{"guid": "cdddd61b-b133-4388-a814-f44648105981:6823c0ba-9012-4203-8e3e-952021d776c0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6220200699.1", "spisova_znacka": "6Cdo/156/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/156/2022 z 16. 4. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. apríla 2024, sp. zn. 6Cdo/156/2022, ECLI:SK:NSSR:2024:6220200699.1", "identifikacne_cislo": "6220200699", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Klenková", "sudca_id": 217, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-gabriela-klenkova-217", "datum_vydania": "2024-04-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/138", "nazov": "zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/138", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/138-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/138/#paragraf-9.odsek-1.pismeno-e)", "nazov": "§ 9 ods. 1 písm. e) zákona č. 138/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/138/#paragraf-9.odsek-1.pismeno-e)", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/138-1991/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/138/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/138/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/138-1991/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/138/#paragraf-7.odsek-2.pismeno-b)", "nazov": "§ 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 138/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/138/#paragraf-7.odsek-2.pismeno-b)", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/138-1991/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369", "nazov": "zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-11.odsek-4.pismeno-a)", "nazov": "§ 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-11.odsek-4.pismeno-a)", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-13.odsek-4.pismeno-a)", "nazov": "§ 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-13.odsek-4.pismeno-a)", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-13.odsek-4.pismeno-d)", "nazov": "§ 13 ods. 4 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-13.odsek-4.pismeno-d)", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/1991/138#paragraf-9", "/SK/ZZ/1991/138#paragraf-7", "/SK/ZZ/1990/369#paragraf-11", "/SK/ZZ/1990/369#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6823c0ba-9012-4203-8e3e-952021d776c0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6220200699.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6220200699.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6220200699.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/156/2022\n6220200699\n16. 04. 2024\nJUDr. Gabriela Klenková\nECLI:SK:NSSR:2024:6220200699.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Ivana Rumanu a Mgr. Miroslava Šeptáka v spore žalobkyne obce Ipeľské\nPredmostie, Veľká Ves nad Ipľom, Ipeľské Predmostie 133/1, IČO: 00 319 350, zastúpenej spoločnosťou\nURBÁNI & partners s. r. o., Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, proti žalovanej W. M.,\nnarodenej XX. I. XXXX, U. Ú., L. XXX/X, zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Marián\nKurhajec, s.r.o., Bratislava, Bajkalská 13, IČO: 36 860 662, o určenie vlastníckeho práva, vedenom na\nOkresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 11C/14/2020, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/61/2021 z 21. apríla 2022, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalovanej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) napadnutým rozsudkom sp. zn. 12Co/61/2021 z\n21. apríla 2022, potvrdil rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) č. k.\n11C/14/2020-317 zo 4. júna 2021 o zamietnutí žaloby o určenie, že žalobkyňa je výlučným vlastníkom\nnehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor, zapísanej na liste vlastníctva\n(ďalej len ,,LV“) č. XXXX, k. ú. K. T., obec Ipeľské Predmostie, okres Veľký Krtíš v podiele 1/1 v pomere k\ncelku, pozemku registra C parcelného č. XXXX/XX, ostatná plocha o výmere 2875 m2 (ďalej len ,,sporná\nnehnuteľnosť“); vyslovil, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100\n%; zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 11C/14/2020-38\nz 18. mája 2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/62/2020 z\n27. augusta 2020 zo dňa 18. mája 2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.\nk. 12Co/62/2020-109 zo dňa 27. augusta 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť 7. septembra 2020 a\nvykonateľnosť 29. mája 2020.\n2. Súd prvej inštancie právne vec posúdil v súlade s ustanovenia § 34, § 37 ods.1, § 48 ods. 1 a 2, §\n588 Občianskeho zákonníka, § 11 ods. 4 písm. a), § 13 ods. 1 a 4 písm. b), c), e), a ods. 5 zákona č.\n369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 369/1990 Zb.“), § 8\nods. 1, § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 138/1991 Zb.“), § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Skonštatoval existenciu naliehavého právneho záujmu na\npožadovanom určení na strane žalobkyne. Žalovaná je zapísaná ako vlastníčka nehnuteľnosti, ku ktorej\nsa žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva, preto jedine rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho\npráva môže byť spôsobilým podkladom pre zápis zmeny vlastníctva v katastri nehnuteľností. Zároveň\npovažoval za splnenú aj podmienku vecnej legitimácie strán v spore.\n\n2.1. K veci samej následne uviedol, že žalovaná je vedená ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti na\nzáklade kúpnej zmluvy zo 6. mája 2019, ktorej vklad bol povolený do katastra nehnuteľností pod V 775/2019 dňa 19. júla 2019, VZ 37/19. Žalobkyňa najskôr dňa 25. apríla 2017 previedla kúpnou zmluvou\nspornú nehnuteľnosť na spoločnosť Ragnarok s. r. o., ktorá následne kúpnou zmluvou zo 6. mája 2019\npreviedla spornú nehnuteľnosť na žalovanú. Žalobkyňa v spore popierala vlastnícke právo žalovanej s\ntvrdením, že došlo k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy z 25. apríla 2017, na základe písomného\nodstúpenia z 20. apríla 2020. Pri posudzovaní účinnosti adresovaného jednostranného hmotnoprávneho\núkonu spoločnosti Ragnarok s. r. o., súd prvej inštancie zistil, že odstúpenie žalobkyne z 20. apríla 2020\nbolo odoslané na poštovú prepravu, ktorá zásielka bola uložená na pošte dňa 27. apríla 2020, z dôvodu\njej neprevzatia a následne sa vrátila dňa 4. mája 2020 odosielateľovi. Odstúpenie od kúpnej zmluvy však\nnenadobudlo právne účinky pred podaním žaloby na súd, lebo podľa časovej postupnosti úkonov ku dňu\ndoručenia žaloby nemohli nastať skutočnosti tvrdené žalobkyňou, teda žaloba bola podaná predčasne.\n2.2. Žalovaná nadobudla vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo 6. mája\n2019, ktorej vklad bol povolený dňa 19. júla 2019, teda po uplynutí dvojročnej lehoty dojednanej v čl. III.\nbod 3 kúpnej zmluvy z 25. apríla 2017. Kupujúci týmto postupom neporušil podmienky zmluvy. Zároveň\nobecné zastupiteľstvo žalobkyne pred uplynutím zmluvnej lehoty, dňa 21. marca 2019 odsúhlasilo\nprevod nehnuteľnosti na nového nadobúdateľa (žalovanú) a odlišne upravilo podmienky výstavby pre\nžalovanú. Nezačatie výstavby rodinného domu spoločnosťou Ragnarok s. r. o., za daného stavu nemohlo\nmať za následok podstatné porušenie zmluvnej povinnosti a vyvolať dôvod na odstúpenie od kúpnej\nzmluvy. Podotkol, že realizácia odstúpenia od kúpnej zmluvy, pokiaľ by išlo o platný právny úkon napĺňa\nznaky šikanózneho výkonu práva priečiaceho sa dobrým mravom, ktorému právo neposkytuje ochranu.\nStarosta obce ako štatutárny zástupca obce má zákonom výhradné oprávnenie konať v mene obce\na prejavovať navonok vytvorenú vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám a nemá kompetenciu vytvárať\nvôľu obce. Starosta obce nemohol urobiť bez prejavu vôle obce majetkovoprávny úkon, ku ktorému sa\nvyžadovalo predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva, pretože úkon by nevyvolal právne\núčinky. Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkovoprávnom úkone, ktorým sa individuálny právny\nvzťah nielen zakladá, ale aj zmení alebo ruší, je prejavom vôle obce (sp. zn. 5Obdo/45/2013).\n2.3. Skonštatoval, že obecné zastupiteľstvo žalobkyne dňa 21. marca 2019 jednohlasne prijalo\nuznesenie č. 15/2019, ktorým schválilo prevod spornej nehnuteľnosti zo spoločnosti Ragnarok s.\nr. o. na žalovanú formou kúpnej zmluvy, v ktorej bol vyjadrený záväzok nového majiteľa začať\nvýstavbu rodinného domu najneskôr do jedného roka od nadobudnutia vlastníctva. Starosta ako\nštatutárny zástupca informoval obecné zastupiteľstvo o písomnom odstúpení z 20. apríla 2020, avšak\nv konaní nepredložil zápisnicu o konaní a priebehu schôdze obecného zastupiteľstva alebo iný dôkaz\npreukazujúci, že obecným zastupiteľstvom bolo prijaté uznesenie, ktorým by bolo prijaté uznesenie o\nschválení odstúpenia od kúpnej zmluvy z 25. apríla 2017. Napokon z písomnej odpovede žalobkyne\nz 15. marca 2021 vyplýva, že obecné zastupiteľstvo neprijalo uznesenie o schválení odstúpenia od\nkúpnej zmluvy. Uvedené bolo potvrdené aj výpoveďou svedkyne A. A., pracovníčkou Obecného úradu\nobce Ipeľské Predmostie, ktorá o schválení uznesenia o odstúpení od kúpnej zmluvy nemala vedomosť.\nVychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie považoval písomné odstúpenie z 20. apríla 2020 od kúpnej\nzmluvy z 25. apríla 2017, vykonané starostom obce bez predchádzajúceho odsúhlasenia obecným\nzastupiteľstvom formou uznesenia za neplatný právny úkon, ktorý nevyvolal zamýšľané právne účinky\na neviedol k zrušeniu kúpnej zmluvy. Podotkol, že neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy žalobkyňa\nnemohla dodatočne konvalidovať vyhlásením poslancov obecného zastupiteľstva, ktorí deklarovali, že\ndali súhlas starostovi obce na právne úkony súvisiace s navrátením vlastníctva spornej nehnuteľnosti\nobci.\n2.4. Z dôvodu neplatnosti právneho úkonu odstúpenia od kúpnej zmluvy, súd prvej inštancie žalobu\no určenie vlastníckeho práva zamietol. Žalobkyňa v spore nepreukázala, že nastali vecno-právne\núčinky odstúpenia od kúpnej zmluvy z 25. apríla 2017, čím by zo zákona sa obnovilo vlastnícke\nprávo žalobkyne k spornej nehnuteľnosti. Rovnako nepreukázala, že by vlastnícke právo k spornej\nnehnuteľnosti pred odstúpením od kúpnej zmluvy nebolo nadobudnuté v dobrej viere, dobromyseľnou\nžalovanou. Poznamenal, že v danom prípade nešlo o prípad nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej\nnehnuteľnosti od nevlastníka, preto námietky žalobkyne voči dobromyseľnosti žalovanej pri nadobúdaní\nvlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo 6. mája 2019 od spoločnosti\nRagnarok s. r. o. a povolenie vkladu vlastníckeho práva k 19. júlu 2019, bola vlastníkom prevádzanej\n\nnehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľnosti. Vychádzajúc zo zásady všeobecnej spravodlivosti,\nktorá sa uplatňuje v prípadoch kolízie princípov ochrany vlastníckeho práva a princípu dobrej viery, vyššie\nriziko má znášať nedbalý vlastník ako nadobúdateľ v dobrej viere (nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky zo 16. marca 2016 sp. zn. I. ÚS 549/2015). Zohľadnením individuálnych okolností danej\nveci, súd prvej inštancie teda dospel k záveru, že žalovaná pri nadobúdaní spornej nehnuteľnosti bola\ndobromyseľná, o čom svedčia listinné dôkazy a výpovede svedkov N. L., U. N. (starostu obce), ktorí\npotvrdili súhlas štatutárneho zástupcu obce s prevodom vlastníckeho práva na žalovanú, ktorý prejavil\nsúčinný postoj, o čom svedčí udelené plnomocenstvo žalovanou dňa 6. marca 2010 starostovi obce ku\nvšetkým právnym úkonom v súvislosti s prevodom vlastníckych práv v katastrálnom konaní. Napokon\nkonanie žalovanej potvrdzuje aj vydané stavebné povolenie žalobkyňou z 26. augusta 2019 ako\npríslušného stavebného úradu. V závere podotkol, že všetky uvedené skutočnosti a dôkazy dosvedčujú\nkonanie žalovanej pri prevode spornej nehnuteľnosti nadobudnutej v dobrej viere. Nesvedčia ale pre\nzáver o tom, žeby žalovaná nadobudnutím vlastníckeho práva od spoločnosti Ragnarok s. r. o. sa\nmalo vyhnúť právnemu následku spojenému s odstúpením od zmluvy z dôvodu nesplnenia zmluvnej\npovinnosti. Nadväzujúc na uvedené preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O nároku\nna náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.\n2.5. Súd prvej inštancie v súlade s § 335 ods. 1 CSP zrušil nariadené neodkladné opatrenie uznesením\nč. k. 11C/14/2020-38 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/62/2020-109\nz 27. augusta 2020.\n3. Odvolací súd sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie, jeho právnym\nposúdením, ako aj s jeho odôvodnením. V reakcii na argumenty žalobkyne uplatnené v odvolaní,\npoukázal len na najzásadnejšie aspekty. Odstúpenie od zmluvy sa stáva účinným právnym úkonom\nokamihom jeho doručenia druhej zmluvnej strane. Takýto prejav vôle nie je možné vziať späť, nakoľko\njeho doručením dochádza k zrušeniu zmluvy od začiatku (ex tunc), preto právnym dôsledkom\nodstúpenia od zmluvy je vzájomné vysporiadanie podľa zásad o bezdôvodnom obohatení podľa §\n451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa ako predávajúca mala v kúpnej zmluve uzavretej\nso spoločnosťou Ragnarok s.r.o. upravené dojednanie o možnosti odstúpenia od tejto zmluvy a to\nz dôvodu scudzenia predmetu kúpy kupujúcim na tretiu osobu v období do dvoch rokov od kúpy\nspornej nehnuteľnosti, alebo ak kupujúci nezačne s výstavbou rodinného domu na spornej nehnuteľnosti\ndo dvoch rokov od jej nadobudnutia. Z uvedeného je zrejmé, že prvý dôvod nebol naplnený, lebo\nspoločnosť Ragnarok s. r. o. previedla spornú nehnuteľnosť na žalovanú po viac ako dvoch rokoch.\nŽalobkyňa dôvod na odstúpenie od zmluvy subsumovala pod dôvod spojený s nezačatím výstavby\nrodinnej domu na spornej nehnuteľnosti zo strany spoločnosti Ragnarok, s.r.o. Aj keď je odstúpenie od\nzmluvy jednostranným právnym úkonom, v prípade existencie osobitného subjektu zmluvného vzťahu,\nakým je aj žalobkyňa (obec), prebieha zrealizovanie odstúpenia od zmluvy vo viacerých fázach. Podľa\nnázoru odvolacieho súdu odstúpenie od predmetnej kúpnej zmluvy musí byť prerokované obecným\nzastupiteľstvom. Žalobkyňa by sa teda opätovne mohla stať vlastníkom spornej nehnuteľnosti a naproti\ntomu, by jej mohla vzniknúť povinnosť vydať kúpnu cenu za spornú nehnuteľnosť. Uvedená otázka\nsa teda týkala majetku obce a jej hospodárenia, keďže by mohlo dôjsť k obnoveniu vlastníckeho\npráva k spornej nehnuteľnosti, ale bolo by potrebné vydať finančné prostriedky z rozpočtu obce na\nprípadné vysporiadanie vzťahov, pričom uvedené súvisí aj so životom v obci, s bývaním, obyvateľstvom,\nvýstavbou a pod. Odvolací súd zastával teda názor, že obecné zastupiteľstvo schvaľuje okrem iného\naj odstúpenie od zmlúv, ktorými bola obec viazaná, pričom z jeho uznesenia musí byť zrejmé, aký\nprávny úkon sa schvaľuje. Napokon podotkol, že na odstúpenie od zmluvy z 20. apríla 2019 nebolo\nmožné prihliadať, nakoľko išlo o právny úkon, o ktorom rozhoduje obecné zastupiteľstvo a ktoré urobil\nlen starosta obce bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, preto uvedený\núkon nemohol vyvolať zamýšľané právne účinky, pretože absentuje prejav vôle obce, a teda ide o\nneplatný právny úkon. Na základe uvedeného preto neobstojí ani názor žalobkyne, že v prípade,\nak obecné zastupiteľstvo schválilo celé znenie uvedenej kúpnej zmluvy, a teda nielen jej podstatné\nnáležitosti, tak prenieslo z nej všetky práva a povinnosti na starostu obce bez potreby ich ďalšieho\nschvaľovania obecným zastupiteľstvom. Zároveň pripustil, že ak by aj v hypotetickej rovine bol takýto\nvýklad prípustný, zo schváleného uznesenia obecného zastupiteľstva č. 54/2017 na mimoriadnom\nzastúpení konanom dňa 4. mája 2017, však nevyplýva, že by obecné zastupiteľstvo schválilo celý obsah\nuvedenej kúpnej zmluvy, resp. aby tvorila prílohu prijatého uznesenia. Predmetom schválenie uvedenej\nkúpnej zmluvy boli len podstatné náležitosti kúpnej zmluvy. Na základe uvedeného potvrdil napadnutý\nrozsudok ako vecne správny v celom rozsahu v súlade s § 387 ods. 1 a 2 CSP.\n\n4. Proti uvedenému rozsudku podala dovolanie žalobkyňa (ďalej len ,,dovolateľka“), ktorého prípustnosť\nvyvodzovala z ustanovení § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Vzhľadom na obsah odvolania\nnamietala nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (jeho vágnosť) a predvídateľnosť\nrozhodnutia sprevádzanú svojvoľnosťou postupu odvolacieho súdu. Nesúhlasila s právnym názorom\nodvolacieho súdu, ktorý vyhodnotil odstúpenie od kúpnej zmluvy realizované starostom bez rozhodnutia\nobecného zastupiteľstva za neplatné. Argumentovala tým, že ide o osobitú situáciu a jedinečné\nokolnosti, ktoré nekorešpondujú s odkazmi súdu prvej inštancie na judikatúru najvyššieho súdu. V\nrozhodnutí sp. zn. 5Obdo/45/2013 išlo o výpoveď nájomnej zmluvy starostom obce, predmetom ktorej\nbol nehnuteľný majetok obce o výmere väčšej ako 50 m2 a na dobu dlhšiu ako 5 rokov, pri ktorých\nrozhodovanie v zmysle zásad hospodárenia, ktoré mala obec prijaté, výlučne patrí do kompetencie\nobecného zastupiteľstva. Citujúc ustanovenia § 9 ods. 1 písm. e) zákona č. 138/1991 Zb., § 11\nods. 4 písm. a), § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb., dovolateľka považovala za odlišné a\njedinečné skutočnosti spočívajúce v tom, že jedinou záväznou podmienkou dojednanou v kúpnej zmluve\nbolo, že žalovaná bude realizovať na spornej nehnuteľnosti výstavbu rodinného domu. Podľa názoru\ndovolateľky, obecné zastupiteľstvo uznesením č. 54/2019 schválilo aj samotnú zmluvu, preto následne\ndôvodila, že žalobkyňa neprijala zásady hospodárenia obce, ktoré by rozdelili kompetencie obce medzi\nobecným zastupiteľstvom a starostom obce, preto bolo nevyhnutné postupovať výlučne podľa zákona.\nTo znamená, že ak jedine zákon jasne neustanoví rozhodovanie obecnému zastupiteľstvu, čo v danom\nprípade neustanovil, je v plnej kompetencii rozhodovania za obec výlučne starosta obce. Podľa názoru\ndovolateľky, ak raz obecné zastupiteľstvo prejavilo vôľu dojednania zmluvnej podmienky (výstavby\nrodinného domu) a zároveň to odsúhlasilo uznesením aj so znením zmluvy, z uvedeného možno\nnásledne vyvodiť, že jednoznačná vôľa obecného zastupiteľstva bola v prípade, ak uvedená podmienka\nnebude splnená a dôjde k porušeniu zmluvy, aby štatutár - starosta realizoval odstúpenie od zmluvy bez\nďalšieho schvaľovania. Na potvrdenie správnosti postupu starostu, žalobkyňa poukázala na analogické\nprípady napr. pri obchodnej verejnej súťaži, pri zmluve o dielo, pri zmluvách, kde vznikne nárok obce\npožadovať úhradu zmluvných pokút. S poukazom na § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. v\nspojení s § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb., dovolateľka tvrdila, že obecné zastupiteľstvo schvaľuje\nnajdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku bez bližšej špecifikácie. Navyše odstúpenie od zmluvy bez\nohľadu na to, či sa schvaľoval len prevod alebo celé znenie zmluvy, nie je majetkovým právom, na ktoré\nsa vyžaduje rozhodnutie obecného zastupiteľstva. Predmetným odstúpením obec majetok získava, ktoré\nzískanie nie predmetom kogentnej úpravy. V kontexte uvedeného považovala napadnuté rozhodnutie\nzaložené na neplatnom odstúpení z dôvodu nedostatočnej právomoci starostu za nesprávne právne\nposúdenie otázky, ktorá nebola v rozhodovacej praxi vyriešená, čím je daná opodstatnenosť dovolacieho\ndôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Navrhla zrušiť napadnuté rozhodnutia, alebo zmeniť a vo veci\nsamej rozhodnúť. Uplatnila si nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n5. Žalovaná písomné vyjadrenie k dovolaniu nepredložila.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,dovolací súd“) ako súd príslušný na rozhodnutie o\ndovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana,\nv ktorej neprospech bolo napádané rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), po preskúmaní, či dovolanie\nobsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP, v\nrámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.\n7. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n8. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421\nCSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie\nje proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne\nnapadnúť dovolaním.\n9. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\n\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n10. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k\nvade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva\ntáto vada.\n11. Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.\n12. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu\ndo práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci\nprocesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v\ndôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny\nproces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).\n13. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na\nspravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať\npostup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré\nsa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie\nústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné\nprejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo\nna zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán\nv konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n14. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu,\nktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava\npriznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom\n- ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý\nproces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019).\n15. Pojem ,,procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že\nsa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť\nsúdu, teda proces prejednania sporu znemožňujúci strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení\na mariaci možnosti jej aktívnej účasti na konaní (R 129/1999, rozhodnutia najvyššieho súdu sp.\nzn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem nemožno vykladať\nextenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. ,,Postupom súdu“\nmožno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce\nopodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.\n16. V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom v zmysle § 420 písm. f) CSP dovolateľka\nnamietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu z dôvodu jeho nedostatočného\nodôvodnenia vzhľadom na obsah odvolania, predvídateľnosť rozhodnutia sprevádzanú svojvoľnosťou\npostupu odvolacieho súdu.\n17. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že žalobkyňa sa v spore domáhala určenia vlastníckeho\npráva z dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy dňom 20. apríla 2020 adresovaného žalovanej, ktorá\npoštová zásielka sa vrátila žalobkyni ako nedoručená dňa 28. apríla 2020, ako aj spoločnosti Ragnarok,\ns. r. o, ktorá poštová zásielka sa rovnako vrátila ako nedoručená dňa 4. mája 2020. V tejto súvislosti\npovažoval súd prvej inštancie doručenie žalobného návrhu dňa 21. apríla 2020 za predčasné. Otázku\nplatnosti kúpnej zmluvy vrátane otázku platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy súd prvej inštancie\n\nposudzoval ako predbežné otázky, po predchádzajúcom skonštatovaní splnenia procesných podmienok\nurčovacej žaloby a vecnej legitimácie strán v spore. V podstatnom vo vzťahu k posúdeniu odstúpenia\nod kúpnej zmluvy z 20. apríla 2020, bez predchádzajúceho schválenia obecného zastupiteľstva uviedol,\nže ,, starosta obce ako štatutárny zástupca obce má zákonom výhradné oprávnenie konať v mene\nobce a prejavovať navonok vytvorenú vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám a nemá kompetenciu\nvytvárať vôľu obce. Starosta nemohol urobiť bez prejavu vôle obce majetkovoprávny úkon, ku ktorému\nsa vyžadovalo predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva, pretože úkon by nevyvolal právne\núčinky. Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkovoprávnom úkone, ktorým sa individuálny právny\nvzťah nielen zakladá, ale aj zmení alebo ruší, je prejavom vôle obce (sp. zn. 5Obdo/45/2013). Právnym\ndôsledkom účinného odstúpenia od kúpnej zmluvy je jej zrušenie, čím sa obnovuje predchádzajúce\nprávne postavenie žalobkyne k spornej nehnuteľnosti. Z pohľadu závažnosti účinkov odstúpenia je\nzjavné, že majú zásadný význam, pretože sa týkajú vlastnej existencie záväzkovo-právneho vzťahu\n(kúpnej zmluvy z 25. apríla 2017), ku vzniku ktorého obecné zastupiteľstvo dalo svoj predchádzajúci\nsúhlas. Jedná sa o vyslovenie súhlasu obecného zastupiteľstva so zrušením záväzkovo-právneho\nvzťahu, ktorý sa týka majetku obce. Komparáciu výkonu ďalších zmluvných oprávnení zo strany\nžalobkyne s odstúpením od zmluvy nepovažoval za adekvátnu. Starosta obce ako jej štatutárny zástupca\nnemohol urobiť bez prejavu vôle obce majetkovoprávny úkon, ku ktorému sa vyžadovalo predchádzajúce\nrozhodnutie obecného zastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon č. 138/1991 Zb., s\npríslušnými predpismi nedával oprávnenie a jeho právny úkon by nemal právne účinky. Keďže písomné\nodstúpenie z 20. apríla 2020 od kúpnej zmluvy považoval za neplatný právny úkon, preto žalobe o\nurčenie vlastníckeho práva nebolo možné vyhovieť“.\n17.1. Odvolací súd na potvrdenie správnosti právnych záverov vyplývajúcich z rozsudku súdu prvej\ninštancie, reagujúc len na najzásadnejšie aspekty uplatnenej argumentácie žalobkyne v odvolaní,\nv podrobnostiach uviedol, že ,,aj keď je odstúpenie od zmluvy jednostranným právnym úkonom, v\nprípade existencie osobitného subjektu zmluvného vzťahu, akým je aj žalobkyňa (obec), prebieha\nzrealizovanie odstúpenia od zmluvy vo viacerých fázach. Odstúpenie od predmetnej kúpnej zmluvy\nmusí byť prerokované obecným zastupiteľstvom, lebo sa týka majetku obce a jeho hospodárenia,\nkeďže by mohlo dôjsť k obnoveniu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, ale by bolo potrebné\nvydať finančné prostriedky z rozpočtu obce na vysporiadanie vzťahov. Zdôraznil, že rozhodnutie\nobecného zastupiteľstva o takomto úkone nie je autoritatívnym výrokom obce, ktorým sa individuálny\nprávny vzťah účastníkov zakladá, mení alebo ruší, ale je prejavom vôle obce. Tento prejav sa tvorí a\nprejavuje uznesením obecného zastupiteľstva a právne účinky vyvolá len vtedy, ak spĺňa formálne a\nmeritórne náležitosti“. Podľa názoru odvolacieho súdu obecné zastupiteľstvo schvaľuje okrem iného\naj odstúpenie od zmlúv, ktorými bola obec zaviazaná, pričom z jeho uznesenia musí byť zrejmé, aký\nprávny úkon sa schvaľuje. V kontexte uvedeného poznamenal, že právny úkon o ktorom rozhoduje\nobecné zastupiteľstvo, ktorý urobil len starosta bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného\nzastupiteľstva, preto nemohol vyvolať zamýšľané právne účinky, pretože absentuje prejav vôle obce a\nteda ide o neplatný právny úkon.\n18. Nadväzujúc na uvedené dovolací súd konštatuje, že odôvodnenie odvolacieho súdu uvedené v\nbodoch 16 až 20 v spojení s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie v celom jeho kontexte\n(najmä v bodoch 43 až 58), chápaných ako celok v organickej jednote (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08,\nIV. ÚS 372/08), spĺňa náležitosti odôvodnenia vyplývajúce z ustanovení § 220 ods. 2 v spojení s §\n393 ods. 2 CSP, lebo zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti\njednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť\naj všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými\nzisteniami, aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V\nhodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Argumentácia\nodvolacieho súdu je koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, logické a presvedčivé, premisy\nv ňom zvolené aj závery, ku ktorým na ich základe dospel, sú prijateľné pre právnickú aj laickú\nverejnosť. Vysporiadanie sa s uplatnenými podstatnými odvolacími námietkami, odvolacím súdom\nmožno považovať za dostatočné aj v zmysle § 387 ods. 3 CSP.\n19. Podľa názoru dovolacieho súdu dovolateľka nevytýka žiadne nedostatky v procesnom postupe\nodvolacieho súdu, jej nesúhlas s právnym posúdením odvolacieho súdu, nepredstavuje vadu\nzmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP (R 54/2012, sp. zn. 1Cdo/62/2010, 2Cdo/97/2010,\n3Cdo/53/2011, 4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011, 6Cdo/41/2011, 7Cdo/26/2010 a 8ECdo/170/2014).\n\nSkutočnosť, že dovolateľka má odlišný právny názor než odvolací súd, bez ďalšieho nezakladá a\nnedokazuje ňou tvrdenú vadu v zmysle § 420 písm. f ) CSP.\n20. V zmysle judikatúry ústavného súdu o tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak vyšší\nsúd založí svoje rozhodnutie vo veci na iných, zásadne odlišných právnych záveroch ako nižší súd,\npričom zároveň strane konania neumožní vyjadriť sa k týmto iným (odlišným) právnym záverom, teda\nkeď strana nemá možnosť právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska\ndoterajších právnych záverov nižšieho súdu nejavili ako významné (II. ÚS 407/2016); o prekvapivom\nrozhodnutí možno hovoriť aj za situácie, keď sa aplikuje autoritatívny výklad novej právnej úpravy, ktorý\nnebol predvídateľný a ktorý vedie k odňatiu práva na súdnu ochranu (sp. zn. II. ÚS 570/2017). O takýto\nprípad však v preskúmavanej veci nejde.\n21. Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu vyplýva, že prípadný nedostatok riadneho\nodôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne\nprávne posúdenie veci v zásade nezakladá vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP (R 24/2017).\nDo úvahy preto neprichádza ani relevantnosť námietky, že odvolací súd nedostatočným odôvodnením\nrozhodnutia dovolateľke znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.\n22. V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné poznamenať, že odvolací súd v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky odvolacie námietky uvedené v odvolaní, ale len\nna tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam, ktoré zostali sporné, alebo na ktoré\npovažuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej\ninštancie (II. ÚS 78/05). Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľka sa\ns právnym názorom odvolacieho súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia (I. ÚS 188/06). Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizovateľné základné právo strany sporu na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivý proces (IV.\nÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n23. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho\nprávnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Neznamená ani právo na to, aby bol účastník\nkonania úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi.\nNie je porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových\ntvrdení účastníkov, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť podaného nároku, resp. uplatnených\nnámietok. Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom účastníka, z čoho\nvyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov\nkonania, vrátane ich dôvodov a námietok (II.ÚS 4/94, II.ÚS 3/97, I.ÚS 204/2010). Je však povinný na\nzákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne\nakceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (II. ÚS 675/2014, IV. ÚS\n252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS 32/07).\n24. Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) stabilne judikuje, že súdne rozhodnutia\nmusia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, zároveň však nevyžaduje, aby na každý argument strany\nbola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija proti Španielsku z\n9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani proti Španielsku z 9. decembra 1994,\nséria A, č. 303 - B, Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, Higgins proti Francúzsku z 19. februára\n1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska\nproti Španielsku z 29. apríla 1993; m. m. II. ÚS 410/06, I. ÚS 736/2016).\n25. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd konštatuje, že v procesnom postupe odvolacieho súdu\nnezistil existenciu vady zmätočnosti, preto prípustnosť ani dôvodnosť uplatneného dovolacieho dôvodu\nv zmysle § 420 písm. f) CSP nie je daná.\n\n26. Podľa § 421 ods.1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n27. Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia.\n28. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na\nzistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide\nvtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne\nho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n29. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková). Môže\nísť tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii\na interpretácii procesných ustanovení). Na to, aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného\nustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu\nz hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr)\nsplnené predpoklady prípustnosti (vecnej prejednateľnosti) dovolania, zodpovedajúce niektorému zo\nspôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a\ntiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania\nprípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP. K\nposúdeniu dôvodnosti dovolania a teda vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia (či dovolateľom\nnapadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení), môže dovolací súd\npristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania.\n30. V rámci namietaného nesprávneho právneho posúdenia sa dovolateľka nestotožnila s posúdením\notázky neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy realizovaného starostom obce bez rozhodnutia\nobecného zastupiteľstva. Citujúc ustanovenia § 9 ods. 1 písm. e) zákon č. 138/1991 Zb., § 11 ods. 4\npísm. a), § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. dôvodila, že u žalobkyne neboli prijaté zásady\nhospodárenia, ktoré by rozdelili kompetencie obce medzi obecným zastupiteľstvom a starostom obce.\nTým, že obecné zastupiteľstvo schválilo celé znenie zmluvy a podmienku výstavby rodinného domu,\ndošlo k naplneniu práv starostu obce sa nimi riadiť s poukazom na § 7 ods. 2 písm. b) zákona č.\n138/1991 Zb. Dovolateľka nepovažovala odstúpenie od zmluvy za majetkové právo, ktoré by vyžadovalo\nrozhodnutie obecného zastupiteľstva. Podotkla, že v čase odstúpenia od kúpnej zmluvy, obec nebola\nvlastníkom spornej nehnuteľnosti a teda nedochádzalo k rozhodovaniu o majetkových právach. Pri\ndoslovnom výklade zákonov nemožno odstúpenie od zmluvy považovať za nakladanie s majetkom\nobce, ktorý v tom čase nebol jej vlastníctvom. Predmetným odstúpením od zmluvy obec majetok\nzískava, ktoré získanie nie je predmetom kogentnej úpravy. Napokon dovolateľka nesúhlasila s právnym\nnázorom vyplývajúcim z rozsudku najvyššieho súdu z 8. januára 2015 sp. zn. 5Obdo/45/2013, s ktorým\nsa súdy nižších inštancií stotožnili. Okolnosti preskúmavanej veci považovala za odlišné a jedinečné,\nspočívajúce v posilnení právomoci starostu v porovnaní s bežnou praxou rozhodovania obecných\nzastupiteľstiev.\n31. V rámci dovolacieho prieskumu skúmania prípustnosti dovolania a vymedzenia uplatneného\ndovolacieho dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 CSP, v súlade s náležitosťami vyplývajúcimi z § 432\nCSP, dovolací súd po skonštatovaní prípustnosti dovolania, pristúpil k meritórnemu dovolaciemu\nprieskumu a teda k posúdeniu namietaného nesprávneho právneho posúdenia nastolenej otázky\nneplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy starostom obce bez predchádzajúceho rozhodnutia obecného\nzastupiteľstva.\n32. Podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb., obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných\notázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom\n\nobce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a\nkontrolovať hospodárenie s ním.\n33. Podľa § 13 ods. 4 písm. d) a ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb., starosta rozhoduje vo všetkých veciach\nsprávy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu. Starosta\nje štatutárnym orgánom obce. Starosta môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch\nalebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť\nzamestnanca obce. Poverený zamestnanec obce rozhoduje v mene obce v rozsahu vymedzenom v\npísomnom poverení.\n34. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb., obecné zastupiteľstvo schvaľuje a) spôsob prevodu\nvlastníctva nehnuteľného majetku obce; to neplatí, ak je obec povinná previesť nehnuteľný majetok\npodľa osobitného predpisu, b) podmienky obchodnej verejnej súťaže, ak sa má prevod vlastníctva\nnehnuteľného majetku obce realizovať na základe obchodnej verejnej súťaže, c) prevody vlastníctva\nnehnuteľného majetku obce, ak sa realizujú priamym predajom, d) prevody vlastníctva hnuteľného\nmajetku obce nad hodnotu určenú obecným zastupiteľstvom, e) nakladanie s majetkovými právami\nnad hodnotu určenú v zásadách hospodárenia, f) vklady majetku obce do majetku zakladaných\nalebo existujúcich obchodných spoločností, g) koncesné zmluvy na uskutočnenie stavebných prác\nalebo koncesné zmluvy na poskytnutie služby uzatvorené podľa osobitného predpisu (ďalej len\n\"koncesná zmluva\"), a to trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, h) zámer realizovať zlepšenie\nenergetickej efektívnosti budovy alebo zariadenia vo vlastníctve obce prostredníctvom energetickej\nslužby s garantovanou úsporou energie poskytovanej na základe zmluvy o energetickej efektívnosti pre\nverejný sektor.\n35. Oprávnenie rozhodovať o nakladaní s majetkom obce je zverené orgánom obce a to obecnému\nzastupiteľstvu a starostovi obce. Súdna rozhodovacia prax v prípadoch neupravených v zásadách\nhospodárenia a nakladania s majetkom obce, ohľadom nakladania s obecným majetkom vychádza\nz prioritného charakteru kompetencie obecného zastupiteľstva oproti kompetencii starostu obce. V\nprípade pochybností sa kompetencia vykladá v \"prospech\" kompetencie obecného zastupiteľstva, ktorá\nje daná už samotným gramatickým výkladom § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb.\n36. Dovolací súd k posúdeniu kompetencií orgánov obce týkajúcich sa nakladania s majetkom obce,\npoukazuje na právnu vetu vyplývajúcu z rozsudku zo 17. februára 2016 sp. zn. 1Obo/1/2015\npublikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R\n90/2018 v znení: Ak je rozhodovanie o nakladaní s majetkom obce rozdelené medzi orgány samosprávy\nobce, t. j. medzi starostu a obecné zastupiteľstvo, pre platnosť právneho úkonu obce sa vyžaduje súlad\nmedzi vôľou obce, ktorú vytvára obecné zastupiteľstvo a vyjadruje vo svojom uznesení a prejavom\nvôle obce navonok starostom ako jej štatutárnym orgánom. Obecné zastupiteľstvo má právo schvaľovať\nnajdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce a kontrolovať hospodárenie s ním aj v prípade, ak neboli\nschválené zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce.\n37. S riešením právnej otázky týkajúcej sa nakladania s majetkom obce, nie však s posúdením\n(ne)platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy starostom obce bez predchádzajúceho rozhodnutia\nobecného zastupiteľstva, sa dovolací súd zaoberal napríklad v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/284/2006,\n5Obdo/45/2013.\n38. Z rozsudku najvyššieho súdu z 29. januára 2008 sp. zn. 2Cdo/284/2006 vyplýva, že u obce ako\nprávnickej osoby (§ 18 ods. 2 písm. c) Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990\nZb.) je potrebné rozlišovať vykonávanie právnych úkonov od rozhodovania o týchto úkonoch. Zatiaľ čo\nrozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri, v rámci organizačnej štruktúry obce o tom, či, resp.\naký právny úkon obec urobí (vykoná), právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle navonok\nvoči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah. Funkcia štatutárneho orgánu\nprávnickej osoby, ktorým je nesporne starosta obce (§ 13 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb.), znamená\nvýhradné oprávnenie konať menom obce navonok, t. j. prejavovať vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám.\nTáto funkcia však sama o sebe nezahŕňa jeho výlučné oprávnenie vytvárať túto vôľu, ktorá je potom\nprejavovaná navonok práve v podobe právnych úkonov urobených na základe uvedeného konateľského\noprávnenia. Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, t. j. o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí\n(prejaví), je zo zákona rozdelená medzi obecnú radu, štatutárny orgán a obecné zastupiteľstvo (porovnaj\n§ 11, § 13 a § 14 zákona č. 369/1990 Zb. v spojení s § 7 a nasl. zákona č. 138/1991 Zb.). Rozhodnutie\nobecného zastupiteľstva o majetkovoprávnom úkone nie je autoritatívnym výrokom obce, ktorým sa\nindividuálny právny vzťah účastníkov zakladá, mení alebo ruší, ale je prejavom vôle obce. Tento prejav\n\nsa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá však len vtedy, ak spĺňa\nformálne a meritórne náležitosti. Ak sa pred súdom vyskytne v občianskom súdnom konaní ako sporná\notázka platnosti zmluvy uzavretej medzi obcou a druhým účastníkom zmluvy, ktorej predmetom je\nniektorý z majetkovoprávnych úkonov, ktorý vyžadoval rozhodnutie obecného zastupiteľstva, musí súd\nskúmať platnosť prejavu vôle tak z hľadiska formálnych (prijatie uznesenia spôsobom stanoveným v\nzákone), ako aj z hľadiska meritórnych náležitosti, ktorého jadrom je prejav vôle. Bez prejavu vôle\na jeho vyjadrenia v objektívne zistiteľnej forme nemožno hovoriť o právnom úkone. Táto zásada\nplatí aj pre prejavy vôle obce v oblasti občianskeho práva. Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o\nmajetkovoprávnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze obecného\nzastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik\nprávneho vzťahu. Majetkovoprávne úkony, o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo, a ktoré by urobil\nlen starosta bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by nezaväzovali\nobec, pretože by tu chýbal prejav vôle obce. Starosta obce nemôže urobiť bez prejavu vôle obce\nmajetkovoprávny úkon ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva\na zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon č. 138/1991 Zb. s príslušnými predpismi nedáva\noprávnenie, takže jeho právny úkon by ani nevyvolal právne účinky“. Predmetom posúdenia v danej\nveci bolo uzavretie zmluvy o právnej pomoci, ktorým sa obec zaviazala právnemu zástupcovi vyplatiť\nodmenu za zastupovanie v sume takmer 8 mil. Sk.\n39. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) v náleze sp. zn. III. ÚS 389/08 z 1.\napríla 2009 publikovanom v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod\nč. 29/2009 v právnej vety vyslovil, že ,,Majetok obce ako majetok verejnoprávnej korporácie slúžiaci\npredovšetkým na plnenie jej úloh daných kompetenciami pri výkone samosprávy, ktoré sa realizujú v\nprospech jednotlivých subjektov práva majúcich k územiu obce právne relevantný vzťah, nemožno z\nhľadiska právneho režimu nakladania s ním porovnávať s majetkom iných subjektov súkromného práva.\nPotreba odlišného právneho režimu je daná snahou usmerniť využívanie majetku obce na plnenie úloh\nverejnoprávnej povahy, chrániť majetok obce pred jeho zneužitím a pred nehospodárnym nakladaním\na zabezpečiť jeho čo najefektívnejšie zhodnocovanie a zveľaďovanie, a tým v čo najväčšej možnej\nmiere zabrániť situácii charakterizovanej neschopnosťou obce plniť svoje verejnoprávne funkcie riadne\na včas v dôsledku nedostatočnej majetkovej základne. Vychádzajúc z uvedených záverov ústavný súd\nvyvodzuje, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. b) a c) zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb.\no majetku obcí v znení neskorších predpisov je potrebné vykladať zužujúco, čo sa týka oprávnenia\nstarostu obce uskutočňovať právne úkony vo veciach hnuteľného majetku obce alebo jej majetkových\npráv v prípade, ak toto nakladanie nie je obmedzené zákonom alebo samotnou obcou prostredníctvom\nzáväzného aktu obecného zastupiteľstva. V tomto kontexte je zároveň potrebné pristúpiť k extenzívnemu\nvýkladu ustanovenia § 11 ods. 4 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom\nzriadení v znení neskorších predpisov, ktoré priznáva obecnému zastupiteľstvu právo schvaľovať\nnajdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce, inými slovami, samotná skutočnosť neschválenia zásad\nhospodárenia a nakladania s majetkom obce obecným zastupiteľstvom mu uvedené právo neodníma.\nOpačný prístup k výkladu týchto zákonných ustanovení narúša koncepciu zákonodarcu zameranú\nna ochranu majetkovej základne obce slúžiacej prioritne na plnenie verejných úloh obce a zároveň\nnerešpektuje požiadavku ústavnej konformity výkladu zákona (čl. 152 ods. 4 v spojení s čl. 65 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky)“. Ústavný súd rozhodol, že rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn.\n2Co/286/2006 z 29. januára 2008 nebolo porušené základné právo na súdnu ochranu sťažovateľa podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy.\n40. V rozsudku najvyššieho súdu z 8. januára 2015 sp. zn. 5Obdo/45/2013 bola predmetom posúdenia\nnamietaná neplatnosť výpovede z nájomnej zmluvy. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že ,,úkon výpovede\nurobený len starostom obce, bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva,\nnie je platným právnym úkonom. Neplatnosť výpovede nájomnej zmluvy nemôže konvalidovať ani\ndodatočné schválenie na zasadnutí obecného zastupiteľstva 23. júna 2012, uznesením č. 37/06/2012.\nPodľa článku 5 bod 1 zásad, starosta obce nemohol vytvárať vôľu obce sám, mohol ju len navonok\nprejavovať, pretože oprávnenie rozhodovať o majetkovoprávnom úkone, akým je výpoveď, patrí\nobecnému zastupiteľstvu, keďže nielen pre vznik, zmenu, ale aj pre zánik majetkového právneho vzťahu\nbolo nevyhnutné, aby právny úkon spĺňal formálne a meritórne náležitosti“.\n41. Nadväzujúc na uvedené dovolací súd sa v preskúmavanej veci nestotožnil s prezentovaným\nnázorom dovolateľky, ohľadne nesprávneho právneho posúdenia neplatnosti odstúpenia od kúpnej\n\nzmluvy. Odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom, ktorého právnym dôsledkom je zánik\nzmluvného vzťahu. Starostom obce urobené odstúpenie od kúpnej zmluvy z 20. apríla 2020, uzavretej\ndňa 25. apríla 2017 so spoločnosťou Ragnarok s.r.o. o prevode spornej nehnuteľnosti, následne\nprevedenej na základe kúpnej zmluvy uzavretej so žalovanou dňa 6. mája 2019, schválenej uznesením\nobecného zastupiteľstva č. 15/2019 obce Ipeľské Predmestie dňa 21. marca 2019 (v spise na č. l.\n259-264), bez predchádzajúceho schválenia obecným zastupiteľstvom, nemožno považovať za platný\nprávny úkon v súlade s § 34 v spojení s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s § 11 ods. 4 písm. a)\nzákona č. 369/1990 Zb.\n42. Pod nakladaním s majetkom obce, resp. pod majetkovoprávnymi úkonmi obce, sa okrem jasne\nvymedzených úkonov (§ 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb.) rozumie rozsah právnych úkonov vrátane\ntakých, ktorými sa právny vzťah nielen zakladá, ale aj mení alebo ruší (výpoveď, odstúpenie od\nzmluvy). Z pohľadu materiálnych požiadaviek na právne úkony sú obce, ich orgány a organizácie\npovinné hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce a jej občanov. Ide o generálnu klauzulu\nobsahujúcu materiálnu požiadavku účelu a obsahu právnych úkonov (§ 7 ods. 1 zákona č. 138/1991\nZb.). Okrem materiálnej generálnej klauzuly sú dôležité aj formálne (procesné a kompetenčné) pravidlá\nrobenia právnych úkonov. Všeobecným následkom porušenia procesných a kompetenčných pravidiel\npri robení majetkovoprávnych úkonov obce je v zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu - absolútna\nneplatnosť právneho úkonu, resp. nejde o prejav vôle a nevyvoláva preto ani žiadne právne účinky.\nStarosta obce nemôže urobiť bez prejavu vôle obce majetkovoprávny úkon, ku ktorému sa vyžaduje\npredchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva, a zaviazať ním obec, pretože mu na to zákon\nč. 138/1991 Zb. s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie. Pokiaľ obec nemala prijaté zásady\nhospodárenia, v takom prípade sa ústavný súd prikláňa k extenzívnemu výkladu právomoci obecného\nzastupiteľstva a zužujúcemu výkladu právomoci starostu ako štatutárneho orgánu (nález ústavného\nsúdu sp. zn. III. ÚS 389/08 z 1. apríla 2009). Ani fakt neschválenia zásad hospodárenia a nakladania s\nmajetkom obce obecným zastupiteľstvom neodníma zastupiteľstvu kompetenciu záväzne sa vyjadrovať\nk najdôležitejším úkonom týkajúcim sa majetku obce. Obecné zastupiteľstvo tak bude musieť ad hoc\nodsúhlasiť každý pre obec dôležitý právny úkon. Medzi týmito úkonmi pritom nemusia byť len úkony\nuvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb., ale zrejme akýkoľvek nie bežný úkon, resp. úkon, ktorý\nvzhľadom na svoj rozsah, obsah alebo súvislosti, za ktorých je urobený, nie je štandardne spojený s\nbežnou prevádzkou obce, najmä ak vytvára neočakávaný záväzok pre obec. Ak tento súhlas nie je daný\nvopred, je takýto úkon neplatným (doc. JUDr. Kristián Csach, PhD., LLM: Nakladanie s majetkom obcí\na miest v judikatúre Najvyššieho súdu a Ústavného súdu Slovenskej republiky, uverejnené v časopise\nSúkromné právo 2/2018).\n43. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd na záver dodáva, že aj odstúpenie od kúpnej zmluvy,\npredmetom ktorej bol prevod spornej nehnuteľnosti urobené starostom obce bez predchádzajúceho\nschválenia odstúpenia obecným zastupiteľstvom, patrí medzi majetkovoprávne úkony obce, lebo v\nprípade účinného odstúpenia od zmluvy prichádza do úvahy vysporiadanie vzájomných vzťahov\nvyplývajúcich zo zrušenej zmluvy v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vrátenie zaplatenej\nkúpnej ceny a obnovenie vlastníckeho práva obce k spornej nehnuteľnosti sa týka hospodárenia s\nmajetkom obce a súvisí s rozhodovaním o základných otázkach života obce. V kontexte uvedeného\nodvolací súd preto správne uzavrel, že rozhodnutie obecného zastupiteľstva o takomto úkone nie je\nautoritatívnym výrokom obce, ktorým sa individuálny právny vzťah účastníkov zakladá, mení alebo\nruší, ale je prejavom vôle obce, ktorý sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Obecné\nzastupiteľstvo schvaľuje okrem iného aj odstúpenie od zmlúv, ktorými bola obec viazaná, pričom z\nuznesenia musí byť zrejmé, aký právny úkon sa schvaľuje. Starosta obce teda v prípadoch založenej\nrozhodovacej kompetencie obecného zastupiteľstva manifestuje navonok vôľu iného orgánu než svoju\nvlastnú. Funkcia starostu obce sama osobe nezahŕňa jeho výlučné oprávnenie vytvárať túto vôľu,\nktorá je potom prejavovaná navonok v podobe právnych úkonov urobených na základe uvedeného\nkonateľského oprávnenia. Napokon dovolací súd poznamenáva, že ani schválenie celého obsahu\nzmluvy s uvedením dojednanej zmluvnej podmienky pre odstúpenie, nemožno považovať za relevantné\nv prípade odstúpenia od zmluvy len starostom obce bez predchádzajúceho schválenia tohto úkonu\nobecným zastupiteľstvom. Platnosť najdôležitejších majetkovoprávnych úkonov obce je podmienená\nich výhradným schválením obecným zastupiteľstvom. Vykonanie týchto úkonov bez predchádzajúceho\nschválenia obecným zastupiteľstvom nie je možné zhojiť dodatočným schválením alebo nahradením\nprejavu vôle rozhodnutím súdu.\n\n44. Na základe uvedených dôvodov, preto dovolací súd dovolanie ako nedôvodné zamietol v súlade s\n§ 448 CSP.\n45. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v súlade s § 453 ods. 1 v\nspojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovanej v dovolacom konaní, ktorej priznal nárok na\nnáhradu trov dovolacieho konania proti žalobkyni v plno rozsahu. O výške náhrady trov dovolacieho\nkonania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP.\n46. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}