{"guid": "5e48ba4b-9fbb-481b-a1dd-9664b1cd6e5e:041dd80c-2af3-4d3f-ba01-aeff700bb5a9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6419201723.1", "spisova_znacka": "6Cdo/83/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/83/2021 z 7. 2. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 7. februára 2024, sp. zn. 6Cdo/83/2021, ECLI:SK:NSSR:2024:6419201723.1", "identifikacne_cislo": "6419201723", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dušan Čimo", "datum_vydania": "2024-02-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-438.odsek-1", "nazov": "§ 438 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-438.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-438"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-140", "nazov": "§ 140 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-140", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-140"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-438", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-140"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/041dd80c-2af3-4d3f-ba01-aeff700bb5a9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6419201723.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6419201723.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6419201723.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/83/2021\n6419201723\n07. 02. 2024\nMgr. Dušan Čimo\nECLI:SK:NSSR:2024:6419201723.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Čima a členiek\nsenátu JUDr. Terézie Mecelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD., v spore žalobcu I. S., narodeného\nX. P. XXXX, G. Š., O. XXX/X, zastúpeného advokátom JUDr. Rudolfom Fajbíkom, Banská Štiavnica,\nDobšinského 14, proti žalovanej S.. S. O., narodenej XX. S. XXXX, G. G. XXX, zastúpenej advokátkou\nJUDr. Lýdiou Figura Molnárovou, Valaliky - Košťany, Hlavná 145/167, o nahradenie prejavu vôle na\nuzavretie kúpnej zmluvy, vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 19C/9/2019,\no dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. decembra 2020 sp. zn.\n11Co/30/2020, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a .\nŽalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom prvej\ninštancie.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“)\n20. mája 2019 domáhal, aby súd nahradil prejav vôle žalovanej ponúknuť mu na predaj nehnuteľnosti\nzapísané v katastri nehnuteľností Okresným úradom Banská Štiavnica, katastrálnym odborom v okrese,\nobci aj katastrálnom území G. Š., evidované na LV č. XXXX (ďalej tiež len „sporné nehnuteľnosti“). V\nžalobe poukázal na to, že je podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností (inak konkrétne parciel\nC-KN č. 4159/1 - zastavaná plocha vo výmere 376 m2 a č. 4159/4 - zastavaná plocha vo výmere 38\nm2 a bytového domu súp. č. XXX na vyššie uvedených parcelách v podiele 51/3312 titulom kúpnej\nzmluvy z 23. mája 2016, ktorej vklad bol povolený pod č. V 512/2016. Žalobcovi v čase uzavretia kúpnej\nzmluvy so žalovanou predávajúci zo zmluvy V 512/2016 predávaný spoluvlastnícky podiel na predaj\nneponúkol, čím bolo porušené jeho predkupné právo v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka (zákona č.\n40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „OZ“). Žalobca preto vyzval žalovanú v\nzmysle § 603 ods. 3 OZ, aby mu svoj spoluvlastnícky podiel ponúkla na predaj za rovnakých podmienok,\nza akých ho sama nadobudla a nakoľko na výzvu prevzatú 9. mája 2019 žalovaná do podania žaloby\nnereagovala, navrhol nahradenie prejavu vôle s tým, že navrhované znenie kúpnej zmluvy je totožné\ns pôvodnou kúpnou zmluvou.\n2. Súd prvej inštancie rozsudkom z 15. októbra 2019 č. k. 19C/9/2019 - 53 nahradil prejav vôle žalovanej\nna uzavretie kúpnej zmluvy, ktorej text tvorí prílohu rozsudku a žalovanej uložil povinnosť žalobcovi\n„nahradiť“ (správne „zaplatiť“ - pozn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej tiež len „najvyšší súd“\nalebo „dovolací súd“) trovy (správne „náhradu trov“) konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie právne\nodôvodnil ustanoveniami §§ 140 a § 116 a § 603 ods. 3 OZ i s odkazmi na §§ 153 a 167 a § 255 ods. 1\nCivilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v znení zákonov č. 87/2017 Z. z. a č. 350/2018 Z.\n\nz. a dnes už tiež ďalších zmien a doplnení, ďalej tiež len „CSP“). V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol,\nže z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že boli naplnené všetky predpoklady potrebné\nku konštatovaniu dôvodnosti uplatneného nároku z porušenia predkupného práva. Výrokom rozsudku\nnahradil prejav vôle žalovanej na uzavretie kúpnej zmluvy za rovnakých podmienok, za akých žalovaná\nuzatvorila 23. mája 2016 kúpnu zmluvu s pôvodným predávajúcim F.. Z. I. a to okrem článku IV. ods. 3\nkúpnej zmluvy, na základe ktorej mala byť kúpna cena vyplatená na účet žalovanej ako predávajúcej, keď\nžalovaná nereagovala na výzvy súdu a súdu do vyhlásenia dokazovania vo veci samej (?) nepredložila\nčíslo účtu, na ktorý má byť kúpna cena žalobcom v jej prospech zložená. Preto súd uložil žalobcovi\npovinnosť zložiť kúpnu cenu v stanovenej lehote k rukám žalovanej, táto skutočnosť však podľa jeho\nnázoru (súdu prvej inštancie) nemôže byť vzhľadom na nečinnosť a neochotu žalovanej predložiť\ndané náležitosti do súdneho spisu, v neprospech žalobcu a nemôže tvoriť prekážku požadovaného\nnahradenia prejavu vôle súdnym rozhodnutím. Poukázal napokon i na to, že bezprostredným účinkom\nprávoplatnosti rozsudku je, že zmluva sa považuje za uzavretú dňom nadobudnutia jeho právoplatnosti\n(rozsudok najvyššieho súdu zo 14. septembra 2010 sp. zn. 2Sžo/36/2010).\n3. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej tiež len „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej rozsudkom z\n10. decembra 2020 sp. zn. 11Co/30/2020 rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak,\nže žalobu zamietol a vyslovil, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100 %.V odôvodnení svojho rozsudku nad rámec zopakovania citácie ustanovení § 140 a § 603 ods. 3\nOZ, odkazov na § 853 rovnakého zákona aj celú časť OZ o úprave zmluvného predkupného práva (§\n602 a nasl.), ich doplnenia úpravou z ust. § 365 ods. 1 písm. h/ a § 388 CSP a napokon i viac-menej\nteoretického rozboru použitej úpravy uviedol, že dôvodom, pre ktorý odvolaniu vyhovel, bola žalovanou\ntvrdená nesprávna aplikácia druhej vety § 140 OZ súdom prvej inštancie (namietnutá v závere odvolania,\nt.j. „že predkupné právo patrí všetkým spoluvlastníkom bez ohľadu na veľkosť ich podielov, a teda ak\nbolo porušené predkupné“ - aj tu evidentne právo, pričom všetky pasáže v texte tohto rozhodnutia\nvyznačené kurzívou sú citáciami z listín v spise, opäť pozn. najvyššieho súdu - „žalobcu, ako to tvrdí v\nžalobe, tak bolo porušené voči všetkým podielovým spoluvlastníkom, nielen voči nemu). Konštatoval,\nže z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. G. Š. vyplýva, že prevádzané nehnuteľnosti boli\nv podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb, nie teda iba v spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej.\nNesporné bolo, že s výnimkou žalobcu si nikto zo spoluvlastníkov nároky z porušenia predkupného práva\nvoči žalovanej neuplatnil. Druhá veta § 140 OZ umožňuje spoluvlastníkovi v prípade, ak sa spoluvlastníci\nnedohodnú o výkone predkupného práva, vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov a aj zástupca\nžalobcu na pojednávaní konanom na odvolacom súde 10. decembra 2020 na priamu otázku odvolacieho\nsúdu uviedol, že medzi ostatnými spoluvlastníkmi vrátane žalobcu, dohoda o výkone predkupného\npráva uzatvorená nebola. To podľa odvolacieho súdu znamená, že žalobca bol oprávnený požadovať\nnahradenie prejavu vôle na uzavretie kúpnej zmluvy iba v rozsahu pomernej časti spoluvlastníckeho\npodielu žalovanej pripadajúcej na jeho spoluvlastnícky podiel (teda nie v rozsahu celého podielu vo výške\n51/3312), pričom tento záver plne korešponduje s rozhodnutiami vyšších súdnych inštancií v Slovenskej\nrepublike (rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 8Cdo/124/2018 a 2Cdo/91/2008) aj v Českej republike\n(rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 2358/2010 a 33Cdo 4846/2009).\n4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej tiež „dovolateľ“) dovolanie, ktorého prípustnosť\nvyvodzoval z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c/ CSP. Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu podľa neho\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia otázky „že žalobca bol oprávnený požadovať nahradenie\nprejavu vôle na uzavretie kúpnej zmluvy iba v rozsahu pomernej časti spoluvlastníckeho podielu\nžalovanej, pripadajúcej na jeho spoluvlastnícky podiel (teda nie v rozsahu celého podielu žalovanej,\nbez ohľadu na to, koľkí z oprávnených spoluvlastníkov svoje predkupné právo uplatnili).“ Správne\nprávne posúdenie veci je podľa názoru dovolateľa také, že bol oprávnený požadovať nahradenie prejavu\nvôle na uzavretie kúpnej zmluvy v rozsahu celého spoluvlastníckeho podielu žalovanej, nakoľko iba\non jediný svoje predkupné právo uplatnil. Za rozdielnu rozhodovaciu prax dovolacieho súdu označil\njeho rozhodnutia sp. zn. 2Cdo/91/2008, 8Cdo/124/2018 a 7MCdo/1/2013. Z tých podľa jeho názoru\nrieši správne nastolenú otázku rozhodnutie sp. zn. 7MCdo/1/2013. To vychádza z predpokladu, že\nprioritne sa môžu podieloví spoluvlastníci o výkone svojho práva dohodnúť a len následne, ak sa\nnedohodnú, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti svojich spoluvlastníckych podielov.\nSúčasne dovolací súd v rozhodnutí konštatuje, že „právo vykúpiť spoluvlastnícky podiel svedčí tým z\noprávnených spoluvlastníkov, ktorí majú o kúpu záujem a súčasne predkupné právo aj vykonali. Pretože\nponuka povinného spoluvlastníka sa vzťahuje na celý podiel, ktorý zamýšľa previesť, je tým oprávneným\nspoluvlastníkom, ktorí predkupné právo vykonali, k dispozícii celý tento podiel („prirastie“ im aj časť\n\npodielu, ktorá by pripadala na tých spoluvlastníkov, ktorí ponuku neprijali.“ Teda dovolací súd zastáva\nnázor, že uvedené právo patrí iba tým podielovým spoluvlastníkom, ktorí svoje právo vykonali (uplatnili),\nnemôže byť obmedzené tými podielovými spoluvlastníkmi, ktorí svoje právo nevykonali (neuplatnili) a\ns takýmito podielovými spoluvlastníkmi preto nie je potrebné uzatvárať žiadnu dohodu. Navrhol, aby\ndovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n5. Žalovaná navrhla dovolanie ako nedôvodné (?, zrejme neprípustné) odmietnuť, majúc jednak\nza to, že odvolací súd vyriešil dovolaním nastolenú právnu otázku správne a na druhej strane\nargumentujúc, prečo podľa nej nejde považovať za správny názor žalobcu o rozdielnosti rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu.\n6. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§\n427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) a to za\nsplnenia podmienok jej zastúpenia i spísania dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP) dospel\nk záveru, že dovolaniu síce nemožno odoprieť atribút prípustnosti, toto však podľa jeho názoru nie je\ndôvodné (vecne opodstatnené).\n7. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, vymenúva CSP vo svojich\nustanoveniach §§ 420 a 421.\n8. Podľa § 421 ods. 1 písm. c/ CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n9. Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia.\n10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\naplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl\nsúdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,\nak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho\nale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n11. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. c/ CSP má určujúci význam vymedzenie\n„právnej“ otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne, lebo pri jej riešení ešte nedošlo k\nustáleniu rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo jeho jednotlivé senáty naďalej zastávajú odlišné\n(rozdielne) právne názory, čo sa prejavuje v ich rozdielnom rozhodovaní.\n12. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (questio iuris), nie otázka\nskutková (questio facti). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (vzniknutú pri interpretácii noriem, akými\nsú okrem OZ, napr. Obchodný zákonník, Zákonník práce, Zákon o rodine atď.), ako aj procesnoprávnu\n(ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Na to, aby na základe\ndovolania mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z\nhľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr)\nsplnené predpoklady prípustnosti (vecnej prejednateľnosti) dovolania, zodpovedajúce niektorému zo\nspôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a\ntiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania\nprípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP\n(napr. rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/64/2018). K posúdeniu dôvodnosti dovolania a teda\nvecnej správnosti napadnutého rozhodnutia (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva\nna nesprávnom právnom posúdení), môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti\ndovolania.\n13. V prejednávanej veci vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. c/ CSP\nžalobca spochybnil správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu s námietkou, ktorej podstatou je nesprávne\n\nposúdenie (zodpovedanie) právnej otázky „či je žalobca“ (so statusom podielového spoluvlastníka)\n„oprávnený požadovať nahradenie prejavu vôle na uzavretie kúpnej zmluvy iba v rozsahu pomernej časti\nspoluvlastníckeho podielu nadobúdateľa, pripadajúcej na jeho spoluvlastnícky podiel (teda nie v rozsahu\ncelého podielu bez ohľadu na to, koľkí z oprávnených spoluvlastníkov svoje predkupné právo uplatnili).“\n14. Dovolací súd konštatuje, že dovolateľ v danom prípade spôsobom zodpovedajúcim zákonu vymedzil\nprávnu otázku, riešenie ktorej je podľa jeho názoru v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu rozdielne\na zároveň označil rozhodnutia dovolacieho súdu reprezentujúce takúto rozdielnu rozhodovaciu prax,\npoukazujúc na rozdielne riešenie vymedzenej právnej otázky v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/91/2008,\n7MCdo/1/2013 a 8Cdo/124/2018.\n15. Vo veci sp. zn. 7MCdo/1/2013 senát 7C dovolacieho súdu uznesením z 28. mája 2014 zrušil rozsudok\nKrajského súdu v Banskej Bystrici z 10. novembra 2011 sp. zn. 16Co/259/2011 v spojení s uznesením\nKrajského súdu v Banskej Bystrici z 28. júna 2012 sp. zn. 16Co/195/2012 a rozsudok Okresného súdu\nZvolen z 10. júna 2011 č. k. 11C/82/2008-299 v jeho vyhovujúcej časti v spojení s uznesením Okresného\nsúdu Zvolen z 5. apríla 2012 č. k. 11C/82/2008-341 a vec v rozsahu zrušenia vrátil Okresnému\nsúdu Zvolen na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že predkupné právo navrhovateľa porušené\nnebolo. V tomto konaní generálny prokurátor namietal nesprávne právne posúdenie veci (ešte podľa\n§ 243f ods. 1 písm. c/ OSP, t. j. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších\nzmien a doplnení), lebo súdy nižšieho stupňa dospeli k nesprávnemu právnemu záveru, že ponuka z\npredkupného práva bola nejasná a neurčitá, a že písomné oznámenie o akceptovaní ponuky zaväzovalo\npovinných spoluvlastníkov aj bez zaplatenia kúpnej ceny. Dovolací súd posudzoval v tomto prípade\njednak to, či išlo o riadnu ponuku vyvolávajúcu zákonom predpokladané účinky a tiež to, či oznámením\nnavrhovateľa o využití predkupného práva došlo k účinnému prijatiu ponuky. Dospel k záveru, že\npredmetná (písomná) ponuka obsahovala označenie (všetkých) povinných spoluvlastníkov realizujúcich\nsvoju ponukovú povinnosť z predkupného práva, označenie oprávnených (ďalších spoluvlastníkov)\nz predkupného práva, ktorým bola ponuka adresovaná i špecifikáciu nehnuteľnosti v podielovom\nspoluvlastníctve aj s uvedením spoluvlastníckych podielov pripadajúcich na každého z povinných\n(spoluvlastníkov) z predkupného práva. Tiež obsahovala konkrétnu výšku kúpnej ceny požadovanú\nkaždým z povinných z predkupného práva, zodpovedajúcu veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu\nponúkaného na predaj s určením doby na vyplatenie kúpnych cien za tieto (ponúkané) spoluvlastnícke\npodiely na prednostný predaj, t. j. obsahovala spôsob, ako musia oprávnení spoluvlastníci na ponuku\nreagovať a dobu, v ktorej môžu svoje predkupné právo v prednostnej kúpe vykonať. Takáto ponuka\nbola podľa názoru dovolacieho súdu z hľadiska určenia veľkosti na kúpu ponúkaných spoluvlastníckych\npodielov, výšky požadovanej kúpnej ceny za každý zo spoluvlastníckych podielov ponúkaných na\n(prednostnú) kúpu, stanovenia doby na jej zaplatenie a aj spôsobu vykonania prednostného práva\njasná, určitá a zrozumiteľná. Vyvodil záver, že ponuka zo 17. augusta 2007 bola ponukou riadnou,\nobsahujúcou podstatné náležitosti, ktorá vyvolala zákonom predpokladané účinky. K otázke, či písomné\noznámenie o akceptovaní ponuky zaväzovalo povinných spoluvlastníkov aj bez zaplatenia kúpnej ceny\nuviedol, že samo vyhlásenie o prijatí ponuky bez vyplatenia podielu v uvedenej (dvojmesačnej) dobe\nnemožno považovať za účinné prijatie ponuky. Nezaplatenie ceny podielu (ako špeciálnej podmienky\nprijatia ponuky) má za následok zánik povinnosti spoluvlastníka, ktorý chce predať svoj spoluvlastnícky\npodiel, vyplývajúcej mu z predkupného práva. Preto povinný spoluvlastník nie je po márnom uplynutí\nprekluzívnej doby ponukou viazaný (§ 606 OZ). Mal teda za to, že nezaplatením požadovanej ceny v\nurčenej dobe došlo k zániku predkupného práva navrhovateľa.\n16. Z práve uvedeného je teda zrejmé, že dovolací súd v rozhodnutí, ktoré považoval dovolateľ aj v\ntentoraz prejednávanej veci za smerodajné, neriešil (poskytnutím odpovedí na otázky, pri ktorých riešení\nmalo podľa mimoriadneho dovolateľa dôjsť k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci,\nčiže z pohľadu samotného prieskumu opodstatnenosti argumentácie v mimoriadnom dovolaní) otázku\nveľkosti „vykúpenia“ spoluvlastníckeho podielu prevedeného za cenu porušenia predkupného práva\nopomenutým spoluvlastníkom (t. j. či má opomenutý spoluvlastník nárok len na pomernú časť predaného\npodielu podľa veľkosti svojho vlastného spoluvlastníckeho podielu alebo na celý podiel zodpovedajúci\npredmetu prevodu), ale sa zaoberal (primárne) otázkami posudzovania ponuky z predkupného práva (jej\nurčitosti a jasnosti) a písomného oznámenia o akceptovaní ponuky bez zaplatenia kúpnej ceny, pričom\nsvoj názor na správny spôsob riešenia otázky nastolenej v tentoraz prejednávanej veci (považovaný\ndovolateľom za správne riešenie) vyslovil len (z pohľadu štruktúry odôvodnenia rozhodnutia) vo forme\n\npoznámky na okraj (obiter dictum) a to bez toho, aby aj takýto názor patrične právne podložil (ako bude\nuvedené i neskôr).\n17. V rozsudku z 12. mája 2009 sp. zn. 2Cdo/91/2008 senát 2C najvyššieho súdu (taktiež konajúci\no dovolaní podanom ešte v režime OSP) naopak konštatoval (v tomto prípade však už priamo\nriešiac otázku veľkosti spoluvlastníckych podielov, na ktoré má právo pri porušení predkupného práva\nopomenutý spoluvlastníkom majúci záujem predkupné právo realizovať), že „ ... keďže mlčanie a pasivita\nnemôže v žiadnom prípade znamenať súhlas, má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku, právo\nlen na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak\npatril tým spoluvlastníkom (spoluvlastníkovi), ktorí by sa prevodu nedomáhali. Z toho vyplýva, že aktívny\nspoluvlastník má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda\nz každého predaného spoluvlastníckeho podielu len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k\npodielom ostatných spoluvlastníkov“.\n18. Aj v uznesení z 18. septembra 2019 sp. zn. 8Cdo/124/2018 napokon už tretí senát 8C najvyššieho\nsúdu sa zasadil za právny názor vyslovený vo veci sp. zn. 2Cdo/91/2008, keď (o. i., t. j. najmä nad\nrámec citácií hneď z niekoľkých rozhodnutí najvyššieho súdu ) akceptoval argumentáciu odvolacieho\nsúdu (Krajského súdu v Žiline) v ním prejednávanej veci, podľa ktorej „dotknutí podieloví spoluvlastníci\nsa musia v každom prípade dohodnúť o výkone predkupného práva, ak sa chcú odchýliť od základného\npravidla o pomernom uplatňovaní nárokov z predkupného práva, resp. nárokov z jeho porušenia. To\nznamená, že ak má záujem jeden spoluvlastník o celý prevedený podiel (nad rozsah, ktorý zodpovedá\nv pomere k ostatným podielom jeho spoluvlastníckeho podielu) musia s tým vysloviť súhlas ostatní\npodieloví spoluvlastníci; inak je oprávnený požadovať iba to, čo pripadá pomerne na jeho podiel. Právne\nnemožné by totiž bolo, ak by si každý spoluvlastník uplatňoval prevod celého podielu od nadobúdateľa.“.\n19. Z už uvedeného je tak zrejmé, že dovolací súd prvotným vyriešením právnej otázky nastolenej aj\ndovolaním v tentoraz prejednávanej veci spôsobom dovolateľom odmietaným (v roku 2009), následným\nriešením rovnakej otázky opačným spôsobom (v roku 2014, nech aj tu nie priamo odpovedajúc na\notázky položené dovolaním) a napokon opätovným prihlásením sa k spôsobu riešenia rovnakej otázky\nzvolenému po prvý raz (v roku 2019) vytvoril stav svojej nejednotnej (rozdielnej) rozhodovacej praxe,\nktorý nielen do času podania ďalšieho dovolania (v tentoraz prejednávanej veci), ale ani do času\nrozhodovania o ňom nebol odstránený (či už rozhodnutím veľkého senátu alebo prijatím stanoviska\nobčianskoprávneho kolégia). Daný tak bol uplatnený dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1\npísm. c/ CSP.\n20. Senát 6C najvyššieho súdu, majúci rozhodovať tentoraz, by bol pritom principiálne povinný predložiť\nvec veľkému senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ak by pri svojom rozhodovaní dospel\nk právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí iného\nsenátu najvyššieho súdu (§ 48 ods. 1 veta prvá CSP); podľa jeho názoru však podmienkou existencie\ntakejto jeho povinnosti je odlišnosť právneho názoru, ktorý zamýšľa vysloviť, buď od právneho názoru\nuž vysloveného iným senátom dovolacieho súdu v jedinom skoršom rozhodnutí alebo v rozhodnutí\nbezprostredne predchádzajúcom tomu jeho (v závislosti od toho, či ide o prípad - v čase úvah o\npredložení veci veľkému senátu len potenciálneho - nesúhlasu senátu najvyššieho súdu so spôsobom\nriešenia otázky v jedinom skoršom rozhodnutí iného senátu rovnakého súdu alebo je tu naopak viac\nrozhodnutí, môžbyť i s parametrom odlišnosti v nich vyslovených právnych názorov, ako je to v tomto\nkonkrétnom prípade). Žiadnu z uvedených podmienok ale v tomto prípade nešlo považovať za splnenú,\nkeď nástup prvej procesnej situácie, teda stav jediného rozhodnutia iného senátu najvyššieho súdu\nvylučovala hneď trojica jeho rozhodnutí priblížená vyššie a v prípade možnej situácie druhej tu bol\npriebeh doterajšej judikatúry prirovnateľný k húpačke, resp. kyvadlu (prvé rozhodnutie v prospech\njedného riešenia problému, druhé v prospech jeho významového protikladu a tretie vracajúce sa k\nprvému riešeniu) - pri ktorom by konštatovanie povinnosti na predloženie veci veľkému senátu aj u senátu\nhodlajúceho uplatniť v poradí prvý názor totožný aj s tým ostatným a naopak hodlajúceho odchýliť sa od\nnázoru predstavujúceho v doterajšej rozhodovacej praxi exces znamenalo aj prenášanie naň povinnosti\nzaťažujúcej senát, ktorý sa v obdobnej situácii ocitol už skôr.\n21. Vychádzajúc z práve uvedeného preto senát 6C pristúpil k autonómnemu posúdeniu dôvodnosti\n(vecnej opodstatnenosti) inak prípustného dovolania (v prípade ktorého inak povaha uplatneného\ndovolacieho dôvodu a dôvodu prípustnosti dovolania v jeho rámci, t. j. výslovná zákonná požiadavka\n\nna pretrvávajúcu a teda stále neodstránenú rozdielnosť rozhodovacej praxe dovolacieho súdu využitie\ninštitútu veľkého senátu v prípadoch obdobných tomuto prakticky vylučuje) a dospel k záveru, že za\nsprávny treba považovať názor prezentovaný v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/91/2008 a 8Cdo/124/2018,\nza nesprávny naopak názor vyslovený takpovediac iba „na dôvažok“ vo veci sp. zn. 7MCdo/1/2013 a\njediným možným výsledkom takýchto úvah bolo konštatovanie nedôvodnosti dovolania, sledujúceho\nzvrátenie stavu zamietnutia žaloby, ktorou sa požadovalo také nahradenie prejavu vôle nadobúdateľa\nspoluvlastníckeho podielu získaného za cenu porušenia predkupného práva, pri ktorom by sa žalobca\nako jeden zo spoluvlastníkov uplatňujúci nároky z predkupného práva mal stať nadobúdateľom celého\nspoluvlastníckeho podielu.\n22. Takto bolo treba na nastolený problém nazerať predovšetkým preto, že kľúčovými súčasťami\nargumentácie z dovolania boli tvrdenia, že I. „ ... najprv treba predkupné právo voči predávajúcemu\nuplatniť a až potom môže dôjsť k dohode o výkone predkupného práva a to medzi tými spoluvlastníkmi,\nktorí svoje právo uplatnili.“; II. „Tomu, kto svoje predkupné právo neuplatnil riadne a včas podľa zákona,\ntoto právo zaniká. Nemožno preto od žalobcu požadovať, aby uzatváral dohodu o výkone práva s tým,\nkto svoje právo vôbec neuplatnil, resp. mu zaniklo.“ a III. „Je nesporné, že predávajúci spoluvlastník\nmusí ponúknuť celý podiel, ktorý chce predať. Aký zmysel by to však malo, keby kupujúci spoluvlastník\nnemohol celý takýto podiel kúpiť ? Logické je, že povinnosti jednej strany zodpovedá právo druhej\nstrany.“; pričom všetky tieto tvrdenia boli dôsledkom neúplného alebo príliš zjednodušeného rozboru\nproblému a to v priamom rozpore so zmyslom a účelom právnej úpravy majúcej sa aplikovať či dokonca\ns prekrútením zmyslu úpravy, o ktorej je reč.\n23. Tvrdenie pod I. zhora totiž vôbec nebralo do úvahy, že v prípade dotknutia úkonom porušujúcim\npredkupné právo spoluvlastníka viacerých osôb v rovnakom postavení je zákonom ustanoveným\npravidlom právo vykúpiť podiel získaný za cenu porušenia predkupného práva pomerne podľa\nveľkosti spoluvlastníckych podielov už držaných dotknutými spoluvlastníkmi a výnimkou z takéhoto\npravidla možnosť spoluvlastníkov dohodnúť sa inak (o inom spôsobe realizácie ich práv, medzi\nktoré patria všetky možné variácie od rozdelenia podielu získaného za cenu porušenia predkupného\npráva medzi dotknutých spoluvlastníkov v inom pomere cez rozdelenie podielu len medzi niekoľkých\nspoluvlastníkov a teda logicky so súvisiacim vzdaním sa výkonu predkupného práva jedným alebo\naj viacerými spoluvlastníkmi až po tú alternatívu, ktorú sledoval aj žalobca z prejednávanej veci,\nteda po nadobudnutie celého spoluvlastníckeho podielu získaného za cenu porušenia predkupného\npráva ním samotným ako jedným dotknutým spoluvlastníkom). Práve z tohto dôvodu nemôže byť\nakceptovateľný názor o uzavieraní dohody spoluvlastníkov o spôsobe výkonu predkupného práva až po\njeho uplatnení a to iba medzi tými spoluvlastníkmi, ktorí právo uplatnili; keď práve naopak aj podľa názoru\ndovolacieho súdu podmienkou úspechu žaloby o nahradenie prejavu vôle na zmluve sledujúcej prevod\npodielu získaného za cenu porušenia predkupného práva inak než pomerne podľa veľkosti podielov už\ndržaných dotknutými spoluvlastníkmi je preukázanie najneskôr v čase rozhodovania súdu takej dohody\nspoluvlastníkov, ktorej obsah zodpovedá požiadavke uplatňovanej žalobou.\n24. Už spomínané tvrdenie malo inak nespochybniteľný súvis aj s tvrdením pod 22. II. zhora,\nbez preháňania popierajúcim jednu zo základných zásad občianskeho práva (hmotného), výslovne\nzanesenej zákonodarcom aj do ustanovenia § 583 vety prvej OZ, podľa ktorej k zániku práva preto,\nže nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Nakoľko v\nrámci úpravy predkupného práva zákon o zániku práva hovorí výlučne v súvislosti s márnym uplynutím\nosemdňovej doby na vyplatenie hnuteľnosti a dvojmesačnej u nehnuteľnosti, oboch plynúcich po ponuke\n(§ 605 veta prvá a druhá OZ) a s nemožnosťou oprávneného vec kúpiť alebo nemožnosťou splnenia\nním podmienok ponúknutých popri cene a nemožnosti vyrovnať ich ani odhadnou cenou (§ 606 veta\ndruhá OZ), teda v oboch prípadoch viazaných na urobenie ponuky, ku ktorej ale v prejednávanej veci\nneprišlo; žalobcom tvrdený zánik predkupného práva ostatných dotknutých spoluvlastníkov pre jeho\n„neuplatnenie“, ako aj s tým súvisiaca konštrukcia „prirastenia“ podielov v tomto smere pasívnych\nspoluvlastníkov tomu aktívnemu nemali oporu v ničom (najmä nie v žiadnom ustanovení zákona).\n25. Napokon tu bolo tvrdenie pod 22. III. zhora, ktorému síce principiálne nešlo uprieť racio spočívajúce\nv nutnosti kladnej odpovede na základnú tam položenú otázku (že povinnosti ponúknuť celý podiel\nmusí zodpovedať aj právo celý podiel kúpiť), dovolaním v tejto časti sa však opäť (nerozhodno či\númyselne alebo len nevedomky) zastieral rozdiel medzi prípadmi dotknutia (porušením predkupného\npráva) iba jedného ďalšieho spoluvlastníka (t. j. pri režime spoluvlastníctva len dvoch osôb) a prípadmi,\n\nv ktorých takto došlo k porušeniu predkupného práva u viacerých osôb v identickom právom postavení.\nZa situácie, v ktorej by na tú istú misku obrazných váh ako prípad dotknutia jedného spoluvlastníka šlo\npoložiť iný prípad docielenia jedným spoluvlastníkom ešte pred podaním žaloby o nahradenie prejavu\nvôle, najneskôr však pred rozhodnutí o nej takej dohody, ktorej obsahom by bolo vzdanie sa ostatnými\ndotknutými spoluvlastníkmi ich predkupných práv v jeho prospech, je to totiž práve zákonom ustanovené\npravidlo práva spoluvlastníkov na vykúpenie podielu získaného za cenu porušenia predkupného práva\npomerne podľa veľkosti nimi už skôr držaných podielov, ktoré núti každého majúceho záujem na inom\nusporiadaní, aby sa usiloval o dohodu s ostatnými spoluvlastníkmi. Neúspech snahy dojednať dohodu\ns primárne jemu konvenujúcim obsahom bude mať následok v podobe uplatnenia pravidla (na základe\nktorého jednotlivý aktívny záujemca môže nadobudnúť len časť podielu získaného za cenu porušenia\npredkupného práva zodpovedajúcu pomeru veľkosti ním už skôr držaného spoluvlastníckeho podielu k\nveľkostiam podielov ďalších spoluvlastníkov, ktorých predkupné práva boli rovnako porušené - a to v ich\nprípadoch bez ohľadu na prípadnú pasivitu).\n26. Pri riadení sa všetkými vyššie priblíženými úvahami tak najvyšší súd nemohol inak, než konštatovať,\nže dovolanie žalobcu nie je dôvodné. Preto ho podľa § 448 CSP zamietol.\n27. V dovolacom konaní takto skončenom bola stranou s plným procesným úspechom žalovaná, ktorej\ntak vznikol i nárok na náhradu jeho trov (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 438 ods. 1 rovnakého zákona).\nNajvyšší súd preto o nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol spôsobom uvedeným v\ndruhej vete výroku tohto svojho rozsudku (§ 262 ods. 1 CSP) s tým, že rozhodnutie o výške náhrady\n(a tiež o platobnom mieste na jej zaplatenie odchylnom od strany sporu, pokiaľ na to je zákonom\npredpokladaný dôvod) patrí samostatnému uzneseniu vyššieho súdneho úradníka súdu prvej inštancie\n(§ 262 ods. 2 CSP).\n28. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nKategória rozhodnutia „A“\n- rozhodnutie navrhované na uverejnenie v zbierke rozhodnutí\nNávrh právnej vety :\nPodmienkou úspechu žaloby o nahradenie prejavu vôle na zmluve sledujúcej prevod podielu získaného\nza cenu porušenia predkupného práva inak než pomerne podľa veľkosti podielov už držaných dotknutými\nspoluvlastníkmi je preukázanie najneskôr v čase rozhodovania súdu takej dohody spoluvlastníkov, ktorej\nobsah zodpovedá požiadavke uplatňovanej žalobou.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}