{"guid": "7c750e83-ef58-4c40-8eb0-1626f2ee836d:b2bcfd07-bc69-49bf-a7cb-7dd2ca37e046", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6219201974.1", "spisova_znacka": "9Cdo/212/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/212/2022 z 28. 8. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. augusta 2024, sp. zn. 9Cdo/212/2022, ECLI:SK:NSSR:2024:6219201974.1", "identifikacne_cislo": "6219201974", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alexandra Hanusová", "sudca_id": 458, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alexandra-hanusova-458", "datum_vydania": "2024-08-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Nájomná zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-663", "nazov": "§ 663 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-663", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-663"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-667.odsek-1", "nazov": "§ 667 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-667.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-667"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-667.odsek-2", "nazov": "§ 667 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-667.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-667"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-695.odsek-1", "nazov": "§ 695 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-695.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-695"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182", "nazov": "zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/182-1993"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255", "nazov": "§ 255 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "nazov": "§ 393 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444", "nazov": "§ 444 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-444"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-663", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-667", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-695", "/SK/ZZ/1993/182#paragraf-1", "/SK/ZZ/1993/182#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-444", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b2bcfd07-bc69-49bf-a7cb-7dd2ca37e046", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6219201974.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6219201974.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6219201974.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/212/2022\n6219201974\n28. 08. 2024\nJUDr. Alexandra Hanusová\nECLI:SK:NSSR:2024:6219201974.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu L. Š., narodeného X. R. XXXX, Y. O. X., zastúpeného\nAdvokátskou kanceláriou TRNKA s. r. o, Zvolen, Námestie SNP 9448/26A, IČO: 55 085 075, proti\nžalovanej N. D., narodenej XX. U. XXXX, B. XXX, zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Veselým, Veľký\nKrtíš, Mierová 1, o určenie neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy a iné, v konaní vedenom pôvodne\nna Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 9C/6/2019, v súčasnosti na Okresnom súde Lučenec pod sp.\nzn. VK-9C/6/2019, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. marca\n2022 sp. zn. 16Co/69/2021, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 10. júna 2021 č. k. 9C/6/2019-176\nzamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že výpoveď nájomnej zmluvy z 13. júna 2019, ako\ni výpoveď z nájmu bytu z 26. júna 2019 sú neplatné.\n1.1. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že 9. septembra 2016 žalobca\nako nájomca a žalovaná ako prenajímateľ uzatvorili písomnú nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol\nnájom rodinného domu v B. č. XXX a okolité pozemky na bývanie. Nájomná zmluva bola uzatvorená na\ndobu neurčitú, nájomné sa neurčilo vo finančnom vyjadrení, ale ako práca pri udržiavaní a zveľaďovaní\nprenajatých nehnuteľností. Nájomca sa zaviazal uhradiť všetky náklady vzniknuté v súvislosti s nájmom,\nvrátane elektrickej energie. V zmluve sa strany dohodli, že nájomná zmluva môže skončiť písomnou\ndohodou, písomnou výpoveďou a uplynutím doby, na ktorý bol dojednaný, s trojmesačnou výpovednou\nlehotou, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola druhej zmluvnej strane výpoveď\ndoručená. Žalovaná zaslala žalobcovi podanie označené ako Vypovedanie nájomnej zmluvy zo dňa 13.\njúna 2019, ktoré bolo uložené na Pošte B. 28. júna 2019, následne zaslala žalobcovi podanie označené\nako Výpoveď z nájmu bytu (§ 711 ods. 1 písm. c) OZ) zo dňa z 26. júna 2019, ktoré bolo uložené na\nPošte B. 18. júla 2019. Podaním z 10. októbra 2019 označeným ako Späťvzatie výpovede nájmu z\nbytu (§ 711 ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka) zo dňa 26. júna 2019 žalovaná zobrala výpoveď\nz nájmu bytu späť z dôvodu, že nájom bytu nebol medzi stranami uzavretý, ale išlo o nájom rodinného\ndomu a okolitých pozemkov. Následne žalovaná zaslala žalobcovi Výpoveď z nájmu z 12. decembra\n2019, podľa ktorej mal nájom nehnuteľnosti skončiť k 31. marcu 2020. Pretože žalobca prenajaté\nnehnuteľnosti nevypratal, žalovaná podala na súde 27. apríla 2020 žalobu o vypratanie nehnuteľností\na spor sa vedie na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 12C/8/2020. V tomto spore súd rozsudkom\nz 1. decembra 2020 č. k. 12C/8/2020-129 uložil žalovanému (ktorý je v prejednávanej veci žalobcom)\npovinnosť vypratať predmetné nehnuteľnosti. Vec právne posúdil súd podľa ustanovení § 137 písm. c) a\npísm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj\n„CSP“), podľa ustanovení § 663, § 677 ods. 1 a ods. 2 a § 695 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho\nzákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ OZ“) a ustanovení § 1 ods. 2 a § 2 ods. 1 zák. č.\n\n182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon\nč. 182/1993 Z. z.“).\n1.2. Súd prvej inštancie skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na ním požadovanom\nurčení. Pri žalobe o určenie neplatnosti výpovede z 13. júna 2019 (o určenie, že „Vypovedanie nájomnej\nzmluvy zo dňa 13. júna 2019, adresované od žalovanej žalobcovi a doručené žalobcovi nevedno kedy,\nje neplatné“) mal za to, že sa jedná o žalobu podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP, pri ktorej je žalobca\npovinný preukázať naliehavý právny záujem. Podľa názoru súdu však žalobca naliehavý právny záujem\nna požadovanom určení v súdenej veci nemá. Prípadné určenie neplatnosti nájomnej zmluvy z 13. júna\n2019 priaznivo neovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanej, ani jeho práva k predmetu určenia\na jeho situácia sa ním nevyrieši.\n1.3. K prípustnosti žaloby na určenie neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy z 26. júna 2019 (určení, že\n„Výpoveď z nájmu bytu zo dňa 26. júna 2019, adresovaná od žalovanej žalobcovi a doručená žalobcovi\n28. júna 2019 a 18. júla 2019 je neplatná“) súd uviedol, že by mohlo ísť o žalobu podľa ustanovenia §\n137 písm. d) CSP, podľa ktorého je možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak\nto vyplýva z osobitného predpisu. V danom spore mal však súd preukázané, že strany sporu neuzavreli\nzmluvu o nájme bytu, na ktorú by sa vzťahovali ustanovenia § 685 až § 716 OZ a preto tento nájom bytu\nani nemohol byť vypovedaný výpoveďou z nájmu bytu zo strany žalovanej ako prenajímateľa. Poukázal\naj na to, že sama žalovaná práve z tohto dôvodu zobrala výpoveď z nájmu bytu ako nulitný právny úkon\npodaním z 10. októbra 2019 späť.\n2. Krajský súd v Banskej Bystrica (ďalej aj ,,odvolací súd”) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 24. marca\n2022 sp. zn. 16Co/69/2021 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť\nžalovanej náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Odvolací súd zhodne so súdom prvej\ninštancie dospel k záveru, že nie je daná procesná prípustnosť žaloby ani jednej neplatnosti výpovede a\npreto rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne (§ 387 ods. 1 a ods. 2 CSP), pričom\nsi osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia a poukázal na jeho odôvodnenie v celom rozsahu.\n2.1. K odôvodneniu nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti „vypovedania\nnájomnej zmluvy“ odvolací súd dodal, že o povinnosti žalobcu vypratať predmetné nehnuteľnosti bolo\nrozhodnuté Okresným súdom Veľký Krtíš rozsudkom č. k. 12C/8/2020-129 z 1. decembra 2020, ktorý\nbol potvrdený odvolacím súdom rozsudkom z 24. februára 2022 sp. zn. 16Co/35/2021. Aj podľa\nodvolacieho súdu nebol dôvod rozhodovať o neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy z 13. júna 2019 a\no neplatnosti výpovede z nájmu bytu z 26. júna 2019, pretože žalovaná vzala späť výpovede z nájmu\nbytu podaním z 10. októbra 2019 a následne zaslala žalobcovi výpoveď z nájmu z 12. decembra 2019,\npodľa ktorej mal nájom nehnuteľnosti skončiť k 31. marcu 2020. Zdôraznil, že aj v prípade, ak by súd\nprvej inštancie žalobe vyhovel, nebolo by rozhodnuté o platnosti či neplatnosti výpovede z nájmu z 12.\ndecembra 2019 a právne postavenie strán sporu by bolo naďalej neurčité. Úspešnej žalovanej súd podľa\nustanovenia § 255 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie z dôvodov podľa § 420 písm. f) CSP\na § 421 ods. 1 písm. a) CSP a navrhol rozsudok odvolacieho ako aj súdu prvej inštancie zrušiť a vec\nvrátiť na ďalšie konanie a zároveň požadoval odklad vykonateľnosti výroku o náhrade trov konania.\n3.1. Dovolateľ dovolanie podané podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP odôvodnil tým, že odvolací súd\nsa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne nevysporiadal so všetkými relevantnými námietkami,\nktoré smerovali najmä k právnemu posúdeniu toho, či je možné rodinný dom považovať za byt, z čoho\nnásledne vyplýva posúdenie toho, či ide o žalobu na určenie právnej skutočnosti alebo nie. Odvolaciemu\nsúdu vytkol, že sa dôsledne nezaoberal právnou povahou rodinného domu ako bytu a že odôvodnenie\nrozsudku neobsahuje odpoveď na to, či je možné rodinný dom považovať za byt alebo nie, z čoho sa\nnásledne odvíja posúdenie žaloby po procesnej i meritórnej stránke. Odvolací súd sa nevysporiadal ani\ns jednostranným späťvzatím výpovede z nájmu bytu z 26. júna 2019. Podľa neho účinný právny úkon\nnemohla žalovaná zobrať späť bez jeho súhlasu. Uvedené má význam z dôvodu, že podanou žalobou\nsa domáhal vyslovenia neplatnosti aj tejto výpovede, no odvolací súd (a ani súd prvej inštancie) odpoveď\nna túto otázku neposkytli, čím zaťažili konanie vadou nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti.\n3.2. K dovolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolateľ uviedol, že v\nspore bolo podstatnou otázkou, ktorú bolo potrebné posúdiť to, či na základe nájomnej zmluvy (zmluvy\no prenájme) z 9. septembra 2016 bol dohodnutý nájom bytu podľa ustanovenia § 685 OZ alebo ide\no všeobecný nájom podľa ustanovenia § 663 OZ, nakoľko od toho závisí posúdenie žaloby podľa\nustanovenia § 137 CSP. Ďalej uviedol, že Občiansky zákonník pojem „byt“ nedefinuje a ten je potrebné\nzisťovať zo stavebných predpisov (§ 43b ods. 1 písm. b), § 43b ods. 3, § 43b ods. 4 zákona č.\n\n50/1976 Zb. o územnom plánovaní a poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov) a podľa\nrozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. mája 2002 sp. zn. 2Cdo/27/02 (R 87/2003),\nv ktorom sa uvádza: „Pojmovým znakom bytu ako predmetu občianskoprávnych vzťahov v § 118\nods. 2 Občianskeho zákonníka je účelové určenie miestností, ktoré byt tvoria, na trvalé bývanie, dané\nprávoplatným rozhodnutím stavebného úradu. Existencia takéhoto rozhodnutia je predpokladom, aby\nurčité miestnosti mohli byť predmetom občianskoprávnych vzťahov ako byty.“ a podľa rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júna 2008 sp. zn. 2Cdo/122/2007, že „Vymedzenie pojmu\nbyt teda predpokladá právoplatné rozhodnutie stavebného úradu o tom, že miestnosť alebo súbor\nmiestností sú trvalo určené na bývanie ako samostatné bytové jednotky. Rozhodujúcim pre otázku, či v\nkonkrétnom prípade ide o byt je kolaudačný stav a nie stav faktický, t.j. spôsob užívania miestností alebo\nsúboru miestností. Ak sa v kolaudačnom rozhodnutí povoľuje užívanie stavby k určenému účelu, potom\naj zmeny v spôsobe užívania stavby sú prípustné len na základe rozhodnutia stavebného úradu o zmene\nužívania stavby. Ak vyplýva zo zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku\n(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) dokončené stavby sa môžu\nužívať len na základe kolaudačného rozhodnutia na určený účel. Zmeniť účel užívania stavby, ktorý\nbol určený kolaudačným rozhodnutím, prípadne v stavebnom povolení, môže vykonať len stavebný\núrad po prerokovaní v stavebnom konaní a po jej dokončení vykonaním kolaudácie zmeny stavby. Až z\ntakéhoto rozhodnutia stavebného úradu súd v zmysle § 135 ods. 2 veta druhá O.s.p. vychádza.“\n3.3. Žalobca namietal, že odvolací súd sa uvedenou judikatúrou dôsledne neriadil, keď spornú zmluvu\nneposúdil ako zmluvu o nájme bytu podľa ustanovenia § 685 a nasl. OZ a neposúdil nájom rodinného\ndomu ako nájom bytu, čo priamo súvisí s následným právnym posúdením toho, či bolo potrebné žalobu\nposúdiť ako určovaciu žalobu podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP alebo ako žalobu o určenie právnej\nskutočnosti podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP. Právne posúdenie toho, či išlo o nájom bytu alebo\nnie tak predstavuje rozhodujúcu právnu skutočnosť, ktoré bolo nevyhnutné pre rozhodnutie sporu. Tým,\nže odvolací súd neposúdil nájomnú zmluvu ako zmluvu o nájme bytu, posúdil vec nesprávne v rozpore\ns ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, čím naplnil dovolací dôvod podľa ustanovenia §\n421 ods. 1 písm. a) CSP.\n4. Žalovaná vo vyjadrení navrhla dovolanie žalobcu zamietnuť, pretože odvolací súd sa náležite\nvysporiadal so všetkými podstatnými otázkami týkajúcimi sa predmetu nájomnej zmluvy a poukázala na\nto, že výpovede vzala späť, netrvala na nich a preto nebol žiaden dôvod posudzovať ich platnosť.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala strana sporu v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) zastúpená\nadvokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)\nskúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania a\nbez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.\n6. Podľa ustanovenia § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak\nto zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n7. Podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces.\n8. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Za\nporušenie práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa\núčastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava na ochranu ich\npráv a právom chránených záujmov priznáva.\n\n9. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam\npre rozhodnutie vo veci (rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že\nk porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj\nnepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. I. ÚS\n105/06, sp. zn. III. ÚS 330/2013, sp. zn. 4Cdo/3/2019, sp. zn. 8Cdo/152/2018, bod 26 odôvodnenia, sp.\nzn. 5Cdo/57/2019, bod 9 a 10 odôvodnenia) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd\nvydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola\núčastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať k otázke, ktorá sa vzhľadom na právny\nnázor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, alebo rôznymi závažnými deficitmi v\ndokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov\na pod.).\n10. Medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom\nchránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces a za porušenie tohto práva treba\npovažovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť\nsúdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu\nna dostatočné a presvedčivé\nodôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi žaloby, ako\naj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením tohto práva strany sporu na jednej strane a\nnesplnením povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa\no dôvodoch rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne\nargumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci riadnych i mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak\nnedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne\nkonanie, tak takáto vada zakladá aj prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP.\n11. V konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na tom, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo\núplné, výstižné a presvedčivé. V odôvodnení rozhodnutia sa odvolací súd musí vysporiadať so všetkými\nrozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený\nnielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne\nzávery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak\nodvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých\nustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto\nustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený skutkový stav.\n12. Z obsahu dovolania v danej veci vyplýva, že dovolateľ namietal nedostatok dôvodov odvolacieho\nrozhodnutia, pričom poukazoval najmä na to, že súd sa nezaoberal jeho podstatnými tvrdeniami o tom,\nže predmetom nájomnej zmluvy bol byt, čo by následne viedlo k inému záveru o procesnej prípustnosti\nžaloby. Odvolaciemu súdu vytkol, že sa nezoberal právnou povahou rodinného domu ako bytu a že sa\nnevyjadril k jednostrannému späťvzatiu výpovede z nájmu bytu z 26. júna 2019 žalovanou.\n13. V posudzovanom prípade podľa dovolacieho súdu obsah spisu nedáva podklad pre záver, že\nodvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v\nzmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia podrobne popísal\nobsah podstatných skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlil, ako ich skutkové\ntvrdenia a právne argumenty posúdil, citoval ustanovenia právnych noriem, ktoré na zistené aplikoval, a\nz ktorých vyvodil svoje právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré treba v spojení\ns rozhodnutím súdu prvej inštancie chápať ako jeden vecný celok) spĺňa požiadavky ustanovenia § 393\nCSP na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, na\nktoré poukázal odvolací súd, je zrejmé, že dokazovaním bolo preukázané uzavretie nájomnej zmluvy,\nktorej predmetom bol rodinný dom a okolité pozemky. V odôvodnení zdôraznil, že strany neuzavreli\nzmluvu o nájme bytu, na ktorú by sa vzťahovali ustanovenia § 685 až § 716 OZ a preto neprichádzala\ndo úvahy prípustnosť žaloby podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP. Odvolací súd doplnil, že takáto\nprocesná podmienka nebola splnená ani v prípade žaloby podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP,\nnakoľko žalobca nemá na takomto určení naliehavý právny záujme, keď súd v inom konaní otázku\nukončenia nájomného vzťahu k predmetnému rodinnému domu predbežne vyriešil a žalobcovi uložil\npovinnosť rodinný dom vypratať. Pokiaľ žalobca namietal, že sa odvolací súd nevysporiadal s otázkou\nplatnosti späťvzatia výpovede z nájmu bytu z 26. júna 2019, dovolací súd túto skutočnosť nepovažoval\n\nza porušenie práva na spravodlivý proces, pretože otázka neplatnosti tohto právneho úkonu vzhľadom\nna dôvody rozhodnutia odvolacieho súdu nebola právne relevantná.\n14. Na dovolacie argumenty žalobcu dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania podľa\nustanovenia § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že žalobca sa s rozhodnutím odvolacieho súdu\nnestotožnil, a že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jeho predstáv. Samotnú skutočnosť,\nže dovolateľ so skutkovými a právnymi závermi súdov vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutí nesúhlasil\na nestotožnil sa s nimi, nemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa ustanovenia\n§ 420 písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania\npred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi\na predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,\nrozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním\nnavrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, sp. zn. I. ÚS 50/04, sp. zn. I. ÚS 98/97, sp. zn. II.\nÚS 3/97, sp. zn. II. ÚS 251/03).\n15. Žalobca v dovolaní namietal aj nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom podľa § 421\nods. 1 písm. a) CSP.\n16. Podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,\nktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu\nzáviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n17. Aby na základe dovolania podaného podľa tohto ustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho\nsúdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho\nposúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť splnené predpoklady prípustnosti dovolania\nzodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného\npatrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v\nustanoveniach § 431 až § 435 CSP.\n18. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti\ndovolania. Aj právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP, podobne ako predchádzajúca\nprávna úprava, dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania. Pokiaľ by dovolací súd nebral do\núvahy absenciu náležitostí prípustnosti dovolania a napriek tomu by pristúpil aj k posúdeniu dôvodnosti\ndovolania, uskutočnil by procesne neprípustný dovolací prieskum, priečiaci sa nielen koncepcii právnej\núpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj cieľu sledovanému ustanovením § 421\nods. 1 CSP. Postup dovolacieho súdu by v takom prípade porušil základné právo na súdnu ochranu\ntoho, kto stojí na opačnej procesnej strane (II. ÚS 172/03).\n19. Dovolanie prípustné podľa ustanovenia § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí\ntak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n20. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom\ndôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa ustanovenia § 447 písm. f) CSP, je povinnosťou dovolateľa\nvysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v\ndovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP\na § 432 ods. 1 CSP). Dovolací súd v dôsledku viazanosti dovolacími dôvodmi neprejednáva dovolanie\nnad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatnenými dovolacími dôvodmi.\n21. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP, by mal\ndovolateľ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd,\n\nvysvetliť, v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu a uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená. Samotné polemizovanie\ndovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia\nalebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú\nkritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 písm. a) CSP (rozhodnutia najvyššieho súdu sp.\nzn. 2Cdo/203/2016, sp. zn. 3Cdo/6/2017, sp. zn. 3Cdo/67/2017, sp. zn. 4Cdo/95/2017, sp. zn.\n7Cdo/140/2017). Tento dôvod prípustnosti sa viaže k ustálenej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá nebola\nrešpektovaná odvolacím súdom, a to v tom, že odvolací súd zaujal iný právny záver, než aký v konkrétnej\nprávnej otázke zaujal najvyšší súd v rozhodnutiach, ktoré boli zverejnené ako súdne rozhodnutia\nzásadného významu v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.\n22. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP, musí\nmať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade\nnie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou\nriešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna, ako aj procesnoprávna. Musí ísť\no právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.\nPrávna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo\nk záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi\nposudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná\nv zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní\njasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom. Ak dovolateľ v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z\nustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP, nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže uskutočniť\nmeritórny dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú vymedzené. V takom prípade nemôže svoje\nrozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach; ak by postupoval inak, rozhodol by bez\nrelevantného podkladu. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky nemôže najvyšší súd pristúpiť\nk posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili súd prvej\ninštancie a odvolací súd a v súvislosti s tým „suplovať“ aktivitu dovolateľa; v opačnom prípade by dovolací\nsúd uskutočnil procesne neprípustný dovolací prieskum, priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii\nprávnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj (konkrétne) účelu ustanovenia\n§ 421 ods. 1 CSP (Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a\nkol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. BECK 2016, str. 1382).\n23. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\naplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou\naplikáciou práva na zistený skutkový stav veci; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)\nprávny predpis alebo síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n24. Prípustnosť dovolania v danej veci vyvodzuje dovolateľ z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP s\ntým, že odvolací súd (zhodne so súdom prvej inštancie) neposúdil nájom rodinného domu ako nájom\nbytu, čím sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a v dôsledku tohto nesprávneho\nprávneho posúdenia dospel k záveru, že na podanej určovacej žalobe nemal naliehavý právny záujem\na že nešlo o žalobu na určenie právnej skutočnosti, v prípade ktorej by prípustnosť žaloby vyplývala z\nosobitného predpisu (§ 711 ods. 6 OZ).\n25. Žalobca tvrdil, že rozhodnutie odvolacieho súdu je v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 29. mája 2002 sp. zn. 2Cdo/27/02 (R 87/2003), podľa ktorého pojmovým\nznakom bytu, ako predmetu občianskoprávnych vzťahov v zmysle § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka,\nje účelové určenie miestností, ktoré byt tvoria na trvalé bývanie, dané právoplatným kolaudačným\nrozhodnutím stavebného úradu. Existencia uvedeného rozhodnutia je predpokladom toho, aby určité\nmiestnosti mohli byť predmetom občiansko-právnych vzťahov ako byty a rozhodnutím Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 30. júna 2008 sp. zn. 2Cdo/122/2007, podľa ktorého vymedzenie pojmu byt\npredpokladá právoplatné rozhodnutie stavebného úradu o tom, že miestnosť alebo súbor miestností sú\ntrvalo určené na bývanie ako samostatné bytové jednotky.\n26. V súvislosti s právnym posúdením veci súdmi dovolateľ síce poukázal na rozhodovaciu\nprax najvyššieho súdu, podľa ktorej predpokladom vzniku bytu ako samostatného predmetu\nobčianskoprávnych vzťahov je účelové určenie konkrétnych miestností právoplatným rozhodnutím\n\nstavebného úradu, ale neuviedol ako sa odvolací súd mal od uvedenej rozhodovacej praxe odkloniť, keď\n„spornú zmluvu neposúdil ako zmluvu o nájme bytu v zmysle ustanovenia § 685 a nasl. Občianskeho\nzákonníka, resp. neposúdil nájom rodinného domu ako nájom bytu“. Odôvodnenie napadnutého\nrozsudku odvolacieho súdu je založené práve na to, že z obsahu nájomnej zmluvy ako aj z rozhodnutia\nOkresného súdu Veľký Krtíš rozsudkom 1. decembra 2020 č. k. 12C/8/2020-129, ktorý bol potvrdený\nKrajským súdom v Banskej Bystrici rozsudkom z 24. februára 2022 sp. zn. 16Co/35/2021 o vyprataní\npredmetného rodinného domu vyplýva, že predmetom nájmu bola (okrem iného) nehnuteľnosť - dom\nsúp. č. XXX, pozostávajúci z dvoch izieb a komory, postavený na pozemku parc. reg. C č. XXXX,\nzapísanom liste vlastníctva č. XXX katastra nehnuteľností pre obec B.. Uvedenú skutočnosť v priebehu\nkonania žalobca nespochybňoval, ale len z rovnakého účelu bývania, na ktorý slúžia ako rodinný dom\ntak aj byt, vyvodzoval, že oba nájmy majú byť rovnako chránené.\n27. Judikatúra najvyššieho súdu k otázke nevyhnutnosti existencie rozhodnutia stavebného úradu pre\nurčenie, či konkrétny priestor možno považovať za byt ako predmet občianskoprávnych vzťahov, na\nktorú poukázal žalobca, nie je podľa dovolacieho súdu v danej veci použiteľná, nakoľko z vykonaného\ndokazovania jednoznačne vyplynulo, že predmetom nájmu bol rodinný dom (a okolité pozemky). Žalobca\nv spore netvrdil, že existuje rozhodnutie stavebného úradu o tom, že predmet nájmu je byt a tak\nnespĺňa definíciu bytu v zmysle uvedenej judikatúry dovolacieho súdu, na ktorú poukázal, nakoľko\npráve existencia takéhoto rozhodnutia je predpokladom toho, aby určité miestnosti mohli byť predmetom\nobčianskoprávnych vzťahov ako byt.\n28. Dovolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že odvolací súd sa pri svojom právnom\nzávere neodchýlil od ustálenej praxe dovolacieho súdu pri riešení dovolacej otázky, jeho závery sú práve\nv plnom rozsahu v súlade s ňou a že dovolateľ neopodstatnene tvrdil dôvod prípustnosti dovolania podľa\nustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP, a teda dovolanie vo veci smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému\nnie je prípustné. Dovolanie preto s poukazom na ustanovenie § 447 písm. c) CSP odmietol.\n29. Dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého\nrozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP, a preto v súlade s ustálenou súdnou praxou o tom nevydal\nsamostatné rozhodnutie (sp. zn. 4Cdo/144/2019, 9Cdo/154/2021).\n30. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 v spojení s § 255\nods. 1 CSP.\n31. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}