{"guid": "f3219c3d-46c8-4782-b26d-a8d148a611ac:1ebb0d44-473c-44a6-811b-43350bc3343b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6220200729.1", "spisova_znacka": "1Cdo/4/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/4/2023 z 26. 6. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júna 2024, sp. zn. 1Cdo/4/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:6220200729.1", "identifikacne_cislo": "6220200729", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2024-06-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Nájomná zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-663", "nazov": "§ 663 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-663", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-663"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-666", "nazov": "§ 666 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-666", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-666"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-667", "nazov": "§ 667 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-667", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-667"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-51", "nazov": "§ 51 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-51", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-724", "nazov": "§ 724 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-724", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-724"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-582.odsek-1", "nazov": "§ 582 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-582.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-582"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-382", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-663", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-666", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-667", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-51", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-724", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-582"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1ebb0d44-473c-44a6-811b-43350bc3343b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6220200729.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6220200729.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6220200729.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/4/2023\n6220200729\n26. 06. 2024\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2024:6220200729.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: Y. P., C. XXX, zastúpená advokátom JUDr.\nJozefom Veselým, Veľký Krtíš, Mierová 1, proti žalovanému: M. Š., W. D. S., t. č. C. XXX, zastúpený\nAdvokátskou kanceláriou TRNKA s. r. o., Zvolen, Námestie SNP 9448/26A, o vypratanie nehnuteľnosti,\nvedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 12C/8/2020, o dovolaní žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici z 24. februára 2022 č. k. 16Co/35/2021-259, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. februára 2022 č. k. 16Co/35/2021-259 z r u š u j e\na vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 1. decembra\n2020 č. k. 12C/8/2020-129 uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosti evidované na Okresnom\núrade, katastrálny odbor S. G. pre kat. úz. a obec C. na Liste vlastníctva č. XXX a to dom súp. č. XXX\npozostávajúci z dvoch izieb a komory, postavený na parc. KN-C č. 6422 a na Liste vlastníctva č. XXXX,\nhospodárska budova bez súpisného čísla na parc. KN-C č. 6423, parc. KN-C č. 6421, ostatná plocha\no výmere 231 m2, parc. KN-C č. 6423 zastavaná plocha a nádvoria o výmere 881 m2, parc. KN-C č.\n6424 orná pôda o výmere 794 m2 a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobkyni proti\nžalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\n1.1. Súd pri svojom právnom závere vychádzal z ustanovení § 126 ods. 1, § 663, § 676 a § 677\nObčianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Mal preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 9.\nseptembra 2016 uzatvorená písomná nájomná zmluva, predmetom ktorej bol len prenájom rodinného\ndomu súp. č. XXX v C.. Pokiaľ žalovaný užíval aj „okolité pozemky“ ako bolo uvedené v nájomnej\nzmluve, v tejto časti nájomný vzťah nevznikol (pre neurčitosť) a preto nehnuteľnosti vedené na Okresnom\núrade Veľký Krtíš - katastrálny odbor, na LV č. XXXX, hospodárska budova na parc. reg. „C“ 6423 bez\nsúpisného čísla, parc. reg. „C“ 6421 ostatná plocha o výmere 231 m2, parc. reg. „C“ 6423 zastavaná\nplocha a nádvoria o výmere 881 m2, parc. reg. „C“ č. 6424 orná pôda o výmere 794 m2 užíva bez\nprávneho dôvodu. Zo zmluvy nevyplýva pritom dohoda o nájomnom. Podľa názoru súdu nejde o zmluvu\no nájme bytu podľa § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka, s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 1, § 2\nods. 1 a § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., podľa ktorých ustanovení sa bytom rozumie byt v bytovom\ndome, ktorý má viac ako tri byty. Z uvedeného dôvodu potom nemožno na takúto zmluvu aplikovať\nustanovenie § 710 a nasl. OZ o zániku nájmu bytu.\n1.2. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, podľa čl. VII ods. 1 písm. b) ju bolo možné\nukončiť písomnou výpoveďou. V zmysle odseku 2 uvedeného článku bolo dohodnuté, že výpovedná\ndoba je trojmesačná a začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola druhej zmluvnej strane\ndoručená výpoveď. Žalobkyňa dala žalovanému výpoveď nájomnej zmluvy dňa 12. februára 2019,\ndoručené žalovanému dňa 17. decembra 2019, pričom výpovedná doba uplynula dňa 18. marca 2020,\npreto došlo po tejto lehote k ukončeniu nájmu. Súd neprihliadol na námietky žalovaného, že nájomnú\nzmluvu predložila žalobkyňa, nakoľko bolo jeho povinnosťou si ju riadne prečítať. Pokiaľ žalovaný\nnamietal, že na rovnakom súde je vedené konanie pod sp. zn. 9C/6/2019 o neplatnosť výpovede z\n\nnájmu, súd zhodnotil, že takéto konanie nie je prekážkou pre rozhodnutie v spore o vypratanie, nakoľko\nurčenie existencie neplatnosti právneho úkonu, odporuje zásade preukazovania existencie naliehavého\nprávneho záujmu na požadovanom určení a zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Okrem toho\nsa v predmetnom konaní žalovaný domáhal neplatnosti výpovede z nájmu zo dňa 13. júna 2019 a 26.\njúna 2019 a len v ďalších dôvodoch uviedol, že považuje za neplatnú aj výpoveď z nájmu zo dňa 12.\ndecembra 2019. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.\n2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „odvolací súd“) o odvolaní žalovaného rozhodol\nrozsudkom z 24. februára 2022 č. k. 16Co/35/2021-259 tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil a\nžalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nMal za to, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a preto ho postupom podľa § 387 ods. 1\nCSP potvrdil.\n2.1. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa domáhala ochrany svojho vlastníckeho práva podľa §\n126 ods. 1 OZ vyprataním vyššie uvedených nehnuteľností, ktoré žalovaný užíval\nbez právneho\ndôvodu, keď žalobkyňa preukázala, že došlo k platnému ukončeniu nájmu v rodinnom dome súp. č.\nXXX, ktorý vznikol na základe písomnej nájomnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi z 9. septembra\n2016 (pričom platnosť výpovede z 12. decembra 2019 vyriešil súd ako predbežnú otázku), ktoré\nžalovaný po uplynutí výpovednej doby užíval bez právneho dôvodu a zároveň konštatoval, že z dôvodu\nneurčitosti k „okolitým“ pozemkom zmluvou z 9. septembra 2016 nájomný vzťah nevznikol. Z čl. II.\nspornej nájomnej zmluvy (č. l. 8) vyplýva dohodnutý účel nájmu a to zabezpečenie bývania žalovaného,\nz čl. VII., bod 1. písm. b) možnosť skončenia nájmu aj jednostranným úkonom ktorejkoľvek zmluvnej\nstrany písomnou výpoveďou z nájmu. Z čl. V ods. 1 vyplýva, že nájomné za užívanie predmetu\nnájmu zodpovedá hodnote výkonu práce pri udržiavaní a zveľaďovaní prenajatých nehnuteľností.\nOdvolací súd námietke žalovaného, že na posudzovanú vec sa vzťahuje právna úprava o nájme\nbytu a výpoveď nájmu bolo potrebné posúdiť podľa ustanovení o nájme bytu, nevyhovel. V tejto\nsúvislosti uviedol, že nebolo sporné a vyplýva to aj zo zmluvy a aj vyjadrenia žalovaného, že účelom\njej uzavretia bolo to, že nájomca mal za poskytnutie dočasného bývania vykonávať práce, ktorých\núčelom bolo obnoviť na nehnuteľnostiach hospodárenie („gazdovanie“). Žalobkyňa sa v nájomnej\nzmluve nezaviazala poskytovať alebo zabezpečovať poskytovanie služieb, ktoré sú obvykle spojené s\nužívaním bytu. Na tom nič nemení skutočnosť, že rodinný dom č. 422 spĺňa predpoklady definície bytu\npodľa § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka a je predmetom občianskoprávnych vzťahov. Vzhľadom\nna to vyslovil odvolací súd právny záver: „18.1. Nájomná zmluva, ktorú uzavreli strany sporu podľa\nobsahu aj podľa toho, čo uviedol žalovaný ohľadne svojho drobného gazdovania, je potrebné právne\nposúdiť ako nepomenovanú (netypovú, inominátnu) zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka, v\nktorej boli dohodnuté práva a povinnosti zmluvných strán, zodpovedajúce nájomnej zmluve podľa §\n663 a nasl. Občianskeho zákonníka (tak vec posúdil okresný súd) a ďalej príkaznej zmluve podľa §\n724 a nasl. Občianskeho zákonníka. 18.2. Z uvedených dôvodov nemožno spornú výpoveď z nájmu\nposúdiť podľa osobitnej časti záväzkového práva o nájme nehnuteľnosti, resp. o nájme bytu, ale\npodľa všeobecných ustanovení záväzkového práva o zániku záväzkov výpoveďou podľa § 582 ods.\n1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu\nkalendárneho štvrťroka. Na takýchto podmienkach skončenia nájmu výpoveďou sa zmluvné strany\nv čl. VII ods. 2. aj dohodli. 18.3. Vo výpovedi z nájmu zo dňa 12. decembra 2019 bolo správne\nuvedené, že výpovedná doba uplynula 31. marca 2020 (č. l. 10 súdneho spisu).Z toho dôvodu je vecne\nsprávny prejudiciálny záver okresného súdu, že výpoveď z nájmu je platná a uvedenie výpovedného\ndôvodu nie je povinnou náležitosťou výpovede z nájmu a že po uplynutí výpovednej doby sa žalobkyňa\ndomáha ako vlastníčka vypratania nehnuteľností.“ K uvedenému skonštatoval, že na vecnej správnosti\nrozhodnutia súdu prvej inštancie nič nemení ani to, že vec ako aj platnosť výpovede posúdil ako zmluvu\no nájme nehnuteľnosti, nakoľko správne odkázal na právnu úpravu o nájme bytov s tým, že sa na\ndaný skutkový stav nepoužije. Keďže rozhodnutie, ktorým súd žalobe vyhovel, nebolo založené na\nzávere o neplatnosti časti spornej nájomnej zmluvy o nájme priľahlých pozemkov, odvolací súd sa\nosobitne nezaoberal odvolacími námietkami, v ktorých žalovaný uviedol, že považuje zmluvu za platne\nuzavretú v celom rozsahu. Námietke nedostatočného odôvodnenia a potreby vykonania ďalších dôkazov\nodvolací súd nevyhovel. Tvrdenia žalovaného, že vynaložil náklady na predmete nájmu nie sú dôvodom\nna zamietnutie žaloby, resp. pre vyslovenie neplatnosti výpovede zmluvy zo strany prenajímateľa. Na\nzáver k námietkam, pre ktoré žalovaný odmieta rešpektovať vlastnícke právo žalobkyne, odvolací súd\nzdôraznil, že na začiatku zmluvného vzťahu bola dohoda zmluvných strán a ich vôľa bola vyjadrená v\npísomnej zmluve a z rovnosti zmluvných strán neobstojí obrana žalovaného na úkor žalobkyne.\n\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie (ďalej aj „dovolateľ“) z dôvodu\nuvedenom v § 420 písm. f) CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V\ntejto súvislosti namietal, že odvolací súd (na rozdiel od súdu prvej inštancie, ktorý zaujal právny názor,\nže ide o nájomnú zmluvu v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o nájme) právne\nposúdil zmluvu ako nepomenovanú, s prvkami príkaznej zmluvy a nájomnej zmluvy podľa § 51 OZ.\nPritom ale nepostupoval v súlade s ustanovením § 382 CSP. V ďalšom namietal nesprávne právne\nposúdenie zmluvy súdmi nižšej inštancie, keď podľa jeho názoru je z predmetnej zmluvy zrejmé, že bola\nuzatvorená za účelom bývania podľa § 685 OZ a nárok žalobkyne bolo potrebné posúdiť podľa § 711\nOZ. Podľa názoru žalovaného, súd nemohol prejudiciálne posúdiť právnu otázku platnosti výpovede.\nŽalovaný namietal aj dovolací dôvod uvedený v § 421 ods. 1 písm. a) CSP, nakoľko rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky (keď neposúdil spornú zmluvu o nájme ako\nzmluvu o nájme bytu v zmysle § 685 a nasl. OZ, čo priamo súvisí s následným právnym posúdením\nnáležitostí skončenia nájmu v dôsledku výpovede), pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky vedené pod sp. zn. 4Cdo/27/02, sp. zn. 2Cdo/122/2007 a rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Českej republiky pod sp. zn. 4Cz/26/66.\n4. K dovolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá ho žiadala zamietnuť.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,\nže dovolanie bolo podané v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) a to stranou sporu, v neprospech,\nktorej bolo rozhodnuté (§ 427 CSP), bolo spísané advokátom, ktorým je dovolateľ zastúpený podľa §\n429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) skúmal či sú splnené aj ďalšie podmienky\ndovolacieho konania a predpoklady prípustnosti, pričom dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je\nnielen procesne prípustné (§ 420 písm. f) CSP), ale aj dôvodné (§ 431 ods. 1 CSP). Podaním žalovaného\nz 23. mája 2022 („Stanovisko žalovaného k rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici“) sa dovolací\nsúd nezaoberal, nakoľko nebolo spísané advokátom ako to vyžaduje ustanovenie § 429 ods. 1 CSP a\nz obsahu spisu aj samotného dovolania nevyplýva, že sa právny zástupca žalovaného k nemu pripojil.\n6. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n7. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n8. Žalovaný prípustnosť dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, keď namietal nesprávny\nprocesný postup odvolacieho súdu, ktorým porušil ustanovenie § 382 CSP. V dovolaní poukázal na to,\nže súd prvej inštancie posudzoval nájomnú zmluvu, ktorú uzavreli strany sporu, ako aj výpoveď z nájmu\nna základe, ktorej si žalobkyňa voči žalovanému uplatňuje nárok na vypratanie nehnuteľnosti podľa\nustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa nájomnej zmluvy. Odvolací súd na rozdiel od súdu\nprvej inštancie zaujal iný právny názor a to, že medzi účastníkmi bola uzatvorená inominátna zmluva\n(s časti nájomná, a s časti príkazná) a výpoveď z nájmu takejto zmluvy je potrebné posudzovať podľa\nvšeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, týkajúcich sa zániku záväzkov.\n9. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu\ndo práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci\nprocesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v\ndôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny\nproces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou\n\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v\nsúlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo\nvšeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých\nprocesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich\npráv a právom chránených záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia\nznamená porušenie práva na spravodlivý proces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia\n(II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019).\n10. Ústava v čl. 46 ods. 1 zaručuje každému možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a\nnestrannom súde (prípadne u iného orgánu). Podmienkou však je, že sa tak musí stať „stanoveným\npostupom“. Stanoveným postupom teda sú (v ich samotnom základe) i pravidlá vymedzujúce možnú\nzmenu právneho posúdenia veci odvolacím súdom, oproti posúdeniu súdom prvej inštancie.\n11. Pojem ,,procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu\ntak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo\nnečinnosť súdu, teda proces prejednania sporu znemožňujúci strane sporu realizáciu jej procesných\noprávnení a mariaci možnosti jej aktívnej účasti na konaní (R 129/1999, rozhodnutia najvyššieho súdu\nsp. zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem nemožno vykladať\nextenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. ,,Postupom súdu“\nmožno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce\nopodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.\n12.\nZ práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam\npre rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na\nspravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou\nnapadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd\nvydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola\núčastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na\nprávny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi\nv dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov a pod.).\n13.\nZ hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 CSP nie je významný\nsubjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil chyby vymenovanej v tomto ustanovení, ale\nrozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.\n14. Podľa § 382 CSP ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne\nzáväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie\nveci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Citované zákonné\nustanovenie má predísť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí, vychádza z princípu predvídateľnosti\nsúdneho rozhodnutia, ktorý je považovaný za komponent princípu právneho štátu, osobitne princípu\nprávnej istoty.\n15. Súčasťou práva na spravodlivý proces je aj zásada, v zmysle ktorej vydaniu každého (meritórneho)\nrozhodnutia súdu musí predchádzať zákonné konanie (fair proces), t. j. taký postup súdu, v ktorom\nje zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Na zabezpečenie tejto\nochrany priznáva Civilný sporový poriadok strane procesné práva, medzi ktoré patrí aj právo vyjadrovať\nsa k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa aj k právnym\ndôsledkom z nich vyplývajúcim. Ide o procesné práva, ktoré môže strana uplatniť nielen v konaní\nna súde prvej inštancie, ale aj v odvolacom konaní. Realizácia týchto práv v odvolacom konaní je\nvšak znemožnená, ak odvolací súd svoje rozhodnutie založí na právnych záveroch vychádzajúcich zo\nskutočností, s ktorými sa prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí osobitne nezaoberal a ku ktorým\nsa neúspešný žalobca nevyjadroval, pretože k tomu nemal dôvod (pozri sp. zn. 3Cdo/102/2008), resp.\nrozhodnutie z pohľadu výsledkov konania na súde prvej inštancie „nečakane“ založené nepredvídateľne\nna iných „nových“ dôvodoch, než na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, pričom strana\n\nsporu v danej procesnej situácii nemala možnosť namietať ne/správnosť „nového“ právneho názoru\nzaujatého až v odvolacom konaní (pozri 5Cdo/46/2011).\n16. O tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo\nveci na iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, za súčasného naplnenia tej okolnosti, že proti\ntýmto iným (odlišným) právnym záverom odvolacieho súdu, nemá strana konania možnosť vyjadrovať\nsa, právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych\nzáverov súdu prvej inštancie, nejavili ako významné.\n17.\nNajvyšší súd v rozhodnutí publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky pod R 33/2011 konštatoval, že pokiaľ odvolací súd nevyzval účastníkov\nkonania v zmysle § 213 ods. 2 OSP (teraz § 382 CSP), aby sa vyjadrili k možnému použitiu toho\nustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní nebolo použité a je podľa názoru\nodvolacieho súdu pre rozhodnutie veci rozhodujúce, odňal účastníkovi konania možnosť pred súdom\nkonať v zmysle § 237 písm. f) OSP (teraz § 420 písm. f) CSP). Súčasne podľa recentnej judikatúry\nplatí, že nejde o postup odvolacieho súdu v rozpore s ustanovením § 382 CSP, ak bez výzvy stranám\nsporu použije vo svojom rozhodnutí iné ustanovenie právneho predpisu, ako súd prvej inštancie, ak\nuž bolo predmetné ustanovenie aplikované v skoršom štádiu konania, alebo ak jeho možná aplikácia\nbola posudzovaná v predchádzajúcom kasačnom rozhodnutí odvolacieho súdu. To platí aj v prípade, že\npri svojom rozhodovaní odvolací súd použil iné ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu\nako súd prvej inštancie, pričom sa jeho aplikácie v ktoromkoľvek štádiu sporu domáhala strana sporu a\nzároveň druhá strana mala procesnú možnosť sa k jeho použitiu vyjadriť (R 48/2020).\n18. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre definoval tzv. prekvapivé rozhodnutie,\no ktoré ide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo veci na iných zásadne\nodlišných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, pričom zároveň odvolací súd účastníkovi konania\nneumožní vyjadriť sa k jeho iným (odlišným) právnym záverom, teda účastník konania nemá možnosť\nprávne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych\nzáverov súdu prvej inštancie nejavili ako významné (II. ÚS 407/2016, I. ÚS 736/2016).\n19. Z vyššie uvedeného tiež vyplýva, že ak odvolací súd chce zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie,\nspočíva predvídateľnosť jeho rozhodnutia v tom, že vopred oznámi (avizuje) stranám svoj odlišný právny\nnázor (princíp tzv. „predbežného právneho posúdenia veci“ vychádzajúci z § 382 CSP, tiež porovnateľne\ns § 171 ods. 1 CSP) a dá i príležitosť sa k tomuto názoru vyjadriť. Strany tak vedia, že odvolací súd bude\nna vec nazerať inak a môžu tomu prispôsobiť svoje právne a skutkové námietky. Nutnosť sprístupnenia\nodlišného právneho názoru stranám vyplýva aj z faktu, že odvolateľ svojím odvolaním brojí proti určitému\nskutkovému stavu a jeho právnemu posúdeniu, ako k nemu dospel súd prvej inštancie a odvolateľova\nprotistrana sa potom vyjadruje k argumentácii obsiahnutej v odvolaní. Argumentácia odvolateľa i jeho\nprotistrany sa teda vzťahuje k napadnutému prvoinštančnému rozhodnutiu, pričom žiadny z nich v čase,\nkeď podáva odvolanie alebo vyjadrenie k odvolaniu, nemôže predpokladať, či odvolací súd zaujme iný\nprávny názor, akú bude mať tento názor podobu a aké skutkové a právne dôvody by z hľadiska tohto\nodlišného právneho názoru mali byť relevantné.\n20. Pre zákonné podmienky aplikácie ustanovenia § 382 CSP platí, že právnym predpisom (zákonným\nustanovením), ktorý pri doterajšom rozhodovaní nebol použitý, je právny predpis (zákonné ustanovenie),\no ktorého výklad a použitie nežiadala v priebehu konania žiadna zo sporových strán (t. j. ani odvolateľ\nv podanom odvolaní). V prípade, že odvolací súd má v intencii zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu\nprvej inštancie, je podľa názoru dovolacieho súdu nevyhnutné, aby poučil strany odvolacieho konania,\nže zistený skutkový stav môže byť právne posúdený okrem použitej právnej normy, aj použitím ďalších\nprávnych noriem, než o ktorých konal a rozhodoval súd prvej inštancie a ktoré tento priamo neaplikoval.\nUvedené platí obzvlášť v situácii, keď odvolací súd použil ďalšie zákonné ustanovenia právneho predpisu\noproti súdu prvej inštancie, ktoré pre meritórne posúdenie veci v spojení s použitou „základnou“ normou\npovažoval za relevantné (kľúčové), ale ich aplikácie sa protistrana v žiadnom štádiu sporu nedomáhala\na strana úspešná v prvej inštancii nemala procesnú možnosť sa k ich použitiu vyjadriť.\n21. Zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie pri svojom právnom závere vychádzal z toho, že medzi\nstranami sporu bola uzatvorená nájomná zmluva podľa § 663 Občianskeho zákonníka a k skončeniu\nnájmu (ktorý zakladá nárok žalobkyne na vypratanie nehnuteľnosti), došlo výpoveďou podľa § 676 a\n\n§ 677 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd však dospel k odlišnému právnemu záveru, že nájomnú\nzmluvu je potrebné posudzovať ako zmluvu nepomenovanú (§ 51 Občianskeho zákonníka), kde sú\ndohodnuté práva a povinnosti sčasti podľa ustanovení zodpovedajúcich nájomnej zmluve podľa § 663 a\nnasl. Občianskeho zákonníka a sčasti podľa ustanovení týkajúcich sa príkaznej zmluvy § 724 a nasl. Z\nuvedeného dôvodu posudzoval inak aj skončenie nájmu (podľa všeobecných ustanovení záväzkového\npráva o zániku záväzkov pri výpovedi uvedených v § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a následne\nnárok žalobkyne týkajúci sa vypratania nehnuteľností.\n22.\nOdvolací súd pritom neoboznámil strany so svojím odlišným právnym názorom pri posudzovaní\nprávneho nároku žalobkyne (vypratania nehnuteľností) podľa ustanovení o nepomenovanej zmluve\n§ 51 v spojení s § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom súd prvej inštancie nárok žalobkyne\nposudzoval podľa ustanovení o nájomnej zmluve § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Stranám tak\nnedal príležitosť, aby sa k tomuto názoru vyjadrili (odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, z\npodaného odvolania a ani vyjadrenia k odvolaniu na č. l. 140 až 183 spisu, takáto skutočnosť nevyplýva),\ntie preto nevedeli, že odvolací súd bude na vec nazerať inak a nemohli tomu prispôsobiť svoje právne\na skutkové námietky. Tým, že odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“ založil na iných právnych\nzáveroch než súd prvej inštancie, bolo žalovanému odňaté právo namietať správnosť (novo zaujatého)\nprávneho názoru na inštančne vyššom súde.\n23.\nOdvolací súd bez doručenia výzvy stranám sporu, teda bez splnenia osobitného druhu\ntzv. manudukčnej povinnosti o tom, že zistený skutkový stav mieni právne posudzovať podľa iného\nustanovenia okrem použitých právnych noriem, t. j. aj použitím ustanovenia § 51 v spojení s § 582 ods. 1\nObčianskeho zákonníka, ktoré súd prvej inštancie neaplikoval, pričom založil svoje rozhodnutie na iných,\nnových právnych dôvodoch než súd prvej inštancie (odlišným výkladom a aplikáciou platného ukončenia\nnájmu a následnej oprávnenosti nároku žalobkyne na vypratanie nehnuteľností), žalovanému bolo\nzamedzené, aby svojou procesnou aktivitou rozšíril (spresnil) svoju argumentáciu slúžiacu na efektívnu\nprocesnú obranu. Týmto nesprávnym procesným postupom odvolací súd znemožnil žalovanému, aby\nuskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces a opodstatnene tak namietal dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n24.\nKeďže v konaní odvolacieho súdu došlo k procesným vadám podľa § 420 písm. f) CSP, ktorá\nskutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože\nrozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za\nsprávne, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu uznesením zrušil (§ 449 ods. 1\nCSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP). S prihliadnutím na dôvod zrušenia napadnutého\nrozsudku odvolacieho súdu sa najvyšší súd nezaoberal ďalšími dovolacími námietkami (nesprávnym\nprávnym posúdením veci).\n25. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd\nprvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,\nrozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n26. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd v novom\nrozhodnutí vo veci samej (§ 453 ods. 3 CSP).\n27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16Co/35/2021", "guid": "30787994-d789-4afd-b92c-899f91afa746:74a30646-c0ee-45d5-bd0b-0595f789d5a8", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2820e246-eca0-4bc3-8f8d-cabcbc380ca7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.559.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 559/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 559/2018 z 13. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-13", "citacie_n": 313, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.559.2018.1"}, {"guid": "ussr:099b978a-3586-4c3c-a949-c7bbe169643a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 399, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2"}, {"guid": "ussr:e63a5516-d249-459d-aa03-1246ccc05a53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.407.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 407/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 407/2016 z 12. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-12", "citacie_n": 45, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.407.2016.1"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "93cfe0c8-03b9-41ad-b7f4-65e8325bb2b8:f896a1bf-6848-46fb-b96a-2a8f215f4e96", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Co/35/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/35/2021 z 31. 5. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-05-31", "citacie_n": 2, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/93cfe0c8-03b9-41ad-b7f4-65e8325bb2b8:f896a1bf-6848-46fb-b96a-2a8f215f4e96"}], "citovane_v": []}