{"guid": "1006ca4d-d085-4456-bc39-eb420c83a14a:e75f2414-9f50-4db7-ac59-7ccd6eee0a5b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6123465705.2", "spisova_znacka": "1VCdo/2/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/2/2024 z 12. 11. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. novembra 2024, sp. zn. 1VCdo/2/2024, ECLI:SK:NSSR:2024:6123465705.2", "identifikacne_cislo": "6123465705", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Bajánková", "datum_vydania": "2024-11-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-43.odsek-2", "nazov": "§ 43 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-43.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-48.odsek-1", "nazov": "§ 48 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-48.odsek-4", "nazov": "§ 48 ods. 4 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-48.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-177.odsek-1", "nazov": "§ 177 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-177.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-177"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-438.odsek-1", "nazov": "§ 438 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-438.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-438"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-36", "nazov": "§ 36 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-36", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-40", "nazov": "§ 40 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-41", "nazov": "§ 41 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-41", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-43.odsek-1", "nazov": "§ 43 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-43.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-43.odsek-2", "nazov": "§ 43 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-43.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-22", "nazov": "§ 22 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-22", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-427", "nazov": "§ 427 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-427", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-427"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-43", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-48", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-177", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-438", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-36", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-40", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-41", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-13", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-22", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-427"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e75f2414-9f50-4db7-ac59-7ccd6eee0a5b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6123465705.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6123465705.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6123465705.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1VCdo/2/2024\n6123465705\n12. 11. 2024\nJUDr. Jana Bajánková\nECLI:SK:NSSR:2024:6123465705.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veľkom senáte občianskoprávneho kolégia zloženom z\npredsedníčky JUDr. Jany Bajánkovej, sudcu spravodajcu Mgr. Dušana Čima a sudcov JUDr. Terézie\nMecelovej, JUDr. Jany Zemkovej, PhD., JUDr. Aleny Svetlovskej, JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Martina\nVladika v spore žalobkyne Balaščák Transport s.r.o., Mokroluh 197, IČO: 51 003 201, zastúpenej\nsplnomocnenkyňou WITT&KLEIM Legal s. r. o., Banská Bystrica, Na Troskách 26, IČO: 47 257 164,\nproti žalovanej UNIQUA pojišťovňa, a.s., Praha 6, Evropská 810/136, Česká republika, IČ: 492 40\n480, konajúcej prostredníctvom organizačnej zložky UNIQUA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z\niného členského štátu, Bratislava - mestská časť Petržalka, Krasovského 3986/15, IČO: 53 812 948,\nzastúpenej CLS Čavojský & Partners, s.r.o., Bratislava, Zochova 6-8, IČO: 36 854 972, o zaplatenie\n5.119,15 € s príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 5Csp/5/2024, o\nnesúhlase Mestského súdu Bratislava IV s postúpením mu sporu Okresným súdom Banská Bystrica,\ntakto\nrozhodol:\nNa prejednanie a rozhodnutie sporu je príslušný Mestský súd Bratislava IV.\nObchodnoprávnym sporom nie je spor o náhradu škody medzi poškodeným a povinnou zmluvnou\npoisťovňou škodcu, vedený medzi takýmito stranami na základe osobitnej úpravy z ustanovenia čl. I §\n15 ods. 1 vety druhej zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej tiež len „postupujúci súd“) listom z 8. februára 2024 sp. zn.\n27Up/1942/2023 postúpil spor na prejednanie a rozhodnutie Mestskému súdu Bratislava IV (ďalej tiež len\n„nesúhlasiaci súd“), keď žalobkyňa po podaní odporu žalovanou v zákonom stanovenej lehote navrhla\npokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3, resp. v zmysle § 14 ods. 3 zákona č.\n307/2016 Z. z. o upomínacom konaní.\n2. Mestský súd Bratislava IV predložil spor podľa § 43 ods. 2 Civilného sporového poriadku (zákona č.\n160/2015 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „CSP“) Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej tiež len „najvyšší súd“). Nesúhlas s postúpením odôvodnil tým, že v tomto prípade ide\no obchodnoprávny spor, na prejednanie a rozhodnutie ktorého je a to kauzálne príslušný Mestský súd\nBratislava III. Uviedol, že predmetom konania je nárok žalobkyne vyplývajúci z toho, že došlo k dopravnej\nnehode, pri ktorej bol poškodený majetok žalobkyne ako obchodnej spoločnosti a vozidlo škodcu\nbolo poistené v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobnú\nprevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákona č. 381/2001 Z. z. v\nznení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „zákon o PZP“) u žalovanej ako poisťovne. Konštatoval,\nže porovnateľné skutkové okolnosti riešil už aj najvyšší súd v uznesení sp. zn. 5Ndob/68/2023 z 30.\njanuára 2024, kde poškodenou bola takisto obchodná spoločnosť a škodca mal uzavreté povinné\nzmluvné poistenie u poisťovne, ktorá bola v danom konaní žalovanou. Poškodená postúpila pohľadávku\n\nna inú obchodnú spoločnosť, ktorá bola vo veci žalobcom, najvyšší súd ale v rozhodnutí, na ktoré\nnesúhlasiaci súd poukázal, správne uviedol, že postúpenie nemení povahu záväzku, ktorý najvyšší súd\nvyhodnotil ako obchodnoprávny. Pôvodná pohľadávka vykazuje znaky obchodnoprávneho sporu, keď z\noznačenia postupcu dostupného zo „spisového materiálu“ je zrejmé, že sa jedná o podnikateľský subjekt.\n3. Senát 6C najvyššieho súdu, ktorému táto vec (nesúhlasu s postúpením) pripadla podľa rozvrhu\npráce najvyššieho súdu na rozhodnutie, v rámci jej prejednávania dospel k záveru, že nesúhlas\nMestského súdu Bratislava IV s postúpením mu sporu podľa neho nemožno považovať za dôvodný,\nrozhodnutiu takéhoto trojčlenného senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktorým by bol\nvyslovený názor o inej než obchodnoprávnej povahe sporu, ale bráni práve rozhodnutie uvádzané v liste\nnesúhlasiaceho súdu, prezentujúce odlišný (presne opačný) názor. Preto vec postúpil na prejednanie a\nrozhodnutie veľkému senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu (ďalej tiež len „veľký senát“)\nuznesením sp. zn. 6Ndc/10/2024 z 27. marca 2024, v ktorom aj svoj odlišný názor odôvodnil (§ 48 ods.\n1 CSP).\n4. Veľký senát si pred pristúpením k rozhodovaniu podľa § 48 ods. 4 CSP vyžiadal stanoviská ministra\nspravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej tiež len „minister“), generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky (ďalej tiež len „generálny prokurátor“) a právnických fakúlt univerzít. Vyjadrili sa minister,\ngenerálny prokurátor a právnické fakulty Univerzity Mateja Bela, Univerzity Komenského, Univerzity\nPavla Jozefa Šafárika a Trnavskej univerzity, pričom až na generálneho prokurátora všetci zhodne\nvyjadrili názor, že spor, v ktorom sa poškodený domáha na povinnej zmluvnej poisťovni škodcu plnenia\nz titulu náhrady škody, ktorá je krytá povinným zmluvným poistením, nemá povahu obchodnoprávneho\nsporu.\n5. Generálny prokurátor sa stanoviskom z 24. mája 2024, stotožnil s názorom nesúhlasiaceho súdu a\nnavrhol, aby veľký senát prijal interpretáciu, podľa ktorej spor, ktorého strany sú obchodné spoločnosti\nje na účely ustanovenia § 22 CSP vždy obchodnoprávnym sporom. Upriamil pozornosť na novelizáciu\nustanovenia § 261 ods. 6 vety prvej Obchodného zákonníka (č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a\ndoplnení, ďalej tiež len „ObchZ“) s účinnosťou od 1. februára 2004 (v tejto súvislosti porovnaj čl. II bod 37\nv spojení s čl. V zákona č. 530/2003 Z. z. - pozn. veľkého senátu). Tou bola skoršia úprava o spravovaní\nsa zmlúv (medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2) neupravených ako zmluvný typ v hlave II časti\nObchZ o obchodných záväzkových vzťahoch a upravených v Občianskom zákonníku (č. 40/1964 Zb. v\nznení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „OZ“) iba ustanoveniami OZ nahradená inou úpravou\no spravovaní sa zmlúv upravených ako typ zmluvy len vo všeobecných predpisoch občianskeho práva\npríslušnými ustanoveniami tohto predpisu o type zmluvy a týmto zákonom. Ak teda podnikateľ poistí\nsvoj majetok, ktorý má na účely podnikania, treba na jeho záväzkový vzťah s poisťovňou aplikovať\nvšeobecné ustanovenia ObchZ o záväzkoch a ak kritériá pre určenie, či je spor obchodnoprávny\nsú rovnaké ako kritériá pre určenie aplikácie ObchZ (t. j. že ide o vzťah medzi podnikateľmi pri ich\npodnikateľskej činnosti), platí, že súdený spor je obchodnoprávny. Generálny prokurátor napokon mal za\nto, že ním prezentovaný názor je tiež jedinečnou príležitosťou, aby veľký senát ovplyvnil (a zjednodušil)\ninterpretáciu pojmu „obchodnoprávny spor“ na procesnoprávne účely a prijal interpretáciu vhodnú z\npraktického hľadiska, v rámci ktorej ale otázka konania strán pri podnikateľskej činnosti môže byť\nspornou, predmetom dokazovania a takto aj nevhodnou ako kritérium určenia príslušnosti súdu (na\nrozdiel od povahy strán sporu).\n6. Minister v nedatovanom stanovisku, doručenom najvyššiemu súdu v elektronickej podobe 26. júna\n2024 a v listinnej podobe 4. júla 2024, odôvodnil názor, podľa ktorého spor medzi poškodeným a\npoisťovňou o náhradu škody podľa ustanovení zákona o PZP nie je obchodným záväzkovým vzťahom,\nnie je preto daná na jeho prejednanie kauzálna príslušnosť podľa § 22 CSP a príslušný by mal byť\nvšeobecný súd žalovaného podľa § 13 CSP, prakticky tým, že aj podľa neho je nevyhnutné zaoberať\nsa výkladom pojmu „obchodnoprávny spor“, ktorý právna úprava expressis verbis nedefinuje (ako bolo\nuvedené tiež v uznesení o postúpení veci veľkému senátu), resp. aj priamo povahou sporu medzi\npoškodeným a poisťovňou podľa zákona o PZP. I on v zhode so senátom 6C najvyššieho súdu\nzastáva názor, že podmienkou na uplatnenie úpravy ObchZ o obchodných záväzkových vzťahoch\nnie je len podnikateľský status subjektov (strán) záväzkového vzťahu, ale aj súvis tohto vzťahu s\npodnikateľskou činnosťou na oboch stranách. Hoci uplatňovaný nárok má pôvod v škodovej udalosti\na základ požadovaného plnenia tvorí poistná zmluva uzatvorená medzi poisteným škodcom a jeho\npoisťovňou, tento nárok nemá povahu nároku na náhradu škody, ale ide o originárne právo založené\n\nosobitným právnym predpisom, medzi ktorým a právom na náhradu vzniknutej škody proti škodcovi treba\ndôsledne rozlišovať (odkaz na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Cdo/4765/2010\na Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 5C/98/2010). Pretože základná povaha poistnej zmluvy, o\nktorej je reč, je upravená v OZ (ako lex generalis) a v zákone o PZP (ako lex specialis) a aj premlčanie\nnároku sa tu má riadiť úpravou v OZ, odôvodňuje to výklad, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je občianskoprávnym vzťahom, pri ktorom povaha\njeho subjektov nie je relevantná.\n7. Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave vyjadrením z 29. mája 2024, doručeným\nnajvyššiemu súdu posledný májový deň tohto roka, taktiež vyslovila názor, že spor medzi dvoma\npodnikateľskými subjektmi z titulu náhrady škody spôsobenej pri dopravnej nehode a krytej povinným\nzmluvným poistením podľa zákona o PZP je občianskoprávny a to predovšetkým preto, že tu ide o\nmimozmluvnú zodpovednosť, upravenú bez ohľadu na povahu subjektov v OZ, preto, že nedostatok\núpravy v zákone o PZP pri poistení zodpovednosti majú „vykryť“ osobitné predpisy (zákon č. 39/2015 Z.\nz. o poisťovníctve a OZ) a v rámci OZ jeho § 427, ktorý medzi podnikateľmi a nepodnikateľmi nerozlišuje\na napokon aj preto, že z pohľadu teoretickoprávnej klasifikácie akýkoľvek vzťah z poisťovníctva\npredstavuje tzv. kombinovaný obchod alebo absolútny neobchod (čo znamená, že poistná zmluva sa\npodporne neriadi ObchZ ani v prípade jej uzavretia podnikateľom, ale sa naopak riadi úpravou v OZ, aj\nkeď sa poistenie zodpovednosti týka vozidla, ktoré je predmetom podnikateľskej činnosti poisteného).\n8. I podľa Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (jej vyjadrenia z 31. mája\n2024, došlého najvyššiemu súdu v elektronickej podobe rovnaký deň a v listinnej 7. júna 2024) je pri\nriešení právnej otázky nastolenej postupujúcim senátom namieste absenciu výslovného vymedzenia\npojmu obchodnoprávny spor riešiť i za pomoci historického výkladu a v súvislosti s relevantnou\nhmotnoprávnou úpravou. Vychádzajúc z ustanovenia § 261 ods. 1 ObchZ na podriadenie vzťahu\nrežimu tohto zákona nepostačuje len postavenie jeho subjektov (ako podnikateľov), ale naplnený musí\nbyť aj druhý predpoklad - že ide o vzťah majúci pôvod vo vzájomnej podnikateľskej činnosti týchto\nsubjektov, ktorá skutočnosť musí byť zrejmá už v čase vzniku vzťahu. Ak aj Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky považuje vzťah poškodeného a povinnej zmluvnej poisťovne škodcu za osobitný vzťah\nodlišný od vzťahu poškodeného a škodcu, ktorého podstatou je verejnoprávna potreba náhrady škody\nspôsobenej prevádzkou motorového vozidla (III. ÚS 214/2020), stotožniť sa treba s právnym názorom\npredkladajúceho senátu 6C, že spor poškodeného a poisťovne škodcu o poskytnutie plnenia v zmysle\n§ 15 ods. 1 vety druhej zákona o PZP pod procesný pojem obchodnoprávny spor podriadiť nejde.\n9. Aj zo stanoviska Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach zo 17. júna 2024\n(najvyššiemu súdu doručeného 10. septembra 2024) vyplýva jej priklonenie sa k názoru, že vzťah medzi\npoškodeným a povinnou zmluvnou poisťovňou škodcu nezodpovedá (i so zreteľom k dnes už historickej\núprave obchodných vecí v čl. I bode 9 zákona č. 519/1991 Zb., ktorým mení a dopĺňa Občiansky\nsúdny poriadok a notársky poriadok v znení účinnom od 1. januára 1992) zákonným požiadavkám na\nobchodnozáväzkový vzťah, nakoľko spor z takého vzťahu vzniknutý, vedený na základe osobitnej úpravy\npodľa § 15 ods. 1 druhej vety zákona o PZP, nemá pôvod v podnikateľskej činnosti oboch strán sporu\n(ale len žalovanej - poisťovne) a ako taký nie je obchodnoprávnym sporom. Ak navyše § 1 ods. 2\nzákona o PZP ustanovil na poistenie zodpovednosti subsidiárnu pôsobnosť OZ, i podľa tejto fakulty by\no obchodnoprávny spor nešlo ani vtedy, ak by sa plnenia voči poisťovni škodcu domáhal podnikateľ.\n10. Napokon i stanovisko Právnickej fakulty Trnavskej univerzity z 11. septembra 2024 (doručené\nnajvyššiemu súdu posledný deň tretieho štvrťroka tohto roka) zastáva názor, že spor poškodeného\na povinnej zmluvnej poisťovne škodcu o plnenie na základe § 15 ods. 1 zákona o PZP nie je\nobchodnoprávnym sporom (a ani obchodným záväzkovým vzťahom majúcim sa riadiť ObchZ). Hoci\nCSP pojem obchodnoprávneho sporu nedefinuje, primárne by malo ísť o spory s aplikáciou ObchZ a\nsúvisiacich obchodnoprávnych predpisov a aj keď toto kritérium nie je z viacerých dôvodov zaručeným,\ntreba preskúmať povahu priameho nároku poškodeného a možnosti uplatnenia ObchZ pri jeho\nposudzovaní. Takto treba dospieť k záveru, že tu nejde o nárok na poistné plnenie na základe zmluvy\nv prospech tretej osoby (§ 50 OZ) a to najmä pre cieľ, ktorým nie je - posudzujúc k času uzatvárania\npoistnej zmluvy - poskytnutie plnenia v prospech konkrétneho subjektu a ani v prípade vzniku poistnej\nudalosti tu nie je dodržaný mechanizmus prejavenia súhlasu so zmluvou predpokladaný v § 50 ods. 2\nOZ, ale o nárok na náhradu škody deliktného charakteru, ktorý má základ v § 427 a nasl. OZ, teda v\nobčianskom práve. Deliktná, teda mimozmluvná zodpovednosť sa v zásade spravuje občianskoprávnym\n\nrežimom, pôsobnosť ObchZ na deliktné vzťahy je sporná a jej pripustenie so sebou nesie viac v tomto\nvyjadrení priblížených a ťažko uspokojivo zodpovedateľných otázok.\n11. Veľký senát po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods. 1 CSP a contrario v spojení\ns § 438 ods. 1 rovnakého zákona) dospel k záveru, že s právnym názorom senátu 6C najvyššieho súdu,\nvyjadreným v uznesení o postúpení veci a podporovaným drvivou väčšinou subjektov oslovených so\nžiadosťou o stanoviská, je opodstatnené sa stotožniť a to z nasledovných dôvodov:\n12. Konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný; príslušnosť sa určuje podľa\nokolností v čase začatia konania a takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania (§ 36 CSP).\n13. Súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas\ncelého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia\npojednávania alebo predbežného prejednania sporu (§ 40 CSP).\n14. Ak súd postupom podľa § 40 a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému\nsúdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu; žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola\nžaloba doručená. Ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží\nsúdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor\no miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu a týmto rozhodnutím sú súdy\nviazané (§ 43 ods. 1 a 2 CSP).\n15. Na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené\ninak (§ 13 CSP).\n16. Všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla;\nvšeobecným súdom zahraničnej právnickej osoby potom súd, v ktorého obvode je v Slovenskej republike\numiestnená organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby (§ 15 CSP).\n17. Na konanie v obchodnoprávnych sporoch je príslušný Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského\nsúdu v Bratislave (§ 22 písm. a/ CSP).\n18. Sídlom Mestského súdu Bratislava III je mesto Bratislava a jeho obvod tvorí územný obvod okresov\nBratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV a Bratislava V; sídlom Mestského súdu Bratislava\nIV je (taktiež) mesto Bratislava a jeho obvod tvorí (tiež) územný obvod okresov Bratislava I, Bratislava\nII, Bratislava III, Bratislava IV a Bratislava V (§ 2 ods. 3 a 4 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a\nobvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v\nznení neskorších predpisov, najmä zákonov č. 150/2022 Z. z. a č. 398/2022 Z. z., ďalej tiež len „zákon\no sídlach a obvodoch súdov“).\n19. Od 1. júna 2023 prechádza výkon súdnictva\na) v trestnoprávnych veciach z Okresného súdu Bratislava II, Okresného súdu Bratislava III, Okresného\nsúdu Bratislava IV a Okresného súdu Bratislava V na Mestský súd Bratislava I,\nb) v rodinnoprávnych veciach vrátane vecí podľa prvej a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej\nčasti Civilného mimosporového poriadku z Okresného súdu Bratislava I, Okresného súdu Bratislava III,\nOkresného súdu Bratislava IV a Okresného súdu Bratislava V na Mestský súd Bratislava II,\nc) v obchodnoprávnych veciach vrátane vecí podľa § 23 a § 26 až 29 Civilného sporového poriadku v\nznení účinnom od 1. júna 2023 a agendy konkurzu, reštrukturalizácie, oddĺženia a obchodného registra z\nOkresného súdu Bratislava I, Okresného súdu Bratislava II, Okresného súdu Bratislava IV a Okresného\nsúdu Bratislava V na Mestský súd Bratislava III a\nd) v ostatných veciach z Okresného súdu Bratislava I, Okresného súdu Bratislava II, Okresného súdu\nBratislava III a Okresného súdu Bratislava V na Mestský súd Bratislava IV (§ 18n ods. 2) zákona o sídlach\na obvodoch súdov - inak časť ustanovenia nadpísaného marginálnou rubrikou Prechodné ustanovenia\nk zriadeniu mestských súdov v Bratislave).\n20. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy (§ 1\nods. 2 zákona o PZP i s poznámkou č. 1 odkazujúcou na zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov a Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov) a zrušuje\n\nsa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a\npodmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla\nv znení vyhlášky č. 88/1992 Zb., vyhlášky č. 568/1992 Zb., vyhlášky č. 147/1993 Z. z., vyhlášky č.\n304/1993 Z. z., vyhlášky č. 24/1994 Z. z., vyhlášky č. 44/1994 Z. z., vyhlášky č. 372/1994 Z. z., vyhlášky\nč. 372/1997 Z. z., vyhlášky č. 376/1999 Z. z. a vyhlášky č. 478/2000 Z. z. (§ 29 zákona o PZP).\n21. Osobitný právny predpis môže uložiť fyzickej a právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu.\nMôže tiež ustanoviť, že poistenie bez uzavretia poistnej zmluvy vznikne na základe inej skutočnosti\nza podmienok v ňom uvedených (zákonné poistenie) [§ 789 OZ v znení platnom a účinnom od 1.\njanuára 1992 do 31. decembra 2002 vrátane]. Osobitný predpis môže ustanoviť, že poistenie vznikne\nbez uzavretia poistnej zmluvy na základe inej skutočnosti a za podmienok v ňom uvedených (zákonné\npoistenie) a osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť\npoistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie) [§ 789 ods. 1 a 2 OZ v znení platnom a účinnom od 1.\njanuára 2003, tu porovnaj tiež čl. I bod 13 v spojení s čl. VI zákona č. 526/2002 Z. z., ktorým sa mení a\ndopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov].\n22. Z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za\nneho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá (§ 822 OZ) a náhradu\nplatí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné\npredpisy neustanovujú inak (§ 823 OZ). Tu sa inak javí vhodné poznamenať, že úpravu identickú s práve\nodcitovanými ustanoveniami obsahovali (s výnimkou náhrady skoršieho výrazu „poisťovňa“ novším\n„poistiteľ“) už ustanovenia § 377 a § 378 prvej vety OZ účinného do 31. decembra 1991 vrátane, tu pre\nprípad záujmu porovnaj čl. I body 66 a 109 v spojení s čl. III zákona č. 509/1991 Zb., ktorým sa mení,\ndopĺňa a upravuje Občiansky zákonník).\n23. Ako bolo uvedené už v uznesení o postúpení veci veľkému senátu, vysporiadanie sa s otázkou,\nči nesúhlas Mestského súdu Bratislava IV s postúpením mu sporu je dôvodný (alebo naopak\nnedôvodný), si vyžadovalo zodpovedanie inej otázky, či spor v prejednávanej veci spĺňa charakteristiku\nobchodnoprávneho sporu (v ktorom prípade by bola daná kauzálna príslušnosť iného z celkom štyroch\nmestských súdov v Bratislave, na ktoré v súvislosti so zavedením tzv. novej súdnej mapy prešiel výkon\nsúdnictva v jednotlivých druhoch špecializovaných súdnych agend a to Mestského súdu Bratislava III),\npričom vysloveniu názoru trojčlenného senátu 6C najvyššieho súdu, že to tak nie je, a teda, že sa tu o\nobchodnoprávny spor nejedná, bránil presne opačný názor vyjadrený v skoršom rozhodnutí najvyššieho\nsenátu (nech aj iného kolégia, čo ale z pohľadu povinnosti senátu zamýšľajúceho sa od skoršieho názoru\nodchýliť na postúpenie veci veľkému senátu, bolo bez právneho významu).\n24. Veľký senát tak ako pred ním vec postupujúci senát 6C najvyššieho súdu nezdieľa názor senátu 5O o\nobchodnoprávnej povahe záväzkového vzťahu, ktorý má základ v právnej úprave povinného zmluvného\npoistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel vtedy, ak sa peňažného\nplnenia reprezentujúceho škodu krytú povinným zmluvným poistením domáha poškodený na poisťovni\nškodcu.\n25. Súčasťou rozhodovacej praxe najvyššieho súdu je (o. i.) tiež záver, podľa ktorého aktuálna úprava\nprocesného práva pojem „obchodnoprávny spor“ expressis verbis (výslovne) nedefinuje a pre účely\nkorektnej interpretácie takéhoto pojmu si nepochybne treba pomôcť (popri úprave z ustanovenia § 261\nObchZ) aj dnes už len historickým prameňom procesného práva, reprezentovaným tou novelizáciou\nObčianskeho súdneho poriadku (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej\ntiež len „OSP“), ktorá sprevádzala ako prijatie ObchZ a nahradenie ním niekdajšieho Hospodárskeho\nzákonníka (zákona č. 109/1964 Zb.), tak aj prijatie ďalšieho už vyššie spomínaného zákona (tzv. veľkej\nnovely OZ v podobe zákona č. 509/1991 Zb.). Šlo tu konkrétne predovšetkým o čl. I bod 9 zákona č.\n519/1991 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok a notársky poriadok (v tejto súvislosti\nporovnaj, napr. uznesenie najvyššieho súdu z 25. januára 2024 sp. zn. 6Ndc/55/2023), v rámci ktorého\ndošlo k takej zmene skoršieho znenia § 9 OSP, ktorej súčasťou bolo zanesenie do odseku 3 zmieneného\nustanovenia úpravy vecnej príslušnosti krajských súdov ako súdov prvého stupňa v obchodných veciach\nv sporoch z právnych vzťahov medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti (písmeno a/, v tomto\nprípade bez významu ďalších nuáns, za akých bolo možno na účastníka nazerať ako na podnikateľa\npodliehajúceho režimu úpravy), pričom pre účely rozhodovania v tentoraz prejednávanej veci žiadúce je\nzmieniť tiež to, že skoršia príslušnosť krajských súdov v obchodných veciach sa vzťahovala aj na spory\n\nz poistenia spojeného s predmetom obchodnej činnosti bez ohľadu na to, že nejde o obchody podľa\npísmena a/ alebo b/ (§ 9 ods. 3 písm. c/ - ff/ OSP v znení zákona č. 519/1991 Zb.).\n26. Pri riadení sa aj touto úpravou tak z pohľadu naplnenia definície obchodnoprávneho sporu (poznanej,\navšak nevymedzenej dnešnou úpravou, a preto s povinnosťou jej dotvorenia o. i. judikatúrou súdov)\nmusí byť rozhodujúcim, či ide o spor zo vzťahu medzi podnikateľmi pri podnikateľskej činnosti ich oboch\n(tu rozumej spor zo vzťahu majúceho pôvod vo vzájomnej podnikateľskej činnosti oboch strán sporu)\na špecificky pri poistení potom, či možno usúdiť na jeho súvis (poistenia) s predmetom obchodnej\nčinnosti oboch účastníkov vzťahu (teda nielen poisťovne, ktorá má poisťovanie priamo ako súčasť svojej\npodnikateľskej činnosti zapísané aj v obchodnom registri, ale tiež druhej strany sporu). Okrem toho\nrozhodne nemožno prehliadať ani to, že dnešná úprava povinného zmluvného poistenia (zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) v zákone o PZP má svoje „korene“ v skoršej\núprave rovnakej problematiky na úrovni vyhlášky č. 423/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (tzv.\nzákonného poistenia, ktoré inak až po prijatí zákona SNR č. 25/1992 Zb. s účinnosťou od 23. januára\n1992 získalo oporu v novelizovanom splnomocňovacom ustanovení § 29 zákona SNR č. 24/1991 Zb. o\npoisťovníctve) a že najskôr s inštitútom len zákonného a neskôr tohto i povinného zmluvného poistenia\npočítalo tiež znenie OZ už od času, v ktorom sa súčasťou právneho poriadku aj na území dnešnej\nSlovenskej republiky stali už vyššie priblížené úpravy na poli procesného práva, za pomoci ktorých\nmožno naplniť pojem obchodnoprávny spor jeho potrebným (v aktuálnej legislatíve ale absentujúcim\nobsahom) a tento základný (všeobecný) predpis občianskeho práva dodnes v zákone o PZP slúži na\nriešenie otázok zákonom o PZP neriešených.\n27. Okrem už uvedeného sú tu potom tiež aspekty zdôrazňované vo väčšine stanovísk zadovážených si\nveľkým senátom pred jeho rozhodovaním, najmä (nie však len) mimozmluvný charakter zodpovednosti\nkrytej povinným zmluvným poistením a základ takejto zodpovednosti, ktorým je jej špecifická povaha\ns pôvodom v prevádzke dopravných prostriedkov všeobecne a motorových vozidiel osobitne (§ 427 a\nnasl. OZ).\n28. Menšinový názor generálneho prokurátora opierajúci sa tiež o novelizáciu Obchz, vykonanú\nzákonom č. 530/2003 Z. z. potom podľa názoru veľkého senátu nešlo akceptovať (odhliadnuc od\nuž uvedeného zhora) i preto, že takáto zmena znenia ustanovenia § 261 ods. 6 zákona nebola\nformulačne zvládnutá na patričnej úrovni, čo sa prejavilo tak, že kým pôvodné znenie pracovalo s\njasným a nespochybniteľným pojmom „Občiansky zákonník“, novelizované už pracovalo s trojicou\npojmov „všeobecné predpisy občianskeho práva“ (evidentne viaceré), príslušné ustanovenia „tohto\npredpisu“ (zjavne jediného konkrétneho) o type zmluvy a „tento zákon“ (mimo akúkoľvek pochybnosť\nObchZ). Hoci tieto nepresnosti by do 30. septembra 2004 (v čase pred prijatím ďalšieho zákona č.\n432/2004 Z. z., tu porovnaj jeho čl. I bod 79 a čl. IV) nepochybne šlo preklenúť výkladom, podľa\nktorého aj novelizované znenie má na mysli najmä Občiansky zákonník (čo bolo nakoniec i predmetom\nostatnej spomínanej novelizácie, po ktorej ešte došlo k vloženiu do ustanovenia ďalších odsekov\na presunu toho, o ktorom je reč, na miesto s poradovým číslom 9), tým, nad čím by sa už takto\npoľahky preniesť nedalo, bol i v rámci časti ďalších stanovísk naznačený problém vytvorenia takto\nodchylného prístupu (aj z procesného hľadiska) pri posudzovaní nárokov škodcu (vyplývajúcich zo\nzmluvy, výslovne spomínanej v ustanovení § 261 ObchZ) a nárokov poškodeného (titulom deliktuálnej,\nčiže mimozmluvnej zodpovednosti škodcu za ním spôsobenú škodu, na úhradu ktorej slúži práve inštitút\npovinného zmluvného poistenia).\n29. Veľký senát nemal dôvod nestotožniť sa i s ďalšími parciálnymi závermi senátu 6C formulovanými\nv uznesení o postúpení veci veľkému senátu tak, že I. pre stanovenie súdnej príslušnosti je vždy\nvýznamný obsah žaloby, ktorý formuluje žalobca, teda i to, akej súdnej ochrany sa dovoláva (s\nodkazom na uznesenie najvyššieho súdu z 11. decembra 2019 sp. zn. 6Ndc/15/2019); II. z obsahu\nspisu v prejednávanej veci vyplýva, že v spore sa žalobkyňa (ako poškodená) domáha voči žalovanej\n(ako poistiteľke škodcu) podľa zákona o PZP, nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou\nmotorového vozidla a III. žalobkyňa a žalovaná sú síce podnikateľkami, ale plnenie požadované prvou\nz nich od druhej nemá základ v ich vzájomnom záväzkovom vzťahu, pretože strany medzi sebou\nnavzájom neuzavreli žiadnu zmluvu (ktorej predmetom by mohol byť zmluvný záväzok), neexistuje medzi\nnimi priamy zmluvný vzťah, požadované plnenie je vyvodzované z povinného zmluvného poistenia\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré je upravené zákonom o PZP\n\nso subsidiárnou aplikáciou OZ (ktorý obsahuje úpravu poistných zmlúv) a hmotnoprávny vzťah tvoriaci\nzáklad sporu preto nejde definovať ako obchodný záväzkový vzťah.\n30. S prihliadnutím k všetkému už uvedenému má tak veľký senát za to, že o prípad podraditeľnosti\nhmotnoprávneho vzťahu pod procesný pojem obchodnoprávny spor by mohlo ísť nanajvýš v sporoch\nmedzi poisteným a poisťovňou z tzv. havarijného poistenia (v ktorých je právnym základom nároku\nzmluva oboch strán sporu). Obchodnoprávnym sporom však nie je spor o náhradu škody medzi\npoškodeným a povinnou zmluvnou poisťovňou škodcu, vedený medzi takýmito stranami na základe\nosobitnej úpravy z ustanovenia § 15 ods. 1 vety druhej zákona o PZP.\n31. Ak potom z obsahu zápisu vo vložke č. 8726/B, oddielu Po obchodného registra vedeného Mestským\nsúdom Bratislava III vyplývalo, že v prípade žalovanej ide o zahraničnú právnickú osobu s organizačnou\nzložkou usídlenou v Bratislave, teda v obvode nesúhlasiaceho súdu, veľký senát rozhodol spôsobom\nuvedeným vo výroku tohto svojho uznesenia.\n32. Toto rozhodnutie prijal veľký senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 7 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}