{"guid": "47b755e8-2c94-4e69-b9c8-bef418b1bad6:5054872b-67a1-4774-bfc0-710a11deef16", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6122426151.1", "spisova_znacka": "4Cdo/135/2024", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/135/2024 z 30. 10. 2024", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 30. októbra 2024, sp. zn. 4Cdo/135/2024, ECLI:SK:NSSR:2024:6122426151.1", "identifikacne_cislo": "6122426151", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr.Ing. Mario Dubaň", "sudca_id": 141, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ing-mario-duban-141", "datum_vydania": "2024-10-30", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52a.odsek-2", "nazov": "§ 52a ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52a.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52a.odsek-4", "nazov": "§ 52a ods. 4 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52a.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-g", "nazov": "§ 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52a", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-2", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-9", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5054872b-67a1-4774-bfc0-710a11deef16", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6122426151.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6122426151.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6122426151.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/135/2024\n6122426151\n30. 10. 2024\nJUDr. Mario Dubaň\nECLI:SK:NSSR:2024:6122426151.1\n\nRozhodnutie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a\nsudkýň JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Nory Halmovej v spore žalobcu N. M., narodeného XX. V.\nXXXX, Č., N. XXX/XX, zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, Lučenec, Janka Kráľa 5/A,\nproti žalovanej obchodnej spoločnosti Všeobecná úverová banka, a. s., Bratislava, Mlynské nivy 1,\nIČO: 31 320 155, zastúpenej spoločnosťou Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., Poprad,\nNámestie svätého Egídia 40/93, IČO: 44 250 029, o zaplatenie 5.502 eur s príslušenstvom, vedenom\nna Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 12Csp/45/2022, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského\nsúdu v Trenčíne zo 16. apríla 2024 sp. zn. 6CoCsp/15/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalobcovi priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prievidza (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom z 26.\njanuára 2023 č. k. 12Csp/45/2022-260 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.502 eur spolu s\núrokom z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy 5.502 eur od 27. septembra 2022 do zaplatenia,\nvšetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100 %.\n1.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval skutkový a právny základ uplatneného nároku\nžalobcu, ktorý sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 5.502 eur s príslušenstvom z dôvodu, že\ndňa 20. marca 2017 uzatvoril s predávajúcim AUTOCENTRUM AAA AUTO a. s. (ďalej aj „predávajúci“)\nkúpnu zmluvu na kúpu osobného motorového vozidla za kúpnu cenu 6.321 eur vrátane DPH s tým, že\nčasť kúpnej ceny v sume 633 eur bude predávajúcemu uhradená v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy a\nzvyšná časť kúpnej ceny vo výške 5.688 eur mala byť predávajúcemu uhradená prostredníctvom úveru\nna základe zmluvy o úvere č.: 120172054 uzatvorenej so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s.\nso sídlom v Kežmarku (ďalej aj „právny predchodca žalovanej“). Dňa 20. marca 2017 predávajúci vystavil\nako dodávateľ žalobcovi, v postavení odberateľa, daňový doklad (faktúru) č. FVAA6181/170472 na\ncelkovú sumu 8.374 eur spolu s DPH, s dátumom splatnosti 30. marca 2017, a to za dodanie osobného\nmotorového vozidla v sume 6.321 eur (ďalej aj „predmet financovania A“), doplnkového zákazníckeho\nservisu 355 eur, Carlife Garancia 1 - hviezda 678 eur, Würth Professional 165 eur, TT Parking tabletu\nWifi 196 eur, čiernych kobercov do auta 15 eur, TT PassiveWeb EU 296 eur, miniGAP FLEX v úvere\n300 eur a balíčku povinnej výbavy 48 eur (ďalej aj „predmet financovania B“).\n1.2. Súd prvej inštancie preskúmaním predmetnej úverovej zmluvy dospel k záveru, že úverová zmluva\nuzavretá medzi právnym predchodcom žalovanej ako veriteľom a žalobcom v postavení dlžníka je\nzmluvou spotrebiteľskou v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., pretože žalobca predmetnú zmluvu\nuzatvoril ako fyzická osoba nepodnikateľ a žalovaná ako dodávateľ, právnická osoba, podnikajúca podľa\n\nObchodného zákonníka. Rovnako tak kúpnu zmluvu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle\nustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“); mal za to, že ide o zmluvy závislé\nv zmysle ustanovenia § 52a OZ a obe tvoria jeden obchodný celok, keďže žalobca v súvislosti s\nkúpou osobného motorového vozidla uzavrel úverovú zmluvu, prostredníctvom ktorej bol predmet kúpy\nfinancovaný (napokon obe zmluvy boli uzavreté na jednom mieste v ten istý deň). Súd prvej inštancie\nsa v tejto súvislosti stotožnil s právnym názorom žalobcu, že nie faktúra a úverová zmluva, ale kúpna\nzmluva a úverová zmluva predstavujú totožný spotrebiteľský vzťah - jeden obchodný celok. Dodal, že\nžalovanou predložená faktúra je irelevantný listinný dôkaz pre posúdenie veci z dôvodu, že faktúra je iba\núčtovným dokladom, bez právnej záväznosti vo vzťahu k obsahom zmlúv, pričom sa v nej nenachádzajú\nžiadne dojednania, ktorými by žalobca prejavoval záujem o prefinancovanie tam uvedených služieb a\ntovarov, formou úveru, na základe úverovej zmluvy, a teda medzi faktúrou a úverovou zmluvou neexistuje\nžiadne prepojenie.\n1.3. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nemal\nzáujem o uzavretie a ani neuzavrel žiadnu kúpnu zmluvu (v ústnej forme), predmetom ktorej podľa\nžalovanej mal byť predmet financovania B, pričom hnuteľné veci, ktoré mu boli spolu s osobným\nmotorovým vozidlom dňa 20. marca 2017 odovzdané, považoval za darček a o službách, v úverovej\nzmluve uvedených, žiadnu vedomosť nemal. Súd prvej inštancie následne vyvodil záver, že žalobca\nmal záujem len o kúpu osobného motorového vozidla, pričom len časť nezaplatenej kúpnej ceny vo\nvýške 5.688 eur mala byť financovaná prostredníctvom úveru, a nie aj ďalšie hnuteľné veci a služby\n(predmet financovania B vo výške 2.053 eur). Z týchto dôvodov žalovaná potom v úverovej zmluve\nuviedla nesprávne základné údaje o úvere, osobitne samotnú výšku úveru v sume 7.741 eur (namiesto\nsumy 5.688 eur). Poukázal aj na skutočnosť, že k vyššie uvedenému právnemu záveru dospeli v\nobdobných prípadoch aj vyššie súdne autority. V súvislosti s obsahovou závislosťou kúpnej zmluvy a\núverovej zmluvy dospel súd prvej inštancie k záveru, že kúpna cena a suma úveru musia byť v prípade\nzávislých spotrebiteľských zmlúv rovnaké (totožné). Na základe ďalších zistení mal za preukázané, že v\núverovej zmluve je nesprávne uvedená celková výška úveru (namiesto sumy 5.688 eur suma 7.741 eur),\nRPMN (namiesto 30,70 % 16,74 %) a priemerná hodnota RPMN (namiesto 11,39 % 10,17 %), z dôvodu\nktorého je spotrebiteľský úver, poskytnutý žalobcovi právnym predchodcom žalovanej, bezúročný a bez\npoplatkov, a to v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z.\n1.4. Súd prvej inštancie uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom právneho zástupcu\nžalobcu, že žalobcovi vystavená faktúra predávajúcim bola zneužitá z jeho strany za účelom odviesť\npozornosť od vzájomnej závislosti (vzájomného prepojenia) obsahu kúpnej zmluvy a úverovej zmluvy.\nTiež poukázal na nekalú obchodnú praktiku, využívanú úverovými veriteľmi v spolupráci s predávajúcim,\npodstatou ktorej je poskytovať neprimerane navýšený úver a poplatky za nevyžiadané/fiktívne služby, v\ndôsledku čoho je spotrebiteľovi poskytnutý úver nielen na doplatok ceny vozidla, ale aj na nevyžiadané\nslužby.\n1.5. Súd prvej inštancie vychádzal zo toho, že žalobca v prospech žalovanej, resp. jej právneho\npredchodcu, v súlade so splátkovým kalendárom, uvedeným v úverovej zmluve, zaplatil spolu 11.190\neur. Keďže bol žalobcovi v skutočnosti poskytnutý úver vo výške 5.688 eur, ktorý súd prvej inštancie\nvyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov, bolo povinnosťou žalobcu vrátiť žalovanej (jej právnemu\npredchodcovi) len sumu poskytnutej mu úverovej istiny, teda práve sumu 5.688 eur. Žalovaná, resp. jej\nprávny predchodca sa teda na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila bez právneho dôvodu o sumu 5.502\neur (11.190 - 5.688) a preto súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi uvedenú\nsumu. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,\n2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).\n2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej rozsudkom zo 16. apríla 2024\nsp. zn. 6CoCsp/15/2023 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal proti žalovanej\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Po zrekapitulovaní kľúčových skutkových\nzistení súdu prvej inštancie konštatoval, že v jeden a ten istý deň (dňa 20. marca 2017) uzatvoril\nžalobca ako spotrebiteľ s tým istým subjektom AUTOCENTRUM AAA AUTO a. s. (v rôznych zmluvných\npozíciách - ako predávajúcim, ako sprostredkovateľom a ako nezávislým finančným agentom) tri zmluvy\npri tom istom kontraktačnom procese - Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 120172054 so spoločnosťou\nConsumer Finance Holding, a. s. (veriteľom a súčasne právnym predchodcom žalovanej), Poistnú\nzmluvu Poistenia Carlife Garancia s poistiteľom Acasta European Insurance Company Limited, Veľká\n\nBritánia a napokon kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola kúpa osobného motorového vozidla zn. FORD\nMondeo Kombi 2.0 TDCi za dohodnutú kúpnu cenu 6.321 eur vrátane DPH. Vo všetkých zmluvách\npri kontraktačnom procese vystupoval žalobca a spoločnosť AUTOCENTRUM AAA AUTO a. s. (ako\npredávajúci, sprostredkovateľ a ako nezávislý finančný agent). Odvolací súd uviedol, že išlo o zmluvy\nnavzájom súvisiace a vzájomne závislé, tvoriace jeden obchodný celok a to napriek tomu, že išlo o\nodlišné zmluvné typy, a teda posudzovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere bolo potrebné kvalifikovať\npodľa § 15 zákona č. 129/2010 Z. z. ako zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere. Podľa odvolacieho\nsúdu neobstála odvolacia argumentácia žalovanej, že každú zo zmlúv treba posudzovať samostatne,\nkeďže boli uzatvárané pri jednom kontrakte a aj z ich obsahu jednoznačne vyplýva ich vzájomná\nprepojenosť, a to aj s prihliadnutím na povahu zmlúv, sledovaný cieľ a stranám známy účel uzatvárania.\nOdvolací súd v tejto súvislosti zdôraznil, že predávajúci konal za poisťovateľa a aj za úverového veriteľa.\nZ uvedeného vyplýva, že napriek formálnemu označeniu rozdielnych zmluvných strán na jednotlivých\nzmluvách (kúpna, úverová, poistná) majú všetky spoločného menovateľa a konajúcu osobu - obchodnú\nspoločnosť AUTOCENTRUM AAA AUTO a. s. Takýto postup pri uzatváraní zmlúv bol zjavne zámerný,\nkoordinovaný, pričom išlo o bežnú, zaužívanú obchodnú prax predávajúceho.\n2.1. Odvolací súd sa ďalej zameral na skutočný záujem spotrebiteľa, pričom konštatoval, že z obsahu\nkúpnej zmluvy vyplýva jasný a určitý prejav vôle žalobcu získať úver v konkrétnej výške 5.688 eur,\nnakoľko žiadne iné poplatky spojené s predmetom kúpy z predmetnej kúpnej zmluvy nevyplývali.\nUvedená suma 5.688 eur tak mala byť v zmysle zmluvných dojednaní v kúpnej zmluve a teda prejavenej\nvôle kupujúceho výškou úveru, no v zmluve o úvere je už uvedená iná výška úveru a to 7.741\neur. Ohľadom skutočnej vôle žalobcu odvolací súd poukázal na výpoveď žalobcu a svedka N. M.\n(syna žalobcu), pričom sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v konaní bolo preukázané,\nže žalobca si doplnkové tovary a služby (predmet financovania B) sám nevyjednal. Vychádzajúc z\nuvedeného konštatoval, že predmet financovania B je nutné považovať za skryté poplatky, ktoré\npredstavujú dodatočné náklady spotrebiteľa; ktoré však nemôžu byť započítané na istinu úveru.\nVzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalovanej odvolací súd výslovne zdôraznil, že individuálnosť\ndojednania navýšenia pôvodne žiadanej sumy úveru na dofinancovanie časti kúpnej ceny 5.688 eur\nžalovaná žiadnym spôsobom v spore nepreukázala a tak neuniesla dôkazné bremeno, ktoré ohľadom\nuvedenej skutočnosti spočívalo na nej. Naopak, žalobca preukázal dostatočne hodnoverne v spore,\nže ním tvrdený postup predávajúceho pri dojednávaní a pripravovaní úverových zmlúv bol bežnou\nobchodnou praktikou vo viacerých obdobných prípadoch s viacerými spotrebiteľmi a za obdobných\npodmienok ako tvrdil žalobca.\n2.2. Za dôkaz o individuálnom dojednaní zmluvy, resp. jej niektorých zmluvných podmienok,\nnebolo možné podľa odvolacieho súdu v tomto prípade považovať Žiadosť o uzatvorenie zmluvy\no spotrebiteľskom úvere, ktorá mala prakticky totožnú formu a obsah ako samotná zmluva o\nspotrebiteľskom úvere. Mal za preukázané, že v skutočnosti nešlo o žiadosť, predloženú spotrebiteľom,\nale o formulár vyplnený rovnako ako samotná zmluva sprostredkovateľom úveru, teda nešlo o\nindividuálne dojednané ustanovenia a tieto listiny nesvedčia o tom, že medzi žalobcom a žalovanou\ndošlo k zhodným prejavom vôle financovať predmet financovania B dotknutým spotrebiteľským úverom.\nZ rovnakých dôvodov nebolo možné podľa súdu považovať za prejav vôle žalobcu, že chce financovať\npredmetným spotrebiteľským úverom aj položky zahrnuté do tzv. predmetu financovania B, ani formulár\nŠtandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Tento formulár - ako tomu nasvedčuje aj jeho\noznačenie - je len súhrnom informácií o úvere, ktoré v štandardizovanej forme poskytuje veriteľ dlžníkovi.\nAj keď žalobca v tomto prípade tento formulár podpísal, jeho podpis svedčí podľa odvolacieho súdu len\no tom, že ho prevzal, prípadne že ho vzal na vedomie, nie je však prejavom jeho vôle financovať tiektoré tovary a služby prostredníctvom spotrebiteľského úveru. Napokon, ani faktúra, ktorou žalovaná\nargumentovala, aj keď je podpísaná žalobcom, nedokumentuje zhodu vôle predávajúceho a kupujúceho\n- o to viac, že táto faktúra bola vystavená a predložená žalobcovi na podpis v ten istý deň a na tom istom\nrokovaní, súčasne s ostatnými listinami (najmä zmluvami), čo podstatne sťažuje možnosť spotrebiteľa\noboznámiť sa podrobnejšie s jej obsahom. Žalobca podpisom faktúry mohol jej obsah len vziať na\nvedomie (resp. potvrdil jej prevzatie), faktúru však jednostranne vystavil predávajúci, teda nie je prejavom\nvôle kupujúceho. Odvolací súd preto usudzoval, že vzhľadom na veľký počet súčasne podpisovaných\ndokumentov žalobca vôbec nemusel faktúre venovať pozornosť, keďže ide o daňový doklad, ktorý bol\npreňho ako fyzickú osobu - nepodnikateľa, ktorý si neuplatňuje daň na vstupe ani daňové náklady,\nzbytočný. Okrem toho bola faktúra podľa odvolacieho súdu neprehľadná, až zmätočná, takže bežný\n\nspotrebiteľ v situácii, v akej bol žalobca (súčasné predkladanie na podpis mnohých listín), aj keby chcel\nvenovať faktúre primeranú pozornosť, nemusel by zistiť, čo vlastne je ňou fakturované.\n2.3. Podľa odvolacieho súdu došlo v konaní k správnym skutkovým zisteniam, najmä v tom, že\nmedzi dodávateľom a spotrebiteľom nedošlo k zhodným prejavom vôle financovať predmetným\nspotrebiteľským úverom aj položky zahrnuté v zmluve do „predmetu financovania B“. V nadväznosti na\nto sa stotožnil aj s právnym názorom súdu prvej inštancie, že pokiaľ údaj o výške istiny (celkovej výške)\nspotrebiteľského úveru uvedený v zmluve sumou 7.741 eur bol nesprávny, nezodpovedajúci prejavenej\nvôli a úmyslu dlžníka - spotrebiteľa, v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b)\nzákona č. 129/2010 Z. z. to je samostatným dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Odvolací\nsúd poznamenal, že vôľou žalobcu bolo získať úver v konkrétnej výške 5.688 eur, čo jednoznačne\nvyplýva z obsahu viazanej kúpnej zmluvy, žiadne doplnkové služby si sám nevyžiadal a dobrovoľne\nnezvolil, všetky doplnkové služby sú fakticky skrytými poplatkami za poskytnutie úveru a boli pre žalobcu\ndodatočne povinnými nákladmi a nie je pritom dôležité pomenovanie týchto povinných nákladov, ale ich\nskutočný účel. Dodal, že pri uzatváraní posudzovanej úverovej zmluvy, ako vzájomne závislej zmluvy\nod kúpnej zmluvy, postupoval sprostredkovateľ pôvodného veriteľa postupom, ktorý nie je súladný so\nspotrebiteľským právom (nekalá obchodná praktika).\n2.4. Odvolací súd uzavrel, že plnenie žalobcu nad rámec istiny úveru (bez úrokov a poplatkov úveru)\nv sume 5.688 eur, poukázané v prospech právneho predchodcu žalovanej spolu v sume 11.190 eur,\nteda v sume rozdielu týchto plnení (11.190 - 5.688 = 5.502), je bezdôvodným obohatením žalovanej\nna úkor spotrebiteľa, ktoré je v zmysle § 451 OZ povinná žalobcovi vydať, spolu so správne priznaným\nzákonným úrokom z omeškania. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení\ns § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie s poukazom\nna ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b) CSP, keď uviedla, že doposiaľ nebola v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu vyriešená právna otázka, či „suma úveru poskytnutá na financovanie tovaru a\nslužieb, ktorý je vo vzťahu k hlavnému predmetu nákupu tzv. doplnkovým tovarom, je podľa Zákona o\nspotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. nákladom podľa § 2 písm. g), alebo istinou úveru podľa §\n2 písm. l)“ a či „je dodávateľ viazaného spotrebiteľského úveru hmotnoprávne zodpovedný za kvalitu a\nprimeranosť financovaného tovaru, alebo služieb?“.\n3.1. Súdom nižších inštancií vytkla, že sa vôbec nezaoberali platnosťou zmlúv o doplnkovom tovare,\nhoci žalobca celé odôvodnenie žaloby založil na tom, že zmluvy o doplnkovom tovare síce podpísal, ale\nvôbec tak nechcel urobiť. Pritom uviedla, že samotné zmluvy o kúpe tovaru a služieb sú samostatnými\nzmluvami, uzatvorenými s úplne inými účastníkmi a ani kúpna zmluva, ani poistná zmluva, ani zmluva\no poskytnutí služieb nie sú súčasťou úverovej zmluvy. Poukázala na to, že v úverovej zmluve je v\nsúlade s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch len odkaz na tovar a\nslužby, ktoré sa úverom financujú. Dovolateľka tiež uviedla, že hlavný predmet plnenia nemôže byť\nneprijateľnou podmienkou, a teda poistná zmluva nemôže byť neprijateľnou podmienkou úverovej\nzmluvy. Ďalej poznamenala, že žalobca v danom prípade požiadal písomne žalovanú o poskytnutie\núveru aj na ďalší tovar a služby a išlo výlučne o prejav jeho vôle, nie o prejav vôle veriteľa. Veriteľ pritom\nextrémne preukazným spôsobom informoval spotrebiteľa o tom, čo a v akej výške je z úveru financované.\nDovolateľka v tejto súvislosti konštatovala, že predmet financovania A a predmet financovania B sú v\nzmluve výrazne a zrozumiteľne uvedené. Nejde o žiadny skrytý tovar, službu, alebo poplatok. Spotrebiteľ\nmal možnosť vybrať si len predmet financovania A, alebo zmluvu vôbec nepodpísať. Pokiaľ išlo o výšku\ncelkových nákladov spotrebiteľa, dovolateľka uviedla, že celkové náklady sú všetky peňažné prostriedky,\nktoré spotrebiteľ platí veriteľovi nad rámec úverovej istiny. Uviedla, že suma 2.053 eur (úver poskytnutý\nna predmet financovania B) by bola nákladom spotrebiteľa len v jedinom prípade, a to ak by spotrebiteľ\nza túto sumu nič nedostal. Ďalej konštatovala, že zmyslom RPMN je dať na jednu stranu všetko to, čo\nspotrebiteľ dostáva a na druhú stranu všetko to, čo dáva navyše oproti tomu, čo dostal; pomer týchto\ndvoch parametrov je RPMN. V danom prípade suma 2.053 eur za doplnkový tovar je cena tovaru a\nslužieb, ktorá suma nie je ziskom veriteľa, nakoľko „skončila“ u tretích osôb (rovnako ako kúpna cena za\nauto) a to na základe pokynu spotrebiteľa. Táto suma patrí do celkovej čiastky (rovnako ako istina úveru\nza kúpu auta), ale celkom určite nepatrí do nákladov spotrebiteľa. Dovolateľka podotkla, že nákladom\nspotrebiteľa a súčasne ziskom veriteľa je teda len rozdiel medzi celkovou sumou, ktorú od veriteľa dostal\na celkovou sumou, ktorú mu bol povinný vrátiť. Doplnkový tovar a služby boli financované rovnako ako\n\nkúpa auta - poskytnutím istiny úveru, a teda nákladom úveru bol len úrok, ktorým veriteľ túto časť úveru\núročil. Žalovaná teda konštatovala, že nižšie súdy v dôsledku právneho omylu dospeli k nesprávnemu\nrozhodnutiu v jej neprospech. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby dovolací súd zrušil rozhodnutia súdov\nnižších inštancií a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne ich zmenil a rozhodol tak,\nže žalobu zamieta.\n4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že právna otázka nastolená žalovanou už bola medzičasom\nnajvyšším súdom vyriešená. Pripomenul, že z celkovej výšky úveru na svoj účet nedostal žiadne plnenie\na k dispozícii získal ako protihodnotu výlučne vozidlo z časti financované úverom v sume 5.688 eur.\nŽiadne iné plnenie, resp. protihodnota, za sumu 2.053 eur mu už reálne nebola poskytnutá, pričom\npoložky tvoriace predmet financovania B sa v listinách vzájomne závislého kontraktu objavili v rozpore\ns vôľou žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že predmet financovania B tvoria bez akýchkoľvek pochybností\ndoplnkové vedľajšie produkty, na ktoré dopadá kontrola neprijateľných zmluvných podmienok a svojou\npovahou sú nákladmi navyšujúcimi istinu úveru podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. Napokon\ndodal, že rozhodovacou praxou bolo ustálené, že plnenie, ktoré má povahu nákladu spojeného s\nposkytnutím úveru, nemôže tvoriť istinu úveru, pričom v takom prípade je nutné považovať spotrebiteľský\núver za bezúročný a bez poplatkov. Preto navrhol podané dovolanie odmietnuť, resp. v súlade s § 448\nCSP zamietnuť.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35\nCSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade\nso zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),\nbez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie\nmeritórneho dovolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo.\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n7. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n8. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n10. Žalovaná vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP (právna otázka\nnebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte vyriešená).\n11. Dovolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je viazaný iba vymedzením právnej otázky, od ktorej\nzáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré považuje dovolateľ za nesprávne, nie však už určením,\npod ktorý prípad prípustnosti jej riešenia (§ 421ods. 1 CSP) táto otázka spadá. Najvyšší súd nemôže\nbyť viazaný tým, o ktorý prípad právnej otázky podľa § 421 ods. 1 CSP oprel prípustnosť dovolania\ndovolateľ. Situácia dovolateľa sa totiž môže v priebehu dovolacieho konania meniť. Napríklad ak\n\ndovolateľ tvrdí, že právna otázka ešte nebola na dovolacom súde riešená a medzičasom k jej vyriešeniu\ndošlo. Z uvedeného dôvodu dovolací súd z hľadiska prípustnosti dovolania posudzuje (iba) materiálny\nsubstrát samotného dovolacieho konania spočívajúci vo vymedzení právnej otázky a predostretí vlastnej\nargumentácie dovolateľa v zmysle § 432 ods. 2 CSP, súčasne zohľadňujúc vlastnú rozhodovaciu prax\n(iura novit curia, 4Cdo/11/2021, 8Cdo/54/2018, I. ÚS 51/2020).\n12. Dovolateľka v danom prípade zákonu zodpovedajúcim spôsobom vymedzila právne otázky, ktoré\npodľa jej názoru v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené: 1/ či suma úveru\nposkytnutá na financovanie tovaru a služieb, ktorý je vo vzťahu k hlavnému účelu nákupu tzv.\ndoplnkovým tovarom, je podľa zákona o spotrebiteľských úveroch nákladom podľa § 2 písm. g) alebo\nistinou úveru podľa § 2 písm. l) a 2/ či je dodávateľ viazaného spotrebiteľského úveru hmotnoprávne\nzodpovedný za kvalitu a primeranosť financovania tovaru alebo služieb.\n13. Najvyšší súd pristúpil k posúdeniu prvej otázky a poznamenáva, že právna otázka bola v\nčase rozhodovania odvolacieho súdu a najmä podania dovolania už riešená v rozhodnutí sp. zn.\n2Cdo/165/2020, na ktoré neskôr nadviazali rozhodnutia sp. zn. 4Cdo/322/2020 [ktoré uspelo aj v teste\nústavnosti, keď ústavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS 341/2023-16 z 15. júna 2023 ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky (obchodnej spoločnosti VÚB a. s.) odmietol], v ostatnom čase aj sp. zn. 7Cdo/31/2022,\n4Cdo/93/2022, 9Cdo/26/2022 a 4Cdo/29/2023, aktuálne predstavujúce ustálenú rozhodovaciu prax\nnajvyššieho súdu a preto v zmysle vyššie uvedeného výkladu pre záver o prípustnosti dovolania nebolo\nurčujúce subsumovanie prípustnosti podaného dovolania samotnou dovolateľkou pod ustanovenie §\n421 ods. 1 písm. b) CSP.\n14. Po konštatovaní prípustnosti dovolania v tejto časti pristúpil dovolací súd k meritórnemu dovolaciemu\nprieskumu a posúdeniu dôvodnosti podaného dovolania z hľadiska uplatnenej dovolacej argumentácie,\nt. j. z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom vo vymedzenej právnej otázke a eventuálneho\nodklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n15. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca\nv podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a\npovinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich\nriešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne\nposúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa\nprávnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne\nvyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.\n16. Smernica 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere bola do slovenského právneho poriadku\nprebratá zákonom o spotrebiteľských úveroch.\n17. V zmysle § 2 písm. l) a písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného\nv čase uzatvorenia spornej zmluvy o úvere (t. j. 20. marca 2017), na účely tohto zákona sa rozumie\ncelkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov\nposkytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere [písm. l)], celkovými nákladmi spotrebiteľa\nspojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov\nakéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a\nktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na\ndoplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí\nnavyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby\nho získal za ponúkaných podmienok [písm. g)].\n18. V zmysle § 9 ods. 2 písm. g) cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných\nnáležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu\nspotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, písm. j) ročnú percentuálnu mieru\nnákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v\nčase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto\nročnej percentuálnej miery nákladov, písm. k) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v\nktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami\nspotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.\n\n19. V rozsudku vo veci C-377/14 Radlinger, Radlingerová proti Finway a. s. sa Súdny dvor\nEurópskej Únie okrem iného vyjadril k požiadavkám na náležitosti spotrebiteľských zmlúv a na otázku\nvnútroštátneho súdu, akým spôsobom sa má vykladať pojem „celková výška úveru“ obsiahnutý v článku\n3 písm. l) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 a pojem „výška čerpania“ obsiahnutý v bode I prílohy I tejto\nsmernice odpovedal, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I\ntejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú\ncelkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru\núčtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne\nvyplatené. V rozhodnutí Súdny dvor uviedol, že dôsledkom takéhoto postupu, t. j. zahrnutia nákladov\nspotrebiteľa spojených s úverom do výšky čerpania úveru, je podhodnotenie RPMN, ktorého výpočet\nzávisí od celkovej výšky úveru (bod 87). Zároveň informácia o celkových nákladoch úveru umožňuje\nspotrebiteľovi porovnať ponuky úverov a posúdiť rozsah jeho záväzku (bod 90).\n20. Na to, aby bolo možné konštatovať splnenie povinnosti veriteľa vyplývajúcej z ustanovenia § 9\nods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, musia byť podľa názoru dovolacieho súdu údaje uvedené v\nspotrebiteľskej zmluve uvedené nielen formálne, ale zároveň musia byť aj úplné, určité, zrozumiteľné\na správne. Týmto spôsobom zákonodarca chráni spotrebiteľa a napĺňa účel sledovaný právnou pravou\nspotrebiteľských zmlúv, ktorým je úplné informovanie spotrebiteľa o podmienkach v tomto prípade\núverovej zmluvy v záujme ochrany slabšej zmluvnej strany. Správnosť údajov totiž nepochybne\novplyvňuje rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť do určitého záväzku. Zároveň spotrebiteľ musí mať možnosť\nzoznámiť sa so skutočným obsahom právneho úkonu, aby vedel, čo konkrétne je predmetom dojednania\na aké sú jeho práva a záväzky z toho plynúce. Ak by sa pripustil výklad, že akýkoľvek údaj (teda\naj chybný) uvedený v zmluve spĺňa podmienky § 9 ods. 2 cit. zákona, stratilo by toto ustanovenie\nzmysel. Jednou z obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy je aj údaj o výške úveru, ktorého\ndefiníciu podáva ustanovenie § 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ na základe\nsprávne v zmluve uvedených informácií o výške skutočne poskytnutého úveru, dostáva jasnú predstavu\no celkovej hodnote svojho záväzku, o tom, čo vlastne spláca a akú sumu si skutočne požičal, ako aj\nto, akú má povahu jeho záväzok z hľadiska nákladov s ním spojených. Zároveň nesprávne uvedený\núdaj môže mať za následok vplyv na správnosť ďalších údajov spotrebiteľskej zmluvy a tiež na samotnú\nvýšku záväzkov spotrebiteľa (výšku splátky, úročenie úverovej sumy). Pokiaľ teda údaje predstavujúce\nobligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy nie sú uvedené v zmluve správne, nemožno hovoriť o\nsplnení povinnosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom nesplnenie z neho\nvyplývajúcej povinnosti zákon striktne sankcionuje tým, že spotrebiteľský úver sa stáva od počiatku\nbezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch). V tomto smere\nteda neexistuje žiadna výnimka a veriteľ sa nemôže zbaviť svojej povinnosti, resp. nemôže konvalidovať\nnesprávne, či zavádzajúce údaje v zmluve tým, že v nej síce výslovne uvedie, akú čiastku predstavuje\nnáklad, avšak zároveň ho prezentuje ako súčasť poskytnutého úveru, teda aktívum, hoci v skutočnosti\nide o náklad spotrebiteľa, a to ani za tej podmienky, že klient súhlasí s okamžitým započítaním nákladu\ndo výšky úveru.\n21. V dôsledku navýšenia celkovej výšky úveru o náklad nemôže byť správne vypočítaná ani výška\nRPMN, keďže výpočet RPMN je závislý od výšky poskytnutého úveru. Navýšenie celkovej výšky úveru o\nnáklady má zároveň aj ten následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver, ale aj náklad, tým pádom\ndôjde k zvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení sa tým výška hlavného predmetu zmluvy. Za tohto\nstavu bol preto správny záver súdov nižších inštancií, že úverová zmluva neobsahuje správne údaje v\nzmysle § 9 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa a rovnako správne uplatnili aj sankciu za porušenie\ntejto povinnosti v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona.\n22. Právnu otázku nastolenú dovolateľkou možno pokladať za vyriešenú už uznesením najvyššieho súdu\nz 27. októbra 2021 sp. zn. 2Cdo/165/2020 so záverom, že „z obsahu kúpnej zmluvy vyplýva, že časť\nkúpnej ceny vo výške 684,80 eura bola predávajúcemu zaplatená v hotovosti pri podpise zmluvy, a že\nzvyšná časť kúpnej ceny vo výške 5.489,20 eura bude predávajúcemu zaplatená prostredníctvom úveru\nna základe zmluvy o úvere. Z obsahu úverovej zmluvy však jednoznačne vyplýva celková dojednaná\nvýška úveru v sume 6.163,20 eura s tým, že predmetný spotrebiteľský úver bol účelovo viazaný, a to\nna obstaranie tam uvedeného predmetu financovania, ktorým bolo predmetné motorové vozidlo Citroën\nC4 Grand Picasso Diesel 1,6 HDi. Dovolací súd však konštatuje, že v zmysle § 52a ods. 2 OZ vyplýva\njednoznačná závislosť týchto zmlúv, čo nerozporovali ani súdy nižšej inštancie. Avšak dovolací súd je\n\ntoho názoru, že pokiaľ v zmysle § 52a ods. 2 OZ je daná vzájomná zmluvná závislosť, tak táto závislosť\nmusí byť zrejmá aj z obsahu dojednaných zmlúv, a teda nesmie byť vzájomné dojednanie takýchto\nzmlúv odlišné. V tomto prípade nekorešpondujúce v dojednanej výške pri kúpnej zmluve - kúpnej ceny\n(5.489,20 eura) a pri spotrebiteľskom úvere - výška spotrebiteľského úveru (6.163,20 eura). A to bez\nohľadu na vystavenú faktúru č. U., ktorou bol fakturovaný predaj osobného automobilu Citroën C4\nGrand Picasso 1,6 HDi vrátane doplnkového zákazníckeho servisu a Carlife Garancia. Dovolací súd tak\nkonštatuje, že uplatnenie § 52a ods. 2 OZ na zmluvné dojednanie (kúpnu zmluvu a spotrebiteľský úver) je\nv tomto prípade zásadné. Na základe uvedeného je nepochybné, že RPMN uvedená v úverovej zmluve\nnezodpovedá kúpnej cene, ktorá je uvedená v kúpnej zmluve, t. j. 6.174 eur, po odpočítaní zaplatených\n684,80 eura v sume 5.489,20 eura a následkom čoho je úverová zmluva bezúročná a bez poplatkov v\nzmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z. z.“.\n23. Z uvedeného možno vyvodiť, že zhodný záver konajúcich súdov o tom, že povinné náklady v žiadnom\nprípade nesmú tvoriť istinu úveru, poskytuje v dostatočnej miere odpoveď na prvú dovolaciu otázku\ndovolateľky, či suma úveru poskytnutá na financovanie tovaru, ktorá je tzv. doplnkovým tovarom (k\nhlavnému účelu nákupu) je nákladom či istinou úveru. Dovolací súd nezistil žiadny právne relevantný\ndôvod, pre ktorý by sa mal v predmetnej veci odchýliť od týchto záverov, pretože nie sú v rozpore s\nustanovením § 52a ods. 4 Občianskeho zákonníka, a preto na danom základe konštatovanie nižších\nsúdov, že úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov, je opodstatnené.\n24. Uplatnený dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 CSP vo vzťahu k prvej vymedzenej právnej otázke\npreto dovolací súd nepovažoval za relevantný z hľadiska dôvodnosti dovolania, keďže napadnutým\nrozhodnutím nedošlo k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n25. V časti, v ktorej žalovaná namietala nesprávne právne posúdenie veci v otázke, či je dodávateľ\nviazaného spotrebiteľského úveru hmotnoprávne zodpovedný za kvalitu a primeranosť financovania\ntovaru alebo služieb, dovolací súd uvádza, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok\nje vo vzťahu k odvolaniu ako riadnemu opravnému prostriedku subsidiárny nielen z procesného\nhľadiska - teda že dovolanie možno podať len proti rozhodnutiu vydanému v odvolacom konaní (čo\nznamená, že odvolacie konanie predchádza dovolaciemu konaniu), ale aj z hmotnoprávneho hľadiska,\nktoré zohľadňuje skutočnosť, že dovolateľ môže v mimoriadnom opravnom prostriedku (úspešne)\nargumentovať len takými dôvodmi, ktoré namietol už v rámci riadneho opravného prostriedku a ktoré boli\nmeritórne posudzované odvolacím súdom. V prípade, že takéto námietky v odvolacom konaní neuplatnil,\nhoci tak urobiť mohol a mal, tieto námietky ex post nemôžu byť spôsobilé založiť prípustnosť dovolania.\n26. Všeobecne princíp subsidiarity vychádza z toho, že najlepšie postaveným k plneniu úloh sú najnižšie\nčlánky hierarchie súdov; vyššie články systému zasahujú len vtedy, kedy už prípad nemôže byť riešený\nna úrovni článku nižšieho. Ide o všeobecný princíp organizácie celej spoločnosti a súdnictva osobitne.\n27. Z uvedeného teda vyplýva, že dovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia je pre prípustnosť\ndovolania relevantný len vtedy, ak vec nesprávne právne posúdil odvolací súd alebo ak v odvolaní\nnamietané nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odvolací súd svojím procesným\npostupom nenapravil. Avšak nemôže tomu byť v prípade, ak samotná strana sporu nevyužila svoje\nprávo namietať konkrétnu nesprávnosť v rámci podaného odvolania; v takom prípade strana sporu mala\nmožnosť uplatniť svoj vplyv na výsledok konania vo vzťahu ku konkrétnej otázke, ale keď tak neurobila,\nhoci tak urobiť mohla a mala, predmetná otázka sa nestala predmetom prieskumu odvolacieho súdu,\nktorý nemal možnosť v rámci opravného konania vyhodnotiť jej opodstatnenosť aj vo vzťahu k existujúcej\njudikatúre najvyššieho súdu. V tomto prípade odvolací súd neposudzoval nastolenú otázku žalovanej a\npreto sa jej preskúmania nemôže úspešne domáhať v dovolacom konaní.\n28. S takým záverom dovolacieho súdu v skutkovo a právne obdobnej veci (sp. zn. 4Cdo/322/2020)\nsa stotožnil aj ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 341/2023, keď konštatoval, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu skutočne nezáviselo od vyriešenia právnej otázky hmotnoprávnej zodpovednosti\ndodávateľa viazaného spotrebiteľského úveru za kvalitu financovaného úveru alebo služieb (§ 421 ods.\n1 CSP). Pre rozhodnutie vo veci samej bolo podstatné ustálenie skutkového stavu, v zmysle ktorého\ncelková výška spotrebiteľského úveru predstavuje nielen doplnok kúpnej ceny predmetu (samostatné\nvozidlo), ale aj kúpnu cenu doplnkových služieb. Z tohto skutkového stavu odvolací súd vyvodil právny\nzáver o nesprávnom údaji úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľskom úvere,\n\nčo predstavuje samostatný dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona\no spotrebiteľskom úvere. Preto možno súhlasiť s najvyšším súdom, že odvolací súd neposudzoval\nnastolenú otázku, a preto sa jej preskúmaniu nemožno úspešne domáhať v dovolacom konaní. Ak\nnajvyšší súd dovolanie odmietol, konal v súlade s Civilným sporovým poriadkom.\n29. Pre úplnosť možno dodať, že obdobne postupuje vo svojej činnosti aj samotný ústavný súd, z\nktorého judikatúry vyplýva, že ak sťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd uplatní\nv konaní pred ústavným súdom argumentáciu, ktorú mohol predniesť, ale nepredniesol v konaní pred\nvšeobecnými súdmi, ústavný súd na jej posúdenie nemá právomoc a sťažnosť sťažovateľa odmietne\n(II. ÚS 70/2017).\n30. Najvyšší súd na uvedenom základe dovolanie žalovanej v časti vymedzenej prvou právnou otázkou\nako nedôvodné zamietol podľa § 448 CSP a v časti týkajúcej sa druhej dovolacej otázky odmietol podľa\n§ 447 písm. f) CSP ako neodôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi.\n31. Žalobca bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP), preto mu dovolací súd proti žalovanej priznal v súlade s § 262 ods. 1 CSP nárok na\nnáhradu trov dovolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§\n262 ods. 2 CSP).\n32. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6CoCsp/15/2023", "guid": "641615d9-be84-45f9-983e-554b040ef7df:5571e8e7-7ef5-468b-b182-ba9d9a2b2e2e", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c60966cf-cd6a-4f2c-bbae-e871cc029080", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.341.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 341/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 341/2023 z 15. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.341.2023.1"}, {"guid": "ussr:cecc06ed-5bb1-4b6e-bcc1-015e231020bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 510, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2"}, {"guid": "ussr:759f9989-809c-4420-bb02-52c27928b02a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.70.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 70/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 70/2017 z 2. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-02", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.70.2017.1"}, {"guid": "950c2694-ca1d-4e91-bcea-4ab7e815f270:a6607d90-c9ee-4733-a23c-aa5b43d7e1b6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:2719201150.1", "spisova_znacka": "9Cdo/26/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/26/2022 z 27. 2. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-02-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:2719201150.1"}, {"guid": "87b18025-89f1-4487-b12d-fa401f980a99:6f0094f5-51d3-47ae-92f2-18d3708ab3c4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6619203655.1", "spisova_znacka": "4Cdo/322/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/322/2020 z 30. 11. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6619203655.1"}, {"guid": "82be3e2d-de4e-4cc6-a873-2335997629b1:bafd434b-1a67-4a7d-82a0-f1119216ff02", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6719201646.1", "spisova_znacka": "2Cdo/165/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/165/2020 z 27. 10. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-10-27", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6719201646.1"}, {"guid": "c5523c58-bd6f-4c79-b05a-d38cc7a798ab:79f8514d-04af-4c43-9e1c-faadd039436c", "ecli": null, "spisova_znacka": "6CoCsp/15/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6CoCsp/15/2023 z 10. 5. 2023", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2023-05-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c5523c58-bd6f-4c79-b05a-d38cc7a798ab:79f8514d-04af-4c43-9e1c-faadd039436c"}], "citovane_v": [{"guid": "f4be1bfe-f63b-47f9-8cac-ccd502d41e8b:67c9435f-d209-473d-ae94-d68023302e1e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8620201168.1", "spisova_znacka": "8Cdo/188/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/188/2024 z 25. 2. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-02-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8620201168.1"}]}