{"guid": "399cdf53-407a-4a2b-8dda-9113ad9cee29:e655fbc8-2c47-488a-830e-b30dc5e2a650", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6121445337.1", "spisova_znacka": "5Cdo/55/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/55/2023 z 25. 1. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2024, sp. zn. 5Cdo/55/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:6121445337.1", "identifikacne_cislo": "6121445337", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Halušková", "sudca_id": 966, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-haluskova-966", "datum_vydania": "2024-01-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "nazov": "§ 393 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-291.odsek-3", "nazov": "§ 291 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-291.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-291"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-296", "nazov": "§ 296 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-296", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-296"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-291", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-296", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e655fbc8-2c47-488a-830e-b30dc5e2a650", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6121445337.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6121445337.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6121445337.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/55/2023\n6121445337\n25. 01. 2024\nJUDr. Jana Halušková\nECLI:SK:NSSR:2024:6121445337.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej\na členov senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. v spore žalobcu obchodnej\nspoločnosti Luvero, s. r. o., Veľký Šariš, M. R. Štefánika 574/40, IČO: 52 202 631, zastúpeného\nadvokátskou kanceláriou AK MAZANEC, s. r. o., Prešov, Metodova 3331/12, IČO: 53 494 920, proti\nžalovanému Y. K., narodenému XX. I. XXXX, R., H. XX, zastúpenému advokátskou kanceláriou VOLČKO\n& PARTNERS, s.r.o., Košice, Mlynská 27, IČO: 55 968 058, o zaplatenie 21 875 eur s príslušenstvom,\nvedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9Csp/182/2021, o dovolaní žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove z 13. októbra 2022 sp. zn. 10CoCsp/18/2022 takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1.1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 11. apríla\n2022 sp. zn. 9Csp/182/2021 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 20 000 eur s úrokom z\nomeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 14. júla 2021 do zaplatenia v lehote do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku, zamietol žalobu v prevyšujúcej časti a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť\nžalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 40,94 % do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia\nsúdu prvej inštancie o výške týchto trov. Aplikujúc ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom\nobohatení (§ 451 a nasl.), o postúpení pohľadávky (§ 524), o omeškaní (§ 517) a o splatnosti pohľadávky\n(§ 563) ustálil, že právny predchodca žalobcu OCEANIA INVESTMENTS, s. r. o. mal voči žalovanému\npohľadávku z bezdôvodného obohatenia vo výške 11.423,71 eura a 8.576,29 eura, ktorú zmluvou podľa\n§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka postúpil žalobcovi. Z dokazovania vyplynulo, že predávajúci\nžalovaný Y. K. a V. H. uzatvorili s kupujúcim OCEANIA INVESTMENTS, s. r. o. dňa 08. augusta 2013\nkúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na listoch vlastníctva č. XX a XXX v\nkat. úz. N. v spoluvlastníctve predávajúcich; z kúpnej ceny 25 000 eur pripadla žalovanému suma 21\n875 eur (za spoluvlastnícky podiel 7/8) a V. H. 3 125 eur (spoluvlastnícky podiel 1/8); na jej základe\nbol povolený vklad vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Po zistení absolútnej neplatnosti tejto\nkúpnej zmluvy z dôvodu jej nepodpísania V. H. tie isté zmluvné strany uzavreli dňa 20. mája 2015\nkúpnu zmluvu identického obsahu (ďalej len „kúpna zmluva 2“) s dohodou, že povinnosť kupujúceho\nzaplatiť kúpnu cenu je započítaná na povinnosť žalovaného na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej kúpnej\nzmluvy zo dňa 08. augusta 2013. Kúpna zmluva 2 predmetom vkladového konania nebola. Okresný súd\nPrešov rozsudkom č. k. 20C/25/2017-94 určil, že Y. K. je podielovým spoluvlastníckom nehnuteľností\nnachádzajúcich sa v kat. úz. N. v pomere 7/8 k celku. Urobil tak po zistení, že kúpna zmluva zo dňa\n8. augusta 2013 aj kúpna zmluva z 20. mája 2015 je neplatná aj v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka pre nedostatok vážnosti vôle, pretože zmluvné strany len predstierali uzatvorenie kúpnej\n\nzmluvy a v skutočnosti mali vôľu zabezpečiť pohľadávku spoločnosti OCEANIA INVESTMENTS s. r. o.\nzo zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvorila s C. Q..\n1.2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v tomto konaní ex offo dôkazy vykonávať nemožno,\nlebo nejde o spotrebiteľský spor. Vzhľadom na záver vyplývajúci zo súdneho konania vedeného pred\nOkresným súdom Prešov sp. zn. 20C/25/2017, že spoločnosť OCEANIA INVESTMENTS s. r. o. sa\nnestala vlastníkom nehnuteľnosti nárok žalobcu posúdil podľa § 451 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho\nzákonníka (ďalej aj „OZ“), pričom za relevantnú judikatúru o bezdôvodnom obohatení v prípade\nneplatnej zmluvy označil rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28Cdo/808/2011,\n28Cdo/1482/2010, 33Odo/366/2003 a 33Odo/1129/2006. Vzhľadom na neplatný právny úkon kúpnej\nzmluvy vznikol medzi stranami zmluvy právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením\nz neplatného právneho úkonu a žalovanému ako predávajúcemu vznikla povinnosť vrátiť prijatú\nkúpnu cenu. Keďže aj kúpnu zmluvu 2 vyhodnotil okresný súd ako neplatnú, znovu došlo k vzniku\nbezdôvodného obohatenia a povinnosti žalovaného vydať kúpnu cenu právnemu predchodcovi žalobcu,\nčo bolo vyrovnané tým, že vlastnícke právo žalovaného na právneho predchodcu žalobcu neprešlo. K\nnámietkam žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že vzťah z bezdôvodného obohatenia je výlučne\nvzťahom medzi stranami neplatnej zmluvy, medzi ktorými sa môže vykonať vrátenie plnení z tejto\n(neplatnej) zmluvy, pričom podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa musí vydať všetko, čo bolo\nneoprávnene získané. Dôvod, pre ktorý žalovaný časť kúpnej ceny poskytol na vyrovnanie záväzku\nsvojej sesternice C.. Q. a časť na účet svojej sestry, súd prvej inštancie považoval pre vzájomnú\nreštitučnú povinnosť za bezvýznamný. Žalobe tak okresný súd vyhovel čo do sumy 20 000 eur a o sumu\n1 875 eur žalobu zamietol, keďže uvedenú sumu žalovaný neprevzal. Úrok z omeškania okresný súd\npriznal žalobcovi zo sumy 20 000 eur vo výške 5 % ročne od 14. júla 2021 do zaplatenia s poukazom\nna § 563, § 517 ods. 1 a 2 OZ a § 3 ods. 1 nar. č. 87/1995 Z. z. - bolo preukázané, že žalovaný bol\nvyzvaný na plnenie výzvou jemu doručenou 12. júla 2021. Žalovaný mal plniť 13. júla 2021, 14. júla 2021\nsa dostal do omeškania. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 251 a § 255 ods.\n1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žalobca bol úspešný v rozsahu\n70,47 % a žalovaný v rozsahu 29,53 %, preto priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 40,94 %.\n2.1. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (ďalej tiež „odvolací súd“) rozsudkom z 13. októbra 2022\nsp. zn. 10CoCsp/18/2022 potvrdil I. a III. výrok rozsudku súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním\nžalovaného a rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v\nrozsahu 100 %.\n2.2. Žalovaný okrem nedostatočného odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vytkol nesprávne\nprávne posúdenie veci, za ktoré označil vyhodnotenie právneho vzťahu strán sporu ako\nnespotrebiteľského. Podľa názoru žalovaného mal súd prvej inštancie postupovať podľa § 290 a nasl.\nCSP a aplikovať normy upravujúce ochranu spotrebiteľa, najmä ust. § 54a Občianskeho zákonníka. K\ntomu odvolací súd uviedol, že ak by sa kúpne zmluvy mali vyhodnocovať samostatne bez ohľadu na ich\nneplatnosť, argumentácia žalovaného ohľadom postavenia predávajúceho OCEANIA INVESTMENTS\ns. r. o. ako dodávateľa, ktorý konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti (nákup a predaj nehnuteľností,\nrealitná činnosť) a postavenia žalovaného ako fyzickej osoby, ktorá nekonala v rámci svojej obchodnej\nči podnikateľskej činnosti by bola správna a kúpne zmluvy by mohli byť posúdené ako spotrebiteľské.\nZ vykonaného dokazovania a zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým je odvolací\nsúd viazaný (§ 383 CSP) však vyplynulo, že tieto zmluvy boli neplatné, lebo predstierali uzavretie iného\nprávneho úkonu, ktorým mal byť zabezpečený záväzkový vzťah z pôžičky pre C. Q.. Pre posúdenie, či\nmedzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným išlo o spotrebiteľský vzťah by bolo potrebné ustáliť,\nči aj hlavný záväzkový vzťah medzi C. Q. a jej veriteľom bol založený spotrebiteľskou zmluvou; zo\nzisteného skutkového stavu takýto záver nevyplýva. Doplnenie dokazovania za účelom ustálenia, či ide\no vzťah spotrebiteľský alebo nie by bolo v tomto štádiu konania nehospodárne, keďže by správnosť\nrozhodnutia súdu prvej inštancie nezmenilo.\n2.3. Ak by aj totiž mali byť aplikované normy procesného práva podľa § 290 a nasl. CSP, odvolací súd\npoukázal na § 296 CSP a § 291 ods. 3 CSP a doplnil, že žalovaný bol počas konania pred súdom\nprvej inštancie zastúpený advokátom, k ukončeniu zastúpenia došlo po vyhlásení rozsudku počas\nplynutia lehoty na podanie odvolania. Súd prvej inštancie teda mohol postupovať aj podľa procesných\nustanovení o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania, ktorých použitie je v\nprípade spotrebiteľských sporov vylúčené v prípadoch, ak spotrebiteľ nie je zastúpený advokátom. Aj\nv prípade, ak by išlo o spotrebiteľský spor, priebeh konania pred súdom prvej inštancie a použitie\nprocesných predpisov by nemali dopad na poskytnutie súdnej ochrany.\n\n2.4. Ani posúdenie, či nárok žalobcu vychádza z neplatnej spotrebiteľskej alebo nespotrebiteľskej kúpnej\nzmluvy nie je podľa odvolacieho súdu spôsobilé zmeniť správnu aplikáciu ustanovení Občianskeho\nzákonníka o bezdôvodnom obohatení. Žalovaný aj ako spotrebiteľ by bol povinný vrátiť plnenie získané\nneplatnou kúpnou zmluvou. Ustanovenia §§ 451, 457 a 458 OZ upravujú osobitnú reštitučnú povinnosť\npri záväzkových právnych vzťahov z bezdôvodného obohatenia, kde právnym dôvodom vzniku je\nbuď neplatnosť zmluvy alebo jej zrušenie. Kúpne zmluvy uzavreté dňa 08. augusta 2013 a 20. mája\n2015 sú neplatné, dôsledkom čoho je vznik povinnosti zmluvných strán vzájomne sa vyporiadať podľa\nzásad o bezdôvodnom obohatení. Každý z účastníkov neplatnej zmluvy je teda povinný vrátiť druhému\nto, čo podľa nej dostal. Kúpna zmluva je typicky obojstranne zaväzujúcou zmluvou, kde sú práva a\npovinnosti oboch účastníkov zmluvy vzájomne podmienené a rovnako sú podmienené ich nároky na\nvrátenie už prijatých plnení, ak je zmluva neplatná. Obidve zmluvné strany sú zároveň povinným i\noprávneným z právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia získaného plnením podľa neplatnej zmluvy.\nTento synalagmatický vzťah vyplýva priamo zo zákona. Súd prvej inštancie správne ustálil, že na základe\nprvej kúpnej zmluvy právny predchodca žalobcu plnil spôsobom dohodnutým v kúpnej zmluve v časti\nna účet spoločnosti DS service aj na účet sestry žalovaného. Dôvod, prečo žalovaný časť plnenia\nposkytol na vyrovnanie záväzku svojej sesternice p. Q. a časť plnenia na účet svojej sestry, je pre\nvzájomnú reštitučnú povinnosť bezvýznamný. Tieto závery súdu prvej inštancie žalovaný v odvolaní ani\nnenamietal.\n2.5. K žalovaným vznesenej námietke premlčania odvolací súd uviedol, že premlčanie je odrazom\npravidla vigilantibus iura scripta sunt, teda že zákony sú písané pre tých, ktorí o svoje práva dbajú. Okrem\n§ 107 ods. 1 a 2 OZ zdôrazneného žalovaným treba uviesť aj ods. 3, podľa ktorého ak sú účastníci\nneplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd\nna námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. Odvolací súd\npoukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. februára 2020 sp. zn. 8Cdo/15/2019\nzverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 1/2021 pod R 13/2021, podľa ktorého\nustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka možno aplikovať iba v prípadoch synalagmatických\nzáväzkov, keď proti sebe stojí právo, ktoré sa premlčuje (právo na vydanie peňažného plnenia) a\nprávo, ktoré sa nepremlčuje (právo vlastnícke); aplikácia tohto ustanovenia na prípady, ak proti sebe\nstoja dve premlčateľné práva je vylúčená. V prejednávanej veci je nesporné, že kúpne zmluvy medzi\nprávnym predchodcom žalobcu a žalovaným sú neplatné. Ich predmetom bol prevod vlastníckeho\npráva k spoluvlastníckemu podielu žalovaného k nehnuteľnostiam, čo znamená, že žalovaný sa voči\nprávnemu predchodcovi žalobcu z titulu neplatných zmlúv domáhal určenia vlastníckeho práva k svojmu\nspoluvlastníckemu podielu. Vlastnícke právo sa podľa ust. § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka\nnepremlčuje. Preto aplikujúc ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri neplatnej kúpnej zmluve sa\nnepremlčuje právo na vrátenie plnenia, teda vrátenia kúpnej ceny.\n2.6. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného podľa odvolacieho súdu teda neboli spôsobilé\nspochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie ani vecnú\nsprávnosť jeho rozsudku. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu\nprvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie\nv odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,\nstanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval\nna zistený skutkový stav a z ktorých vyvodil právne závery. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie\nv napadnutej časti aj vo vecne správnom výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie podľa\n§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n2.7. O trovách odvolacieho konania bolo odvolacím súdom rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods.\n1 a 2 a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bola priznaná náhrada trov voči žalovanému, ktorý v\nodvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa ust. § 262 ods. 2 CSP súd\nprvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm.\nb) Civilného sporového poriadku. Namietol, že žalovanému nebola súdmi priznaná jemu prislúchajúca\nochrana spotrebiteľa. Súd prvej inštancie konštatoval, že nejde o spotrebiteľský spor, vykonal všetky\nstranami navrhované dôkazy a mohol rozhodovať bez toho, aby prípadne vykonával dokazovanie\ndôkazmi stranami sporu nepredloženými alebo nenavrhnutými; z akého dôvodu zaujal súd prvej\ninštancie takéto stanovisko nebolo vysvetlené. Odvolací súd sa otázkou posúdenia spotrebiteľského\ncharakteru právneho vzťahu zaoberal výlučne v hypotetickej rovine, vyriešenie tejto otázky považoval\nza nehospodárne, pretože ide o bezdôvodné obohatenie zo synalagmatického záväzku. Súdy podľa\n\nžalovaného (ďalej aj „dovolateľa“) neprihliadali na § 290 CSP. Ak odvolací súd považoval za potrebné\ndoplniť dokazovanie, mal vykonať dokazovanie sám, alebo rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť\nmu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dovolateľ namietol aj nedostatočné odôvodnenie rozsudku\nodvolacieho súdu, jeho arbitrárnosť a presvedčivosť. V ďalšej časti dovolania namietol dopad posúdenia\nspotrebiteľskej povahy sporu na aplikáciu § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka o premlčaní. Odvolací\nsúd na žalovaným vznesenú námietku premlčania neprihliadol, pretože ide o synalagmatický záväzok\na proti sebe stoja premlčateľné a nepremlčateľné právo; poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/15/2019 resp. podľa označenia dovolateľa „judikát č. 1/2021 pod R\n13/2021“, ktoré nerieši vzťah § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 54a Občianskeho zákonníka.\nKomentár k Civilnému sporovému poriadku pritom uvádza, že § 54a Občianskeho zákonníka je\nmodifikáciou § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle čoho nemožno vymáhať premlčané právo\nzo spotrebiteľskej zmluvy, nastáva osobitný druh preklúzie a súd by mal na nevymáhateľnosť takéhoto\npráva prihliadnuť ex offo. S odkazom na § 107 ods. 3 OZ sa súd nezaoberal časovým momentom\nzačatia plynutia premlčacej lehoty. Subjektívna aj objektívna premlčacia lehota uplynula, keďže k výplate\npeňažných prostriedkov došlo v roku 2013 a žaloba bola podaná 22. júla 2021. Ako právnu otázku,\nod vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho\nsúdu ešte nebola vyriešená, dovolateľ vymedzil otázku, či sa má § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka\nvykladať v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka tak, že v spotrebiteľskom spore je potrebné prihliadať\nna námietku premlčania aj v prípade synalagmatického právneho vzťahu.\n4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že odvolací súd primerane zodpovedal otázku žalovaného\no charaktere právneho vzťahu právneho predchodcu žalobcu a žalovaného aj o dopade na konanie\npred súdom prvej inštancie a na premlčanie v prípade, ak by išlo o spotrebiteľský spor; žalobca sa s\njeho závermi stotožnil. Poukázal na ustanovenia o koncentrácii konania aj viazanosť dovolacieho súdu\nskutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej tiež „dovolací súd“) po zistení,\nže dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo\nrozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) skúmal, či sú splnené aj\nďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania.\n6. Dovolateľ odvodzoval prípustnosť dovolania od ustanovenia § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm.\nb) CSP. Dovolací súd musí pripomenúť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok (nie ďalšie\nodvolanie) a dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné\npreskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (pozri rozhodnutia dovolacieho súdu napr. sp. zn.\n2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016, 8Cdo/67/2017). Mimoriadnej povahe\ndovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti\nktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n7. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne\ninštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu\nza prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie\nzvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie a na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie\nrovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so\nzákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n8. Z obsahu dovolania (§ 124 CSP) vyplýva, že žalovaný vo vzťahu k § 420 písm. f) CSP (okrem polemiky\nso závermi súdov nižších inštancií a nesúhlasu s ich skutkovými zisteniami) namietal nedostatok\nriadneho odôvodnenia rozsudkov súdov nižších inštancií a ich arbitrárnosť. Dovolací súd na tomto mieste\nzdôrazňuje, že podľa jeho konštantnej judikatúry nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v\nzmysle § 420 písm. f) CSP paušálne tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom stave, nevykonanie\nvšetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (3Cdo/26/2017,\n4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej\n\nrepubliky posudzoval ústavný súd napríklad v uznesení sp. zn. II. ÚS 465/2017, nedospel však k záveru\no jeho ústavnej neudržateľnosti.\n9. K námietkam žalovaného týkajúcim sa nedostatočného odôvodnenia dovolaním napadnutého\nrozsudku odvolacieho súdu treba uviesť, že k naplneniu práva strany sporu na riadne odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia dochádza tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití\nrelevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné ani prijaté v zrejmom omyle. Povinnosťou súdu je presvedčivo a správne vyhodnotiť\ndôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 220 CSP a § 393 CSP, I. ÚS 243/2007), pritom\nstarostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu.\nZ odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri\nhodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo\nsvojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť,\nteda prijateľnosť, racionálnosť a presvedčivosť jeho skutkových aj právnych záverov pre širšiu právnickú\naj laickú verejnosť. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby\nbola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov - od 01. júla 2016 strán\nsporu (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Z práva na spravodlivé\nsúdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán\n(avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c/a\nŠvajčiarsko). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument\nstrany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.\nAk však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve\nna tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko, Hiro Balani c. Španielsko, Georgiadis c. Grécko, Higgins\nc. Francúzsko).\n10. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 245/2022 zo dňa 20. septembra\n2022 vyplýva, že „arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov sú najčastejšie\ndané rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s\npravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou\nproti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať\nmieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v\nčl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 336/2019).“ Svojvôľa (arbitrárnosť) sa v zásade môže prejavovať\nvo dvoch podobách: ako procesná svojvôľa, teda hrubé alebo opakované porušenie zásadných\nustanovení právnych predpisov upravujúcich postup orgánu verejnej moci, alebo ako hmotnoprávna\n(meritórna) svojvôľa, teda extrémny nesúlad medzi právnym základom pre rozhodovanie veci a závermi\norgánu verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu základu neobhájiteľné všeobecne\nakceptovateľnými výkladovými postupmi (II. ÚS 576/2012). O arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide aj\nvtedy, ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie absentujú, sú zjavne protirečivé alebo\npopierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v\nextrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n11.1. Dovolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie aj rozsudok odvolacieho súdu\nspĺňajú vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP a § 393\nCSP, preto ich nemožno považovať za neodôvodnené či zjavne arbitrárne (svojvoľné). Potrebné je\nzdôrazniť, že prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria z hľadiska jeho predmetu jeden celok (m. m. IV.\nÚS 372/08, IV. ÚS 350/09) a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom\nvytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody\nrozhodnutia súdu prvej inštancie stačí, keď v odôvodnení rozsudku poukáže na relevantné skutkové\nzistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe po obsahovej\nstránke zahŕňa aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Pritom platí, že súd v opravnom konaní\nnemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú\n(podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné\nna doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom\nkonaní (II. ÚS 78/05).\n11.2. Dovolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozsudkov okresného aj odvolacieho súdu v\nposudzovanom spore zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti\njednotlivých častí odôvodnení a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť\n\naj všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnení rozsudkov vyplýva vzťah medzi skutkovými\nzisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V\nhodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, argumentácia\nsúdov je koherentná a rozhodnutia konzistentné, logické a presvedčivé; zvolené premisy aj závery, ku\nktorým na ich základe súdy dospeli, sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Žalovaný v dovolaní\nneuvádza relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené v konaní pred súdmi nižších\ninštancií.\n11.3. Odvolací súd aj okresný súd sa spôsobom zhora uvedeným (v podrobnostiach pozri body\n1. a 2. tohto rozsudku dovolacieho súdu) vyporiadali so skutkovými zisteniami týkajúcimi sa\nexistencie a platnosti kúpnych zmlúv, synalagmatickej povinnosti vydania bezdôvodného obohatenia,\nnepreukázaním statusu žalovaného ako spotrebiteľa a vzhľadom na jeho zastúpenie advokátom\nnadbytočnosťou dokazovania (až) v odvolaní namietaných skutočností, odvolací súd sa zaoberal\nvznesenou námietkou premlčania.\n11.4. Ak dovolateľ namieta, že súd prvej inštancie bez vysvetlenia skonštatoval, že právny vzťah strán\nsporu nie je spotrebiteľský, dovolací súd upriamuje pozornosť na odôvodnenie rozsudku odvolacieho\nsúdu, ktorý (v bodoch 21. až 26. odôvodnenia rozsudku) jasne a zrozumiteľne objasnil, že kúpne\nzmluvy z 08. augusta 2013 (odvolací súd uvádza dátum 08. marec 2013) a 20. mája 2015 by boli\nspotrebiteľskými v prípade ich samostatného posudzovania, ku ktorému vzhľadom na ich zabezpečovací\ncharakter ale nedošlo. K zisteniu, či ide o spotrebiteľský právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným\nby bolo podľa odvolacieho súdu potrebné zistiť (spotrebiteľský) charakter právneho vzťahu hlavného\n(medzi C. Q. a jej veriteľom), čo však vzhľadom k § 291 ods. 3 a § 296 CSP bolo nadbytočným. Z\npohľadu odôvodnenia rozsudku dovolací súd konštatuje, že odvolací súd sa s touto odvolacou námietkou\ndostatočne vysporiadal.\n12. Žalovaný tiež súdom nižších inštancií pri argumentácii podporujúcej jeho názor o existencii\ndovolacieho dôvodu v podobe vady zmätočnosti vytkol, že nepriznaním statusu spotrebiteľa bol ukrátený\nna svojich právach v rámci procesu dokazovania alebo v rámci ex offo prihliadnutia na prípadné\npremlčanie žalovaného nároku.\n13. Odvolací súd (opäť v bodoch 23. až 26. odôvodnenia jeho rozsudku) vysvetlil, že žalovaný bol\nv konaní pred súdom prvej inštancie právne zastúpený advokátom, preto s odkazom na § 291 ods.\n3 CSP súd prvej inštancie mohol aplikovať ustanovenia o koncentrácii konania. Dovolací súd k tomu\nudáva, že podľa § 291 ods. 3 CSP sa v prípade spotrebiteľa zastúpeného advokátom ustanovenie §\n296 CSP nepoužije. Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu zákona vyplýva, že ak sa spotrebiteľ\nnechá zastupovať advokátom, pojmovo stráca postavenie slabšej strany v konaní, pretože disponuje\nkvalifikovanou právnou pomocou. V spojení s tým zákonodarca v § 296 CSP stanovil, že v prípade\nspotrebiteľa zastúpeného advokátom sa ustanovenia o koncentrácii konania (zákonnej aj sudcovskej)\naplikujú bez výhrad. Takéto odôvodnenie odvolacieho súdu nie je preto nedostatočné a nevykazuje\nznaky arbitrárnosti. Žiada sa dodať, že ukončenie zastupovania žalovaného advokátom počas plynutia\nlehoty na podanie odvolania je práve vzhľadom na inštitút koncentrácie konania správne aplikovaný už\nv prvoinštančnom konaní, irelevantné.\n14. Dovolací súd nezistil, že nepriznaním statusu spotrebiteľa bolo porušené právo dovolateľa na\nspravodlivý proces, teda že by dovolateľ bol ukrátený na svojich právach v podobe ex offo prihliadnutia\n„na prípadné premlčanie“ žalovaného nároku. Žalovaný totiž námietku premlčania (až v odvolacom\nkonaní) vzniesol a odvolací súd sa ňou zaoberal (30. až 33. bod odôvodnenia jeho rozsudku), preto\nje irelevantné, či tak urobil ex offo, alebo na základe jej vznesenia žalovaným. Vychádzal z § 451, §\n457 a § 458 OZ, zo synalagmatickej povahy právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia získaného\nplnením z neplatného právneho úkonu (28. bod odôvodnenia) a z celého znenia § 107 OZ (na rozdiel\nod dovolateľa, ktorý argumentoval iba prvým a druhým odsekom tohto zákonného ustanovenia) tak, ako\nby tomu bolo aj v prípade, ak by posudzoval premlčanie ex offo.\n15. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci dovolateľ namietal „nedostatočné právne\nposúdenie spotrebiteľského záväzku a nesprávne právne zadefinovanie sporu“ a za právnu otázku,\nod vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho\nsúdu ešte nebola vyriešená, vymedzil otázku, či sa má § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka vykladať v\nzmysle § 54a Občianskeho zákonníka tak, že v spotrebiteľskom spore je potrebné prihliadať na námietku\npremlčania aj v prípade synalagmatického právneho vzťahu.\n\n16. Právna otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v\ndovolaní jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421\nods. 1 písm. b) CSP je relevantná iba taká právna otázka, ktorú odvolací súd riešil, na jej riešení založil\nsvoje rozhodnutie a dovolací súd sa zároveň ešte touto právnou otázku vo svojej rozhodovacej praxi\nnezaoberal. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. b) CSP, by mal dovolateľ:\na) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť\npotrebu, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil a c) uviesť, ako by mala byť\ntáto otázka správne riešená. Ak vymedzenie právnej otázky absentuje, najvyšší súd nemôže pristúpiť\nk posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili súd prvej\ninštancie a odvolací súd; v opačnom prípade by uskutočnil procesne neprípustný dovolací prieskum\npriečiaci sa nielen (všeobecne) koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v\nCSP, ale aj (konkrétne) cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP (porovnaj závery rozhodnutia\nsp. zn. 3Cdo/6/2017 použiteľné aj v súdenom spore).\n17. Z obsahu dovolania (§ 124 CSP) vyplýva, že dovolateľ nesúhlasil so záverom súdov nižších\ninštancií o nepreukázaní statusu žalovaného ako spotrebiteľa a tvrdil nesprávne právne posúdenie\nspotrebiteľského charakteru záväzku. Dovolateľ však v konaniach pred súdmi nižších inštancií ani v\ndovolaní (obligatórne zastúpený odborne spôsobilým advokátom) nijako nereagoval, neuviedol tvrdenia\nani relevantné argumenty nasvedčujúce jeho postaveniu spotrebiteľa vo vzťahu k názoru odvolacieho\nsúdu o spotrebiteľskom charaktere kúpnych zmlúv v prípade ich samostatného posudzovania, ku\nktorému odvolací súd ani súd prvej inštancie ale nepristúpili vzhľadom na ich zabezpečovací charakter k\nhlavnému záväzku, zistený okresným súdom v (inom) konaní o určenie vlastníckeho práva žalovaného\nk prevádzaným nehnuteľnostiam (čo bolo tiež dôvodom ich neplatnosti). Inak povedané, dovolateľ\nnespochybnil zabezpečovací charakter kúpnych zmlúv vo vzťahu k hlavnému záväzku, neoznačil\nza nesprávny záver odvolacieho súdu, že za týmto účelom by bolo potrebné zistiť (spotrebiteľský)\ncharakter právneho vzťahu hlavného (medzi C. Q. a jej veriteľom). Odvolací súd tiež uviedol, že\nuvedené skúmanie bolo vzhľadom na § 291 ods. 3 a § 296 CSP nadbytočným. V tejto súvislosti\nargumentoval dovolateľ jedine tým, že ak odvolací súd považoval za potrebné doplniť skutkový stav,\nmal dokazovanie vykonať sám, alebo vec zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie. Ako už bolo uvedené\nv predchádzajúcich riadkoch, odvolací súd z procesného hľadiska poukázal na § 291 ods. 3 a §\n296 CSP a označil vykonanie ďalšieho dokazovania za nadbytočné (teda nepovažoval za potrebné\ndoplniť skutkový stav). Pre účely dovolacieho konania z vysloveného vyplýva, že žalovaný vo vzťahu k\ntvrdenému nesprávnemu právnemu posúdeniu spotrebiteľského charakteru záväzku nevymedzil nijakú\ndovolaciu právnu otázku tak, aby bola spôsobilým predmetom dovolacieho prieskumu. Žiada sa dodať,\nže dovolací súd nevyžaduje dokonalú formuláciu dovolacej otázky a ani sa striktne nezameriava len na\nto, či dovolateľ vymedzil prípustnosť dovolania formálne na konkrétnom riadku svojho podania, ale v\nzáujme zachovania princípu rovnosti strán sporu a zásady právnej istoty nemôže „hádať“, čo povedal\ndovolateľ riskujúc, že prekročí dovolateľom vymedzený rámec dovolania.\n18. Dovolateľ za právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktorá\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, označil otázku, či sa má § 107 ods. 3\nObčianskeho zákonníka vykladať v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka tak, že v spotrebiteľskom\nspore je potrebné prihliadať na námietku premlčania aj v prípade synalagmatického právneho vzťahu.\nZa právnu otázku relevantnú z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP\ndovolacia súdna prax považuje iba takú otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej riešení založil svoje\nrozhodnutie. Z obsahu spisu ani z odôvodnení rozsudkov okresného a odvolacieho súdu nevyplýva, že\nsúdy založili svoje rozhodnutia na riešení takto nastolenej právnej otázky; naopak súdy nižších inštancií\nsa riešením takejto otázky vôbec nezaoberali.\n19. Dovolací súd uzatvára, že na základe dôvodov uvedených dovolateľom dospel k záveru, že nie je\ndaná prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, čo by zakladalo odmietnutie dovolania.\nVzhľadom na súčasne uplatnený dovolací dôvod spočívajúci v tvrdenej existencii vady zmätočnosti,\nktorá by bola porušením práva dovolateľa na spravodlivý proces [§ 420 písm. f) CSP], naplnenie ktorého\ndovolací súd nezistil, však dovolací súd dovolanie ako celok podľa § 448 CSP zamietol.\n\n20. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku\nprihliadajúc na úplný procesný úspech žalobcu v dovolacom konaní (§ 255 ods. 1 CSP a § 453 ods.\n1 CSP).\n21. Tento rozsudok prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10CoCsp/18/2022", "guid": "4d1a1218-2b01-48da-9692-2118839678b8:89925f56-4809-4711-a03b-8cac2748bfab", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}