{"guid": "908a923b-8438-4bd0-ad51-26a1785ae61e:57545937-59e7-4520-9535-be8f2b890acc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6618010608.2", "spisova_znacka": "4Tdo/31/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/31/2023 z 25. 1. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2024, sp. zn. 4Tdo/31/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:6618010608.2", "identifikacne_cislo": "6618010608", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martina Zeleňáková", "datum_vydania": "2024-01-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Poriadok vo verejných veciach"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-272.odsek-3", "nazov": "§ 272 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-272.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-272"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. e) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-31.odsek-5", "nazov": "§ 31 ods. 5 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-31.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-32.odsek-6", "nazov": "§ 32 ods. 6 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-32.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-4", "nazov": "§ 371 ods. 4 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. g) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-142.odsek-2", "nazov": "§ 142 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-142.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-144.odsek-1", "nazov": "§ 144 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-144.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-144"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/576", "nazov": "zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/576-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/382", "nazov": "zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/382-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/382/#paragraf-11.odsek-1", "nazov": "§ 11 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/382/#paragraf-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/382-2004/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/382/#paragraf-11.odsek-2", "nazov": "§ 11 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/382/#paragraf-11.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/382-2004/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/382/#paragraf-11.odsek-3", "nazov": "§ 11 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/382/#paragraf-11.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/382-2004/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-324.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 324 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-324.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-324"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-323.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 323 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-323.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-323"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-323.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 323 ods. 2 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-323.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-323"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-272", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-31", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-32", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-142", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-144", "/SK/ZZ/2004/382#paragraf-11", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-324", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-323"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/57545937-59e7-4520-9535-be8f2b890acc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6618010608.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6618010608.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6618010608.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Tdo/31/2023\n6618010608\n25. 01. 2024\nJUDr. Martina Zeleňaková\nECLI:SK:NSSR:2024:6618010608.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej\na sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu, v trestnej veci obvineného Y. I. pre zločin\nútoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné, na\nneverejnom zasadnutí konanom 25. januára 2024 v Bratislave, o dovolaní Y. I. proti uzneseniu Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici z 2. júna 2022, sp. zn. 4To/44/2022, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Y. I. o d m i e t a.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Lučenec (ďalej tiež „okresný súd\" alebo „súd prvého stupňa\") z 22. februára\n2022, sp. zn. 2T/157/2018, bol okrem iných obvinený Y. I. uznaný vinným zo spáchania zločinu útoku na\nverejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom\nútoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že\n- dňa 12. októbra 2018 v čase okolo 10.10 hod. na križovatke ulíc J. V. a K. V. v N. hliadka PMJ v zložení\nppráp. Bc. R. V. a ppráp. Y. L. spozorovala osoby pri veľkoobjemovom kontajneri, z ktorého obžalovaná\nE. V. vyhadzovala odpad a obžalovaný Y. I. stál pri kontajneri a ukladal ho na trávnatú plochu, a preto\nodstavili služobné motorové vozidlo pri kontajneri a vyzvali ich, aby prestali s protiprávnym konaním,\npričom obžalovaný Y. I. začal nadávať hliadke PMJ, že sú „Vyjebaní kokoti, skurvení PMJ-čkari a že\nich môže jebať a že si bude robiť, čo chce a takí buzeranti mu nebudú hovoriť čo môže a čo nemôže!\",\nnásledne ho ppráp. R. V. vyzval k preukázaniu totožnosti, avšak obžalovaný Y. I. svoju totožnosť odmietol\npreukázať a pohol sa od služobného motorového vozidla preč, pričom bol vyzvaný, aby sa vrátil k vozidlu\na taktiež aby sa preukázal, pričom výzvu nerešpektoval a ďalej im nadával slovami: „Ja vás môžem\njebať, nikde nejdem a nič vám nebudem ukazovať, vy skurvení buzeranti!\", obžalovaný Y. I. bol opätovne\nvyzvaný k vráteniu sa k vozidlu a preukázaniu totožnosti, pričom mu bola uvedená aj výzva, že proti nemu\nbudú použité donucovacie prostriedky, avšak obžalovaný Y. I. naďalej výzvu nerešpektoval a vyhrážal\nsa hliadke, že na druhý deň nebudú policajti, že sa o to postará a keď budú vonku, tak uvidia, čo s\nnimi urobí, a preto členovia hliadky zo služobného motorového vozidla vystúpili a ppráp. Bc. R. V. chytil\nobžalovaného Y. I. za pravú ruku a ppráp. Y. L. sa ho snažil chytiť za ľavú ruku, avšak obžalovaný Y. I.\nsa vytrhol a preto ho ppráp. Y. L. chcel chytiť zozadu a stiahnuť na zem, avšak obžalovaný Y. I. sa prehol\ndopredu a kopol pravdepodobne svojou pravou nohou dozadu, pričom zasiahol ppráp. Y. L. do pravého\nkolena, na čo sa ppráp. Y. L. obžalovaného Y. I. podarilo stiahnuť na zem, a keď mu zakladali putá,\ntak k ppráp. Y. L. odzadu pristúpila obžalovaná E. V. a chytila ho za uniformu, pričom do neho strkala\na snažila sa ho z obžalovaného Y. I. odtiahnuť a keď sa hliadke podarilo založiť putá obžalovanému\nY. I., tak ppráp. Y. L. ako vstával a obžalovaná E. V. bola za ním, tak do nej strčil a táto spadla na\nchrbát na zem a súčasne ho kopla do pravého stehna, následne hliadka naložila obžalovaného Y. I. do\nslužobného motorového vozidla, pričom ho eskortovali na OO PZ Lučenec a taktiež na ošetrenie do\nNsP Lučenec a následne späť na OO PZ Lučenec, pričom počas cesty sa obžalovaný členom hliadky\nvyhrážal, že na druhý deň nebudú policajti, že ich zabije aj s rodinami, nakoľko ich pozná a tiež ppráp. Y.\n\nL. povedal, že zdochne aj s jeho ženou a s dieťaťom, čo zopakoval niekoľkokrát, pričom obžalovaný Y. I.\nkopnutím ppráp. Y. L. spôsobil pomliaždenie a podvrtnutie pravého kolena ťažšieho stupňa s natiahnutím\nvonkajšieho postranného väzu a plastiky predného skríženého väzu pravého kolena s dobou liečby a\npráceneschopnosťou v trvaní 20 dní.\nZa to okresný súd uložil obvinenému podľa § 323 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4, ods.\n8 Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný\ntrest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods.\n2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom\nstráženia.\nProti tomuto rozsudku okresného súdu podali obvinený a spoluobvinená E. V. odvolania, ktoré Krajský\nsúd v Banskej Bystrici (ďalej tiež „krajský súd\" alebo „odvolací súd\") uznesením z 2. júna 2022, sp. zn.\n4To/44/2022, podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.\nProti naposledy označenému rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený, prostredníctvom svojho\nobhajcu JUDr. Stanislava Ďuricu, advokáta so sídlom v Lučenci, M. Rázusa 29, vo svoj prospech\ndovolanie z dôvodov plynúcich z ustanovení § 371 ods. 1 písm. c), písm. i) Trestného poriadku doplnené\nvlastnoručne napísanými podaniami obvineného.\nV písomných dôvodoch podaného dovolania vo vzťahu k namietaným dovolacím dôvodom podľa\n§ 371 ods. 1 písm. c), písm. i) Trestného poriadku, prostredníctvom svojho obhajcu, namietal, že\ndovolacie dôvody obsiahnuté v ním podanom dovolaní z 9. marca 2021, s ktorými sa Najvyšší súd\nSlovenskej republiky stotožnil, v dôsledku čoho vydal rozsudok, spisovej značky 1Tdo/11/2021, z 8.\ndecembra 2021, ktorým zrušil pôvodné rozhodnutia súdov nižších stupňov, a to rozsudok Okresného\nsúdu Lučenec, spisovej značky 2T/157/2018 z 11. júna 2019 a uznesenie Krajského súdu v Banskej\nBystrici zo 14. novembra 2019, neboli, podľa názoru dovolateľa, v ďalšom konaní odstránené a\nnezákonný stav v prejednávanej trestnej veci, teda porušenie zákona tak, ako to deklaroval Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky v spomínanom zrušujúcom rozsudku naďalej pretrváva. V tejto súvislosti\nobvinený dôvodil, že okresný súd síce vykonal dokazovanie tak, ako mu to vyplynulo z odôvodnenia\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, avšak podľa názoru dovolateľa iba povrchne,\nalibisticky a formálne, doplnenie dokazovania vykonal len účelovo s cieľom dospieť k totožnému\nrozhodnutiu, ako pred podaním dovolania, znalca MUDr. Y. F. prepočul len formálne, avšak objektívne\nsa nevysporiadal s jeho participáciou na liečení poškodeného, čo podľa názoru obvineného mohol\nvykonať vyžiadaním si podrobnej dokumentácie od zdravotníckeho zariadenia NsP Lučenec. Namietal\nďalej, že konajúci súd absolútne vylúčil možnosť pochybností o výsledkoch znaleckého skúmania,\na priori zaujal stanovisko o nedôvodnosti pribratia nového znalca do konania, čo by, podľa názoru\nobvineného, vyvrátilo akékoľvek pochybnosti o spravodlivom rozhodnutí vo veci samej a prípadnej\ndôvodnosti, respektíve neopodstatnenosti otázky predpojatosti, či už rozhodovacieho sudcu alebo do\nkonania doteraz pribratého znalca a výsledkov jeho znaleckého skúmania. Zároveň vyjadril názor, že\nkrajský súd postupoval rovnako, keď sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu odôvodniac svoje\nrozhodnutie o odvolaní poukazom na výpoveď znalca MUDr. Y. F. pred okresným súdom, ktorý (znalec)\njednoznačne konštatoval, že sa necíti byť zaujatý s tým, že táto otázka mu bola položená už v uznesení o\npribratí znalca v roku 2018 a keďže sa necítil byť zaujatý, znalecký posudok vypracoval, zároveň uviedol,\nže nepoznal ani obvineného a ani poškodeného pred tým, ako bol do konania pribratý ako znalec,\nv súvislosti so zranením poškodeného, tohto nikdy neoperoval, ani mu neposkytoval žiadnu liečebnú\nstarostlivosť a keby vošiel do pojednávacej miestnosti, poškodeného by ani nepoznal, poškodený nikdy\nnebol jeho pacientom, avšak nevylúčil možnosť, že niekedy mu mohol poskytnúť lekársku starostlivosť,\nlebo za tie roky ošetroval mnohých pacientov, no v súvislosti s týmto zranením ho nikdy neliečil,\ndenne ošetrí niekedy 25 až 30 pacientov, pričom tých, ktorí k nemu chodia pravidelne, pozná. V tejto\nsúvislosti vyjadril dovolateľ názor, že vzhľadom na vyslovené pochybnosti bolo dôvodné sa touto otázkou\nzaoberať dôslednejšie a nielen poukázať na obsah tvrdenia znalca MUDr. Y. F., jeho tvrdenia mali byť\npodložené listinnými dôkazmi, ktoré si súd mal možnosť vyžiadať, buď od samotného poškodeného\nalebo od príslušného zdravotníckeho zariadenia s tým, že takýmto postupom mal súd preveriť, kto\nvykonal samotnú operáciu u poškodeného, na ktorú poukazuje obvinený, mal si tiež zaobstarať výpis\nz elektronickej databázy absolvovaných ošetrení u MUDr. Y. F. z inkriminovaného obdobia, prípadne\ndatabázu jeho pacientov. V tejto súvislosti považoval obvinený za rozporuplné vyjadrenie dotknutého\nznalca (MUDr. Y. F.), že by poškodeného nepoznal, keby vošiel do pojednávacej miestnosti, avšak\n\nbez toho, aby ho videl. Obvinený ďalej vyjadril názor, že už samotný výsluch znalca MUDr. Y. F.,\nako realizovaný dôkazný prostriedok, v konaní a dôkaz z neho plynúci nemôže obstáť na neprospech\nobvineného a vyvoláva pochybnosti o dôveryhodnosti tohto dôkazu, ako aj z neho plynúcich výsledkov\n(záverov znaleckého posudku vypracovaného týmto znalcom). S poukazom na uvedené namietal, že\ndôvody v poradí prvého dovolania z 9. marca 2021 sú stále aktuálne, nezákonný stav porušenia zákona\ntak, ako ho pôvodne definoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, naďalej pretrváva.\nV podstate na základe vyššie uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky rozhodol tak, že:\nI. Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vysloví, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 2.\njúna 2022, sp. zn. 4To/44/2022, bol v ustanoveniach § 168 ods. 1, § 176 ods. 2, § 272 ods. 2, ods. 3, §\n274 ods.1, § 319 Trestného poriadku porušený zákon v neprospech obvineného.\nII. Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zruší uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 2. júna\n2022, sp. zn. 4To/44/2022.\nIII. Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikáže Krajskému súdu v Banskej Bystrici, aby vec v\npotrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.\nK podanému dovolaniu obhajca pripojil aj vlastnoručne napísané podanie obvineného, v rámci ktorého\nsa obvinený nestotožnil s výškou trestu, ustáleným priebehom skutku, nepribratím nového znalca do\nkonania, nevykonaním navrhovanej rekonštrukcie a namietal zaujatosť sudcu JUDr. Stanislava Galoviča.\nDovolateľ vo vlastnoručne napísaných podaniach, ktoré boli okresnému súdu doručené 25. júla 2022,\n16. septembra 2022, 19. októbra 2022, 21. decembra 2022, 16. januára 2023 a Najvyššiemu súdu\nSlovenskej republiky 5. mája 2023 namietal, že okresný súd pri opätovnom rozhodovaní nepribral do\nkonania nového znalca a ani nevykonal revíziu zranenia. Poukázal na to, že žiadal o iného sudcu,\npretože sudca L. J. bol podľa jeho názoru zaujatý, keďže nevykonal žiaden úkon v jeho prospech a\nodsúdil ho bez dôkazov, taktiež žiadal o to, aby bol súdený na inom súde, avšak vyhovené mu nebolo. V\ntejto súvislosti ešte tvrdil, že vyššie menovaný sudca mu mal k otázke pribratia znalca povedať, že načo\npriberať znalca, keď žiaden znalec nepôjde proti znalcovi, obvinený to však videl tak, že je „cigáň\" a oni\nsi môžu robiť, čo chcú. Obvinený ďalej argumentoval tým, že poškodený Y. L. mal operované koleno\nešte pred spáchaným skutkom a na kontrolu chodieval k tomu istému lekárovi, ktorý bol znalcom, pritom\nznalec klamal, že ho nepozná. Zásadné porušenie práva na obhajobu vzhliadol obvinený v skutočnosti,\nže súdy nevykonali dôkazy, ktoré navrhoval vykonať a v tom, že sa nevysporiadali s argumentáciou\nsvedčiacou v jeho prospech. Ďalej namietal, že v prejednávanej veci nebol vykonaný vyšetrovací pokus,\nktorý by ozrejmil, že nemohlo dôjsť k spáchaniu skutku tak, ako bol ustálený. Zároveň vyjadril názor, že\nnie je možné, aby znalecký posudok vypracovával znalec, ktorého pacientom je poškodený, pretože za\ntakejto situácie nie je možné vylúčiť zaujatosť znalca. Namietal ešte, že v jeho prípade nebola správne\npoužitá kvalifikovaná skutková podstata trestného činu, a preto je napadnuté rozhodnutie založené na\nnesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, pričom zistený skutok bol, podľa jeho názoru, zo\nstrany polície vykonštruovaný. Tvrdil, že nie je pravdou, že by sa policajtom vyhrážal a ani to, že by\npolicajta kopol do kolena, keďže iba spadol poškodenému Y. L. na nohu vzhľadom na to, že policajti\nnezvládli zákrok s tým, že video, ako ho policajti bili, do úst mu chceli pustiť kaser, bolo vymazané, aby\nnebolo vidno, ako policajti páchajú trestnú činnosť. Obvinený v závere zdôraznil, že nič neurobil a žiada\no prepustenie na slobodu.\nK dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Lučenec (ďalej tiež „prokurátor\"),\nktorý sa s obsahom podaného dovolania a námietkou smerujúcou k naplneniu dovolacieho dôvodu v\nzmysle § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku pre porušenie práva na obhajobu nestotožnil. Vo\nvzťahu k námietkam týkajúcim sa zaujatosti znalca MUDr. Y. F. prokurátor poukázal na vyjadrenia\ndotknutého znalca v konaní pred súdom, kedy uviedol, že sa necítil predpojatý, a to ani v roku 2018,\nkedy bol pribratý ako znalec s tým, že táto otázka mu bola položená už v uznesení o pribratí znalca,\nobvineného a ani poškodeného pred vypracovaním znaleckého posudku nepoznal, poškodeného v\nsúvislosti s jeho zraneniami, ktoré utrpel pri stíhanom skutku, neoperoval, ani mu neposkytoval žiadnu\nliečebnú starostlivosť, nebol to jeho pacient, nevylúčil skutočnosť, že niekedy mu mohol poskytnúť\nlekársku starostlivosť, lebo za tie roky ošetroval mnohých pacientov, no v súvislosti s týmto zranením\nho neliečil. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku prokurátor\nuviedol, že dovolací súd nemôže skúmať a ani meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku s tým, že\nvypočutý znalec MUDr. Y. F. sa pridržal svojho znaleckého posudku, ako aj záverov, ku ktorým došiel a\n\nzistil, že poškodený Y. L. utrpel zranenia, ktoré sú detailne popísané, charakter spôsobeného zranenia\nzodpovedal mechanizmu vzniku zranenia podľa udania poškodeného. Vo svojom vyjadrení prokurátor\nďalej uviedol, že okresný súd nemal žiadne pochybnosti ani o výpovediach ostatných svedkov a nezistil\nani žiadny motív, ktorý by smeroval ku krivému obvineniu, a to či už obvineného alebo spoluobvinenej E.\nV. s tým, že ani Krajský súd v Banskej Bystrici, konajúci na základe odvolania obvinených, nemal v tomto\nsmere žiadne pochybnosti o správnosti skutkových zistení súdu prvého stupňa dôvodiac, že výroky a\nzávery zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonaného na viacerých hlavných pojednávaniach, či už v\npôvodnom konaní v roku 2019 alebo potom v následnom novom konaní v roku 2022 po zrušení a vrátení\nveci Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Prokurátor ešte vyjadril názor, že obvinený ani v jednom\nsvojom dôkaze v novom konaní neuvádzal žiadne iné okolnosti ako tie, ktoré na svoju obranu uvádzal\nešte v pôvodnom konaní, v ktorom bol prvýkrát uznaný vinným zo stíhanej trestnej činnosti, pričom\nokresný súd sa s novou argumentáciou obvineného, ktorú uvádzal v dovolacom konaní vysporiadal\naj keď závery hodnotenia dôkazov sa nezmenili, keďže nedošlo k zmene skutkového stavu oproti\npôvodnému konaniu.\nVzhľadom na vyššie uvedené prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie\nobvineného podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd\") ako súd dovolací [§ 377 Trestného poriadku]\npred vydaním rozhodnutia o dovolaní posúdil naplnenie procesných podmienok pre podanie dovolania\na zistil, že dovolanie bolo podane´ proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2 písm. h) Trestného\nporiadku], bolo podane´ prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), osobou oprávnenou\nna jeho podanie [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného\nporiadku) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku). Zistil ďalej,\nže dovolanie spĺňa obligatórne obsahove´ náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), a že\nobvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1\nTrestného poriadku).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podane´ dovolanie je potrebne´\nodmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejme´, že nie sú splnene´ dôvody dovolania podľa §\n371 Trestného poriadku [§ 382 písm. c) Trestného poriadku].\nV prvom rade sa žiada uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným a\nzáväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability právnych vzťahov\nv právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené k náprave najzásadnejších a zákonom\ntaxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojimi dôsledkami mohli zásadne\novplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok. Dovolanie nie je prostriedkom určeným\nna revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa [primerane rozhodnutie\nnajvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „Zbierka\") pod číslom 57/2007].\nJednotlivé dovolacie dôvody [§ 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku], ktoré môže dovolateľ\nuplatňovať, sú vymedzené taxatívne a podstatne užšie ako dôvody zakotvené v Trestnom poriadku pre\nzrušenie rozsudku v odvolacom konaní, aby sa príliš širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného\nprostriedku nenarušovala právna istota. Dovolanie teda nezakladá ďalšiu riadnu opravnú inštanciu\na nepredstavuje „ďalšie odvolanie\". (Primerane napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4Tdo/67/2018, 4Tdo/17/2019, 4Tdo/23/2019, 5Tdo/85/2017, 5Tdo/7/2020).\nPodľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo\nporušené právo na obhajobu.\nPrávo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu. Je jedným zo základných\npráv obvineného, ktoré je zakotvené v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 40 ods. 3 Listiny\nzákladných práv a slobôd a následne aj v § 2 ods. 9 Trestného poriadku. Porušenie práva na obhajobu\nje síce dôvodom pre podanie dovolania [§ 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku], avšak zákon (teda\nTrestný poriadok) pre uplatnenie takéhoto dovolacieho dôvodu predpokladá len zásadné porušenie\npráva na obhajobu (teda nie každé aj bezvýznamné porušenie tohto práva zakladá vyššie označený\ndovolací dôvod).\n\nPrávo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku je\npotrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho\nobhajcu (§ 34 ods. 4 Trestného poriadku) - primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v\nZbierke pod číslom 7/2011.\nNaplnenie vyššie uvedeného dovolacieho dôvodu videl obvinený v podstate v tom, že súdy nižšieho\nstupňa (okresný a krajský súd) ani pri opätovnom rozhodovaní neodstránili, podľa jeho názoru,\npochybenie, ktoré im bolo vytknuté zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v zrušujúcom\nrozsudku, spisovej značky 1Tdo/11/2021 z 8. decembra 2021, iba formálne prepočuli do konania\npribratého znalca MUDr. Y. F., avšak nevysporiadali sa s otázkou spočívajúcou v jeho participácii na\nliečení poškodeného Y. L. a z toho prameniacou jeho možno zaujatosťou, v dôsledku čoho nesprávne\nvylúčili možnosť existencie pochybností o správnosti záverov znaleckého skúmania a potrebu pribratia\ndo konania nového znalca.\nK vyššie uvedeným námietkam obvineného je však potrebné v prvom rade uviesť, že za porušenie\npráva na obhajobu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nemožno považovať obsah a rozsah\nvlastnej úvahy orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov\npri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, respektíve uplatnení oprávnenia podľa §\n2 ods. 11 Trestného poriadku. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v\nzmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú, a\nže ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa § 371 ods.\n1 písm. c) Trestného poriadku, odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom podľa\nustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho\nkonania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového\nstavu (primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom 7/2011).\nSúd vykonávajúci dokazovanie teda návrhmi strán ani ich názormi, čo do rozsahu dokazovania, nie je\nviazaný. Je výlučne na zvážení súdu, vykonanie ktorého z dôkazov má pre rozhodnutie veci podstatný\nvýznam, a vykonanie ktorého naopak, nie je právne významné, keďže pre vydanie rozhodnutia nie je\npodstatné, koľko dôkazov je vykonaných, ale aká je ich dôkazná sila („argumenta ponderantur, non\nnumeratur\"). Súd je však povinný s návrhmi strán v konaní, čo do rozsahu dokazovania, sa vysporiadať\n(primerane rozhodnutia najvyššieho súdu napríklad sp. zn. 5Tdo/54/2019, 4Tdo/34/2018).\nVychádzajúc z ustanovenia § 272 ods. 3 Trestného poriadku je obvinený síce v rámci práva na obhajobu\noprávnený navrhovať dôkazy a určitý dôkaz aj sám zabezpečiť, je ale na úvahe orgánov činných v\ntrestnom konaní a súdu, ktoré z dôkazov vykoná, respektíve zabezpečí. V rámci práva na obhajobu,\nv konaní pred súdom je povinnosťou súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred\nmeritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť, alebo ho odmietnuť, alebo rozhodnúť, že sa ďalšie\ndôkazy vykonávať nebudú (primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom\n116/2014).\nTak ako na to poukázal aj obvinený v dôvodoch podaného dovolania, v prejednávanej veci najvyšší\nsúd o dovolaní obvineného už raz rozhodoval, a to rozsudkom spisovej značky 1Tdo/11/2021 z 8.\ndecembra 2021, ktorým pôvodné rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie\na rozhodnutie. Z dôvodov uvedeného zrušujúceho rozsudku najvyššieho súdu plynie, že naplnenie\ndovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku videl v tom, že súdy nižšieho\nstupňa neposkytli obvinenému žiadnu odpoveď, alebo tomu zodpovedajúce vysvetlenie, na jeho\nnámietky týkajúce sa spochybnenia (teda otáznosti) objektivity znalca MUDr. Y. F., ako aj na otázku,\nprečo súdy nižších stupňov nerozhodli o návrhu obvineného na vykonanie kontrolného znaleckého\nposudku.\nZ obvineným napadnutých rozhodnutí súdov nižšieho stupňa (rozsudku okresného súdu, spisovej\nznačky 2T/157/2008 z 22. februára 2022 a uznesenia krajského súdu z 2. júna 2022, sp. zn. 4To/44/2022)\nvšak plynie, že najvyšším súdom vytýkané nedostatky dostatočným spôsobom odstránili, na vyššie\nuvedené dovolateľom namietané otázky náležite odpovedali a svoj postup primeraným spôsobom\nodôvodnili.\n\nPo zrušení pôvodného rozhodnutia odvolacieho súdu najvyšším súdom a následnom zrušení\nrozhodnutia okresného súdu krajským súdom, súd prvého stupňa (ako to plynie z odôvodnenia\njeho rozhodnutia, rozhodnutia krajského súdu, ale napokon aj dovolania obvineného), na hlavnom\npojednávaní konanom 22. februára 2022 znalca MUDr. Y. F. vo vzťahu k obvineným namietanej\npredpojatosti vypočul, pričom dotknutý znalec uviedol, že sa necíti byť predpojatý, táto otázka mu\nbola položená už v samotnom uznesení o pribratí znalca z 24. októbra 2018, a keďže sa necítil byť\nzaujatý, znalecký posudok vypracoval, poškodeného ani obvineného pred podaním znaleckého posudku\nnepoznal, v súvislosti so zranením, ktoré poškodený utrpel, ho neoperoval, ani mu neposkytol žiadnu\nliečebnú starostlivosť, pacientov, ktorí k nemu chodia pravidelne pozná.\nNa námietku zaujatosti znalca MUDr. Y. F. vznesenú obvineným, reagovali tak okresný súd (na strane 5\nods. 1 rozsudku), ako aj krajský súd (na strane 5 odsek 1 a 2 uznesenia), v podstate zhodne poukazujúc\nna to, že znalec, už pri svojom pribratí do konania sa necítil byť predpojatý, obvineného ani poškodeného\npred vypracovaním znaleckého posudku nepoznal, v súvislosti so zranením v rámci stíhaného skutku\npoškodenému zdravotnú starostlivosť neposkytoval.\nNávrh na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku okresný súd podľa § 272 ods. 3 Trestného\nporiadku zamietol (poznámka najvyššieho súdu - správne - odmietol) dôvodiac (na strane 5 odseku\n4 svojho rozhodnutia), že tento návrh považoval za nedôvodný a nadbytočný, keďže námietka\npredpojatosti dotknutého znalca bola vyvrátená jeho výsluchom, ktorý (znalec) potvrdil, že poškodeného\npred vypracovaním znaleckého posudku nepoznal, v súvislosti so zranením ho neoperoval ani neliečil s\ntým, že túto jeho výpoveď potvrdzujú aj predložené lekárske správy, na ktorých meno znalca nefiguruje,\nz čoho je zrejmé, že znalec lekársku starostlivosť poškodenému neposkytoval s tým, že vznesenú\nnámietku predpojatosti znalca považoval okresný súd za účelovú aj z dôvodu, že zaujatosť znalca\nobvinený po doručení uznesenia o pribratí znalca nenamietal, ale urobil tak až v konaní pred súdom.\nZ uvedeného je teda zrejmé, že okresný ako aj krajský súd sa dôkaznými návrhmi obvineného zaoberali,\nprocesne na ne reagovali a v dôvodoch svojich rozhodnutí vysvetlili, prečo im nevyhoveli, pričom tento\nobsah a rozsah vlastnej úvahy súdov nižších stupňov o voľbe použitých dôkazných prostriedkov, ktorú\nnie je možné považovať za svojvoľnú, či arbitrárnu, dovolací súd v rámci dovolacieho konania tak, ako\nuž bolo uvedené, nie je oprávnený preskúmavať, pretože by to odporovalo viazanosti dovolacieho súdu\nzisteným skutkovým stavom podľa § 371 ods. 1 písm. i), veta za bodkočiarkou, Trestného poriadku,\npodľa ktorého správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť\n(primerane už spomínané rozhodnutie publikované v Zbierke pod číslom 7/2011).\nNad rámec uvedeného, len pre úplnosť najvyšší súd dodáva, ako to už bolo vyššie naznačené, že ani\nnajvyšší súd vo svojom zrušujúcom rozsudku (spisovej značky 1Tdo/11/2021) obvinenému neprisvedčil,\nže by znalec MUDr. Y. F. zaujatý bol, v dôsledku čoho by bolo potrebné vykonať nové znalecké\ndokazovanie novým znalcom a taktiež neurčil, aký rozsah dokazovania majú súdy nižšieho stupňa za\núčelom preverenia týchto skutočností vykonať, konštatoval „len\", že súdy nižšieho stupňa na tieto otázky\n(námietky) obvineného nedali žiadnu odpoveď.\nNajvyšší súd však súdmi nižšieho stupňa poskytnutú odpoveď na tieto otázky obvineného v dôvodoch\nnapadnutých rozhodnutí, tak ako je to vyššie uvedené, považoval z už rozvedených dôvodov za\nprimeranú a postačujúcu. Napokon obvinený ani vysvetlenie poskytnuté súdmi nižšieho stupňa v zásade\npriamo nenamieta (neuvádza svoje vlastné protiargumenty, okrem tvrdenia bez bližšieho zdôvodnenia,\nže napriek zisteniam súdov nižšieho stupňa a napriek vyjadreniu znalca MUDr. Y. F., dotknutý znalec\npoškodeného ošetroval s tým, že považuje za nelogické vyjadrenie znalca, že poškodeného nespoznal,\nhoci ho na hlavnom pojednávaní ani nevidel), nie je však spokojný s rozsahom vykonaného dokazovania\nna účely preverenia ním vznesených námietok.\nK tomu je potrebné v prvom rade uviesť, že znalec zrozumiteľným a jasným spôsobom vysvetlil, že pozná\ntých pacientov, ktorí k nemu dochádzajú pravidelne, pričom pacientov ktorých ošetroval len raz alebo\nsporadicky nepozná a keďže v súvislosti s vyšetrovaným skutkom poškodenému zdravotnú starostlivosť\nneposkytol a neposkytuje mu starostlivosť pravidelne, jeho presvedčenie, že by ho ani nespoznal, ak\nby vošiel do pojednávacej miestnosti je logické, súladné s jeho doterajším vyjadrením a skúsenosťou,\nže pacientov, ktorých neošetruje pravidelne, nespoznáva. Toto jeho vyjadrenie preto nijakým spôsobom\npochybnosti o jeho tvrdení, že nie je zaujatý nevyvoláva.\n\nAko už bolo vyššie uvedené, rozsah dokazovania je vecou súdov nižších stupňov, pričom námietka v\ntomto smere nie je spôsobilým predmetom dovolacieho konania, pretože by to odporovalo viazanosti\ndovolacieho súdu skutkom zisteným súdmi nižšieho stupňa [tak ako to plynie z ustanovenia § 371 ods.\n1 písm. i), časť vety za bodkočiarkou, Trestného poriadku]. Súdy nižšieho stupňa sú v tomto smere\npovinné zaoberať sa návrhmi obvineného na doplnenie dokazovania a týmto návrhom buď vyhovieť,\nalebo zmysluplne a v dostatočnom rozsahu odôvodniť odmietnutie ich vykonania.\nObvinený v konaní pred súdmi nižšieho stupňa, ako to plynie zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z\n22. februára 2022, zápisnice o verejnom zasadnutí konanom 2. júna 2022, ale aj odvolania obvineného,\ndoplniť dokazovanie a preveriť nezaujatosť znalca vyžiadaním zdravotnej dokumentácie poškodeného,\nči zoznamu pacientov znalca nenavrhoval, preto súdy nižšieho stupňa na tieto skutočnosti ani reagovať,\nči sa nimi zaoberať, nemohli.\nVzhľadom na to, ako to už bolo vyššie naznačené, že dovolacie konanie slúži na nápravu právnych\nchýb, nikdy nie chýb skutkových, ktoré sú z dovolacieho prieskumu vylúčené [§ 371 ods. 1 písm. i), text\nza bodkočiarkou, Trestného poriadku], návrhy na doplnenie dokazovania, teda doplnenie skutkových\nzistení, prednesené prvýkrát až v dovolacom konaní a v nadväznosti na to poukázanie na nedostatočný\nrozsah dokazovania vykonaného súdmi nižšieho stupňa nenapĺňajú žiaden dovolací dôvod.\nNad rámec uvedeného len pre úplnosť najvyšší súd dodáva, že obvinený svoje tvrdenie, že znalec\nMUDr. Y. F. poškodeného pozná, ničím (žiadnym dôkazom) nepodporil, neuviedol zdroj tejto informácie,\nani bližšie nezdôvodnil. Dotknutý znalec známosť s poškodeným poprel, jeho (znalcov) podpis sa\nnenachádza na žiadnej lekárskej správe, z ktorých vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku,\nv znaleckom posudku sa neodvoláva na žiadne svoje vyšetrenie, či ošetrenie poškodeného, a pri\npopisovaní a posudzovaní mechanizmu vzniku zranenia poškodeného vychádza z lekárskej správy\nMUDr. Y.. Nič preto nenasvedčuje tomu, že by znalec MUDr. Y. F. pravdu nehovoril, poškodeného\nošetroval, a preto aj podľa názoru najvyššieho súdu ďalšie dokazovanie v smere preverenia jeho\ntvrdení nie je potrebné a už vôbec nie vyžiadaním zdravotnej dokumentácie poškodeného, či zoznamu\npacientov dotknutého znalca, ktoré sú chránené zákonnou (zákon číslo 576/2004 Z. z. o zdravotnej\nstarostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov) povinnosťou mlčanlivosti, ktorej prelomenie je\nnamieste len v skutočne odôvodnených prípadoch, čo nie je s ohľadom na vyššie uvedené (nedostatok\nargumentácie a odôvodnenia na strane obvineného) prípad v prejednávanej veci.\nPokiaľ ešte obvinený namietal, že nebolo vyhovené jeho návrhu na vykonanie, či už rekonštrukcie alebo\nvyšetrovacieho pokusu, k tomu je potrebné uviesť, že súdy nižšieho stupňa vykonané dokazovanie\npovažovali za dostatočné na preukázanie viny obvineného, preto ani nevyhoveli návrhu obvineného na\nvypracovanie kontrolného znaleckého posudku, keďže tento návrh považovali (ako to už bolo vyššie\nuvedené) za jednak neodôvodnený a jednak nadbytočný s tým, že v dôvodoch svojich rozhodnutí\nrozviedli, o ktoré dôkazy [najmä výpovede svedkov Y. L. a Bc. R. V., členov policajnej hliadky,\nktorí priebeh skutku popísali tak, ako sa obvinenému kladie za vinu, svedka C. Y., ktorí počul krik\nobžalovaného s tým, že policajti sa správali profesionálne a závery znaleckého dokazovania z odboru\nzdravotníctva, podľa ktorých mechanizmus vzniku zranenia poškodeného zodpovedá priebehu, ako ho\npopísal poškodený] opreli svoje rozhodnutie o vine obvineného, akými úvahami sa pri vyvodení tohto\nzáveru spravovali, ako sa vysporiadali s obhajobou obvineného, pričom tieto úvahy, ktoré nemožno\npovažovať za svojvoľné či arbitrárne, sú z dovolacieho prieskumu s ohľadom na už niekoľkokrát\nopakovanú viazanosť dovolacieho súdu skutkovými zisteniami súdov nižšieho stupňa [§ 371 ods. 1,\ntext za bodkočiarkou, Trestného poriadku] vylúčené. Z celého kontextu odôvodnenia rozhodnutí súdov\nnižšieho stupňa preto plynie, že nimi rozvedené vykonané dokazovanie už nie je potrebné dopĺňať\nďalšími dôkazmi, pretože to považujú za nadbytočné, a pokiaľ ide o rekonštrukciu alebo vyšetrovací\npokus, je zrejmé, že ich vykonanie je nadbytočné aj z dôvodu, že znalec dospel k záveru, že charakter\nzranenia poškodeného zodpovedá mechanizmu vzniku zranenia podľa udania poškodeného (pričom\nznalec, ako to plynie z jeho znaleckého posudku, uviedol, že mechanizmus uvádzaný obvineným je s\nveľkou pravdepodobnosťou rovnajúcou sa takmer istote nepravdepodobný), pričom takýto záver znalca\nby ani vykonanou rekonštrukciou alebo vyšetrovacím pokusom nebolo možné vyvrátiť.\n\nVyššie uvedenými námietkami preto obvinený dovolací dôvod plynúci z ustanovenia § 371 ods. 1 písm.\nc) Trestného poriadku nenaplnil.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak vo veci konal alebo rozhodol\norgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov\ntrestného konania.\nÚspešné uplatnenie vyššie uvedeného dovolacieho dôvodu predpokladá, že v prejednávanej veci konala\nalebo rozhodovala vylúčená osoba, ktorá je zároveň z procesného hľadiska nositeľom postavenia\norgánu činného v trestnom konaní (§ 10 ods. 1 Trestného poriadku), sudcu alebo prísediaceho.\nPodľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku, z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca\nalebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny\ntajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho\npomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému\nzástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.\nPomerom úradnej osoby k prejednávanej veci je najmä vzťah prezentovaný záujmom úradnej osoby\nna výsledku prejednávanej veci, napríklad z dôvodu, že v takejto veci vystupuje ako poškodený alebo\npoškodeným je jej blízky príbuzný, alebo vzťah založený na situácii, že úradná osoba bola svedkom\nprejednávanej veci a podobne.\nPomerom k osobe, ktorej sa úkon týka, jej zástupcovi, prípadne k inému orgánu činnému v tomto konaní\nmôže byť napríklad vzťah príbuzenský, úzko priateľský alebo prípadne naopak nepriateľský, opierajúci\nsa však o konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné takýto pomer vyvodiť.\nVždy však ide o okolnosti, ktoré bránia byť sudcovi vo veci, či už subjektívne alebo objektívne\nnestranným.\nOkolnosti, ktoré bránia sudcovi objektívne byť nestranným, nastávajú nezávisle od jeho vôle, vyvolávajú\nvšak oprávnené pochybnosti o jeho nestrannosti, so zreteľom napríklad na štatút, či funkcie, ktoré vo\nveci vykonával a aj keby sudca subjektívne bol nestranným, nemôže vo veci pre ich existenciu konať\nv zmysle teórie zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa taký aj\nobjektívne javiť stranám v konaní.\nSubjektívna nestrannosť sa prezumuje, až kým nie je preukázaný opak a spravidla sa posudzuje podľa\nsprávania sudcu.\nS ohľadom na existenciu Ústavou Slovenskej republiky (čl. 48 ods. 1 zákona číslo 460/1992 Zb. v\nznení neskorších predpisov) garantovanú zásadu zákonného sudcu, však musí ísť o taký výnimočný\ndôvod, ktorý spôsobuje, že v konkrétnej trestnej veci bude lepšie zabezpečené uplatnenie základných\nzásad trestného konania prostredníctvom iného sudcu. Teda sudcu možno vylúčiť z prejednávania a\nrozhodovania pridelenej veci skutočne iba výnimočne a z naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom\nzjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo.\nAko to už bolo vyššie naznačené, pri riešení otázky nestrannosti sudcu je nutné zohľadniť aspekty\ntak subjektívneho, ako aj objektívneho charakteru (primerane rozhodnutie Európskeho súdu pre\nľudské práva Piersack proti Belgicku), pritom pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie\nnestrannosti, až kým nie je preukázaný opak s tým, že na preukázanie nedostatku subjektívnej\nnestrannosti sa vyžaduje dôkaz o skutočnej zaujatosti (primerane rozhodnutie Európskeho súdu pre\nľudské práva Hauschildt proti Dánsku). Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho\nstanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov v zmysle už spomínanej tzv. teórie zdania\nnezaujatosti, podľa ktorej spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že\nje poskytovaná, nestačí teda, že sudca je objektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne\njaviť (primerane rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudská práva Delcourt proti Belgicku), pričom\nvždy je treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že\nprezrádzajú nedostatok nestrannosti (primerane rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudská práva Pullar\nproti Spojenému kráľovstvu) s tým, že relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa\n\nzakladá na objektívnych, konkrétnych, dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť\nvšak nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo i len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu,\nho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. V tejto súvislosti je potrebné brať na zreteľ skutočnosť,\nže spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi vzájomného pôsobenia, kontaktu a\ninterakcie medzi členmi spoločnosti, preto závažnosť, ktorá by založila pochybnosť o nezaujatosti\nzákonného sudcu a znamenala by dôvod pre jeho vylúčenie z prerokúvania a rozhodovania veci, môže\naj pri zohľadnení už spomínanej tzv. teórie zdania nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, že vzťah\nsudcu k danej veci, k stranám v konaní alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj\nnapriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať nezávisle a nestranne (primerane\nrozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 332/2008).\nO námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej\nnámietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 5 alebo ak je dôvodom\nnámietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to\nplatí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31 (§ 32 ods. 6 Trestného\nporiadku).\nObvinený v tejto súvislosti v podstate namietal zaujatosť konajúceho sudcu (žiadal o iného sudcu z\ndôvodu jeho zaujatosti) dôvodiac, že namietaný sudca nevykonal žiaden úkon v jeho prospech, odsúdil\nho bez dôkazov a k otázke pribratia nového znalca mu mal povedať, že „načo priberať znalca, keď\nžiaden znalec nepôjde proti znalcovi\", obvinený to však videl z pozície, že je „cigáň\" .\nVo vzťahu k týmto námietkam dovolateľa sa žiada v prvom rade uviesť, že hoci obvinený predmetnú\nnámietku nepodradil pod žiaden dovolací dôvod, vychádzajúc z ustanovenia § 374 ods. 1 Trestného\nporiadku je úlohou obvineného (kvalifikovane zastúpeného obhajcom), aby v podanom dovolaní\nvecne špecifikoval konkrétne chyby dovolaním napádaného rozhodnutia prípadne konania, ktoré mu\npredchádzalo, pričom je už vecou dovolacieho súdu, aby takto vecne špecifikované konkrétne chyby\npodradil pod príslušné ustanovenie § 371 Trestného poriadku a posúdil jeho ne/naplnenie (primerane\nrozhodnutie publikované v Zbierke pod číslom 120/2012), z uvedeného dôvodu preto najvyšší súd\nskúmal, či vyššie uvedené námietky obvineného nenapĺňajú dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm.\ne) Trestného poriadku.\nPodľa § 371 ods. 4, veta prvá, Trestného poriadku dôvody podľa odseku 1 písm. a) až g) nemožno\npoužiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal\nju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.\nObvinený, ktorému v dovolacom konaní namietané okolnosti sú známe už v pôvodnom konaní a napriek\ntomu ich najneskôr v konaní pred odvolacím súdom, neuplatní, dáva týmto jednoznačne najavo, že\nich nepovažuje za spôsobilé zásadným spôsobom zmeniť jeho postavenie, či spôsobiť mu zásadnú\nujmu na jeho právach. Inak povedané obvinený, ktorý v skoršom štádiu trestného konania rezignuje na\nsvoje práva a napriek znalosti ich porušenia sa nedožaduje ich nápravy už v tomto skoršom štádiu (v\nrámci odvolacieho konania), kedy ešte nie je vec právoplatne skončená, nemôže sa v neskoršom štádiu\ntrestného konania po právoplatnom skončení veci ich nápravy úspešne domáhať, keďže dovolanie\nako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným a záväzným rozhodnutiam súdov, ako to už\nbolo uvedené, predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability právnych vzťahov v právnom\nštáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené k náprave najzásadnejších a zákonom taxatívne\nvymedzených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojimi dôsledkami mohli zásadne ovplyvniť\ntrestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok, pričom takýmto vadami nemôžu byť vady, ktoré\nobvinený v štádiu odvolacieho konania nepovažoval za tak závažné, aby sa ich nápravy napriek\nich poznaniu domáhal [primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom R\n57/2007 a k otázke súladnosti citovanej právnej úpravy podľa § 371 ods. 4 Trestného poriadku s Ústavou\nSlovenskej republiky rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 499/2016 z 15.\njúna 2016].\nVzhľadom na to, že obvinený prvýkrát namietal zaujatosť konajúceho sudcu až v poradí druhom dovolaní\n(teda neurobil tak najneskôr v odvolacom konaní), ide o námietku, ktorá z dôvodu oneskorenosti, už nie\nje vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia § 371 ods. 4, veta prvá, Trestného poriadku spôsobilou\ndovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku založiť.\n\nNapriek tomu nad rámec uvedeného len pre úplnosť najvyšší súd dodáva, že v konečnom dôsledku\nide o argumentáciu, ktorá nie je spôsobilá námietku zaujatosti konajúceho sudcu úspešne opodstatniť.\nNámietka, že sudca nevykonal žiaden úkon v jeho prospech a odsúdil ho bez dôkazov, je námietkou\nmimo rámca ustanovenia § 31 ods. 1 Trestného poriadku, ide skôr o námietku uplatniteľnú v\nrámci riadnych či mimoriadnych opravných prostriedkov, nezakladá však dôvod vylúčenia sudcu.\nObdobne tak nič, okrem tvrdenia obvineného nenasvedčuje tomu, že by konajúci sudca mal odmietnuť\ndoplnenie dokazovania, pretože obvinený je „cigáň\", pričom ničím nepodložené, nepreukázanie tvrdenie\nobvineného nemôže vyvolávať pochybnosti o zaujatosti konajúceho zákonného sudcu.\nVyššie uvedenými námietkami preto obvinený dovolací dôvod plynúci z ustanovenia § 371 ods. 1 písm.\ne) Trestného poriadku zjavne nenaplnil.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na\ndôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.\nDôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku sa vzťahuje k najdôležitejšej\nfáze trestného konania, teda k dokazovaniu. Týka sa predovšetkým vykonávania dôkazov súdom,\nale zahŕňa aj predchádzajúce dve štádiá, teda ich vyhľadávanie a zabezpečovanie, lebo dôkazy\nzadovážené v rozpore so zákonom, eventuálne získané nezákonným donútením alebo hrozbou, nie\nsú v trestnom konaní použiteľné a hodnotiteľné. V rámci uvedeného dovolacieho dôvodu sa preto\nskúma predovšetkým postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu pri získavaní a vykonávaní tých\ndôkazov, ktoré slúžili ako podklad pre rozhodnutie vo veci (primerane rozhodnutia najvyššieho súdu\nnapríklad sp. zn. 3Tdo/26/2017, 3Tdo/39/2019, 4Tdo/88/2015).\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku možno úspešne uplatňovať len v takých\nprípadoch, keď zistene´ porušenie zákona svojou povahou a závažnosťou zodpovedá porušeniu práva\nna spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nesprávny\nprocesný postup pri získaní alebo vykonávaní dôkazov, tak môže viesť k naplneniu tohto dovolacieho\ndôvodu iba vtedy, ak mal negatívny materiálny dopad na práva obvineného, teda vtedy, ak odsúdenie\nobvineného bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na dôkaze, ktorého získanie alebo\nvykonanie sa spochybňuje (rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom 24/2020).\nEurópsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP\") vo svojej rozhodovacej praxi však ako podklad\npre záver o porušení práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (ďalej len „Dohovor\"), skúma celkovú spravodlivosť procesu (primerane napríklad\nrozhodnutia ESĽP vo veci Al-Khawaja a Tahery proti Spojenému kráľovstvu z 15. decembra 2011,\nSchatschaschwili proti Nemecku z 15. decembra 2015, Ibrahim a ďalší proti Spojenému kráľovstvu z 13.\nseptembra 2016, Simeonovi proti Bulharsku z 12. mája 2017, Murtazaliyeva proti Rusku z 18. decembra\n2018 a ďalšie). Teda pre záver o porušení článku 6 Dohovoru z pohľadu práva na spravodlivý proces\nnestačí akékoľvek (nepodstatné, formálne) porušenie zákona pri vykonávaní akéhokoľvek dôkazu, ale\nmusí ísť o porušenie podstatné, závažné, majúce zásadný materiálny dopad na práva obvineného, a to\naž do takej miery, že spôsobuje nespravodlivosť procesu ako celku.\nAni použitia tohto dovolacieho dôvodu sa dovolateľ v podanom dovolaní síce výslovne nedomáhal, avšak\npodľa ustálenej súdnej praxe najvyššieho súdu (už spomínané rozhodnutie publikované v Zbierke pod\nčíslom 120/2012) viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle §\n385 ods. 1 Trestného poriadku sa týka (vecného) vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania,\nktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených\nv ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Trestného\nporiadku. Obvinený v ním podanom dovolaní namietal zaujatosť do konania pribratého znalca MUDr.\nY. F.. Pokiaľ by skutočne znalecký posudok, o ktorý súdy nižšieho stupňa opreli svoje odsudzujúce\nrozsudky, bol vypracovaný zaujatým znalcom, znamenalo by to, že rozhodnutie bolo založené na\ndôkaze, ktorý nebol súdom vykonaný zákonným spôsobom (pritom išlo o významný, ťažiskový dôkazy),\nčo by mohlo zakladať vyššie uvedený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku\nPodľa § 142 ods. 2 Trestného poriadku na prehliadku a pitvu mŕtvoly nesmie byť ako znalec pribratý\nlekár, ktorý zomrelého ošetroval počas choroby, ktorá smrti predchádzala.\n\nPodľa § 144 ods. 1 Trestného poriadku znalec musí byť pri pribratí upozornený na povinnosť bez odkladu\noznámiť skutočnosti, pre ktoré by mohol byť vylúčený alebo ktoré mu vo veci bránia byť činný ako znalec.\nMusí byť tiež poučený o význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných\nnásledkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku.\nPodľa § 11 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej aj „Zákon o znalcoch\") je znalec, tlmočník alebo prekladateľ vylúčený,\nak možno mať pre jeho pomer k veci, k zadávateľovi alebo k inej osobe, ktorej sa úkon týka, pochybnosť\no jeho nezaujatosti.\nPodľa § 11 ods. 2 Zákona o znalcoch len čo sa znalec, tlmočník alebo prekladateľ dozvie o\nskutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, bezodkladne to oznámi zadávateľovi. Ak je zadávateľom súd alebo\niný orgán verejnej moci, rozhodne o jeho vylúčení tento orgán.\nPodľa § 11 ods. 3 Zákona o znalcoch znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný v zozname nesmie\nvykonať úkon v odbore alebo odvetví, v ktorom nie je zapísaný; to sa nevzťahuje na znalca, tlmočníka\nalebo prekladateľa ustanoveného na účely súdneho alebo iného konania súdom alebo iným orgánom\nverejnej moci.\nAko to už bolo vyššie uvedené obvinený svoje tvrdenie, že znalec MUDr. Y. F. poškodeného pozná\nničím (žiadnym dôkazom) nepodporil, neuviedol zdroj tejto informácie, ani bližšie nezdôvodnil. Dotknutý\nznalec známosť s poškodeným poprel, jeho podpis (znalca) sa nenachádza na žiadnej lekárskej správe,\nz ktorých vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku, v znaleckom posudku sa neodvoláva na\nžiadne svoje vyšetrenie, či ošetrenie poškodeného, a pri popisovaní a posudzovaní mechanizmu vzniku\nzranenia poškodeného vychádza z lekárskej správy MUDr. Y..\nZároveň sa v tejto súvislosti žiada uviesť, ako to už bolo vyššie naznačené, že nie každý, akejkoľvek\nintenzity, vzťah môže opodstatňovať pochybnosti o nezaujatosti zákonného sudcu a jeho vylúčenie\nv zmysle § 31 ods. 1 Trestného poriadku (keďže „prelamuje\" zásadu zákonného sudcu), ale len\nvzťah primerane intenzívny, prekračujúci rámec bežného úradného, pracovného, študijného, či iného\nobdobného vzťahu (teda vzťah úzko priateľský, blízko príbuzenský, alebo naopak nepriateľský a\npodobne).\nObvinený namietal, že znalec poškodeného ošetroval. Vychádzajúc však z citovaného ustanovenia §\n142 ods. 2 Trestného poriadku ako znalec na prehliadku a pitvu mŕtvoly nesmie byť pribratý lekár,\nktorý zomrelého ošetroval počas choroby, ktorá smrti prechádzala, iné zákonné obmedzenie Trestný\nporiadok nepozná. Aj keby znalec poškodeného ošetroval, predmetom znaleckého dokazovania nebolo\npreverovanie správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti poškodenému, ale popísanie mechanizmu\nvzniku zranenia poškodeného, ktoré poskytnutiu zdravotnej starostlivosti predchádzalo, a ktoré s\nmechanizmom vzniku zranenia nemá žiaden súvis, preto táto samotná skutočnosť (pokiaľ by aj znalec\nošetrujúcim lekárom poškodeného bol) nie je sama osebe takej intenzity a obvinený to ani netvrdí, že by\nbol spôsobilý pochybnosti o nezaujatosti znalca vyvolať, keďže neprekročil rámec bežného pracovného\nvzťahu, vzťahu lekára a pacienta, ktorý ako to bolo už vyššie naznačené, nie je spôsobilý sám osebe\npochybnosti o nezaujatosti znalca vyvolať.\nObvinený teda zjavne dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku námietkami\nuvedenými v podanom dovolaní nenaplnil.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na\nnesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\nNesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie situácia spočívajúca v tom, že skutok\nbol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiaden trestný\nčin, alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný\nza vinného z prísnejšieho/miernejšieho trestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil.\nPodstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda situácia, že skutok zistený v\n\nnapadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného\nčinu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje\nnaplnenie tohto dôvodu (primerane napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Tdo/29/2018,\n2Tdo/6/2019, 5Tdo/48/2018).\nNaposledy citované ustanovenie teda slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb a jeho znenie za\nbodkočiarkou vylučuje možnosť úspešne sa domáhať preskúmania skutkových zistení, na ktorých je\nrozhodnutie založené, s výnimkou uvedenou v ustanovení § 371 ods. 3 Trestného poriadku.\nInak povedane´, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému skôr konajúcimi súdmi, vyjadrenému v tzv.\nskutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru a nikdy\nnie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým\nzisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi\noboch stupňov - ich posudzovanie je dominanciou konania odvolacieho. Dovolací súd nie je možné\nchápať ako tretiu „odvolaciu\" inštanciu zameranú na preskúmanie rozhodnutí súdu druhého stupňa\n[primerane uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2Tdo/7/2018 z 3. septembra 2018 (publikované v Zbierke\npod číslom 96/2018)].\nDovolací súd teda hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dôvod\ndovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku len z toho hľadiska, či skutok, z ktorého\nbol obvinený uznaný za vinného, a ktorý je vymedzený v takzvanej skutkovej vete napadnutého\nrozsudku, zodpovedá znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu, pod ktorú bol napadnutým\nrozsudkom podradený.\nObvinený bol v úvode označeným rozsudkom okresného súdu uznaný vinným zo zločinu útoku na\nvereného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom\nútoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.\nS takto ustáleným právnym posúdením zisteného skutku sa krajský súd, ako to vyplýva z jeho v úvode\noznačeného uznesenia, bez výhrad stotožnil.\nZločinu útoku na vereného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa\ndopustí ten, kto použije násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a spôsobí nim\nublíženie na zdraví.\nPrečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa dopustí ten, kto\nsa inému vyhrážal usmrtením, ublížením na zdraví alebo spôsobením malej škody v úmysle pôsobiť na\nvýkon právomocí verejného činiteľa.\nPodľa § 123 ods. 2 Trestného zákona sa ublížením na zdraví na účely tohto zákona rozumie také\npoškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,\npočas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného, pričom nie iba\nkrátkym časom sa v zmysle dlhodobo ustálenej súdnej praxe rozumie doba okolo 7 dní (primerane R\n16/1986).\nZ obsahu skutku tak, ako ho súd prvého stupňa ustálil a pojal do takzvanej skutkovej vety svojho\nrozsudku a s ktorým sa krajský súd bezo zmeny stotožnil, v podstate (zjednodušene povedané)\nplynie, že 12. októbra 2018 okolo 10.10 hod v N., potom, čo hliadka PMJ v zložení ppráp. Bc.\nR. V. a ppráp. Y. L., vyzvala obvineného a spoluobvinenú, aby upustili od protiprávneho konania\n(vyhadzovania odpadu z kontajnera), obvinený hliadke vulgárne nadával, po výzve odmietol preukázať\nsvoju totožnosť, opakovane hliadke nadával, po poučení, že ak výzvu neuposlúchne, budú proti nemu\npoužité donucovacie prostriedky, túto nerešpektoval, vyhrážal sa hliadke, že sa postará o ich prepustenie\nz Policajného zboru, pri spacifikovaní pravdepodobne svojou pravou nohou zasiahol ppráp. Y. L. do\npravého kolena, pričom počas eskorty sa obvinený členom hliadky vyhrážal, že na druhý deň nebudú\npolicajti, že ich zabije aj s rodinami, nakoľko ich pozná a tiež ppráp. Y. L. povedal, že zdochne aj s\njeho ženou a s dieťaťom, čo zopakoval niekoľkokrát, pričom obvinený kopnutím ppráp. Y. L. spôsobil\npomliaždenie a podvrtnutie pravého kolena ťažšieho stupňa s natiahnutím vonkajšieho postranného\nväzu a plastiky predného skríženého väzu pravého kolena s dobou liečby a práceneschopnosti v trvaní\n20 dní.\n\nPokiaľ teda obvinený potom, čo bol vyzvaný, aby upustil od protiprávneho konania a preukázal svoju\ntotožnosť, členom hliadky PMJ vulgárne nadával, svoju totožnosť po výzve odmietol preukázať, po\npoučení o použití donucovacích prostriedkov, pri spacifikovaní kopol ppráp. Y. L. do pravého kolena tak,\nže mu spôsobil zranenie s dobou liečenia 20 dní a počas prevozu sa členom hliadky vyhrážal, že ich\nzabije s rodinami a ppráp. Y. L. povedal, že zdochne aj s jeho ženou a s dieťaťom, sa nepochybne zločinu\nútoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona v súbehu\ns prečinom útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a) Trestného zákona dopustil. Súdy\nnižšieho stupňa preto takto ustálený skutok správne právne kvalifikovali, keďže z ustálených skutkových\nokolností spoľahlivo plynú (ako to bolo vyššie rozvedené) všetky znaky skutkových podstát uvedených\ntrestných činov.\nA pokiaľ obvinený v tejto súvislosti namietal, že skutok bol zo strany polície vykonštruovaný, nie je\npravdou, že by sa vyhrážal policajtom a ani to, že policajta kopol do kolena, iba spadol poškodenému\nna nohu, lebo policajti nezvládli zákrok, pričom video ako ho policajti bili, do úst mu chceli pustiť kaser,\nbolo vymazané, aby nebolo vidno ako policajti páchajú trestnú činnosť, k tomu sa žiada uviesť, že ide\no skutkové námietky, ktoré sú vychádzajúc z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i), veta za bodkočiarkou,\nTrestného poriadku, v zmysle ktorého správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže\nskúmať a meniť, z dovolacieho prieskumu vylúčené, pretože obvinený sa s nimi v podstate dožaduje\niného hodnotenia vykonaného dokazovania podľa svojich predstáv, vo svoj prospech a zároveň vyjadruje\nnesúhlas s ustáleným skutkom prezentujúc vlastný priebeh skutkového deja.\nVyššie uvedenými námietkami preto obvinený ani dovolací dôvod plynúci z ustanovenia § 371 ods. 1\npísm. i) Trestného poriadku zjavne nenaplnil.\nVzhľadom na to, že obvinený Y. I. skutočnosťami, ktoré uviedol vo svojom dovolaní, zjavne nenaplnil\ndovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. g), písm. i) Trestného poriadku, Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí jeho dovolanie podľa § 382 písm. c) Trestného\nporiadku odmietol.\nNa základe vyššie uvedených dôvodov preto senát najvyššieho súdu jednomyseľne rozhodol tak, ako\nje to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}