{"guid": "3862f8c5-437d-4f37-bcbd-cc0f722549ca:0988756a-5810-475d-8cf7-fa459f6778b6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6323200069.1", "spisova_znacka": "1Nc/4/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Nc/4/2024 z 18. 6. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2024, sp. zn. 1Nc/4/2024, ECLI:SK:NSSR:2024:6323200069.1", "identifikacne_cislo": "6323200069", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2024-06-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0988756a-5810-475d-8cf7-fa459f6778b6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6323200069.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6323200069.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6323200069.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Nc/4/2024\n6323200069\n18. 06. 2024\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2024:6323200069.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu A.. A. H., narodeného X. R. XXXX, bytom v Ľ., E. X,\nzastúpeného advokátskou kanceláriou IURISTICO s. r. o., v mene ktorej koná advokátka Mgr. Michaela\nGočová, so sídlom v Košiciach, Cimborkova 13, proti žalovanej E.. H. S., rodenej H., narodenej XX. C.\nXXXX, bytom v J., N. P.P. J. XX, Č. K., zastúpenej advokátom JUDr. Lukášom Polákom, advokátska\nkancelária so sídlom v Prešove, Hlavná 137, o určenie vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde\nBanská Bystrica - pracovisko Brezno pod sp. zn. BR-5C/3/2023, o návrhu žalovanej na vylúčenie sudcov\nKrajského súdu v Banskej Bystrici z prejednávania a rozhodovania sporu vedenom na Krajskom súde\nv Banskej Bystrici pod sp. zn. 14Co/7/2024, takto\nrozhodol:\nSudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Anna Snopčoková, JUDr. Ján Auxt a JUDr. Eva\nDzúriková nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania sporu vedeného na Krajskom súde\nv Banskej Bystrici pod sp. zn. 14Co/7/2024.\nodôvodnenie:\n1. V konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“) pod sp. zn.\n14Co/7/2024 vzniesla žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu námietku zaujatosti voči\nvšetkým sudcom občianskoprávneho kolégia krajského súdu v Banskej Bystrici podľa § 49 ods. 1 CSP.\nNámietku zaujatosti vzniesla žalovaná pre pomer sudcu krajského súdu JUDr. Jozefa Mikluša, ktorý je\nsudcom trestnoprávneho kolégia krajského súdu a ktorý je bratom žalobcu a vypovedal v predmetnej\nveci, voči všetkým sudcom občianskoprávneho kolégia krajského súdu, pričom podľa žalovanej existuje\nobjektívne daná pochybnosť o tom, že z dôvodu kolegiálnych vzťahov môže byť narušená nestrannosť\nsudcov tvoriacich senát rozhodujúci predmetný spor v odvolacom konaní, čím by došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. O dôvode na\npodanie námietky zaujatosti sa dozvedela dňom doručenia odvolania, t. j, dňom 17. decembra 2023.\nNámietku doručila na súd dňa 2. januára 2024 prostredníctvom právneho zástupcu.\n2. K námietke zaujatosti sa vyjadrili sudcovia senátu 14Co krajského súdu a to JUDr. Anna Snopčoková,\nriadiaca predsedníčka senátu 14Co, ktorá uviedla, že sudcu trestnoprávneho kolégia JUDr. Jozefa\nMikluša pozná iba zbežne ako kolegu, s ktorým neudržiava žiadne bližšie priateľské vzťahy a skutočnosť,\nže sudca JUDr. Jozef Mikluš vypovedal ako svedok v predmetnej veci jej nebráni v tom, aby vo veci\nrozhodovala nestranne a necíti sa byť zaujatá.\nČlen senátu 14Co JUDr. Ján Auxt uviedol, že sa vo veci necíti byť zaujatý, s menovaným sudcom má\nrovnaké vzťahy, ako so všetkými sudcami, pričom táto skutočnosť mu nebráni, aby v predmetnej veci\nrozhodoval nestranne.\nČlenka senátu 14Co JUDr. Eva Dzúriková sa vyjadrila tak, že sa necíti byť zaujatá, že nemá pomer k\nveci a ani účastníkom a strany sporu ani ich právnych zástupcov nepozná a nemá k nim pomer. Nič jej\nnebráni rozhodovať nestranne a nezaujato.\n\n3. Námietka zaujatosti žalovanej bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj\n„najvyšší súd“) na rozhodnutie 13. júna 2024 a bola náhodným výberom pridelená senátu 1C najvyššieho\nsúdu, ktorý v tom čase rozhodoval v zložení Mgr. Peter Melicher (predseda senátu, sudca spravodajca),\nJUDr. Martin Vladik (predseda senátu) a JUDr. Viera Nevedelová (predsedníčka senátu zo senátu 2C náhradný člen podľa čl. X bod 5. rozvrhu práce najvyššieho súdu SR na rok 2024) nakoľko JUDr. Erika\nŠobichová nie je z dôvodu čerpania dovolenky prítomná.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Banskej Bystrici (§ 54 ods.\n2 Civilného sporového poriadku zák. č. 160/2015 Z. z. v platnom znení, ďalej aj „CSP“) preskúmal vec a\nposudzoval opodstatnenosť žalovanou vznesenej námietky zaujatosti voči sudcom celého senátu 14Co\nKrajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Anne Snopčokovej, JUDr. Jána Auxta a JUDr. Eve Dzúrikovej,\nčlenom odvolacieho senátu (ďalej len „sudcovia krajského súdu“), z aspektu existencie dôvodov, pre\nktoré sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania sporu v zmysle § 49 ods. 1 CSP.\n5. Podľa čl. 48 ods. 1 veta prvá ústavného zákona č. 460/1992 Zb. z 1. septembra 1992 v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „ústavy“) nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\n6. Zákonným sudcom je sudca (samosudca alebo člen senátu) miestne, vecne a funkčne príslušného\nsúdu, ktorý má konať podľa rozvrhu práce prijatého v súlade so zákonom (pozri napr. I. ÚS 8/94, II. ÚS\n15/96, II. ÚS 43/97, II. ÚS 47/99, III. ÚS 31/01).\n7. V zmysle § 49 ods. 1 CSP je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom\nna jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať\nodôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.\n8. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu sporu, k nezaujatému prístupu\nk stranám, ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní; zámerom je tiež predísť možnosti\nneobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava\nskutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia\nurčitého právne významného vzťahu sudcu, a to: a) k sporu (veci), v rámci, ktorého by mal sudca svoj\nkonkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia sporu alebo konania, b) k stranám sporu (účastníkom\nkonania), ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom)\npomere k nim, c) k zástupcom strán sporu, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu\nuvedeného pod b) alebo d) k osobám zúčastneným na konaní [viď obdobne b) a c)].\n9. Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na prejednávanom\nspore (veci) alebo taký jeho osobný vzťah k stranám sporu (účastníkom konania), ich zástupcom,\nalebo osobám zúčastneným na konaní, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia\novplyvnil jeho objektívny pohľad na spor a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného\nrozhodnutia.\n10. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania buď na základe oznámenia sudcu (§ 50 CSP)\nalebo na návrh strany (§ 52 CSP).\n11. Obsahom práva na prejednanie sporu pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť\nkaždému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania sporu\npre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie sporu nestranným súdom je len povinnosť\nprejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia a\nrozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).\n12. Vzhľadom na to, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 49 až § 58 CSP predstavuje výnimku\nz ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1\nústavy), možno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania sporu skutočne iba výnimočne a z\nnaozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne,\nnezaujato a spravodlivo.\n\n13. Samotný subjektívny názor strany sporu, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce\nho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho\nnestranného a nezaujatého rozhodovania.\n14. Pri posudzovaní dôvodov namietanej nezaujatosti treba mať na zreteli nielen právnu úpravu\ndanú ustanoveniami CSP, ale tiež judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a\nÚstavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), aj závery, ku ktorým dospela doterajšia\nrozhodovacia prax najvyššieho súdu a z nich vyplývajúce východiská.\n15. ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné\nbrať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti\nrozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku).\n16. Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu\nprípadu a k stranám sporu, prípadne k ich zástupcom. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z\nprezumpcie nestrannosti dovtedy, kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej\nnestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti\nDánsku). Rozhodujúci nie je subjektívny aspekt, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na\nktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa\nsubjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória\nzdania nezaujatosti (viď tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť,\nže je poskytovaná/Justice must not only be done, it must also be seen to be done/). Nestačí, že sudca\nje subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Mal by byť\nvylúčený každý sudca, u ktorého existuje opodstatnená obava, že nie je celkom nestranný, pretože v\nstávke je dôveryhodnosť, ktorú musí súdna moc vzbudzovať v demokratickej spoločnosti a hlavne u\núčastníkov konania (rozsudok ESĽP vo veci Piersack proti Belgicku).\n17. Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a\nprocesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanému sporu, stranám, ich zástupcom a\nosobám zúčastneným na konaní. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o (ne)zaujatosti\nzákonného sudcu je, či obava strany sporu je objektívne oprávnená a opodstatnená. Treba rozhodnúť\nv každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok\nnestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava z nedostatku\nnezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych,\nkonkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno ale chápať\ntak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky\nvylučuje z prejednávania a rozhodovania veci. Práve osobnosť sudcu musí byť zárukou spravodlivého,\nnestranného a objektívneho súdneho konania (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2Ndob/39/2010 zo\n4. augusta 2010).\n18. Je potrebné brať zreteľ na skutočnosť, že spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú\nvzťahmi vzájomného pôsobenia, kontaktu a interakcie medzi členmi spoločnosti; preto závažnosť, ktorá\nby založila pochybnosť o nezaujatosti zákonného sudcu (znamenala dôvod pre jeho vylúčenie z\nprerokúvania a rozhodovania veci), môže aj pri zohľadnení tzv. teórie zdania uplatňovanej v judikatúre\nESĽP nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k sporu, stranám, ich zástupcom,\nči osobám zúčastneným na konaní, dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom\nustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať nezávisle a nestranne (porovnaj napr. I. ÚS 332/08).\nRozhodovať nestranne nie je právom, výsadou, či privilégiom sudcov. Ide o základnú povinnosť sudcov,\no štrukturálny prvok súdneho systému.\n19. Aj ústava deklaruje dva podstatné atribúty súdnictva v Slovenskej republike - nezávislosť a\nnestrannosť.\n20. Nezávislosť súdnej moci je pojem s dvojitým významom; označuje jednak nezávislosť súdov\n(inštitucionálna nezávislosť), jednak nezávislosť sudcov (individuálna nezávislosť). Nezávislosť sudcu\ntreba vidieť ako jeho nezávislosť od zložiek politického systému, rovnako ale aj ako nezávislosť v rámci\nsamotnej súdnej moci (celého súdneho systému), konkrétneho súdu, na ktorom sudca pôsobí, jeho\nvedenia a kolektívu.\n\n21. Nestrannosť sudcu je potrebné posudzovať vždy v závislosti od konkrétnych okolností prípadu\na podľa objektívneho kritéria rozhodnúť, či existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť\nvznik pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný\noprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca nie je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej\nnamietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava považovať\nobjektívne za oprávnenú. Len nestranný súd totiž poskytuje stranám rovnaké príležitosti na uplatnenie\nvšetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97).\n22. Z judikatúry ESĽP a ústavného súdu možno vyvodiť, že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti\nsa musí podradiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať\nto, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti\nobjektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, či sudca určitým, nie\nnezaujatým vzťahom k sporu, k stranám, k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní\ndisponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci\niba v prípade, keď je celkom zjavné, že vzťah sudcu k veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje\ntaký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať\nnezávisle a nestranne, sine ira et studio (bez hnevu a náklonnosti, nestranne).\n23. Z hľadiska posúdenia opodstatnenosti stranou sporu vznesenej námietky zaujatosti nie je\nrozhodujúci jej osobný subjektívny názor, domnienka alebo úvaha. Námietka zaujatosti, uplatnená\nstranou sporu voči sudcovi, ktorý prejednáva a rozhoduje vec, sa nemôže zakladať na hypotézach,\ndomnienkach alebo subjektívnych výstupoch a pocitoch strany sporu. Nemožno preto bez ďalšieho brať\nna zreteľ len samotné pochybnosti namietajúceho o objektívnom a nestrannom rozhodovaní sudcu,\nale vždy treba posúdiť skutočnosti, ktoré viedli k tomu, že strana pochybuje o objektívnosti sudcu.\nNadriadený súd môže vylúčiť namietaného sudcu z prejednania a rozhodovania veci až vtedy, keď\nje evidentné, že vzťah sudcu nie je stranou len tvrdený, ale že skutočne existuje a svojou povahou a\nintenzitou vykazuje znaky relevantné v zmysle § 49 ods. 1 CSP.\n24. Sudca je predstaviteľom súdnej moci. Pri výkone svojej funkcie je nezávislý a zákony a iné všeobecne\nzáväzné právne predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia (čl. 144\nústavy, § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov). Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu.\n25. Mimo rámca výkonu súdnictva a funkčného plnenia úloh sudcu zostáva - ako fyzická (súkromná)\nosoba - subjektom práv a povinností. Sudca takto ako súkromná osoba vstupuje do rozmanitých\nprávnych vzťahov, z ktorých mu vyplývajú rôzne práva a povinnosti tvoriace obsah daných právnych\nvzťahov. Sudca v tomto postavení nie je osobou odtrhnutou od reálneho života, preto nie je vôbec\nvylúčené, aby sudca ako občan vyjadril svoj názor o určitých veciach, ktoré v spoločnosti rezonujú.\n26. V danom prípade žalovaná odôvodnila námietku zaujatosti sudcov občianskoprávneho kolégia\nkrajského súdu a to najmä senátu 14Co, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie\npre kolegiálny pomer vyššie uvedených sudcov so sudcom JUDr. Jozefom Miklušom, ktorý je tiež\nsudcom toho istého súdu, ale trestnoprávneho kolégia. Žalovaná okrem uvedeného poznatku, žiadne\niné konkrétne skutočnosti k dotknutým sudcom neuviedla a ani napriek oznámeniu súdu o zložení senátu\n14Co nedoplnila.\n27. Už dávnejšia judikatúra najvyššieho súdu sa ustálila v názore, že sudcov pomer k veci môže vyplývať\npredovšetkým z priameho právneho záujmu sudcu na prejednávanej veci. Nepochybne je tomu tak v\nprípade, ak je sudca sám účastníkom konania, bez ohľadu na ktorej procesnej strane, alebo v prípade,\nak by mohol byť rozhodnutím súdu priamo dotknutý na svojich právach (ako vedľajší účastník).\nPod pojmom pomer k veci sa rozumie aj situácia, keď sudca získal poznatky o veci iným spôsobom ako\ndokazovaním na pojednávaní (napr. ako svedok), v dôsledku čoho je jeho pohľad na zistené skutkové\nokolnosti prípadu deformovaný ďalšími poznatkami zistenými neprocesným spôsobom. Za pomer k\nveci sa považuje aj vzťah ekonomickej závislosti, napríklad v spojitosti s vedeckou alebo publikačnou\nčinnosťou sudcu, v súvislosti so správou vlastného majetku a podobne. Osobitným dôvodom vylúčenia\nsudcov pre ich pomer k veci je ich účasť na rozhodovaní o tej istej veci v inom štádiu (stupni) súdneho\nkonania (§ 14 ods. 2 OSP): na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde\n\nnižšieho stupňa, a naopak; to isté platí, ak ide o rozhodovanie o dovolaní. Okolnosť, že sudca rozhodol\nvo veci, v ktorej vydané rozhodnutie je napadnuté návrhom na obnovu konania, nie je však dôvodom na\njeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania vo veci obnovy konania (porovnaj R 115/2003).\n28. Pomer sudcu k veci zakladajúci dôvod na jeho vylúčenie môže spočívať aj v tom, že sudca sa o\nprejednávanej veci verejne vyjadrí, či už v negatívnom alebo v pozitívnom zmysle predtým, než takáto\nvec má ním byť prejednávaná a rozhodnutá. Nemožno preto pripustiť predbežné hodnotenie vykonaných\ndôkazov sudcom prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov, rovnako ako jeho vyjadrenie o\ntom, ako bude o veci pravdepodobne rozhodnuté.\nDôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania vo veci nie je skutočnosť, že sudca v\ninej obdobnej veci rozhodol spôsobom, s ktorým účastník nesúhlasí, ani samotná skutočnosť, že jeho\nrozhodnutia boli podrobené kritike v hromadných oznamovacích prostriedkoch (porovnaj R 47/1998).\n29. Aj podľa súčasne platnej právnej úpravy CSP nie je dôvod od uvedenej súdnej praxe sa odchýliť.\n30. Namietaní sudcovia senátu 14Co nepotvrdili autenticitu žalovanou tvrdenej skutočnosti, že svojím\nkolegiálnym vzťahom k sudcovi JUDr. Jozefovi Miklušovi (sudca trestnoprávneho kolégia krajského\nsúdu) by mali byť vo veci zaujatí. Dotknutí sudcovia neuviedli žiadnu takú okolnosť, ktorá by\nnasvedčovala existencii ich vzťahu k sporu, stranám sporu, resp. ich zástupcom, t. j. z ich vyjadrení\nnevyplýva dôvod vylučujúci ich z prejednávania a rozhodovania v tejto veci; skutočnosti takejto povahy\nvychádzajúc z vyššie uvádzaných východísk nezistil po preskúmaní obsahu spisu ani nadriadený súd.\n31. Existenciu právne relevantného pomeru k namietaným zákonným sudcom senátu 14Co Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici JUDr. Anne Snopčokovej, JUDr. Jánovi Auxtovi a JUDr. Eve Dzúrikovej nemožno\nvyvodiť z vyjadrenia týchto sudcov a ani z ostatného obsahu spisu. V námietke zaujatosti sa spochybňuje\nnestrannosť týchto sudcov krajského súdu iba vyvodzovaním ich všeobecného kolegiálneho pomeru k\nsvedkovi v prejednávanej veci (sudcovi JUDr. Jozefovi Miklušovi) na základe subjektívnych žalovanou\nvyvodzujúcich záverov, ktoré však v konaní neboli preukázané. Prezentovaný dôvod preto podľa\nnadriadeného súdu nesvedčí o existencii vzťahu relevantného z hľadiska § 49 ods. 1 CSP, ide tu iba o\ndomnienku a úvahy namietajúcej strany a nie nepochybne existujúce preukázateľné skutočnosti, ktoré\nby svojou povahou a intenzitou vykazovali znaky relevantné v zmysle § 49 ods. 1 CSP a mohli tak vyvolať\nodôvodnenú pochybnosť o nestrannosti dotknutých sudcov.\n32. Na základe uvedeného najvyšší súd dospel k záveru, že nemožno prisvedčiť dôvodom námietky\nzaujatosti uplatnenej žalovanou voči zákonným sudcom senátu 14Co Krajského súdu v Banskej Bystrici\nJUDr. Anne Snopčokovej, JUDr. Jánovi Auxtovi a JUDr. Eve Dzúrikovej. Samotný subjektívny názor\nžalovanej nemôže bez ďalšieho zakladať dôvod pre legitímne obavy z ich nestranného a nezaujatého\nrozhodovania. Obava (pocit) z nestrannosti nestačí na založenie dôvodných pochybnosti´ o nedostatku\nnezaujatosti vzhľadom na právne (ústavné i zákonné) garancie nezávislosti sudcov a zákonné povinnosti\nsudcov konať vo veci bez predsudkov, nezávisle a nestranne. Relevantnou je len taká obava z\nnedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných\nskutočnostiach, ktoré však predložená námietka nespĺňa. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať\ntak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť, čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky\nvylučuje z prejednávania a rozhodovania veci.\n33. Najvyšší súd svoje rozhodnutie o návrhu oprávnenej osoby, žalovanej ako strany v spore, založil\nna vzájomnej korelácii a vyvažovaní oboch relevantných hľadísk teórie zdania (tak subjektívneho, ako\naj objektívneho hľadiska). V súlade s judikatúrou ESĽP, ústavného súdu, ako aj najvyššieho súdu a z\nnej vyplývajúcich východísk dospel k záveru, že v prípade namietaných sudcov senátu 14Co Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici JUDr. Anne Snopčokovej, JUDr. Jánovi Auxtovi a JUDr. Eve Dzúrikovej sudkyne\nkrajského súdu nemožno mať pochybnosti o ich nezaujatosti, ktoré by boli relevantné v zmysle § 49\nods. 1 CSP. Keďže v danej veci neexistujú dôvody, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam\no nestrannosti súdneho rozhodovania za účasti žalovanou spochybňovaných sudcov Krajského súdu v\nBanskej Bystrici JUDr. Anne Snopčokovej, JUDr. Jánovi Auxtovi a JUDr. Eve Dzúrikovej najvyšší súd\nrozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\n34. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}