{"guid": "3f954d92-122d-41da-b6ee-ca1bc7b81609:5ecdee53-12a5-4b49-9210-6b602c094fc5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6716203002.4", "spisova_znacka": "1CdoR/5/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1CdoR/5/2024 z 25. 9. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2024, sp. zn. 1CdoR/5/2024, ECLI:SK:NSSR:2024:6716203002.4", "identifikacne_cislo": "6716203002", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Vladik", "sudca_id": 355, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martin-vladik-355", "datum_vydania": "2024-09-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5ecdee53-12a5-4b49-9210-6b602c094fc5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6716203002.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6716203002.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6716203002.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1CdoR/5/2024\n6716203002\n25. 09. 2024\nJUDr. Martin Vladik\nECLI:SK:NSSR:2024:6716203002.4\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloletú A. C., narodenú XX. Q. XXXX, bytom\nu matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica,\ndieťa rodičov: matky - F.. P. Q. C., narodenej X. T. XXXX, bytom K. XXXX/XX, I., zastúpenej Advokátskou\nkanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kadnárova 83, a otca F.. F. C., narodeného\nXX. T.Í. XXXX, bytom F. XX, B. B., zastúpeného JUDr. Andreou Stupárovou, advokátkou, so sídlom vo\nVeľkej Lúke, Novomeského 1266/25, za účasti Krajskej prokuratúry Banská Bystrica, o úpravu výkonu\nrodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn.\n8P/6/2016, o dovolaní matky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 29. novembra 2023 sp. zn.\n13CoP/18/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 8. februára 2023\nč. k. 8P/6/2016-2013 - I. zveril maloletú A. C.Ľ., narodenú XX. Q. XXXX do osobnej starostlivosti otca,\nII. matke maloletej uložil povinnosť platiť na výživu maloletej A. C., narodenej XX. Q. XXXX výživné\nvo výške 30 % zo životného minima počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktoré bude splatné vždy\ndo 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca, III. súd styk matky s maloletou neupravil, IV. súd\nuložil maloletej A. C., narodenej XX. Q. XXXX, jej matke a otcovi podrobiť sa odbornému poradenstvu\nrealizovanému na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen po dobu 6 mesiacov, V. vyslovil, že\nžiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, VI. o nároku štátu na náhradu trov konania\na o výške náhrady trov konania štátu súd rozhodne samostatným uznesením, VII, týmto dochádza k\nzmene rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/299/2014-62 zo dňa 3. mája 2015 v časti úpravy práv\na povinností k maloletej A. C., narodenej XX. Q. XXXX.\nSúd prvej inštancie pri rozhodovaní o zmene výchovného prostredia vychádzal z ustanovenia § 25 ods.\n4, § 26 Zákona o rodine, keď z vykonaného dokazovania mal preukázané, že matka v súčasnej dobe\nnemá osobnostné predpoklady pre zabezpečenie riadnej výchovy dieťaťa. V prepúšťacích správach\nzo zdravotníckych zariadení sa objavil záver o podozrení na prítomnosť Münchhausenovho syndrómu\nu matky, pričom matka sa v tomto smere odmietla podrobiť vyšetreniu. Vychádzajúc zo záverov\npredchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu - Krajského súdu v Banskej Bystrici\nč. k. 17CoP/7/2019-1143 zo dňa 3. apríla 2019 neprihliadol na odmietavý postoj maloletej, pretože\ntakýto nesúhlas sám osebe nemôže byť prekážkou pred záujmom na zabezpečení riadneho - zdravého\nvývoja maloletého dieťaťa. V tejto časti považoval svoje rozhodnutie aj za preventívny zásah do\npomerov maloletej, keďže matka neustále odmieta podrobiť sa znaleckému dokazovaniu, na ktoré\nokrem iného poukazoval i odvolací súd vo vyššie citovanom rozhodnutí. Pokiaľ by matka takýmto\nsyndrómom netrpela, tak podľa názoru súdu prvej inštancie by sa bez akýchkoľvek obáv podrobila\n\nznaleckému dokazovaniu. V ďalšom prvoinštančný súd poukázal i na ustanovenie § 25 Zákona o rodine.\nMatka opakovane a zámerne bráni otcovi v styku s dieťaťom, nerešpektuje právoplatné a vykonateľné\nrozhodnutia súdov. Svojím správaním naopak nepriaznivo vplýva na vývoj maloletej a nedáva jej žiaden\nvzor do budúcnosti v tom, aby rešpektovala pravidlá správania sa v prípade zákonnej normy upravenej\nv príslušných právnych predpisoch.\nPri rozhodovaní o výživnom súd prvej inštancie vychádzal z ustanovenia § 62, § 75 ods. 1 Zákona o\nrodine, keď prihliadal na možnosti a schopnosti obidvoch rodičov ako aj na potreby maloletého dieťaťa.\nMatka v súčasnej dobe nie je zamestnaná, poberá len čiastočný invalidný dôchodok vo výške 271,30\neura a za takéhoto stavu potom určil matke výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima.\nVzhľadom na situáciu, ktorú vytvorila matka nerešpektovaním súdnych rozhodnutí, keď neumožňovala\notcovi styk s dieťaťom, považoval súd prvej inštancie za potrebné postupom v zmysle ustanovenia §\n37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine rozhodnúť o uložení povinnosti účastníkom podrobiť sa odbornému\nporadenstvu za účelom obnovenia citových vzťahov jednak medzi rodičmi navzájom ako aj rodičmi a\nmaloletou dcérou.\nO trovách konania medzi účastníkmi súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP a nepriznal žiadnemu\nz účastníkov náhradu trov prvoinštančného konania s tým, že rozhodnutie o trovách štátu vyhradil\nsamostatnému uzneseniu.\n2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie matky rozsudkom z 29. novembra 2023 sp.\nzn. 13CoP/18/2023 potvrdil rozsudok okresného súdu a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania.\nV odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pokiaľ matka v priebehu odvolacieho konania vytýkala súdu prvej\ninštancie, že pri rozhodovaní žiadnym spôsobom nezohľadnil Znalecký posudok č. 6/2019 zo dňa 1.\napríla 2019, tu je potrebné zdôrazniť, že tento znalecký posudok bol predmetom skúmania odvolacím\nsúdom - Krajským súdom v Banskej Bystrici, kde odvolací súd konštatoval, že znalec vychádzal\nvýlučne z vyšetrenia matky, jej zdravotnej dokumentácie a dokladov poskytnutých matkou, pričom\ntieto podklady nedali a nemohli dať znalcovi dostatočný prehľad o posudzovanej situácii z hľadiska\nskúmaného problému, t. j. danosti Münchhausenovho syndrómu by proxy u matky, pretože z obsahu\nvyplynula hospitalizácia maloletej už v decembri 2018, a to v nemocnici Zvolen a Fakultnej nemocnici\nv Banskej Bystrici. Na základe týchto skutočností potom uložil odvolací súd súdu prvej inštancie\ndoplniť v tomto smere dokazovanie (nariadením znaleckého dokazovania a vyžiadaním potrebných\nlekárskych správ), pričom z dovtedy predložených dôkazov nebolo preukázané ani tvrdenie matky\no podozrení nevhodného správania sa otca voči maloletej, ktoré nebolo podporené ani dokladmi,\nktoré predložila matka. Keďže matka v priebehu prvoinštančného konania odmietla spolupracovať\npri vykonaní znaleckého dokazovania, musel súd prvej inštancie vychádzať z predložených správ od\nkolízneho opatrovníka, ošetrujúcich lekárov a napokon i z vyjadrenia ustanoveného znalca F.. V. Š.,\nna ktorý poukazuje v odsekoch 26. až 29. odôvodnenia rozsudku. Potom, čo tieto dôkazy vyhodnotil\njednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, dospel k správnemu záveru, keď konštatoval, že v súčasnej\nsituácii je v záujme maloletého dieťaťa pre jeho ďalší zdravý vývoj zverenie do osobnej starostlivosti\notca. Z vyjadrenia Okresnej prokuratúry vo Zvolene mal i odvolací súd preukázané, že správanie otca nie\nje možné zo sexuologického hľadiska posúdiť ako sexuálne nevhodné, čo korešponduje i s výsledkami\ntrestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom Banská Bystrica, v ktorom bolo uznesením zo dňa\n27. septembra 2019 odmietnuté trestné oznámenie matky. Tak, ako to napokon správne konštatuje i\nsúd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, v priebehu prvoinštančného konania matka mala\nmožnosť vyvrátiť pochybnosti prezentované znalcom F.. V. Š., pričom svoje právo nevyužila (odmietla\nposkytnúť akúkoľvek súčinnosť), a preto ani odvolaciemu súdu neprislúchalo vyhodnotiť vykonané\ndokazovanie iným spôsobom, než hodnotil súd prvej inštancie. Správne preto postupoval súd prvej\ninštancie i pri vyhodnotení postoja samotnej maloletej A., keď aj jej vyjadrenia (odmietavý postoj)\nvyhodnotil v súlade s ostatnými vykonanými dôkazmi. Záujem na zdravom vývoji dieťaťa prevažuje nad\nprejaveným postojom samotného maloletého, a preto aj takýto postoj je potrebné vždy vyhodnotiť s\nprihliadnutím na špecifické okolnosti konkrétneho prípadu. V prejednávanej veci je zrejmé, že postoj\nmaloletej je výrazne ovplyvňovaný situáciou, ktorú vytvorila samotná matka nerešpektovaním súdnych\nrozhodnutí ani akýchkoľvek iných názorov súvisiacich so zabezpečením výkonu rodičovských práv,\na tým i zdravého vývoja maloletej, na ktoré okolnosti súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne\nprihliadol a vyhodnotil v odseku 64. odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Zo\nsamotnej skutočnosti, keď sudca dal podnet na začatie trestného stíhania voči matke, nemožno podľa\nnázoru odvolacieho súdu bez ďalšieho vyvodiť dôvodné pochybnosti o nezaujatosti takéhoto sudcu,\n\na preto ani na túto námietku odvolací súd pri preskúmavaní veci neprihliadol. Tak, ako to opätovne\nsprávne konštatuje i okresná prokuratúra vo svojom vyjadrení, pokiaľ sudca na základe poznatkov, ktoré\nmá v priebehu konania, dospeje k záveru, že existuje podozrenie zo spáchania trestnej činnosti, je\npovinný podať trestné oznámenie orgánom činným v trestnom konaní, ktoré ako jediné sú príslušné\nna preverenie takéhoto podozrenia. Pokiaľ matka v priebehu odvolacieho konania namietala taktiež\nnesprávny procesný postup súdu, ktorým jej malo byť zasiahnuté do práva na spravodlivý proces, i s\ntýmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie vyporiadal v odseku 52. odôvodnenia rozsudku a svoj postup\nzdôvodnil v súlade s ustanovením § 183, § 157 ods. 1, § 147a CSP, s ktorými dôvodmi sa odvolací\nsúd taktiež stotožnil. S prihliadnutím na dĺžku konania ako i na samotné konanie matky, ktorá odmietala\nposkytnúť akúkoľvek súčinnosť pri vykonaní dokazovania, nemožno konštatovať, že by bolo zasiahnuté\ndo jej práva na spravodlivý proces v tom, že by nemala dostatočný priestor na uplatnenie svojich\nprocesných práv. To plne platí i o jej práve na zvolenie si právneho zástupcu v konaní, ktoré využila až v\nodvolacom konaní. Pokiaľ i súd vykonal výsluch F.. P. C. na pojednávaní 9. decembra 2020, prihliadajúc\nna dĺžku konania (sud rozhodol vo veci 8. februára 2023), matka mala dostatočný časový priestor sa k\ntomuto dôkazu vyjadriť, a to i v prípade, že podľa vlastného tvrdenia sa o tejto skutočnosti mala dozvedieť\naž 6. októbra 2022. Táto skutočnosť naviac nemohla mať za následok ani nesprávne rozhodnutie vo\nveci, keďže nebola nosným dôkazom pri rozhodovaní súdu a súd prvej inštancie z tohto dôkazu prakticky\npri rozhodovaní ani nevychádzal, na čo tiež poukázala okresná prokuratúra vo svojom vyjadrení. V\nsituácii, ktorá v súčasnosti pretrváva medzi účastníkmi z dôvodu dlhodobého narušenia citových väzieb\nmedzi otcom a maloletou dcérou z dôvodu dlhodobého nerešpektovania súdnych rozhodnutí, súd prvej\ninštancie postupoval správne i v tom, keď podľa ustanovenia § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine\nuložil rodičom za účasti maloletého dieťaťa podrobiť sa sociálnemu poradenstvu, a preto i v tejto časti\nnapadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa\nustanovenia § 52 CMP s použitím ustanovenia § 396 ods. 1 CSP a nepriznal žiadnemu z účastníkov\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie matka dieťaťa (ďalej aj „dovolateľka“), ktorého\nprípustnosť vyvodila z ustanovenia § 420 písm. e) a f) CSP, pretože vo veci rozhodoval vylúčený\nsudca alebo nesprávne obsadený súd a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Uviedla, že súdy pojednávali a vykonávali dokazovanie v neprítomnosti matky bez splnenia\nzákonných podmienok, predčasnosť, zmätočnosť a nepreskúmateľnosť charakterizujú napadnuté\nrozhodnutia, vylúčený kolízny opatrovník, a vo veci rozhodoval vylúčený sudca, ktorý sám prezumoval v\ntrestnom oznámení na ňu svoje rozhodnutie. Žiadala, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zaviazal otca na náhradu trov dovolacieho konania.\n4. Otec dieťaťa vo svojom vyjadrení k dovolaniu matky navrhol, aby dovolanie bolo zamietnuté ako\nnedôvodné. Mal za to, že súdy oboch inštancií rozhodli jednak s platnou legislatívou a ustálenou\njudikatúrou a najmä v záujme maloletého dieťaťa.\n5. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že matka dieťaťa svojvoľne a dlhodobo\nnerešpektuje žiadne rozhodnutia súdu, koná protizákonne a v neprospech mal. A. tým, že jej latentným\nspôsobom odopiera lásku a starostlivosť druhého rodiča - otca.\n6. Okresná prokuratúra Zvolen vo svojom vyjadrení k dovolaniu matky uviedla, že dovolanie nemožno\nposúdiť inak než ako ďalšie odvolanie matky, ktoré je len ďalšou rekapituláciou jej obrany, ktorú\nprezentovala v priebehu celého konania. Navrhla, aby dovolací súd dovolanie odmietol. Uviedla, že\nodvolací súd sa dostatočne vysporiadal s tým, že vo veci nerozhodoval vylúčený sudca a preto nie sú\nsplnené podmienky na to, aby mohlo byť dovolanie úspešné. Dovolateľkou vymedzený dovolací dôvod\npodľa § 420 písm. f) CSP neobstojí, pretože na jeho uplatnenie nie sú splnené zákonné podmienky.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35\nCSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade\nso zákonom (§ 429 ods. 1 a 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako\naj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie matky dieťaťa je potrebné odmietnuť.\n\n8. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach\n§ 420 a § 421 ods. 1 CSP.\n9. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n10. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n12. V danom prípade dovolateľka namietala ustanovenia § 420 písm. e) a f) CSP.\n13. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a) zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej\nmiere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv\nna nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované\nprávnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady\nsúdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na\nspravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu\nspočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká\nnielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj\nporušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo\nna verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným\ndôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie\nrovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a\nna rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia\nspravodlivosti). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať\nsa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05).\n14. Treba podotknúť, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je\nvýznamný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle\ntohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej\nvade skutočne došlo (1Cdo/42/2017, 2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017,\n8Cdo/73/2017, 1Cdo/253/2021).\n15. V predmetnej veci sa dovolací súd stotožnil so závermi vyplývajúcimi z vyššie uvedených rozhodnutí\na z tohto dôvodu má za to, že dovolateľka neoprávnene namietala, že jej súdy nesprávnym procesným\npostupom znemožnili, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces.\n\n16. Dovolateľka tiež namietala, že v danej veci rozhodoval nesprávne obsadený súd a teda došlo k\nprocesnej vade uvedenej v ustanovení § 420 písm. e) CSP a nerozhodoval vylúčený sudca.\n17. Z ustanovenia § 420 písm. e) CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo\nnesprávne obsadený súd.\n18. V prvom rade dovolací súd uvádza, že v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v\nprimeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o\njeho občianskych právach alebo záväzkoch. Podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy SR každý sa môže domáhať\nzákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch\nustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podmienky a podrobnosti o súdnej a\ninej právnej ochrane ustanovia zákony, ktorými sú, okrem iného, aj Civilný sporový poriadok, Civilný\nmimosporový poriadok a Správny súdny poriadok.\n19. Ustanovenie § 3 CSP určuje, že súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné\nsúkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány s tým, že sústavu\nsúdov Slovenskej republiky tvoria a) okresné súdy; b) krajské súdy; c) Najvyšší správny súd Slovenskej\nrepubliky; d) Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako aj Špecializovaný trestný súd (§ 5 zákona č.\n757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\n20. Zloženie súdu upravujú § 44 až § 48 CSP. Na okresnom súde koná a rozhoduje sudca. Na krajskom\nsúde koná a rozhoduje senát. Na najvyššom súde koná a rozhoduje senát alebo veľký senát. V rozsahu\nustanovenom Civilným sporovým poriadkom a osobitným predpisom vykonáva úkony súdu, koná a\nrozhoduje aj súdny úradník.\n21. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že Civilný sporový poriadok upravuje okrem\niného postup v konaní pred súdom. Koho treba považovať za zákonného sudcu a akým spôsobom\nmožno vykonať jeho zmenu upravuje ustanovenie § 3 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon o súdoch“),\npodľa ktorého zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený\nv súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd\nrozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a\nrozhodovanie v senáte.\n22. Dovolací súd poukazuje na správne a výstižné dôvody súdov oboch stupňov. Odvolací súd správne\nuviedol, že zo samotnej skutočnosti, keď sudca dal podnet na začatie trestného stíhania voči matke,\nnemožno bez ďalšieho vyvodiť pochybnosti o nezaujatosti takéhoto sudcu. Odvolací súd preto správne\nna túto námietku neprihliadol. Napokon i okresná prokuratúra konštatovala, že pokiaľ sudca na základe\npoznatkov, ktoré mal v priebehu konania dospeje k záveru, že existuje podozrenie zo spáchania trestnej\nčinnosti je povinný podať trestné oznámenie orgánom činným v trestnom konaní, ktoré ako jediné sú\npríslušné na preverenie takéhoto podozrenia.\n23. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd uvádza, že predmetná námietka spočívajúca v\nnesprávnom obsadení súdu nemôže byť predmetom meritórneho dovolacieho prieskumu. Prípustnosť\ndovolania dovolateľky preto z ustanovenia § 420 písm. e) CSP nevyplýva.\n24. Dovolací súd nezistil existenciu namietaných vád.\n25. Dovolací súd mal preto za to, že procesný postup súdov, ktoré konali v zmysle ustanovení a\nzásad zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, nemožno považovať za porušenie\npráva na spravodlivý proces. Napadnuté rozhodnutia sa nevymykajú nielen zo zákonného, ale ani z\nústavnoprávneho rámca. Uvedeným postupom preto nedošlo k založeniu namietaných vád podľa § 420\npísm. e) a f) CSP a matka dieťaťa neopodstatnene namietala porušenie práva na spravodlivý proces.\n\n26. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie dovolateľky odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako\ndovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.\n27. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta\ndruhá CSP).\n28. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13CoP/18/2023", "guid": "6412a463-3cf0-4810-be89-541fdebf36da:97441385-a53b-428a-9d79-bda254893a02", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}