{"guid": "a9733ef6-cba7-4c0b-9114-4460449f8adc:a2dc8145-c967-498b-b529-e4659d60d768", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6618202767.3", "spisova_znacka": "6Cdo/164/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/164/2022 z 29. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. mája 2024, sp. zn. 6Cdo/164/2022, ECLI:SK:NSSR:2024:6618202767.3", "identifikacne_cislo": "6618202767", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Klenková", "datum_vydania": "2024-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam", "Kúpna zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-116", "nazov": "§ 116 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-116", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-117", "nazov": "§ 117 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-117", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-117"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-140", "nazov": "§ 140 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-140", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-140"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-603.odsek-3", "nazov": "§ 603 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-603.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-603"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-605", "nazov": "§ 605 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-605", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-605"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-853.odsek-1", "nazov": "§ 853 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-853.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-853"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-448"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-116", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-117", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-140", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-603", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-605", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-853", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-421", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-448"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a2dc8145-c967-498b-b529-e4659d60d768", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6618202767.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6618202767.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6618202767.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/164/2022\n6618202767\n29. 05. 2024\nJUDr. Gabriela Klenková\nECLI:SK:NSSR:2024:6618202767.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Ivana Rumanu a Mgr. Miroslava Šeptáka v spore žalobcu Š. J., narodeného\nX. G. XXXX, U. P. Z., Š. XXXX/XXX, zastúpeného advokátkou JUDr. Bronislavou Garajovou, Poltár,\nŽelezničná 291, proti žalovaným 1/ M. J., narodenému XX. D. XXXX, Z. H., I.. J. W. XXX/X, 2/ D. J.,\nnarodenému X. D. XXXX, Z. H., I.. J. W. XXX/X, obaja zastúpení advokátkou JUDr. Elenou Matulovou,\nPoltár, Železničná 287/9, o uplatnenie predkupného práva pri prevode nehnuteľností, vedenom na\nOkresnom súde Lučenec pod sp. zn. 13C/13/2018, o dovolaní žalovaných proti rozsudku Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/23/2022 z 9. júna 2022, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalobcovi náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd\") napadnutým rozsudkom sp. zn. 16Co/23/2022\n9. júna 2022 potvrdil rozsudok Okresného súdu Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie\") č. k.\n13C/13/2018-168 z 13. decembra 2018 o nahradení prejavu vôle žalovaných 1/ a 2/ ako predávajúcich o\nuzavretí kúpnej zmluvy so žalobcom ako kupujúcim s vymedzeným obsahom kúpnych zmlúv, týkajúcich\nprevodu nehnuteľností nachádzajúcich sa k. ú. S., zapísané na Obvodnom úrade Poltár, odbor katastra\nna liste vlastníctva (ďalej len ,,LV\") č. XXX ako pozemky registra „C\", parcelného č. XXXX/X - lesný\npozemok o výmere 16 782 m2, parcelného č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere 22 000 m2, parcelné č.\nXXXX/X - lesné pozemky o výmere 35 479 m2 na mene žalovaného 1/ v podiele 1 - iny za kúpnu cenu\n1.000 eur splatnú v hotovosti po uzatvorení zmluvy; o prevode nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX\nako pozemky registra ,,C\" parcelného č. XXXX/X- lesný pozemok o výmere 16 782 m2, parcelného č.\nXXXX/X - lesný pozemok o výmere 22 000 m2, parcelného č. XXXX/X- lesný pozemok o výmere 35 479\nm2 na mene žalovaného 2/ v podiele 1-iny za kúpnu cenu 1000 eur splatnú v hotovosti po uzatvorení\nzmluvy; uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu;\nžalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\n2. Súd prvej inštancie právne vec posúdil v súlade s ustanoveniami § 116, § 117, § 140, § 603\nods. 3 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) a na základe\nvýsledkov vykonaného dokazovania ustálil, že medzi stranami nebolo sporné, že nehnuteľnosti boli\npôvodne v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a právnych prevodcov žalovaných 1/ a 2/ T. J. a G. J.\ntak, ako sú zapísané na LV č. XXX k. ú. a obec S. ako pozemky registra ,,C\" parcelného č. XXXX/\nX- lesný pozemok o výmere 16 782 m2, parcelného č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere 22 000\nm2, parcelného č. XXXX/X- lesný pozemok o výmere 35 479 m2. Nesporným bolo taktiež tvrdenie\nžalobcu, že pred prevodom spoluvlastníckych podielov spoluvlastníkov T. J. a G. J. na žalovaných\n\n1/ a 2/, tieto neboli písomne ponúknuté na kúpu podielovému spoluvlastníkovi - žalobcovi. Spornou\notázkou bolo, či bolo porušené právo žalobcu konaním spoluvlastníkov T. J. a G. J., teda či prevody ich\nspoluvlastníckych podielov vyžadovali písomnú ponukovú povinnosť alebo či táto povinnosť nemusela\nbyť dodržaná, vzhľadom na výnimku danú zákonom pri prevode spoluvlastníckeho podielu blízkym\nosobám. Pôvodnými podielovými spoluvlastníkmi boli T. J. a G. J. - bratia žalobcu. T. J., G. J. a Š.\nJ. majú brata A. J.Á.. Žalovaný 1/ je synom A. J. a žalovaný 2/ je vnukom A. J.. Kúpnou zmluvou z\n21. septembra 2017 registrovanou pod V XXX/XXXX zo 17. októbra 2017 Okresným úradom v Poltári,\nodbor katastrálny, bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam\nzapísaným na LV č. XXX, nachádzajúcim sa v k. ú. S. v prospech M. J., D. J. (žalovaných 1/ a 2/) a I. J..\n2.1. Podľa názoru súdu prvej inštancie dôkazná povinnosť na preukázanie výnimky vyplývajúcej z §\n116 Občianskeho zákonníka zaťažovala žalovaných. Prevodcovia T. J. a G. J. boli osobami v rodinnom\nvzťahu k žalovaným 1/ a 2/, avšak nie osobami v priamom príbuzenskom rade, súrodencami ani\nmanželmi. Pri posudzovaní intenzity ujmy, ktorú by utrpela jedna z blízkych osôb vo vzťahu k druhej\nosobe, ktorá by ju pociťovala ako ujmu ,,vlastnú\" uviedol, že žalovaní 1/ a 2/ intenzitu rodinného\nvzťahu nepreukázali. Žalovanými 1/ a 2/ posudzovaná ,,blízkosť\" vychádzala z ich rodinného prepojenia,\ndobrých rodinných vzťahov naprieč niekoľkým generaciám rodiny J.. Uvedený vzťah však nedosahoval\nintenzitu blízkych osôb (občasné návštevy doma alebo v nemocničnom prostredí) tak, ako ho definuje\nustanovenie § 116 Občianskeho zákonníka. Navyše vzťah žalovaného 2/ k prevodcovi G. J., k jeho\nprávnemu predchodcovi bol ešte menej intenzívnym ako bol vzťah medzi žalovaným 1/ a jeho právnym\npredchodcom (strýkom) T. J.. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že bolo povinnosťou\nprávnych predchodcov žalovaných 1/ a 2/ (G. J.Ľ. N. T. J.) zachovať právo podielového spoluvlastníka\nŠ. J. (žalobcu). O zamýšľanom predaji spoluvlastníckych podielov ho mali teda písomne upovedomiť.\nKeďže sa tak nestalo, došlo k porušeniu práva žalobcu, preto žalobe vyhovel. O nároku na náhradu\ntrov konania rozhodol v súlade s § 262 v spojení s § 255 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového\nporiadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP\").\n3. Odvolací súd v odôvodnení skonštatoval správne zistený skutkový stav, ako aj správne právne\nposúdenie, zároveň sa stotožnil s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie. Na potvrdenie\nsprávnosti a v rámci vysporiadania sa s odvolacími námietkami následne uviedol, že porušenie\npredkupného práva nemá za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o prevode spoluvlastníckeho\npodielu. Spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva, má pri porušení povinnosti zo\nstrany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva na výber, či sa bude žalobou domáhať\nvyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu, alebo sa\nbude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi pôvodného\npodielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých\npodmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka, alebo sa uspokojí s tým, že\nmu zostáva predkupné právo voči nadobúdateľovi. Podotkol, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so\nvšetkými dôkazmi vykonanými v konaní a správne dospel k záveru, že v danej veci došlo k porušeniu\npredkupného práva žalobcu, nakoľko podieloví spoluvlastníci, ktorí nadobudli spoluvlastnícke podiely\nkúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod V XXX/XXXX, mu neponúkli písomne na predaj pred ich\nprevodom žalovaným 1/ a 2/. Vo vzťahu k posúdeniu blízkeho vzťahu T. J.Ľ. a G. J. s nadobúdateľmi\npoznamenal, že žalovaných 1/ a 2/ nepovažoval za také blízke osoby, že by ujmu, ktorú by utrpel\nktorýkoľvek z nich, považovali za ujmu vlastnú. Vzťah prevodcov a nadobúdateľov nepredstavuje taký\nblízky vzťah, ktorý by napĺňal atribúty vyplývajúce z § 116 Občianskeho zákonníka. Za nepodstatnú\npre posúdenie, či došlo k porušeniu predkupného práva považoval skutočnosť týkajúcu starostlivosti\nžalobcu a jeho detí o T. N. G. J.. Rovnako ani skutočnosť týkajúcu sa vedomosti žalobcu o prevode\nspoluvlastníckeho práva ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy registrovanej pod V XXX/XXXX, resp. o\ntom, že sa nadobúdatelia z kúpnej zmluvy pred jej uzavretím vyjadrili alebo nevyjadrili o tom, či majú\nalebo nemajú záujem predmetné spoluvlastnícke podiely odkúpiť.\n3.1. Ďalej odvolací súd dôvodil, že samotné zákonné predkupné právo má za následok vznik\npovinnosti spoluvlastníka, ktorý hodlá svoj spoluvlastnícky podiel previesť na inú osobu, ponúknuť svoj\nspoluvlastnícky podiel pred uskutočnením prevodu na predaj spoluvlastníkom (ak nejde o prevod blízkej\nosobe). Nesplnenie zákonom daných povinností má za následok relatívnu neplatnosť tohto právneho\núkonu v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka, teda právo spoluvlastníka, ktorého predkupné právo\nbolo porušené, v lehote 3 rokov od porušenia predkupného práva dovolať sa relatívnej neplatnosti.\nZa splnenie ponukovej povinnosti možno považovať iba stav, ak spoluvlastník ponúkne prevod\n\nspoluvlastníckeho podielu ostatným spoluvlastníkom riadne. Za riadne uskutočnenú ponuku je možné\npovažovať iba ponuku, ktorá má obsahové náležitosti predpokladané zákonom a ktorá je adresná a bola\npísomne doručená všetkým spoluvlastníkom. Keďže písomne prevodcovia spoluvlastníckych podielov\nv danom prípade neponúkli na predaj svoje spoluvlastnícke podiely žalobcovi, predkupné právo žalobcu\nbolo porušené. K námietke žalovaných 1/ a 2/ týkajúcej kupujúceho I. J., ktorý nie je stranou v spore,\nodvolací súd uviedol, že nebol dôvod žalovať ďalšieho kupujúceho z kúpnej zmluvy registrovanej pod\nJ. XXX/XXXX z dôvodu, že I. J. nadobudol spoluvlastnícky podiel od A. J., teda od svojho starého\notca ako príbuzného v priamom rade, kedy sa na platný prevod spoluvlastníckeho podielu nevyžaduje\nsúhlas spoluvlastníkov. K námietke žalovaných 1/ a 2/ týkajúcej sa aktívnej legitimácie na strane\nžalobcu, keď podľa nich mala byť žalobkyňou aj manželka žalobcu T. J., odvolací súd podotkol, že zo\nžiadneho zákonného ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo iného právneho predpisu nevyplýva\npovinnosť byť účastníkmi kúpnej zmluvy obom manželom - nadobúdateľom. Okrem toho nie je vylúčené,\naby nadobúdané nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely nadobudol len jeden z manželov z\nfinančných prostriedkov nadobudnutých mimo manželstva alebo darom alebo dedením aj počas trvania\nmanželstva, pričom druhý z manželov, ktorý nebol účastníkom zmluvy, má právo namietať relatívnu\nneplatnosť takejto kúpnej zmluvy podľa § 40a a s odkazom na § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\nNa záver odvolací súd poukazujúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n22Cdo/831/2000, 33Cdo/3371/2008, 31Cdo/1926/2009 poznamenal, že právoplatnosťou rozsudku\nnahrádzajúceho vyhlásenie vôle je kúpna zmluva uzatvorená. Zároveň zdôraznil, že realizovanie práva\nžalobcu z dôvodu porušenia predkupného práva podielovými spoluvlastníkmi nie je v rozpore s dobrými\nmravmi, ale v súlade so zákonom. Napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil v súlade s § 387\nods. 1 a 2 CSP. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v súlade s § 262 v spojení\ns § 255 ods. 1 CSP v prospech žalobcu; náhradu trov dovolacieho konania žalobcovi nepriznal, lebo\nmu žiadne trovy konania nevznikli.\n4. Proti uvedenému rozsudku podali žalovaní 1/ a 2/ (ďalej len ,,dovolatelia\") dovolanie, ktorého\nprípustnosť vyvodzovali z ustanovení § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) a písm. b)\nCSP. Vo vzťahu k namietanému porušeniu ich procesných práv namietali zjavne neodôvodnené a\narbitrárne napadnuté rozhodnutie s poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len ,,ústavný súd\") sp. zn. II. ÚS 514/2010, I. ÚS 335/06. V súvislosti s uplatneným dovolacím\ndôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, dovolatelia poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 12. mája 2009 sp. zn. 2Cdo/ 91/2008. Argumentovali tým, že žaloba mala byť\nzamietnutá z dôvodu nesprávnej výšky uplatneného spoluvlastníckeho podielu žalobcom. V rámci\nuplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP, dovolatelia považovali za\ndosiaľ nevyriešenú otázku vymedzenia kritérií, skutočností a okolností, ktoré treba zohľadniť pri prijatí\nzáveru, či ide o osobu blízku alebo nie. Následne dôvodili, že pre určenie vzťahu medzi osobami\nako vzťahu blízkeho, budú relevantné len tie okolnosti, ktoré existovali v rozhodnom čase, t. j. v\nčase uskutočnenia právneho úkonu - kúpnej zmluvy registrovanej pod J. XXX/XXXX. Podľa názoru\ndovolateľov, nesprávne právne posúdenie spočíva aj v tom, že sa súdy nižších inštancií nezaoberali\nvzdaním sa predkupného práva k nehnuteľnostiam, ktoré je možno učiniť ústne, konkludentne. Súdy\nvychádzali z nesprávneho predpokladu a nesprávneho právneho posúdenia skutočnosti, že nedošlo k\nponuke spoluvlastníckych podielov k pozemkom na predaj. Tvrdili, že ponuka ako prejav bola daná už\nniekedy v mesiacoch apríl - máj 2017 a žalobca sa konkludentne vzdal svojho zákonného predkupného\npráva, preto predkupné právo spoluvlastníka, ktorý nechce odkúpiť podiel, zanikne. Nie je potrebné,\naby bola o neuplatnení predkupného práva urobená výslovná dohoda, postačí, keď spoluvlastník dá\nzreteľne najavo, hoci aj konkludentne, že predkupné právo nechce uplatniť. V preskúmavanej veci\nžalobca konkludentne dal najavo, že nemá záujem o prevádzané spoluvlastnícke podiely, čo žalovaní\nv konaní preukázali. Dovolatelia boli presvedčení, že prevodom vlastníckeho práva na základe kúpnej\nzmluvy z 21. septembra 2017 registrovanej pod J. XXX/XXXX, nedošlo k porušeniu predkupného práva,\nnakoľko išlo o prevod na blízke osoby a vtedy sa predkupné právo neuplatňuje. Namietali, že súdy\nsa kvalitou a intenzitou skutočných vzájomných vzťahov v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy a či ich\núroveň bola taká, že by ujmu vzniknutú jednému z nich bola druhým z nich dôvodne pociťovaná ako\njeho vlastná, nezaoberali. Trvali na tom, že sú osobami blízkymi v zmysle § 116 a § 117 Občianskeho\nzákonníka s predávajúcimi z kúpnej zmluvy registrovanej pod J. XXX/XXXX, s T. N. G. J.A. sú v\npomere rodinnom s existujúcimi citovými väzbami. Udržiavajú s nimi kontakty, podľa možností sa\nnavštevujú, čo bolo v súdnom konaní preukázané svedkami, preto spĺňajú predpoklady vyplývajúce z §\n116 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti spochybnili unesenie dôkazného bremena žalobcom, s\npoukazom na výpoveď svedka T. J.. Podotkli, že v konaní predložili súdu dôkazy, ktorými preukazovali,\n\nže išlo o prevod medzi blízkymi osobami (čestné prehlásenie, fotografie, svedecké výpovede), ktorými\npreukazovali, že žalobca o zamýšľanom prevode vedel a právo nevyužil (mailová komunikácia, čestné\nprehlásenie A. J., čestné prehlásenie T.O. H. a G. D. - dcér G. J., výpoveď svedka I. J.). Zároveň dôvodili,\nže odvolací súd sa vôbec nezaoberal otázkou, že podieloví spoluvlastníci sa musia v každom prípade\ndohodnúť o výkone predkupného práva, ak sa chcú odchýliť od základného pravidla o pomernom\nuplatňovaní nárokov z predkupného práva, resp. nárokov z jeho porušenia. To znamená, že ak má\nzáujem jeden spoluvlastník o celý prevedený podiel t. j. nad rozsah, ktorý zodpovedá v pomere\nk ostatným podielom jeho spoluvlastníckeho podielu, musia s tým vysloviť súhlas ostatní podieloví\nspoluvlastníci; inak je oprávnený požadovať iba to, čo pripadá pomerne na jeho podiel. Právne nemožné\nby totiž bolo, ak by si každý spoluvlastník uplatňoval prevod celého podielu od nadobúdateľa. Poukazujúc\nna právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. mája 2009 sp.\nzn. 2Cdo/91/2008, z ktorého relevantnú časť citovali, napokon podotkli, že žalobca má právo iba na\nkúpu jemu zodpovedajúcemu spoluvlastníckemu podielu. To znamená, že nie na celý spoluvlastnícky\npodiel vo veľkosti 1-ice z celku odkúpeného pozemku žalovanými, ale podľa výšky jeho vlastného\nspoluvlastníckeho podielu k podielu žalovaných, pretože žalobca je vo vzťahu k celej nehnuteľnosti\npodielovým spoluvlastníkom iba v rozsahu 1-iny, pričom ďalší spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1-iny\npatrí ďalšiemu spoluvlastníkovi - I. J., ktorý spoluvlastnícky podiel nadobudol na základe kúpnej zmluvy\nz 21. septembra 2017 registrovanej pod J. XXX/XXXX ako kupujúci. Za nesprávny preto považovali\nnázor, že v prípade ak je spoluvlastník, ktorý svoj nárok z porušenia predkupného práva neuplatnil, tak\nďalší dotknutý spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, sa môže domáhať uplatnenia aj\nnad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, t. j. celého podielu zodpovedajúceho predmetu prevodu\nako dôsledok „prirastania podielu\". Správnym je názor, podľa ktorého môže tento ďalší spoluvlastník\nuplatňovať nárok len na pomernú časť podielu podľa veľkosti svojho vlastného spoluvlastníckeho\npodielu. Tento spoluvlastník sa v prípade porušenia predkupného práva, nemôže bez dohody s\nostatnými spoluvlastníkmi o výkone predkupného práva domáhať prevodu celého podielu, pokiaľ ostatní\nspoluvlastníci zostávajú pasívni v obrane svojich práv. Mlčanie a pasivita ostatných spoluvlastníkov\nnemôže v žiadnom prípade znamenať ich súhlas, preto má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho\nnároku z predkupného práva, právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi (v tomto prípade\nžalovanému) pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tomu spoluvlastníkovi, ktorý by\nsa svojho práva nedomáhal. Z toho vyplýva, že aktívny spoluvlastník má právo vykúpiť kúpnou zmluvou\nprevedený spoluvlastnícky podiel len pomerne, teda len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel. Podľa\nnázoru dovolateľov v danom prípade mala byť žaloba zamietnutá s odôvodnením, že s ohľadom na\npredmet konania - nahradenie prejavu vôle - bol obsah navrhnutej kúpnej zmluvy v rozpore so zákonom\nv časti veľkosti prevádzaného podielu. Zároveň zdôraznili, že keby nepovažovali G. N. T. J. za osoby\nblízke, boli by previedli vlastnícke právo na A. J., ktorý je bratom G. a T.. A. J. je starým otcom žalovaného\n2/ a otcom žalovaného 1/. Navrhli napadnutý rozsudok zrušiť, ako aj zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie\na vec mu vrátiť na ďalšie konanie; odložiť vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí. Uplatnili si nárok na\nnáhradu trov dovolacieho konania.\n5. Žalobca písomné vyjadrenie k dovolaniu nepredložil.\n6. Podľa § 444 ods. 1 CSP, dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia,\nak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd\" alebo ,,dovolací súd\") nezistil splnenie\npodmienok pre odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozsudku v zmysle § 444 ods. 1 CSP a\nv súlade s ustálenou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie.\n8. Najvyšší súd príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v\nstanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie\nvydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje\nzákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP, s nariadením\nverejného vyhlásenia rozhodnutia v súlade s § 438 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 1 a 3 CSP, v\nrámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.\n9. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n\n10. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421\nCSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie\nje proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne\nnapadnúť dovolaním.\n11. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n12. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k\nvade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva\ntáto vada.\n13. Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.\n14. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu\ndo práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci\nprocesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v\ndôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny\nproces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).\n15. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na\nspravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať\npostup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré\nsa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie\nústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné\nprejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo\nna zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán\nv konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n16. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu,\nktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava\npriznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom\n- ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý\nproces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019).\n17. K namietanej nedôvodnosti a arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia uplatnenej v rámci dovolacieho\ndôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP, dovolací súd uvádza, že v rámci dovolacieho prieskumu nezistil\nexistenciu vady zmätočnosti, v postupe súdov nižších inštancií a ani nedostatočné odôvodnenie a\nnevysporiadanie sa s podstatnými námietkami uplatnenými žalovanými v priebehu konania.\n18. Z ustáleného skutkového stavu vyplýva, že nesporným bol prevod nehnuteľností vedených na LV č.\nXXX, nachádzajúcich v k. ú. S. a to pozemkov registra ,,C\" parcelného č. XXXX/X- lesný pozemok o\nvýmere 16 782 m2, parcelného č. XXXX/X-lesný pozemok o výmere 22 000 m2, parcelného č. XXXX/\nX- lesný pozemok o výmere 35 479 m2, ktoré boli pôvodne v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a\nprávnych predchodcov žalovaných 1/ a 2/ T. N. G. J.. Nesporným bolo taktiež tvrdenie žalobcu o tom, že\npred prevodom spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkov T. J. a G. J., tieto neboli písomne ponúknuté\nžalobcovi. Sporným v danom prípade bolo posúdenie, či došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu,\n\nako aj spornou bola otázka posúdenia blízkej osoby v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka a s ňou\nsúvisiace posúdenie ujmy, ktorú by utrpela jedna z takýchto blízkych osôb vo vzťahu druhej osobe,\nktorá by túto ujmu musela pociťovať ako ujmu vlastnú. Súd prvej inštancie skonštatoval, že prevodcovia\nspoluvlastníckych podielov T. J. a G. J. sú v rodinnom vzťahu so žalovanými 1/ a 2/ , avšak nie sú osobami\nv priamom príbuzenskom rade, súrodencami ani manželmi. Považoval za nepochybné, že medzi nimi\nje veľmi dobrý rodinný vzťah, príležitostne sa stretávajú, sú v kontakte a poskytujú si občasnú pomoc.\nUvedené však nedosahuje intenzitu požadovanú v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, preto uzavrel,\nže žalovaní 1/ a 2/ neuniesli dôkazné bremeno na jej preukázanie. Žalovanými posudzovaná ,,blízkosť\"\nvychádza z ich rodinného prepojenia, dobrých rodinných vzťahov naprieč niekoľkými generáciami rodiny\nJ.. Občasné návštevy doma alebo v nemocničnom prostredí však intenzitu blízkych osôb nedosahuje.\nNavyše súd prvej inštancie podotkol, že vzťah žalovaného 2/ k prevodcovi G. J. je menej intenzívny,\nako je tomu vo vzťahu medzi žalovaným 1/ a jeho právnym predchodcom, strýkom T. J.. Odvolací\nsúd sa vo vzťahu k posúdeniu blízkej osoby stotožnil s vyššie uvedenými závermi. Podotkol, že vzťah\nmedzi prevodcami a nadobúdateľmi nespĺňa atribúty vyplývajúce z § 116 Občianskeho zákonníka, lebo\nžalovaní 1/ a 2/ by ujmu T. J. a G. J. nepociťovali ako ujmu vlastnú.\n19. Z odôvodnenia rozhodnutí súdov uvedeného v bodoch 43, 44, 48 až 52 prvoinštančného súdu, i v\nbode 23 odvolacieho súdu, chápaných v ich organickej (kompletizujúcej) jednote (sp. zn. II. ÚS 78/05,\nIII. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali,\nakými úvahami sa riadil súd prvej inštancie, ako ich posudzoval odvolací súd a aké závery zaujal k jeho\nprávnemu posúdeniu. Odôvodnenie odvolacieho súdu spĺňa náležitosti odôvodnenia vyplývajúce z §\n220 ods. 2 v spojení s § 393 ods. 2 CSP, lebo zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia\nrozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú\nsúhrnne ich zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva\nvzťah medzi skutkovými zisteniami, aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi\nzávermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť\nalebo okolnosť. Argumentácia odvolacieho súdu je koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, logické\na presvedčivé, premisy v ňom zvolené aj závery, ku ktorým na ich základe dospel, sú prijateľné pre\nprávnickú aj laickú verejnosť. Vysporiadanie sa s uplatnenými podstatnými odvolacími námietkami,\nodvolacím súdom možno považovať za dostatočné aj v zmysle § 387 ods. 3 CSP.\n20. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo\nmožné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že\nby zásadne poprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 383/06), uvedené sa\nvšak netýka danej veci. Uplatnenú námietku preto dovolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody\nnepovažoval za dôvodnú.\n21. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je\noprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je\noprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho\nsúdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie (§ 442 CSP), v zmysle ktorého\ndovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolaním sa preto nemožno\núspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižších inštancií, ani prieskumu nimi\nvykonaného dokazovania, vrátane nesprávneho vyhodnotenia niektorého dôkazu. Dovolací súd síce má\nmožnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní\n(tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a\nči konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom\nomyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo\ndôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. V preskúmavanej veci však dovolací súd takúto\nvadu nezistil.\n22. Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu vyplýva, že prípadný nedostatok riadneho\nodôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne\nprávne posúdenie veci v zásade nezakladá vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP (R 24/2017).\nAko vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolatelia sa s právnym názorom\nodvolacieho súdu nestotožňujú, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\njeho rozhodnutia (I. ÚS 188/06). Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovateľné\n\nzákladné právo strany sporu na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III.\nÚS 209/04).\n23. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho\nprávnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Neznamená ani právo na to, aby bol účastník\nkonania úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Nie\nje porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení\núčastníkov, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť podaného nároku, resp. uplatnených námietok.\nPrávo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom účastníka, z čoho vyplýva, že\nvšeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania,\nvrátane ich dôvodov a námietok (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010). Je však povinný na\nzákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne\nakceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (II. ÚS 675/2014, IV. ÚS\n252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS 32/07).\n24. Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP\") stabilne judikuje, že súdne rozhodnutia\nmusia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, zároveň však nevyžaduje, aby na každý argument strany\nbola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija proti Španielsku z\n9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani proti Španielsku z 9. decembra 1994,\nséria A, č. 303 - B, Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, Higgins proti Francúzsku z 19. februára\n1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska\nproti Španielsku z 29. apríla 1993; m. m. II. ÚS 410/06, I. ÚS 736/2016).\n25. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd teda nezistil existenciu vadu zmätočnosti v zmysle § 420\npísm. f) CSP, preto prípustnosť a ani dôvodnosť dovolania z tohto dôvodu nie je daná.\n26. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n27. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n28. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na\nzistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide\nvtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne\nho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n29. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková). Môže\nísť tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii\na interpretácii procesných ustanovení). Na to, aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného\nustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu\nz hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr)\nsplnené predpoklady prípustnosti (vecnej prejednateľnosti) dovolania, zodpovedajúce niektorému zo\nspôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a\ntiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania\nprípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP. K\nposúdeniu dôvodnosti dovolania a teda vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, či dovolateľom\nnapadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení, môže dovolací súd\npristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania.\n\n30. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP má osobitný význam vzájomný\nvzťah medzi „právnou otázkou\" a „rozhodovacou praxou dovolacieho súdu\". Pre právnu otázku v zmysle\n§ 421 ods. 1 písm. a) CSP je charakteristický „odklon\" jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide teda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov\ndovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky a odvolací súd sa však svojím rozhodnutím\nodklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu\" (R 83/2018).\n31. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu treba zahrnúť aj naďalej použiteľné,\nlegislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská\npublikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR,\nďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR\na napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch\nnajvyšších súdov č. I., II. a IV. vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986 (R 71/2018).\n32. Ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu je vytváraná najvyššími súdnymi autoritami, ktorú\nvyjadrujú predovšetkým rozhodnutia a stanoviská najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované\nv Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Rozhodovanie v súlade\ns ustálenou súdnou praxou je naplnením spravodlivého procesu, princípu rovnosti právnej istoty a\nlegitímneho očakávania strán (čl. 2 ods.1 a 2 a čl. 3 Základných princípov CSP). Do tohto pojmu však\nmožno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho\nsúdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané\nnepublikované rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili,\nprípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali (sp. zn. 3Cdo/6/2017,\n3Cdo/158/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 6Cdo/21/2017 a 6Cdo/ 129/2017).\n33. V rámci dovolacieho prieskumu skúmania prípustnosti dovolania a vymedzenia uplatneného\ndovolacieho dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 CSP, v súlade s náležitosťami vyplývajúcimi z § 432\nCSP (I. ÚS 51/2020), dovolací súd po skonštatovaní prípustnosti dovolania pristúpil k meritórnemu\ndovolaciemu prieskumu a teda k posúdeniu namietaného nesprávneho právneho posúdenia dovolateľmi\nnastolených otázok týkajúcich sa posúdenia odklonu v otázke rozhodnutia ultra petitum k veľkosti\nspoluvlastníckeho podielu a v otázke hodnotenia blízkej osoby v zmysle § 116 veta za bodkočiarkou\nObčianskeho zákonníka.\n34. Podľa § 140 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú\nspoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci\nnedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.\n35. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne\nupravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy\nobsahom aj účelom im najbližšie.\n36. Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený\nbuď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo\nzachované.\n37. Podľa § 605 Občianskeho zákonníka ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť,\nmusí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po\nponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých\npodmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.\n38. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zákonné predkupné právo sa uplatňuje v prípade,\nak je vec v spoluvlastníctve viacerých osôb. Ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka neobsahuje\nďalšiu úpravu vecného predkupného práva a ani priamo neodkazuje, že na toto právo z hľadiska\nobsahu, účinkov a výkonu, treba aplikovať ustanovenia o zmluvnom predkupnom práve. Uvedené však\nnebráni tomu, aby sa aj na tieto právne vzťahy použila všeobecná právna úprava o predkupnom\npráve zaradená do ôsmej časti druhej hlavy druhého oddielu v § 602 až § 606, avšak s určitými\nodchýlkami danými charakterom právnej úpravy toho ktorého zákonného predkupného práva. Pokiaľ\npri zmluvnom predkupnom práve (§ 602 až § 606 Občianskeho zákonníka) ide o právo spojené iba\n\ns osobou oprávneného, v prípade zákonného predkupného práva podielových spoluvlastníkov (§ 140\nObčianskeho zákonníka) ide o vecné právo, ktoré je späté so spoluvlastníckym podielom. Občiansky\nzákonník nevyžaduje k predaju spoluvlastníckeho podielu súhlas ostatných spoluvlastníkov, vyžaduje\nlen rešpektovanie predkupného práva. Hoci v zákonnej úprave nie je výslovne zakotvené, že predkupné\nprávo podľa § 140 Občianskeho zákonníka má vecnú povahu a pôsobí voči tretím osobám, súdna\nprax zákonnému predkupnému právu túto povahu prisudzuje. Keďže ustanovenie § 140 Občianskeho\nzákonníka neobsahuje pre prípad zákonného predkupného práva osobitnú úpravu, na základe analógie\nlegis vyplývajúcej z § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, do úvahy prichádza všeobecná úprava\no predkupnom práve vyplývajúca z § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie pri\nporušení predkupného práva stanovuje primárne všeobecné pravidlo, ktorým je oprávnenému daná\nmožnosť na nadobúdateľovi domáhať sa buď ponúknutia veci na kúpu alebo toho, aby mu zostalo\nzachované predkupné právo. Sekundárnym oprávnením z porušenia predkupného práva je právo\noprávneného na reparáciu protiprávneho stavu t. j. navrátením do pôvodného stavu, k čomu slúži inštitút\ndovolania sa relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka). Obe možnosti sa však vzájomne\nvylučujú.\n39. V danom prípade žalobca z dôvodu porušenia jeho predkupného práva právnymi predchodcami\nžalovaných 1/ a 2/ sa žalobným návrhom voči nadobúdateľom domáhal nahradenia prejavu vôle\nžalovaných 1/ a 2/ k uzavretiu kúpnej zmluvy v znení: ,, Predávajúci predávajú a kupujúci kupuje\nnehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. S. , zapísané na Okresnom úrade Poltár, odbor katastra na\nLV č. XXX ako pozemky registra „C\" parcelného č. XXXX/X lesný pozemok o výmere 16 782 m2,\nparcelného č. XXXX/X lesný pozemok o výmere 22 000 m2, parcelného č. XXXX/X lesný pozemok o\nvýmere 35 479 m2 na mene žalovaných spolu v podiele 2 / 4 -ín a to za rovnakú kúpnu cenu, za ktorú\ntieto nehnuteľnosti odkúpili kúpnou zmluvou, ktorej vklad do KN bol Okresným úradom Poltár odborom\nkatastrálnym povolený pod J. XXX/XXXX \"..\n40. Podľa § 216 ods. 1 a 2 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný\nnávrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu\nmedzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.\n41. Podľa § 229 CSP právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav.\n42. Vychádzajúc zo žalobného petitu uvedeného v bode 36, z navrhovaného textu kúpnej zmluvy\nje nesporné, že žalobca sa domáhal kúpy nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX U.. Ú.. S. od\nžalovaných 1/ a 2/ v rozsahu ich spoluvlastníckych podielov celkom spolu 2 / 4 -ín, teda od každého\nzo žalovaných spoluvlastnícky podiel vo výške 1 /4 -iny, ktorý nadobudli kúpnou zmluvou z 21.\nseptembra 2017 (v spise na č. l. 44-45) od T. J. N. G. J., ktorí boli v uvedenom rozsahu podieloví\nspoluvlastníci predmetných nehnuteľností. Právo disponovať so spoluvlastníckym podielom prislúcha\nkaždému spoluvlastníkovi samostatne, pretože jeho podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastník\npodieľa na právach a povinnostiach k spoločnej veci (§ 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka).\n43. Dovolateľ k namietanému odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu pri\nriešení posúdenia otázky uvedeného spoluvlastníckeho podielu v nesprávnej výške, poukázal na\nrozsudok najvyššieho súdu z 12. mája 2009 sp. zn. 2Cdo/91/2008. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že\ndovolací súd zamietol dovolanie navrhovateľky, ktorá sa domáhala nahradenia prejavu vôle z dôvodu\nporušenia jej predkupného práva aj nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, t. j. celého podielu\nzodpovedajúceho predmetu prevodu, pričom bola podielovou spoluvlastníčkou len v rozsahu 1/4 - iny a\npredmetom prevodu nehnuteľností bol spoluvlastnícky podiel v rozsahu 2/4 - ín. Dovolaciemu prieskumu\nv danej veci podliehala otázka, či v prípade porušenia predkupného práva, keď nebol daný žiadny\npriestor na dohodu ostatných spoluvlastníkov o výkone predkupného práva, sa môže jeden z nich\ndomáhať prevodu celého podielu - predmetu prevodu, pokiaľ ostatní spoluvlastníci (v danom prípade\njeden) zostávajú pasívni v obrane svojich práv. K tomu dovolací súd poznamenal, že ,,keďže mlčanie a\npasivita nemôže v žiadnom prípade znamenať súhlas, má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku,\nprávo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by\ninak patril tým spoluvlastníkom (spoluvlastníkovi), ktorí by sa prevodu nedomáhali. Z toho vyplýva, že\nnavrhovateľka má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda\nz každého predaného spoluvlastníckeho podielu 1 len polovicu, t. j. potom 1 z celku, ako správne uzavrel\nodvolací súd \".\n\n44. Z okolností preskúmavanej veci však vyplýva, že žalobca si uplatňoval jemu patriaci spoluvlastnícky\npodiel v rozsahu 1 /4 -iny od každého zo žalovaných 1/ a 2/. Vo vzťahu k ďalšiemu nadobúdateľovi\nspoluvlastníckeho podielu I. J.A., ktorý ho nadobudol od podielového spoluvlastníka A. J., sa\nžalobca porušenia predkupného práva nedomáhal, lebo predmetnou kúpnou zmluvou bol prevedený\nspoluvlastnícky podiel v rozsahu 1 /4 -iny na blízku osobu, ktorá skutočnosť v konaní nebola sporná. K\ndohode o výkone predkupného práva s ďalším podielovým spoluvlastníkom teda ani nemohlo dôjsť (§\n140 veta druhá Občianskeho zákonníka). V kontexte uvedeného preto nemožno dospieť k záveru, že\nby sa súdy nižších inštancií napadnutým rozhodnutím odklonili od vysloveného záveru vyplývajúceho z\nrozsudku najvyššieho súdu z 12. mája 2009 sp. zn. 2Cdo/91/2008, s prihliadnutím aj na odlišné skutkové\nokolnosti ako boli v preskúmavanej veci.\n45. Pokiaľ žalobca vymedzil predmet sporu a to tvrdením o porušení jeho zákonného predkupného\npráva, konkrétny nárok z tohto porušenia, ktorému žiadal poskytnúť súdnu ochranu, ako aj rozsah\na výšku nároku vymedzením spoluvlastníckeho podielu žalovaných spolu v rozsahu 2 /4 - ín , takto\nsformulovaný žalobný petit spĺňa zákonné náležitosti pre platnosť právneho úkonu. Uvedenie rozsahu\nspoluvlastníckeho podielu u každého zo žalovaných jednotlivo vo výroku rozhodnutia, ktorým sa\nnahrádza prejav vôle žalovaných 1/ a 2/, preto nepredstavuje rozhodnutie ultra petitum, ani vydanie\nrozhodnutia vo veci samej nad rozsah uplatneného žalobného petitu.\n46. Rozčlenením uplatneného spoluvlastníckeho podielu celkom v rozsahu 2 /4 - ín, teda podľa\nnázoru dovolacieho súdu nedošlo k modifikácii navrhovaného textu nahradenia prejavu vôle žalovaných\ns uzavretím kúpnej zmluvy, a tým ani k odklonu od právneho záveru vyplývajúceho z Cpj 237/81\nuverejneného v Zborníku IV. Najvyššieho súdu ČSSR str. 381, zmysle ktorého o žalobe žiadajúcej\nuloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v žalobe, môže súd rozhodnúť len\ntak, že návrhu celkom vyhovie, alebo ho zamietne. Nemôže však sám obsah zmluvy modifikovať.\nVychádzajúc z uvedeného preto prípustnosť a ani dôvodnosť uplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle\n§ 421 ods. 1 písm. a) CSP nie je daná.\n47. V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolatelia\nvymedzili otázku týkajúcu sa kritérií, skutočností a okolností, ktoré treba zohľadniť pri prijatí záveru, či\nide o osobu blízku alebo nie, pretože zákon v ustanovení § 116 veta za bodkočiarkou Občianskeho\nzákonníka nedáva priamu odpoveď na túto otázku. Dovolatelia nesúhlasili so záverom súdov v tom,\nže nešlo o prevod medzi blízkymi osobami. Dôvodili, že ustanovenie § 116 veta za bodkočiarkou\nObčianskeho zákonníka v časti, v ktorej sa viaže hodnotenie vzájomného vzťahu iných osôb v pomere\nrodinnom alebo obdobnom ako osôb sebe navzájom blízkych na podmienku, že ujmu, ktorú utrpela jedna\nz nich, by druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu, patrí k normám s relatívne neurčitou hypotézou,\nktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom, je ponechaná na úvahu súdu v každom\njednotlivom prípade. V tejto súvislosti namietali, že súdy sa nezaoberali kvalitou a intenzitou skutočných\nvzájomných vzťahov v čase uzavretia kúpnej zmluvy a či ich úroveň bola taká, že by ujmu vzniknutú\njednému z nich bola druhým z nich dôvodne pociťovaná ako jeho vlastná.\n48. Dovolací súd posudzujúc prípustnosť uplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle § 421 ods. 1\nCSP, k nastolenej otázke konštatuje, že i napriek tomu, že ide o skutkovú otázku, ktorej riešenie je\nvýsledkom individuálneho posúdenia, ktoré nemá všeobecnejší význam, v prípade aplikácie ustanovenia\n§ 116 veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka môže tak urobiť len vo vzťahu k primeranosti úvah\nodvolacieho súdu ústiacich pre záver, či medzi nadobúdateľmi a ich prevodcami (T. N. G. J.Á.) išlo o\nprevod spoluvlastníckych podielov medzi blízkymi osobami.\n49. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a\nmanžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,\nak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.\n50. V rámci druhej kategórie blízkych osôb spojenej s dôvodným pociťovaním ujmy ako vlastnej\n(§ 116 veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka) musí byť kumulatívne so vzťahom splnená\ndruhá podmienka, a to, že osoba by ujmu, ktorú utrpí iná osoba, dôvodne pociťovala ako vlastnú.\nPodmienka pociťovania ujmy inej osoby ako ujmy vlastnej svedčí o istej kvalite a intenzite vzájomného\nvzťahu, ktorý tieto osoby medzi sebou majú. Tento vzťah musí byť pritom vzájomný, to znamená, že\n\nnestačí, ak jedna z osôb by pociťovala ujmu tej druhej ako svoju vlastnú, ale musí to platiť aj opačne.\nPociťovanie ujmy niekoho iného, ako ujmy vlastnej je podmienkou subjektívnou, nestačí však iba\ntvrdenie dotknutých osôb, že ujmu iného pociťujú ako svoju vlastnú. Práve „dôvodnosť\" takéhoto „pocitu\",\nktorá je explicitne vyjadrená v uvedenom ustanovení vnáša do posudzovania vzájomného vzťahu prvok\nobjektívnosti. Posudzovať by sa malo, či si osoby vzájomne prejavujú záujem, či si pomáhajú, ak žijú\nv spoločnej domácnosti, skúmajú sa pomery, v akých spoločne žijú a pod. Napriek objektivizujúcemu\nprvku „dôvodnosti\" pociťovanej ujmy ako vlastnej je splnenie tejto podmienky veľmi individuálne a je\npotrebné ho skúmať v každom jednotlivom prípade individuálne. Súd sa teda musí zaoberať vzťahom\nposudzovaných osôb komplexne a to z hľadiska objektívneho a z hľadiska spoločenskej morálky.\n51. Najvyšší súd v uznesení z 27. júna 2018 sp. zn. 5Cdo/32/2017 k posúdeniu nastolenej otázke\ndovolateľmi uviedol, že ustanovenie § 116 veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka nedáva priamu\nodpoveď na túto otázku a nestanovuje žiadne presné kritériá, z ktorých by záver o tom, že ide o osobu\nblízku, vyplýval. Je tomu tak preto, že každý jeden prípad je individuálny a každý jeden vzťah medzi\nosobami jedinečný, založený na rôznych väzbách a okolnostiach. Aby tak rozhodnutie o existencii\nblízkosti osôb bolo správne, zákonné a spravodlivé, nie je možné určiť presné hranice, kedy vzťah\ntýchto osôb už naberá charakter vzťahu blízkej osoby. Citované ustanovenie je totiž jednou z právnych\nnoriem, ktoré právna teória nazýva právnou normou s relatívne neurčitou hypotézou, t. j. normou, ktorých\nhypotéza nie je stanovená právnym predpisom a ktorá tak prenecháva súdu na zvážení v každom\njednotlivom prípade, aby sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného\nokruhu okolností. Napriek tomu je možné aspoň všeobecne uviesť, že pri prijímaní záveru súdu budú\npodstatné napr. také okolnosti, aký druh vzájomného vzťahu je medzi osobami, či žijú v spoločnej\ndomácnosti (i keď tento znak nemusí byť ešte sám osebe určujúci), aké sú vzájomné pomery v takejto\ndomácnosti, či si osoby navzájom pomáhajú, zaujímajú sa o seba nielen z pohľadu majetkových\naspektov alebo ak ide o rozvedených manželov nielen z pohľadu starostlivosti o spoločné deti, či takéto\nosoby prejavujú o seba záujem v závažných prípadoch, v chorobe, starobe a v núdzi. Ak bola hypotéza\nprávnej normy vymedzená súdom správne, nemôže byť rozhodnutie vo veci v rozpore so zákonom z\ndôvodu, že neboli objasnené okolnosti ďalšie, prípadne že nebola zohľadnená iná okolnosť, ktorú v\nposudzovanom prípade nemožno považovať za podstatnú, či významnú. Zároveň je dôležité a absolútne\nnevyhnutné zdôrazniť, že pre určenie vzťahu medzi osobami ako vzťahu blízkeho, budú relevantné\nlen tie okolnosti, ktoré tu existovali v rozhodnom čase, t. j. v prejednávanej veci v čase uskutočnenia\nodporovateľného právneho úkonu dlžníkom. Akokoľvek závažné môžu byť okolnosti, ktoré nastanú po\nrozhodnom čase, nemôžu byť tieto podkladom pre rozhodnutie súdu bez ďalšieho.\n52. Vychádzajúc zo skutkových okolností danej veci je nepochybné, že medzi žalovanými 1/ a 2/\nako nadobúdateľmi a prevodcami, ide o veľmi dobrý rodinný vzťah. Súd prvej inštancie skonštatoval,\nže rodina sa príležitostne stretáva, je v kontakte, poskytuje si občasnú pomoc. Takého prepojenie\nvšak nedosahuje vyššiu intenzitu požadovanú ustanovením § 116 veta za bodkočiarkou Občianskeho\nzákonníka, lebo v tomto smere podľa záveru súdu prvej inštancie žalovaní neuniesli dôkazné\nbremeno. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, ktoré konanie\nsa riadi zásadou formálnej pravdy. Schopnosť strany uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným\nbremenom je predpokladom pre úspech v spore (§ 150 CSP). Nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť\n(t. j. uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu\nsporu procesnoprávnu sankciu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí vo veci samej. Žalovanými\nposudzovaná otázka ,,blízkosti\" vychádzala z ich rodinného prepojenia, dobrých rodinných vzťahov\nnaprieč niekoľkým generáciám rodiny J.. Nedosahuje však intenzitu blízkych osôb (občasné návštevy,\nči už doma alebo v nemocničnom prostredí), preto žalovaných 1/ a 2/ nemožno považovať za tzv. iné\nosoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktoré sa pokladajú za osoby navzájom blízke, ak by ujmu,\nktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. Posúdenie tzv. iných osôb, ktoré\ns prihliadnutím na objektívno-spoločenské hľadisko možno považovať za blízke osoby v preskúmavanej\nveci je výsledkom zohľadnenia všetkých rozhodujúcich okolností v čase uskutočnenia prevodu (R\n120/1956). Teda zhodnotením skúmania jednak subjektívneho pocitu, ako aj objektivizujúceho prvku\ndôvodnosti (sp. zn. 7Cdo/281/2018, m. m. IV. ÚS 285/2018, II. ÚS 286/09, ÚS 51/2022).\n53. Zhodnotením relevantných skutkových okolností v preskúmavanej veci, ktorými je dovolací súd\nviazaný (§ 442 CSP) dospel teda k záveru, že namietané nesprávne posúdenie tzv. inej osoby ako\nosoby blízkej nie je opodstatnené, preto dovolanie ako nedôvodné zamietol v súlade s § 448 CSP.\n\n54. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v súlade s § 453 ods. 1 v\nspojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalobcu vyplývajúcou z § 255 ods. 1 CSP. Z obsahu\nspisu však preukázateľne žalobcovi žiadne trovy dovolacieho konania nevyplývajú, ani mu nevznikli,\npreto mu dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (R 72/2018).\n55. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}