{"guid": "0f94b16a-05e0-473b-8fd0-5ea6f77596db:3390fab9-84a4-4f98-beba-5dbaa7269740", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6121506608.1", "spisova_znacka": "8Cdo/27/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/27/2024 z 14. 8. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14. augusta 2024, sp. zn. 8Cdo/27/2024, ECLI:SK:NSSR:2024:6121506608.1", "identifikacne_cislo": "6121506608", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Miroslav Šepták", "sudca_id": 146, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-miroslav-septak-146", "datum_vydania": "2024-08-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-125.odsek-1", "nazov": "§ 125 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-125"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-125.odsek-2", "nazov": "§ 125 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-125.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-125"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-127.odsek-1", "nazov": "§ 127 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-127"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-127.odsek-2", "nazov": "§ 127 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-127.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-127"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/305/#paragraf-23.odsek-1", "nazov": "§ 23 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/305/#paragraf-23.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/305-2013/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/305/#paragraf-23.odsek-2", "nazov": "§ 23 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/305/#paragraf-23.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/305-2013/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/305/#paragraf-23.odsek-4", "nazov": "§ 23 ods. 4 zákona č. 305/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/305/#paragraf-23.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/305-2013/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/305/#paragraf-13.odsek-4.pismeno-g", "nazov": "§ 13 ods. 4 písm. g) zákona č. 305/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/305/#paragraf-13.odsek-4.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/305-2013/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/305/#paragraf-13.odsek-6", "nazov": "§ 13 ods. 6 zákona č. 305/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/305/#paragraf-13.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/305-2013/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-125", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-127", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2013/305#paragraf-23", "/SK/ZZ/2013/305#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3390fab9-84a4-4f98-beba-5dbaa7269740", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6121506608.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6121506608.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6121506608.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/27/2024\n6121506608\n14. 08. 2024\nMgr. Miroslav Šepták\nECLI:SK:NSSR:2024:6121506608.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Prievozská\n2, IČO: 35724803, zastúpenej advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., Bratislava, Prievozská\n2, IČO: 53255739, proti žalovanej O. narodenej B., zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Peter\nVachan, advokát s.r.o. Žilina, Pavla Mudroňa 1191/5, IČO: 47445092, o zaplatenie 766,91 eura s\npríslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 5Csp/141/2021, o dovolaní\nžalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 28. septembra 2023 sp. zn. 20CoCsp/19/2023,\ntakto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) napadnutým rozsudkom podľa § 387 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) potvrdil rozsudok Okresného súdu\nVranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ resp. „prvoinštančný súd“) z 08. septembra 2022 č. k.\n5Csp/141/2021-207, ktorým zamietol žalobu žalobkyne o zaplatenie sumy 766,91 eura s príslušenstvom\ntitulom poskytnutého spotrebiteľského úveru (výrok I.); žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným\nuznesením (výrok II.).\n1.1. Súd prvej inštancie v dôvodoch zamietajúceho rozhodnutia uviedol, že v danom spore žalobkyňa\nnepreukázala splnenie podmienok na platné zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964\nZb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), z ktorého\ndôvodu neboli naplnené ani podmienky pre platné postúpenie bankovej pohľadávky na žalobkyňu v\nzmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len „zákon o bankách“), ktorý vyžaduje,\naby postupovaná pohľadávka bola splatná, čo splnené nebolo. Nakoľko žalobkyňa nepreukázala, že je\nnositeľom hmotnoprávneho oprávnenia v právnom vzťahu, z ktorého vyvodzovala uplatnený nárok, teda\nsvoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore, súdu prvej inštancie neostávalo iné ako žalobu v celom rozsahu\nzamietnuť. Navyše prvoinštančný súd uviedol, že právny predchodca žalobkyne Všeobecná úverová\nbanka a. s. pri skúmaní bonity spotrebiteľa/žalovanej nepostupovala s odbornou starostlivosťou a tiež z\ndôvodu, že spotrebiteľská zmluva neobsahovala všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom č.\n129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj ,,zákon\nč. 129/2010 Z. z.“) v čase uzavretia zmluvy, úver z predmetnej zmluvy považoval za bezúročný a bez\npoplatkov, a preto aj v prípade, ak by bola žalobkyňa aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby,\nžalovaná by jej mala vrátiť len sumu skutočne poskytnutého úveru. O trovách konania rozhodol súd prvej\ninštancie podľa § 255 CSP.\n2. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným\nskutkovým stavom a jeho právnym posúdením mal za to, že prvoinštančným súdom zistený skutkový\n\nstav v zásade zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania a pokiaľ dospel k záveru o nedostatku\naktívnej vecnej legitimácie na strane žalobkyne ako právneho nástupcu po pôvodnom veriteľovi (banke)\npre nesplnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,\nje jeho rozhodnutie vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP). Rovnako správny je aj jeho záver\no bezúročnosti a bezpoplatkovosti z dôvodu porušenia povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou\nschopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z..\n2.1. Ohľadom odvolacích námietok žalobkyne o existencii prekážky právoplatne rozhodnutej veci\nodvolací súd uviedol, že túto námietku preskúmal a zistil, že upomínací Okresný súd Banská Bystrica\ndňa 20. októbra 2021 pod sp. zn. 36Up/1683/2021 vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým žalobe\nvyhovel. Proti platobnému rozkazu bol podaný odpor prostredníctvom elektronického formulára, v ktorom\nžalovaná namietala aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Uvedený odpor proti platobnému rozkazu bol\ndoručený podľa doručeniek vyplývajúcich z elektronického súdneho spisu dňa 05. novembra 2021 a\nbol podpísaný Z.. S. H.. Tento podpis bol overený a vyhodnotený za platný. K tomuto odporu, ktoré\npodanie je možné považovať za podanie vo veci samej, bolo pripojené poverenie podľa § 23 ods. 4 zákon\no e-Govermente, podľa ktorého oprávnená osoba, Z.. S. H., bola poverená JUDr. Petrom Vachanom,\nkonateľom JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o. v jeho mene v celom rozsahu práv a povinností prijímať,\npodpisovať, podávať a autorizovať všetky podania v jeho elektronickej schránke bez obmedzenia.\nPoverenie bolo vydané dňa 1. februára 2021 a podľa osvedčovacej doložky zaručenú konverziu vykonal\nkonateľ JUDr. Peter Vachan, advokát. Rozborom a s poukazom na ustanovenie § 23 ods. 4 zákona\no e-Govermente a tiež závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 269/2022-30\nz 12. januára 2023, kde sa zaoberal obdobnou situáciou ako v tomto prípade odvolací súd dospel\nk záveru, že odpor proti platobnému rozkazu bol podaný oprávnenou osobou, preto nebolo možné\nrozhodnúť o odmietnutí odporu v zmysle § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom\nkonaní. Preto uvedenú odvolaciu námietku o existencii prekážky rozhodnutej veci nepovažoval za\ndôvodnú. Pokiaľ by sa odvolací súd priklonil k výkladu, ktorý v odvolaní prezentovala žalobkyňa, došlo by\nneprimeraným spôsobom k obmedzeniu žalovanej ako spotrebiteľa v prístupe k súdu takým spôsobom\na v takej miere, že jej právo na prístup k súdu by bolo spochybnené vo svojej podstate, a preto je\npotrebné vyhnúť sa prehnanému formalizmu už aj s poukazom na to, že v čase, keď bol vo veci\nvydaný platobný rozkaz, nevyplýva, že by sa v spotrebiteľskej veci upomínací súd zaoberal náležitosťami\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere, a že by bol vyhodnocoval prijateľnosť alebo neprijateľnosť jednotlivých\nzmluvných podmienok.\n3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) podala dovolanie,\nprípustnosť ktorého odôvodňovala ustanovením § 420 písm. d) CSP t. j. tým, že v tej istej veci\nsa už prv právoplatne rozhodlo. Konkrétne namietala nesprávny procesný postup súdov nižších\ninštancií spočívajúci v tom, že priebehu konania bránila prekážka právoplatne rozhodnutej veci. V\nuvedenom smere zopakovala, že odpor proti vydanému platobnému rozkazu upomínacieho súdu z 20.\noktóbra 2021 pod sp. zn. 36Up/1683/2021 bol podaný neoprávnenou osobou, lebo nebol podpísaný.\nOdvolanie nebolo podpísané JUDr. Petrom Vachanom, ale Z.. S. H.. Odvolanie podpisovala svojím\nkvalifikovaným elektronickým podpisom, a to len na základe poverenia, ktoré ju oprávňovalo na prístup\ndo elektronickej schránky JUDr. Petra Vachana, pričom k odvolaniu nepredložila žiadne substitučné ani\niné splnomocnenie dovoľujúce konať v mene advokátskej kancelárie. V poverení bolo uvedené, že nie je\nsubstitučným splnomocnením udeleným tretej osobe. Ďalej argumentovala tým, že podanie (odpor) bez\nautorizácie JUDr. Petra Vachana, právneho zástupcu žalovanej malo byť odmietnuté, v dôsledku čoho\nnadobudlo rozhodnutie - platobný rozkaz právoplatnosť a vykonateľnosť a založilo prekážku právoplatne\nrozhodnutej veci pre toto konanie. Dovolateľka vyslovila presvedčenie, že na základe poverenia nesmela\nZ.. S. H. konať za osobu, ktorej patrí elektronická schránka - mohla napríklad podanie podať (kliknúť\nna tlačidlo odoslať podanie) - avšak podanie samotné muselo byť už predtým podpísané oprávnenou\nosobou (advokátom oprávneným konať za túto advokátsku kanceláriu, prípadne advokátom v tomto\nprípade JUDr. Petrom Vachanom). Na podporu svojej argumentácie poukázala na odlišný právny záver,\nako konajúce súdy vo veciach vedených na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 24CoCsp/43/2023, sp.\nzn. 11CoCsp/41/2022; Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 25CoCsp/3/2023 a iné. Z uvedených dôvodov\nžalobkyňa Najvyšší súd Slovenskej republiky žiadala, aby napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako\nsúdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n4. Žalovaná v podanom vyjadrení k dovolaniu zopakovala, že elektronické podanie má rovnaké účinky\nako podanie v listinnej podobe (podľa § 28 ods. 1 zákona o e-Governmente), pokiaľ bolo autorizované\npodľa § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente (§ 25 ods. 1 zákona o e-Governmente). Ak bolo elektronické\n\npodanie realizované osobou, ktorá bola na podanie a podpísanie tohto podania splnomocnená\noprávnením na prístup a disponovanie podľa § 13 ods. 4 písm. g) bodu 1 zákona o e-Governmente,\nide o riadne realizované elektronické podanie. Uvedené oprávnenie je tak splnomocnením na prístup\na dispozíciu s elektronickou schránkou, ktoré zahŕňa aj právo zástupcu na prijímanie, podpisovanie,\nodosielanie správ, príp. na iné úkony, ktoré spadajú do pojmu disponovať s elektronickou schránkou.\nV opačnom prípade by nemalo oprávnenie podľa § 13 ods. 4 žiadny praktický význam. Pokiaľ bol\nodpor podpísaný a odoslaný Z. S. na základe poverenia od advokátskej kancelárie JUDr. Peter Vachan,\nadvokát s. r. o., bol realizovaný osobou, ktorá bola na podanie a podpísanie tohto podania splnomocnená\noprávnením na prístup a disponovanie podľa § 13 ods. 4 písm. g) bodu 1 zákona o e-Governmente,\nide o riadne realizované elektronické podanie. Žalovaná ďalej poukázala na právny záver vyplývajúci\nz nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej ,,ústavný súd“) sp. zn. III. ÚS 269/2022 z 12.\njanuára 2023, v zmysle ktorého splnomocnením na prístup a dispozíciu s elektronickou schránkou, je\nzahŕňajúce aj právo zástupcu na prijímanie, podpisovanie, odosielanie správ, príp. na iné úkony, ktoré\nspadajú do pojmu disponovať s elektronickou schránkou. Podľa prezentovaného názoru ústavného\nsúdu, nemožno spochybňovať význam formalít a podmienok konania, ktoré musia byť dodržané v\nkonaní pred súdmi, avšak tieto obmedzenia a ich výklad nemôžu neprimeraným spôsobom obmedziť\njednotlivca v prístupe k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by právo na prístup k súdu bolo\nspochybnené vo svojej podstate. Žalovaná s poukazom na uvedené zdôraznila, že právna úprava\nzákona o e-Governmente je špeciálnou úpravou vo vzťahu k Civilnému sporového poriadku. Zákon a eGovernmente umožňuje udelenie osobitného splnomocnenia na vstup a disponovanie s elektronickou\nschránkou, ktorého súčasťou je aj možnosť odosielať a podpisovať správy, odosielať a podpisovať\npodania, ktoré sú prílohou týchto správ a tvoria jeden celok. Žalovaná navrhla dovolanie žalobkyne\nodmietnuť (aj s poukazom na rozhodnutie v obdobnej veci sp. zn. 2Cdo/63/2022), súčasne si uplatnila\ntrovy dovolacieho konania,\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej\nneprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP),\nbez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie\nje potrebné odmietnuť, pretože nie je prípustné.\n6. Právo na prístup k dovolaciemu súdu nie je absolútne. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok\na tejto jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti, prísne regulovanej\nCivilným sporovým poriadkom. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu\nje dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa, pričom prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. To znamená, že ak\nzákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné,\nnemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.\n7. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej,\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n10. Ustanovenie § 420 CSP uvádza dôvody, na základe ktorých je prípustné podať dovolanie proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu. Ide o dôvody zmätočnosti rozhodnutia. Jedným z dôvodov zmätočnosti\nje prekážka res iudicata; ide o prípad ak sa o veci už právoplatne rozhodlo, v takomto prípade sa nemôže\nprejednávať a rozhodovať znova.\n11. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v\nzmysle § 420 CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady\nzmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k\ntejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017).\nSo zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľky,\nže procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jej práva na spravodlivý proces.\n12. Vo vzťahu k namietanej vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. d) CSP dovolateľka namietala\nexistenciu prekážky res iudicata. Jej naplnenie videla v tom, že odpor proti vydanému platobnému\nrozkazu upomínacieho súdu z 20. októbra 2021 pod sp. zn. 36Up/1683/2021 bol podaný neoprávnenou\nosobou, lebo nebol podpísaný, a preto mal byť správne odmietnutý, čím sa vec stala ešte na\nupomínacom súde právoplatnou.\n13. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že odpor žalovanej bol odoslaný z elektronickej schránky\nkonateľa právneho zástupcu žalovanej, ktoré bolo elektronicky podpísané Z. ako fyzickou osobou s\nuvedením rodného čísla a adresy pobytu, ktorá skutočnosť vyplýva z výsledku informatívneho overenia\npodpisov a pečatí v elektronickej správe. Odpor bol napísaný na hlavičkovom papieri advokátskej\nkancelárie JUDr. Peter Vachan, advokát s. r. o., avšak elektronicky podpísaný JUDr. Petrom Vachanom\nnebol. Súdy nižších inštancií pri posudzovaní splnenia autorizácie elektronického podpisu žalovanej\nvychádzali z autorizácie podania inou poverenou fyzickou osobou právnickej osoby, ktorú stotožňovali\ns osobou oprávnenou na spísanie a podpísanie odporcu. Ak advokát podá elektronické podanie s\nautorizáciou v presvedčení, že táto je perfektná, teda v súlade s osobitným právnym predpisom, je\nneprimerane prísne a príliš formalistické neprihliadať na udelené poverenie za účelom preukázania\nnaplnenia účelu § 125 ods. 2 CSP.\n14. Podľa § 127 ods. 1 a 2 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa\nuvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.\nAk ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky\ntohto konania.\n15. Podľa § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo\nv elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie\npodľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe\nautorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie\nsa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.\n16.\nPodľa § 23 ods. 1 písm. a) zákona o e-Governmente (v znení účinnom v čase\nrozhodovania odvolacieho súdu), orgán verejnej moci vykoná pri výkone verejnej moci autorizáciu\nelektronického podania alebo elektronického úradného dokumentu kvalifikovaným elektronickým\npodpisom vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou,\nku ktorým pripojí kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, a to spôsobom podľa odseku 3.\nOsoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, vykoná autorizáciu elektronického podania, ak sa\npodľa zákona podáva v elektronickej podobe a zákon neustanovuje iný spôsob autorizácie alebo\nak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis: 1. kvalifikovaným\nelektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, 2. použitím na to určenej funkcie\ninformačného systému prístupového miesta a po úspešnej autentifikácii osoby, ktorá autorizáciu\nvykonáva, zodpovedajúcej najmenej úrovni zabezpečenia „pokročilá“ podľa osobitného predpisu,\nak sa zabezpečí uvedenie tejto osoby ako odosielateľa elektronickej správy, nemennosť obsahu\nautorizovaného dokumentu do momentu uloženia v elektronickej schránke adresáta, spojenie\nautorizovaného dokumentu s identifikátorom osoby odosielateľa a zachovanie väzby medzi nimi, ak\n\nto osobitný predpis nezakazuje, alebo 3. uznaným spôsobom autorizácie, ak to osobitný predpis\nnezakazuje.\n17. Podľa § 23 ods. 2 zákona o e-Governmente (v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho\nsúdu), uznaný spôsob autorizácie je taký spôsob autorizácie, ktorý zabezpečuje spoľahlivú identifikáciu\nosoby, ktorá autorizáciu vykonala a spoľahlivé zachytenie obsahu právneho úkonu, ktorý autorizovala,\nako aj zhodu medzi autorizovaným právnym úkonom a právnym úkonom, ktorý osoba autorizovala.\nUznaný spôsob autorizácie môže byť odlišný pre autorizáciu elektronického podania, pri ktorom sa\nvyžaduje vlastnoručný podpis a elektronického podania, pri ktorom musí byť vlastnoručný podpis úradne\nosvedčený.\n18. Podľa § 23 ods. 4 zákona o e-Governmente (v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho\nsúdu), ak nie je preukázaný opak, na účely elektronickej komunikácie je oprávnenie osoby konať za inú\nosobu alebo v mene inej osoby preukázané vždy, ak a) konajúca osoba použije na autorizáciu platný\nmandátny certifikát podľa osobitného predpisu, z ktorého vyplýva oprávnenie konať za túto osobu alebo\nv jej mene a rozsah tohto oprávnenia, alebo b) prostriedok, ktorý konajúca osoba použije na autorizáciu,\nzodpovedá najmenej úrovni zabezpečenia „vysoká“ podľa osobitného predpisu a obsahuje identifikátor\nosoby a z referenčného údaja vyplýva oprávnenie tejto osoby konať za inú osobu alebo v jej mene.\n19. Podľa § 13 ods. 4 písm. g) bod 2 zákona o e-Governmente (v znení účinnom v čase rozhodovania\nodvolacieho súdu) na účely prístupu do elektronickej schránky sa používajú identifikátory osoby v\nspojení s autentifikátorom, ktorý bol pridelený alebo vydaný majiteľovi elektronickej schránky alebo\nosobe oprávnenej na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou. Správca modulu elektronických\nschránok zabezpečuje, aby mala osoba oprávnená na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou\npo úspešnej autentifikácii dostupné všetky elektronické schránky, ku ktorým má takéto oprávnenie; je\nokrem osôb podľa písmen a) až e), ak ide o elektronickú schránku osobou oprávnenou na prístup\na disponovanie s elektronickou schránkou právnickej osoby, osoba poverená štatutárnym orgánom\nprávnickej osoby alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorej bola elektronická schránka\nzriadená, a to v rozsahu ním určenom.\n20. Podľa § 13 ods. 6 zákona o e-Governmente (v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho\nsúdu) udelenie oprávnenia na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou a zmena v oprávneniach\nna prístup a disponovanie s elektronickou schránkou je právny úkon majiteľa elektronickej schránky,\nktorým identifikuje osobu oprávnenú na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou a určí rozsah\njej oprávnení na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou.\n21. Podľa § 13 ods. 7 zákona o e-Governmente (v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho\nsúdu) udelenie oprávnenia na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou a zmenu v oprávneniach\nna prístup a disponovanie s elektronickou schránkou vykoná majiteľ elektronickej schránky, a to\nelektronickým dokumentom autorizovaným majiteľom elektronickej schránky, ktorý doručí správcovi\nmodulu elektronických schránok prostredníctvom na to určenej funkcie ústredného portálu alebo\ndokumentom v listinnej podobe s úradne osvedčeným podpisom majiteľa elektronickej schránky. Prístup\na disponovanie s elektronickou schránkou v rozsahu udeleného oprávnenia podľa prvej vety zabezpečí\nsprávca modulu elektronických schránok bezodkladne, a ak je vykonané dokumentom v listinnej podobe,\ntak do desiatich pracovných dní odo dňa jeho doručenia.\n22. Podľa § 16 ods. 1 zákona o advokácií advokát sa v rámci svojho poverenia môže dať zastúpiť iným\nadvokátom.\n23. Z citovaného ustanovenia § 125 ods. 2 CSP vyplýva, že pri elektronických podaniach vo veci samej\nje potrebné overiť autentickosť podania, lebo len také podanie môže mať procesné následky. Preto\nlen podanie v elektronickej podobe vo veci samej je potrebné autorizovať podľa § 23 ods. 1 zákona\no e-Governmente, a to zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.\nZmyslom a účelom autorizácie elektronického podania vo veci samej je záruka identifikácie strany\nsporu a autenticity podania. Účelom elektronického podania je zjednodušiť a zefektívniť civilné súdne\nkonanie. Pre zabezpečenie verifikácie osoby, ktorá podanie urobila zákon o e-Governmente stanovuje\nstriktné formálne pravidlá, ktoré by však nemali prístup strán k súdu sťažovať až znemožňovať. K\nposudzovaniu splnenia technických náležitostí, t. j. aj k elektronickým podaniam procesných strán je\n\npotrebné pristupovať s porozumením a nemožno ich pri každom technickom nedostatku nezvratne\nsankcionovať. Pokiaľ je prípustné odstraňovať vady listinných podaní, a to aj pri nedostatku podpisu\n(II. ÚS 350/2021) alebo nedostatku plnomocenstva (sp. zn. 1Cdo/152/2010), nie je dôvodné, aby pri\nelektronických podaniach s nedostatočnou, ale stále zákonom predpokladanou autorizáciou to nebolo\nmožné. Potom by mali elektronické podania nevýhodnejší a prísnejší režim, čo iste nebolo cieľom\nzákonodarcu.\n24. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. III. ÚS 404/2023-37 zo 7. novembra 2023\nuviedol, že § 125 ods. 2 CSP je potrebné vykladať tak, že slovné spojenie podľa osobitného predpisu\nlen charakterizuje autorizáciu, ktorá pri podaní elektronického podania chýba, čo však neznamená, že\nnásledky nedostatku autorizácie dopadajú aj na situácie, ak elektronické podanie vo veci samej má\nautorizáciu, ktorá nie je v súlade s osobitným predpisom. Sám podávateľ si pri podaní elektronického\npodania vo veci samej bez akéhokoľvek vyššieho stupňa autorizácie je vedomý, že podanie v takejto\npodobe nemôže vyvolať procesné účinky a treba ho doplniť, inak súd naň podľa § 125 ods. 2 CSP\nneprihliadne. Ak však advokát podá elektronické podanie s autorizáciou v presvedčení, že táto je\nperfektná, t. j. v súlade s osobitným predpisom, je neprimerane prísne a príliš formalistické neumožniť\nmu tento nedostatok spočívajúci v mylnom využití zdokonaleného elektronického podpisu napraviť.\nVšeobecné súdy musia v prípade posudzovania splnenia určitých formálnych podmienok vždy zohľadniť,\nči procesná strana naplnila účel, ktorý sleduje konkrétna procesná norma. Bezpodmienečné trvanie\nna splnení určitých podmienok bez zohľadnenia toho, či bol naplnený účel danej normy, môže viesť\nk odopretiu práva na prístup k súdu (III. ÚS 269/2022). Obmedzenia a ich výklad však nemôžu\nneprimeraným spôsobom obmedziť jednotlivca v prístupe k súdu takým spôsobom a v takej miere, že\nby právo na prístup k súdu bolo vo svojej podstate spochybnené.\n25. V danom prípade právnym základom úkonov právneho zástupcu žalovanej bolo ustanovenie §\n13 ods. 4 písm. g) bod 2 zákona o e-Governmente, ktoré umožňuje majiteľovi elektronickej schránky\nudeliť splnomocnenie (dať sa zastupovať) pri prístupe a disponovaní s elektronickou schránkou. Tieto\npojmy zákon o e-Governmente bližšie nedefinuje, preto ich obsah treba ustáliť výkladom. Pojem prístup\ndo elektronickej schránky možno vyložiť len tak, že oprávnená osoba môže vstúpiť do elektronickej\nschránky inej osoby a môže vidieť jej obsah. Široký pojem disponovanie možno vyložiť s ohľadom na to,\naké dispozičné úkony v elektronickej schránke môže robiť jej majiteľ a aké úkony takto splnomocnenej\nosobe systém umožní vykonať. Nebyť plnomocenstva udeleného štatutárnym zástupcom právnickej\nosoby podľa § 13 ods. 4 písm. g) bodu 2 zákona o e-Governmente, poverená fyzická osoba by tieto\núkony technicky ani nemohla vykonať, keďže ústredný portál verejnej správy by jej to neumožnil. Právna\núprava zákona o e-Governmente je špeciálnou úpravou vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku.\nZákon o e-Governmente umožňuje udelenie osobitného splnomocnenia na vstup a disponovanie s\nelektronickou schránkou. Súčasťou oprávnenia disponovať s elektronickou schránkou je aj možnosť\nodosielať a podpisovať správy, odosielať a podpisovať podania, ktoré sú prílohou týchto správ a\ntvoria spolu so správou jeden celok (§ 25 ods. 4 zákona o e-Governmente). Pokiaľ bolo elektronické\npodanie realizované osobou, ktorá bola splnomocnená oprávnením na prístup a disponovanie s\nelektronickou schránkou podľa § 13 ods. 4 písm. g) bodu 2 zákona o e-Governmente, ide o riadne\nrealizované elektronické podanie. Oprávnenie podľa § 13 ods. 4 písm. g) zákona o e-Governmente\nje tak splnomocnením na prístup a dispozíciu s elektronickou schránkou, ktoré zahŕňa aj právo\nzástupcu na prijímanie, podpisovanie, odosielanie správ, prípadne na iné úkony, ktoré spadajú do pojmu\ndisponovať s elektronickou schránkou. V opačnom prípade by nemalo oprávnenie podľa § 13 ods. 4\nzákona o e-Governmente žiadny praktický význam. V podstate ide o splnomocnenie rovnakého druhu,\nako keď advokát splnomocní svojho koncipienta, či iného administratívneho zamestnanca na čisto\nadministratívne úkony ako preberanie a otváranie poštových zásielok, či ukladanie listinných podaní\nadvokáta do poštových obálok. Keďže ide o úkony skôr administratívno-technické, ide o prirodzený\norganizačný postup advokáta na výkon advokácie v elektronickej dobe (m. m. nález ústavného súdu sp.\nzn. III. ÚS 269/2022-30 z 12. januára 2023).\n26. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že odpor žalovanej bol odoslaný z elektronickej schránky\nkonateľa právneho zástupcu žalovanej a podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom Z.. Zákon o\ne-Governmente umožňuje udelenie osobitného splnomocnenia na vstup a disponovanie s elektronickou\nschránkou. Skutočnosť, že po technickej stránke jej bolo umožnené do elektronickej schránky advokáta\nJUDr. Petra Vachana vstúpiť, podpísať a odoslať správu, podpísať a odoslať podanie (odpor) preukazuje,\nže splnomocnenie skutočne aj bolo udelené. Vykonanie úkonov by nebolo technicky možné, ak by\n\nnebola splnomocnená advokátom podľa § 13 ods. 4 písm. g) bodu 1 zákona o e-Governmente,\nkeďže ústredný portál verejnej správy by jej to neumožnil. Vzhľadom k uvedenému preto nemožno\nrozumne pochybovať o tom, že právny zástupca žalovanej týmto splnomocnením prejavil vôľu na to, aby\nsplnomocnená osoba vykonávala úkony prostredníctvom elektronickej schránky. Udelenie oprávnenia\nna prístup a disponovanie s elektronickou schránkou je jeho právnym úkonom, ktorým vedome a\ncielene Z. na tieto úkony splnomocnil, čím jasne prejavil vôľu dať sa pri komunikácii z elektronickej\nschránky zastúpiť touto osobou. Z doručeného poverenia právnym zástupcom žalovanej (č. l. 72 spisu)\nznámemu dovolaciemu súdu aj z rozhodovacej činnosti vyplýva, že poverenie z 1. februára 2021\nbolo udelené podľa § 23 ods. 4 zákona o e-Governmente advokátke Z. k autorizácii elektronických\ndokumentov elektronickej schránky JUDr. Peter Vachan, advokát s. r. o. bez obmedzenia pre účely\nsúdnych, správnych a iných konaní, s presným vymedzením úkonov, na ktoré je oprávnená. Takéto\nsplnomocnenie je v súlade s § 16 ods. 1 zákona o advokácii. Advokát tak splnomocnil iného advokáta\nvykonávať za neho právne úkony v elektronickej podobe. Okrem technickej stránky veci takýto postup v\nčase podania odporu umožňoval i platný právny stav. Ak teda Z.. S. H. vykonávala tieto úkony, konala v\nsúlade s tým na čo bola advokátom splnomocnená a oprávnená. Nadväzujúc na uvedené dovolací súd\nuzatvára, že splnomocnenie udelené advokátke Z.. S. H. elektronicky prostredníctvom funkcie portálu\nslovensko.sk na účely vstupu a disponovania s elektronickou schránkou advokáta sa vzťahovalo aj\nna úkon podpísania elektronickej správy kvalifikovaným elektronickým podpisom, podpísania odporu\nkvalifikovaným elektronickým podpisom a úkon ich odoslania súdu.\n27. Vychádzajúc z uvedeného preto nemožno súhlasiť s námietkami dovolateľky, že šlo o elektronické\npodanie bez autorizácie. Toto tvrdenie žalobkyne nie je správne. Predmetné podanie je autorizované,\ni keď inou osobou ako tou, ktorá môže konať v mene žalovanej. Nemožno teda postupovať podľa tých\nustanovení zákona o upomínacom konaní resp. CSP, následkom ktorých by bolo odmietnutie riadne\npodaného odporu.\n28. Záverom dovolací súd uvádza, že pri posudzovaní splnenia formálnych podmienok a náležitostí\nkonania sa preto treba vyhnúť prehnanému formalizmu, ktorý by zasahoval do zásad spravodlivého\nprocesu, ale aj prehnanej pružnosti, ktorá by viedla k spochybneniu procesných podmienok stanovených\nzákonom (viď Ústavný súd Českej republiky sp. zn. III. ÚS 2373/21, Európsky súd pre ľudské práva\nWalchli proti Francúzsku, č. 35787/03, § 29, z 26. júla 2007).\n29. Na základe vyššie uvedených dôvodov dovolací súd uzatvára, že dovolateľka nedôvodne namietala\nvadu zmätočnosti v zmysle uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. d) CSP. Keďže jej\ndovolanie nebolo dôvodné dovolací súd ho preto podľa § 447 písm. c) CSP odmietol, keďže smerovalo\nproti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.\n30. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n31. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}