{"guid": "e8e2ea70-3d17-4e90-acf8-f9f8dae6ebce:d8851f0b-e672-4957-a220-8a86fb2f7994", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6123353343.1", "spisova_znacka": "8Cdo/19/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/19/2024 z 29. 5. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. mája 2024, sp. zn. 8Cdo/19/2024, ECLI:SK:NSSR:2024:6123353343.1", "identifikacne_cislo": "6123353343", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Miroslav Šepták", "sudca_id": 146, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-miroslav-septak-146", "datum_vydania": "2024-05-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-133.odsek-1", "nazov": "§ 133 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-133.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-133"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-397", "nazov": "§ 397 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-397", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-397"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-397", "nazov": "§ 397 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-397", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-397"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/305/#paragraf-32.odsek-5.pismeno-b", "nazov": "§ 32 ods. 5 písm. b) zákona č. 305/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/305/#paragraf-32.odsek-5.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/305-2013/paragraf-32"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-133", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-397", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2013/305#paragraf-32"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d8851f0b-e672-4957-a220-8a86fb2f7994", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6123353343.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6123353343.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6123353343.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/19/2024\n6123353343\n29. 05. 2024\nMgr. Miroslav Šepták\nECLI:SK:NSSR:2024:6123353343.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne mBank SPÓLKA AKCYJNA, Varšava, Prosta 18,\nPoľská republika, v mene ktorej koná na území Slovenskej republiky mBank S.A., pobočka zahraničnej\nbanky, sídlo organizačnej zložky Bratislava, Pribinova 10, IČO: 36 819 638, proti žalovanému O.. C.L.\nG., narodenému XX. I. XXXX, C., D. XX, Š. T., zastúpenému advokátom JUDr. Michalom Vavríkom,\nBratislava, Mliekarenská 2, o žalobe na obnovu konania a o zaplatenie 2.350,77 eura s príslušenstvom\nvedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 37Up/1317/2021, o dovolaní žalovaného proti\nuzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. novembra 2023 sp. zn. 17CoCsp/37/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobkyni náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) napadnutým uznesením podľa § 387 ods. 1\nzákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) potvrdil uznesenie Okresného\nsúdu Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“ resp. „prvoinštančný súd“) zo dňa 21. septembra\n2023 č. k. 21Csp/35/2023-43, ktorým žalobu žalovaného na obnovu konania vedeného na Okresnom\nsúde Banská Bystrica pod sp. zn. 37Up/1317/2021 odmietol (výrok I.) a žalobkyni nárok na náhradu trov\nkonania voči žalovanému nepriznal (výrok II.).\n1.1. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia po právnej stránke poukázal na ustanovenia § 397, §\n400, § 410, § 413 ods. 1 písm. e) CSP, § 2 ods. 3 zákona č. 395/2019 Z.z. o občianskych preukazoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej aj „zákon o občianskych preukazoch“)\na § 32 ods. 5 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej\nmoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v platnom znení (ďalej aj\n„zákon o e-Governmente“); skutkovo vychádzal zo zistenia, že žalovaný sa podanou žalobou domáhal\nobnovy konania z dôvodov uvedených podľa § 397 písm. a) a b) CSP, t. j. z dôvodov, že sú tu\nskutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten,\nkto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu\nprivodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci a možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať\nv pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalovaný tvrdil,\nže sa bez svojej viny nemohol oboznámiť s predmetom pôvodného konania, v ktorom bol vydaný\nplatobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 25. novembra 2021 sp. zn. 37Up/1317/2021 a\nkvalifikovane sa proti nemu brániť, nakoľko nedisponoval prístupom do elektronickej schránky (pôvodne\nzriadenej pri jeho podnikateľskej činnosti), do ktorej mu bola žaloba žalobkyne spolu s prílohami, ako\naj s vydaným platobným rozkazom doručená, nakoľko ako vyplýva z potvrdenia zo dňa 28. januára\n2020, svoj občiansky preukaz odovzdal daného dňa príslušnému orgánu Policajného zboru SR z dôvodu\nodhlásenia trvalého pobytu z územia Slovenskej republiky. V uvedenom termíne teda ukončil svoj pobyt\nna území Slovenskej republiky a odsťahoval sa do Švajčiarskej konfederácie. Žalovaný ďalej tvrdil,\n\nže v takom prípade platné a účinné právne predpisy Slovenskej republiky neumožňujú ponechanie si\nobčianskeho preukazu, a preto občiansky preukaz odovzdal. Taktiež uviedol, že mu nie je zrejmé, na\nakom základe bola osvedčená jeho totožnosť a uvedený v platobnom rozkaze jeho trvalý pobyt, keďže\nodovzdal občiansky preukaz a trvalým ani prechodným pobytom na území Slovenskej republiky počnúc\ndňom 12. novembra 2018 nedisponuje.\n1.2. Proti samotnému platobnému rozkazu vydanému v pôvodnom konaní žalovaný namietal, že\nboli zámerne opomenuté skutočnosti, pre ktoré nemohlo dôjsť k zosplatneniu úveru, ako aj celkovej\n(ne)platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru pre nedoručenie výzvy podľa § 53 ods. 9\nObčianskeho zákonníka. Tieto skutočnosti a dôkazy sú spôsobilé privodiť pre stranu pôvodného konania\n- žalovaného priaznivejšie rozhodnutie vo veci, preto sú dané dôvody na obnovu konania. Predmetné\nskutočnosti síce v čase pôvodného konania existovali, avšak žalovaný z procesného hľadiska nezavinil,\nže sa nemohli v konaní použiť, resp. súd ich nemohol vykonať. Poukázal na to, že v zmysle ustálenej\njudikatúry súdov Slovenskej republiky na to, aby bola obnova konania prípustná, musí ísť vždy o\nskutočnosti a dôkazy, ktoré tu existovali už počas pôvodného konania do vyhlásenia rozhodnutia vo\nveci samej. Žalovaný včasnosť podania žaloby na obnovu konania odôvodnil oznámením žalobkyne\nzo dňa 14. apríla 2023, v ktorom uviedla, resp. potvrdila, že podala voči nemu návrh na vydanie\nplatobného rozkazu z úverového vzťahu na základe zmluvy o poskytnutí úveru mPôžička plus č.\nHNM086912087/2014 zo dňa 25. júla 2014.\n1.3. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že platobný rozkaz vydaný v pôvodnom\nkonaní bol žalovanému doručený do vlastných rúk do jeho aktívnej elektronickej schránky 11. decembra\n2021 v zmysle § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente použitím fikcie doručenia, nakoľko adresát\n- žalovaný si v úložnej lehote neprebral dokument potvrdením jeho prebratia na elektronickej doručenke.\nFikcia doručenia nastáva v zmysle daného zákonného ustanovenia márnym uplynutím úložnej lehoty, a\nto aj vtedy ak sa adresát o tom nedozvedel. Prvoinštančný súd poukázal na to, že pri fyzickej osobe môže\nbyť elektronická schránka aktivovaná len na žiadosť. V prípade, že fyzická osoba požiadala o aktiváciu\nschránky, dobrovoľne akceptuje, že orgány verejnej moci (vrátane súdov) jej písomnosti budú doručovať\nelektronicky do tejto schránky. Vzhľadom na doručenie platobného rozkazu na základe fikcie doručenia\ntento nadobudol právoplatnosť dňa 28. decembra 2021. Súd prvej inštancie nesúhlasil s tvrdením\nžalovaného, že v zmysle platných právnych predpisov musel tento po odsťahovaní sa do Švajčiarska\nvrátiť občiansky preukaz. Poukázal na ustanovenie § 2 ods. 3 zákona o občianskych preukazoch,\nv zmysle ktorého aj občania Slovenskej republiky, ktorí sú prihlásení na trvalý pobyt mimo územia\nSlovenskej republiky môžu byť držiteľmi občianskeho preukazu. Žalovaný tým, že občiansky preukaz\nvrátil, sám zavinil, že nemohol vstupovať do svojej elektronickej schránky, o ktorej musel vedieť, že je\naktívna. Taktiež mohol v zmysle zákona o e-Governmente požiadať o jej deaktiváciu, čo však neurobil.\nPreto považoval prvoinštančný súd argumentáciu žalovaného, že do elektronickej schránky nemohol\nvstupovať z dôvodu, že nemal v rozhodnej dobe občiansky preukaz s čipom, za irelevantnú. Zdôraznil, že\nje zodpovednosťou fyzickej osoby, ktorá má zriadenú elektronickú schránku, aby si zabezpečila riadne\npreberanie písomnosti doručených jej prostredníctvom zriadenej a aktivovanej elektronickej schránky. S\npoukazom na uvedené a tiež aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11. augusta\n2011 sp. zn. 3Cdo 98/2011 bol názoru, že nie je splnená zákonná podmienka povolenia obnovy konania\npodľa § 397 písm. a) CSP, t. j. že osoba, ktorá navrhuje obnovu konania bez svojej viny nemohla použiť\nskutočnosti a dôkazy týkajúce sa predmetu pôvodného konania v danom pôvodnom konaní.\n1.4. Pokiaľ ide o žalovaným tvrdený druhý dôvod obnovy konania podľa § 397 písm. b) CSP, t. j. možnosť\nvykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, k tomu prvoinštančný súd uviedol,\nže má ísť o také dôkazy, ktoré navrhla alebo predložila strana sporu v pôvodnom konaní, nebolo ich\nvšak možné vykonať z dôvodu existencie objektívnych prekážok. Nakoľko žalovaný v pôvodnom konaní\nžiadne dôkazy vykonať nenavrhol, aplikácia uvedeného zákonného dôvodu obnovy konania je v danom\nprípade vylúčená. Na záver podotkol, že nevyužitie riadnych opravných prostriedkov žalovaným nie je\nmožné napraviť v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku - o žalobe na obnovu konania. Tento\nmimoriadny opravný prostriedok predstavuje len výnimku zo zásady nezmeniteľného právoplatného\nrozhodnutia a jeho uplatnenie a prípustnosť je obmedzená. O nároku na náhradu trov konania rozhodol\nv zmysle § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalobkyne v konaní, ktorej však náhradu trov\nkonania nepriznal z dôvodu, že doposiaľ sa vo veci nevyjadrovala, a teda jej žiadne trovy súvisiace s\ntýmto konaním nevznikli.\n\n2. Odvolací súd v odôvodnení potvrdzujúceho uznesenia sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia; konštatoval, správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom\nrozhodnutí uviedol. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia bol toho názoru, že súd prvej\ninštancie žalobu na obnovu konania správne ako zjavne nedôvodnú odmietol v zmysle § 413 ods. 1\npísm. e) CSP. Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému nepriznal.\n2.1. V súvislosti s argumentáciou odvolateľa, že po odhlásení sa z trvalého pobytu na území Slovenskej\nrepubliky nemohol disponovať so svojou elektronickou schránkou odvolací súd rozborom príslušných\nustanovení zákona o občianskych preukazoch uviedol, že tieto námietky neobstoja, pretože žalovaný\nmohol požiadať o nový občiansky preukaz s čipom a ak by tak bol urobil, naďalej by bol disponoval\nautentifikátorom - občianskym preukazom s čipom a prideleným bezpečnostným osobným kódom,\nktorými by sa mohol naďalej prihlasovať do svojej elektronickej schránky a prevziať si elektronické\núradné dokumenty od orgánov verejnej moci vrátane súdu. Taktiež odvolací súd označil za správny záver\nsúdu prvej inštancie, že žalovaný (či už by chcel alebo nechcel byť držiteľom slovenského občianskeho\npreukazu), mohol svoju aktívnu elektronickú schránku pred odhlásením sa z trvalého pobytu na území\nSlovenskej republiky ešte s vtedy platným občianskym preukazom deaktivovať. V takom prípade by mu\nzásielky od orgánov verejnej moci vrátane súdu boli museli byť doručované inými spôsobmi.\n2.2. Odvolací súd ďalej pokračoval, že pokiaľ žalovaný súdu prvej inštancie, resp. upomínaciemu súdu\nv pôvodnom konaní vyčítal, že si nepreveril adresu jeho pobytu uvedenú v žalobe, ani tieto námietky\nneobstoja, pretože žalovaný bol v žalobe a v platobnom rozkaze označený údajmi vyžadovanými\nustanovenia § 133 ods. 1 CSP, t. j. menom a priezviskom, dátumom narodenia a adresou trvalého\npobytu (ktoré mala žalobkyňa k dispozícii). Nakoľko mal v čase doručovania platobného rozkazu aktívnu\nelektronickú schránku, bolo povinnosťou upomínacieho súdu doručovať mu platobný rozkaz do tejto\naktívnej elektronickej schránky a nie vopred preverovať správnosť, či aktuálnosť údaju uvedeného v\nžalobe o adrese jeho trvalého pobytu na území SR. Až v prípade, že by ju nemal aktívnu, teda by mu\nnebolo možné doručovať platobný rozkaz do elektronickej schránky ako elektronický úradný dokument\npodľa osobitného predpisu (zákona o e-Governmente), nastupuje povinnosť súdu doručovať platobný\nrozkaz na adresu žalovaného uvedenú žalobcom a ak by nebolo možné doručiť platobný rozkaz ani\ntam do vlastných rúk žalovaného, až v takom prípade nasleduje postup podľa § 9 ods. 3 veta druhá\nzákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ zákon o\nupomínacom koaní“), t. j. súd je povinný prešetrovať pobyt žalovaného a následne v prípade, ak by\nto neviedlo k výsledku platobný rozkaz zrušiť pre nemožnosť jeho doručenia v zmysle § 10 zákona o\nupomínacom konaní. Odvolací súd mal preto za to, že platobný rozkaz bol žalovanému doručený právne\núčinným spôsobom zodpovedajúcim zneniu zákona o upomínacom konaní (nakoľko fikciu doručenia v\nzmysle § 111 ods. 3 CSP nemožno v zmysle § 9 ods. 4 zákona o upomínacom konaní uplatniť len pri\ndoručovaní na adresu žalovaného uvedenú žalobcom, či zistenú súdom, nie pri doručovaní do aktívnej\nelektronickej schránky žalovaného podľa zákona o e-Governmente).\n2.3. V bode 39 napadnutého rozhodnutia odvolací súd (na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia) na základe údajov zo žalovaným predloženého potvrdenia uviedol, že z neho nevyplýva,\nže by odovzdal svoj neplatný občiansky preukaz, ale neplatný občiansky preukaz iného občana. Je\npritom vylúčené, aby došlo k chybe vo vyznačení dôvodu vydania potvrdenia krížikom, pretože ak by bol\nžalovaný odovzdával svoj neplatný občiansky preukaz, v takom prípade by sa bola v zmysle potvrdenia\nvypĺňala časť A, nie časť B potvrdenia, v ktorej by sa boli v zmysle poznámky č. 2 pod čiarou vyplnili údaje\ndržiteľa občianskeho preukazu, pretože potvrdenie sa v takom prípade vydáva držiteľovi občianskeho\npreukazu. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené (aj pod bodmi 2.1. a 2.2.) nevzhliadol dôvod\nobnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP, nakoľko skutočnosti uvádzané v žalobe na obnovu konania a\ndôkazy žalovaným predložené, ktoré by mohli podľa neho pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo\nveci spočívajúce v zamietnutí pôvodnej žaloby, mohol žalovaný použiť v pôvodnom konaní, resp. sám\nsi zavinil, že ich nemohol použiť v pôvodnom konaní.\n2.4. Odvolací súd sa stotožnil aj s dôvodmi uvedenými súdom prvej inštancie, pre ktoré nebol daný ani\nžalovaným tvrdený dôvod obnovy podľa § 397 písm. b) CSP, teda že možno vykonať dôkazy, ktoré sa\nnemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.\nPrvoinštančný súd správne poukázal na rozdiel medzi dôvodom obnovy konania podľa § 397 písm.\na) CSP a § 397 písm. b) CSP spočívajúci v tom, že jednou z kumulatívnych podmienok uplatnenia\ndôvodu obnovy podľa § 397 písm. a) CSP je tá, že ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dôkaz v\n\npôvodnom konaní bez svojej viny nemohol použiť, teda ho nemohol ani navrhnúť, či označiť, uplatniť,\nkým pri dôvode obnovy konania § 397 písm. b) CSP ho síce použil, uplatnil, ale z objektívnych dôvodov\nho nebolo možné vykonať. Dôvod obnovy konania podľa § 397 písm. b) CSP teda prichádza do úvahy\nlen vtedy, ak by ten, kto navrhuje obnovu konania tvrdil a preukázal, že dôkaz v pôvodnom konaní riadne\nuplatnil, ale napriek tomu sa nemohol vykonať, pričom prekážka, ktorá bránila vykonaniu dôkazu už\nodpadla. Na podporu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto otázke odvolací\nsúd poukázal na názory odbornej literatúry a síce : „Na rozdiel od dôvodu obnovy podľa písmena a) ide o\nprocesnú situáciu, keď strana riadne splnila svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda riadne\noznačila dôkaz, ktorý navrhla vykonať, avšak z objektívnych dôvodov takýto dôkaz nebolo v pôvodnom\nkonaní možné vykonať. Ako typické príklady možno uviesť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav svedka,\nktorý neumožňuje jeho výsluch, či stratu alebo zničenie listiny. Ak sa po právoplatnom skončení veci\nukáže, že v pôvodnom konaní navrhnutý dôkaz už možno vykonať, a zároveň je tento dôkaz spôsobilý\nprivodiť strane oprávnenej na podanie žaloby na obnovu konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pôjde\no typický príklad dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm. b)“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová,\nJ., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:\nCH.Beck, 2016, s. 1327 -1328).\n2.5. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). Nakoľko jej podľa obsahu spisu v súvislosti s\nodvolacím konaním žiadne trovy nevznikli, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\n3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) podal dovolanie,\nprípustnosť ktorého odôvodňoval ustanovením § 420 písm. f) CSP, v zmysle ktorého mu súd\n„nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konkrétne namietal, že napadnuté uznesenie je\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok presvedčivých dôvodov odôvodnenia, pričom\nodvolací súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím bolo porušené právo na\nspravodlivý súdny proces dovolateľa. Podľa názoru dovolateľa napádané uznesenie vykazuje znaky\nsvojvoľnosti a arbitrárnosti, nie je v súlade s platnou právnou úpravou, popiera zmysel interpretovaných\na aplikovaných právnych noriem a neobsahuje dostatočne náležité a zrozumiteľné vysvetlenie prípadu.\n3.1 Dovolateľ nesúhlasil so záverom odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom\nzdôvodnil najmä v bode 9 a 10 odôvodnenia rozhodnutia, z akých dôvodov možno pričítať žalovanému\nzavinenie na nepoužití skutočností a dôkazov, ktoré by mohli pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie\nvo veci oproti pôvodnému konaniu, v ktorom bol vydaný platobný rozkaz. Podľa názoru dovolateľa\nodvolací súd nesprávne procesne postupoval, keď jeho argumentáciu týkajúcu sa povinnosti odovzdať\nobčiansky preukaz po zrušení trvalého pobytu na území Slovenskej republiky vyhodnotil ako irelevantnú,\nktorá navyše nemá oporu v zákone. Tento záver odvolacieho súdu považoval za nesprávny, poukazujúc\nna ustanovenie § 6 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri\nobyvateľov Slovenskej republiky v platnom a účinnom znení (ďalej len „zákon č. 253/1998 Z. z.“), v\nznení účinnom v čase odovzdania občianskeho preukazu a v čase doručovania súdneho rozhodnutia\ndo elektronickej schránky dovolateľa. Dovolateľ tak nemal možnosť oboznámiť sa s predmetom sporu\na predložiť dôkazy, ktoré vyvracajú nárok žalobkyne uplatnený prostredníctvom právoplatného a\nvykonateľného platobného rozkazu.\n3.3. Dovolateľ považoval za nesprávny i názor odvolacieho súdu uvedený v bode 36 uznesenia,\nže platobný rozkaz mu bol doručený právne účinným spôsobom zodpovedajúcim zneniu zákona o\nupomínacom konaní. Namietal, že odvolací súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia zaoberal len\nprístupom do elektronickej schránky, avšak súd prvej inštancie nevzal pri svojom rozhodovaní do úvahy\ndovolateľom namietané skutočnosti, akým spôsobom bola osvedčená dovolateľova totožnosť, ak tento\nodovzdal občiansky preukaz v zmysle zákona a teda trvalým a ani prechodným pobytom na území\nSlovenskej republiky počnúc dňom 12. novembra 2018 nedisponoval.\n3.4. Záverom dovolateľ zhrnul, že odvolací súd nesprávne aplikoval § 6 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č.\n253/1998 Z. z. v spojitosti s § 11 ods. 1, písm. e) v spojitosti s § 3 ods. 1 písm. g) zákona č. 359/2019 Z. z.\nako aj § 15 ods. 1 písm. c), písm. d) zákona č. 359/2019 Z. z., pričom úplne opomenul aplikáciu § 133 ods.\n1 CSP v spojitosti s § 4 ods.2, § 5 ods. 1, § 15 ods.1 zákona č. 307/2016 Z. z. s osobitným poukazom na\n§ 127 a nasl. CSP, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ako to predpokladá ustanovenie\n\n§ 420 písm. f) CSP. Odvolací súd v zmysle svojho rozhodnutia v celom rozsahu prebral súdom prvej\ninštancie zistený skutkový stav a v celom rozsahu zdieľal i právne závery prvoinštančného súdu vo veci,\npričom aj rozhodnutie súdu prvej inštancie má zásadné nedostatky, vychádza z nesprávnych právnych\npredpisov, z nesprávnej aplikácie právnych predpisov a obsahuje nesprávne právne závery. Dovolateľ\nnavrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici v zmysle § 449 ods.\n1 CSP zrušil a vec mu vrátil v zmysle § 450 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal mu\nnárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\n3.5. Žalobkyňa sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrila.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej\nneprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP),\nbez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie\nje potrebné odmietnuť, pretože nie je prípustné.\n5. Právo na prístup k dovolaciemu súdu nie je absolútne. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok\na tejto jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti, prísne regulovanej\nCivilným sporovým poriadkom. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu\nje dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa, pričom prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. To znamená, že ak\nzákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné,\nnemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.\n6. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n7. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n8. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n9. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu\ndo práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci\nprocesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v\ndôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny\nproces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).\n10. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v\nzmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil\nvady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu,\nže k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3 Cdo 41/2017, 3 Cdo 214/2017, 8 Cdo 5/2017, 8 Cdo\n\n73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti argumentácie\ndovolateľa, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jeho práva na spravodlivý\nproces.\n11. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na\nspravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať\npostup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré\nsa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie\nústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné\nprejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo\nna zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán\nv konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n12. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu,\nktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava\npriznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom\n- ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý\nproces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019).\n13. Pojem ,,procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu\ntak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo\nnečinnosť súdu, teda proces prejednania sporu znemožňujúci strane sporu realizáciu jej procesných\noprávnení a mariaci možnosti jej aktívnej účasti na konaní (R 129/1999, rozhodnutia najvyššieho súdu\nsp. zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem nemožno vykladať\nextenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. ,,Postupom súdu“\nmožno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce\nopodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.\n14. Dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok\na narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená musí byť\nvyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Preto touto žalobou možno napadnúť len právoplatné\nrozhodnutie súdu z taxatívne stanovených dôvodov a v presne určenej lehote, ktorej zmeškanie má za\nnásledok procesnú preklúziu práva podať žalobu na obnovu konania.\n15. Dovolací súd taktiež upriamuje pozornosť na fakt, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok,\nnie ďalšie odvolanie. Dovolací súd nie je treťou inštanciou, v rámci konania ktorej by bolo možné\npreskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napr. rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn.\n2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016, 8Cdo/67/2017). Dovolací súd rovnako\npripomína, že dovolaním sa nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi\nnižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Na hodnotenie skutkových okolností a\nzisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, nie dovolací\nsúd, ktorého prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v\nkontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly má\ndovolací súd možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi\nv dokazovaní (napr. tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov atď.) a či konajúcimi súdmi prijaté závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom\nomyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, čím by mohlo dôjsť k vade\nzmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n16. Vo vzťahu k dovolateľom namietanej vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, spočívajúcej\nv nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu pre nezrozumiteľnosť a nedostatok presvedčivých\ndôvodov odôvodnenia, pričom odvolací súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím\nbolo porušené právo na spravodlivý súdny proces dovolací súd uvádza, že podľa stabilizovanej\njudikatúry ústavného súdu riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa\nsúd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi\n\nskutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07).\nPovinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých\nsvoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako\ni právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných\nskutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba\ntakéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v\nodôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť\npríslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby\npremisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre\nširšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a\npresvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).\n17. Je potrebné zdôrazniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou\nsporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový\na právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a\njasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní\nnemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú\n(podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné\nna doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom\nkonaní (II. ÚS 78/05).\n18. Dovolací súd považuje za potrebné vo vzťahu ku konkrétnej veci tiež uviesť, že dôvody dovolania\nžalovaného boli predmetom i jeho odvolacích námietok, s ktorými sa odvolací súd v ich podstatnej časti\nvysporiadal a vysvetlil, prečo ich považoval za nedôvodné.\n18.1. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaný sa žalobou doručenou súdu\nprvej inštancie 12. júla 2023 domáhal obnovy konania v zmysle ustanovenia § 397 písm. a) a b) CSP z\ndôvodu, že sa bez svojej viny nemohol oboznámiť s predmetom pôvodného konania, v ktorom bol vydaný\nplatobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Up/1317/2021 z 25. novembra 2021 a\nkvalifikovane sa proti nemu brániť, nakoľko nedisponoval prístupom do elektronickej schránky (pôvodne\nzriadenej pri jeho podnikateľskej činnosti), do ktorej mu bola žaloba žalobkyne spolu s prílohami, ako aj\ns vydaným platobným rozkazom doručená, nakoľko ako vyplýva z potvrdenia z 28. januára 2020, svoj\nobčiansky preukaz odovzdal daného dňa príslušnému orgánu Policajného zboru Slovenskej republiky z\ndôvodu odhlásenia trvalého pobytu z územia Slovenskej republiky. Žalovaný taktiež uviedol, že mu nie\nje zrejmé, na akom základe bola osvedčená jeho totožnosť a v platobnom rozkaze uvedený jeho trvalý\npobyt, keďže odovzdal občiansky preukaz a trvalým ani prechodným pobytom na území Slovenskej\nrepubliky počnúc dňom 12. novembra 2018 nedisponuje.\n18.2. Súd prvej inštancie zistil, že platobný rozkaz vydaný v pôvodnom konaní bol žalovanému doručený\ndo vlastných rúk do jeho aktívnej elektronickej schránky 11. decembra 2021 v zmysle § 32 ods. 5 písm.\nb) zákona o e-Governmente použitím fikcie doručenia, nakoľko adresát - žalovaný si v úložnej lehote\nneprebral dokument potvrdením jeho prebratia na elektronickej doručenke. Vzhľadom na doručenie\nplatobného rozkazu na základe fikcie doručenia tento nadobudol právoplatnosť dňa 28. decembra 2021.\nSúd prvej inštancie nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v zmysle § 2 ods. 3 zákona o občianskych\npreukazoch musel po odsťahovaní sa do Švajčiarska vrátiť občiansky preukaz, preto argumentáciu\nžalovaného, že do elektronickej schránky nemohol vstupovať z dôvodu, že nemal v rozhodnej dobe\nobčiansky preukaz s čipom, za irelevantnú. Zdôraznil, že je zodpovednosťou fyzickej osoby, ktorá\nmá zriadenú elektronickú schránku, aby si zabezpečila riadne preberanie písomnosti doručených jej\nprostredníctvom zriadenej a aktivovanej elektronickej schránky. Vzhľadom na uvedené bol súd prvej\ninštancie názoru, že nie je splnená zákonná podmienka povolenia obnovy konania podľa § 397 písm. a)\nCSP, t. j. že osoba, ktorá navrhuje obnovu konania bez svojej viny nemohla použiť skutočnosti a dôkazy\ntýkajúce sa predmetu pôvodného konania v danom pôvodnom konaní. K žalovaným tvrdenému dôvodu\nobnovy konania podľa § 397 písm. b) CSP, t. j. k možnosti vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať\nv pôvodnom konaní, súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v pôvodnom konaní žiadne dôkazy vykonať\nnenavrhol, preto aplikácia uvedeného zákonného dôvodu obnovy konania je v danom prípade vylúčená.\n\n18.2. Dovolaním napadnutým uznesením odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým\nsúd odmietol podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP žalovaným podanú žalobu na obnovu konania ako\nzjavne nedôvodnú. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho uznesenia v celom rozsahu stotožnil s\nodôvodnením napadnutého rozhodnutia; konštatoval, správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo\nsvojom rozhodnutí uviedol (§ 387 ods. 2 CSP).\n18.3. Civilný sporový poriadok umožňuje odvolaciemu súdu použiť tzv. skrátené odôvodnenie v\nrozsudku v prípade, ak sa v celom rozsahu stotožní s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. V\ntakom prípade sa môže obmedziť v odôvodení len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia a prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Zákon však vyžaduje, aby\naj v prípade skráteného odôvodnenia odvolací súd zaujal jasné stanovisko k podstatným vyjadreniam\nstrán predneseným v konaní na súde prvej inštancie, pokiaľ sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení\nrozhodnutia súd prvej inštancie. Povinnosťou odvolacieho súdu je zároveň vysporiadať sa v odôvodnení\nrozhodnutia s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Za podstatný je potrebné považovať taký\nargument, ktorý je relevantný, teda má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej\npovahy, že v prípade jeho preukázania (samostatne alebo v spojitosti s ostatnými okolnosťami) môže\npriniesť rozhodnutie priaznivejšie pre odvolateľa (Števček, M. Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,\nS., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. (Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,\n1296 s.).\n19. V danom prípade z odôvodnení rozhodnutí súdov nižších inštancií (odvolacieho a prvoinštančného),\nchápaných v ich organickej (kompletizujúcej) jednote (podľa rozhodnutí ústavného súdu sp. zn. II. ÚS\n78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov súdy\nvychádzali, akými úvahami sa riadil súd prvej inštancie, ako ich posudzoval odvolací súd a aké závery\nzaujal k jeho právnemu posúdeniu, na základe ktorého dospeli k správnemu záveru, že žaloba žalobcu\nna obnovu konania nie je dôvodná. Dovolací súd tak dospel k záveru, že uznesenie odvolacieho súdu\nv spojení s uznesením súdu prvej inštancie v zásade spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v\nzmysle § 393 v spojení s § 220 ods. 2 CSP (aj keď mu možno vytknúť, že úplne neobjasnil príčinu sporu viď ďalej bod 25 tohto rozhodnutia), preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľné, neodôvodnené,\nči zjavne arbitrárne (svojvoľné).\n20. Pokiaľ dovolateľ namietal nesprávny procesný postup Okresného súdu Banská Bystrica v pôvodnom\nupomínacom konaní, vedenom pod sp. zn. 37Up/1317/2021, spočívajúci v neodstránení vád návrhu\nžalobkyne na vydanie platobného rozkazu (konkrétne v nesprávnom označení adresy trvalého pobytu\nžalovaného) postupom podľa §§ 128, 129 CSP, dovolací súd upriamuje pozornosť žalovaného na\nustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obsiahnutú v rozhodnutiach sp. zn.\n1ObdoV/16/2012 z 27. septembra 2012, sp. zn. 3Obdo/22/2011 z 26. apríla 2012, sp. zn. 3Cdo/93/2010\nz 24. novembra 2011 a najmä na rozhodnutie sp. zn. 1Obdo/54/2017 z 22. marca 2018 (zverejnenom\nv Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 77/2018), z ktorých vyplýva, že návrhom na\nobnovu konania možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie, ako aj skutočnosť, že dovolací súd v\nkonaní o obnovu konania môže posudzovať len vady samotného konania o obnove, a nemôže prihliadať\nna prípadné vady pôvodného, obnovovaného konania. Od týchto záverov nemá dovolací súd dôvod\nodchýliť sa ani vo vzťahu k preskúmavanej veci.\n21. Dovolateľ namietal i postup odvolacieho súdu, ktorým v celom rozsahu prebral súdom prvej inštancie\nzistený skutkový stav a v celom rozsahu zdieľal i ním vyslovené právne závery, ktoré označil za\nnesprávne, čím malo dôjsť k založeniu vady konania v zmysle § 420 písm. f) CSP. V tejto súvislosti\nnajvyšší súd uvádza, že už podľa predchádzajúcej úpravy platilo, že realizácia procesných oprávnení sa\núčastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (viď R 54/2012 a 1Cdo 62/2010, 2Cdo 97/2010, 3Cdo\n53/2011, 4Cdo 68/2011,5Cdo 44/2011, 6Cdo 41/2011, 7Cdo 26/2010 a 8ECdo 170/2014). Právnym\nposúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený\nskutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou\npráva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis\nalebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych\nskutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Po 1. júli 2016 nie je žiadny dôvod pre odklon od\nvyššie uvedeného chápania dopadu nesprávneho právneho posúdenia veci (nesprávneho vyriešenia\nniektorej právnej otázky súdom) na možnosť niektorej strany civilného sporového konania uskutočňovať\njej patriace procesné oprávnenia. Judikatúra najvyššieho súdu sa ustálila na názore, že nesprávne\n\nprávne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP (R 24/2017, 1Cdo\n202/2017, 2Cdo 101/2017, 3Cdo 94/2017, 4Cdo 47/2017, 5Cdo 145/2016, 7Cdo 113/2017, 8Cdo\n76/2018). Posúdenie, či v návrhu na obnovu konania uvádzané skutočnosti napĺňajú znaky niektorého\nz dôvodov obnovy konania v zmysle § 228 ods. 1 OSP (aktuálne § 397 CSP), je v konaní o obnove\nprávnym posúdením veci (viď R 54/2012)\n22. Nakoľko v posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že konanie pred\nodvolacím súdom bolo postihnuté namietanými zásadnými vadami zmätočnosti podľa § 420 písm. f)\nCSP, najvyšší súd dovolanie žalovaného odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie smerujúce\nproti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.\n23. Záverom považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že podstatou tvrdení žalovaného žiadajúceho\nobnovu konania podľa § 397 písm. a/ a b/ CSP je námietka riadneho nedoručenia platobného rozkazu.\nNeušlo pozornosti dovolacieho súdu, že žalovaný v žalobe na obnovu konania tvrdil, že mal aktivovanú\nelektronickú schránku „v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou“ a následne obšírne uvádzal\nprečo do nej nemal prístup. V danom prípade podľa obsahu spisu je zrejmé, že v pôvodnom konaní\nsa jednalo o „spotrebiteľský spor“. Zákon o e-Governmente stanovuje, že každému je možné zriadiť\nlen jednu elektronickú schránku pre jedno právne postavenie (viď § 11 ods. 1, t. j. orgán verejnej moci,\nprávnická osoba, fyzická osoba, podnikateľ, subjekt medzinárodného práva, organizačná zložka alebo\norganizácia podľa § 12 ods. 6 a ďalší.). Ak je majiteľ elektronickej schránky súčasne osobou vo viacerých\nprávnych postaveniach, zriaďuje sa mu elektronická schránka pre každé z týchto právnych postavení\n(§ 12 ods. 2 citovaného zákona). Vzhľadom k tomu, že k preskúmavanému spisu nebol pripojený spis\nzo základného konania dovolací súd nemohol verifikovať tvrdenia žalovaného o nesprávnom doručení\nplatobného rozkazu do elektronickej schránky „podnikateľa“; touto skutočnosťou sa súdy nižších\ninštancií v dôvodoch svojich rozhodnutí nezaoberali, čím celkom vyčerpávajúcim spôsobom neobjasnili\nvznik sporu, hoci na druhej strane sa pomerne podrobne zaoberali okolnosťami týkajúcimi sa platnosti\na odovzdania občianskeho preukazu žalovaného. V súvislosti s uvedeným možným pochybením pri\ndoručovaní sporného platobného rozkazu sa súdy nižších inštancií mali zaoberať tým, či môže riadne\nnedoručenie platobného rozkazu založiť dôvod na obnovu konania. Podľa názoru dovolacieho súdu\nriadne nedoručenie rozhodnutia sporovej strane (v danom prípade žalovanému) nie je dôvodom obnovy\nkonania (obdobne viď uznesenie najvyššieho súdu zo dňa 24. januára 20024 sp. zn. 1Obdo/51/2023 bod\n32). V ustanoveniach § 397 je totiž obsiahnutý taxatívny výpočet dôvodov obnovy konania. Medzi nimi\nsa nenachádza ako dôvod obnovy konania nedoručenie rozhodnutia napádaného žalobou na obnovu\nkonania. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na to, že ak rozhodnutie nie je riadne doručené\nsporovej strane, nemôže nadobudnúť právoplatnosť a preto ho ani nemožno napadnúť žalobou na\nobnovu konania. Obnova konania je totiž prípustná iba proti právoplatnému rozhodnutiu (§ 397 CSP) a\nrozhodnutie, ktoré nebolo riadne zákonným spôsobom doručené sporovej strane nemôže nadobudnúť\nprávoplatnosť. Prípadné riadne nedoručenie platobného rozkazu mohol/môže žalovaný napadnúť v\nrámci exekučného konania, keďže exekučným titulom je iba také rozhodnutie súdu, ktoré je vykonateľné\na teda aj právoplatné (s výnimkou rozhodnutí, ktoré sú vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, čo\nsa však prejednávanej veci netýka). Napokon dovolací súd uvádza, že pokiaľ by sa aj v úvahu vzala\nmožnosť, že žalovaný nemal prístup do svojej elektronickej schránky, ale „občana“ nie „podnikateľa“\nzasa by to viedlo len k záveru, že platobný rozkaz mu nebol riadne doručený a z toho vyplývajúcimi\nnásledkami. Predmetnú situáciu preto mal podľa dovolacieho súdu najskôr riešiť žiadosťou adresovanou\nsúdu v upomínacom konaní o doručenie platobného rozkazu (s uvedením relevantných skutočností) a\nnásledne podľa reakcie súdu voliť ďalší postup (odpor voči platobnému rozkazu, námietky v exekučnom\nkonaní).\n24. V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni žiadne trovy nevznikli, preto jej dovolací súd ich náhradu\nnepriznal (§ 255 ods. 1 v spojení s § 453 ods. 1 CSP).\n25. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17CoCsp/37/2023", "guid": "f5b8d298-7b1b-43ba-b31c-28a4ae400d99:d5c08ed2-4732-4130-a76f-c9d2372dca36", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}