{"guid": "c29adafa-48ca-446e-970a-db7cf9c773c5:80fc5d3d-4f7a-46a9-9e30-5704ff17ffbf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6720205192.1", "spisova_znacka": "8Cdo/33/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/33/2023 z 16. 4. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. apríla 2024, sp. zn. 8Cdo/33/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:6720205192.1", "identifikacne_cislo": "6720205192", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Miroslav Šepták", "sudca_id": 146, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-miroslav-septak-146", "datum_vydania": "2024-04-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52a", "nazov": "§ 52a OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53", "nazov": "§ 53 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52a", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-1", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-7", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-9", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-11", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/80fc5d3d-4f7a-46a9-9e30-5704ff17ffbf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6720205192.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6720205192.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6720205192.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/33/2023\n6720205192\n16. 04. 2024\nMgr. Miroslav Šepták\nECLI:SK:NSSR:2024:6720205192.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu U. P., narodeného XX. Y. XXXX, F. XX, zastúpeného\nadvokátom JUDr. Andrejom Cifrom, Lučenec, Janka Kráľa 5/A, proti žalovanej obchodnej spoločnosti\nVšeobecná úverová banka, a.s., Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31320155, zastúpenej advokátskou\nkanceláriou Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 44250029, Poprad, Námestie svätého\nEgídia 40/93, IČO: 44250029, o určenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov a o\nzaplatenie 2552,18 eura s príslušenstvom, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej\nBystrici z 28. septembra 2022 sp. zn. 17CoCsp/28/2021, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d mieta.\nŽalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) napadnutým rozsudkom podľa § 388\nzákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zmenil zamietajúci rozsudok\nOkresného súdu Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“ resp. „prvoinštančný súd“) z 21. júna 2021\nč.k. 10Csp/77/2020-259 tak, že „...určil, že sporný spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcovi na základe\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 120157836 zo dňa 25. októbra 2015 (ďalej len „spotrebiteľský úver“)\nje bezúročný a bez poplatkov (výrok I.); žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.552,18\neur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.552,18 eur od 27. novembra 2020 do\nzaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.) ; žalovanej uložil povinnosť nahradiť\nžalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie\no určení výšky trov konania žalobcu (výrok III.)...“.\n1.1 Súd prvej inštancie zamietajúci rozsudok po skutkovej stránke odôvodnil tým, že na základe\nvykonaného dokazovania zistil, že žalobca ako kupujúci a AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s., ako\npredávajúci uzavreli kúpnu zmluvu zo dňa 25. októbra 2015, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho\npráva k osobnému motorovému vozidlu zn. Renault Thalia, EČV: W. (ďalej len „motorové vozidlo“) za\ndohodnutú kúpnu cenu v sume 3.295,- eur vrátane DPH s tým, že časť kúpnej ceny v sume 700 eur\nbola predávajúcemu zaplatená v hotovosti pri podpise zmluvy a zvyšná časť kúpnej ceny v sume 2\n595 bude predávajúcemu zaplatená prostredníctvom úveru na základe zmluvy o úvere uzatvorenej\nmedzi kupujúcim (žalobcom) a veriteľom Consumer Finance Holding, a.s., najneskôr do 7 dní odo\ndňa podpisu zmluvy; žalobca ako dlžník a Consumer Finance Holding, a.s., ako veriteľ (zastúpený\nsprostredkovateľom firmou AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s., na základe plnej moci) uzavreli zmluvu\no spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru spolu v sume 3 596 eur, a to ako\núveru v sume 2 595 eur na úhradu doplatku kúpnej ceny za motorové vozidlo (predmet financovania\nA) a úveru v sume 1 001 eur na úhradu doplnkového tovaru a služieb, t.j. zákaznícky servis 299 eur,\nbalíček povinnej výbavy 48 eur, čierne koberce 15 eur, garancia Carlife 504 eur a MiniGap 135 eur\n(predmet financovania B); úver sa žalobca zaviazal vrátiť v 72 splátkach v sume 84,38 eura mesačne\n\nso splatnosťou prvej splátky 09. novembra 2015 a konečnou splatnosťou úveru v mesiaci október 2021\n(t.j. celková čiastka v sume 6075,36 eura pri ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 20,93 %);\nžalobca zaplatil akontáciu v sume 700 eur a jednotlivé splátky úveru v období od 25. októbra 2015 do\n14. októbra 2020 spolu v sume 5 847,18 eura.\n1.2. Po právnej stránke súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka\nv spojení s § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 52a ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb.\nObčianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) v spojení s §\n1 ods. 1 a 2, § 7 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 a 2, § 13 ods. 1, 2, 3 a 4, § 15\nods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách\npre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení\núčinnom do 22. decembra 2015 (ďalej aj „zákon č. 129/2010 Z. z.“ resp. „zákona o spotrebiteľských\núveroch“) a v spojení s § 7 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 8 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 a 7 zákona č. 250/2007 Z. z.\no ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Po vykonanom dokazovaní mal za preukázané,\nže medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovanej bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere,\nktorú považoval za spotrebiteľskú zmluvu, keďže žalobca mal v danom zmluvnom vzťahu postavenie\nspotrebiteľa a žalovaná mala postavenie dodávateľa, pričom sa jednalo o tzv. spotrebiteľský úver; súd\nprvej inštancie mal súčasne preukázané, že pri tom istom rokovaní bola uzavretá aj kúpna zmluva zo\ndňa 25. októbra 2015, kde ako predajca vystupovala firma AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s., ktorá\npri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy vystupovala za veriteľa a ako kupujúci figuroval žalobca s\ntým, že predmetom tejto kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva z kupujúceho na predávajúceho\nk osobnému motorovému vozidlu Renault Thalia, EČV: W., za kúpnu cenu 3 295 eur, ktorej časť v\nsume 700 eur bola predávajúcemu uhradená v hotovosti pri podpise zmluvy a zvyšná časť kúpnej ceny\nmala byť uhradená prostredníctvom predmetného úveru z úverovej zmluvy č.120157836 v sume 2 595\neur. S poukazom na tieto skutočnosti prvoinštančný súd vyslovil názor, že ohľadne týchto dvoch zmlúv\nboli splnené podmienky definované v § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. tieto zmluvy „sú od\nseba vzájomne závislé“. Súd prvej inštancie ďalej dospel k záveru, že právny predchodca žalovanej\nskúmal bonitu žalobcu ako klienta podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v dostatočnom rozsahu;\nďalej argumentoval, že predmetná kúpna zmluva a zmluva o spotrebiteľskom úvere síce predstavujú\nvzájomne závislé zmluvy, t. j. sporná zmluva o úvere je zmluvou o viazanom spotrebiteľskom úvere podľa\n§ 15 zákona č. 129/2010 Z. z., uvedenie rozdielnej kúpnej ceny a poskytnutie úveru vo vyššej sume\nnepredstavuje porušenie zákona, ktoré by spôsobovalo, že úver je bezúročný a bez poplatkov, pretože\nžalobca ako dlžník uzavrel zmluvu o úvere dobrovoľne a pokiaľ mal záujem o poskytnutie úveru len v\nsume 2 595 eur, nemal uzavrieť úverovú zmluvu, v ktorej bola dojednaná výška úveru v sume 3 596 eur;\nsúd prvej inštancie navyše zdôraznil, že žalobca mal možnosť odstúpiť od úverovej zmluvy do 14 dní od\njej uzavretia. Z uvedených dôvodov sa preto nestotožnil s ním prezentovaným názorom, že v spornej\núverovej zmluve bola nesprávne uvedená celková výška spotrebiteľského úveru a aj ročná percentuálna\nmiera nákladov (ďalej aj „RPMN“). Prvoinštančný súd vec uzatvoril, že základ nároku žalobcu nie je\ndaný a nemá preto právo ani na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa domáhal. Na záver\npoukázal na obdobný skutkový a právny spor s rovnakým výsledkom (viď konanie vedené Krajským\nsúdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 14Co/203/2019) a na neexistenciu ustálenej rozhodovacej praxe\npre obdobné typy sporov. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnej žalovanej\npriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. Odvolací súd v odôvodnení svojho zmeňujúceho rozsudku uviedol, že po preskúmaní veci sa\nnestotožnil záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom spore boli splnené zákonné podmienky na\nzamietnutie žaloby žalobcu. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako\naj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými\nzisteniami súdu prvej inštancie. Inak povedané pre rozhodnutie o podanom odvolaní bol postačujúci\nskutkový stav veci, ako ho zistil prvoinštančný súd, z ktorého pri rozhodovaní odvolací súd vychádzal (§\n383 CSP); nebolo tak potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie (§ 384 CSP); medzi stranami nebol\nsporný spotrebiteľský charakter sporu; medzi stranami nebolo sporné ani samotné uzavretie spornej\nkúpnej zmluvy a zmluvy o úvere ani ich obsah; ťažiskovo zostalo sporné právne posúdenie veci zo strany\nsúdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že sporný úver nie je bezúročný a bez poplatkov a žalovaná\nsa na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatila.\n\n2.1. Odvolací súd sa zaoberal tým, či závislosť obidvoch zmlúv spôsobuje, že kúpna cena podľa kúpnej\nzmluvy a suma úveru podľa zmluvy o úvere musia byť rovnaké; súd prvej inštancie dospel v tomto\nsmere k záveru, že kúpna cena a suma úveru nemusia byť v prípade závislých spotrebiteľských zmlúv\nrovnaké (totožné). Podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje uvedený záver súdu prvej inštancie\nnesprávne právne posúdenie veci. Podľa aktuálnej súdnej praxe závislosť spotrebiteľských zmlúv podľa\n§ 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka musí byť zrejmá aj z obsahu dojednaných zmlúv, preto vzájomné\ndojednanie v takýchto zmluvách nesmie byť odlišné (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 27. októbra 2021 sp. zn. 2Cdo/165/2020). Uvedený záver podľa odvolacieho súdu\nvyplýva aj z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého zmluva o viazanom\nspotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver\nvýhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom\ntieto dve zmluvy tvoria obchodný celok (čo je aj prípad spornej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo\ndňa 25. októbra 2015). Z hľadiska prejednávaného sporu tak dojednanie o sume kúpnej ceny v kúpnej\nzmluve z toho istého dňa, ktorá má byť zaplatená prostredníctvom spotrebiteľského úveru (2 595 eur)\nnekorešponduje dojednaniu o sume úveru v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25. októbra 2015\n(3 596 eur). Z obsahu spisu je zrejmé, že pri výpočte RPMN právny predchodca žalovanej vychádzal\nzo sumy úveru 3 596 eur, čo vyplýva z informácie o RPMN zo dňa 25. októbra 2015 (č.l. 125 spisu),\nresp. zo štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25. októbra 2015 (č.l.\n126-127 spisu), pričom RPMN je v spornej zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená vo výške 20,93\n%; právny predchodca žalovanej mal však v zmysle vyššie uvedeného správne pri výpočte RPMN\nvychádzať zo sumy 2 595 eur, ktorá predstavovala dojednanú kúpnu cenu za tovar (osobné motorové\nvozidlo podľa kúpnej zmluvy), pričom tento záver navyše vyplýva aj z ustanovenia § 19 ods. 2 zákona\nč. 129/2010 Z. z. . Keby právny predchodca žalovanej pri výpočte RPMN vychádzal zo správnej sumy\n2.595,- eur, pri celkových nákladoch žalobcu ako spotrebiteľa uvedených v zmluve o úvere v sume\n6.075,36 eur (72 splátok v sume 84,38 eur) by RPMN bola nepochybne vyššia (podľa žalobcu 39,06\n%, čo žalovaná nespochybnila); je preto zrejmé, že RPMN je v spornej zmluve o spotrebiteľskom úvere\nuvedená v nesprávnej výške v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, v dôsledku čoho sa spotrebiteľský\núver poskytnutý žalobcovi podľa uvedenej zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1\npísm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z.). Pokiaľ sa preto žalobca domáhal určenia, že sporný úver je bezúročný\na bez poplatkov, bola jeho žaloba v tomto smere dôvodná a súd prvej inštancie jej mal správne vyhovieť.\nPritom platí, že v prípade žaloby o určenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov ide\no žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP (ide o určenie existencie práva veriteľa na úroky a poplatky),\nnaliehavý právny záujem na požadovanom určení však žalobca nie je povinný preukazovať, pretože\nvyplýva z osobitného predpisu (§ 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z.). Keďže sporný úver je bezúročný a\nbez poplatkov, platby žalobcu žalovanej nad rozsah poskytnutého úveru v sume 2 595 eur bolo potrebné\npovažovať za bezdôvodné obohatenie žalovanej z titulu plnenia bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2\nObčianskeho zákonníka), ktoré je povinná vydať žalobcovi (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka v\nspojení s § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka). Žalobca na základe spornej zmluvy o úvere zaplatil\nžalovanej (jej právnemu predchodcovi) v období od 25. októbra 2015 do 14. októbra 2020 spolu sumu\n5 847,18 eura, z čoho vyplýva, že žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 552,18 eura (5\n847,18 eura mínus 2 595 eur mínus 700 eur). V dôsledku omeškania žalovanej s plnením peňažného\ndlhu (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka) vznikol žalobcovi popri istine aj nárok na úroky z omeškania\nvo výške 5 % ročne (§ 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z.), pretože základná úroková sadzba Európskej\ncentrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (27. novembra 2020)\npredstavovala 0 %; žalovaná sa dostal do omeškania márnym uplynutím lehoty poskytnutej žalobcom\nna plnenie (§ 563 Občianskeho zákonníka) vo výzve zo dňa 19. novembra 2020 (č.l. 45 spisu), ktorej\ndoručenie žalovaná v konaní nespochybnila (§ 151 ods. 1 CSP).\n2.2. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, ako bolo\nuvedené vo výroku jeho rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396\nods. l CSP v spojení s § 255 ods. l CSP; v spore úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov\n(celého) konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) podala dovolanie,\nprípustnosť ktorého odôvodňovala ustanovením § 420 písm. f) CSP, v zmysle ktorého dovolanie je\nprípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,\nak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\n\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vytýkanú vadu zmätočnosti\ndovolateľka videla v nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. V tom, že nedáva odpoveď na v\nspore vznesené podstatné otázky, konkrétne sa odvolací súd nevysporiadal s námietkou, že písomne\nuzatvorená poistná zmluva je rovnakým právnym titulom ako kúpna zmluva. Taktiež sa nezaoberal ani\ns námietkou žalovanej ohľadne platnosti zmlúv o doplnkovom tovare. A nevyporiadal sa ani s námietkou\nspočívajúcom v tom, že spotrebiteľ doplnkové služby a tovar skutočne dostal. Ak ich reálne dostal, potom\nza poskytnutý úver obdržal protihodnotu. Ako ďalší dovolací dôvod žalovaná uviedla ustanovenie § 421\nods. 1 písm. b) CSP, v zmysle ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\nNamietala, že je len veriteľom poskytujúcim peňažné prostriedky na financovanie tovarov a služieb, na\nktorých sa žalobca dohodol s predávajúcim (autobazár) a poisťovňou. Aj keď žaloba smerovala voči nej,\nodôvodnenie bolo založené na zmluvách, na ktoré nemal žiadny vplyv. Splnila si povinnosť poskytnúť\npeňažné prostriedky na tovary a služby vybrané žalobcom a správne započítala úverové prostriedky\nposkytnuté na nákup doplnkového tovaru pri výpočte RPMN. Má teda plné právo na vrátenie úverovej\nistiny a príslušenstva. Odvolací súd nesprávne posúdil sumu poskytnutú na financovanie doplnkového\ntovaru ako náklad úveru, na základe čoho bol konštatovaný nesprávny výpočet RPMN a z toho\nvyplývajúcu bezúročnosť. Podľa žalovanej nebol tento typ právneho sporu predmetom rozhodovacej\nčinnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a preto sformulovala právnu otázku: „Suma úveru na\nfinancovanie tovaru, ktorý je vo vzťahu k hlavnému účelu nákupu tzv. doplnkovým tovarom, je podľa\nZákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. nákladom podľa § 2 písm. g) alebo istinou úveru\npodľa § 2 písm. l)?“ Súdy oboch inštancii nekvalifikovali typy uzatvorených zmlúv správne, pričom\npodľa názoru žalovanej išlo z hmotnoprávneho hľadiska o samostatné zmluvy odlišného typu. Ak súdy\nchceli aplikovať ustanovenia § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka, mali sa zaoberať platnosťou týchto\ndoplnkových zmlúv, čo však neurobili. Tieto skutočnosti mali byť pritom posúdené ako predbežné otázky.\nNásledne žalovaná pripomenula, že reklamácia tovaru alebo služby nie je vecou veriteľa. Ak spotrebiteľ\nnamieta tovar, jeho vlastnosti, nedodanie je jeho protistranou predávajúci alebo poskytovateľ služby\na nie ten, kto ich financuje. Žalobca písomne požiadal žalovanú o poskytnutie úveru prostredníctvom\njeho prejavu vôle. Následne ho veriteľ informoval čo a v akej výške je z úveru financované. Veriteľ nie\nje poisťovňa, nepredáva autá a ani neposkytuje služby s tým spojené. Keďže predmet financovania\nA a B sú v zmluve výrazne a zrozumiteľne uvedené, nie je to skrytý tovar, služba a ani poplatok.\nSpotrebiteľ si podľa žalovanej mohol vybrať len predmet financovania A alebo nič nepodpísať. Následne\nžalovaná uviedla vysvetlenie pojmov úverová istina, celková čiastka, celkové náklady, RPMN a príklady\nvýpočtov z praxe. Z uvedeného vyplýva, že suma 1 001 eur nie je ziskom veriteľa, pričom bola vyplatená\ntretím osobám na základe pokynu spotrebiteľa. Nákladom spotrebiteľa a súčasne ziskom veriteľa je len\nrozdiel medzi sumou, ktorú od veriteľa dostal a celkovou sumou, ktorú mal vrátiť. Z uvedených dôvodov\nžalovaná Najvyšší súd Slovenskej republiky žiadala, aby napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n4. Žalobca v podanom vyjadrení k dovolaniu žalovanej hneď úvodom pripomenul, že za podstatné pre\nrozhodnutie vo veci považuje rozhodnutie z 27. októbra 2021 sp. zn. 2Cdo/165/2020. Zároveň poukázal\nna rozhodnutia v identickej veci resp. v obdobných veciach, a to pod sp. zn. 4Cdo/322/2020, sp. zn.\n4Cdo/93/2022, 7Cdo/31/2022, 4Cdo/29/2023. Dal do pozornosti dovolacieho súdu, že žalovaná podala\ndovolanie v identickej resp. obdobnej veci pod sp. zn. 7Cdo/106/2022 a ďalšie konania prebiehajú\npod sp. zn. 9Cdo/291/2021 a sp. zn. 2Cdo/304/2021. Argumentáciu žalovanej označil za nesprávnu.\nPripomenul viazanosť dovolacieho súdu skutkovými zisteniami odvolacím súdom. Spolupráca medzi\nžalovanou v postavení úverového veriteľa a sprostredkovateľom (podnikateľská skupina AAA Auto) je\npodľa neho založená na nekalej obchodnej praktike. Vopred predformulované zmluvné podmienky vo\nvzťahu k cene automobilu a istine úveru odporujú skutočnej vôli klienta - spotrebiteľa. Týmto dochádza\nk uvádzaniu spotrebiteľa do omylu v otázke skutočnej odplaty t.j. celkových nákladov za poskytnutie\núveru a to skrz pripočítania ceny doplnkových produktov k istine úveru využívaných ako nástroj na\nzahmlievanie skutočnej odplaty. Žalovaná nesie plnú zodpovednosť za konanie sprostredkovateľa.\nSprostredkovateľ si musel byť vedomý, čo mal žalobca záujem kúpiť a financovať úverom. Sumu v\nvýške 1 001 eur označil za náklad pripočítaný k istine, nemal oň záujem, nebola mu zaň poskytnutá\nžiadna služba. Nešlo teda o reálne plnenie v prospech spotrebiteľa. Na vedľajšie produkty sa vzťahuje aj\nkontrola neprijateľných podmienok (§ 53 ods. 4 písm. t), v) a w) Občianskeho zákonníka) a ide o náklad\nprevyšujúci istinu podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. Rovnako došlo aj k porušeniu § 32 ods. 3\n\nzákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a o finančnom poradenstve spojenú s poskytnutím\nzľavy pri poistení. Žalobca nesúhlasil s právnou otázkou žalovanej, ktorá opomína podstatu a účelovo\nvytvára konštrukciu samostatného zmluvného plnenia predmetu financovania B. Celá istina úveru bola\nodoslaná žalovanou priamo na účet sprostredkovateľa úveru, aj keď od neho nedostal protiplnenie za\npredmet financovania B. Žalobca ďalej uviedol vybrané časti niektorých rozhodnutí, ktoré sú podľa neho\nrelevantné k predmetu konania. Zdôraznil, že pokiaľ chcel dostať úver na automobil za ponúkaných\npodmienok, mal len dve možnosti - podpísať všetky listiny s vopred pripraveným obsahom alebo ich\nako celok odmietnuť. Išlo teda o nekalé konanie žalovanej v spolupráci s úverovým sprostredkovateľom.\nPreto navrhol, aby najvyšší súd dovolanie žalovanej v súlade s § 447 písm. f) CSP nepripustil resp.\nzamietol podľa § 448 CSP a priznal mu nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35\nCSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade\nso zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),\nbez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalovanej treba odmietnuť.\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n7. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa\nvymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 420 písm. f) CSP\n9. V danom prípade žalovaná prípustnosť dovolania odôvodňovala v prvom rade ustanovením § 420\npísm. f/ CSP. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu zmätočnosti uvedenú v § 420\npísm. f/ CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu\nznemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné\noprávnenia.\n10. Žalovaná v súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f/ CSP namietala, že\nodvolací súd sa dostatočne nevysporiadal so všetkými argumentami, ktoré mali rozhodujúci význam pre\nrozhodnutie v predmetnej veci, ktoré zároveň bližšie vymedzila (viď bod 3. tohto rozhodnutia).\n11. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto\npráva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou práva na spravodlivý súdny\nproces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou\n\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej\nprávo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil\nsa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a\npožiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou\nnavrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS\n3/97 a II. ÚS 251/03).\n12. Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá právo účastníka na určitú kvalitu súdneho\nrozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Súd sa teda musí zaoberať\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v\nzmysle § 420 písm. f/ C. s. p. môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia (porov. I. ÚS\n105/06, III. ÚS 330/2013, III. ÚS 47/2019, 4Cdo/34/2018, 4Cdo/3/2019, 5Cdo/57/2019, 8Cdo/152/2018).\n13. V predmetnej veci sú v dovolaním napadnutom rozhodnutí (obsah ktorého nemožno posudzovať\nizolovane od rozsudku súdu prvej inštancie, lebo prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska\npredmetu konania tvoria jeden celok - viď rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 78/05, III.\nÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) zreteľne vysvetlené jeho podstatné dôvody, uvedené ustanovenia, ktoré\nsúd aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ako i vysvetlené právne úvahy, ktorými sa pri\nrozhodovaní riadil. Prijaté právne závery sú primerane odôvodnené spôsobom zodpovedajúcim § 393\nods. 2 CSP (predtým § 157 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb.). Za procesnú vadu konania v zmysle § 420\npísm. f/ CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv\ndovolateľa.\n13.1. Osobitne s dovolacími námietkami žalovanej dovolací súd uvádza, že odvolací súd v bode 4.4.2\nrozhodnutia zrozumiteľne vysvetli prečo v prípade kúpnej zmluvy zo dňa 25. októbra 2015 a zmluvy\no úvere zo dňa 25. októbra 2015 išlo o závislé spotrebiteľské zmluvy (§ 52a ods. 2 Občianskeho\nzákonníka), keď k v konečnom dôsledku k tomuto záveru dospel aj súd prvej inštancie a prečo mal za\nto, že závislosť obidvoch zmlúv mala za následok, že kúpna cena podľa kúpnej zmluvy a suma úveru\npodľa zmluvy o úvere musia byť rovnaké. V uvedenom smere poukázal aj na relevantnú judikatúru\nnajvyššieho súdu. Odvolací súd poskytol žalovanej aj dostatočné vysvetlenie prečo v danom prípade je\nRPMN v spornej zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená v nesprávnej výške v neprospech žalobcu\nako spotrebiteľa a aké právne následky z toho plynú. So zreteľom na uvedené dovolací súd konštatuje,\nže žalovaná dostala zo strany odvolacieho súdu zrozumiteľné a výstižné odôvodnenie v reakcii na všetky\nňou v spore uvádzané podstatné argumenty. Nebolo jeho povinnosťou reagovať na tvrdenia žalovanej,\nktoré nemali význam pre rozhodnutie, aj keď ich za takéto žalovaná prezentovala.\n14. Prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nezakladá ani to, že napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu (aj súdu prvej inštancie) spočívalo (prípadne) na nesprávnych právnych záveroch\n(porovnaj najmä judikáty R 54/2012 a R 24/2017, ale aj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad\nsp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 3 Cdo 105/2018, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011,\n6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014).\n15. Najvyšší súd vyššie uvedené dopĺňa poukázaním na konštatovanie ústavného súdu v rozhodnutí\nsp. zn. IV. ÚS 196/2014 (ktoré sa síce týkalo právneho stavu do 30. júna 2016, je však naďalej\naktuálne), v zmysle ktorého prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého\nrozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá\nvadu zmätočnosti.\n16. Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že dovolateľka v danom prípade neopodstatnene namietala,\nže súd (odvolací) jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace\n\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm.\nf/ CSP.\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP\n17. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n18. Žalovaná v dovolaní namietal nemožnosť aplikácie § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka, správnosť\nvýpočtu RPMN a absenciu hmotnoprávnej zodpovednosti za kvalitu a dodanie financovaných služieb.\n19. V rozsudku Súdneho dvora EU vo veci C-377/14 Radlinger, Radlingerová proti Finway a. s. sa Súdny\ndvor Európskej Únie okrem iného vyjadril k požiadavkám na náležitosti spotrebiteľských zmlúv a na\notázku vnútroštátneho súdu, akým spôsobom sa má vykladať pojem „celková výška úveru“ obsiahnutý\nv článku 3 písm. l/ a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 a pojem „výška čerpania“ obsiahnutý v bode I\nprílohy I tejto smernice odpovedal, že článok 3 písm. l/ a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj\nbod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania\núveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícií spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si\nposkytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom, a ktoré nie sú tomuto\nspotrebiteľovi reálne vyplatené. V rozhodnutí Súdny dvor uviedol, že dôsledkom takéhoto postupu, t. j.\nzahrnutia nákladov spotrebiteľa spojených s úverom do výšky čerpania úveru je podhodnotenie RPMN,\nktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru (bod 87). Zároveň informácia o celkových nákladoch\núveru umožňuje spotrebiteľovi porovnať ponuky úverov a posúdiť rozsah jeho záväzku (bod 90).\n20. Na to, aby bolo možné konštatovať splnenie povinnosti veriteľa vyplývajúcej z ustanovenia § 9\nods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, musia byť údaje v spotrebiteľskej zmluve uvedené nielen\nformálne, ale zároveň musia byť aj úplné, určité, zrozumiteľné a správne. Týmto spôsobom zákonodarca\nchráni spotrebiteľa a napĺňa účel sledovaný právnou pravou spotrebiteľských zmlúv, ktorým je úplné\ninformovanie spotrebiteľa o podmienkach, v tomto prípade úverovej zmluvy, v záujme ochrany slabšej\nzmluvnej strany. Správnosť údajov totiž nepochybne ovplyvňuje rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť do\nurčitého záväzku. Zároveň spotrebiteľ musí mať možnosť riadne sa oboznámiť a porozumieť predmetu\na obsahu právneho úkonu, aby vedel, čo konkrétne je predmetom dojednania a aké sú jeho práva\na záväzky z toho plynúce. Ak by súd pripustil výklad, že akýkoľvek údaj (teda aj chybný) uvedený v\nzmluve spĺňa podmienky § 9 ods. 2 citovaného zákona, stratilo by toto ustanovenie zmysel. Jednou\nz obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy je aj údaj o výške úveru, ktorého definíciu podáva\nustanovenie § 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ na základe správne v zmluve\nuvedených informácií o výške skutočne poskytnutého úveru, dostáva jasnú predstavu o celkovej\nhodnote svojho záväzku, o tom, čo vlastne spláca a akú sumu si skutočne požičal, ako aj to, akú\nmá povahu jeho záväzok z hľadiska nákladov s ním spojených. Zároveň, nesprávne uvedený údaj\nmôže mať za následok vplyv na správnosť ďalších údajov spotrebiteľskej zmluvy a tiež na samotnú\nvýšku záväzkov spotrebiteľa (výšku splátky, úročenie úverovej sumy). Pokiaľ teda údaje predstavujúce\nobligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy nie sú uvedené v zmluve správne, nemožno hovoriť o\nsplnení povinnosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom nesplnenie z neho\nvyplývajúcej povinnosti zákon striktne sankcionuje tým, že spotrebiteľský úver sa stáva od počiatku\nbezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákon o spotrebiteľských úveroch). V tomto smere\nteda neexistuje žiadna výnimka a veriteľ sa nemôže zbaviť svojej povinnosti, resp. nemôže konvalidovať\nnesprávne, či zavádzajúce údaje v zmluve tým, že v nej síce výslovne uvedie, akú čiastku predstavuje\nnáklad, avšak zároveň ho prezentuje ako súčasť poskytnutého úveru, teda aktívum, hoci v skutočnosti\nide o náklad spotrebiteľa, a to ani za tej podmienky, že klient súhlasil s okamžitým započítaním nákladu\ndo výšky úveru.\n\n21. V dôsledku navýšenia celkovej výšky úveru o náklad, nemôže byť správne vypočítaná ani výška\nRPMN, pretože dôsledkom neoprávneného zahrnutia poplatku za poskytnutie úveru, ktorý predstavuje\ncelkový náklad úveru pre spotrebiteľa do celkovej výšky úveru, bude podhodnotenie RPMN, keďže\nvýpočet RPMN je závislý od výšky poskytnutého úveru. Navýšenie celkovej výšky úveru o náklady má\nzároveň aj ten následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver, ale aj náklad, tým pádom dôjde k\nzvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení sa tým výška hlavného predmetu zmluvy. Za tohto stavu bol\npreto správny záver odvolacieho súdu, že úverová zmluva neobsahuje správne údaje v zmysle § 9 ods.\n2 zákona o ochrane spotrebiteľa a rovnako správne uplatnili aj sankciu za porušenie tejto povinnosti v\nzmysle § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona.\n22. Právna otázka nastolená dovolateľkou bola riešená prejudikatúrou, a to uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2021 sp. zn. 2Cdo/165/2020. Zo skutkových okolností tejto veci\nvyplynulo, že podľa obsahu kúpnej zmluvy časť kúpnej ceny vo výške 684,80 eura bola predávajúcemu\nzaplatená v hotovosti pri podpise zmluvy, a že zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 5 489,20 eura mala byť\npredávajúcemu zaplatená prostredníctvom úveru na základe zmluvy o úvere. Z obsahu úverovej zmluvy\nvšak jednoznačne vyplynula celková dojednaná výška úveru v sume 6 163,20 eur s tým, že predmetný\nspotrebiteľský úver bol účelovo viazaný, a to na obstaranie tam uvedeného predmetu financovania,\nktorým bolo predmetné motorové vozidlo Citroën C4 Grand Picasso Diesel 1,6 HDi. Dovolací súd\nkonštatoval, že v zmysle § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva jednoznačná závislosť týchto\nzmlúv, čo nerozporovali ani súdy nižšej inštancie. Dovolací súd bol toho názoru, že pokiaľ v zmysle §\n52a ods. 2 Občianskeho zákonníka je daná vzájomná zmluvná závislosť, tak táto závislosť musí byť\nzrejmá aj z obsahu dojednaných zmlúv, a teda nesmie byť vzájomné dojednanie takýchto zmlúv odlišné.\nV danom prípade nekorešpondovalo v kúpnej zmluve dojednanie výšky kúpnej ceny (5.489,20 eur) a\npri spotrebiteľskom úvere - výška spotrebiteľského úveru (6.163,20 eur). A to bez ohľadu na vystavenú\nfaktúru, ktorou bol fakturovaný predaj osobného automobilu Citroën C4 Grand Picasso 1,6 HDi vrátane\ndoplnkového zákazníckeho servisu a Carlife Garancia. Dovolací súd tak konštatoval, že uplatnenie §\n52a ods. 2 Občianskeho zákonníka na zmluvné dojednanie (kúpnu zmluvu a spotrebiteľský úver) bolo v\ntomto prípade zásadné. Na základe uvedeného bolo nepochybné, že RPMN uvedená v úverovej zmluve\nnezodpovedá kúpnej cene, ktorá je uvedená v kúpnej zmluve, t. j. 6.174 eur, po odpočítaní zaplatených\n684,80 eur v sume 5.489,20 eur, a následkom čoho bola úverová zmluva bezúročná a bez poplatkov v\nzmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z.\n23. V danom prípade dovolací súd nezistil žiadny dôležitý dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od vyššie\nuvedených záverov, pretože nie sú v rozpore s ustanovením § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vo\nvzťahu k preskúmavanej veci konštatuje, že právna otázka nastolená dovolateľkou už bola riešená, v\ndôsledku čoho je záver odvolacieho súdu o spornej úverovej zmluve ako bezúročnej a bez poplatkov\nsprávny (viď tiež sp. zn. 7Cdo/106/2022). Inak povedané najvyšší súd nezistil žiaden odklon od ustálenej\nrozhodovacej činnosti dovolacieho súdu, a contrario odvolací súd postupoval správne, keď v zmysle\nrozhodovacej činnosti najvyššieho súdu na vec správne aplikoval rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.\n2Cdo/165/2020.\n24. Na základe vyššie uvedeného, najvyšší súd dovolanie žalovanej ako neprípustné podľa § 447 písm.\nc) CSP odmietol.\n25. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v zmysle § 453 ods. 1 CSP tak,\nže úspešnému žalobcovi v dovolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu\n(§ 255 ods. 1 CSP).\n26. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:099b978a-3586-4c3c-a949-c7bbe169643a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 399, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2"}, {"guid": "ussr:7286c173-ddb8-4994-81d0-261416257e91", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 196/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 196/2014 z 27. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-27", "citacie_n": 284, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7286c173-ddb8-4994-81d0-261416257e91"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "21eda2d3-2626-486f-8611-bfa6c872338b:cbcfa601-01bf-42fa-9d7b-cab067491a5f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:6120212664.1", "spisova_znacka": "7Cdo/106/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/106/2022 z 25. 7. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-07-25", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:6120212664.1"}, {"guid": "87b18025-89f1-4487-b12d-fa401f980a99:6f0094f5-51d3-47ae-92f2-18d3708ab3c4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6619203655.1", "spisova_znacka": "4Cdo/322/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/322/2020 z 30. 11. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6619203655.1"}, {"guid": "82be3e2d-de4e-4cc6-a873-2335997629b1:bafd434b-1a67-4a7d-82a0-f1119216ff02", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6719201646.1", "spisova_znacka": "2Cdo/165/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/165/2020 z 27. 10. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-10-27", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6719201646.1"}, {"guid": "56e4c87a-dc96-44f1-b3e7-65a3f77614e3:c28b46ef-684d-4179-8b58-241207fd8ac0", "ecli": null, "spisova_znacka": "17CoCsp/28/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17CoCsp/28/2021 z 12. 10. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-10-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/56e4c87a-dc96-44f1-b3e7-65a3f77614e3:c28b46ef-684d-4179-8b58-241207fd8ac0"}, {"guid": "84fd2e2a-bf12-4de6-b79f-a2d1c76f6b96:310f37a6-8746-49e6-82b3-5c8048258bc0", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Co/203/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/203/2019 z 18. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-02-18", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/84fd2e2a-bf12-4de6-b79f-a2d1c76f6b96:310f37a6-8746-49e6-82b3-5c8048258bc0"}], "citovane_v": [{"guid": "f4be1bfe-f63b-47f9-8cac-ccd502d41e8b:67c9435f-d209-473d-ae94-d68023302e1e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8620201168.1", "spisova_znacka": "8Cdo/188/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/188/2024 z 25. 2. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-02-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8620201168.1"}]}