k nehnuteľnosti) pred tým, než dôjde k vkladu vlastníckeho práva\ndo katastra nehnuteľností na základe zmluvy o prevode vlastníctva, resp. je takúto žalobu oprávnená\npodať až po tom,\nčo na základe zmluvy o prevode vlastníctva (k nehnuteľnosti) dôjde k povolenku vkladu vlastníctva v\nprospech kupujúceho?\n51. Vo vzťahu k prvej žalobcom položenej otázke dovolací súd konštatuje, že ide o procesnú otázku\ntýkajúcu sa dokazovania, ku ktorej sa dovolací súd vyjadril v rámci námietok k porušeniu práva na\nspravodlivý proces podľa ust. § 420 psím. f) CSP.\n52. Vychádzajúc z obsahu dovolania a k právnej podstate namietaného nesprávneho právneho\nposúdenia veci dovolací súd vyvodil, že dovolateľ sa v zásade pýta, či má verejnoprávna inštitúcia v\nzmysle ust. § 16 zákona č. 176/2004 Z. z. len (prekluzívnu) lehotu 6 mesiacov\nna podanie žaloby o určenie neplatnosti prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti, a po uplynutí tejto lehoty\njej možnosť namietať neplatnosť právneho úkonu zaniká.\n53. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych\ninštitúcií, verejnoprávna inštitúcia môže predať nepotrebnú nehnuteľnú vec na základe obchodnej\nverejnej súťaže tomu, kto ponúkne najvyššiu kúpnu cenu.\n\nKúpna cena v obchodnej verejnej súťaži nesmie byť nižšia ako primeraná cena, ak odseky 2 až 5\nneustanovujú inak. Ak žiaden záujemca neponúkne v obchodnej verejnej súťaži\nza nepotrebnú nehnuteľnú vec kúpnu cenu najmenej vo výške primeranej ceny,\nje verejnoprávna inštitúcia povinná opakovať obchodnú verejnú súťaž.\n54. Podľa ustanovenia § 5 ods. 9 zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií, za\nprimeranú cenu sa na účely tohto zákona pri prevode nehnuteľných vecí považuje všeobecná hodnota\nmajetku podľa osobitného predpisu.\n55. Podľa ustanovenia § 12 ods. 3 zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií, právny\núkon, na ktorý nebol daný predchádzajúci písomný súhlas podľa ods. 2,\nje neplatný. Neplatný je aj právny úkon, ktorý je v rozpore s týmto zákonom alebo\ns osobitným zákonom.\n56. Podľa § 16 zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií, ak pri prevode vlastníctva,\nnájme alebo výpožičke majetku verejnoprávnej inštitúcie boli porušené ustanovenia tohto zákona\nalebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, je prokurátor oprávnený podať návrh na\nurčenie neplatnosti prevodu vlastníctva, nájmu alebo výpožičky, ak tento návrh nepodala verejnoprávna\ninštitúcia, do šiestich mesiacov od zistenia takéhoto porušenia zákona.\n57. Z prvej časti vety ust. § 16 zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií možno vyvodiť,\nže uvedenú žalobu je prokurátor v mene prokuratúry oprávnený podať\n(s účinnosťou od 1. mája 2004) tak, že sa môže žalobou domáhať určenia neplatnosti prevodu, nájmu\nalebo výpožičky majetku verejnoprávnej organizácie, ak sa domnieva, že takýmto nakladaním bol\nporušený tento zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.\nZákon je formulovaný tak, že tu citované žalobné oprávnenie prokurátora (prokurátorská žaloba) je však\nsubsidiárne a prokurátor ho môže využiť len v prípade nečinnosti verejnoprávnej inštitúcie. To znamená,\nže prokurátor je oprávnený žalobu podať, len ak túto nepodala samotná verejnoprávna organizácia v\nlehote šiestich mesiacov od zistenia nezákonnosti pri nakladaní\ns jej vlastníctvom. Táto lehota sa však týka oprávnenia prokurátora a nijako nelimituje samotnú\nverejnoprávnu organizáciu v tom, či takýto prevod v budúcnosti napadne osobitnou, samostatnou\nsúkromnoprávnou žalobou, rozporujúc existenciu vlastníckeho práva domnelého vlastníka.\n58. V tomto smere možno poukázať na nevhodnú formuláciu v zákonnom texte, ktorá\nby mohla viesť aj k takému výkladu, ktorý by šesťmesačnú lehotu chápal ako prekluzívnu\nvo vzťahu k podaniu žaloby prokurátorom. Takémuto gramatickému výkladu totiž nasvedčuje čiarka pred\nslovami „do šiestich mesiacov od zistenia takéhoto porušenia zákona“.\nPrednosť je však potrebné dať teleologickému výkladu, opierajúcemu sa aj o znenie dôvodovej správy,\nktorá jednoznačne túto lehotu spája s nečinnosťou verejnoprávnej organizácie,\na nie preklúziou vzťahujúcou sa na možnosť podania žaloby prokurátorom.\nPodľa znenia dôvodovej správy totiž: „Prokurátor bude oprávnený na podanie návrhu,\nak do šiestich mesiacov od zistenia porušenia zákona nepodá návrh na neplatnosť prevodu, nájmu\nalebo výpožičky verejnoprávna inštitúcia.“. Teda ak verejnoprávna inštitúcia nepodá tento druh žaloby (o\nneplatnosť prevodu) do 6 mesiacov od zistenia nezákonnosti, môže žalobu podať subsidiárne prokurátor\na to bez toho, aby bol limitovaný lehotou (obdobne pozri Fečík,\nIn: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný\nsporový poriadok, 2. vydanie. Komentár, Praha: C. H. Beck, 2022, s. 372).\n59. Dovolací súd ma za to, že verejnoprávna inštitúcia môže podať takúto žalobu,\nkeďže ide o absolútnu neplatnosť (§ 39 OZ), kedykoľvek. Dovolací súd tu nenachádza žiaden zákonom\nidentifikovaný dôvod znevýhodňovať verejnoprávnu inštitúciu vo vzťahu k ochrane\njej majetku. Zákonodarca prípadnú pasivitu verejnoprávnej inštitúcie v tomto smere spojil s možnou\ningerenciou prokurátora, čo však v žiadnom prípade nemožno vykladať tak,\nže verejnoprávna inštitúcia by mala mať menšiu možnosť ochrany, než iný vlastník.\nJe teda zrejmé, že v ustanovení § 16 zákona č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych\ninštitúcií nie je stanovená objektívna lehota časovo limitujúca možnosť napadnúť prevod majetku, ale\nsubjektívna lehota, a to len pre prokurátora pri uplatnení takéhoto osobitného druhu prokurátorskej\nžaloby (po márnom uplynutí 6 mesiacov). Uvedené ustanovenie teda len rozširuje okruh aktívne\n\nlegitimovaných osôb na podanie žaloby, avšak neobmedzuje verejnoprávnu inštitúciu k možnosti podať\nžalobu podľa § 137 písm. d) CSP.\n60. Podľa dovolacieho súdu možnosť verejnoprávnej inštitúcie dovolať sa neplatnosti prevodu podľa ust.\n§ 16 zákona č. 176/2004 Z.z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií\nnie je ohraničená dobou 6 mesiacov pre prípady absolútnej neplatnosti úkonov, ktoré mali\ndať základ namietanému prevodu vlastníckeho práva (t. j. naplniac tak podstatu absolútne neplatného\nprávneho úkonu formulovanú § 39 OZ). Vo vzťahu k plynutiu času je lehota uložená len vo\nvzťahu k prokurátorovi, nie samotnej inštitúcii, a pokiaľ v procese prevodu vlastníckeho práva\ndošlo k nezákonnému postupu, alebo samotná kúpna zmluva by bola absolútne neplatná, potom\nsa verejnoprávna inštitúcia môže domáhať buď určenia neplatnosti právnej skutočnosti procesne\npostupujúc podľa § 137 písm. d) CSP (tu s odkazom na § 16 zákona č. 176/2004 Z. z.\no nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií), a teda platnosť úkonu rozporovať aj v čase pred\nzavkladovaním do katastra nehnuteľností, alebo žiadať určenie vlastníckeho práva postupom podľa §\n137 písm. c) CSP, po vykonaní vkladu do katastra nehnuteľností. Možno uzavrieť,\nže verejnoprávna inštitúcia (ako aj akýkoľvek iný právny subjekt), nie je časom limitovaná v uplatňovaní\npráva pre prípady absolútnej neplatnosti úkonov, ktoré dali základ prevodom vlastníckeho práva (t. j.\npre rozpor s § 39 OZ).\n61. Dovolací súd tu podporne poukazuje, zdôrazňujúc právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže\npreviesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet),\nna rozhodnutie najvyššieho súdu uverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky pod č. R 56/2021, podľa ktorého „na základe absolútne neplatného právneho úkonu\nnie je možné nadobudnúť vlastnícke právo,\na to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra\nnehnuteľností“.\n62. Hoci odvolací súd vo svojom rozhodnutí uvádza (v bode 61 napadnutého rozhodnutia, a len ako\nobiter dictum, pričom jeho záver nemá žiaden vplyv na následnú potrebu potvrdiť rozhodnutie súdu prvej\ninštancie), že „V tejto súvislosti je nutné zohľadniť skutočnosť,\nže samotný prevod vlastníctva žalobca ani netvrdil, keďže sám žalobca správne poukázal\nna skutočnosť, že k zavkladovaniu vlastníckeho práva v prospech žalovaného\npred rozhodnutím okresného súdu nedošlo. Pokiaľ však v konaní pred súdom prvej inštancie, ani nebolo\nsporné, že k prevodu nehnuteľnosti nedošlo (pretože nebol realizovaný vklad prevodu do katastra\nnehnuteľností), v dôsledku čoho vlastníkom nehnuteľnosti bol naďalej žalobca, nemohla byť žaloba\no určenie neplatnosti prevodu nehnuteľnosti v čase rozhodovania okresného súdu úspešná. Nemôže\nbyť neplatným prevod, ku ktorému nedošlo.“, tento jeho záver nemožno hodnotiť ako nesprávny, alebo\nvedúci k takému nesprávnemu právnemu posúdeniu, ktoré má za následok nesprávne posúdenie veci\nako celku.\nTu podstatnou je potvrdzujúca úvaha krajského súdu vo vzťahu k vyhodnoteniu\nako skutkového, tak právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, kde primárnym\nbol záver o platnosti kúpnej zmluvy ako základného obligačnoprávneho nástroja\nna dosiahnutie zápisu vecnoprávnych účinkov do katastra nehnuteľností, a to v kontexte priebehu\nzákonom danej povinnosti realizácie verejnej súťaže. Súdy teda správne posúdili kúpnu zmluvu samotnú\na ich závery dovolací súd považuje za správne.\n63. Platnosť písomnej zmluvy o prevode nehnuteľností a ani jej účinnosť nie je podmienená zápisom\njej vecnoprávnych účinkov do katastra nehnuteľností (R 59/2007, rozsudky najvyššieho súdu sp. zn.\n2 Cdo 184/2005 a sp. zn. 2 Cdo 124/2003 (publikované v časopise Zo súdnej praxe, č. 1/2006; pozri\naj Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Euroiuris, 2011, s. 379, ako aj nález\nÚstavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 331/1998 z 12. júna 2006), hoci tento výklad nie je jediným\nmožným výkladom a aj iný výklad môže spĺňať podmienky ústavne udržateľného odôvodnenia (porovnaj\nIV. ÚS 66/2012). Zároveň podľa prevažujúceho názoru právnej praxe tak obligačnoprávne následky zo\nzmluvy o prevode nehnuteľnosti vznikajú bez ohľadu na zápis jej účinkov v katastri nehnuteľností a\niba jej vecnoprávne účinky sú týmto zápisom podmienené. Rovnako ani skutočnosť, že určitá listina\nnie je vkladuschopná, teda nespĺňa podmienky vyžadované právom na vyvolanie zmeny v katastri\nnehnuteľností, nevedie sama osebe k záveru o neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľností. Platnosť\nzmluvy o prevode nehnuteľnosti sa posudzuje autonómne aj od rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva\n\ndo katastra nehnuteľností (porovnaj rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/96/95 publikovaný pod č.\n39\nv časopise Zo súdnej praxe, č. 4/1998, s. 77).\n64. Zmluva je platná a účinná dňom jej podpisu a rozhodnutie o vklade nie je rozhodnutím,\ns ktorým by zákon spájal účinnosť zmluvy. Je potrebné rozlišovať medzi obligačnoprávnymi\na vecnoprávnymi účinkami kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti a taktiež tej časti, že kúpna zmluva\nnadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu, ak sa zmluvné strany nedohodli inak, alebo ak tak\nneustanovuje zákon. V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 22. mája 2008 sp. zn. 8 Sžo 41/2008, tento uviedol, že zmluva je platná po podpísaní všetkými\njej účastníkmi (ak nie sú iné dôvody jej absolútnej neplatnosti). Účinnosť zmluvy nastáva súčasne so\nvznikom platnej zmluvy za predpokladu, že zákon alebo dohoda strán neustanovuje inak.\nK nadobudnutiu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam dochádza až vkladom do katastra.\nNajvyšší súd SR v inej veci (rozsudok z 28. februára 2006 sp. zn. 2 Cdo 184/2005, ktorý\nbol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod\nR 59/2007) konštatoval, že rozhodnutie katastrálneho úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva\nk nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode\nvlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Účinky vkladu podľa ustanovenia § 133 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,\nt. j. vo vecnoprávnych následkoch, a nie v obligačnoprávnych následkoch. Zo zmluvy, pokiaľ bola\nuzavretá platne, vznikajú pre jej účastníkov obligačnoprávne účinky - obsah zmluvy\nsa pre nich stáva záväzným.\n65. V uvedenom kontexte dovolací súd zdôrazňuje, že pre posúdenie ako skutkových,\ntak právnych záverov v prejednávanej veci, bolo podstatné to, že konajúce súdy žalobu zamietli, keď\ndospeli k záveru, že napadnutá zmluva je platná, ako aj, že proces jej uzatvárania\nbol v súlade so zákonom. Z ich odôvodnenia zjavné, že sa zaoberali aj vznesenými tvrdeniami a\ndôkazmi a skutkovými okolnosťami súvisiacimi s podstatnými námietkami žalobcu, tieto vyhodnotili,\na napokon dospeli k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť, keďže neboli naplnené predpoklady\nunesenia dôkazného bremena vo vzťahu k napadnutému tvrdenému nedostatku kúpnej ceny (jej rozporu\nso zákonom).\n66. Záverom k námietke ohľadom nepripustenia zmeny žaloby dovolací súd uvádza,\nže neprípustnosť dispozície so žalobou v rámci odvolacieho konania je daná tým,\nže vec sa nachádza v opravnom konaní, cieľom a úlohou ktorého je prieskum rozhodnutia\na konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, teda sa jedná o skúmanie správnosti konania\no tom predmete, ktorý bol vymedzený v čase vydania odvolaním napadnutého rozsudku.\nNie je preto namieste pripustiť, aby v rámci odvolacieho konania došlo k zmene žaloby,\nčím by sa stal irelevantným celý doterajší procesný postup. Vzhľadom na uvedené sa dovolací súd sa\nstotožňuje so záverom odvolacieho súdu, tu s poukazom na ust. § 371 CSP, že žalobu v odvolacom\nkonaní nemožno meniť. Uvedené súvisí aj s tým, že v zmysle § 383 CSP odvolací súd je a priori\nviazaný skutkovým stavom uzavretým pred súdom prvej inštancie, pokiaľ nie sú splnené podmienky pre\nopakovanie alebo doplnenie dokazovania, čo v danom prípade nenastalo.\n67. Ohľadom novôt dovolací súd uvádza, že právo tzv. novôt v odvolacom konaní\nje v systéme neúplnej apelácie nastavené reštriktívne ako výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní\nspravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou\nuplatnené pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). K prípadným novotám, ktoré nebolo možné uplatniť\nv konaní pred súdom prvej inštancie je možné prihliadnuť,\niba ak sú uplatnené najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu (§ 373 ods. 4 CSP).\nTu dovolací súd uvádza, že odvolací súd neprihliadol k novotám, nakoľko tieto boli z jeho strany\nprodukované až v jeho vyjadrení k duplike žalovaného. Z tohto dôvodu odvolací súd nemohol na takto\nuplatnené novoty prihliadnuť.\n68. Podľa ust. § 448 CSP, dovolací súd zamietne dovolanie, ak dovolanie nie je dôvodné.\n69. Dovolanie žalobcu bolo preto z vyššie uvedených dôvodov tejto časti posúdené\nako nedôvodné. Z tohto záveru, v spojení s predtým konštatovanou neprípustnosťou dovolania\n\nz hľadiska dôvodov v zmysle § 420 písm. f) CSP [§ 447 písm. c) CSP], dovolací súd vo výsledku rozhodol\nmeritórne o zamietnutí dovolania podľa § 448 CSP.\n70. Žalovaný bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP), preto mu vznikol\nnárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd\npodľa ust. § 453 ods. 1 CSP vo väzbe na § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.\nO výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho\nsúdu samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).\n71. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "43Cob/45/2023", "guid": "9a07f0b4-fe85-4585-8c27-36748725b97e:8aba5241-1c04-4a41-becd-e670d8a7317a", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}