{"guid": "eb7dc922-02cc-4496-ae99-8b3416b952e4:f7a9840c-453e-4f01-b252-44ca9897ca04", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6218202237.1", "spisova_znacka": "1Cdo/204/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/204/2022 z 26. 6. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júna 2024, sp. zn. 1Cdo/204/2022, ECLI:SK:NSSR:2024:6218202237.1", "identifikacne_cislo": "6218202237", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2024-06-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153", "nazov": "§ 153 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-153"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-154", "nazov": "§ 154 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-154", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-154"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437", "nazov": "zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, pod", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/437-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-5.odsek-1", "nazov": "§ 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-5.odsek-2", "nazov": "§ 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-5.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-8.odsek-4", "nazov": "§ 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-8.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1994/40", "nazov": "predpis č. 40/1994 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1994/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1994"}, {"iri": "/SK/ZZ/1994/40/#paragraf-106.odsek-1", "nazov": "§ 106 ods. 1 zákona č. 40/1994 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1994/40/#paragraf-106.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1994/paragraf-106"}, {"iri": "/SK/ZZ/1994/40/#paragraf-106.odsek-2", "nazov": "§ 106 ods. 2 zákona č. 40/1994 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1994/40/#paragraf-106.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1994/paragraf-106"}, {"iri": "/SK/ZZ/1994/40/#paragraf-438.odsek-2", "nazov": "§ 438 ods. 2 zákona č. 40/1994 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1994/40/#paragraf-438.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1994/paragraf-438"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-153", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-154", "/SK/ZZ/2004/437#paragraf-5", "/SK/ZZ/2004/437#paragraf-8", "/SK/ZZ/1994/40#paragraf-106", "/SK/ZZ/1994/40#paragraf-438"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f7a9840c-453e-4f01-b252-44ca9897ca04", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6218202237.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6218202237.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6218202237.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/204/2022\n6218202237\n26. 06. 2024\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2024:6218202237.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne C. J., E. T., B. XX, zastúpenej advokátom JUDr.\nJánom Hlaváčom, Rožňava, Ružová 5, proti žalovaným 1/ G. C., E. T., J.. L. XXX/XX, 2/ W.. B. C.,\nE. T., J.. L. XXX/XX, obom zastúpeným advokátom JUDr. Jozefom Veselým, Veľký Krtíš, Mierová 1, o\nnáhradu škody titulom náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, vedenom na Okresnom\nsúde Veľký Krtíš pod sp. zn. 2C/23/2018, o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu\nv Banskej Bystrici z 13. apríla 2022 č. k. 15Co/80/2021- 559, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobkyňa má proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 1. júna\n2021 č. k. 2C/23/2018-474 rozhodol: Žalovaná 1/ je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu škody titulom\nnáhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.625,70 eura spolu so\n4,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.625,70 eura počnúc od 21. júla 2017 až do zaplatenia, a\nto všetko v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok). Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť\nžalobkyni náhradu škody titulom náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo\nvýške 4.625,70 eura spolu s 4,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.625,70 eura počnúc od 21.\njúla 2017 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (II. výrok).\nSúd vo zvyšku žalobu zamieta (III. výrok). Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným\n1/ a 2/ v plnom rozsahu (IV. výrok).\n1.1. Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu (z 25. júla 2018) pôvodne domáhala, aby súd určil,\nže žalovaná 1/ alebo žalovaný 2/ zodpovedá za úraz žalobkyne zo dňa 4. augusta 2018 a aby žalovanej\n1/ alebo žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu škody za bolesť vo výške 4.591,60\neura a úrok z omeškania vo výške 4,00 % ročne zo žalovanej sumy od 21. júla 2017 až do zaplatenia. Na\npojednávaní dňa 4. júna 2019 okresný súd pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení: Súd určuje, že\nžalovaní 1/, 2/ sú zodpovední za úraz žalobkyne zo dňa 4. augusta 2016 (I.). Súd ukladá žalovaným 1/,\n2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne náhradu škody titulom úrazu zo dňa 4. augusta\n2016 titulom náhrady za bolesť vo výške 4.591,60 eura spolu s 4,00 % úrokom z omeškania ročne od\n21. júla. 2017 až do zaplatenia a z dôvodu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške\n4.061,60 eura spolu s 4,00 % úrokom z omeškania ročne od 4. júna 2019 až do zaplatenia (II.). Žalovaní\n1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania (III.).\n1.2. Okresný súd na pojednávaní z 1. júna 2021 uznesením (písomne z 1. júna 2021, č. k.\n2C/23/2018-472) konanie v časti žaloby o určenie, že žalovaní 1/, 2/ sú zodpovední za úraz žalobkyne zo\ndňa 4. augusta 2016, zastavil (na návrh žalobkyne po zrušení skoršieho rozhodnutia súdu prvej inštancie\nodvolacím súdom, so súhlasom žalovaných). Zároveň vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil zmenu žaloby\nv znení: Žalovaná 1/ je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu škody z dôvodu úrazu žalobkyne zo dňa 4.\naugusta 2016 právnym titulom náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo\n\nvýške 4.663,20 eura spolu s 4,00 % úrokom z omeškania ročne od 21. júla 2017 až do zaplatenia (I.).\nŽalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu škody z dôvodu úrazu žalobkyne zo dňa 4. augusta\n2016 právnym titulom náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške\n4.663,20 eura spolu s 4,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.625,70 eura od 21. júla 2017 až do\nzaplatenia (II.). Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní nahradiť žalobkyni trovy konania (III.).\n1.3. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru (s poukazom na predchádzajúce\nodôvodnenie okresného a krajského súdu), že v posudzovanej veci u žalovaných 1/ a 2/ nejde o\nspoločnú (solidárnu) zodpovednosť, ale pomernú (delenú), pričom mal preukázané, že žalovaní sú\nza vzniknutú škodu zodpovední. Zodpovednosť žalovanej 1/ posúdil s poukazom na § 420a OZ\nako všeobecnú zodpovednosť k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ktoré sú vyjadrené v § 421\nOZ a nasl., definujúce zákonné podmienky osobitných foriem právnej zodpovednosti za škodu pri\nprevádzkovej činnosti, ktoré však naplnené neboli. Mal preukázané, že v čase vzniku úrazu u žalobkyne,\nžalovaná 1/ vykonávala podnikateľskú činnosť v predmete poskytovania pohostinských služieb vo\nsvojich prevádzkových priestoroch v rámci letnej terasy a ďalších objektoch prenajatých nebytových\npriestorov označených v predmete Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 20. decembra 2013,\nvrátane budovy súp. č. XXXX (druh stavby: prístrešok - pohostinstvo), ktorá sa nachádza na pozemku\nparc. č. 2925/8. Stavba prístrešok - pohostinstvo, ktorá podľa súdu predstavuje budovu reštaurácie sama\nosebe, bola vecou použitou na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti žalovanej 1/. Mal preukázanú\npríčinnú súvislosť vzniku škody na zdraví (pre úraz zo dňa 4. augusta 2016) z dôvody spomenutej\nprevádzky, keď žalobkyňa po odchode z letnej terasy narazila hlavou do odkvapového žľabu na\nzníženom krove strechy stavby prístrešok - pohostinstvo (výpoveď svedkov R. K. a C. Š., lekárska správa\nzo dňa 4. augusta 2016 VŠNsP Veľký Krtíš, podľa ktorej z dôvodu úderu do hlavy - čela došlo k pádu\nžalobkyne a následnému vzniku vážnych zranení). K úplnému ustáleniu zdravotného stavu po úraze\nžalobkyne došlo 23. mája 2019, podľa lekárskej správy VŠNsP Veľký Krtíš, traumatologická ambulancia\nvystavená C.. O. O., primárom úrazovej chirurgie. Vo vzťahu k zodpovednosti žalovaného 2/ za vzniknutú\nškodu dospel súd k právnemu záveru, že boli preukázané podmienky všeobecnej zodpovednosti za\nškodu v zmysle § 420 OZ, podľa ktorého žalovaný 2/ zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil žalobkyni\nporušením svojej právnej povinnosti. Žalovaný 2/ je vlastníkom pozemku parcely registra CKN parc. č.\n2925/8, 2925/13, zapísané na LV č. XXXX kat. úz. a obec E. T., kde sa nachádza aj stavba prístrešok\n- pohostinstvo a sú umiestnené nebytové priestory tvoriace súčasť prevádzky žalovanej 1/. Právnou\npovinnosťou žalovaného 2/ ako vlastníka označených nehnuteľností podľa § 86 ods. 1 zák. č. 50/1976\nZb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) bolo udržiavať stavbu v dobrom\nstave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických závad, aby nedochádzalo k jej\nznehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu, a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť. Vychádzajúc\nz § 29 ods. 2 vyhl. č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických\npožiadavkách (v ktorom sa precizuje povinnosť vlastníka ohľadne balkónu, lodžie a arkier dodržiavať\nvýšku umiestnenia spodného obrysu nad chodníkom najmenej 3000 mm a nad cestou najmenej 4500\nmm) a obhliadky (z 19. septembra 2019), tiež odborného posúdenia znalcom W.. K. K. z odboru\nstavebníctvo, odvetvie pozemné stavby odhad hodnoty nehnuteľností (z 10. júna 2019) konštatoval, že\ndo priestoru chodníka, ktorý sa nachádza na pozemku parc. č. 2925/13 vyúsťuje predĺžená časť krovu\nstrechy vo výške 160 cm (1600 mm), ktorá preto nespĺňa zákonom stanovené parametre a uvedený\nstav na mieste nebol zvýraznený žiadnym upozornením na možnosť vzniku úrazu. Protiprávnosť\ntohto stavu a porušenie povinnosti vlastníka budovy dosvedčuje aj projektová dokumentácia stavby\nPohostinstvo Malík „JOLLY CLUB“, overená v stavebnom konaní Okresným úradom vo Veľkom Krtíši,\nz ktorej vyplýva, že v mieste úrazu projektovaná výška krovu strechy nebola dodržaná, čo pripustil\naj žalovaný 2/. Vydanie kolaudačného rozhodnutia Mestom Veľký Krtíš č. spisu: SÚS - 00361/2010\nzo dňa 25. marca 2011 v prospech žalovaného 2/ ho právnej zodpovednosti za vznik škody však\nnezbavuje. Žalovaný 2/ si nepočínal spôsobom, aby nedochádzalo ku škodám, čím nedodržal zákonnú\nprevenčnú povinnosť podľa ustanovenia § 415 OZ, ktorej porušenie rovnako spôsobuje protiprávny\nstav zakladajúci zodpovednosť za škodu. Ak chcel žalovaný 2/ chrániť svoje práva, bol povinný\nuskutočniť opatrenia, aby žiadna iná nepovolaná osoba nemala možnosť sa na uvedený pozemok\nvoľným spôsobom dostať (napr. umiestnením oplotenia, bariéry alebo informačné tabule). K splneniu\nostatných predpokladov všeobecnej zodpovednosti súd konštatoval, že na strane žalobkyne z dôvodu\núrazu zo dňa 4. augusta 2016 došlo k vzniku škody na zdraví. Následok mal súd preukázaný dostatočne\nlekárskym posudkom z 23. mája 2019, kde bolo ohodnotené bolestné v rozsahu 260 bodov a sťaženie\nspoločenského uplatnenia v rozsahu 230 bodov, ktoré bolo vyhotovené primárom úrazovej chirurgie\nC.. O. O., Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Veľký Krtíš v súlade s právnou úpravou vyjadrenou v\nzák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pokiaľ\n\nbola žalobkyňa povinná preukázať príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti na strane\nžalovaného 2/ a vzniknutou škodou z dôvodu utrpeného následku teda, že vyvolávajúcim činiteľom\nvzniku škody bol preukázaný protiprávny stav, t. j. konštrukčný nedostatok vyčnievajúcej strechy objektu\nreštaurácie zasahujúci do priestoru chodníka, do ktorého žalobkyňa počas chôdze dňa 4. augusta 2016\nnarazila hlavou a bol bezprostrednou príčinou jej pádu, ktorý vyvolal škodlivý následok na zdraví, podľa\nvýsledkov dokazovania nebola zistená a preukázaná žiadna iná skutková okolnosť, ktorá sa podieľala\nna poškodení zdravia žalobkyne. Náraz hlavou - čelom žalobkyne do nízko osadeného krovu strechy bol\nvýlučným faktorom vzniku úrazového deja, ktorý vyústil do závažného úrazu a zlomeniny krčka stehennej\nkosti s ďalšími zdravotnými komplikáciami. Škoda bola v konaní preukázaná lekárskymi správami a\nposudkami, ako aj príčinná súvislosť, keď príčinou pádu bol náraz žalobkyne hlavou do konštrukcie\nodkvapu, ktorý zasahoval do chodníka, pričom po náraze hlavou žalobkyňa spadla a utrpela zlomeninu.\nSúd náhradu škody kvalifikoval podľa § 444 OZ, vychádzajúc z predložených posudkov (zo dňa 6. júla\n2017 a dňa 23. mája 2019 vyhotovené C.. O. O. - primárom úrazovej chirurgie Všeobecnej nemocnice\ns poliklinikou, n. o.) a zákona č. 437/2004 Z. z., vyhl. č. 273/1994 Z. z. Nárok na náhradu za bolesť\nbol kompenzovaný bolestným podľa položky č. 183C - zlomenina krčka stehnovej kosti komplikovaná\nnekrózou hlavice v rozsahu 260 bodov, hodnota bodu pre výpočet úrazových dávok pre rok 2016 bola\nurčená podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR na 17,66 eura. Žalobkyni preto priznal nárok na\nnáhradu škody z dôvodu náhrady za bolesť vo výške 4.591,60 eura. Nárok na náhradu za sťaženie\nspoločenského uplatnenia bol klasifikovaný rozsahom 230 bodov, pri určení výšky súd vychádzal z\nhodnoty bodu stanovenej pre rok 2019, určenej v opatrení Ministerstva zdravotníctva SR v sume 20,26\neura a žalobkyni priznal nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.659,80\neura. Súd dospel k záveru, že zodpovednosť žalovaných je daná v pomere 50:50 s prihliadnutím na vinu\ntoho - ktorého žalovaného. Zároveň rozhodol o príslušenstve pohľadávky a žalobkyni viazaný návrhom\npriznal príslušenstvo pozostávajúce zo zákonného úroku z omeškania vo výške 4,00 % ročne zo sumy\n4.625,70 eura počnúc od 21. júla 2017 do zaplatenia voči žalovanej 1/ a rovnako priznal žalovanej\nzákonný úrok z omeškania vo výške 4,00 % ročne zo sumy 4.625,70 eura počnúc od 21. júla 2017 až do\nzaplatenia voči žalovanému 2/. Pokiaľ žalobkyňa v zmysle zmenenej žaloby (1. júna 2021) požadovala\nzaplatenie čiastky vo výške 4.663,20 eura spolu s 4,00 % úrokom z omeškania ročne zo žalovanej sumy\npočnúc od 21. júla 2017 voči každému zo žalovaných 1/ a 2/ zvlášť, rozsah nároku vyčíslila nesprávne\npri položke náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, nakoľko vychádzala z mylnej hodnoty bodu\npre rok 2019, v ktorom bol zdravotný stav žalobkyne ustálený. Súd žalobe preto v tejto časti nevyhovel\n(t. j. v sume 37,50 eura spolu s 4,00 % úrokom z omeškania ročne z uvedenej sumy počnúc od 21.\njúla 2017 až do zaplatenia vo vzťahu k žalovanej 1/ a v totožnom rozsahu žalobe nevyhovel vo vzťahu\nku žalovanému 2/), nevyhovel. Nárok na náhradu trov konania priznal žalobkyni v plnom rozsahu, keď\ndospel k záveru, že žalobkyňa bola neúspešná len v nepatrnej časti (0,08%).\n2. Na základe odvolania žalovaných 1/ a 2/ Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“)\nrozsudkom z 13. apríla 2022 č. k. 15Co/80/2021- 559 rozhodol nasledovne: Rozsudok súdu prvej\ninštancie vo výroku I. mení tak že žalovaná 1/ je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu škody titulom\nnáhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.625,70 eura spolu so\n4% úrokom z omeškania zo sumy 2.295,80 eura od 21. júla 2017 do zaplatenia a so 4% úrokom z\nomeškania zo sumy 2.329,90 eura od 4. júna 2019 do zaplatenia (výrok I.). Žalobu o zaplatenie 4%\núroku z omeškania zo sumy 2.329,90 eura od 21. júla 2017 do 4. júna 2017 zamieta (výrok II.). Rozsudok\nsúdu prvej inštancie vo výroku II. mení tak že žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu škody\ntitulom náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.625,70 eura\nspolu so 4% úrokom z omeškania zo sumy 2.295,80 eura od 21. júla 2017 do zaplatenia a so 4% úrokom\nz omeškania zo sumy 2.329,90 eura od 4. júna 2019 do zaplatenia (výrok III.). Žalobu o zaplatenie\n4% úroku z omeškania zo sumy 2.329,90 eura od 21. júla 2017 do 4. júna 2017 zamieta (výrok IV.).\nŽalovaná 1/ a žalovaný 2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 1/3 do troch dní\nod právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške (výrok V.).\n2.1. Odvolací súd po nariadení pojednávania sa stotožnil so skutkovými zisteniami okresného súdu,\nokrem rozhodnutia v časti úroku z omeškania v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu sťaženia\nspoločenského uplatnenia. Taktiež s prihliadnutím na argumenty žalovaných zopakoval dokazovanie\nprepúšťacou správou žalobkyne, lekárskou správou o bolestnom a lekárskym posudkom o sťažení\nspoločenského uplatnenia. Odvolací súd zároveň zdôraznil, že okresný súd dôsledne uplatňoval\nsudcovskú ako aj zákonnú koncentráciu konania (§ 153 a § 154 CSP).\n2.2. Vzhľadom na vykonané dokazovanie prvoinštančným súdom odvolací súd uviedol, že žalobkyňa\nsi svoj nárok neuplatňuje z dôvodu, že spadla v dôsledku poškodeného chodníka, ale odvíja ho od veci,\n\nktorá je používaná pri podnikaní, prevádzkovej činnosti, teda budovy reštaurácie, na čo súd správne\nvo vzťahu k žalovanému 1/ aplikoval ustanovenie § 420a ods. 1 a 2 OZ a vo vzťahu k žalovanému 2/\nako vlastníkovi stavby § 415 a § 420 OZ. Okresný súd mal preukázané výpoveďou svedkov a ohliadkou\nmiesta, že k úrazu došlo a strecha s odkvapovým žľabom zasahuje do priestoru chodníka. Po náraze\nhlavou, čelom do nízko osadeného odkvapového žľabu žalobkyňa spadla a utrpela zlomeninu, čo bolo\npreukázané lekárskymi správami. Odvolací súd poukázal na správny záver súdu, že príčinou pádu a\nvzniku zlomeniny bol náraz do odkvapového žľabu, čím zároveň zotrval na svojom skoršom názore.\nPokiaľ žalovaní súdu vytkli v súvislosti s priebehom úrazového deja nevykonanie ďalších dôkazov,\nžalobkyňa ani žalovaní ďalšie konkrétne dôkazy v tomto smere nenavrhli. To, že strecha nie je v súlade\nso štandardom, žalobkyňa preukázala odborným posúdením priechodnosti chodníka vypracovaným W..\nK. K., ktorý správne súd považoval za dôkaz v súlade s § 187 ods. 1 CSP a jeho závery žalovaní\nnespochybnili žiadnym navrhnutým dôkazom. Pokiaľ žalovaní argumentovali vadou chodníka, túto\nnámietku vzhľadom na vyššie uvedené nepovažoval za dôvodnú. Okresný súd dospel k správnemu\nzáveru, že ide o delenú zodpovednosť, keď zodpovednosť žalovaného 2/ je daná porušením právnej\npovinnosti a súd ju správne vyvodzoval z § 86 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon a § 29 ods.\n2 vyhl. MŽP č. 532/2002 Z.z., ako aj z povinnosti upravenej v § 415 OZ, podľa ktorej každý je povinný\npočínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, pričom správne aplikoval aj ustanovenie § 420\nOZ. Zodpovednosť žalovanej 1/ správne súd vyvodil z § 420a ods. 1 a 2 OZ, podľa ktorého zodpovedá\nza škodu spôsobenú inému prevádzkovou činnosťou a to vecou použitou pri tejto činnosti. Odvolací\nsúd dospel v tejto súvislosti k záveru, že budova reštaurácie, nielen jej vnútorné priestory, je vecou pri\nprevádzke použitou, preto zodpovednosť žalovanej 1/ za vzniknutú škodu je daná. Pod vecou treba\npritom rozumieť akýkoľvek predmet, ktorý je použitý pri prevádzkovaní, pričom poukázal na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Českej republiky pod sp. zn. 25Cdo/2614/2010. K námietke žalovaných, že žalovaná\n1/ mala prenajaté nebytové priestory, nie stavbu uviedol, že formalistickým účelovým výkladom možno\nvyvodiť záver, že tieto priestory môžu byť v budove. Zo zmluvy tiež vyplýva, že došlo k prenajatiu aj\nprístrešku pohostinstva a letnej terasy, zákon o nájme nepoužíva pritom nájom stavby. Zákon č. 116/1990\nZb. a zákon č. 182/1993 Z.z. napĺňajú reálnym obsahom novú právnu úpravu, podľa ktorej predmetom\nobčianskoprávnych vzťahov môžu byť aj byty a nebytové priestory a v dôsledku pozitívnej úpravy sa stali\nvecami v právnom zmysle. Prevádzkovú činnosť nemožno obmedziť len na vnútro nebytového priestoru,\nale aj vzhľadom na obsah zmluvy sem patria nielen nebytové priestory v doslovnom zmysle (vnútro\nstavby ohraničenej vnútornou stenou), ale aj prístrešok pohostinstva a letná terasa. Za vec, ktorá slúži\nprevádzkovej činnosti treba považovať aj stavbu, v ktorej sa nebytový priestor nachádza, pretože bez\nstavby by bytový priestor ani nemohol existovať, nebol by nijako a ničím ohraničený (strecha, steny).\n2.3. S poukazom na odvolaciu námietku pri argumentácii žalovaných o pochybnosti rozhodovania\nzákonným sudcom v konaní ,uviedol: „ 63. Žalovaní v odvolaní vzniesli pochybnosť o zákonnom sudcovi.\nOdvolací súd dospel k záveru, že námietka nie je dôvodná. Vec napadla na súd 25.7. 2018 podľa\nRozvrhu práce do senátu 2C - JUDr. Petrusová, vo veci konala najskôr administratíva v prípravnej\nfáze. JUDr. Petrusová predložila vec predsedovi súdu z dôvodu zaujatosti. Tento ju uznesením zo dňa\n3. decembra 2018, č. k.: 2C/23/2018-65 vylúčil z prejednávania rozhodovania veci. 64. Následne vec\nbola pridelená dňa 21. 12. 2018 JUDr. Kamenskej v zmysle pravidla číslo 13 Rozvrhu práce na rok 2018\nnáhodným výberom. 65.Dňa 4. 4. 2019 bola vec pridelená JUDr. Murgašovi z dôvodu prerozdelenia\npodľa opatrenia číslo 4 dodatku číslo 3 Rozvrhu práce pre rok 2019. V zmysle opatrenia číslo 4 je\naplikovaný § 51 ods. 4 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. s tým, že zákonný sudca k 31. 3. 2019 je JUDr.\nKamenská, pričom po ukončení jej PN sa jej vec vráti. 66. Krajský súd rozhodnutie okresného súdu, kde\nrozhodoval JUDr. Murgaš, zrušil 29. 10. 2020. Podľa potvrdenia č. l. 388 je konštatované, že spis bol dňa\n30. 12. 2019 pridelený JUDr. Kamenskej, na základe Opatrenia č. 4 z Dodatku č. 3 Rozvrhu práce 2019\nvec bola vrátená JUDr. Kamenskej (kde zrejme bolo porušené pravidlo 3, keď po zrušení veci mal byť\nzákonný sudca JUDr. Murgaš. Napriek tomu vec predložil JUDr. Kamenskej. 67. Dňa 11. 3. 2021 JUDr.\nKamenská predložila vec predsedovi z dôvodu svojej zaujatosti. Uznesením zo dňa 11. 3. 2021, č.\nk.: 2C/23/2018-442 predseda súdu ju vylúčil z prejednávania rozhodovania veci. 68.Následne v zmysle\npotvrdenia bol dňa 12. 3. 2021 spis pridelený sudcovi JUDr. Murgašovi náhodným výberom z dôvodu\nvylúčenia sudkyne. Odvolací súd dodáva, že JUDr. Murgašovi mala byť pridelená výnimkou z dôvodu,\nže vo veci samej už rozhodol a vec mu bola odvolacím súdom vrátená na ďalšie konanie a rozhodovanie.\nPodstatné je, že zákonným sudcom bol JUDr. Murgaš, ktorý aj v odvolaním napadnute veci rozhodol.“\n2.4. Pokiaľ žalovaní namietali, že súd prvej inštancie neprihliadol na námietku zaujatosti voči sudcovi\nvznesenú žalobkyňou počas konania, túto námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko\nžalobkyňa opakovane v priebehu konania potvrdila, že takúto námietku nevznáša.\n\n2.5. Vo vzťahu k uznaniu nároku žalovanými odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie nevychádzal\nzo záveru, že by bolo preukázané, že žalovaní uznali nárok žalobkyne, čo do dôvodu aj výšky.\n2.6. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku v súvislosti s úrazovým dejom a viditeľnosťou\nzranenia na hlave žalobkyne, keď bolo preukázané, že žalobkyňa narazila do odkvapu hlavou a\nohliadkou bolo preukázané, že nešlo o nemožný, naopak možný dej, keď výška žalobkyne, poloha hlavy\nvo vzťahu k výške odkvapu možnosť daného deja nevyvracia. Odvolací súd zopakoval dokazovanie\nprepúšťacou správou Všeobecnej nemocnice s poliklinikou, n. o., Veľký Krtíš, z hospitalizácie od 4.\naugusta 2016 13.20 hod. do 11. augusta 2016 6.55 hod., z ktorej mal preukázané podľa záznamu SPG\n(status praesens generalis - celkový aktuálny/prítomný stav), že hlava je bolestivá v oblasti čela, odrenina\nfrontálne vpravo. Z tohto dôkazu mal preto preukázané pravdivé tvrdenie žalobkyne, že narazila hlavou\ndo odkvapového žľabu (preukázaný úraz ďalšími dôkazmi) a nie je pravda, že žalobkyňa nemala na\nhlave, či čele žiadne známky po narazení do odkvapového žľabu, resp. nevykazovala takémuto nárazu\nžiadne zranenie.\n2.7. Súd nezistil dôvod na primerané zníženie náhrady škody podľa § 450 OZ, nakoľko nebolo prechodu\ndaným miestom zabránené, zvlášť v prípade, že stavba nebola postavená v súlade s projektovou\ndokumentáciou a nespĺňala tak hygienické štandardy. Pri svojom závere vychádzal zo skutočností, že\nžalobkyňa je dôchodkyňa, žalovaná 1/ fyzická osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť a žalovaný 2/\nvlastník predmetných nehnuteľností; a prihliadol na špecifické okolnosti spočívajúce v realizácii stavby\na hrozby úrazu, resp. argumentácie žalovaných, že sa tak doteraz nestalo.\n2.8. Námietke premlčania ohľadne nároku na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia\nodvolací súd nevyhovel a poukázal na to, že napriek dĺžke konania bola vznesená až v odvolacom\nkonaní. Konštatoval, že „poškodený sa o škode na zdraví spočívajúcej v sťažení spoločenského\nuplatnenia dozvie v momente, keď je jeho zdravotný stav po skončení liečby natoľko ustálený, že je\nzistiteľné, či a v akom rozsahu došlo k sťaženiu jeho spoločenského uplatnenia v živote a v spoločnosti,\na keď je objektívne možné vykonať hodnotenie, pričom tento moment je treba považovať za začiatok\nplynutia premlčacej doby pre uplatnenie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia.“\nPri svojom závere vychádzal z § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., podľa ktorého sa o.i. lekársky posudok\nvydáva, len, čo je zdravotný stav poškodeného možné považovať za ustálený a z R 68/2003, podľa\nktorého za deň zistenia bolesti sa považuje okamih ustálenia zdravotného stavu. Nakoľko k ustáleniu\nzdravotného stavu žalobkyne došlo lekárskym posudkom z 23. mája 2019 vyhotoveným C.. O. O. a\nnárok si žalobkyňa uplatnila v rámci dvojročnej premlčacej lehoty (§ 106 ods. 1 a 2 OZ) žalobou z 4.\njúna 2019, nepovažoval takúto námietku za dôvodnú.\n2.9. K námietke týkajúcej sa výroku rozhodnutia vo vzťahu k uplatneným nárokom odvolací súd\nuviedol, že okresný súd nepochybil, ak oba nároky vyjadril vo výroku súčtom (jednou sumou), pričom\nv odôvodnení uviedol sumu každého zvlášť. Správne aplikoval § 438 ods. 2 OZ, podľa ktorého v\nodôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa\nsvojej účasti na spôsobení škody; svoj právny záver aj dostatočne odôvodnil. V prípade, že ide o\nobjektívnu zodpovednosť, rozdelí sa zodpovednosť podľa miery účasti na spôsobení škody. Žalovaná 1/\nhoci nie je vlastníčkou, mohla pri svojej prevádzkovej činnosti zabrániť, aby vec použitá na prevádzku\nneohrozila hostí, žalovaný 2/ ako vlastník nehnuteľností nevykonal nič na predídenie možnej škody,\npreto odvolací súd považoval ich spoluúčasť za rovnakú. Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky\nnáhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal z ustanovenia § 5 ods. ods. 1 a 2 zák. č.\n437/2004 Z.z. a priznal „Bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia (4.591,60 EUR + 4659,80 EUR)\nspolu je 9.251,40 EUR : 2 = 4625,70 EUR pre každého zo žalovaných v zmysle pomeru zodpovednosti\n50:50. Bolestné podľa daného pomeru 1-ica pre každého zo žalovaných predstavuje 2295,80 EUR.\nSťaženie spoločenského uplatnenia sumu 2329,90 EUR, ktoré sumy sú relevantné pre priznanie úroku\nz omeškania, nakoľko súd prvej inštancie priznal úrok zo súčtu plnení, čo nebolo správne.“\n2.10. Pokiaľ žalovaní namietali lekárske posudky a v tomto smere žiaden dôkaz vykonať nenavrhli,\nich námietky neboli spôsobilé vyvrátiť ich dôkaznú silu. Z dokazovania je pritom zrejmé, že lekársky\nposudok vyhotovil lekár C.. O. O., primár zariadenia ústavnej starostlivosti, ako vyžaduje § 7 ods. 1 zák.\nč. 437/2004 Z.z. Odvolací súd ho po formálnej stránke nepovažoval za perfektný, avšak použiteľný v\ndanom konaní, nakoľko obsahoval všetky relevantné údaje, bol vydaný na predpísanom tlačive a spĺňal\nzákonom predpísané náležitosti.\n2.11. Pokiaľ si žalobkyňa uplatnila úrok z omeškania, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie\nuvedenej požiadavke pri viazanosti žalobným návrhom vo vzťahu k bolestnému vyhovel a žalobkyni\npriznal úrok z omeškania vo výške 4,00 % ročne zo sumy 2,295,80 eura počnúc od 21. júla 2017 do\nzaplatenia voči žalovanej 1/ a rovnako priznal žalobkyni zákonný úrok z omeškania vo výške 4,00 %\nročne zo sumy 2,295,80 eura počnúc od 21. júla 2017 až do zaplatenia voči žalovanému 2/. Vo vzťahu k\n\nnároku za sťaženie spoločenského uplatnenia vyhovel žalobe čiastočne vzhľadom na dôvodné námietky\nžalovaných, nakoľko si žalobkyňa uplatnila úrok až 4. júna 2019, preto nemožno priznať úrok skôr, teda\nuž od 21. júla 2017. Preto priznal úrok z omeškania vo výške 4,00 % ročne zo sumy 2.329,80 eura\npočnúc od 4. júna 2019 do zaplatenia voči žalovanej 1/ a rovnako priznal žalobkyni zákonný úrok z\nomeškania vo výške 4,00 % ročne zo sumy 2.329,80 eura počnúc od 4. júna 2019 až do zaplatenia voči\nžalovanému 2/. a žalobu v časti o zaplatenie 4% úroku z omeškania zo sumy 2.329,90 eura od 21. júla\n2017 do 4. júna 2017 voči obom žalovaným ako nedôvodnú zamietol.\n2.12. O trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 CSP, § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP, keď\nv konaní žalobkyňa žalovala tri nároky, pričom o jednom súd rozhodol tak, že konanie v tejto časti po\nspäťvzatí zastavil (keď strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania\nprotistrane). Vo zvyšných dvoch nárokoch mala strana konania úspech, resp. jej neúspech bol nepatrný.\nSúd preto v súlade s § 255 ods. 2 CSP náhradu trov pomerne rozdelil. Žalobkyňa mala úspech v 2/3inách, žalovaní v 1/3-ine, pomer úspechu tak predstavuje 1/3-inu v prospech žalobkyne, a v tomto\nrozsahu zaviazal žalovanú 1/ a žalovaného 2/ nahradiť žalobkyni náhradu trov konania.\n3. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 18. mája 2022 č. k. 15Co/80/2021 - 590 o.i. rozhodol:\nIII. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 13. apríla 2022, sp. zn. 15Co/80/2021 opravuje\nv II. a IV. výroku tak, že namiesto dátumu „do 4. júna 2017“ má byť správne dátum „do 4. júna 2019“. IV.\nRozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 13. apríla 2022, sp. zn. 15Co/80/2021 v bode 103\nodôvodnenia opravuje tak, že dátum „do 4. júna 2017“ má správne byť „do 4. júna 2019“.\n4. Proti tomuto rozsudku podali v celom rozsahu dovolanie žalovaní 1/ a 2/ z dôvodov, že nesprávnym\nprocesným postupom odvolacieho súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm.\nf) CSP) a rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri riešení ktorej sa\nodvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP). V\nsúvislosti s namietanou vadou § 420 písm. f) namietali nepresvedčivosť v odôvodnení odvolacieho súdu\nv súvislosti s úrazovým dejom a viditeľnými zraneniami na hlave žalobkyne, keď v tomto smere nevykonal\nžiadne znalecké dokazovanie a žalobkyňa podľa ich názoru v tomto smere dôkazné bremeno neuniesla.\nNesúhlasili s právnym záverom odvolacieho súdu vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania.\nNamietajú aj nedostatočné odôvodnenie odvolacieho súdu týkajúceho sa uplatnených nárokov, keď\nkonštatoval, že okresný súd nepochybil. Odvolací súd nelogicky odôvodnil svoje rozhodnutie, keď\nkonštatoval, že žalovaná 1/ má byť zodpovedná za úraz, ktorý sa stal na chodníku, pričom ona je\nlen nájomníčkou nebytových priestorov vo vnútri stavby. Nelogicky odôvodnil svoje rozhodnutie aj vo\nvzťahu k rovnakej spoluúčasti žalovanej 1/ ako nájomcu a žalovaného 2/ ako vlastníka nehnuteľnosti.\nNesúhlasili s odôvodnením odvolacieho súdu vo vzťahu k akceptácii lekárskych posudkov, z ktorých\nzáverov súd vychádzal a pritom ich považoval za nie perfektné, ako aj z názoru súdu, že v tomto smere\nmali žalovaní navrhnúť vykonať dokazovanie. Poukázali na nezrozumiteľnosť výroku v časti náhrady\ntrov konania, z ktorého vyplýva, že žalovaní sú povinní nahradiť žalobkyni náhradu trov konania v\nrozsahu 1/3- ina, pričom v odôvodnení súd uvádza, že žalobkyňa mala úspech v 2/3-inách. Odvolací súd\nnapriek predchádzajúcemu rozhodnutiu sa podľa názoru dovolateľov nezaoberal odvolacími námietkami\ntýkajúcich sa:\n- zákonného sudcu,\n- ako je formulovaný petit žaloby, kde bola uvedená suma 4.663,20 eura a úrok z omeškania od 21. júla\n2017, pričom takýto petit je nejasný, keď žalobkyňa sa mala domáhať od každého zo žalovaných zvlášť\nbolestného a zvlášť sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom je zrejmé, že sťaženie spoločenského\nuplatnenia si uplatnila žalobkyňa až na pojednávaní dňa 4. júna 2019, kde žiadala aj úrok z omeškania\nod tohto dňa, avšak súd priznal žalobkyni úrok z omeškania od 21.júla 2017 aj z titulu sťaženia\nspoločenského uplatnenia, hoci pôvodne si táto úrok uplatnila len od 4. júna 2019,\n- nerozhodnutia súdu o námietke zaujatosti voči zákonnému sudcovi vznesenou žalobkyňou\n- nesprávneho rozhodnutia o trovách prvostupňového konania. Nezaoberal sa ani odvolacou námietkou,\nže predchádzajúce odvolanie podané žalobkyňou (voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým žalobu\nzamietol), bolo podané po uplynutí 15-dňovej lehoty na podanie odvolania. V ďalšom namietali, že\nodvolací súd neprihliadol v odôvodnení na nasledovné námietky: premlčania; nesprávneho posudku\no bolestnom; zmätočného postupu právneho zástupcu žalobkyne pri zmene žaloby, pričom v tomto\nsmere poukazuje na rozpor medzi prednesom právneho zástupcu a zápisnicou ohľadne toho, že\nprávny zástupca žalobkyne žiadal zaplatiť len sumu 4.625,70 eura, pričom toto konštatoval samotný\nprávny zástupca žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu, čo preukazuje, že okresný súd nepostupoval\nani matematicky správne a odvolací súd na uvedenú námietku nereagoval; nerozhodnutia o námietke\n\nzaujatosti vznesenej žalobkyňou voči zákonnému sudcovi; že súd nerozlišoval pri rozhodovaní medzi\nnájmom nehnuteľnosti a nájmom nebytových priestorov.\nK odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu malo dôjsť podľa žalovaných pri\nrozhodovaní odvolacieho súdu v tom, že pri žalobe o náhrade škody spôsobenej pri prevádzke\nzariadenia, dôkazné bremeno nemôže byť zo žalobcu prenášané na žalovaných.\n5. Žalobkyňa podala k dovolaniu žalovaných písomné vyjadrenie. Poukázala na to, že nie je dôvodné.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala\nvčas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená\nadvokátom (advokátskou kanceláriou) v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia\ndovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že\ndovolanie je potrebné odmietnuť.\n7. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to\nzákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v\nustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n8. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n9. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n10. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým\nspôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).\nV dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ\nvymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n12. Dovolatelia v súvislosti s vadou podľa § 420 písm. f) CSP namietali nedostatočné odôvodnenie\nodvolacieho súdu, keď sa vôbec alebo nedostatočne vysporiadal s odvolacími argumentami a prenášal\ndôkazné bremeno na žalovaných.\n13. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa\núčastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za\núčelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.\n14.\nZ práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam\npre rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na\nspravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou\n\nnapadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či sp. zn.\n4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018, 5Cdo/57/2019) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací\nsúd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím\nbola strane odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na\nprávny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi\nv dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov a pod.).\n15. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo\nargument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o\nodvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom\nkonaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať\npodrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07). O arbitrárnosti (svojvôli) pri\nvýklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak\nby sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 383/06). K zjavnej neodôvodnenosti (arbitrárnosti) rozhodnutí\nvšeobecných súdov sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, keď uviedol, že je najčastejšie\ndaná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s\npravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou\nproti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať\nmieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl.\n127 ods. 1 Ústavy. (II. ÚS 302/2019-44 z 20. februára 2020, ods. 17).\n15.1. Dovolací súd zo spisu nezistil opodstatnenosť tvrdenia dovolateľov, že rozhodnutie odvolacieho\nsúdu nie je dostatočne odôvodnené, resp., že sa nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi\nskutočnosťami uvádzanými v námietkach, ktoré tvoria základ pre toto rozhodnutie. Naopak, odvolací súd\nsa rozsiahlo vyjadril ku každej odvolacej námietke, dokonca aj k takej, ktorá pre rozhodnutie súdu nemala\nopodstatnenie. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie (okrem rozhodnutia v časti\núroku z omeškania v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia)\na zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu.\n15.2. Pokiaľ dovolatelia namietajú, že sa odvolací súd vôbec nezaoberal odvolacími námietkami, táto\nskutočnosť z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva. K námietke ohľadom zákonného sudcu\nsa odvolací súd rozsiahlo vyjadruje v bodoch 63. až 68. Ohľadne rozporu medzi žalobným petitom a\nvýrokom rozhodnutia okresný súd v bode 60. svojho rozhodnutia uvádza: „Spolu nárok na náhradu\nškody zdraví žalobkyne pozostával zo súčtu náhrady za bolesť vo výške 4.591,60 EUR a náhrady za\nsťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.659,80 EUR, t. j. v súhrne v peňažnom vyjadrení bol\nv sume 9.251,40 EUR. Pokiaľ sa žalobkyňa dožadovala náhrady škody vo výške ako bolo uvedené\nv predmetnej žalobe, súd vzhľadom na zhodný podiel zodpovednosti na strane oboch žalovaných k\ncelkovému rozsahu škody uložil žalovanej 1/ povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu škody vo výške\n4.625,70 EUR spolu s príslušenstvom. Rovnako žalovanému 2/ súd uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni\nnáhradu škody titulom nároku za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške\n4.625,70 EUR spolu s príslušenstvom.“ V dovolaní zároveň žalovaní poukazujú aj na nedostatok v\nodôvodnení odvolacieho súdu, kde odvolací súd ohľadne výroku rozhodnutia vo vzťahu k uplatneným\nnárokom podľa nich len uvádza, že okresný súd nepochybil. Odvolací súd však v bode 85. skonštatoval\nnasledovné: „okresný súd nepochybil, ak oba nároky vyjadril vo výroku súčtom, teda jednou sumou,\npričom v odôvodnení dostatočne odôvodnil výpočet a uviedol sumu každého nároku zvlášť. Odvolací\nsúd ale v tomto zmysle akceptuje odvolanie žalovaných vo vzťahu k úroku z omeškania, pokiaľ ide\no nárok vyplývajúci zo sťaženia spoločenského uplatnenia, nakoľko súd prvej inštancie priznal úrok z\nomeškania pred obdobím, ako bola podaná žaloba.“ V bodoch 86. až 96. sa odvolací súd vyjadruje\nk tomu, prečo spoluúčasť žalovaných na vzniknutej škode považuje za rovnakú a ako dospel k výške\nbolestného a sťaženiu spoločenského uplatnenia (4.591,60 eura + 4.659,80 eura) spolu je 9.251,40\neura : 2 = 4.625,70 eura pre každého zo žalovaných v zmysle pomeru zodpovednosti 50:50, pričom\nbolestné podľa daného predstavuje 2.295,80 eura u každého so žalovaných a sťaženie spoločenského\nuplatnenia 2.329,90 eura u každého so žalovaných, ktoré sumy sú relevantné pre priznanie úroku\nz omeškania, pričom súd prvej inštancie priznal úrok zo súčtu plnení, čo nebolo správne. V bode\n102. a 103. rozhodnutia je uvedené: „Vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia vyhovel žalobe\nčiastočne, argument žalovaných je dôvodný, súd naň prihliadol, úrok z omeškania vo vzťahu k sťaženiu\nspoločenského uplatnenia žalobkyňa uplatnila až 4. 6. 2019, preto nemožno priznať úrok skôr, teda\n\nuž od 21. 7. 2017. Preto súd priznal úrok z omeškania vo výške 4,00 % ročne zo sumy 2.329,80\nEUR počnúc od 4. 6. 2019 do zaplatenia voči žalovanej 1/ a rovnako priznal žalobkyni zákonný úrok\nz omeškania vo výške 4,00 % ročne zo sumy 2.329,80 EUR počnúc od 4. 6. 2019 až do zaplatenia\nvoči žalovanému 2/. Žalobu o zaplatenie 4% úroku z omeškania zo sumy 2.329,90 EUR od 21. 7. 2017\ndo 4. 6. 2017 voči obom žalovaným ako nedôvodnú zamietol.“ Vzhľadom na rozsiahle vyčerpávajúce\na konštruktívne odôvodnenie odvolacieho súdu je vyššie uvedená námietka nedôvodná. K námietke\nohľadne nerozhodnutia o námietke zaujatosti sa odvolací súd vyjadril v bode 69. rozhodnutia. Pokiaľ\nžalovaní namietali nesprávnosť rozhodnutia v trovách prvostupňového konania ohľadne zavinenia\nspäťvzatia v časti žaloby žalobkyňou, o trovách konania (ako súvislom napadnutom výroku) rozhodol\nodvolací súd v bode 107. kde uviedol, že žalobkyňa mala pre späťvzatie žaloby v časti, kde si uplatňovala\ntri nároky, neúspech len v nepatrnej časti (v jednom nároku z troch), v spore bola preto úspešná\na náhradu trov konania odvolací súd podľa § 255 ods. 2 CSP pomerne rozdelil tak, že žalovaných\nzaviazal na náhradu trov konania žalobkyne v rozsahu 1/3-iny. Pokiaľ v tejto súvislosti namietajú aj\nnezrozumiteľnosť výroku vzhľadom na odôvodnenie, keď súd uvádza, že žalobkyňa mala úspech v 2/3nách, pričom žalovaných zaviazal na náhradu len 1/3-iny trov konania, táto námietka je vzhľadom na\nuvedené (započítanie úspechu žalovaných vo veľkosti 1/3-iny, do úspechu žalobkyne vo veľkosti 2/3 -ín)\nbezvýznamná a nemá vplyv na konečné (správne) rozhodnutie vo vzťahu k meritu veci. Pokiaľ žalovaní\nnamietali, že odvolací súd sa nezaoberal námietkou, že predchádzajúce odvolanie bolo podané po\nuplynutí zákonnej lehoty, takáto námietka nebola pre súčasné rozhodnutie odvolacieho súdu významná\na nemal dôvod sa k nej vyjadrovať.\n15.3. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu tak spĺňa náležitosti riadneho\nodôvodnenia v zmysle § 393 ods. 2 CSP. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a\npred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným\nrozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na\ndôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné\nskutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak\nzahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd zhodnotil\nskutkový stav, ktorý vyplynul z dokazovania, a pri svojom právnom závere, podrobne a presvedčivo\nodôvodnil, z čoho vychádzal. Zároveň sa vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami. Prijaté právne\nzávery súdu prvej inštancie sú pritom odôvodnené spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 CSP.\n16. V ďalšom žalovaní namietali nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu ohľadne\núrazového deja žalobkyne, keď z obsahu tejto námietky de facto vyplýva, že namietajú vyslovenie\nprávneho záveru bez dostatočne vykonaného dokazovania. Pokiaľ namietali to, že súdy neprihliadli\npri svojom právnom závere na námietky žalovaných, keď podľa ich názoru nedostatočne odôvodnili\nsvoje rozhodnutie vo vzťahu k namietanému premlčaniu, nesprávnemu vyčísleniu nárokov, zmätočnosti\nohľadne výroku rozhodnutia týkajúceho sa žalobných nárokov a odôvodnenia, nerozhodovania o\nnámietke zaujatosti, nerozlišovania medzi nájmom nehnuteľnosti a nájmom nebytových priestorov,\nnelogické odôvodnenie týkajúce sa spoluzodpovednosti žalovanej 1/ za úraz, keď mala prenajaté len\nvnútorné nebytové priestory od žalovaného 2/ na prevádzku svojej podnikateľskej činnosti, pričom úraz\nsa mal stať na chodníku, prečo súd akceptoval lekárske posudky, ktoré považoval za nie úplne perfektné\na z ktorých záverov vychádzal, z uvedeného obsahu námietok vyplýva, že žalovaní tým nesúhlasia s\nprávnym posúdením odvolacieho súdu a hodnotením dôkazov.\n16.1. Dovolací súd v súvislosti s námietkou, že odvolací súd vyslovil právny záver, že žalovaní neuniesli\ndôkazné bremeno, keď k svojim tvrdeniam nenavrhli dôkazy ohľadne vzniku škody žalobkyne a jej výšky,\ndáva do pozornosti, že odvolací súd správne vo svojom odôvodnení rozhodnutia (bod 49.) zdôraznil, že\nokresný súd dôsledne uplatňoval sudcovskú a zákonnú koncentráciu konania v zmysle § 153 a § 154\nCSP. Preto pokiaľ žalovaní v tomto smere nenavrhli vykonať ďalšie dôkazy, súd správne rozhodoval na\npodklade len tých, čo boli navrhnuté.\n16.2. V súvislosti s predmetnými námietkami dovolateľov, považuje dovolací súd za nevyhnutné\nakcentovať na zásadu voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcu z ústavného princípu nezávislosti\nsúdov (čl. 46 Ústavy SR), v zmysle ktorej záver vyvodený sudcom v prebiehajúcom konaní o\nvykonaných dôkazov z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného\npresvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Tento jeho postup však musí byť v istom zmysle\nobjektivizovaný konceptom takého hodnotenia dôkazov, ktoré obstojí z hľadiska jeho prípadného rozporu\nso zákazom arbitrárnej jurisdikčnej ľubovôle. Inak povedané, „voľnosť“ hodnotenia dôkazov neznamená,\nže súd nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia, naopak, konečné\nmeritórne rozhodnutie malo vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania.\n\nKoncept voľného hodnotenia dôkazov je derivátom tzv. akuzačného typu procesu, v ktorom zákon\npojmovo nemôže predpisovať zákonnú silu jednotlivým dôkazom. Naopak, v inkvizičnom procese\ndominuje tzv. legálna dôkazná teória, ktorá pojmovo vyžaduje zákonnú silu, „váhu“ jednotlivých dôkazov\n- tento typ procesu sa však vo všeobecnosti považuje za dejinne prekonaný, aj keď jeho jednotlivé\nprvky prerástli medzičasom do konceptuálnej sústavy iných ako sporových konaní (mimosporov)\npredovšetkým cez prizmu tzv. vyšetrovacieho princípu a princípu oficiality. Právna úprava nestanovuje,\nako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska pravdivosti; uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej\núvahy, ktorá v civilnom procese predstavuje veľmi zložitý myšlienkový proces sudcu. Takúto úvahu súdu\nnemožno zamieňať s úvahou, ktorú právna úpravu nepripúšťa síce výslovne, no je implicitne obsiahnutá\nv pojmovej sústave silného sudcu a voľného hodnotenia dôkazov - ide o úvahu z hľadiska ustálenia,\nresp. určenia výšky nárokov vtedy, ak túto výšku možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo\nju nemožno zistiť vôbec. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu rovnako neznamená ľubovôľu súdu pri\nhodnotení dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí\nvychádzať zo zisteného skutkového stavu veci, nesmie byť v rozpore s prírodnými zákonmi, musí\nbyť preskúmateľná v inštančnom postupe a podobne. Výsledky hodnotenia dôkazov sú aj súčasťou\nodôvodnenia rozsudku, nakoľko z ustanovenia § 220 ods. 2 vyplýva súdu povinnosť v odôvodnení\nrozsudku (okrem iného) stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a\nktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal\nďalšie navrhnuté dôkazy a podobne. Súd nie je viazaný len skutkovým stavom, ako ho predniesli\n(substancovali) sporové strany, ale má i vlastné procesné oprávnenia ingerovať do sporu. Strany tak\nnie sú „vlastníkmi“ skutkových tvrdení, ako v liberálnom koncepte civilného procesu, ale súdom zistený\nskutkový stav má v čo najvyššej možnej miere korešpondovať s reálnym hmotnoprávnym pomerom\nsporových strán. Teória hovorí v tejto súvislosti o tzv. modifikovanom prejednacom princípe, kde je\nprocesná aktivita vo vzťahu k ustáleniu skutkového základu sporu prioritne zverená sporovým stranám,\nno s „materiálnymi“ korekciami zo strany súdu.\n16.3. V súhrne uvedené civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou\nje úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou\npovinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z\nprejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana\nje povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a\nktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky\nstavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda\nprocesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy\nprávnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.\nI. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020).\n16.4. Dovolací súd má z obsahu spisu preukázané dostatočne odôvodnené rozhodnutie odvolacieho\nsúdu, ktorý v tomto smere vykonal aj ďalšie dokazovanie a dal odpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov\nrozhodnutia súdu prvej inštancie (viď body 50., 51., 52., 72., 73., 98., 99., 100. odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku odvolacieho súdu).\n17. Dovolací súd dáva do pozornosti, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420\nCSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil chyby vymenovanej v\ntomto ustanovení, ale rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej\nvade skutočne došlo.\n18. Dovolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo\nprípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry\nústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,\nnemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu\n(napr. I. ÚS 188/06).\n19. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP teda nemožno považovať jednak\nto, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa a tiež skutočnosť, že\ndovolateľ so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu\nnesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to,\naby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jej\n\npožiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi (I. ÚS 50/04), ani právo, aby sa všeobecný súd stotožnil\ns jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).\n20. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dospel k záveru, odvolací súd v spojení so súdom prvej\ninštancie sa dostatočným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadali so všetkými podstatnými odvolacími\nnámietkami žalovaných a za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to,\nže odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa predstáv dovolateľov, ale len to, že ho neodôvodnil\nobjektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je tento prípad. Preto neopodstatnene namietajú, že im\nodvolací súd svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať im patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP).\n21. V prejednávanej veci dovolatelia prípustnosť svojho dovolania vyvodili aj z ustanovenia § 421 ods.\n1 písm. a) CSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu. K tomu dovolací súd uvádza nasledovné:\n21.1. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a) CSP, je charakteristický odklon\njej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda\no situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej\notázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu“. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP, by mal dovolateľ: a/\nkonkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť\n(a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa\nriešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nc/ uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená (k tomu pozri napr. rozhodnutie najvyššieho súdu\nsp. zn. 3Cdo/6/2017).\n21.2. V dovolaní, prípustnosť ktorého je vyvodzovaná z § 421 ods. 1 písm. a) CSP, musí\ndovolateľ špecifikovať ním tvrdený odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu\nbližšou konkretizáciou rozhodnutia (rozhodnutí) dovolacieho súdu, ktoré napĺňa pojem ustálená\nprax dovolacieho súdu (R 83/2018). Ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu je vyjadrená\npredovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované\nv Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však\nmožno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho\nsúdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr\nvydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí\nnespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali. V zmysle judikátu R 71/2018\ndo ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 CSP treba zahrnúť aj\nnaďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia\na stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi\nČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho\nsúdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v\nZborníkoch najvyšších súdov č. I, II a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986.\n21.3. Bez konkretizovania podstaty odklonu odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu nemôže najvyšší súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a\nhmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd a v súvislosti s tým\nnahrádzať aktivitu dovolateľa, resp. advokáta, ktorý spísal dovolanie a zastupuje dovolateľa. V\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu je tiež ustálený názor, v zmysle ktorého sama polemika dovolateľa\ns právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len\nkritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajú\nkritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n22. Zhrnúc vyššie uvedené, z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP je\nrelevantná len taká otázka, ktorá kumulatívne vykazuje všetky nižšie uvedené znaky: a/musí ísť o otázku\nriešenú odvolacím súdom, ktorá je buď hmotnoprávneho alebo procesnoprávneho charakteru, b/ spôsob\njej vyriešenia odvolacím súdom zakladá \"odklon\" od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nc/ odvolací súd na jej riešení založil svoje rozhodnutie, d/ uvedená otázka musí byť procesnou stranou\nnastolená v dovolaní, e/ vždy musí ísť o otázku právnu, nie skutkovú; ak niektorý z týchto znakov chýba,\ndovolanie nie je podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP prípustné (k tomu pozri R 1/2018). Žalovaní v dovolaní\n\nnamietali, že odvolací súd nesprávne posúdil právnu otázku, že pri žalobe o náhrade škody spôsobenej\npri prevádzke zariadenia, dôkazné bremeno nemôže byť zo žalobcu prenášané na žalovaných.\n23. Takto vymedzená otázka má charakter otázky nie právnej, ale skutkovej, pretože je naviazaná\nna proces dokazovania a preukazovania skutkového stavu. Dovolací súd už vo svojich skorších\nrozhodnutiach (napr. sp. zn. 8Cdo/115/2017, 8Cdo/140/2018, 4Cdo/38/2019) vysvetlil, že o otázku\nrelevantnú z hľadiska ustanovení § 421 ods. 1 OSP sa nejedná pri riešení otázky, či strana sporu\nuniesla dôkazné bremeno, teda bremeno procesnej zodpovednosti za to, že v civilnom spore bude môcť\nsúd pre dostatok potrebných skutkových poznatkov rozhodnúť v prospech strany. Významným znakom\notázky relevantnej v zmysle § 421 ods. 1 CSP je to, že ide o právnu otázku. Je to dané zámerom,\naby sa vyriešením takejto otázky prispelo k vytvoreniu ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\nPosúdenie otázky, či strana sporu uniesla dôkazné bremeno, ktoré ju v tom - ktorom spore zaťažovalo,\nspočíva v každom jednotlivom prípade (v každom jednotlivom civilnom sporovom konaní) na posúdení\nvysoko individuálnych, konkrétnych a v iných prípadoch sa spravidla už nevyskytujúcich skutkových\nokolnostiach, ktoré sú svojou povahou jedinečné a neopakovateľné.\n23.1. Dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným\nsporovým konaním a prejavuje sa vo výsledku sporu. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku\nnáležite uviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,\nčo malo v danej veci za následok zamietnutie žaloby. Pri hodnotení dôkazov nemožno odvolaciemu\nsúdu vyčítať pochybenia, a preto ani nemožno polemizovať s jeho závermi, ktoré žalovaní namietali v\ndovolaní.\n23.2. Právnou otázkou relevantnou z hľadiska ustanovenia § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka, kto\nje v danom spore nositeľom dôkazného bremena. Pre zodpovedanie tejto otázky je totiž rozhodujúca\nhmotnoprávna úprava vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje svoje právo alebo povinnosť žalovaného.\nDôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených\nskutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo. Na druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno\nspočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu\nžalobca preukázal.\n24. Dovolatelia v súvislosti s dovolacím dôvodom uvedeným v § 421 ods. 1 písm. a) CSP naformulovali\notázku tak, že je z nej zjavné, že spochybňujú vyhodnotenie dôkazov odvolacím súdom, ktoré ich viedli\nk záveru, že žalovaní námietky k svojej obrane nepreukázali. Dovolací súd však nie je treťou inštanciou,\na preto sa pred ním nemožno domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie a\nani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo\nprosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri\nprávnom posudzovaní veci, pritom významovo nezodpovedajú kritériám uvedeným v § 421 ods. 1 CSP,\nresp. § 432 ods. 2 CSP.\n25. Z týchto dôvodov dovolací súd dovolanie žalovaných v časti, v ktorej namietali vady zmätočnosti\n(§ 420 písm. f) CSP) ako neprípustné odmietol podľa § 447 písm. c) CSP a v časti, v ktorej namietali\nnesprávne právne posúdenie veci (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP) dovolanie odmietol podľa § 447 písm.\nf) CSP ako dovolanie, v ktorom dovolací dôvod nie je vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až §\n435 CSP.\n26. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 v spojení s § 255\nods. 1 CSP.\n27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}